Videokanál poslanca

Vážený pán poslanec Číž, hovorili ste strašne dlho, opakovali ste sa do nekonečna, ale v podstate vy ste povedali sám tie dôvody, ktoré vedú k tomu, prečo sa má a musí zrušiť priestupková imunita a nakoniec ste vyslovili aj dôvody, prečo aj vy za to budete hlasovať, hoci s obrovskou nevôľou, ako bolo úplne zrejmé z vášho prejavu.
Imunita by sa nemusela zrušiť, žiadna imunita, pokiaľ by sa poslanci nesprávali arogantne, spupne, neporušovali by zákony, neukazovali by ľuďom, že nimi pohŕdajú, že sú viac ako ostatní ľudia. Toto sú reálne dôvody toho, prečo treba priestupkovú imunitu zrušiť. Ľudia toho majú plné zuby, majú toho dosť. Ak ste si to náhodou nevšimli, tak o chvíľu si to celkom iste všimnete. Treba rešpektovať proste aj to, že ľudia sú tu na to, aby oni nejakým spôsobom rozhodli, a keď to nevedia urobiť sami poslanci svojím správaním, tak im to povedia ľudia samotní a potom poslanci, či chcú, či nechcú, musia na to reagovať.
A toto je jeden z najväčších problémov na Slovensku a v slovenskej politike, že zákony sa obchádzajú, nedodržujú, že sa detinským spôsobom, tak ako v prípade nevymenovania generálneho prokurátora obchádzajú s neuveriteľnými detinskými argumentami. Ak vám príde zajtra z nejakého námestia, že prezident republiky si neplní svoje povinnosti, tak sa nesmie prezident republiky čudovať. A ak o dva roky, alebo o tri roky, alebo o päť rokov, to bude takto pokračovať, tak sa nesmiete čudovať tomu, že prídu ľudia s tým, že budú chcieť zrušiť funkciu prezidenta, pretože ľudia, keď majú niečoho dosť, tak si povedia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda. Je zrejmé, že dnes bude prijatý zákon, ktorý zruší priestupkovú imunitu, pretože ten tlak je dlhodobý, sústavný a v poslednom čase je aj veľmi silne verejný. Ja som si istý, že bez toho sústavného tlaku aj za posledný rok a pol, aj opakovaného tlaku, aj keď si niekto mohol myslieť, že tu je akési vytĺkanie politického kapitálu., nie, bez toho tlaku by to proste nešlo. A som si aj istý, že bez toho dnešného tlaku verejnosti a námestí by to tiež nešlo. Je to smutné, ale je to tak. Trvá to desať rokov, ale, chválapánubohu, že sa to dnes ukončí.
Ja si iba kladiem niekoľko otázok. Ako ešte dlho potrvá, kým sa zruší trestnoprávna imunita? Kedy sa nájde deväťdesiat poslancov tohto parlamentu, ktorí to budú schopní a ochotní urobiť? Pýtam sa, ako budú pokračovať ďalšie opatrenia, zákony, nariadenia, aktivity, akty, ktoré povedú k tomu, aby politické nominácie do verejnej správy sa zredukovali na nevyhnutnú mieru, aby to nebolo ryžovisko, proste, pre všetky politické strany? Pýtam sa, kedy sa zruší politický kartel politických strán, ktorým sa Slovensko delí politický na vzduch, pôdu, vodu, infraštruktúru? A už ani sa nepýtam na to, kedy prezident republiky urobí to, čo by malo byť samozrejmé, že vymenuje generálneho prokurátora. Lebo aj o tom je dnes reč, aj keď veľmi vzdialene. A už vonkoncom sa nepýtam na to, čo je ale kľúčové, kedy na Slovensku sa urobí skutočná reforma vzdelávania, kedy tu začne fungovať naozajstná spravodlivosť, kedy sa tu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

My sa poznáme s pani poslankyňou Sabolovou už dosť dlho na to, aby sme mohli byť voči sebe otvorení a korektní, a vždy sme takí voči sebe aj boli, pri všetkých rozdieloch v názoroch na zdravotníctvo, ktoré pani poslankyňa Sabolová nikdy neskrývala a neskrýva ani dnes a to je v poriadku. To je v poriadku. Je v poriadku aj ten tón, ktorý je vecný v tom zmysle, že hovorí o legitímnosti niektorých krokov, hovorí o odvahe a každý, kto má odvahu niečo urobiť, urobí aj chyby. Bez odvahy niečo urobiť neurobí nikto chyby, len ten, kto nerobí vôbec nič, neurobí žiadnu chybu.
Ten problém je ale oveľa iný. Existuje také poľské príslovie, ktoré platilo už niekedy pred 40 rokmi, že "Odvaha zlacnela, rozum zdražel". My sme dnes v situácii, kedy proste to už nie je o odvahe robiť nejaké kroky, dneska je to už o rozume, o nevyhnutnosti tie kroky urobiť, aj keď sú už dneska už od ďalších neviem koľko proste rokov neskôr. Ja sa len pýtam na to, kto bude mať tú odvahu a ten rozum po voľbách tie kroky, ktoré sú nevyhnutné urobiť, naozaj urobiť. To je problém, pred ktorým stojíme.
Preto nie sme na žiadnom ostrove blažených, žiadnej Arkádii, ale v reálnej konkrétnej ekonomickej situácii, ktorá nás stavia pred mnohé nevyhnutnosti a jedna z nich je počítať s tým, že v zdravotníctve, ale ani v iných rezortoch nebudú nejaké peniaze nazvyš a že tam, kde sa majú vytvárať nejaké finančné zdroje, sa môžu vytvárať len tam, kde sa s nimi bude narábať efektívne. To je proste nevyhnutnosť. To dneska už nie je o odvahe, o niečom inom. A túto otázku si ja kladiem, kto bude mať po voľbách, lebo to je kľúčová otázka, kto bude mať vôľu a rozum urobiť tie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja nebudem reagovať na absurdné invektívy, ktoré tuná opoziční poslanci hovoria na adresu OKS už rok a pol, lebo sa už na tom môžem len smiať. Nech si pozrú volebný zákon. Zistia, ako to je reálne s kandidovaním OKS v minulých voľbách, ako to bude s kandidovaním OKS v týchto voľbách. OKS sa nikde nerozptýlilo, OKS existuje naďalej. OKS, to nie sú len jednotlivé mená, OKS, to je istý spôsob robenia politiky. Či sa vám to páči, alebo nepáči. Pokiaľ budú na Slovensku potrebné reformy a pokiaľ bude na Slovensku potrebný zápas proti korupcii, bude potrebná aj OKS. Dovoľte, aby som to povedal ako predseda tejto strany, ako človek, ktorý je hrdý na to, že môže viesť takúto stranu. To je prvá vec.
Druhá vec. Pán poslanec Raši, viete, vy mi môžete zakazovať, čo chcete, my nie sme ale pred rokom osemdesiatdeväť, keď mal zakazovať ktorýkoľvek komunista čokoľvek ktorémukoľvek nekomunistovi. Vy si proste pletiete časy.
A po tretie, ak vám ešte stále nedošlo, že celý a základný problém slovenského zdravotníctva je v podstate len podobný, ako je celý problém ekonomiky Európskej únie, to znamená, že sa už ďalej nedá existovať z dlhov a ďalších dlhov a ďalších dlhov,tak ste nepochopili nič. Ja len potom neviem, ako chcete v čase krízy vôbec vládnuť. Ako chcete šetriť verejnými prostriedkami, ako chcete pracovať a narábať s dlhovou brzdou, ako chcete dosiahnuť tie hranice zadlženosti alebo tie hranice deficitu, ktoré vlastne budú predpísané. Veď to sa nedá dosiahnuť ďalším plytvaním verejných prostriedkov. Veď sa spamätajte, páni poslanci opozície.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, celý čas od nástupu vládnej koalície sme sa správali v oblasti zdravotníctva maximálne zdržanlivo. Napokon to bolo aj pochopiteľné. Myslím však, že aj na základe včerajšej a dnešnej diskusie treba povedať jasné slovo. Transformácia zdravotníctva, ktorá bola v rokoch 2002 až 2006 potrebou, sa dnes stala nevyhnutnosťou. Vtedy bola priekopníckym činom a Slovenská republika mohla stáť na čele procesu, ktorý je dnes v súčasnej krízovej situácii Európskej únie a eurozóny v podstate sebazáchovným pudom. Nie náhodou sa však Slovenská republika za štyri roky vlády Roberta Fica stala z nositeľa zdravotnej transformácie chvostom zdravotníctva v Európskej únii. Aj dnes to vyzerá v parlamente tak, ako počúvam túto diskusiu zo strany opozičných poslancov, ako by sme boli na ostrove blažených, v nejakej izolovanej situácii a nie v situácii najväčšej povojnovej krízy slobodnej Európy, kde riešenia, ktoré si v rokoch 2002 až 2006 vyžadovali odvahu, sú už dnes len čírou nevyhnutnosťou. O to je absurdnejšie, že lekárske odbory chceli riešiť súčasnú situáciu v zdravotníctve návratom pred rok 2002, čo by súčasný havarijný stav len prehĺbilo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tvrdiť, že problémy slovenského zdravotníctva sa začali transformáciou za druhej Dzurindovej vlády, ako nám to nahovárajú poslanci SMER-u, je čistá lož. Transformácia zdravotníctva v rokoch 2002 - 2006 bola len dôsledkom neudržateľného stavu, v ktorom sa zdravotníctvo ocitlo počas dvoch Mečiarových vlád. Zdravotníctvo v tom čase začalo chátrať, neskutočne sa zadlžovalo a jeho problémy sa dali riešiť len dvoma cestami. Jednu poznáme dnes už pridobre, bola to cesta vlievania a následného vlievania peňazí do netransformovaného zdravotníctva, jeho zadlžovanie, oddlžovanie a nové zadlžovanie. Ak vám to v čomsi pripomína dnešnú krízovú situáciu v eurozóne a v Európskej únii, tak je to správe. Situáciu po roku 2002 ponúkol vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac iné, odvážne riešenie, ozdravenie zdravotníctva a jeho transformáciu do podmienok, ktoré už vtedy, a dnes to platí v oveľa väčšej miere, zodpovedali realite zdravotníctva. Boli prijaté transformačné zákony, ktoré mali vniesť do zdravotníctva predovšetkým hospodárnejšie využívanie finančných zdrojov a nastolenie rovnovážnejšieho stavu medzi jednotlivými aktérmi, ako nástroj na zlepšenie situácie pacientov, lekárov, zdravotných sestier.
Rok a pol počúvam v tomto parlamente len a len vymývanie mozgov z lavíc opozičných poslancov, ktorí si myslia, že o čo častejšie budú zvaľovať súčasnú situáciu v zdravotníctve na vtedajšiu transformáciu, o to v ňom bude situácia asi podľa nich lepšia. Nebola za ich vlády, nie je ani teraz a až sa transformácia nezavŕši, nebudú sa dodržiavať a vymáhať dodržateľnosť zákonov, nezlepší sa situácia ani v budúcnosti.
Za vlády Roberta Fica sa v zdravotníctve zhoršila aj preto, že sa nepokračovalo začatie transformácie a súčasná vláda nebola dostatočne razantná, aby transformáciu urýchlila a dokončila, a dneska už na to nie je čas. Preto dnes stojíme pred podobnou situáciou ako pri zastavení transformácie nemocníc pred voľbami v roku 2006, len, bohužiaľ, o päť premrhaných rokov neskôr.
Ja osobne som sa o zdravotníctve nikdy verejne nevyjadroval, lebo sa to týkalo aj bývalého ministra zdravotníctva a môjho brata. Ale dnes chcem jasne povedať, že on, na rozdiel od dnešných apokalyptikov v zdravotníckych odboroch, mal odvahu prísť s reálnom koncepciou transformácie zdravotníctva a nielen s nihilistickou kritikou, ako to nejde, ktorá ide na kostnú dreň pacientov a hecuje, zavádza a zvádza lekárov k činom, o ktorých musia mať aj oni sami svoje vnútorné pochybnosti, lebo sa dotýka Hippokratovej prísahy ako vnútornej podstaty výkonu lekárskej činnosti a ide na úkor kolegýň a kolegov, ktorí zostali pri pacientovom lôžku.
Všetkým lekárom pritom veľmi dobre rozumiem. Pochádzam z lekárskej rodiny a od našej matky, poprednej povojnovej slovenskej gynekologičky, som zvyknutý absolútne lekárov rešpektovať. Ani jeden lekár nemôže verejne povedať, že si neželá zvýšenie platu, veď by to bolo nezmyselné, keď vie, že lekári sú podhodnotení. Mnoho lekárov však mlčí, aj keď vie, že je to možné len v rozumnej miere zodpovedajúcej dnešnej ekonomickej kríze a že lekársky štrajk nastolil neriešiteľnú situáciu pre ďalšie sociálne vrstvy, akými sú učitelia či napríklad rušňovodiči. Predstavte si, čo by sa stalo, keby jedného krásneho dňa prestali učiť učitelia, prestali chodiť vlaky.
V tom nie je nezodpovednosť lekárov, ale lekárskych odborárov. A ja sa pýtam, chcú odborárski bosovia, opoziční poslanci ísť celkom do krajnosti? Chcú, aby nemocnice prestali fungovať na sviatky pokoja, na Vianoce, a na Nový rok, alebo čo vlastne chcú?
Dovoľte mi povedať, že dva výroky šéfa zdravotníckych odborov Mariána Kollára, ktoré ho najlepšie charakterizujú, sú nielen za hranicami slušnosti, ale aj za hranicami súdnosti. Povedal, že pomoc českých vojenských lekárov mu pripomína okupáciu v roku 1968. Pokladám za absolútnu nehoráznosť prirovnávať lekársku pomoc k vojenskej okupácii! Dnes k nám z Českej republiky predsa nerachotili pásy tankov, ale prichádzala lekárska pomoc.
Za rovnakú nehoráznosť pokladám aj Kollárovo megalománske vyhlásenie, že dnešný štrajk lekárov mu pripomína nežnú revolúciu v novembri 1989. Na základe osobného svedectva mu môžem pokojne odkázať, že keď sme vtedy v koordinačnom výbore VPN pripravovali generálny štrajk, ktorý definitívne zlomil moc komunistov, dni a noci sme premýšľali tak, aby sme neohrozili zdravie ľudí a ich bezpečnosť. Preto sme sa rozhodli pre symbolickú formu štrajku, lebo sme boli Verejnosťou proti násiliu a nie násilím na verejnosti, ako sú dnešné lekárske odbory. To, čo urobili lekárske odbory, nebolo totiž ničím iným, ako násilím na pacientov, sestrách, ale v konečnom dôsledku aj na lekároch, v mene ktorých tak radi vystupujú. Dnes je však situácia o to horšia, že opozícia sa stala tichým spoločníkom a čiernym pasažierom vezúcim sa na vlne protestov a štrajkov. Skrýva sa za odborárov a zároveň ich hecuje. Toto je pravá tvár dnešnej opozície. Ako mantru opakuje jediné, že je proti transformácii nemocníc a že zdravotníctvo potrebuje ďalšie a ďalšie finančné zdroje. Nehovorí však o tom, odkiaľ ich chcú po voľbách vziať, komu chcú zobrať peniaze na ďalšie a ďalšie zadlžovanie nemocníc a ničím nekryté zvyšovanie platov. Pokladám to za nemorálne a za podvod na pacientoch aj lekároch.
Dovoľte mi povedať, k čomu doviedli lekárski odborárski bosovia lekárov. Čo vlastne pre nich vybojovali? Akú dohodu? Takú dohodu, v ktorej sa vláda zaviazala splniť niečo, na čo nemá peniaze prinajmenšom preto, že tie idú cez zdravotné poisťovne a že tie finančné prostriedky, ktoré by mala k dispozícii vláda, nie sú a ani nebudú ani v roku 2013. To je po prvé.
Po druhé, vybojovali pre nich takú dohodu, v ktorej sa vláda zaviazala zabezpečiť pracovné zmluvy v nemocniciach, na ktoré nemá dosah, ako napríklad v nemocniciach VÚC.
A po tretie, takú dohodu pripravili, v ktorej sa vracia celý systém pred rok 2009 so všetkými problémami, ktoré boli v tom čase, keď sa zvyšovali mzdy nekryté navýšenými finančnými zdrojmi, ktoré vzhľadom na reálny vývoj ekonomiky nemožno očakávať, čo môže viesť len k opätovnému rastu dlhov zamestnávateľov a nemocníc. Ako iste uzná súdny človek, to nie je kompromis, ale kapitulácia pred zdravým rozumom.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokladám za nemorálne zneužívať situáciu v zdravotníctve a najmä situáciu pacientov na vydieranie lekárov, zdravotných sestier, pacientov a ako súčasť predvolebnej kampane. Potrebná je racionalita, a to ako koaličných, tak aj opozičných poslancov, lebo dnešné nesplniteľné sľuby sú hrobármi reálnych krokov budúcej vlády, nech bude akákoľvek.
Ďakujem.

Vážený pán poslanec Počiatek, ja som vystúpil v rozprave kriticky, ale z úplne opačnej pozície ako kritizujete štátny rozpočet na rok 2012 vy. Ja som hovoril o nedostatočných úsporných opatreniach. A je isté, že v roku 2012 bude musieť prísť k rozsiahlym úsporným opatreniam, o tom nieto pochýb, je isté, že existuje veľký priestor na takéto úsporné opatrenia, a je isté, že to je úplne opačná cesta, akú navrhujete vy a vaši poslanci, či to je v oblasti kultúry, športu, školstva alebo aj v mnohých iných oblastiach, rádia, televízie. Ja by som z nich spomenul len niektoré, kde, naopak, vy robíte vlastne predvolebnú kampaň, pretože keby sa malo všetko to realizovať v rozpočte na rok 2012, čo predstavili vaši kolegovia, tak by to znamenalo značné zvýšenie deficitu. To sú proste fakty, ktoré sa nedajú obísť. A ešte raz iba opakujem, že naše pozície sú úplne, ale celkom úplne opačné. Bohužiaľ, tento rozpočet na rok 2012 nie je a ani nemôže byť rozpočtom nejakých vízií, pretože je rozpočtom revízií a nevedno, do akej miery bude treba tie predpoklady revidovať v budúcom roku. V každom prípade, ak sa budú revidovať, tak to nepôjde tým smerom, o ktorom tu vy hovoríte, teda smerom ďalšieho neuveriteľného plytvania peňazí, ale smerom len nových a nových úspor. Ja som chcel len povedať, že ten priestor na úspory verejných výdajov tu je a že z nich bude v roku 2012 treba nevyhnutne čerpať.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol stanovisko OKS k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2012.
Už keď sa schvaľoval rozpočet na rok 2011, vystúpili sme a žiadali sme už vtedy úspory verejných financií. A to rozsiahle úspory, z tohto hľadiska je pre nás rozpočet na rok 2012 istým sklamaním, musím to takto povedať.
V priebehu roka 2011 sme opakovane naliehali na úspory verejných financií. Odovzdali sme ministerstvu financií rozsiahly návrh na možné úspory. Nedočkali sme sa nejakého veľkého výsledku, pretože ministerstvo síce založilo pracovnú skupinu, ale v podstate tá práca mala viac deklaratórnu ako reálnu funkciu.
Ešte na poslednej koaličnej rade, ktorá sa zaoberala štátnym rozpočtom na rok 2012, sme navrhovali ako riešenie úspory verejných financií a pripravili sme taký minimalistický program, ktorý som predložil vtedy koaličnej rade pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2012, a reakcia bola skôr záporná.
Ja by som teraz len zmienil, ktoré úspory sme navrhovali a aké by asi boli odhady, teda reálne, vyjadrené, teda kvantifikovateľné. Všetko sú to také príklady úspor verejných financií, ktoré pritom nezasahujú priamo nejakú sociálnu sféru, ale sporia na verejných výdajoch predovšetkým štátu.
Po prvé, je to predaj nepotrebného majetku vo vlastníctve štátu. Zbytočné budovy, rekreačné zariadenia a podobne. Je pravda, že by sa k tomu muselo pristúpiť už skôr ako pri príprave návrhu rozpočtu na rok 2012, ale je tam obrovská rezerva, dá sa vyčísliť sumou od tridsať do päťdesiat miliónov eur. Sú to úplne zbytočné zariadenia vo vlastníctve štátu.
Po druhé, išlo by o zníženie objemu výdavkov na nákup tovarov a služieb v ústrednej štátnej správe a Sociálnej poisťovni o desať percent. Dalo by sa to dosiahnuť znížením objemu nákupov, zefektívnením a zvýšením transparentnosti verejného obstarávania, napríklad stanovovaním povinnosti využívania elektronického obstarávania vo verejnej správe nad stanovenú hranicu ceny obstarávaného tovaru alebo služby, stanovením limitov, napríklad na služobné autá, centrálnym obstarávaním, centrálnou správou nehnuteľností a zavedením hmotnej zodpovednosti riadiacich pracovníkov vo verejnej správe za predražované verejné obstarávania. Znova, rozsah možných úspor je okolo stosedemdesiat miliónov eur, čo nie sú maličkosti, ale znova, muselo by sa s tým začať už skôr ako iba niekedy pred prijímaním štátneho rozpočtu.
Ja som hlboko presvedčený o tom, že ak sa to dnes už neuskutoční, akože sa to neuskutoční, bude musieť vláda, nech to bude akákoľvek vláda, po predčasných voľbách k takýmto verejným úsporám jednoducho pristúpiť.
Po tretie, ďalšie úspory verejných výdajov sa dajú dosiahnuť znížením objemu miezd v ústrednej štátnej správe a Sociálnej poisťovni minimálne o desať percent. Dá sa to dosiahnuť znížením počtu zamestnancov, pracovných miest, agendy a nezávislými auditmi. Nie samotným znižovaním platov zamestnancov. Dá sa takto dosiahnuť úspora približne tristo miliónov eur. V prvom roku by to bolo menej, pretože by išlo o zníženie, o výplatné a vyplatenie odstupného.
Znova, je to možné a bude to potrebné, bude to nevyhnutné. Je len škoda, že sa to neodohralo už, teda, že sa to nepripravovalo už v roku 2011 a nedá sa to realizovať v roku 2012.
Po štvrté, zredukovanie a transformovanie rozpočtových a príspevkových organizácií a iných inštitúcií verejnej správy, dosiahnutie zredukovaním kompetencie agendy zlučovaním agendy, napríklad inštitúcií poskytujúcich štatistiku a zrušením zbytočných inštitúcií v pôsobnosti verejnej správy, podložené nezávislými auditmi.
Znova, ide o úspory verejných financií v rozsahu sto až tristo miliónov eur. Mali sa vykonať audity. Audity sa nevykonali. Ale znova, budú sa musieť vykonať bez ohľadu na to, aká vláda bude pri moci, a v súčasnej situácii prehlbujúcej sa krízy to budú opatrenia, ktoré budú nevyhnutné.
Po piate sme navrhli aj zníženie výdavkov na prídavky na deti o desať percent, a to v najvyšších príjmových skupinách, ako príklad vyššej adresnosti vyplácaných sociálnych dávok, kde by sa dalo ušetriť približne tridsať miliónov eur.
Toto sú v podstate všetko iba minimálne úspory, ktoré nejdú nijakým spôsobom na sociálny úkor. V súčasnej krízovej situácii si ale  neviem predstaviť, že v budúcich rokoch tieto, toto znižovanie verejných financií sa nebude uskutočňovať, bude, bude nevyhnutné. A dovolím si tvrdiť, že bude nevyhnutné v omnoho väčšom rozsahu, ako si v tejto chvíli vieme predstaviť.
Sem aj spadá návrh Obyčajných ľudí na zníženie výdavkov politických strán na predvolebnú kampaň, ktorú my ako poslanci za OKS podporujeme. Nejde o nijaký populistický krok. Jednoducho ide o formu znižovania verejných výdajov za rok 2012.
Vždy sme podporovali ako východiská tvorby rozpočtu tieto základné kritériá.
Po prvé, opierať sa o konzervatívne odhady. Preto bolo prekvapujúce, keď som sa pýtal na koaličnej rade, odkiaľ berie vláda presvedčenie vyše štvorpercentného rastu HDP, keď bolo už v tom čase jasné, že je to len ilúzia. Ako sa veľmi rýchle ukázalo, ilúziou to naozaj bolo.
Po druhé, pokladať za východisko tvorby rozpočtu príjmy, a nie výdaje. Ak sa pokladajú za východisko rozpočtu výdaje, tak sa potom vždy hľadajú nejaké formy dodatočného plátania rozpočtu.
Po tretie, dlhodobo, a preto nemôže ísť z našej strany o žiadny populizmus, je to naše dlhodobé, dohodové stanovisko už od deväťdesiatych rokov. Hovoríme o vyrovnanom rozpočte. Vždy sme ho pokladali za základný predpoklad udržateľnej ekonomiky, pokiaľ nechceme, aby dlh dosiahol rozmer, ktorý bráni potom ekonomike normálne fungovať, ako sa to teraz ukazuje.
Hovoríme o tom už desaťročie. Desaťročie to nikto nepočúval. A plody sa budú žať dnes.
To je proste reálny fakt a je to reálny fakt, dá sa zdokumentovať, že to nie je nijaký postoj, ktorý by bol nový. Je to postoj, ktorý sa zakladal na racionalite už od tých čias, keď sme ho prvýkrát, ešte v iných formáciách, predkladali.
Práve preto sme napokon podporili aj návrh Obyčajných ľudí zmraziť platy poslancov do času, pokým nedosiahneme vyrovnaný rozpočet. Znova, to nie je žiadne populistické stanovisko.
V tomto návrhu alebo v tom, či bol prijatý alebo prečo nebol prijatý, sa odzrkadľuje to, kto chce reálne dosiahnuť vyrovnaný rozpočet a pre koho je to len čistá rétorika.
Ja tomu rozumiem, ak niekto nemá záujem o to, aby sa dosiahol reálny vyrovnaný rozpočet, tak ťažko môže hlasovať za to, aby sa spájali platy poslancov alebo platy verejných činiteľov s takýmto faktom. Pretože len ten, kto si skutočne myslí, že je to možné a že je to nevyhnutné a že je to potrebné, môže takýmto spôsobom hlasovať.
Často sa argumentuje tým, že ďalšie úspory verejných financií nie sú už možné. Dovoľte, aby som však povedal, ak sa príjme plán Európskej únie, ktorý bude sankcionovať nedodržiavanie nízkeho deficitu, a my sme za to, aby to nebol len nízky deficit, ale aby to bol deficit nulový, bude sa musieť ešte v oveľa väčšej miere prestať plytvať verejnými zdrojmi ako doteraz.
Z tohto hľadiska je pre nás navrhovaný rozpočet príliš slabým signálom vôle prestať skutočne plytvať verejnými zdrojmi slúžiacimi a slúži skôr na vlastné sebauspokojenie. Z toho istého dôvodu sme hodnotili aj prijatý zákon o dlhovej brzde ako mäkký. Nezaručuje totiž nevyhnutné zníženie verejných výdajov, je síce aspoň pozitívnym, ale reálne nedostatočným signálom.
A znova môžem iba zopakovať, ak to neurobíme dnes, akože to neurobíme, tak to bude musieť urobiť ktorákoľvek vláda, ktorá nastúpi po predčasných voľbách, bez ohľadu na to, či bude ľavá, ľavostredá, pravá, pravostredá alebo akákoľvek iná. Všetko ostatné sú len ilúzie. Toto všetko sú pre nás dôvody, prečo sme nespokojní s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2012.
Treba však jasne povedať niečo, čo je pre nás podstatné. Naša pozícia je v úplnom protiklade s opozičnou rétorikou. Keď tu počúvame všetky príspevky v rozprave, ktoré prednášajú opoziční poslanci, vyzerá to tak, ako keby sme žili v časoch najväčšieho ekonomického rozmachu, ako keby tu neexistovala kríza ekonomiky v celej Európskej únii, v celej eurozóne a na celom svete, ako keby sa dalo ďalej plytvať peniazmi, pretože všetky tie požiadavky, ktoré sa tu vyslovovali, sú požiadavky na ďalšie zvyšovanie dlhov a na ďalšie plytvanie verejných zdrojov.
Splnenie opozičných požiadaviek, ktoré sme tu počúvali, by znamenalo ešte oveľa väčšie zadĺženie a plytvanie verejnými zdrojmi, a preto ho jednoznačne a jasne odmietame.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som v rámci rozpravy predložiť pozmeňovací návrh k oddeleniu aktívnych a pasívnych príjmov podľa autorského zákona.
Cieľom predkladaného pozmeňujúceho návrhu je oddeliť pasívne príjmy poberané podľa autorského zákona od príjmov aktívnych. Na rozdiel od iných pasívnych druhov príjmov, napríklad príjmov z prenájmov či dividend, nie sú dnes pasívne príjmy podľa autorského zákona definované a podliehajú tak odvodovej povinnosti, čo má negatívny dopad predovšetkým na dôchodcov s týmto druhom príjmov. Tieto pasívne príjmy sú kolísavé, nepredvídateľné, plynú bez ohľadu na vôľu ich poberateľa a často ide o príjmy súvisiace s dielom, ktoré bolo vytvorené pred mnohými rokmi. (Zaznievanie gongu.)
Predstavitelia tvorivej autorskej a umeleckej obce na túto skutočnosť dlhodobo poukazujú. Návrh sa týka úzkej skupiny osôb, odstraňuje nerovnováhu, ktorá vznikla v roku 2010 prijatím novely zákona o sociálnom poistení, tou boli pasívne príjmy podľa autorského zákona, na rozdiel od iných druhov pasívnych príjmov, začlenené do odvodovej povinnosti. Súhlas s oddelením pasívnych príjmov podľa autorského zákona vyjadrili aj minister financií a minister práce a sociálnych vecí.
Chcel by som sa zároveň ospravedlniť za technické nedopatrenie pri podávaní tohoto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a poprosím vás, aby ste sa riadili podľa pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý je označený ako návrh Petra Zajaca č. 2, máte ho v laviciach.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia.
K článku I. V doterajšom bode 3 v § 4 ods. 1 písm. b) sa za číslo "3" dopĺňajú slová "a 4". (Zaznievanie gongu.) Odôvodnenie: Úprava súvisiaca s rozdelením príjmov z autorských práv na aktívne a pasívne.
Po druhé. Za doterajší bod 3 sa vkladajú nové body 4 až 7, ktoré znejú: "4. Nadpis § 6 znie: "Príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu."
Za piate. V § 6 odseku 2 písmeno a) znie: "Po a) z vytvorenia diela umeleckého výkonu a z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva." Poznámka pod čiarou k odkazu 27 znie: "Odkaz 27 § 39 a § 71 odseku 1 zákona číslo 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov."
Po šieste. V § 6 odsek 3 sa na konci pripájajú tieto slová: "vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti".
Po siedme. V § 6 odsek 4 znie: "(4) Príjmami z použitia diela a použitia umeleckého výkonu sú príjmy vyplácané podľa osobitného predpisu, ak nepatria do príjmov uvedených v odseku 2 písmeno a)." Poznámka pod čiarou k odkazu 29b znie: "§ 40 a § 71 odseku 1 zákona číslo 618/2003 Z. z. v neskoršom, v znení neskorších predpisov § 81 odseku 1 písmena j) zákona číslo 618/2003 Z. z. v znení zákona číslo 84/2007 Z. z.."." Doterajšie body 4 až 26 sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: S účinnosťou od 1.1.2012 sa navrhuje rozdelenie príjmov z autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom na aktívne a pasívne príjmy, pričom medzi aktívne príjmy, t. j. príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa budú zahŕňať len tie, len príjmy z vytvorenia diela umeleckého výkonu na základe zmluvy o vytvorení diela v zmysle § 39 zákona číslo 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "AZ"), ktoré sa primerane vzťahuje aj na umelecké výkony. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, keby ste chvíľku. Páni poslanci, vyhlásim prestávku, ak neprestanete tu. (Reakcia z pléna.) Pán poslanec Počiatek, chcete? Vaše želanie môžem splniť. Páni poslanci, fakt sa to nedá takto rokovať a potom podaktorí budú hovoriť, že nerozumeli tomu, čo pán poslanec prečítal, takže prosím o väčší kľud, lebo budem vykazovať poslancov. Pán poslanec Burian.
Nech sa páči, môžete pokračovať.

Zajac, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem. Medzi pasívne príjmy uvádzané v novom odseku 4 by sa zahŕňali príjmy za používanie už vytvoreného diela a umeleckého výkonu na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 40 a nasledujúceho AZ, ktorá sa primerane vzťahuje aj na umelecké výkony.
Medzi pasívne príjmy sa navrhuje zaviesť aj nový druh príjmov, ktorými sú príjmy vyplácané podľa § 81 odseku 1 písmena j) zákona číslo 618/2003 Z. z., organizáciami kolektívnej správy práv (ďalej len OKS). OKS je v zmysle § 79 odseku 1 AZ právnická osoba, občianske združenie, ktorej Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky udelilo oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv. OKS v zmysle § 81 odseku 3 AZ zastupuje nositeľa práv vo svojom mene a na účet nositeľa práv. OKS v zmysle § 81 odseku 1 písmena h) AZ uzatvára s používateľmi alebo s osobami oprávnenými obhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety ochrany alebo s osobami povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa AZ za primeraných a rovnakých podmienok zmluvy (licenčné), ktorými sa používateľovi poskytuje oprávnenie na použitie predmetu ochrany, ku ktorému právo kolektívne spravuje. OKS teda uzatvárajú zmluvy s používateľmi predmetov ochrany za nositeľov práv, ktorých zastupujú na základe zmluvy (dobrovoľná kolektívna správa práv) alebo na základe zákona (povinná kolektívna správa práv). OKS je v zmysle § 81 odseku 1 písmena j) AZ povinná vyberať v súlade s AZ a uzatvorenou zmluvou s používateľom pre nositeľa práv odmeny (licenčné), primerané odmeny (napríklad § 78 odsek 3 písmeno d) AZ), náhrady odmien (napríklad § 24 odsek 5 AZ) a prípadné príjmy z vydania bezdôvodného obohatenia. Tieto prostriedky OKS rozdeľuje a vypláca v súlade so svojím vyúčtovacím poriadkom.
Po tretie. Alebo 3. V doterajšom bode 4, v § 6 odsek 6 sa za číslo "3" dopĺňajú slová "a 4".
Bod 4. Za doterajší bod 4 sa vkladajú nové body 5 až 7, ktoré znejú:
"Po piate. V § 6 odsek 10 sa v druhej vete za číslo "3" dopĺňajú slová "a 4".
Po šieste. V § 6 odsek 14 v uvádzacej vete sa za slová "zárobkovú činnosť" vkladajú slová "alebo dosahujúci príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu" a slová "1 až 2" sa nahradzujú slovami "1, 2 a 4".
Po siedme. V § 6 odsek 17 sa slová "1 až 3" nahrádzajú slovami "1 až 4". Doterajšie body 5 až 26 sa primerane prečíslujú. Odôvodnenie: V súvislosti s rozdelením príjmov z autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom sa na aktívne a pasívne príjmy, sa na pasívne príjmy uvádzané v § 6 odsek 4 navrhuje uplatňovanie paušálnych výdavkov vo výške 40 percent, a to v úhrne spolu s príjmami z prenájmu. Zároveň sa v súvislosti s rozdelením príjmov z autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom na aktívne a pasívne príjmy, sa na pasívne príjmy uvádzané v § 6 odseku 4 navrhuje možnosť uplatňovania preukázateľných výdavkov daňovníka prostredníctvom daňovej evidencie. Úprava v ustanovení § 6 odseka 17 zákona je len legislatívno-technickou úpravou, súvisiacou s novým druhom príjmov uvádzaným v § 6 odseka 4 zákona.
O pozmeňujúcich návrhoch k bodom 1 až 4 je potrebné hlasovať spoločne.
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem svojim kolegom za ich faktické poznámky, ktoré ma posilnili v presvedčení, že postupujeme správne. Chcel by som uviesť už iba jeden taký drobný kultúrny fakt. Ja som naschvál nehovoril priamo o kultúre, ale ja keď počujem tú pseudo-argumentáciu, ktorá hovorí s takým úsmevčekom, že áno, že toto je vlastne o pití a myslí sa tým v zátvorke o chľastaní. Takto môžu hovoriť len ľudia, ktorí si neuvedomujú a dodnes si neuvedomili zmenu toho kultúrneho správania, ktorá je aj zmenou kultúrneho správania na Slovensku, že tu nejde o nejaké pitie, chľastanie, krčmové popíjanie, ale že tu ide o kultúru spoločnosti, o sociálnu kultúru, že tu ide aj o ľudské zdravie, pretože kultivované konzumovanie vína znamená aj zdravie. A tieto argumenty uvádzam až teraz v tejto faktickej poznámke, aj keď ich osobne pokladám za argumenty absolútne kľúčové.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcel by som doplniť, prehĺbiť argumentáciu kolegu Dostála a v tejto súvislosti si chcem položiť päť otázok.
1) Aké sú dnes zákony o spotrebnej dani? Odpoveď je veľmi jednoduchá, existujú osobitné zákony pre spotrebnú daň z vína, z piva a z liehu a má to svoje dobré dôvody, pretože každý z týchto nápojov má svoje osobitné miesto a postavenie.
2) Aká je situácia vo vinárstve v Európskej únie a u našich susedov? Treba povedať, že neexistuje jediná krajina Európskej únie, kde sa dorába víno, ktorá by mala nenulovú sadzbu z vína. Prijatie tohto zákona otvára dvere k tomu, čo je vlastne zámerom tohto návrhu zákona. To znamená, že pri každom zvýšení spotrebnej dane bez ohľadu nato, či ide o lieh alebo o pivo, by sa automaticky zmenila nulová sadzba spotrebnej dane z vína na nejaké zdanenie vína, čo by neuveriteľným spôsobom znevýhodnilo našich vinárov voči vinárom v Európskej únii a menovite voči vinárom susedných krajín, teda Českej republiky, z Rakúska a z Maďarska.
3) Je dôležité položiť si otázku, o aké regióny vlastne pre vinárstvo ide? K tomu by som sa chcel potom vrátiť troška podrobnejšie. Čo znamená vinárstvo a v čom by bolo reálne poškodené?
4) Existuje veľmi veľa šumov, či zo strany médií alebo aj zo strany ústrednej štátnej správy, ktoré hovoria, že vinári sú lobisti. Ale vinári pri platných zákonoch o spotrebnej dani nijakými lobistami nepotrebujú byť, pretože tie zákony, tak ako dneska platia, sú zákonmi, ktoré sú v zásade v poriadku, ktoré rešpektujú špecifickú situáciu  jednotlivých druhov alkoholických nápojov, a naopak, lobistami sú tí, ktorí sa pokúšajú tieto zákony zmeniť a zmeniť tak, že viažu všetky tri druhy alkoholických nápojov pri zdaňovaní na seba. Nejde tu teda o nijaký lobizmus vinárov, ale, naopak, pri presadzovaní tohto návrhu zákona ide o lobizmus tých, ktorí chcú vinárov jednoznačne poškodiť. Ak sa hovorí, že tento zákon neprináša zmenu sadzieb, to znamená ani zmenu daňovej sadzby pri víne, potom je namieste otázka, načo vôbec takýto zákon, ktorý nič nezjednodušuje, neprináša žiadny efektívnejší výber daní, naopak, toto všetko komplikuje? Načo potom vôbec takýto zákon je? Odpoveď je jednoduchá. Myslím, že toto už na pôde parlamentu povedal pán poslanec Marcinčin, že taký zákon je nanič, lebo je nepotrebný. Je nepotrebný, zbytočne nepotrebný a to je málo povedať, pretože on nie je nepotrebný, ale on fakticky je zlý, odporuje smernici, Európskej únii a otvára naplno dvere k tomu, aby poškodzoval jednotlivé skupiny. A to nielen vinárov, ale aj povedzme pivárov pri zmenách sadzieb.
Ďalšou argumentáciou je, že tento návrh zákona nepoškodzuje, že sa pri ňom neporušuje smernica Európskej únie. Ja sa pokúsim ukázať, v čom a ako smernica Európskej únie sa porušuje a môžem povedať už teraz, že pokiaľ by bol takýto návrh zákona prijatý, dáme ako poslanci za OKS podnet na Európsku úniu pre porušovanie smernice Európskej únie.
Teraz, ak dovolíte, by som sa venoval rád jednotlivým bodom. Predovšetkým by som sa rád venoval tomu, čo by malo byť dostatočne zreteľné a jasné. Mám pri sebe tabuľku, ktorú tu nemôžem premietať, ale jednoznačne z nej vyplýva, aké regióny vlastne zahrňuje dnes výroba vína na Slovensku. Sú to veľmi rozsiahle regióny a je ich šesť. Je to malokarpatská oblasť, južnoslovenská oblasť, nitrianska oblasť, stredoslovenská oblasť, východoslovenská oblasť a tokajská oblasť. To sú rozsiahle regióny a sú to všetky regióny, kde dorábanie a pestovanie vína smeruje okrem iného aj ku kultivácii týchto regiónov, k rozvoju turistiky v týchto regiónov, k rozvoju služieb týchto regiónov a to znamená aj k rozvoju malého a stredného podnikania a to domáceho podnikania. Ja to nehovorím náhodou, pretože pri tomto návrhu zákona sme svedkami niečoho, čoho sme boli svedkami už aj pri daňovo-odvodovej reforme, ktorá sa ale nedostala na program dňa, že pri všetkej správnosti i tejto daňovo-odvodovej reformy, ona bola navrhnutá tak, že bola na úkor veľmi rozsiahlych sociálnych vrstiev živnostníkov, dohodárov, SZČO, ľudí v slobodných povolaniach a ľudí v kreatívnych povolaniach. Ja si neviem predstaviť, aký zmysel má v tejto v situácii, v situácii ekonomickej krízy, ktorá sa bude v najbližších rokoch len a len prehlbovať, aký zmysel má poškodzovať domáce slovenské malé a stredné podnikanie. Ostáva to pre mňa nepochopiteľné a nezrozumiteľné, pretože toto podnikanie, a teraz nehovorím len o vinároch, ale toto malé a stredné podnikanie v podstate vytvára vyše vyše 50 percent hrubého domáceho produktu a vyše 60 percent, takmer 70 percent zamestnanosti.
Ak teda bude naším problémom a bude v najbližšom období zabezpečenie zamestnanosti a aj produkcia hrubého domáceho produktu, je nepochopiteľné, ak by sme mali prijímať také zákony, ktoré tomu zamedzujú a ktoré, naopak, poškodzujú tých, ktorí sú nositeľmi zamestnanosti a nositeľmi tvorby hrubého domáceho produktu.
Vrátim sa ale naspäť k vinohradníctvu ako takému. Ospravedlňujem sa za to, že vás budem teraz troška zamestnávať čítaním, ale pre názornosť je to nevyhnutné. Ide mi o vinohradnícke oblasti a ich členenie, aby bolo názornejšie, aké regióny na Slovensku by vlastne takýto zákon poškodil, pretože je úplne jasné, že tento zákon sa nepripravuje len tak, ale že je prichystané, lebo veď sa o tom hovorí verejne, je prichystané, a neuskutoční sa to iba v tejto chvíli, zvýšenie sadzby z alkoholických nápojov, ale to znamená zo všetkých. Pri prijatí tohto zákona to automaticky znamená prijatie, teda zvýšenie sadzby a v tomto zmysle aj zmena nenulovej, teda zmena nulovej sadzby pri vínach na nenulovú sadzbu. Prečítam vám teda, o ktoré oblasti ide. Je to Malokarpatská vinohradnícka oblasť: Skalický rajón, Stupavský rajón, Pezinský rajón, Doľanský rajón, Senecký rajón, Hlohovecký rajón, Záhorský rajón, Bratislavský rajón, Modranský rajón, Orešanský rajón, Trnavský rajón, Vrbovský rajón. V Južnoslovanskej vinohradníckej oblasti: Šamorínsky, rajón, Galantský rajón, Komárňanský rajón, Strekovský rajón, Dunajskostredský rajón, Palárikovský rajón, Hurbanovský rajón, Štúrovský rajón. V Stredoslovenskej vinohradníckej oblasti: Ipeľský rajón, Vinický rajón, Fiľakovský rajón, Tornaľský rajón, Hontiansky rajón, Modrokamenický rajón, Gemerský rajón. V Nitrianskej vinohradníckej oblasti: Šintavský rajón, Radošinský rajón, Vrábeľský rajón, Želiezovský rajón, Pukanecký rajón, Nitriansky rajón, Zlatomoravecký rajón, Žitavský rajón, Tekovský rajón. Vo Východoslovenskej vinohradníckej oblasti: Moldavský rajón, Michalovský rajón, Sobranecký rajón, Kráľovskochlmecký rajón. A v Tokajskej vinohradníckej oblasti sú to vinohradnícke obce Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa, Viničky. Sú to teda rozsiahle regióny, rozsiahle oblasti, za dvadsať rokov sa tieto oblasti skultivovali, skultivovali sa vinohradnícky, vinársky, ale skultivovali sa aj turisticky. To sú dnes tie známe vínne cesty, ktoré sa na Slovensku rozvíjajú a rozmáhajú a rozmáhajú sa veľmi produktívne a boli by ohrozené. A to je aj rozvoj služieb v týchto turistických regiónoch a je to aj kultúrny rozvoj krajinotvorby, pretože všetky tie regióny, ktoré sú vinohradníckymi regiónmi a vinárskymi regiónmi všade v Európe, v Európskej únii a u našich susedov, sú vlastne najkultivovanejšie regióny v celej krajine, v celom štáte.
K tým ďalším bodom. V § 6, kde sa hovorí o sadzbe dane, sa hovorí, že sa ustanovuje, že v prípade akejkoľvek zmeny sadzby na ktorýkoľvek alkoholický nápoj sa vždy rovnakým pomerom upraví sadzba každého druhu alkoholického nápoja. To znamená, že tento návrh zákona je už škodlivý len tým, že vlastne prepája sadzby dane zo všetkých druhov alkoholických nápojov, či je to lieh, či je to pivo, alebo či je to víno. Prepája ich cez tzv. koeficient, ktorý sa odvodzuje, ako to už povedal kolega Dostál, z liehu, čo znamená vlastne poškodzovanie, v tomto prípade automatické poškodzovanie aj teda pivárov a najmä vinárov.
Ak dovolíte, teraz by som sa venoval tvrdeniu, ktoré sa objavuje dosť často, že podľa návrhu zákona ide o pevnú sadzbu. To znamená, že ten návrh zákona je v súlade so smernicou Európskej únie. Toto tvrdenie je zavádzajúce, pretože sadzba dane podľa návrhu zákona sa má vypočítať výpočtom percenta zo sadzby dane stanovenej pre lieh a následne vynásobiť koeficientom, teda nejde o žiadnu pevnú sadzbu dane, ale o nejaký koeficient. Takýto koeficient v nijakej vinárskej krajine Európskej únie  neexistuje. Ak ustanovenie článku 7 odseku 2 Smernice 92/83-EHS, teda je to už staré ustanovenie, hovorí, že členské štáty pevne stanovia svoje sadzby v súlade so Smernicou 92/84 - EHS, čím sa myslí a je aj dané v prípade vína článkom 5 Smernice 92/84 - EHS, ktorá ustanovuje minimálnu sadzbu spotrebnej dani na víno a to 0 pre tiché vína, 0 pre šumivé víno na hektoliter hotového výrobku. Ak sa však niektorý členský štát rozhodne pre inú ako nulovú sadzbu dane, potom sa číslo nula nahrádza konkrétnym číslom vyšším ako nula, teda nie žiadnym koeficientom, ale konkrétnym číslom vyšším ako nula. Takto sa uplatňuje spotrebná daň ináč na všetky tovary podliehajúce spotrebným daniam, teda nielen na alkoholické nápoje, s výnimkou cigariet. Tie sa zdaňujú tzv. kombinovanou sadzbou dane, t. j. opäť pevnou sumou pripadajúcou na počet cigariet a súčasné percento z predajnej ceny.
Použite percenta potom automaticky zvyšuje príjem štátneho rozpočtu bez toho, aby im musel štát zvyšovať daň, pretože predajnú cenu vždy určuje výrobca, predajná cena je vždy vytlačená na kontrolnej známke. Zdanenie cigariet samotných upravuje iná smernica. Nebudem vás tu zaťažovať výpočtom spotrebnej dane z tichého vína, hoci jasne ukazuje, ako by už len prijatie tohto zákona fakticky vinárov poškodilo. Ale myslím si, že nie je to v tejto chvíli potrebné.
Treba ešte pripomenúť toto. Že hektárové výmery, ktoré sú dané produkčnými kvótami v rámci Európskej únie, pre Slovensko a pre víno je to 22 226 hektárov viníc, pričom reálne obrábaných v roku 2011 je približne 9 500 hektárov, takže ten nevyužitý potenciál je 12 725 hektárov. Ide pritom o nie celkom zanedbateľné počty pracovných príležitostí, ktoré sa strácajú už len tým, že tá kvóta je vlastne obsadená len na polovicu, a namiesto toho, aby sa vinárstvo podporovalo, tak vlastne tento návrh zákona smeruje priamo, priamo a bez toho, že by sa to akýmkoľvek spôsobom skrývalo, pretože už, ešte raz to iba opakujem, sa x-krát hovorilo o tom, že po tomto prijatí zákona bude prijatý, budú prijaté aj sadzby, teda zmeny sadzby zo spotrebných daní, čo teda vedie už potom priamo k naozaj poškodzovaniu, k priamemu poškodzovaniu vinárov.
Aby som to nejakým spôsobom uzavrel. Vládou predložený návrh zákona o spotrebnej dani z alkoholických nápojov uvádza v dôvodovej správe, že účelom reformy orgánov daňovej a colnej správy je aj to, aby boli efektívnejšie v zmysle zníženia vlastných nákladov a účinnejšie z pohľadu výberu štátnych príjmov. V skutočnosti ide zo strany Ministerstva financií Slovenskej republiky ako predkladateľa návrhu o zavádzanie. Predkladaný návrh neznižuje vlastné náklady na výber daní a cla a naopak, povedie k zvýšeniu byrokratizácie colnej správy a namiesto nevyhnutného zníženia verejných výdavkov s veľkou pravdepodobnosťou zvýši počet jej zamestnancov. To nie je zanedbateľný fakt, ak hovoríme o úsporách verejných výdavkov a medzi tie úspory verejných výdavkov má patriť aj znižovanie počtu pracovníkov v colnej správe, ktorý je na Slovensku v pomere k iným okolitým krajinám, schengenským, je neúmerne vysoké. Predkladaný návrh zákona neprináša nijakú daňovú spravodlivosť, pokiaľ ide o zdanenie alkoholických nápojov podľa obsahu alkoholu v objeme. Navyše je v rozpore so smernicou Európskej únie pre zdaňovanie alkoholických nápojov, keďže tá jednoznačne ustanovuje povinnosť zdaňovať víno pevnou sumou za hektoliter a nie spoločným koeficientom pre všetky alkoholické nápoje. Predkladaný návrh je v tomto zmysle zmätočný a má jediný účel - vytvorenie podmienok pre ohlasované zavedenie nenulovej spotrebnej dane z vína, čo nevratne poškodí rozvoj vinárskych regiónov zasahujúcich veľkú časť Slovenska, bude v nich pôsobiť likvidačne na turistický ruch a s ním spojené služby a zasiahne aj do rekultivácie krajiny. Preto budeme hlasovať my, ako dvaja poslanci za OKS, proti jeho prijatiu a v prípade, že návrh bude schválený, obrátime sa s podnetom na príslušné orgány Európskej únie.
Žiadam všetkých poslancov bez ohľadu na stranícke tričká a na to, či patria ku koalícii alebo k opozícii, aby si uvedomili fakt, že takto prijatý návrh zákona s tým výhľadom, že zavedie pri zvyšovaní spotrebných daní z alkoholických nápojov nenulovú daň z vína. Žiadam všetkých poslancov, hovorím ešte raz, bez ohľadu na to, či patria ku koalícii, alebo či patria k opozícii, aby za takýto návrh zákona nehlasovali, pretože v tejto situácii, a to je situácia prehlbujúcej sa krízy, ktorá neskončí ani o mesiac, ani o rok, takýto zákon a najmä teda jeho následné dôsledky, ktoré by spočívali vo zvýšení spotrebnej dani z piva a teda následne aj v nenulovej sadzbe z vína, by v podstate poškodili nielen slovenské vinárstvo a vinohradníctvo, ale by poškodili aj malé a stredné podnikanie na Slovensku, poškodili by zamestnanosť a poškodili by aj tvorbu hrubého domáceho produktu na Slovensku.
Ďakujem.