Dobrý večer. Vážený pán minister, pán spravodajca, pán podpredseda, milí kolegovia, kolegyne. (Hlas z pléna.) No veď som spomenul. Tak môžem osloviť aj pána, jak to, (Hlas z pléna.) nie ale, hej, pán Gábor, áno, tak, aby to bolo také familiárne. Som rozmýšľal teraz nad tým krstným menom.
Pred mojím úvodom mi ešte dovoľte reagovať na predrečníka. Ja som sa neprihlásil s faktickou poznámkou. Pán kolega Martvoň tuná tiež tak...
Dobrý večer. Vážený pán minister, pán spravodajca, pán podpredseda, milí kolegovia, kolegyne. (Hlas z pléna.) No veď som spomenul. Tak môžem osloviť aj pána, jak to, (Hlas z pléna.) nie ale, hej, pán Gábor, áno, tak, aby to bolo také familiárne. Som rozmýšľal teraz nad tým krstným menom.
Pred mojím úvodom mi ešte dovoľte reagovať na predrečníka. Ja som sa neprihlásil s faktickou poznámkou. Pán kolega Martvoň tuná tiež tak reagoval tak negatívne. Ja trošku tiež som nesúhlasil s jednou vecou a dovolím si ju tuná povedať. Hádam mi to Janko, kolega, odpustí. Že poľovačka nepatrí do lesa. Ja si myslím, že patrí do lesa. To som ani netušil, že budeme rozprávať o justícii a taká vážna téma o poľovačkách a o lesníctve a takto. Je to vždycky lepšia vec. Vždy lepšia vec, kým je tá poľovačka v lese, ako keď je tá poľovačka v našich mestách a obciach. Ale tu je tak zvrátená spoločnosť, že táto poľovačka z lesa sa preniesla do našej spoločnosti. My poľujeme na ľudí, my poľujeme na občanov. Zoberme si aj teraz nedávny prípad v tej Amerike, ja to tak nesledujem, ale viete aj to, nesledujete médiá, televízor nepozeráte, dozviete sa, čo sa deje, všetko nové. No a v Amerike príde taký malý smrkáň a vystrieľa dvadsať spolužiakov a osem zranených. To sú hrozné veci! Hej. Vždycky je lepšie, keď tá mládež, nesúvisí tak celkom, pán minister teraz s vami, trošku si dovolím tak, takú malinkú odbočku, ale súvisí to so spravodlivosťou, určite áno. Vždycky je to lepšie, keď ten voľný čas trávi tá mládež naozaj v tom lese, ako keď takto neprimerane sa správa a neadekvátne sa správa a vystrieľa svojich spolužiakov. To sú také nechutné veci. Len toľko som chcel na kolegu reagovať. Že tá poľovačka nech je teda v tom lese a tí chlapci nech sa tam realizujú. Nech idú na rybačku aj do lesa. Minule som sa tiež tak preriekol o tej rybačke.
Staré rímske právo hovorí, to pán minister iste vie, lebo to sa učil v prvom semestri v prvom ročníku, spravodlivé je dať každému to, čo mu patrí. Je to pravdivý výrok? Je. Zhodneme sa na tom, či nie? Spravodlivé je dať každému to, čo mu patrí. Ak mi podľa tejto vety budete, pán minister, napĺňať váš rezort, budete tým najlepším ministrom spravodlivosti a takého ministra spravodlivosti ešte Slovenská republika nezažila a možno veľmi dlho nezažije, ale ono sa to ťažko napĺňa. V tej jednoduchosti je zároveň vždycky alebo veľakrát aj veľká zložitosť. Neprimerané a nespravodlivé tresty, ktoré sme boli svedkami za tých posledných dvadsaťdva rokov. Ja si dovolím nehodnotiť tuná nejakú vládu, nejakého ministra, ale môj taký pohľad občana a človeka zvonka, a ja tú našu spravodlivosť alebo rezort spravodlivosti vnímam veľakrát ako veľmi nespravodlivý. Odpustite mi to. Musíte si to vypočuť vy, pán minister, lebo vy ste teraz tým ministrom spravodlivosti, ale samozrejme, vy ani nemáte dosah na tie rozhodnutia tých vašich sudcov, ktorí rozhodujú v danej veci. Určite nie, lebo sú, nezávislé je súdnictvo, vy do toho nesmiete zasahovať, ale na druhej strane vy ste ten, ktorý vytvárate podmienky, aby tá spravodlivosť naozaj tuná sa prenášala. Kam? Do našich rodín. A toto je potrebné, aby sme to tuná my mali a sme to zažili. Ale predsa nemôže byť spravodlivé to, ak niekto sa potkne vo svojom živote a možno ukradne nejakú drobnú vec z hypermarketu alebo odtrhne jablko, ktoré ukradne. To sú príklady. Berte to ako príklady. A jednoducho je to vysoké, vysoké tresty sú tuná. Dostane päť, sedem rokov v base. A zločinec, vrah, ktorý zavraždí niekoho, no tiež dostane taký istý trest a ešte za vzorné správanie mu to skrátia a ešte mu to skrátia, no, tak on nakoniec menej strávi v tom väzení ako ten, ktorý urobil naozaj sebemenšiu, sebemenší priestupok. To je nespravodlivé. A toto sa tuná deje v tej našej vlasti. A toto ja vnímam ako taký veľký mínus aj v našej justícii, kde tie tresty sú naozaj neprimerané.
V súlade so zákonom nemôže byť páchaná krivda. To hádam sa tiež zhodneme. A koľkokrát je to tak, že sudca alebo súd v súlade so zákonom a pácha krivdu. Pácha krivdu na tom, na tom možno obvinenom alebo možno človeku, ktorý nevinne bol vmanipulovaný do niektorých tých situácií. Ako kolega Hlina tu spomenul, že čas je tým tieňom, čo obchádza spravodlivosť. Naozaj, veľakrát je ten čas akoby taký imaginárny tieň, ktorý obchádza tú našu spravodlivosť aj konkrétne súdne prípady, a naťahujú sa tie súdne prípady a veľakrát sú to veľmi vážne kauzy a jednoducho ten tieň zahalí ten prípad a naozaj nikto nevie sa z toho vymotať. A je to tak neprehľadné veľakrát. Aj samozrejme spoločnosť už na mnohé veci zabúda po rokoch, ako vlastne veci sa udiali, a vynášajú sa potom, samozrejme, aj s ľahším dopadom alebo ľahšie aj pred médiami a pred spoločnosťou aj nespravodlivé rozsudky. Takže ten čas v justícii a pri rozhodovaní, pán minister, aj to je jedna z vecí, ktorú by bolo potrebné naozaj aj zlepšiť a zvlášť pri tých kauzách, ktoré sú veľmi vážne a majú negatívny dopad na jednotlivcov, ale aj na našu spoločnosť.
Dovolím si povedať tuná, že treba vyhlásiť vojnu nie justícii ani polícii, ale je potrebné vyhlásiť vojnu zlu. Zlu ako takému. A to súvisí aj s rezortom ministerstva vnútra, prepojenosťou s vami a dá sa povedať aj s inými rezortmi. Mne sa to celkom aj pozdávalo, že keď sa tu striedali ministri a bola tu aj pani ministerka zdravotníctva. Tak si tak dovolím tak akože málinko ako na to zareagovať. Pán kolega Brocka tu aj reagoval. Hádam je to preto, lebo tá justícia je chorá? Preto je tu pani ministerka? No, ja som si tiež položil tú otázku. Aj táto spoločnosť je chorá. Pani ministerka bola tuná na mieste, aj úplne to bolo okej, pretože aj to súdnictvo naše na Slovensku je choré. Či už by sme hovorili z pravej strany, alebo z ľavej strany. Myslím, že v tých kuloároch nie je problém a zhodneme sa na tom, že to, že to súdnictvo a tá justícia je chorá. Ale rovnako dá sa to predniesť aj tak, že v zdravotníctve nie je spravodlivosť. Aj naopak. Vedel by som o tom veľmi dlho a naozaj aj kazuistiky uvádzať, že veľakrát naozaj chýba spravodlivosť aj v zdravotníctve. Veľakrát sú tuná pacienti, ktorí sú marginalizovaní a vytláčaní ako z tejto spoločnosti, dovolím si povedať, skrz veľakrát aj systém nespravodlivý a koristnícky spôsob, by som povedal, nastaveného zdravotníctva, mne to tak, prepáčte, tiež tak veľmi nesúhlasím, aj tie zdravotné poisťovne. Na jednej strane, keď vykazujú zisk, a na druhej strane nie je postarané o, o ich pacientov v patričnom, teda v primeranom stave, tak ako si to zaslúži každý človek. Je to veľmi teda otázne a či je to teda etické vykázať zisk a nechať niekoho v nedôstojných podmienkach a nepostarať sa oňho. Nebudem o tom sa rozvádzať, lebo naozaj ja som to aj tak povedal. Ono všetko so všetkým súvisí.
Ak je vynesený nespravodlivý rozsudok, čo ja som tak vnímal tuná, tiež jedna z vecí, však neviem, ako ešte aj dopadne, ale bývalý pán prezident rozhodnutím súdu má sa ospravedlniť a poviem, nepoviem starý, ale starší pán už na dôchodku, ktorý si naozaj zaslúži aj dôstojnosť, aj pokoj, tak má ešte aj zaplatiť nejakú sankciu a pokutu. Ja do celého prípadu, nechcem povedať, že vidím, lebo len cez tie médiá a tak, ale cez to všetko môžem to tak intuitívne povedať, že cítim to ako veľkú nespravodlivosť, že sa má teda aj ospravedlniť a ešte na druhej strane má aj zaplatiť pokutu. Tých 100-tisíc, to nie je tak zas malý peniaz dneska v tých eurách, to sa ani tak nezdá, je to cez 3-tisíc eur tá sankcia, ktorá mu tuná hrozí. Strach je tým negatívnym aspektom, ktorý má vplyv na spravodlivé a nezávislé rozhodovanie. To je výzva pre vás, pán minister, lebo naozaj strach je klamlivý a strach má veľké oči, ako sa hovorí. A keď je strach, keď vládne, ja neviem, možno, nechcem to teraz tu, ako príklad uvádzam, trebárs by strach vládol na vašom ako ministerstve, no tak bol by to tiež zlý signál.
Ja som mal možnosť sa pozrieť tiež na ten film, ktorý bol cez obed, nebudem ho nejak tak hodnotiť, akurát len toľko, pán predseda tuná nie je parlamentu, ale však ja sa ho opýtam pri najbližšej príležitosti, myslím si, že tento rečnícky pult je skôr na to, aj sa volá, že je rečnícky, tu bude rozprava aj rozprava sa to hovorí, tak máme rozprávať. A nemáme premietať filmy! Film bol premietaný cez obed, tam nech sa páči, kto chce, môže ísť, a kto nechce, tak nemusí ísť, ja si myslím, že nie je to celkom v súlade s rokovacím poriadkom, máme tu právnikov, pán minister je tuná, ja len nejaké, ja tu teraz tiež pustím večerný film a budem vás tu týrať, aby ste sa dívali na film, ktorý, ktorý vás, vám sa možno nepáči. Takže si myslím, že máme tuná kino, nech sa páči, ja som mal záujem o tento film, bol som sa naňho pozrieť, nevidel som ho celý, ale som si ho pozrel.
No a to chcem len povedať, že naozaj, ak, ak sudca, ktorý má vo vážnych veciach rozhodovať, nebudem hodnotiť ten film ani tieto veci, ale vo všeobecnosti poviem. Ak sudca je ten, ktorý má strach a je zastrašovaný, veľakrát on musí odolávať tlakom zvonku a zvonka je zastrašovaný a veľakrát naozaj tí sudcovia sú ohrozovaní, však preto aj, aj špeciálni sudcovia, špecializovaní, alebo špeciálni sudcovia tak majú aj osobnú ochranu a nie je to jednoduché vydať takéto rozhodnutie. Ale ak takýto sudca naozaj má strach a ten strach, keď sa vytvára kdesi ešte aj zvnútra a je, je tuná, ak teda sa vytvára ten mobing, ako on môže slobodne rozhodovať? No strach ti zahmlí aj, aj tvoj rozum, aj tvoje slobodné rozhodovanie a ty máš veľký problém naozaj spravodlivo rozhodnúť. Ako potom môžu sa občania tejto republiky domáhať tej skutočnej spravodlivosti? No, že tá spravodlivosť podľa tých výsledkov, ako pán kolega Madej to tu spomínal, že sme kdesi úplne na chvoste, to je veľmi zlý ukazovateľ, to je, pán minister, výzva pre vás, aby sme sa prepracovali aspoň do tej prvej polovice, to by sme mohli byť na nejakom aspoň 70. alebo 75. mieste. Aj to by bol už úspech, hej, aby to nebolo 136. alebo 140. miesto, ako to bola tuná spomínané. Myslím si, že toto je tiež jeden zo zlých ukazovateľov, aj tí ľudia ak si uvedomujú, že vymožiteľnosť práva je mizerná, sa stáva mizériom. No viete, je to veľmi zlé, ale na druhej strane to číslo, ktoré ste spomínali, pán kolega, takmer 300-tisíc súdnych podaní, tak to mi tiež nedáva nejakú logiku, ako je to možné, ľudia sa súdia pre všetko a so všetkým a úplne veľakrát sú aj exekučné veci, a na druhej strane, (Reakcia z pléna.) hej, vidíme, že tá vymožiteľnosť práva je taká nízka a v tom rozhodovaní, hej, a tých podnetov je tak strašne, strašne veľa. Súdy musia rozhodovať spravodlivo. A aby spravodlivo rozhodovali, tak treba im tieto podmienky vytvárať a vytvárať to cez legislatívu.
Spomínal som to: ani vláda, ani parlament, ani minister nemôžu zasahovať do nezávislých súdov, to myslím si, že ak by boli také pokusy, tak by to bolo fiasko pre tých ľudí, ktorí by to robili a boli by to veľmi, veľmi zlé veci. Kolegyňa Jurinová tuná sa dotkla jednej takej problematiky obetí trestnej činnosti, na ktoré zabúdame v tej našej legislatíve a možno v našej justícii. Ale ja hovorím, že to nielen obete trestnej činnosti, ale ja by som to rozšíril aj o obete justície a polície. Veľakrát práve aj tuná na Slovensku sa stáva to, že občania alebo občan sa stane obeťou justície, obeťou polície sa stane. Aj ja osobne mám túto skúsenosť a mohol by som o nej tuná rozprávať a ja ju poviem a len kvôli tomu, nechcem vás zdržiavať všetkých, všetkých, ale aby aj bulvárna tlač ma neroznášala a môžem ešte povedať, hej, aby ma tak neroznášali a nevytrhávali z kontextu.
Naša rodina čakala na rozsudok v mene Slovenskej republiky viac ako tri roky, viac ako tri roky vo vymyslenej kauze. Vo vymyslenej kauze úkladnej vraždy policajta, údajnej úkladnej vraždy policajta. Ja sa pýtam: Naša rodina aký mohla mať na tom podiel? Aký podiel? Kukláči boli v noci u nás a prevrátili nám celý dom, bolo to 17. októbra 2009. Ja som nebol doma vtedy, však to bolo asi aj veľké šťastie, lebo bol by som sa asi s nimi zrazil tam kdesi v tých dverách, ďakujem Pánu Bohu aj za to. Bola tam manželka a ten stres, ktorý prežila naša rodina, a keď som volal manželke a ona teda mi volala a povedala mi, že čo sa v podstate deje. Ja hovorím: Pýtaj sa veliaceho dôstojníka alebo vyšetrovateľa, čo u nás hľadajú. Tak mi manželka hovorí, že hľadajú zbrane a strelivo a že či takéto veci máme. Tak ja mám syna, ktorý skončil lesnícku školu, no tak my zbrane a strelivo máme. Máme zamknuté to v skrini plechovej a máme to zamknuté v trezore tak, ako to má byť, manželka tak aj naivne odpovedala: Áno, máme. Aj povedala kde a to povedala, ale nás toto nezaujíma. Prevrátili nám celý dom hore nohami, aby nám dali rozhodnutie také, že nič nenašli. Že náš dom, v úvodzovkách, je čistý. No keby tak hľadali nejaké tie smeti, viete, my máme sedem detí. Tak aj tí, aj tí kukláči mali také poznámky, že pozri sa, koľko tu majú topánok, v takej vstupnej hale. Plný botník tam bol aj plno topánok. A ten druhý hovorí: Ale oni majú sedem detí. No a keď má každý len dva páry, tak koľko je to tých párov topánok? 14 párov. A to sú len deti a plus rodičia, hej. Takže pre nich to bolo možno na jednej strane vtipné a uvoľňujúce, ale dcéra sa bála mesiac ísť na záchod, čo to len takto prejsť z jedných dverí do druhých.
Ja sa pýtam. My sme sa stali tiež obeťou, naša rodina. Kto sa nám ospravedlní v tomto štáte, kto to urobí, alebo či to vôbec, alebo či vôbec mám aj čakať nejaké to ospravedlnenie, že či sa mi ospravedlní minister vnútra, alebo minister spravodlivosti, tak to ani nečakám. Lebo v podstate ani nie je čo, ten rozsudok v mene Slovenskej republiky je taký, že celá kauza a celý prípad bol vymyslený tej údajnej úkladnej vraždy, ale teraz vás označia, označia vás nejakou nálepkou. Naše mesto je malé mesto a teraz tiež tie reči a to všetko, čo tam bolo, a bolo to v nočných hodinách, keď sa toto všetko dialo. Bolo to veľmi ponižujúce a bolo to veľmi pokorujúce, čo všetko človek musel ako prežiť a prehltnúť. A teraz tri roky čakáte alebo tri a pol roka čakáte na to, hej, ako súd v danej veci rozhodne. Naša rodina bola do toho zatiahnutá v podstate nepriamo, syn vystupoval v tej celej kauze ako svedok, bulvárna tlač, samozrejme, to vytrhávala z kontextu a polopravdy tam vnášala ako do toho, no a teraz za celé tie roky aj nedávno si tak na mne zgustli, však si poslanec, tak to zverejníme, tak to tak aj využili a to aj zverejnili.
Akú máte šancu sa, pán minister, tuná brániť, môžem sa ja súdiť s tými našimi to médiami, kde sa ja domôžem tuná pravdy, kto vládne v tomto štáte, pán minister, vy? Vy ako minister, ako vláda, alebo ja som to už tak aj povedal, lebo sú to tie médiá veľakrát. No, to je veľký otáznik, kto vlastne v tomto našom štáte vládne.
Nechcem tuná zdržiavať s tým prípadom, ktorý tuná je, neželal by som to nikomu, toto aby zažil, ani tomu najväčšiemu nepriateľovi, ani svojmu oponentovi, naozaj by som to neželal nikomu. Ale sú veci, ktoré sa nedajú odstáť a aj keď by sa ktosi ospravedlnil, kto zrobí také divadlo na našej ulici? Kto to urobí, aká polícia príde a bude kričať: Tí Kuffovci, veď nič nebolo v tom dome a boli v tom, v celej tej kauze nevinne. Ja sa pýtam, kto mal na tom záujem?
A to je ten moment, ktorý je veľmi dôležitý, pán minister, vzájomnej spolupráce, ale vzájomnej spolupráce. To nemôže byť tak, že - či už v justícii, alebo v polícii - sú ľudia takí, ktorí tam nepatria. A veľakrát sú to, prepáčte, ale veľakrát sú to akoby ľudia z podsvetia. A prepojení s podsvetím, tak to je úplne čosi, úplne absurdné. To je čosi, čo je neznesiteľné a tá spolupráca medzi políciou a, samozrejme, a súdmi je veľmi, veľmi dôležitá. Ale keď takýto policajt vám dopredu povie aj súdne rozhodnutie, ako dopadne, no tak ja sa pýtam: Aké je to nezávislé, to súdnictvo? Aké je to nezávislé súdnictvo?
Nebudem to rozvádzať, ako to bolo tuná, a jeho špecializáciu, lebo on z jedného prípadu vedel vyrobiť dva alebo tri prípady. Mal som možnosť počuť jeho bývalého kolegu, ktorý o ňom svedčil a vypovedal ako svedok a povedal, že toto bola príznačná metóda ako pre tohto policajta. Ja nechcem tuná teraz políciu takto označovať, že taká je. Vôbec to nechcem povedať! Ja verím a chcem aj veriť, ale aj verím, naozaj úprimne verím, že sú tam čestní a charakterní ľudia. Ale treba robiť poriadok aj personálne veci treba riešiť. To nemôže byť takýto kriminálny živel a on sa vráti späť do polície, tak to teda, to s kostolným poriadkom nie je vôbec dobré. A rovnako je to aj v súdnictve, ak by, takýto sudca nespravodlivo koná, nekoná čestne a charakterne, jednoducho ho prepustím. Prepustím ho, hej, tie personálne dosahy, myslím si, že alebo tie personálne otázky je potrebné riešiť.
Na záver začnem, teda skončím jedným citátom, ktorým som chcel pôvodne začať a to je: "Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou". Je tu práve to výročie bývalého československého prezidenta Václava Havla a ja patrím tiež k tým naivným ľuďom, ktorý to tiež súhlasí s týmto výrokom, ja som ho aj spomínal, kde ja verím, že tá pravda a láska zvíťazí nad tou lžou a nenávisťou. Ale aby pravda a láska, pán minister, mohla zvíťaziť, ale nie v tej naivnosti, nie v tej naivite a v tom naivnom slova zmysle, ale skutočne treba naozaj pracovať cez svoj rezort a vytvárať aj podmienky cez legislatívu, aby títo ľudia, ktorí sú tu statoční a charakterní mohli poctivo pracovať v tejto Slovenskej republike.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
