Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka. Dúfam, že to stihnem do tej minúty, ale aby to vyznelo naozaj ako procedurálny návrh, tak ja by som navrhol, že na budúci rok, keď začne to obdobie vianočné a adventu, mohli by sme o dva týždne začať skôr a zapaľovať pred Národnou radou možno aj tú adventnú sviecu - a to je ako taký procedurálny návrh.
Ale ja som chcel predovšetkým poďakovať predsedovi Národnej rady, bolo to také milé prekvapenie včera, aj taký mikulášsky darček pri tom zažínaní toho vianočného stromčeku. Bolo to veľmi krásne. Strom je symbolom života a drevo je aj drevo kríža, aj drevo spásy a narodenie Ježiša Krista, na ktoré sa všetci tešíme. Ja som mal včera z toho takú obrovskú radosť, tak som sa chcel ešte aj s vami s kolegami potešiť o to. Tak Pán Boh vám žehnaj.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Ja tak k tej úvodnej reči by som sa chcel  vyjadriť, tak ako to kolega spomenul a rovnako aj pán minister.
Ja som si to tiež všimol, že je to ambiciózny rozpočet, no ja si viem predstaviť ešte aj väčšiu ambíciu, ako je deficit 2,9 %, ale držme si palce, aby sme aj toto dostihli a udržali ten deficit štátneho rozpočtu na úrovni 2,9 percenta. Ako to kolega aj spomenul.
Na druhej strane síce ambícia je tuná, aj to milo vtipne povedal v tom úvode, ten záver bol trošku dramatickejší, samozrejme, že ale zvíťaziť treba. Držme si palce, ale aby nebolo všetko vyhorené. Teraz, že ideme, chcem zvíťaziť, ale na tom ihrisku všetko vypálim a všetko zničím, všetko zdevastujem.
Vážnou vecou, ktorú tu spomenul, je naozaj aj tá skutočnosť, že zákon zákonov neprešiel výbormi. Toľkokrát sme to tu už pertraktovali, že aký je to dôležitý dokument, zákon o štátnom rozpočte, avšak skutkom je to, že neprešiel výbormi, čo tiež považujem za nie dobrý signál.
A tak ako to bolo spomenuté, že prioritou je dopravná infraštruktúra a zamestnanosť. Tá dopravná infraštruktúra je naozaj veľmi zlá. Diaľnica stále nám chýba, hoci ja si pamätám, že mala byť skončená do konca roku 2010, stále ju ešte dokončujeme. A pán minister dopravy, naozaj jeden deň sa zrazia vlaky, potom padne most, havaruje lietadlo a v nedeľu zruší vláčik, ktorý smeruje z Popradu - Tatier do Plavča (Hlas z pléne.), áno, presne tak a od pondelka je skutkom to, že... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem za slovo. Aj predrečníkovi. Tiež sa mi zdá, že taký vážny dokument, ktorý bol tak proklamovaný tu toľko dopredu, akým je štátny rozpočet a pozmeňovací návrh, ktorý sme dostali dnes do lavíc, tak sa to neprebralo na tom finančnom výbore. Tak, ako to kolega spomínal, v tých výboroch je menej emócii, viac je toho ratia. Myslím si, že malo to prejsť týmto finančným výborom, a zaoberať sa tým.
Ďalšia vec, ktorú kolega spomenul tuná, ja to tiež vnímam ako nespravodlivú vec, keď na jednej strane je tu skupina podnikateľov alebo ľudí, občanov, ktorým dane zvyšujeme, a zase sú tu niektorí, ktorým tieto dane zvyšujeme. Mohlo by to byť aj spravodlivé, viem si to predstaviť, ak by naozaj tomu, ktorý je bohatý, ako to, sa tu často to proklamuje, tak, že by sme jeho znevýhodnili. Ale keď práve ten, ktorý má a je bohatý, a boháčovi práve, boháč je ten, ktorému odpúšťame ešte aj dane, tak túto vec nepovažujem za spravodlivú. A tak ako to aj spomenul kolega, že žiaden rozpočet nebude ideálny, ani tento rozpočet nie je ideálny. A vždy bude predmetom kritiky, ale to je naše šťastie, lebo kritické, to neznamená, že to je len všetko zlé. Ale aj skutočná kritika je tá, ktorá zhodnocuje klady aj mínusy.
Ďalšia vec, ktorá myslím si, že môže mať naozaj negatívny dopad na príjmy štátneho rozpočtu, tak to je to zvýšenie a prílišné zvýšeniedaní z DPH, to jest z tých 19 na 23 percent. A obávam sa, že ten príjem štátneho rozpočtu aj z tohto titulu práve sa zníži. Uvidíme, ako to dopadne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pán minister, milí kolegovia, kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov. O poklese pracovných miest hovorí aj Národná banka, aj analytici. Je to naozaj veľmi zlý signál, keď sa dostávame kdesi na úroveň 13,7 percent. A tento rozpočet, návrh teda rozpočtu ráta na budúci rok, že táto úroveň sa má kdesi zafixovať na tejto úrovni.
Pán kolega Štefanec to hovoril, že to by bolo veľké šťastie. Ja to nevnímam ako veľké šťastie, lebo tá úroveň by mohla byť naozaj pod 10 % nezamestnanosti. Ale naozaj tie opatrenia, ktoré tu boli prijaté skrze tieto zákony, vyháňame prácu aj pracovné príležitosti do zahraničia, čo mi je naozaj veľmi ľúto.
Pán kolega tu spomenul veľmi veľa vecí. Tak len ešte k niektorým. Rovnako aj to zdravotníctvo a nemocnice, ktoré boli oddlžené minulý rok a stálo nás to 300 mil. eur. A zase tie nemocnice sa zadlžujú a dostávajú sa na tú istú úroveň, to je veľmi zlý signál. Veľmi zlým signálom je tiež, aj keď tie zdravotnícke zariadenia nie sú schopné platiť faktúry a majú štvorročné omeškania.
Tiež veľmi zlou správou je aj tá skutočnosť, že v priebehu mesiaca október pribudlo nám takmer desaťtisíc nezamestnaných.
Na záver som len chcel ešte povedať toľko, pánu Štefancovi chýba pán minister, celá vláda. A mne osobne chýba pán kolega Číž, môj priateľ, ktorý tu už toľko signalizoval a rozprával o štátnom rozpočte, aký je veľmi, veľmi dôležitý. Ak ma počuje, rokujeme o štátnom rozpočte, nech teda príde do tejto rokovacej sály. Avizoval to už pred mesiacom, pred dvoma týždňami. A nie je tu, žiaľ.

Ďakujem, pán minister, za upresnenie. Dotkli ste sa naozaj takej bolestivej stránky na Slovensku a zvlášť v posledných možno desiatich, možno až pätnástich rokoch kvalita vzdelávania naozaj sa zhoršila u nás. Veľmi výrazne sa zhoršila.
A vytvára sa pri diplomových a bakalárskych prácach plagiátorstvo, mnohokrát diplomové práce mnohých študentov nedosahujú ani úroveň ŠVOČ-iek stredoškolákov, ktorí sú v maturitných ročníkoch, alebo sú na úrovni tretiakov na strednej škole. Žiaľ, musím povedať, tí študenti, ktorí sú absolventmi mnohých vysokých škôl a študijných odborov, majú veľmi nízke vzdelanie. Niektorá stredná škola skutočne presiahne svojou úrovňou aj kvalitou aj tú vysokú školu. Z tohto pohľadu beriem tieto argumenty, aby aj ten univerzitný profesor mal viac času sa venovať trebárs tým študentom. Ja som len chcel povedať to, že nemáme dostatok tých kvalifikovaných univerzitných profesorov. Navyše, tí univerzitní profesori majú aj svojich asistentov. Nechcem teraz zase preklápať tú prácu a to gro činnosti na svojich asistentov, lebo je rozdiel naozaj, keď sa univerzitný profesor venuje kvalifikovane svojim študentom, ako keď to prehodí len na tých svojich asistentov.
Rovnako aj doktorandské štúdium v zahraničí. Mám s tým osobné skúsenosti aj skrze tých študentov, ktorí v zahraničí študujú. To je úplne iné café, ako je u nás, hej. To nie je to, že vychodím si vysokú školu, vychodím si doktorandské štúdium, ale tvrdo si to musím odmakať, odštudovať.
A takisto aj prax, ktorú absolvuje vysokoškolský študent, musí absolvovať vysokoškolský študent nielen tak, že dostane pečiatku a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja len krátko k tým lietajúcim profesorom. Osobne si myslím, a som o tom aj presvedčený, že je to potrebné nechať na tú akademickú obec, ako sa ona rozhodne. Slovensko je tak malá krajina, máme tak málo naozaj dobre fundovaných a kvalifikovaných profesorov, že týmto obmedzením obávam sa, môže kvalita niektorých študijných odborov sa aj zhoršiť.
A ďalšia vec, ktorá tuná môže byť problémom, to sú tie konkrétne študijné odbory, kde sú garantmi mnohí títo profesori, tak toto bude pre niektoré vysoké školy, resp. univerzity alebo fakulty problémom. Teda skôr som chcel vyjadriť ten názor, že tí lietajúci profesori alebo vysokoškolskí profesori na viacerých vysokých školách, myslím si, tak ako to bolo doposiaľ, tak to bolo dobré a nebolo by vhodné, že by štát, resp. ministerstvo a pán minister školstva to nejako reguloval obmedzovali sme to cez zákony. Nech dekan a rektor tej konkrétnej vysokej školy sa rozhodne, či ten univerzitný profesor je dostatočne fundovaný a kvalifikovaný a s ním pracovnoprávny vzťah uzatvorí alebo neuzatvorí. Ďakujem, ja len toľko som chcel povedať.

Tak ja len krátko. Zdravotníctvo nemôže byť o biznise, ale o službe. Lekár, to nie je zamestnanec, zdravotná sestra, to nie je len zamestnanec, to je služba tomu druhému, to je tá služba chorému, ťažko chorému a zomierajúcemu. Možno pán profesor alebo pán docent nemusí so mnou súhlasiť, ja si uvedomujem, že aj v tejto sále veľakrát hovorím len do betónu a do prázdnych lavíc a veľakrát ja sám ťažko hľadám tieto slová, lebo keď aj mnohé veci, poviem, zle sa porozumejú aj zle sa pochopia, to beriem, ale veľakrát sa cielene prekrúcajú, to už je horšia vec. Ak to cielene prekrúcaš, to je tvoje svedomie, to je hlas tvojho srdca. No ale človek, ktorý je prázdny, a sud, ktorý je prázdny, tak ten najviac duní. Človek, ktorý je naplnený aj životnou skúsenosťou, nebude dunieť len ak taký prázdny sud. Ja len toľko k tomu.

Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegovia a kolegyne, dovoľte mi povedať niekoľko slov k navrhovanému zákonu aj k tomu, čo tu odznelo z úst predrečníkov, ktorí tu prezentovali svoje názory. Takže ak dovolíte, budem mať trošku iný názor ako názor, ktorý tu bol odprezentovaný.
A začal by som s tou vakcináciou, ktorá tu bola pertraktovaná. Pani ministerka to predniesla, pán kolega to skritizoval, ako to je zlé. No je to také čudné. Teraz kde je pravda a čo je dobré? Ja keď som mal možnosť, ale aj využil som príležitosť a komunikoval som s lekármi a keď bola táto zmena vakcín nasmerovaná tak, že tí lekári si museli kupovať tieto vakcíny a až tak ich aplikovali, tak narazilo to na veľkú nevôľu. A to boli hlavne lekári prvého kontaktu. Kde sú pediatri, tam je drvivá väčšina tých očkovacích látok. A potom sú to, samozrejme, obvodní lekári, ktorí v menšej miere prevádzajú tieto očkovania. Ale cez to všetko, keď ich mali teda realizovať, tiež sa sťažovali na tú zmenu zákona predchádzajúceho, že to nebolo dobré. No to pani ministerka teraz tu naniesla. Keď niektorí ste počúvali a bolo programové vyhlásenie vlády, viete, že ja som to okrem iného, pani ministerka, už tam spomínal, že by sa to mohlo zmeniť. Ak dovolíte, tak ja by som vám chcel za to, naopak, zase poďakovať. Čo kolegovia kritizujú, dúfam, že mi odpustia aj teda aj iný názor. Ale myslím si, že je to naozaj lepšie.
Ja odpoviem aj kolegovi pánu Uhliarikovi na tú otázku, ktorá smerovala k ministrovi. Pani ministerka, však, samozrejme, mi to potom upresníte a povedzte vy ten svoj postoj, zaujmite ho, ale na to existuje úplne jednoduchá odpoveď, aby sme neargumentovali tým a možno nestrašili mamičky tým, že lekár predpíše recept vakcinácie a teraz tá mamička pôjde do lekárne si to zobrať s tým, aby išla s chladničkou a podobne. V Bratislave možno by to chcelo nejako inak možno aj nad tým sa vážne zamyslieť, aby nedošlo k takým situáciám, keď tá očkovacia látka, nebodaj, pôjde domov, nebude v chladničke, lebo má to byť chladené. Teda sú tam tie podmienky také, aby boli zachované. Ale v menších obciach a mestách funguje to tak, že lekár síce predpíše ten recept pre tú matku na tú vakcínu, ale nedá ten recept matke do ruky, aby išla do tej lekárne a vybrala tú vakcínu, ale pošle tam svoju zdravotnú sestru. Zdravotná sestra, ktorá je na oddelení na obvode, tak to je tá, ktorá ide, zoberie tie očkovacie látky, má aj tú chladničku, má všetky tie podmienky, donesie to na ambulanciu, dohodnú si to očkovanie toho dieťaťa alebo tých detí a je po probléme. Lekári zase hovorili, že ten pôvodný spôsob očkovania bol lepší. (Reakcia z pléna.) Ale ma rozumiete, táto zmena, ktorá teraz tu nastáva a je tu predložená, je lepšia. Toto si chválili tí lekári. No tak to je len toľko na vysvetlenie aj v reakcii na tie možné riziká, ktoré by tu eventuálne mohli vzniknúť. Áno, nie je to jedno, akú očkovaciu látku aplikuje ten lekár, ale si musia naozaj tí lekári ustriehnuť tieto veci. Prípadne, ja neviem, pýtam sa, či by to bolo možné pozmeňujúcim návrhom alebo nejako do zákona to dať, aby pre ten predpísaný liek očkovacej látky šla tá zdravotná sestra, kde vybrať tú očkovaciu látku ona pôjde s chladničkou aj s tým chladiacim zariadením a je po probléme. A nepôjdu priamo tie matky vyberať tie lieky. Ale tento spôsob ja, naopak, chcem podporiť. A je dobrý. No tak, kolegovia, viete, sme z opozície a máme rôzne názory. Ale tak už čo teda?
No pár poznámok mám tu napísaných. Je to taká čmáranina. Ja tu nemám taký ten text. Dúfam, že to tak aj súvisle sa mi podarí povedať.
No táto dnešná spoločnosť je naozaj, žiaľ, nastavená na konzumáciu liekov. Je to úplne strašné, keď vnímam ten farmaceutický priemysel. Naozaj, na jednej strane tu je tak silný, že ani pani ministerka sa tomu neubráni. A ešte ten tlak je na to ministerstvo aj na toho ministra, to je jedno, ktorý je tam minister, tak silný. No ja ti poviem, no dneska pacient nie je pacientom, ale je klientom. My nazývame dnešných pacientov klientmi. No aj z toho komerčného hľadiska no fakt je to asi aj ten správny pojem, ktorý, si dovolím povedať, dehonestuje človeka, ktorý naozaj potrebuje zdravotnú pomoc a ktorý je chorý. A teraz lekár alebo zdravotnícke zariadenie akékoľvek pacienta keby nazvalo, že je klient, a to nazýva farmaceutický priemysel, že to sú klienti, no tak to zoberiem, hej, lebo sú to klienti. A asi ten klient je vtedy dobrý a vtedy je najlepší, čím viac liekov spotrebuje.
My sme taký prepočet spotreby liekov s pánom doktorom tak robili. Ja nie som lekár, tak som tak na to ešte povedal, ako to bolo povedané, že tí dôchodcovia dneska sa dožijú tých chorôb, pán kolega to tu spomínal. Ja všetkým dôchodcom želám, aby sa dožili zdravia a dlhého veku, a nie chorôb aby sa dožili, ale, naopak, zdravia, no teraz tá spotreba liekov je naozaj tak, že my sme to tak vyrátali, že jedného pacienta sme analyzovali. To boli dve hrste denne. A teraz tí špecialisti ako lekári predpíšu ten svoj vlastný liek. No farmaceutický priemysel, ten sa tomu teší, to je úplne super, lebo to majú konzumenta, to majú klienta, hej, spotrebného. A my sme to prerátali. To bol normálne kufor liekov na mesiac, ktorý skonzumoval, nie spotreboval, ale skonzumoval ten pacient. To nie je cesta, vážení kolegovia, to nie je cesta.
Ak dovolíte, ja tu trošku vnesiem aj iný ako medicínsky pohľad. A to bude filozoficky. Ale tak dúfam, že mi to aj prepáčite. Aby som nerozprával len tak do vetra, možno to bude tak na posmech niektorým a možno, keď tí novinári niektorí to zachytia, tak ma zase len poprekrúcajú a zosmiešnia, dajú mi také bubliny v tých novinách, čo som povedal, pričom v skutočnosti som to nepovedal, človek sa nepozná, ako šetriť tie lieky a naozaj dnes šetriť aj tú rozpočtovú kapitolu ministerstva zdravotníctva aj zároveň to, čo tu odznelo, tie zisky farmaceutických firiem, aby neboli také, alebo proste aby aj tieto veci sa korigovali, aby tu nebol len biznis na liekoch a biznis na úkor nášho zdravia, poviem, jedna z ciest je takou obyčajnou cestou a to je cesta zdravej výživy, zdravých potravín. A tie hypermarkety, odpusťte mi, ako to poviem, to nie sú potraviny, to sú otraviny. A to sú onkologickí pacienti. My si vyrábame onkologických a ťažko chorých pacientov. A zase však, samozrejme, ten farmaceutický priemysel je ten, ktorý si mädlí ruky, lebo zase len na tých liekoch zarobí. A onkologickí pacienti sú veľmi nároční z hľadiska financovania. Tie onkologické lieky sú naozaj veľmi drahé. Aj v ruke som videl ten liek. Bola to malá škatuľka. Aj dokonca som držal onkologický liek, nepamätám si už, ako sa volal, pani doktorky som sa pýtal, či to je ten zázračný liek proti rakovine. Cez ministerstvo zdravotníctva sme špeciálne pre pacientku zomierajúcu vybavovali takýto liek. Bola to 48-ročná mladá žena, ekonómka, ktorá mala veľkú chuť žiť. A my sme takisto jej tu držali palce, aby naozaj mohla tu medzi nami byť. Žiaľ, zomrela, už je to dozadu pár rokov, nejaké štyri roky. A teraz ten liek prišiel. Ministerstvo zdravotníctva dalo tú výnimku a ten liek v korunách ešte stál 280 000 korún. Bola to taká malá škatuľka. Myslím, že tá pacientka, môžem jej meno krstné povedať, ale to nie je ani podstatné, ani nestihla ten liek upotrebiť všetok. A zomrela skôr, ako v podstate tie lieky doužívala. Tak ja som si tiež tak položil otázku: Komu tu o čo ide? No tak vymyslime nejaký liek. A to sú také hypermarketové ťahy, ako sú v potravinách, ako ja neviem akcie. Kde všade máme akcie potom už aj na tie lieky? A liek bude stáť 500 000 ja neviem korún, hej, v korunách to hovorím. A teraz, však jasné, pre ten farmaceutický priemysel je to úplne super, ale všeliek alebo všeliek na všetko a liek proti rakovine zatiaľ sme nevymysleli a všeliek na všetko takisto nemáme ešte.
Ja som si poznačil ten pojem, ktorý kolega Ivan Uhliarik tu už spomenul, alebo citoval pani ministerku, sociálna lieková politika, že je to zaujímavý pojem. Aj pre mňa je to zaujímavý pojem. A verím, že to pani ministerka myslí aj úprimne, aj vážne. Keby sa človek s tou pojmológiou pohral, tak naozaj dá to veľmi zaujímavý výrok. Ale viem si to predstaviť, že by bola tu zdravá sociálna lieková politika, aby tu neboli ľudia tí, ktorí naozaj kupujú drahé lieky. A väčšinou sú to, áno, však, chvalabohu, poviem to, hej, starší ľudia, lebo keď už sú mladí ľudia chorí, tak to je zlé. Ale dnes aj stredná generácia, aj deti, aj mladí ľudia sú chorí a dokonca zomierajúci.
Táto spoločnosť je aj somaticky chorá. My nie sme chorí, len proste sme chorá spoločnosť. Viete, to je zase taký filozofický pojem. Táto spoločnosť je chorá, lebo braky nazývame hodnotou a po hodnotách skutočných šliapeme. Tak v tomto zmysle sme chorí. Ale ani psychiatrické lieky tu nepomôžu. Ale naozaj je tu to, aby sme si nazreli sami do vlastného srdca, takisto aj ja som jeden z tých, zvlášť my tu v parlamente aby sme sa pričinili o to skutočné zdravie. Antická doba poznala taký pojem kalokagatia, to je súlad medzi, človek krásny telom i dušou. No dneska sa pozrime, ako my vyzeráme. Aké je naše, aké je tvoje vnútro, aké je moje vnútro. Pozri sa na seba, ale pozri sa aj na svoj vlastný vzhľad, ako vyzeráš aj fyzicky, somaticky, pozri sa na to. Antické sochy a amfory sú. Tak ten človek je naozaj zobrazený aj na tých sochách nádherný. To boli atléti, vyšportované telá. Ale oni mali aj to vnútro zocelené, hej. A to ťa musí čosi stáť. A čo ťa nič nestojí, za nič nestojí.
Pani ministerka, chcem vám povedať takúto vec, že ani zdravotníctvo nie je zadarmo, aj keď my to máme v ústave zaručené, hej, že je tá služba. Ale zadarmo nie je nič. Nič v živote nie je zadarmo. A či je zadarmo niečo? Tak ja takú jedinú vec nepoznám, ktorá by bola zadarmo. A ak by taká vec bola, tak za nič nestojí. Všetko ťa čosi stojí. A tá cena nie je len vyčíslená v peniazoch. Pani ministerka, mali sme možnosť tak aj rozprávať, keď už som položil tú otázku, keď také dievčatko malé sa ma pýtalo na adopciu. A teraz prišli za mnou so slovami: „Pán Kuffa, dali by ste nám Viktorku na adopciu?“ A teraz ja sa pýtam: „No a vy si myslíte, že ja o tom rozhodujem?“ A ona, tá mamička, adoptívna hovorí, že, áno, ja o tom rozhodujem. Tak ja som vyrástol, s myslením, páni moji, tak to už človek akú moc má. A ja som tak úsmevne hovoril: „Dobre. A koľko za ňu dáte?" Tak som bol tak naštartovaný. Pani ministerka bola pohoršená z toho, keď som položil túto otázku, že to bolo také až morbídne, ale tá matka povedala cenu. A povedala tú cenu takú, keď som si ja uvedomil, že toto by bola najvhodnejšia adoptívna matka. Ani tá fyzická matka nebola taká dobrá ako tá potenciálna adoptívna. A ona povedala cenu, z fleku ju povedala: „Dám za ňu celý svoj život.“ Čo by mohla dať viac? To nie je vyčíslené všetko len v eurách a v korunách. Viete, všetko má svoju cenu, všetko má svoju hodnotu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, chcem sa vás opýtať, je po 12.00 hodine, chcete dokončiť svoje vystúpenie?

Kuffa, Štefan, poslanec NR SR
Hej. Len dokončím to. Toho je už málo.
No ešte mám tu tak len úplne naozaj krátko povedať, už nebudem tak zdržiavať. Nič nie je dobré to, čo je proti občanovi, čo je proti človeku.
V tomto zdravotníctve, pani ministerka, by som vás takto veľmi pekne chcel poprosiť zamerať sa aj na to, lebo my hovoríme o liekovej politike, možno o nemocniciach, o poskytovateľoch služieb v zdravotníctve, o liekoch, aké sú kvalitné a super. Ale to nie je len v tej liečbe, to nie je to, čo ten lekár pre toho pacienta urobí, kde lekár je kdesi vysoko, vysoko na piedestáli a ten pacient, pozerám sa dole, či tam vôbec nejaký je, ten červík tam dole. To je ten môj pacient? Treba, aby toto tuná nebolo, ale aby tuná bola dôstojnosť zachovaná, úctivo sa správať k tým ľuďom. A čím si vážnejšie chorý, keď si nevyliečiteľne chorý a zomierajúci, ak raz budeš ležať na tom lôžku, zažiješ to, aké to je. A keď my s tým človekom narábame len tak ako s nejakým kusom polena a odmerane sa správame k nemu, tak čo to je za spôsob? A veľa na to netreba. A tú Matku Terezu som tu spomínal. A ona to tak aj hovorila v tej službe, v ktorej slúžila, v tej Kalkate. Tak ona si sama uvedomila, že všetkým pomôcť nemôže, ona robila zdravotnú službu, sanitnú službu. Všetkým síce pomôcť nemôžeme, ale milovať môžeme všetkých. Nemyslím ani v perverznom slova zmysle to milovanie, lebo dneska človek keď aj povie slovo milovanie, veď to sa všetko úplne zvrhlo. Ja keby som teraz povedal, že mám priateľa, tak na mňa pozerajú, že som asi opačne orientovaný. No a mám priateľa. A keď poviem, že mám priateľku, no tak zase mi povedia, no tak že som neverný svojej manželke. No nie je to tak, lebo priateľstvo je úplne čosi iné. A tým je chorá tá spoločnosť. Aký je liek na to? Ale my poslanci máme byť vzorom tejto krajiny. Tak keď je tu tá vzorka 150 poslancov, však ja nechcem niekoho uraziť, a to som aj ja, aj ja sa koľkokrát hanbím, hej, že toto je tá vzorka tejto našej krajiny, však skúsme sa sami seba prehodnotiť a pozrieť si naozaj predovšetkým do vlastných sŕdc a do vlastných duší. Pán Boh vám žehnaj všetkým. Ďakujem za pozornosť.

Pani podpredsedníčka, keď ste mi tak pekne pred chvíľou poďakovali, tak mi ešte dovoľte tuná, mne vypadli ako niektoré tie slová, ale kolega to tu spomenul.
Pán minister, ešte som vás chcel osloviť, ak dovolíte, ak tento zákon nestiahnete, čo ste mi záporne pokrútili hlavou, tak nechajte účinnosť tohto zákona podľa toho pôvodného návrhu dátumu, ktorý ste hovorili, to jest od 31. 12. Možno tento zákon nikdy nenadobudne účinnosť, pán minister, a to by bolo super, ale poprosím vás, dajte ten dátum na toho 31. 12. aspoň a dovtedy dáme ešte aj konkrétne, možno aj návrhy zákona, budeme mať naozaj čas, aby sme si premysleli tieto veci, ja kolegu Antona Martvoňa nechcem podozrievať z nejakých takýchto lobingových týchto, ale dajme tú účinnosť od toho 31. 12. 2013. Myslím si, že to bude dostatočný čas na to, ešte aby sme možno niečo vymysleli. Lebo ja vám to ešte tak, pán minister, možno takto spomeniem, na hazarde, ja vás stále oslovujem pán minister a vy ste aj pán podpredseda vlády, tak mi to tak aj prepáčte, že na hazarde naozaj nezarobíte, ale prerobíte, hej? Vy síce ten príjem budete mať reálny, ktorý rátate, tých 100 miliónov eur do štátneho rozpočtu, ale ten výdaj cez tie ďalšie rozpočtové kapitoly, či to už je sociálna, hej, no nie sociálna, ale ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvo zdravotníctva a ďalšie tieto rezorty, polícia a tak ďalej, ministerstvo vnútra, súdy koniec koncov, tak my tieto eurá 6-násobne stratíme ako pri tejto veci a nehovoriac o nešťastí a tragédiách mnohých jednotlivcov a rodiny.
Ďakujem pekne.

Budem sa usilovať, aby to bolo rýchle. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, milí kolegovia, neponáhľam sa, no dobre, kolega ma upokojil tak úplne v pohode. Veď do 19.00 hodiny rokujeme.
No ono s tými predkladanými pozmeňovákmi a návrhmi, tak to je guláš teda dobrý, lebo ja som teraz naozaj pred chvíľou nevedel, že čo to čítame opätovne, zákon o správnych poplatkoch a z akého dôvodu. Dovolil som si takto osloviť tuná tak familiárne pána ministra, ktorý mi podal vysvetlenie, že prečo to je, ale pani podpredsedníčka, neviem, či tam neboli dve chyby, keď ste to prvýkrát čítali. (Reakcia z pléna.) Hej, jedna bola pritom tých 0,40 alebo 40 a druhá bola, keď ste pri jazierkach, studniach a v sakoch, tak ste tam čítali 5 m² a neviem, pri studniach ste čítali 50 m³, ale tuná, v tom návrhu, nikde som to, čo, aspoň čo som mal ja na stole, tak som to nikde nevidel, že by to tam bolo napísané, tak som tiež nevedel, že či máte iný vy návrh, ako my máme v laviciach. Tak ja len tak na upresnenie.
Ja už to nechcem zamotať viac, ale pána ministra som chcel aj poprosiť a ja využijem práve tú motanicu, lebo všetko je zlé na niečo dobré, pán minister, a to je to, že by ste naozaj stiahli tento zákon o hazardných hrách celkom úplne z tohto rokovania, tak ako som to aj navrhol už. (Reakcia z pléna.) No dúfam, môžte sa vrátiť, pán minister, jak to hovoríte. Príďte s ústavným zákonom, to by bolo super, my to podporíme, ak bude naozaj dobrý zákon, tak ho podporíme.
Ale prečo to hovorím? Stiahnite tento zákon, lebo z toho je naozaj veľká motanica. A bude to veľmi trápne ako vyzerať a tie stavebné úrady, tuná Janka kolegynka, prepáčte, také familiárne oslovenie, no ale tak už mi to hádam odpustíte. (Smiech v sále.) Je už tak, nevedel som si rýchlo, pani Vaľová, vaše meno, priezvisko spomenúť. To krstné si pamätám ako dobre, tak mi to prepáčte, ale bude mať problém aj na tom stavebnom úrade, lebo bude vydávať rozhodnutie o správnom poplatku a bude sa odvolávať na hazard, o hazardných hrách. Veď to bude motanica. Pán minister, to je nedôstojné pre vás. Ja si vás vážim.
A viete, keď tak budú vydávať ako tieto správne poplatky a budeme sa odvolávať na hazard a teraz, ja som to minule povedal, pán Sulík to tak, to pripomenul, tak som sa ja usmial popod nos, ale aby nebolo hazardom stavať rodinný dom. Ale v dnešnej dobe je asi všetko možné, hej? No áno, ja si viem predstaviť, že aj rodinný dom začať stavať, môže byť hazardom, že som nezodpovedný, nemám na to, nemám dostatok prostriedkov, nemám dostatok síl a tak ďalej, zle si to rozrátam, môže to byť hazard. Vtedy, v tom prípade by to malo to svoje opodstatnenie, aj ten zákon o hazardných hrách, že si hazardér, keď staviaš dom a nie si schopný ho ani dokončiť. Ale naozaj, je to veľmi, veľmi zlé, a keď tí úradníci na tých stavebných úradoch budú vydávať ako tieto rozhodnutia o stavebných povoleniach alebo teda hej, aj odvolávajúc sa na tie správne poplatky a budú tam citovať zákon o hazardných hrách, no je to maximálne trápne. Myslím si, že neni je to ani vhodné a neni je to ani dôstojné, že by sme to tak ako robili.
No. (Povzdych. Krátka pauza.) K tomu, ktomu návrhu, ktorý tuná pani podpredsedníčka Zmajkovičová, teraz ako kolega to prečítal, tak ja som si už všimol to predtým, keď to čítala, tak áno, aj ja som to pozitívne hodnotil, keď predtým boli tie poplatky za tú, možno tú obstavanú, obstavaný priestor, nie plochu, alebo obstavený priestor, teda v m³ a teraz je ten správny poplatok zavedený na základe tej investície. Zdá sa mi to také prehľadnejšie, možno aj spravodlivejšie. Pán Sulík si dal tú námahu, že to porovnával, tie poplatky predtým a teraz, ja som to nestihol porovnať, ale tak verím mu, že to tak hovoril, že sú aj tie správne poplatky teraz, myslím, že nižšie a znížené. A dáva to aj logiku, keď ten investičný náklad, ja neviem, tam sú spomínané rôzne ako sumy 50-tisíc eur a podobne, mám to tuná, ale však to nebudem vás tak otravovať, 50, od 50 do 100, od 100 do 500, od 500 do milióna a podobne, takže myslím si, že toto by mohlo byť ako spravodlivejšie, neviem, ja zase, sledoval som síce vonku pána kolegu Sulíka, ktorý on hovoril, že by bolo nespravodlivé rozdeľovať právnické a fyzické osoby. Ja, naopak, si dovolím povedať, že bolo by to spravodlivejšie, nech tie fyzické osoby majú nižší ten poplatok. Je to dobré, je to v tom návrhu, ale ja som to už aj spomínal, dokonca ten správny poplatok tie fyzické osoby aby vôbec nemali. Niežeby ho mali nižší, ale aby vôbec ho nemali, lebo sa mi zdá veľakrát ako to veľmi nelogické.
Aj keď na druhej strane môže to byť, áno, tento problém, ktorý je tuná a to je ten tretí sektor, kedy sú tu neziskovky a majú nejaký ten investičný náklad a veľakrát tie peniaze a finančné prostriedky zohnané vôbec na realizáciu tej stavby sú veľakrát krvopotne. Je to na základe ako tých darov a podobne a ešte sa má zaplatiť taký vysoký správny poplatok. Ale mohlo by to byť tak, že ten tretí sektor alebo tie občianske združenia, aby tiež nemali ten správny poplatok, aby neplatili, hej? Však robí verejnoprospešnú službu pre nás, pre ľudí, pre občanov, pre tento štát. Nech tento správny poplatok vôbec nemá. A keby mal aj miliónový náklad pri realizácii tej stavby, tak nech by to nemal.
K tomu hazardu už len trochu, však už aby sme sa tak nejak aj dopracovali ku koncu, no ešte máme 18.37 hodín. No ja som to pánu ministrovi rozprával, však odznelo to tu už aj tak opakovane. Viete, toto je minister financií, ráta to, ako ten príjem z toho hazardu, že zhruba okolo tých 90 až 100 miliónov eur bude príjmom štátneho rozpočtu. Predpokladám, že to v tom aj návrhu štátneho rozpočtu sa to tam aj premietne, aj ten predpokladaný príjem z toho hazardu. Ale naozaj si tu nenahovárajme, že to je to, čo sa oplatí ako nám, ako tomuto štátu. Určite nie. Šesťnásobne väčší výdaj je. Ty euro získaš, 6 vydáš. Keď, ja neviem, máš ten príjem sto miliónov, tak 600 miliónov máš ten výdaj zase ako naspäť.
Toto je také, úplne až také schizofrenické, lebo je to taký paradox, kedy zarábame na jednej strane na chudobných a na nešťastí ako tých druhých. Paradoxne je to veľakrát na tých najchudobnejších skupinách. A zase, tie isté peniaze, ktoré vyberieme, tak aby sme sa tak pokrytecky správali, prepáčte mi za výraz, tak zase to povieme, že to tým chudobným vrátime, aby sme im pomáhali v núdzi. A to už v rôznej núdzi, či to je sociálne alebo kultúrne aktivity, zdravotníctvo. V tej dôvodovej správe, pôvodnej dôvodovej správe, ktorú pán minister ako predkladal ako k návrhu zákona, tak je to tam ako spomenuté. Toto, odpusťte mi, ale je to naozaj čosi úplne choré, čosi zvrátené. Na jednej strane, od tých chudobných, od tej najväčšej chudoby vyberiem tie peniaze a aby som to takou nálepkou zakryl, takou krásnou, nádhernou, tak zase, ale však tej chudobe to zase vrátime aj na vzdelávacie aktivity, aj pre tých chudobných, aj pre tie sociálne projekty a takto. Nerobme to, skutočne, zamyslime sa nad tým a ten hazard, najlepšie by bolo, keby ten pán minister ten návrh zákona to stiahol.
Pán kolega Kaník vyjadril sa tuná, tiež ma to napadlo, aj mňa teda okrem iného táto podobná myšlienka, ako to hovoril, že je zle nastavený sociálny systém. Ľudia nepracujú. No áno, toto treba prehodnotiť, lebo človek, ktorý je v práci, je vyťažený a naozaj keď aj, či už tá fyzická práca, alebo veľakrát aj tá intelektuálna práca, príde domov, je vyšťavený. Ale keď je doma ako nezamestnaný, dostáva podporu, no tak nevie sa vpratať do kože, má veľa času možno na hlúposti a na premýšľanie o hlúpostiach, nie o logických veciach a nie to, že čo ja zajtra v práci, čo ma čaká, ale vlastne tá nečinnosť je veľmi zlá.
Pán Brocka dneska tuná spomenul, spomínali, tak si dovolím aj ja povedať, keď to spomínali pri zákone o daniach z príjmu, tak ja to tak pripomeniem, bol to jeden, pokladám ho za jedného veľkého učiteľa, pedagóga 19. storočia, konca 19. storočia a on pekne to povedal a to bolo pri tej záhaľke: "Rob, čo chceš", on to povedal tak nábožensky, "len nehreš." Inými slovami, svetskou rečou: "Rob, čo chceš, len nerob zle." Hej? Tak by som to asi tak preložil. A naozaj ty keď si zamestnaný, vyťažený, mladí ľudia možno keď športujú, hej, alebo vykonávajú zmysluplnú prácu a my dospelí, ako otcovia rodín, matky rodín, my pracujeme, aby sme zabezpečili rodinu. Ak ty pracuješ, naozaj nemáš na to ani priestor, ani ten čas na to, aby si ty kdesi utekal a bokom a míňal prostriedky na ten hazard.
Jedna z ciest by bola, ale to sa netýka pána ministra financií, ale pána ministra Jahnátka, ktorý tuná bol, a jedna z ciest pre Slovensko mohla by byť naozaj, trošku si tak dovolím, ale súvisí to s tým, to sú tí súkromne hospodáriaci roľníci. Tú pôdu máme všade na Slovensku. O mne médiá písali v prvej rozprave, v ktorej som vystúpil, že Kuffa posiela Slovákov, aby pásli ovce alebo kozy. Za pastierstvo a za súkromne hospodáriacich roľníkov a za dobrých, poctivých, spravodlivých gazdov sa my nemusíme hanbiť.
Ja som sa stretol ako s tými roľníkmi. Naozaj kopec pôdy je nevyužitej. Tam je tá práca, tam ju máme pod nosom. Všade v regiónoch leží nám tá práca pod nosom. Aj keď tí ľudia budú vyťažení, aj v tejto poľnohospodárskej činnosti a v poľnohospodárskej práci, no nepôjdeš ty hrať! Lebo ak ty budeš mať naozaj tam pri tej čriede tých oviec, budeš od rána do večera, no tak kedy prídeš ku tomu kasínu? Taký budeš zmordovaný, že najväčšou odmenou pre teba bude ani nie tie eurá, ktoré dostaneš, ale najväčšou odmenou bude to, že môžeš jak taký podťatý strom ísť večer spať, unavený, vyčerpaný, hej, tak zdravo vyčerpaný. Takže sa tak nesmejme. Ale Krásna Hôrka by nezhorela, ľudia, znova to zopakujem. Nebyť našej nezodpovednosti. Ja som tam bol rok predtým s manželkou, sme sa tam zastavili, tak ešte som sa na to pozrel a hovorím: "Ty, Evka, kukni tuná na to", prepáčte mi za ten výraz, že kukni, "pozri sa na to", po slovensky aby som rozprával, "pozri sa, tu len keď by niekto len špak hodil, zhorí všetko, aj celá Krásna Hôrka." Rok na to zhorela, hej, to ja som úplne zíral, že naozaj to vyhorelo, to, čo som len ako povedal. Vidíte, akú má slovo.. (reakcia z pléna.), pán Sulík, vidíte akú má slovo silu. Slovo má silu, ale ja to tak poviem, kolegovia, že kým to slovo zostáva tu, v tom parlamente a my sa ešte tuná tak doťahujeme, aj pán minister sa pekne tak nenápadne ospravedlnil vám, pán Sulík, neboli ste akurát tu, hej, že tie emócie niekedy sú väčšie, hej? Ale keď je tá slovná prestrelka tu, ja som bol akurát hore, na tom balkóne, je to vždycky dobré. Je to vždy lepšie, ako keď máme my štrajkujúcich a manifestujúcich v uliciach našich miest a v uliciach našich obcí.
Ja som išiel, koľko, pár dní je to dozadu, k tým učiteľom, aj k tým štrajkujúcim deťom a som sa ich pýtal, že čo vlastne chcú? A teraz, keď ich človek osloví, tak sa tí učitelia zľaknú, lebo aby nebola téma spolitizovaná. No a ja sa pýtam, no dobre, položil som si otázku, a načo ste prišli pred ten parlament? Tak choďte, štrajkujte si pred školou alebo, ja neviem, do Dunaja kričte. Nemusíte tu hulákať pred, pod tým parlamentom.
Neviem, teraz tí učitelia, keď ma tak vidia, však ja si tiež myslím, že by mali ako dôstojnú prácu aj adekvátne ohodnotenú, lebo si myslím, že táto práca nie je dostatočne ohodnotená a práca učiteľa nie je len tou prácou. Naša mamička, moja mamička bola učiteľka a učila vyše 40 rokov, nejakých 45 alebo 47 rokov, ale práca učiteľa je zároveň povolaním. To nie je len naučiť sa tam tie heslá, čo som čítal na tých transparentoch, že bez vzdelania môžeme sa stať len akurát tak politikmi. No viete, to sme dostali vyznamenanie. Na takom kartóne som si to prečítal, alebo v tom duchu nejako to heslo bolo tak napísané, hej, no tak aby to naozaj to nebolo, aj my, že by sme tak nevyzerali, že sme naozaj takí hlúpi a že sme bez vzdelania, alebo teraz, no, hej, tak mi to tak prepáčte, trošku som asi tak zašiel ďalej. Pán minister, hádam mi to odpustíte.
Ale spomeniem tu ešte, keď dovolíte, kolega tu spomínal, hej, že obetovať život za vlasť. Zdá sa to veľké ako vlastenecké a je to super a bolo to tiež v predchádzajúcich rozpravách, ale my nie sme schopní a my nie sme ochotní obetovať svoj život za vlastnú rodinu. Ty pustíš celý ten, sociálnu dávku, alebo celý aj ten plat, možno, hej a tak nezodpovedne sa správaš ako otec rodiny alebo ako matka rodiny a prehráš všetko. Ty nie si schopný priniesť tú obetu pre vlastnú rodinu. Zomierali by sme za vlasť a nevieme pritom postupne sa spaľovať za svoju rodinu. Ty si jak taká svieca, môžeš naozaj obetovať celý ten svoj život, aj tú svoju orientáciu naozaj ako za rodinu. Takže to sa tu zdalo také, no. Zomieranie nie je jednoduché, ja som to už tak hovoril, aj ísť na istú smrť, no, neni to, hej. Pán Boh nech ochraňuje túto krajinu aj celú našu Európu od vojny, ale nemáme k nej možno ďaleko, lebo tie nepokoje, ktoré sú, za chvíľu budú upratovačky, ktoré budú štrajkovať, ale tie sa nedajú dokopy, pán minister, nemusíte sa báť, lebo tie nepôjdu do ulíc, lebo tie sa nevedia tak dať dohromady, ale bude tu kopec ďalších iných nespokojných skupín, ktorý každý bude chcieť mať viac.
Staré rímske právo hovorí: "Spravodlivé je dať každému to, čo mu patrí." Aj učiteľovi, aj lekárovi, aj zdravotnej sestre, ale aj tuná, aj pánu ministrovi, aj poslancovi, aj upratovačke, aj komukoľvek, aj tomu bačovi pri tom košiari, aby dostal spravodlivú mzdu, každý aby dostal spravodlivú mzdu.
Ďakujem za pozornosť.