Videokanál poslanca

Ja som pozorne počúval ten váš príhovor, áno, súhlasím ako s mnohými tými vecami, takmer so všetkými, pán minister, hej, lebo aj ja som sa, aj veľmi často sa zamýšľam nad touto otázkou, veľakrát sa naozaj správame veľmi pokrytecky. Áno, mnohé tie krajiny, ktoré nesú tú zodpovednosť, tak to bremeno chcú preniesť možno práve na tie krajiny, ktoré sme sa stali čerstvými alebo sme stále novými členmi Európskej únie len krátkodobo, 10 rokov, a v podstate nás len zaťažovať.
Ja za kvóty nie som. Aj plne, však to aj v rozprave vystúpim a poviem, podporím, budem hlasovať za toto uznesenie, ktoré máme ako napísané. V podstate sme sa zhodli aj na tom, jak pravica, tak ľavica.
Ale tak jak ste to pekne spomenuli, aj ja sa nad tým tiež veľakrát zamýšľam. Tak na jednej strane voči Rusku, Bielorusku, východným krajinám máme zavedenú vízovú povinnosť. A na druhej strane tuná sme takí veľkorysí, hej. Iné je utekať naozaj pred nepokojom, pred vojnou, zachrániť si holý život. Ale veľmi správne ste to podotkli, Taliansko je akou krajinou, hrozí tam niekomu smrť? Zavraždia tam niekoho? Sú tam nepokoje? Turecko je akou krajinou? A oni otvoria tie hranice a prenášajú v podstate tú zodpovednosť ako na ďalších.
Súhlasím s tým, že má to byť predovšetkým naozaj stráženie tých hraníc. Áno, aj medzi Východom a Západom. A to je naša východná hranica z východným susedom a sme si to museli takisto vyriešiť.
Ja som viac otvorený voči, prepáčte, zas nechcem to tak selektovať, ale voči možno naozaj susedom, teda ktorí sú na východe, a to sú Ukrajinci, kde reálne na východe Ukrajiny vojna je a hrozí mnohým ľuďom naozaj smrť a nebezpečenstvo. Utekajú, aby si zachránili holý život. Samozrejme, oni neutekajú do našej krajiny, lebo keď tam majú bližšie do toho Ruska, tak tam si zachraňujú tie životy.
Ale s tým pokrytectvom, ktoré vládne v tej Európskej únii, nedá sa súhlasiť, čakajú nás ešte problémy.

Ja som myslel, že ide pán Lipšic, ďakujem za slovo, prepáčte.
Áno, aby sme si dávali pozor na emócie, pán premiér to tuná aj spomenul a tie emócie veľakrát naozaj smerujú k extrémizmu. Ale ono je to tak, počúvame možno dvaja, alebo skupina ľudí nerovnako počujeme, hľadíme na vec viacerí a nie rovnako vidíme. Ja keď som dával pozor, ja si tu dovolím povedať, ako som to ja porozumel, však pán premiér ma môže opraviť, ale zakázať niektoré typy zhromaždení, ja mám takúto poznámku a mám a bol to aj dôvetok, ktoré súvisia s extrémizmom, nacionalizmom, fašizmom. A vytĺkať politický kapitál tuná pri tomto type extrémizmu, ja s tým nesúhlasím. A ak by bol takýto návrh zákona v parlamente, ja spokojne v súlade so svojím svedomím zahlasujem za takýto zákon, ktorý obmedzí niektoré typy zhromaždení. A to sú tieto typy zhromaždení. Ja som to pochopil tak.
Ďalšiu vec, ktorú ako oceňujem. Ja si myslím, že aj tá spoločná diskusia v rámci V4, ktorá je tu nainiciovaná, je veľmi dobrou vecou a postaviť sa aj možno tej Rade Európy, takpovediac možno dať tú nohu alebo topánku do dverí a pomôcť tým imigrantom, určite áno. Ale tie kvóty, ktoré sa tuná zavádza a povinnosť ako tých kvót, neviem si to reálne predstaviť. Lebo ak sa aj ocitnú nejakí utečenci tuná a to prerozdeľovanie samotných tých ľudí. Ak budú mať nasmerované tí ľudia možno na Slovensko alebo do Česka, alebo kdesi inde, a my ich pridelíme, ja neviem, Francúzom alebo Portugalcom, alebo niekomu inému v rámci Európskej únie, ja si myslím, že bolo by to zasahovanie práveže do tých ľudských práv. Pomoc áno, ale predovšetkým pomoc aj v tých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

54.
Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán navrhovateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Ja tento návrh zákona podporím, ja som ho podporil aj pred pol rokom, pamätám si to veľmi dobre. Myslím si, že tie správne poplatky pri tých možno darovacích zmluvách, kúpnopredajných zmluvách, naozaj sú veľmi vysoké. Tých 66 eur, tá suma je skutočne vysoká. Myslím si, že treba sa nad tým zamyslieť, lebo tá rozdrobenosť pozemkov v našej krajine je naozaj veľmi veľká a veľakrát sú to jednoduchí ľudia, ktorí možno by aj chceli predať tie pozemky alebo resp. kupovať a proste tie prevody a posuny keby boli, ale nemajú na tie správne poplatky.
Jedna vec, ktorú mi nedá, aby som si ju tu neodpustil, tak ja to pripomeniem, a to budem pripomínať stále, až kým sa ten zákon nezruší, a to je zákon o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, ktorý sme prijali viac než pred rokom, ktorý považujem za diskriminačný. Je možné v podstate tuná, ja som to minule, pán kolega, spomínal, že aby si tam dal tú výmeru do 2 000 štvorcových metrov, nie do 2 001, lebo do 2 000 štvorcových metrov nemusí byť tá peripetia, ktorá v podstate je prijatá tým zákonom o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku. Občania do 2 000 štvorcových metrov poľnohospodárskeho pozemku výmery môžu kupovať bez toho, že by prechádzali tými registrami, a register, ktorý je vedený ministerstvom poľnohospodárstva, teda pôdohospodárstva.
Navrhovaný zákon aj ja podporím a odporúčam kolegom, aby sa nad tým naozaj zamysleli, z vládnej strany, a aby tento návrh zákona podporili. Ale myslím si, že tá drobná úprava by tam mohla byť.
Ďakujem.

Určite nie je jednoduché riešiť aj zamestnanosť v našej krajine. Ja sa skôr prikláňam aj možno k tej konkrétnej časovej situácii, v ktorej sa naša krajina dnes nachádza, som tak skôr za rozvoj tých drobných a stredných firiem, podľa možností našich. Samozrejme, je to proces dlhodobejší, nie je to také jednoduché, ale si myslím, že aj zo strategického hľadiska je to o čosi lepšie. Ja sa teším, že máme tu aj tie automobilky, ale bezpochyby prináša to isté riziká a boli sme toho svedkami, keď bola tu tá kríza, ktorá tu bola a zatriasla v podstate aj celým svetom, aj našou krajinou a toto je veľké riziko. Naša ekonomika ak bude stáť len na niekoľkých veľkých firmách, tak sa zosype, môže sa to stať, ale ak bude stáť naozaj na drobných, malých firmách, stredných firmách, oveľa lepšie bude to, strategicky keď je to rozložené.

Pán kolega Andrej Kolesík, chcem ti povedať toľko, že predkladateľ tým myslí susediace katastrálne územia, ale nie je to uvedené v tom návrhu zákona, lebo tam sa hovorí, strategickým parkom je súhrn pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 hektárov. Muselo by to byť uvedené v tom zákone, ale nie je to tam. To znamená, že teoreticky to môže byť aj tak, ako som to povedal. Z toho katastrálneho územia, hej, keď si to vyhliadnem, tak môže byť časť tu, časť tu, pričom keď to zrátam všetko dohromady, tak musí to byť tých 250 hektárov. Musí sa to uviesť do tohto zákona. Prosím, môžete to opraviť, však sme v prvom čítaní, V tom druhom čítaní zamyslite sa nad tým. Ale ja to chápem tak, že to sa môže poskladať aj v rámci celej našej krajiny. Nemusí to byť len tak, ako si to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu povedať. Ja sa tiež pripájam k tým gratuláciám, pán minister, aby ste vydržali v tej svojej pozícii podľa možností do konca volebného obdobia, lebo ste už tretím ministrom rezortu, tak už aby ste to tak dotiahli. (Reakcia z pléna.) Aha, tak štvrtý ste, lebo tu bol pán minister Kažimír, hej, ja som ho nerátal, no tak dobre, tak už dokonca nech sa vám teda darí v tej pozícii.

Ale prišli ste akurát s takým návrhom zákona, a to vám musím hneď v úvode povedať, že budem hlasovať proti nemu. A hovorím vám to takto férovo a takto aj priamo, ja som zásadne proti tomu vyvlastňovaniu.

Tu už sme mali pred zhruba rokom a pol ten návrh zákona, tie významné investície, investície nad 100 mil. eur. Vytvorí sa tým 300 pracovných miest, ktoré vytvorí vláda. No, viete, to na jednej strane síce je pekné, ale na druhej strane mne sa zdá, že nerešpektujeme tie vlastnícke práva, čo mi vadí, toto mi naozaj veľmi vážne vadí.

A kolega Andrej Kolesík spomenul, že by bol rád, keby tá významná investícia bola v Lučenci, nie možno v Nitre alebo v Západoslovenskom kraji, ktorý naozaj na tie priemyselné parky alebo tie firmy, automobilový priemysel, strojársky priemysel je dostatočne bohatý. Ale je to realizovateľné, aby to bolo v Lučenci. Dobudujme R1 čo najrýchlejšie. A tá investícia tak môže byť potom tam, lebo ten strategický investor si presne vyberá tú lokalitu aj podľa tej infraštruktúry. Pán minister, to nie je na vás, ale na pána ministra Počiatka. Dobudujme diaľnicu do Košíc. A budeme mať tak investíciu na východe. Hej, celé je to o tom. Pre investora, ktorý sem príde, môže to byť aj lokalita, ktorá sa mu páči. Ja som spod Tatier a Japonci, tí si vyberajú ešte aj ten exteriér, aj ten pohľad na tie Tatry, takže toto môže byť tiež lákavé. Viem si predstaviť aj takéhoto zahraničného investora, ale rozhodujúca je tá infraštruktúra. A toto nám stále chýba. Tak, pán kolega, treba si vyhrnúť viacej rukávy, my všetci aby sme si vyhrnuli rukávy a aby sme dobudovali tú infraštruktúru. A bude to tak aj na južnom Slovensku, aj na východe Slovenska, aj v strede Slovenska. Táto krajina v podstate patrí nám a v podstate je všade.

Ak budem hovoriť zle, tak poprosím ma opraviť potom v tom záverečnom slove, pán minister, ale budem citovať z návrhu zákona: „Strategickým parkom sa rozumie súhrn pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 hektárov,“ zopakujem to, „strategickým parkom sa rozumie súhrn pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých katastrálnych územiach.“ Ja tomu rozumiem tak, že z tých 250 hektárov, pán minister, môže byť 50 v jednom katastrálnom území, 20 v ďalšom, 40 v ďalšom, zrátame to, do 250 hektárov, ale to môže byť, pán minister, celá naša krajina. A pre toho strategického investora to je súhrn pozemkov. A to môže byť v jednom alebo vo viacerých katastrálnych územiach. A tie viaceré katastrálne územia môžu byť aj po celej krajine. Ja neviem príklad poviem, podvozky sa budú robiť v Nitre, karosérie sa budú robiť v Košiciach a neviem, čo v Žiline sa bude robiť. A v podstate tých 250 hektárov je vo viacerých katastrálnych územiach. Ja to chápem tak, lebo je to súhrn. A keď je to v súhrne, ja to zrátam, tak je to tých 250 hektárov. A významný investor, ktorý príde za vami, v podstate spĺňa tak túto podmienku v zmysle toho navrhovaného zákona.

A plus tu je, samozrejme, ešte spojovník, kde za tým ide o stavby na tých pozemkoch sa nachádzajúce, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselných výroby, služieb, činností, v oblasti výskumu a vývoja. Viete pod tými stavbami možno veľakrát si práve predstavujeme, že sú to stavby možno ako súkromné domy, byty, obytné domy. Nemusí to tak byť. Ale môže to byť práve, pán minister, tak. Myslím si, že tieto stavby, ktoré sa tam budú nachádzať, môžu byť pre drobných podnikateľov, stredných podnikateľov, malé firmy. A teraz sem ktosi príde, kto na stôl capne 300 mil. eur a povie: „Ja som významný investor a zlikvidujem toto všetko preč.“ Na to si treba dávať pozor, aj keď to v tom návrhu zákona bude, tak aj ten potenciálny investor môže si do istej miery robiť, samozrejme, tie nároky. Samozrejme, vláda je tá, ktorá v konečnom dôsledku o tom rozhodne, ale myslím si, že v zmysle tohto zákona teoreticky je to možné.

Ja trošku k tým automobilkám som chcel len pripomenúť jednu takúto vec, že, dobre, máme ten strojársky priemysel na Slovensku. Veď sme mali tých strojárov naozaj veľmi zručných, aj kvalifikovanú tú pracovnú silu, ale prináša to určité riziko. Samozrejme, nie je jednoduché zase nejako tých zahraničných investorov alebo aj domácich investorov dostať sem, aby tá zamestnanosť sa zvýšila. Ale môže sa to stať. A môže nastať, ešte možnože to tak preženiem, že ten automobilový priemysel možno začne diktovať ešte politiku štátu. Ak to bude príliš jednostranne orientované tak, že by to bol len ten automobilový priemysel, môže sa stať aj čosi také, možno v tom prehnanom slova zmysle.

Z dôvodovej správy dovolím si prečítať a citovať: „Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť podmienky na efektívne využitie rozľahlých nevyužitých územných celkov na realizáciu ucelených hospodárskych činností, a to najmä v oblasti priemyslu, služieb, výskumu a vývoja.“ Kolegovia niektorí povedali, že si vedia predstaviť také lokality, kde sú u nás nevyužité územné celky. Ale boli ďalší kolegovia, ktorí povedali, že si nevedia predstaviť v celkovom súhrne, spolu akoby kvázi v jednej jednine, by som sa tak vyjadril, 250 hektárov, nech sa páči. Ale čo je to nevyužitý celok? Ja sa pýtam, to je otázka, čo je nevyužitý celok. To je hádam lúka, je to pasienok, je to orná pôda, je to les? Možnože ja neviem vlastník môže byť aj neznámy, ale môže byť aj známy, ktorý nepokosí si lúku, ktorý nepasie na tom pasienku. Čo je to? Čo to je, ten nevyužívaný územný celok, ale v mojom chápaní a hneď v tom úvodnom paragrafe, je to § 1 (ods. 2), tak strategickým parkom sa rozumie súhrn pozemkov nachádzajúcich sa v jednom alebo vo viacerých katastrálnych územiach. Tak teraz ten významný investor tú celú krajinu bude prechádzať a tých 250 hektárov dá dohromady? To nie je tak jasne napísané, že to musí byť v celku. Je v jednej jednine tých 250 hektárov.

Samozrejme, tak ako kolegovia spomínali, ak je tá hrozba ja neviem, ten významy investor, čosi sa pošuškáva, však ste to tu už aj spomenuli, kolegovia poniektorí, že je ďalší z automobilového nejakého priemyslu, priemyselný park by mal byť. V zásade nie som proti tomu, ale, ale som proti tomu, aby sa zastavala úrodná pôda tu na dolniakoch, na dolnej zemi. A to je tá Nitrianska, Trnavská pahorkatina, Podunajská nížina. Toto je závažný problém, ako Martin hovorí, aby bolo dosť chleba aj neba, no tak odrazu toho chleba aby nám nechýbalo. Musím povedať, dneska som bol na modlitbovom stretnutí, dovolím si to tak povedať, takú vsuvku, lebo súvisí to v podstate s tým, čo kolega Martin rozpráva, chlieb náš každodenný daj nám dnes. Nie je to také samozrejmé hej, aj prosiť o to, aj modliť sa možno, že sú slová: „Daj, aby sme mali ten chlieb každý deň, aj dnes, aj zajtra aj nebudúce.“ Ak my na to nebudeme myslieť a možno tak budeme dehonestujúco sa správať k tej pôde, ktorú máme tu, naša krajina nie je takou veľkou a tým, že je malá, je veľmi zaujímavá, lebo tie regionálne rozdiely sú obrovské, obrovské v tom zmysle, že aj tie teplotné rozdiely sú tu, ale my máme nížiny a horstvá, v podstate máme Vysoké Tatry a Dunaj, tak naša krajina na to, že je taká malá, je nádherná, ale neničme ju takýmito vecami. Jožko Mikuš ten Cleveland tu spomenul. Ja si viem predstaviť, pán minister, že ten významný investor, kvôli ktorému prijímame dnes tento zákon s tým, že budeme vyvlastňovať pozemky, jeden deň, dnes je tu, zajtra zbalí štyri slivky a bude preč. Môže sa to stať. Ak by sme to nepripúšťali, tak by sme boli veľmi naivní. Ja pripúšťam takú skutočnosť. A koniec koncov je toho dôkazom možno jeden z mála príkladov, ktorý tu je.

Pán minister, odpustite mi to, že sme sa tak hneď pri prvom stretnutí takto stretli možno pri takomto návrhu zákona. Mne je ľúto, že prichádzate práve s takýmto návrhom zákona. Ja mám vnútorný problém s tým. Ja chcem stáť aj na strane ľudí, bežných, jednoduchých ľudí.

A neobstojí tu ani to, kolega Fecko to krajšie tu spomenul, čo ale obidvaja sme si nezávisle od seba všimli, nie preto, že sedíme vedľa seba v lavici, ale ja to len tak skrátim, proces sceľovania rozdrobených území, pozemkových úprav, existencia inštitútu neznámeho vlastníka, hrozba možných reštitučných nárokov, nejasné dedičské vzťahy, chyby v evidencii. Vo mne to tiež evokuje hrozbu možných reštitučných nárokov. To môže byť, pán minister, hrozba možných reštitučných nárokov? A kto si tu uplatní reštitučné nároky? Veď tu je toľko krívd, ktoré sa napáchali, za tých 40 rokov sa toľko krívd sa napáchalo. My nie sme schopní to stále dať ešte dohromady po dvadsiatich piatich rokoch. A ja sa obávam, aj keď kolega Fecko do konca roka alebo neviem rok, dva roky dal na to limit, že by sa vysporiadali tie veci, vyslovím to, že ani za tých najbližších 20 rokov ešte sa nedajú dohromady tie veci.

A dedičské vzťahy? Však, samozrejme, neprebiehali mnohé dedičské vzťahy. Veľmi ťažko a komplikovane v mnohých rodinách, hej, prebiehali tieto procesy. Mnohé rodiny ani nevedeli, že čosi zdedili. A v realite, v reálnom živote mnohé dedičské konania naozaj neprebehli. A máme tu naozaj aj neznámych vlastníkov. Ale štát nemôže byť ten, kto sa tu postaví a jednoducho vyvlastní.

Na záver ešte mi nedá, aby som nespomenul tiež jednu z úvodných pasáží, ktorá tu je hneď v tom § 1 ods. 3: „Významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať b) podnik so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ak uskutočňovanie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme.“ Ide o podnik so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, podčiarkujem. Vo mne to zasa len vyvoláva tú blízku minulú dobu, teda ten štátny podnik, hej, v podstate tiež bude participovať na tom vyvlastňovaní a potláčaní vlastníckych práv.

Ústava Slovenskej republiky zaručuje vlastniť majetok, je to vymedzené, samozrejme, v zmysle jej článku 20, kedy je možné vyvlastnenie, za skôr mimoriadnych okolností.

Ale ja som to už spomínal pri tom samotnom návrhu zákona, keď to prvýkrát sme tu mali v parlamente, nemôže to byť sila peňazí, ktorá pretlačí vlastnícke právo, lebo vlastnícke právo, si myslím, je aj nad tou významnou a strategickou investíciou.

Celkom na záver chcem povedať, ak teda má takýto budúci strategický podnik, lebo, predpokladám, tak to bolo aj z kontextu tej rozpravy tu naznačené, konkrétny investor, ktorý už tu u nás bol, pripravujeme preňho aj legislatívu, tak treba pamätať na to, aby aj bolo dostatok chleba v tejto našej krajine, aby naša krajina bola sebestačná. V produkcii potravín sme na veľmi nízkej úrovni. Týka sa to skôr zase ministerstva poľnohospodárstva. Vo výrobe potravín sme na úrovni 40 %, tu hovorím o 100 %, máme takú rezervu, teda 60 % aby sme do 100 % doplnili a 40 % aby sme mali nadprodukciu potravín a vyvážali ich. Táto krajina tento potenciál má tu, aby sme sa správali zodpovedne aj vo vzťahu k tým ďalším generáciám, ktoré prídu po nás. Ďakujem.

Keď som bol tu spomenutý, tak ja len veľmi krátko sa vyjadrím k tým prilbám, ktoré boli tu spomenuté, k tomu predchádzajúcemu zákonu. Ja som z tatranskej oblasti. Vysoké Tatry majú juhovýchodné svahy. Ja nehovorím to, že tie deti musia mať tie prilby, ani to, že ich nemusia mať. Ak rodič rozhodne, aby tá prilba bola, prosím, nech je. Ale, Eva, ty keby si sa išla lyžovať na takúto lyžovačku, ani ty v tej prilbe nevydržíš, lebo ti bude horúco. Tam keď v apríli a v máji ešte sú lyžovačky, ty si to nevieš predstaviť, lebo tu v Bratislave kvitnú stromy, v záhradkách sú už kvety, ale u nás v Tatrách sa ešte lyžuje. Ja hovorím, že to treba dať prevádzkovateľom, nech prevádzkovatelia nesú túto zodpovednosť, nie na rodičov. A deti tak budú dostávať pokuty? Decká sú tu hore na balkóne, keby prišli a doniesli ja neviem blokovú pokutu 50 alebo 100 eur, tam je mládež, už vidím, že je veľká, tak myslím si, že žiaden rodič sa tomu nepoteší. Ale ja vyzývam mládež, nech radšej športuje, nech nefajčí, určite. Áno? Ja som proti fajčeniu, ale chcem byť tolerantný voči tým, ktorí sú závislí od toho. Ja dieťa nevylievam z vaničky so špinavou vodou. A v tom je podstatný rozdiel. Dieťa odtiaľ vyberiem, je pritom čisté. A rovnako aj na toho fajčiara by som tak apeloval, dnes aby možno nefajčilo sa v tých autách do veku 18 rokov. Možno tej mládeži hore keby som sa opýtal, koľkí z nej by zdvihli ruku s tým, že sú fajčiari a možno už závislí od fajčenia a nemajú ešte vek 18 rokov. Dneska je to veľakrát naopak, deti, ktoré v aute sedia vzadu a nesedia v tej sedačke, lebo už sú väčšie, tak práve fajčia a vpredu sú tam rodičia ako prikutí a tí nefajčia. Ja o tom hovorím.

A toto považujem za príliš veľké zasahovanie do súkromia. V tomto dnes sme pri autách, zajtra budeme na balkónoch, pozajtra budeme v obývačkách. A ja chcem rešpektovať práve tú slobodu tohto človeka aj tento priestor či už auta alebo tých bytov. Ďakujem za pozornosť.

No, nechcem prilepšovať tam, kde by sa nemalo, určite nie. Tie bytovky naozaj sú veľkým problémom, pretože tie bytové jadrá sú staré, tie staré bytové domy ako boli stavané, tak tam je všetko nielen cítiť, ten dym, zápach, ale však aj počuť. Myslím si, že nové bytové domy už trošku viac sú riešené ako tento problém. A to je presne toto, Igor, čo si naznačil. Takto dnes sme v autách, zajtra budeme v bytoch. Myslím si, že mnohí ľudia nebudú s tým spokojní. Ja som tu za ochranu detí, aj som to povedal, aj dokonca tých, ktoré sú ešte nenarodené, teda aj v tom prenatálnom období. Je to veľký problém. Lenže samými zákazmi a príkazmi, dovolím si povedať a to tvrdím, to ani nedosiahneme. My máme prijatý zákon na ochranu nefajčiarov, ktorý tu bol pred rokom a pol, sme to tu preberali. Zoberte si, tak ako pán kolega Jasaň spomínal, to že my samotní poslanci Národnej rady nerešpektujeme tento zákon.

Ja už zas taký citlivý na to nie som možno, či už ide o kolegov na balkóne alebo niekde v tých priestoroch, ale videl som ich, že fajčia v priestoroch takých, kde by nemali fajčiť. Nie som taký precitlivený, to predýcham zase iným vzduchom, preriedim to, ale ja som chcel povedať aj túto vec, že samotné prijatie tohto zákona nevyrieši ten problém, naopak, vnímam ho ako veľký a vážny zásah do súkromia života, do mnohých rodín, kde v podstate naozaj to môže vyvolávať problémy.
Kolegyni len chcem toľko povedať, že ani zďaleka všetkému nerozumiem, ani sa necítim byť kompetentným na to, že by som všetkému rozumel. Myslím si, že na mnohé veci s veľkou pokorou sa pozerám, ale tu stojím tentoraz naozaj na strane človeka, ľudí ako takých, nie na strane fajčenia, ja som sám nefajčiar.

Ďakujem za slovo. Nebudem reagovať už potom v záverečnom slove, tak chcel som reagovať v rámci rozpravy, aby bolo možné na to reagovať. Možno to, čo odznie tu, bude kontroverzné proti tomu, čo sme tu počuli. V úvode chcem, aby moje slová, potom tie neskoršie, ktoré poviem, boli pochopené.

Nie som za fajčenie. Som proti tomu určite, áno, aby sa nefajčilo, a som aj za ochranu v podstate tých nefajčiarov, ale návrh tohto zákona, ktorý je tu predložený, zdá sa mi príliš, by som povedal, až prísny a považujem ho za také zasahovanie do súkromného života mnohých rodín. Hovorím to preto, lebo ja som nefajčiar.

Dovolím si teda k tomu sa vyjadriť. Náš otec bol fajčiarom, fajčil a my sme ako deti vyrastali pri fajčiarovi. Otec bol fajčiar a všetkých päť detí nás je nefajčiarov. Myslím si, že to, či ten rodič, otec alebo matka fajčí v prítomnosti tých detí, je predovšetkým na zodpovednosti tých rodičov, ktorí vychovávajú tieto deti. Ja to neodporúčam, aby tí rodičia to robili a fajčili či už v tých bytových priestoroch alebo v tom aute.

Ale dovolím si povedať a vyjadriť aj nesúhlas. Nedá sa dokázať to, či ten šofér fajčil alebo nefajčil v tom aute. Keď policajt zastaví to auto, to je potom jeho subjektívny pohľad, keď zhodnotí, že je tam nafajčené, nadymené. Po fajčiarovi, ktorý je naozaj tuhým fajčiarom a fajčí stále, tak to auto je nasiaknuté tým smogom. A darmo v tej chvíli tam nefajčí, tak jednoducho to auto, prepáčte možno za výraz, smrdí. Jednoducho mne smrdí to auto takých tých fajčiarov. No vidíš dym, ale keď máš otvorené okno a luftuješ cezeň priestor, púšťaš vzduch, tak jednoducho tak to nie je.
Potom v podstate ja som sa zamyslel nad takouto vážnou otázkou, ako sú tak na tom ženy, deti, ktoré sú v prenatálnom období, ešte tehotné ženy. Lekári im neodporúčajú fajčenie, ale také dieťa je tiež v uzatvorenom priestore, v maternici. A tej matky, ktorá fajčí, tak to dieťa sa naozaj reálne dusí. Tak museli by sme zakazovať aj toto fajčenie. Neviem si to celkom predstaviť. Možno to preženiem, celoplošne tak zakážme úplne fajčenie všetkým a všade. To v podstate ani nie je možné. Ja takto chcem vyjadriť túto solidaritu, resp. na jednej strane proti fajčeniu som, ale chcem byť solidárny a tolerantný voči samotným fajčiarom, či už sú to muži alebo ženy, pretože nie je to ľahké, si myslím, u človeka takého, ktorý padne do závislosti od fajčenia, vzdať sa tej cigarety. Poznám mnohých ľudí, ktorí vo svojom živote často a opakovane vzdávali sa tohto neduhu, fajčenia. A jednoducho chce to silnú osobnosť. Veľakrát zo slabosti a znova padajú do toho istého problému.
A ja som si predstavil aj takú skutočnosť, kde v podstate je taká rodina, možno päťčlenná, šesťčlenná, to je jedno, štvorčlenná alebo trojčlenná, v aute sú vpredu rodičia, vzadu je to dieťa a idú na dovolenku, pričom teraz ja neviem zastaví ich obecná polícia. Neviem, ako obec do toho bude vstupovať, ako bude za to sankcie udeľovať. Dáva ich obec, obecná polícia a štátna polícia. Tu štátnu políciu (dopravákov) si viem predstaviť. Ale pôjdem tak cez obec a obecná polícia alebo starosta ma tam bude sankcionovať? Neviem si to reálne v praxi uvedomiť.

A čo mi najviac vadí v tejto veci, tak to je, že zákonom ten štát veľmi vstupuje do súkromného života mnohých rodín. Dopoviem to. Možno na výlet sa teší celá rodina alebo tá ide na dovolenku. Možno ten otec sa zabudne, zapáli si tú cigaretu. A keď hneď v úvode cesty dostanú pokutu, myslím si, že majú pokazenú dovolenku. A rovnako keď by sa z nej vracali a by si zapálil ten otec tú cigaretu alebo ktosi by subjektívne posúdil, že je nadymené v tom aute, alebo videl, že je nadymené v tom aute, tak udelil by policajt tú pokutu.
Ale ja poviem vám ešte iný paradox. Dneska mi hovoríme o tých fajčiaroch, že otec a mama si zapália a nesmú tam byť deti mladšie ako osemnásť rokov. Nenechajme sa vysmiať. Dneska dvanásťročné deti a mladšie fajčia. Sú to trinásťročné, štrnásťročné, pätnásťročné deti. To sú závisláci. To je tragédia tejto našej krajiny.

Kolega Jasaň to správne spomenul, ja sa tiež k tomu prikláňam, väčší dôraz a apel tu treba klásť na výchovu a vzdelávanie našich detí. A tá výchova primárne začína v tvojej vlastnej rodine. A tak je na to aj škola. To neznamená, keď tvoji rodičia fajčia, že aj ty musíš byť automaticky fajčiarom. Rovnako je to pri alkohole. To neznamená, že keď máš rodičov alkoholikov, tak že aj ty budeš alkoholikom. Je tam blízky sklon k tomu tak, určite áno. Obávam sa, postupne ak by sme obmedzovali týchto fajčiarov a zasahovali to toho, tak vstúpime tam, áno, už sme na balkónoch a z balkóna už je blízko do tej obývačky alebo do tej kuchyne a budeme zakazovať fajčiť aj v domácnostiach. Myslím si, že treba, to obydlie aby bolo nedotknuteľné. A to auto je veľmi blízke tomu. Ak je to auto, ktoré je neviem služobné alebo verejný dopravný prostriedok, videl som aj šoférov autobusov, ktorí fajčia v autobuse, prosím, toto je priestor, kde jednoducho nie je to možné akceptovať. Si v zamestnaní a prichádzaš do kontaktu aj s nefajčiarmi, musíš sa tomu podriadiť. V tomto smere by som s tým súhlasil.
Humorne, možno to tak humorne až nevyznie, lebo to je naozaj pravdivá situácia, aj v praxi reálne môže existovať, zoberte si skutočnosť takú, kde máte deti alebo máte len jedno dieťa a to dieťa fajčí a neurobíte s tým nič. Jednoducho môžete použiť akékoľvek aj výchovné metódy, no neporadíte si s ním, rovnako ako s alkoholikom a narkomanom. A už potrebuje takéto dieťa profesionálnu pomoc. A napríklad ste v takomto aute, rodičia sedia vpredu v aute, dieťa pätnásťročné sedí vzadu a fajčí a teraz zastaví vás polícia a teraz legitimuje vás a ono nemá vek osemnásť rokov. A teraz tí rodičia. však nesú, samozrejme, tú zodpovednosť. Ale sú aj takéto prípady. A poznám veľmi veľa rodín, kde práve deti vo veku do osemnásť rokov fajčia. Tomu treba predchádzať, aby tie deti možno nefajčili, však zákon máme na to prijatý, len celý problém tej našej krajiny je v tom, že legislatíva je veľakrát dostatočne dobrá, ale nedokážeme ju naozaj reálne aj dodržiavať v tej reálnej praxi.
Nebudem to komentovať, tak to evokuje aj vo mne ten prejav pána prezidenta, ktorý tu je. Boli veci, s ktorými som súhlasil. Škoda, že sa nedalo na neho reagovať, ale boli aj veci, voči ktorým som mal výhrady. Možno naozaj tá vymožiteľnosť práva je dlhodobý problém našej krajiny. A to súvisí aj s tým fajčením, ale aj vo všeobecnosti. To nie je problém, ktorý sa týka možno nejakých posledných piatich, desiatich rokov, ale je to dlhodobý proces. A rovnako si myslím, že je to aj pri tomto fajčení.
Na záver len poviem takto, myslím si, že tá výchova a to vzdelávanie a to formovanie tej mládeže, to je veľmi dôležité. A tehotná matka naozaj, či je to rané štádium tehotenstva alebo je to už tá gravidita vo vysokom štádiu, ktorá fajčí v podstate v uzatvorenom priestore, dusí to dieťa. Říčan vo svojej publikácii Psychologie ontogenetická o tom hovorí, toto dieťa prežíva stres. No ak by sme takto postupovali, tak postupne by sme skončili tam, že zakážeme úplne fajčiť všade a všetkým. A myslím si, že toto je nedosiahnuteľné. Čo mi na tom najviac vadí, tak to je ten vstup do takého súkromia, s čím ja súhlasiť, žiaľ, nemôžem. Som proti fajčeniu, sám som nefajčiar, ale nie som proti samotným fajčiarom, nie som proti tým, ktorí sú závislí od tohto neduhu, to sú veľakrát mnohí otcovia, mnohé matky, ale to sú aj mnohé deti. Ja nie som proti týmto deťom, fajčenie ako také môžem odsúdiť, ale nie spolu s nimi aj tých, ktorí možno sú závislí od tohto a ktorí fajčia. Ďakujem za pozornosť.

Dobrovoľnícka záchranná služba je nezastupiteľná aj v našej krajine. Ja som v podstate z oblasti podtatranskej a z Tatier, myslím si, že tá tradícia je veľmi dlhoročná. Naozaj aj predtým, keď to nebolo organizované, možno ani nejako extra podporované zo strany štátu, tak vždycky boli ochotní ľudia, ktorí pomáhali pri tých tragédiách, ktoré sa neraz udiali vo Vysokých Tatrách.

Ale jednu vec, pán minister, s ktorou ja mám tu problém, chcem povedať. A to reagujem na predrečníka, ktorý spomenul tie prilby. A to sme mali tu už opakovane naozaj dvakrát tu v tom parlamente. Naozaj pán Érsek to tu predkladal. Ale ja, pán minister, som už vtedy dvakrát vystúpil proti tomuto návrhu s tými prilbami. Ani teraz s tým nesúhlasím, lebo tie prilby, či tie decká budú mať alebo nebudú mať, nosiť, predovšetkým to musí byť rozhodnutie rodičov, aby to nebolo v zákone ako povinnosť a nebodaj ešte nejaké sankcie. Ja keď si spomínam, my ako malé deti a mládežníci sme trávili voľné, voľnočasové chvíle na svahu a nemali sme žiadne prilby. Samozrejme, boli tie lyže niekedy iné.

Ale dnešný problém, ktorý vnímam na svahoch, pán minister, prepáčte, že reagujem na vás, ale tak reagujem na predrečníka, je, že mi chýba, aby sme odtiaľ odstránili tých alkoholikov. A tam pod vplyvom alkoholu veľakrát lyžujú lyžiari. A toto je závažný problém. A tie zrážky, ktoré sú veľakrát na svahoch, tak práve to spôsobujú tí lyžiari, ktorí sa nezodpovedne správajú, pričom taký stokilový alebo stodvadsaťkilový opitý chlap keď naberie to dieťa, tak naozaj je problém dieťa bez prilby. Ale tá prilba musí byť jednoznačne tak, že má byť rozhodnutím rodičov, a nie zo zákona ako povinnosť, aby sme nezamedzili ďalším deťom prístup na tie svahy.

Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej, Igora Matoviča a Miroslava Kadúca, na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1557).
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1557). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ďalej môže doplniť spravodajca.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národne rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.