Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

5.4.2011 o 15:59 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

5.4.2011 15:59 - 16:25 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Hodnota aktív ku koncu roku 2009 bola 378 mil. eur. Chcem podotknúť pri tomto čísle, že vláda uvažuje pri príjme z privatizácie o sume 160 až 200 mil. eur. Hodnota aktív v týchto spoločnostiach sa nachádza na úrovni 378 mil. eur. Hospodársky výsledok po zdanení - za obdobia druhej Dzurindovej vlády, za štyri roky, bol 9 mil. 200 tisíc eur; za tri roky Ficovej vlády - 36 mil. eur, štyrikrát viac. Dokopy za deväť rokov 45 mil. eur. Vyplatené dividendy - za druhej Dzurindovej vlády 5 mil. 800 tisíc eur; za Ficovej vlády za tri roky dividendy 20 mil. eur, štyrikrát viac. Investície do opráv - za druhej Dzurindovej vlády 100 mil. eur; za Ficovej vlády za tri roky 155 mil. eur. Dokopy 255 mil. eur. Znova by som chcel dať do pozornosti toto číslo, investície za posledných sedem rokov sú na úrovni 255 mil. eur, Radičovej vláda chce privatizovať teplárne od 160 do 200 mil. eur. Ani nie na úrovni investícií za posledných sedem rokov.
Viete, aký má plán alebo hospodársky výsledok TEKO za minulý rok? TEKO je Tepláreň Košice, pre kolegov, ktorí nerozumejú. Keď odchádzali nominanti Ficovej vlády v lete m. r., bol prevádzkový zisk a hospodársky výsledok k 30. 6. na úrovni 2,5 mil. eur. Stav ku koncu roka je 500 tis. eur., dva mil. eur sa stratili. Viete, aký má plán TEKO Košice na tento rok? Predstavenstvo, dozorná rada a následne aj Fond národného majetku schválili Teplárni Košice stratu 1,5 mil. eur. Stratu 1,5 mil. eur Teplárni Košice, podniku, ktorý funguje v rámci sieťových odvetví, jedinému dodávateľovi tepla v meste Košice. Strata 1,5 mil. eur.
V tejto súvislosti ma napadá zaujímavá paralela s privatizáciou SPP v roku 2002. Podnik dlhodobo dosahujúci zisky sa po prechode manažmentu nominovaného stranou pravicovej vládnej koalície zrazu stáva nehospodárnym a v červených číslach, a preto ho treba privatizovať. A potom po príchode zahraničného investora po jednom roku dosahuje opäť 100-percentné nárasty.
Čo sa týka tých šiestich teplární, dovolil som si ešte pripraviť pre vás, kolegyne a kolegovia, takúto tabuľku, ktorá hovorí o prehľade cien tepla dvadsiatich piatich najväčších miest na Slovensku. Pokiaľ to nevidíte, ja vám som ochotný dať k dispozícii aj tieto tabuľky, ktoré mám tu pripravené. A treba povedať, že väčšina distribútorov tepla v ostatných mestách, kde nie sú štátne teplárne, má akcionára zahraničného investora a ceny tepla sú vyššie ako u dodávateľov tepla vo vlastníctve slovenských subjektov a štátnych teplární. Priemerná domácnosť vo vybranej vzorke zaplatí v roku 2011 za teplo a ohrev vody cca tisíc eur. Priemerná domácnosť, ktorá odoberá teplo od štátnej teplárne, zaplatí v roku 2011 za teplo a ohrev teplej vody cca 700 eur. Je to rozdiel 300 eur ročne na domácnosti. Priemerná cena tepla pre domácnosti v roku 2011 je u štátnych teplární cca o 7 eur za GJ (giga joule), t. j. o 30 % nižšia než cena u dodávateľov vo vybranej vzorke.
Ešte tu mám jednu tabuľku pre vás. Treba povedať, že týchto šesť teplární, o ktorých hovoríme, zásobuje teplom dvesto tisíc domácností, dokopy deväťstodvadsaťdeväťtisíc obyvateľov. Keď toto nie je strategický podnik, tak potom už neviem, čo chcete prehlásiť - alebo to nie sú strategické podniky? - neviem, čo chcete prehlásiť za strategické podniky. Treba povedať, že asi po privatizácii aj na základe týchto údajov dôjde k zvýšeniu cien tepla. Pán kolega, keď chcete tie tabuľky, môžete si prísť zobrať.
Ako sa hospodári v teplárňach dnes, keď sú tam nominanti vládnej koalície? Zoberme si najväčšiu slovenskú tepláreň, a to košickú tepláreň, v ktorej od augusta 2010 je dnes už štvrté vedenie. Bol tam najprv po pánovi Lazárovi pán Podhorský, potom tam bol pán Zich, potom tam bol nejaký pán zo Zvolena alebo z Banskej Bystrice, ktorý ani nenastúpil, teraz je tam nejaký pán Nosál. Viete, v Košiciach sa hovorí taký vtip, kedy sa stretnú dvaja členovia SMER-u a jeden sa sťažuje druhému: Viete, u nás je teraz také ťažké obdobie, lebo sa prepúšťa, pravicová koalícia prepúšťa. A ja som robil v štátnej správe a tiež ma prepustili. A ten druhý mu hovorí: No vieš, ja tiež pracujem v teplárňach, štátnych, a ja som už prežil piate vedenie. A ten mu hovorí: To tam musíš už dlho pracovať. No nie, ja som ešte v skúšobnej dobe. Za posledný polrok sme mali päť vedení košickej teplárne. Neviem, či je to na smiech, ale v každom prípade je to realita politických nominácií tejto vládnej koalície.
Čo stihli títo nominanti, tieto štyri vedenia, za tých posledných deväť mesiacov urobiť? Treba povedať, že tie vedenia sú nominácie poväčšine strany SDKÚ-DS a strany SaS. Prvé vedenie - pán Podhorský za SDKÚ stihol najať SBS-ku bez výberového konania o 20 % drahšiu a zhodou okolností to bola SBS-ka, ktorá patrí jeho susedovi vo vedľajšom dome. Vymenil ľudí, ktorí pracovali na oddelení marketingu, a najal si externú píár agentúru. A vyplatil si odstupné 90 tisíc eur. Druhé vedenie, ktoré nominovala strana SaS, bol pán Zich a treba povedať, že toto vedenie to zobralo od podlahy. Jednak treba povedať, že vedenie nebolo z Košíc, boli to krízoví manažéri, ktorí pôsobili v Košiciach z Bratislavy, do Košíc chodili na jeden a pol dňa v týždni. TEKO Košice im preplácalo letenky z Košíc, preplácalo im letenky z Košíc nato, aby sa oni mohli dostaviť do práce, z miesta svojho bydliska do práce. Preplácalo im drahé hotely. V Košiciach je niekoľko hotelov, hotel Jazmín je jeden z najdrahších hotelov v Košiciach, kde noc stojí 99 eur. Títo manažéri majú na rok predplatené nocľahy v tomto hoteli bez toho, či tam sú jeden deň, dva, tri, štyri dni v týždni. TEKO Košice, štátna firma, im prepláca drahé hotely. A, samozrejme, keď nastúpili, tak prehlásili o vedení, ktoré bolo nominované za pána predsedu vlády Fica, že ohrozil Košičanov preto, že nenakúpil uhlie. Teda, nenakúpili uhlie. V tom čase bolo na sklade v teplárňach 90 000 ton uhlia, keď nebolo nakúpené uhlie, a to bolo niekedy v septembri 2010. Choďte sa pozrieť dnes, ako vyzerá sklad uhlia v Košiciach, v košickej teplárni. Pracovníci hrabú hrabľami na trávniku posledné kúsky uhlia, pretože uhlie nebolo nakúpené odvtedy, odkedy opustil manažment pán Lazar s kolektívom. Odvtedy nebolo schopné nové vedenie, ani jedno, ani druhé, ani štvrté, nakúpiť uhlie. V košickej teplárni museli zmeniť palivový mix, pretože 70 % sa vykuruje z uhlia a 30 % z plynu. A momentálne sú Košice vykurované na 100 % z plynu a tým pádom môžu Košičania očakávať na konci sezóny zvýšenie tepla o 20 %. Tretie vedenie, ktoré nastúpilo na prelome rokov, ani nenastúpilo. A preto som ani nestačil zachytiť meno nového vedenia, pretože nominácia strany SaS bola taká, že človek bol menovaný Fondom národného majetku a odmietol nastúpiť do vedenia. Toto vedenie bolo zhodou okolnosti zo Zvolena. Tak znova nie z Košíc. A štvrté vedenie, ktoré máme teraz, je pán Nosáľ z Prahy. A tiež by som sa chcel opýtať jeho, aký má stav zásob uhlia a kedy očakáva, že nejaké uhlie do košickej teplárne dôjde. Lebo koniec vykurovacej sezóny je koncom apríla a, žiaľ, doteraz sa im to nepodarilo.
Čo sa stane, keď vládna koalícia svojim mechanizmom automatického schvaľovania návrhov vlády odsúhlasí privatizáciu? Vznikajú rôzne otázky. V prvom rade, ako ustráži vláda súkromných investorov po privatizácii teplární, keď cieľom podnikania je maximalizácia efektívnosti podnikateľského zámeru a indikátorom toho, je zisk. Podľa našich skúseností z privatizácie štátnych teplárenských spoločností, by mala vzrásť cena minimálne o 20 %. To sú skúsenosti aj z privatizácie vodárenských, plynárenských spoločností, distribučných plynárenských spoločnosti, distribučných elektrárenských spoločností a spoločností na likvidáciu odpadu. Je to daň, ktorú zaplatia občania za to, aby sa investorom vrátilo to, čo vložili do privatizácie. Myslíme si, že privatizácia teplární by nemala nasledovať predchádzajúce privatizácie, kedy sa financie vložené pri kúpe investorom vrátili v krátkom čase. Oprávnené obdobie jej návratnosti investícii do utilít, alebo ak chcete do spoločnosti podnikajúcich v sieťových odvetviach, je minimálne pätnásť rokov. Opýtajte sa, kolegyne, kolegovia, zahraničných investorov, napr. v SPP alebo v distribučných spoločnostiach, za aké obdobie sa im ich investícia vrátila. Podotýkam, že väčšina z nich bola privatizovaná v roku 2002 a po ôsmych rokoch majú všetci títo privatizéri svoje peniaze už vrátené späť. Po ôsmych rokoch.
Viete, nie je pravdou, že štát nemôže byť dobrým vlastníkom. Ja si myslím, že už aj pred týmto mojim vystúpením tu bola dlhá debata o tom, či môže alebo nemôže. Pán predseda Fico hovoril o hospodárení podniku Martinskej teplárenskej. Myslím si, že hospodárenia všetkých teplárenských spoločností za posledné štyri roky sú dôkazom toho, že aj štát môže byť dobrým vlastníkom. Ako sa zhodujú predvolebné sľuby súčasnej vládnej koalície s predajom teplárni, keď programové vyhlásenie vlády deklaruje, že nebude privatizovať strategické podniky a podporí kroky k zefektívneniu vybraných podnikov so štátnou účasťou vrátane odštátnenia teplární. Predvolebné sľuby jasne deklarovali presun akcií na mestá, na tie mestá, ktorým bola uložená zodpovednosť za koncepcie tepelnej energetiky. Prečo by si nemali spravovať teplárne občania, ktorí majú vo svojich samosprávach volených zástupcov a tým priamo môžu ovplyvňovať cenovú politiku tepla? Občanom Slovenska sa vláda zaviazala na poskytovanie cenovo dostupných služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme, a nie na podporu výnosného podnikania zahraničných investorov. Treba sa poučiť zo skúsenosti susedných krajín, kde tieto služby poskytujú verejnoprospešné alebo neziskové spoločnosti. Privatizáciu štátnych teplární zdôvodňuje vláda nízkymi príjmami, dividendami do štátneho rozpočtu, pričom, ako som už spomínal a bolo to tu viackrát povedané, z predaja predpokladá výnos medzi 160 až 200 mil. eur. Zahraničný, ale aj domáci investor, naopak, očakáva vrátenie svojich investícií, preto je namieste predpokladať, že sa zvýšia ceny tepla. A tak predaj teplární v konečnom dôsledku zaplatia spotrebitelia. Na tomto mieste sa žiada pripomenúť všeobecné pravidlo, že povinnosťou každého vlastníka je majetok zveľaďovať a nie pri momentálnom nedostatku financií sa ho zbavovať. My s privatizáciou máme historickú skúsenosť. A to nie tak dávnu. Neprešlo ani desať rokov a ľudia sa pýtajú, čím sa skvalitnili služby a produkty pre obyvateľov Slovenska potom, ako prostredníctvom štátu stratili občania tejto krajiny rozhodujúci vplyv v bývalých štátnych strategických podnikoch. Nevnímajú tento rozmer aj v prípadoch, ak nejaký existuje. Ak aj existuje, nebýva adekvátne okomunikovaný. Takže občania Slovenska majú oprávnený pocit, že žiadne výhody z privatizácie pôvodne štátneho majetku oni ako ľudia, ktorým vlastne nepriamo patril, tento osoh nemajú. Naopak, vnímajú ako krivdu, že štát nedokáže efektívne implementovať regulačné nástroje a ovplyvňovať ceny, mieru zisku a investícií. Akoby sa privatizáciou štát, obrazne povedané, dobrovoľne vzdal dirigentskej taktovky a nechal si tu vyhrávať nielen serióznych, stabilných a dlhodobých investorov, ale aj tých druhých, ktorí prišli na Slovensko len kvôli profitu, lacnej pracovnej sile, ktorú pri využití nahradia ešte lacnejšou. Ako môže štát garantovať svojim občanom, že vybral investora z tejto prvej skupiny? Nijako. Pán predsedajúci, poprosím vás, keby ma tu nevyrušovali, lebo sa nemôžem sústrediť. Ďakujem.
Je pre verejnosť nepochopiteľné, že štát má síce svojich zástupcov v orgánoch veľkých sprivatizovaných spoločností, ale tí nemajú reálny vplyv na to, čo je pre občanov Slovenska podstatné. Ďalším podvodom na občanoch je také postavenie privatizačných zmlúv, že aj v podnikoch, v ktorých má štát 51-percentný podiel, manažérsky rozhoduje zahraničný investor s minoritným 49-percentným podielom. Štát v procese privatizácie strategických podnikov nepreukázal doteraz schopnosť vierohodným a transparentným spôsobom vysvetliť občanom Slovenska, za akých podmienok sa dostali bývalé štátne podniky do vlastníctva nadnárodných korporácií. Neobhájil dostatočne zrozumiteľne a dôveryhodne nevyhnutnosť predaja štátneho majetku a výber strategických investorov. Teplárne sú v daných mestách nepochybne strategickými podnikmi a neexistujú žiadne garancie štátu, že v ich prípade by po privatizácii mohla verejnosť vnímať tento proces inak. Odôvodnene pochybujeme, že by zahraniční investori po prevzatí prevádzok s odôvodnením ich modernizácie a rekonštrukcie nezvýšili ceny tepla. Nikto občanom Slovenska a odberateľom tepla nezaručí zmrazenie cien tepla. Ak by aj malo dôjsť z nejakého dôvodu k privatizácii teplární, tak rozhodujúci majetkový podiel v nich majú mať mestá, pretože ich občanom tieto technológie slúžia a musia im slúžiť aj naďalej. Na základe toho sme sa rozhodli ako poslanci, ktorí sme organizovaní v hospodárskom výbore, pretože nie je jasné, akým spôsobom vláda ide privatizovať tieto teplárne a zatiaľ sa rozhodla len na základe dvoch deväťstránkových materiálov, že ich privatizovať ide, iniciovať poslanecký prieskum na Fonde národného majetku, kde budeme chcieť sa podrobne oboznámiť s procesom celej privatizácie teplární. Minulý týždeň, alebo to bolo ešte predminulý týždeň, som tu počul vystúpenie pani ministerky spravodlivosti, ktorá hovorila o silnom mandáte. O silnom mandáte tejto vlády robiť zásadné zmeny. Myslím si, že táto vláda nemá silný mandát na také zmeny, akými sú privatizácia a odštátňovanie podnikov. Voliči, ani občania vám tento mandát nedali a vy ste im sľúbili v priamom prenose, že privatizovať nebudete.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.4.2011 15:59 - 16:25 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlavne vážení občania Slovenskej republiky, obraciam sa na vás s výzvou, pretože strana SMER podala, a práve v tejto chvíli sa prerokováva zákon o neprivatizácii šiestich štátnych teplární, možno posledného kvalitného majetku, ktorý štát vlastní. Žiaľ, musím konštatovať, že v tejto poslaneckej snemovni za KDH sa nachádzajú dvaja, za MOST-HÍD traja, za SDKÚ piati, za SaS dvanásti. Žiaľ, asi to nie je to, čo sľubovali svojim voličom pred voľbami a asi si neplnia sľuby, ktoré svojim voličom dávali. Nie je to tak dávno, ani nie celý rok, keď prebiehala volebná kampaň pred voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky. A v tom čase bolo počuť rôzne heslá. "Nebudeme zvyšovať dane." "Budeme robiť transparentnú politiku." "Do funkcií budeme nominovať len odborníkov na základe výberových konaní." A, dokonca, pani premiérka, mali sme to možnosť vidieť aj na televíznych obrazovkách teraz, v Slovenskej televízii sľubovala a vyhlasovala a prehlasovala, že "nebudeme privatizovať". Prečo vlastne títo čestní, spravodliví a pravdovravní zástupcovia občanov dokážu za taký krátky čas zmeniť názor? Je to preto, že to nemysleli a nemyslia úprimne, klamú a zavádzajú v priamom prenose.
Vláda Ivety Radičovej na svojom zasadnutí 23. marca, teda pred dvoma týždňami, vzala na vedomie materiál, ktorý sa volal "Analýza alternatívnych možností privatizácie jednotlivých teplárenských spoločností a návrh postupu ich privatizácie". To je tento materiál (ukázal ho). Tento materiál má deväť strán, nadväzuje na iný materiál, ktorý tá istá vláda zobrala na vedomie 9. februára tohto roku, a má názov "Analýza ekonomickej výhodnosti držania akcií s cieľom príjmu z dividend alebo predaja akcií". Je to tento materiál (ukázal ho). Tiež má deväť strán. Všimli ste si? Za dva mesiace dva analytické materiály, ktoré sa ani nezaoberajú možnosťou neprivatizovať alebo ponechať vo vlastníctve štátu. Nikde nie je urobená analýza, že keby si štát nechal teplárne, tak čo sa stane v takom prípade. Rozoberá sa len alternatíva, akú veľkú časť štát predá, ale nikdy sa neuvažuje o tom, že si môže nechať väčšinu. To je ten hlavný "leit" motív celého. Vláda a vládna koalícia nehľadá najlepšie riešenie pre krajinu a jej obyvateľov, ale už dvakrát zobrala na vedomie, že ide privatizovať. Dokonca sa ani neradí s mestami a obcami, kde sa tieto teplárne nachádzajú a obyvatelia ktorých sú odberateľmi a spotrebiteľmi. Poďme sa pozrieť, ako tieto teplárne hospodárili v minulosti. Ja poprosím technikov, aby mi zapli monitor. Dúfam, že to uvidíte. Máme tu hospodárenie šiestich teplárenských štátnych spoločností, a to Teplárne Košice, Bratislavskej teplárenskej, Žilinskej teplárenskej, Martinskej teplárenskej, Zvolenskej teplárenskej a Trnavskej teplárenskej. Sú tam - obdobie hospodárenia od 2002 do 2006 a obdobie od 2007 do 2009. To znamená posledná vláda Mikuláša Dzurindu a vláda Roberta Fica, bez roku 2010, pretože daňové priznania sa podávali len minulý týždeň a nebolo možné ešte zohnať výsledky hospodárenia. Celkové výnosy za týchto deväť rokov v týchto spoločnostiach boli 1 870 000 eur. Hodnota aktív na konci roka 2009 bola 378 mil. eur... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.4.2011 15:38 - 15:40 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Janiš, vy ste vo svojom vystúpení povedali alebo pýtali ste sa pána podpredsedu Fica, kde už mohlo byť bratislavské letisko, keby bolo sprivatizované. A že Ficova vláda ho nesprivatizovala.
Viete, ja som z Košíc a v rámci privatizácie letísk bolo privatizované bratislavské letisko a bolo privatizované aj košické letisko, pričom bratislavské letisko neprešlo cez protimonopolný úrad a pôvodnému privatizérovi ostalo košické letisko.
Viete čo sa zmenilo za tie štyri roky, čo ho vlastní zahraničný investor, a tým je letisko Schwechat a spoločnosť Penta? Nič sa nezmenilo. Chodia odtiaľ tri lietadlá denne a parkovisko stojí euro osemdesiat od prvej sekundy parkovania. To je všetko.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 31.3.2011 15:32 - 15:34 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani premiérka, páni ministri, kolegyne, kolegovia, chcel by som interpelovať ministra hospodárstva. A síce využívam túto formu, lebo pôvodne som sa ho pýtal na hospodárskom výbore, lenže pán minister sa hospodárskych výborov nezúčastňuje a na moje otázky mi neodpovedá, tak som využil procedúru interpelácie.
Vážený pán minister, v období od 28. februára do 7. marca ste sa zúčastnil zahraničnej pracovnej cesty v Spojených štátoch amerických. Tejto vašej iniciatíve rozumiem a podporujem akékoľvek aktivity ktoréhokoľvek ministra pri prezentácii Slovenska v zahraničí. Podľa kompetenčného zákona ministra v jeho neprítomnosti zastupuje štátny tajomník. Vo vašom prípade máte, teraz momentálne nemáte žiadneho, ale mali ste v tom období jedného štátneho tajomníka, ktorý v čase od 3. marca do 7. marca sa tiež nenachádzal na území Slovenska, ale bol s vami na služobnej ceste v Spojených štátoch amerických. Je to zvláštne, pretože väčšinou ministri nepotrebujú štátnych tajomníkov na svoje služobné cesty a väčšinou sa takéto cesty nedupľujú. Ale treba povedať, že ministerstvo hospodárstva je jeden veľmi dôležitý rezort v prípade nejakej mimoriadnej situácie, v prípade alebo pri riadení subjektov hospodárskej mobilizácie, v prípade nejakej jadrovej katastrofy alebo banského nešťastia, riadi a zodpovedá za riešenie krízovej situácie.
Vážený pán minister, chcem vás interpelovať, akým spôsobom bolo v čase 3. marca až 7. marca zabezpečené riadenie ministerstva hospodárstva v prípade nejakej mimoriadnej udalosti, napr. jadrovej katastrofy alebo banského nešťastia, keďže v tom čas nebol žiaden predstaviteľ ministerstva hospodárstva v dosahu Slovenskej republiky minimálne 12 hodín?
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.3.2011 11:55 - 11:56 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Pán kolega Jurčík, ja som chodil do tohto parlamentu 4 roky v predchádzajúcom volebnom období, ale čoho sme svedkom od júla minulého roka, hlavne čo sa týka predkladania legislatívnych zámerov a noviel a zákonov z ministerstva hospodárstva, to táto snemovňa nepamätá. Ani jeden zákon, ktorý bol predložený ministerstvom hospodárstva, nebol v takej podobe aj schválený, ako bol predložený. Prechádza množstvom noviel, poslaneckých návrhov. A je veľmi smutné, pán kolega Jurčík, že vy ste tým pajácom, ktorý predkladá všetky tieto legislatívne zmeny. A myslím, že sme o tom hovorili aj na poslednom hospodárskom výbore, už aj vaši kolegovia z vládnej koalície toho majú po krk. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 29.3.2011 17:26 - 17:26 hod.

Peter Žiga
Ja poprosím, aby sme hlasovali. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 29.3.2011 11:55 - 11:55 hod.

Peter Žiga
Ja len chcem poprosiť kolegov z osobitného kontrolného výboru pre kontrolu Vojenského spravodajstva a pripomenúť im, že dnes máme výbor o 12.30 hod. pod Západnou terasou na mínus 214. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.3.2011 12:45 - 12:46 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Pán kolega Chren, my sme tento zákon aplikovali počas dvoch rokov pôsobenia u nás vo vláde a vy ste ho tiež aplikovali počas vášho deväťmesačného pôsobenia vo vláde, myslím, že trikrát. Nemám pocit, že počas vlády Roberta Fica bola vznesená nejaká arbitráž. Myslím si, že je to možno, len ak by prípadná vznikla, je to len uplatňovaním tohto zákona v praxi vami a vaším nedôsledným uplatňovaním tohto zákona a v tom prípade by ste mali zodpovednosť niesť vy. V každom prípade si myslím, že keď si akcionár vykonáva svoje akcionárske práva riadne podľa zákona, žiadna arbitráž akcionárovi nehrozí, len to treba dôsledne uplatňovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.3.2011 12:37 - 12:45 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcel by som sa v rámci rozpravy dotknúť toho, prečo vlastne tento zákon vznikol a čo vytvoril pozitívne pre fungovanie štátu a vlády ako rozhodujúceho akcionára v privatizovaných sieťových spoločnostiach, čo predchádzajúca Dzurindova vláda štátu zobrala.
V rámci privatizácie sieťových monopolov došlo k zvláštnej situácii, o ktorej hovoril aj môj kolega Braňo Ondruš, a síce to, že bolo sprivatizovaných 49 % majetku a akcií strategických spoločností, štát si ponechal 51 % a v týchto spoločnostiach je štatistom. Je štatistom, pretože nemá výkon manažérskych práv. Byť štatistom z pohľadu štátu je nedôstojné a byť štatistom z pohľadu štátu v sieťových odvetviach je pre štát niekedy zničujúce.
V rámci fungovania týchto spoločností, kde štát prostredníctvom ministerstva hospodárstva vykonáva svoje akcionárske práva prenesené z Fondu národného majetku, sedia zástupcovia štátu v predstavenstve a v dozorných radách. Hovorím o spoločnostiach typu SPP, distribučné podniky ZSE, SSE, VSE, Slovenské elektrárne a pod. V týchto spoločnostiach sa rozhoduje o tom, či plyn pre obyvateľstvo bude stáť ix alebo ix plus 10 %, či elektrika bude pre obyvateľstvo drahšia alebo lacnejšia. Rozumiem tomu, keď sa návrhy spoločností k ÚRSO dostávajú na základe štandardných klasických výpočtov, kalkulačných vzorcov. Nerozumiem tomu, keď sa výpočty z týchto spoločností menia ako trhací kalendár každý mesiac, čoho sme boli svedkom v roku 2008, kedy jeden mesiac prišiel návrh na zvýšenie plynu o 17 %, druhý mesiac prišiel návrh na zvýšenie plynu o 23 %, potom si to akcionári zahraniční rozmysleli, dali len 11-percentné zvýšenie na ďalší mesiac, dosť nepochopiteľné veci.
Ale čo je na tom nepochopiteľnejšie, štát ako rozhodujúci a majoritný akcionár sa k týmto návrhom ani nevyjadroval, ani sa k nim nedostal. Pochybujem o tom, že pri súčasnej kvalite nominantov štátu v týchto spoločnostiach sa bude mať možnosť pri zrušení tohto zákona vôbec vyjadriť a vôbec do nich zasiahnuť. Práve preto si myslím, že návrhom vlády na zrušenie zákona č. 429/2008 Z. z. môže dôjsť k situácii, kedy štát sa bude znova len prizerať na to, ako energetické monopoly budú podávať cenové návrhy, o ktorých štát ako majoritný akcionár ani nebude vedieť. A práve preto vznikol tento zákon, aby štát mal prehľad o tom, čo manažmenty spoločností dávajú na ÚRSO, aby sa k nim mohol aspoň vyjadriť. A keď to nebolo zabezpečené prostredníctvom znemožnenia sa vyjadrovania členov predstavenstiev a dozorných rád, tak to bolo vymyslené tak, aby sa k tomu vyjadrovala valná hromada, kde už štát má rozhodujúce právo sa k týmto veciam vyjadriť.
A vzhľadom na to, že poslanci za stranu SMER nesúhlasia s týmto návrhom zákona, za skupinu poslancov Ľubomíra Jahnátka, Petra Žigu a Ladislava Lazára podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 309 a o zmene zákona č. 276 o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení niektorých predpisov, my to máme ako tlač 212.
Pozmeňujúci návrh k čl. I znie: Čl. I: Zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene a doplnení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 309 sa dopĺňa takto: za § 1 sa vkladá § 2, ktorý znie:
"§ 2
Uznesenie valného zhromaždenia podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak má obchodná spoločnosť viac ako päť spoločníkov alebo akcionárov."
Odôvodnenie: Navrhovaným znením čl. I sa zákon č. 429/2008 Z. z. zrušuje. Doterajšie znenie čl. I sa preto navrhuje nahradiť úplne novým znením, podľa ktorého sa tento zákon nezruší, ale sa jeho text doplní o nový § 2. Obsahom § 2 bude ustanovenie pravidla, že povinnosť predkladať na ÚRSO uznesenie valného zhromaždenia sa nevzťahuje na obchodné spoločnosti, ktoré majú viac ako päť spoločníkov alebo akcionárov. Tým sa aplikácia zákona zjednoduší a odpadne dôvod jeho zrušenia.
2. Čl. II sa vypúšťa. Doterajší čl. III sa označí ako čl. II.
Odôvodnenie: Ide o úpravu, ktorá nadväzuje na zmenu v čl. I, ak sa nenavrhuje zrušenie zákona č. 429/2008 Z. z., tak úprava v čl. II nie je potrebná.
Tento pozmeňujúci návrh ešte v rámci rozpravy doplním o to, keďže predkladateľ hovoril o tom, že to zníži administratívne náklady, ten vládny návrh zákona, tak myslím si, že týmto pozmeňujúcim návrhom skupiny opozičných poslancov vyjdeme v ústrety myšlienke, s ktorou navrhovateľ prišiel, aby spoločnosti, ktoré majú viac ako päť akcionárov, nemuseli zvolávať valné zhromaždenia pri podávaní cenových návrhov. A myslím si, že tým pádom bude aj zabezpečená možnosť hovoriť pre štátnych zástupcov, resp. pre štát ako hlavného akcionára do cenových návrhov spomínaných spoločností.
Náš pozmeňujúci návrh slávnostne odovzdávam spravodajcovi.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.3.2011 11:02 - 11:03 hod.

Peter Žiga Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Záhumenský veľmi jasne definoval tú problematiku tohto zákona a aj veci, ktoré sú predmetom, ktorý rieši tento zákon, a to nevyváženého vzťahu medzi dodávateľmi a odberateľmi, teda výrobcami a obchodnými reťazcami.
Vnímam aj diskusiu kolegov poslancov z koalície, ktorí podobne ako my v opozícii, ktorí máme skúsenosť s obchodovaním s obchodnými reťazcami, vnímame túto nevyváženosť vzťahu a vnímame aj to, že obchodné reťazce gniavia slovenských prvovýrobcov aj výrobcov komerčného tovaru.
Nerozumiem komentáru pána bývalého štátneho tajomníka Chrena, ktorý od akademického stola, bez akýchkoľvek skúseností s touto problematikou z praxe komentuje spoza zeleného stola analyticky, ako tieto vzťahy fungujú. Choďte si to vyskúšať na trh, uvidíte, ako to funguje, a potom môžte komentovať.
Pán minister, vyzývam vás, máte všetky legislatívne aj výkonné nástroje moci k tomu, aby ste chránili slovenských prvovýrobcov poľnohospodárskeho a komerčného charakteru, aby ich obchodné reťazce nelikvidovali.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis