Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Hodnota aktív ku koncu roku 2009 bola 378 mil. eur. Chcem podotknúť pri tomto čísle, že vláda uvažuje pri príjme z privatizácie o sume 160 až 200 mil. eur. Hodnota aktív v týchto spoločnostiach sa nachádza na úrovni 378 mil. eur. Hospodársky výsledok po zdanení - za obdobia druhej Dzurindovej vlády, za štyri roky, bol 9 mil. 200 tisíc eur; za tri roky Ficovej vlády - 36 mil. eur, štyrikrát viac. Dokopy za deväť rokov 45 mil. eur. Vyplatené dividendy - za druhej Dzurindovej vlády 5 mil. 800 tisíc eur; za Ficovej vlády za tri roky dividendy 20 mil. eur, štyrikrát viac. Investície do opráv - za druhej Dzurindovej vlády 100 mil. eur; za Ficovej vlády za tri roky 155 mil. eur. Dokopy 255 mil. eur. Znova by som chcel dať do pozornosti toto číslo, investície za posledných sedem rokov sú na úrovni 255 mil. eur, Radičovej vláda chce privatizovať teplárne od 160 do 200 mil. eur. Ani nie na úrovni investícií za posledných sedem rokov.
Viete, aký má plán alebo hospodársky výsledok TEKO za minulý rok? TEKO je Tepláreň Košice, pre kolegov, ktorí nerozumejú. Keď odchádzali nominanti Ficovej vlády v lete m. r., bol prevádzkový zisk a hospodársky výsledok k 30. 6. na úrovni 2,5 mil. eur. Stav ku koncu roka je 500 tis. eur., dva mil. eur sa stratili. Viete, aký má plán TEKO Košice na tento rok? Predstavenstvo, dozorná rada a následne aj Fond národného majetku schválili Teplárni Košice stratu 1,5 mil. eur. Stratu 1,5 mil. eur Teplárni Košice, podniku, ktorý funguje v rámci sieťových odvetví, jedinému dodávateľovi tepla v meste Košice. Strata 1,5 mil. eur.
V tejto súvislosti ma napadá zaujímavá paralela s privatizáciou SPP v roku 2002. Podnik dlhodobo dosahujúci zisky sa po prechode manažmentu nominovaného stranou pravicovej vládnej koalície zrazu stáva nehospodárnym a v červených číslach, a preto ho treba privatizovať. A potom po príchode zahraničného investora po jednom roku dosahuje opäť 100-percentné nárasty.
Čo sa týka tých šiestich teplární, dovolil som si ešte pripraviť pre vás, kolegyne a kolegovia, takúto tabuľku, ktorá hovorí o prehľade cien tepla dvadsiatich piatich najväčších miest na Slovensku. Pokiaľ to nevidíte, ja vám som ochotný dať k dispozícii aj tieto tabuľky, ktoré mám tu pripravené. A treba povedať, že väčšina distribútorov tepla v ostatných mestách, kde nie sú štátne teplárne, má akcionára zahraničného investora a ceny tepla sú vyššie ako u dodávateľov tepla vo vlastníctve slovenských subjektov a štátnych teplární. Priemerná domácnosť vo vybranej vzorke zaplatí v roku 2011 za teplo a ohrev vody cca tisíc eur. Priemerná domácnosť, ktorá odoberá teplo od štátnej teplárne, zaplatí v roku 2011 za teplo a ohrev teplej vody cca 700 eur. Je to rozdiel 300 eur ročne na domácnosti. Priemerná cena tepla pre domácnosti v roku 2011 je u štátnych teplární cca o 7 eur za GJ (giga joule), t. j. o 30 % nižšia než cena u dodávateľov vo vybranej vzorke.
Ešte tu mám jednu tabuľku pre vás. Treba povedať, že týchto šesť teplární, o ktorých hovoríme, zásobuje teplom dvesto tisíc domácností, dokopy deväťstodvadsaťdeväťtisíc obyvateľov. Keď toto nie je strategický podnik, tak potom už neviem, čo chcete prehlásiť - alebo to nie sú strategické podniky? - neviem, čo chcete prehlásiť za strategické podniky. Treba povedať, že asi po privatizácii aj na základe týchto údajov dôjde k zvýšeniu cien tepla. Pán kolega, keď chcete tie tabuľky, môžete si prísť zobrať.
Ako sa hospodári v teplárňach dnes, keď sú tam nominanti vládnej koalície? Zoberme si najväčšiu slovenskú tepláreň, a to košickú tepláreň, v ktorej od augusta 2010 je dnes už štvrté vedenie. Bol tam najprv po pánovi Lazárovi pán Podhorský, potom tam bol pán Zich, potom tam bol nejaký pán zo Zvolena alebo z Banskej Bystrice, ktorý ani nenastúpil, teraz je tam nejaký pán Nosál. Viete, v Košiciach sa hovorí taký vtip, kedy sa stretnú dvaja členovia SMER-u a jeden sa sťažuje druhému: Viete, u nás je teraz také ťažké obdobie, lebo sa prepúšťa, pravicová koalícia prepúšťa. A ja som robil v štátnej správe a tiež ma prepustili. A ten druhý mu hovorí: No vieš, ja tiež pracujem v teplárňach, štátnych, a ja som už prežil piate vedenie. A ten mu hovorí: To tam musíš už dlho pracovať. No nie, ja som ešte v skúšobnej dobe. Za posledný polrok sme mali päť vedení košickej teplárne. Neviem, či je to na smiech, ale v každom prípade je to realita politických nominácií tejto vládnej koalície.
Čo stihli títo nominanti, tieto štyri vedenia, za tých posledných deväť mesiacov urobiť? Treba povedať, že tie vedenia sú nominácie poväčšine strany SDKÚ-DS a strany SaS. Prvé vedenie - pán Podhorský za SDKÚ stihol najať SBS-ku bez výberového konania o 20 % drahšiu a zhodou okolností to bola SBS-ka, ktorá patrí jeho susedovi vo vedľajšom dome. Vymenil ľudí, ktorí pracovali na oddelení marketingu, a najal si externú píár agentúru. A vyplatil si odstupné 90 tisíc eur. Druhé vedenie, ktoré nominovala strana SaS, bol pán Zich a treba povedať, že toto vedenie to zobralo od podlahy. Jednak treba povedať, že vedenie nebolo z Košíc, boli to krízoví manažéri, ktorí pôsobili v Košiciach z Bratislavy, do Košíc chodili na jeden a pol dňa v týždni. TEKO Košice im preplácalo letenky z Košíc, preplácalo im letenky z Košíc nato, aby sa oni mohli dostaviť do práce, z miesta svojho bydliska do práce. Preplácalo im drahé hotely. V Košiciach je niekoľko hotelov, hotel Jazmín je jeden z najdrahších hotelov v Košiciach, kde noc stojí 99 eur. Títo manažéri majú na rok predplatené nocľahy v tomto hoteli bez toho, či tam sú jeden deň, dva, tri, štyri dni v týždni. TEKO Košice, štátna firma, im prepláca drahé hotely. A, samozrejme, keď nastúpili, tak prehlásili o vedení, ktoré bolo nominované za pána predsedu vlády Fica, že ohrozil Košičanov preto, že nenakúpil uhlie. Teda, nenakúpili uhlie. V tom čase bolo na sklade v teplárňach 90 000 ton uhlia, keď nebolo nakúpené uhlie, a to bolo niekedy v septembri 2010. Choďte sa pozrieť dnes, ako vyzerá sklad uhlia v Košiciach, v košickej teplárni. Pracovníci hrabú hrabľami na trávniku posledné kúsky uhlia, pretože uhlie nebolo nakúpené odvtedy, odkedy opustil manažment pán Lazar s kolektívom. Odvtedy nebolo schopné nové vedenie, ani jedno, ani druhé, ani štvrté, nakúpiť uhlie. V košickej teplárni museli zmeniť palivový mix, pretože 70 % sa vykuruje z uhlia a 30 % z plynu. A momentálne sú Košice vykurované na 100 % z plynu a tým pádom môžu Košičania očakávať na konci sezóny zvýšenie tepla o 20 %. Tretie vedenie, ktoré nastúpilo na prelome rokov, ani nenastúpilo. A preto som ani nestačil zachytiť meno nového vedenia, pretože nominácia strany SaS bola taká, že človek bol menovaný Fondom národného majetku a odmietol nastúpiť do vedenia. Toto vedenie bolo zhodou okolnosti zo Zvolena. Tak znova nie z Košíc. A štvrté vedenie, ktoré máme teraz, je pán Nosáľ z Prahy. A tiež by som sa chcel opýtať jeho, aký má stav zásob uhlia a kedy očakáva, že nejaké uhlie do košickej teplárne dôjde. Lebo koniec vykurovacej sezóny je koncom apríla a, žiaľ, doteraz sa im to nepodarilo.
Čo sa stane, keď vládna koalícia svojim mechanizmom automatického schvaľovania návrhov vlády odsúhlasí privatizáciu? Vznikajú rôzne otázky. V prvom rade, ako ustráži vláda súkromných investorov po privatizácii teplární, keď cieľom podnikania je maximalizácia efektívnosti podnikateľského zámeru a indikátorom toho, je zisk. Podľa našich skúseností z privatizácie štátnych teplárenských spoločností, by mala vzrásť cena minimálne o 20 %. To sú skúsenosti aj z privatizácie vodárenských, plynárenských spoločností, distribučných plynárenských spoločnosti, distribučných elektrárenských spoločností a spoločností na likvidáciu odpadu. Je to daň, ktorú zaplatia občania za to, aby sa investorom vrátilo to, čo vložili do privatizácie. Myslíme si, že privatizácia teplární by nemala nasledovať predchádzajúce privatizácie, kedy sa financie vložené pri kúpe investorom vrátili v krátkom čase. Oprávnené obdobie jej návratnosti investícii do utilít, alebo ak chcete do spoločnosti podnikajúcich v sieťových odvetviach, je minimálne pätnásť rokov. Opýtajte sa, kolegyne, kolegovia, zahraničných investorov, napr. v SPP alebo v distribučných spoločnostiach, za aké obdobie sa im ich investícia vrátila. Podotýkam, že väčšina z nich bola privatizovaná v roku 2002 a po ôsmych rokoch majú všetci títo privatizéri svoje peniaze už vrátené späť. Po ôsmych rokoch.
Viete, nie je pravdou, že štát nemôže byť dobrým vlastníkom. Ja si myslím, že už aj pred týmto mojim vystúpením tu bola dlhá debata o tom, či môže alebo nemôže. Pán predseda Fico hovoril o hospodárení podniku Martinskej teplárenskej. Myslím si, že hospodárenia všetkých teplárenských spoločností za posledné štyri roky sú dôkazom toho, že aj štát môže byť dobrým vlastníkom. Ako sa zhodujú predvolebné sľuby súčasnej vládnej koalície s predajom teplárni, keď programové vyhlásenie vlády deklaruje, že nebude privatizovať strategické podniky a podporí kroky k zefektívneniu vybraných podnikov so štátnou účasťou vrátane odštátnenia teplární. Predvolebné sľuby jasne deklarovali presun akcií na mestá, na tie mestá, ktorým bola uložená zodpovednosť za koncepcie tepelnej energetiky. Prečo by si nemali spravovať teplárne občania, ktorí majú vo svojich samosprávach volených zástupcov a tým priamo môžu ovplyvňovať cenovú politiku tepla? Občanom Slovenska sa vláda zaviazala na poskytovanie cenovo dostupných služieb vo všeobecnom hospodárskom záujme, a nie na podporu výnosného podnikania zahraničných investorov. Treba sa poučiť zo skúsenosti susedných krajín, kde tieto služby poskytujú verejnoprospešné alebo neziskové spoločnosti. Privatizáciu štátnych teplární zdôvodňuje vláda nízkymi príjmami, dividendami do štátneho rozpočtu, pričom, ako som už spomínal a bolo to tu viackrát povedané, z predaja predpokladá výnos medzi 160 až 200 mil. eur. Zahraničný, ale aj domáci investor, naopak, očakáva vrátenie svojich investícií, preto je namieste predpokladať, že sa zvýšia ceny tepla. A tak predaj teplární v konečnom dôsledku zaplatia spotrebitelia. Na tomto mieste sa žiada pripomenúť všeobecné pravidlo, že povinnosťou každého vlastníka je majetok zveľaďovať a nie pri momentálnom nedostatku financií sa ho zbavovať. My s privatizáciou máme historickú skúsenosť. A to nie tak dávnu. Neprešlo ani desať rokov a ľudia sa pýtajú, čím sa skvalitnili služby a produkty pre obyvateľov Slovenska potom, ako prostredníctvom štátu stratili občania tejto krajiny rozhodujúci vplyv v bývalých štátnych strategických podnikoch. Nevnímajú tento rozmer aj v prípadoch, ak nejaký existuje. Ak aj existuje, nebýva adekvátne okomunikovaný. Takže občania Slovenska majú oprávnený pocit, že žiadne výhody z privatizácie pôvodne štátneho majetku oni ako ľudia, ktorým vlastne nepriamo patril, tento osoh nemajú. Naopak, vnímajú ako krivdu, že štát nedokáže efektívne implementovať regulačné nástroje a ovplyvňovať ceny, mieru zisku a investícií. Akoby sa privatizáciou štát, obrazne povedané, dobrovoľne vzdal dirigentskej taktovky a nechal si tu vyhrávať nielen serióznych, stabilných a dlhodobých investorov, ale aj tých druhých, ktorí prišli na Slovensko len kvôli profitu, lacnej pracovnej sile, ktorú pri využití nahradia ešte lacnejšou. Ako môže štát garantovať svojim občanom, že vybral investora z tejto prvej skupiny? Nijako. Pán predsedajúci, poprosím vás, keby ma tu nevyrušovali, lebo sa nemôžem sústrediť. Ďakujem.
Je pre verejnosť nepochopiteľné, že štát má síce svojich zástupcov v orgánoch veľkých sprivatizovaných spoločností, ale tí nemajú reálny vplyv na to, čo je pre občanov Slovenska podstatné. Ďalším podvodom na občanoch je také postavenie privatizačných zmlúv, že aj v podnikoch, v ktorých má štát 51-percentný podiel, manažérsky rozhoduje zahraničný investor s minoritným 49-percentným podielom. Štát v procese privatizácie strategických podnikov nepreukázal doteraz schopnosť vierohodným a transparentným spôsobom vysvetliť občanom Slovenska, za akých podmienok sa dostali bývalé štátne podniky do vlastníctva nadnárodných korporácií. Neobhájil dostatočne zrozumiteľne a dôveryhodne nevyhnutnosť predaja štátneho majetku a výber strategických investorov. Teplárne sú v daných mestách nepochybne strategickými podnikmi a neexistujú žiadne garancie štátu, že v ich prípade by po privatizácii mohla verejnosť vnímať tento proces inak. Odôvodnene pochybujeme, že by zahraniční investori po prevzatí prevádzok s odôvodnením ich modernizácie a rekonštrukcie nezvýšili ceny tepla. Nikto občanom Slovenska a odberateľom tepla nezaručí zmrazenie cien tepla. Ak by aj malo dôjsť z nejakého dôvodu k privatizácii teplární, tak rozhodujúci majetkový podiel v nich majú mať mestá, pretože ich občanom tieto technológie slúžia a musia im slúžiť aj naďalej. Na základe toho sme sa rozhodli ako poslanci, ktorí sme organizovaní v hospodárskom výbore, pretože nie je jasné, akým spôsobom vláda ide privatizovať tieto teplárne a zatiaľ sa rozhodla len na základe dvoch deväťstránkových materiálov, že ich privatizovať ide, iniciovať poslanecký prieskum na Fonde národného majetku, kde budeme chcieť sa podrobne oboznámiť s procesom celej privatizácie teplární. Minulý týždeň, alebo to bolo ešte predminulý týždeň, som tu počul vystúpenie pani ministerky spravodlivosti, ktorá hovorila o silnom mandáte. O silnom mandáte tejto vlády robiť zásadné zmeny. Myslím si, že táto vláda nemá silný mandát na také zmeny, akými sú privatizácia a odštátňovanie podnikov. Voliči, ani občania vám tento mandát nedali a vy ste im sľúbili v priamom prenose, že privatizovať nebudete.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
