Áno. Ďakujem. Ďakujem. Ste veľmi zlatá a láskavá, si to cením.
Ale, áno aj toto je pre mňa škola života. Jak kolega Dodo Hlina tu hovorí, aj ja sa učím hovoriť tuná do betónu. (Smiech v sále.)
A kolega Kaník, keď hovoril, že, hej, trebárs tá cesta represie, tak ma to tak napadlo. Tých trestov. Trestať prácou. Trebárs rodičov, ktorí urobia priestupok v tej škole. A že na konci toho tunela je svetlo. No, není tuná ten Ľudo, ale...
Áno. Ďakujem. Ďakujem. Ste veľmi zlatá a láskavá, si to cením.
Ale, áno aj toto je pre mňa škola života. Jak kolega Dodo Hlina tu hovorí, aj ja sa učím hovoriť tuná do betónu. (Smiech v sále.)
A kolega Kaník, keď hovoril, že, hej, trebárs tá cesta represie, tak ma to tak napadlo. Tých trestov. Trestať prácou. Trebárs rodičov, ktorí urobia priestupok v tej škole. A že na konci toho tunela je svetlo. No, není tuná ten Ľudo, ale povedal by som mu na to (reakcie z pléna), áá, tu je, aha, tu si, pardon, pán kolega, tak na konci toho tulena, nie tuleňa (hovorené so smiechom), pardon. (Smiech v sále. Reakcie z pléna.) Viete, no viete, ja som rybár, no tak tie asociácie predsa len fungujú a tuleň, ten je super rybárom, ten loví tresky a lososy. Dobre. To nezačínam tu tému, hej, to o rybačke, to by sme neskončili ani do rána. (Smiech v sále.)
Ale to chcem povedať pánovi kolegovi, teda na konci tohto tunela nie je svetlo. Tam je železobetónová stena, na ktorú narazíme. Tam není svetlo. To nesúhlasím s tým. Aj keď príde tento návrh zákona, ja budem hlasovať proti nemu, keď aj kolegovia tuná, dúfam že sa neurazíte, hej. Však nerozpadne sa koalícia preto, ani nič sa nestane.
Takže, ja nezahlasujem. (Smiech v sále.) Práca nemôže byť trestom. A to je pre mňa také veľmi ako rozhodujúce. To nie je výchovné, ale to je antivýchovné . Práca nemôže byť trestom. A nemôžeme to ani v náznaku tak len naznačiť. Kolegovia, to sa na mňa nehnevajte, ale to nemôže tak byť. A teraz tie deti, ktoré robia tie lotroviny, a sú nezvládnuteľné, tak ich otec je trestaný tou prácou. A oni to vnímajú, aha, náš otec bol potrestaný a prácou. Práca je darom. Je darom a nie trestom. Hej, tak tom som len tak si dovolil.
K tým študentom, keď sa vrátim, tak dali mi otázku, že čo si myslím o dnešnom školstve. Čo si myslím o dnešnom školstve. Tak dovolil som si pár takýchto poznámok im tam povedať. Mladí ľudia sú pre mňa vždycky takou vzpruhou. Človek tak omladne. Ale však už ani neviem v tejto chvíli, že čo som im to hovoril, ale som im hovoril, aby predovšetkým žili statočne, spravodlivo a dobre. Aby nebola to len honba za titulmi, tak ako keď som sa zúčastnil jedného okrúhleho jubilea strednej umeleckej školy, pätnáste výročie to bolo, kde ma pozvali, a teraz keď vystupovali tam rôzni pozvaní hostia, a to boli samé tituly a zhodou okolností to boli tituly väčšinou magister a PhDr. a pod. a proste to znelo veľmi ako honosne a pani riaditeľka vo svojom príhovore hovorí, že vaším cieľom je študovať, zmaturovať, potom na vysokú školu. A proste takto.
Tak ja som to trošku dovolil si aj poopraviť aj tú pani riaditeľku a tak hovorím, tvojím cieľom nie je dosiahnuť tituly. Tvojím cieľom je byť dobrým človekom. Byť dobrou matkou. Byť dobrou manželkou. Byť dobrým otcom. Byť dobrým manželom. Obyčajná vec. Obyčajná vec, ale aká veľmi potrebná a nevyhnutná. My keď nebudeme mať dobré rodiny, my nebudeme mať dobré deti a, pán minister, keby sme prijali aj neviem jaké zákony ako v školstve, nezvládneme to. Nezvládneme to, lebo nám chýba základ v rodinách. My potrebujeme vzdelávať mnohé tieto rodiny. My potrebujeme vzdelávať rodičov. Rodičia sa dnes nehanbia priznať k tomu, že nezvládame tie deti. Však u Maroša v Žakovciach končia takí darebáci, kde prídu a povedia: "Pán farár zoberte už toho syna, lebo ja už ho nezvládam. Už neviem, že čo s ním robiť!"
Ono, aj tá láska možno to odznelo tuná aj z mojej strany ako nejaké také klišé, a to som ešte len pri úvode, teraz ako som chcel začať. (Smiech v sále.) Tak dúfam, že to ešte vydržíte, ale... (Ruch v sále a reakcie z pléna.) No. (Ruch v sále a reakcie z pléna.) Viete, ja vám to poviem takto, prepáčte mi to, ale že táto téma školstva, vzdelávania, výchovy, to je nevyčerpateľná téma. Ja to určite nevyčerpám tuná. Úplne v pohode by som mohol do rána rozprávať, naozaj do polnoci. Teraz aj takú kondíciu mám. No keď mi trošku pohár vody potom podáte, tak by som mohol rozprávať aj ďalej. (Smiech v sále.) A keď mi nedáte piť, tak už odpadnem tuná, takže už potom. Ale mne sa páčilo, ako kolega Beblavý spomenul tuná tú hydroelektráreň v Číne, ktorá sa pretrhla. Áno, toto hrozí tuná aj tejto spoločnosti. Takáto hydroelektráreň, ktorá sa tuná pretrhne. Sa tu pretrhne a tá riava nás tuná zaplaví a zničí nás. To je. To je naozaj, ten príklad sa mi veľmi ako páčil, lebo to je tá hydroelektráreň. A to je aj tá investícia do školstva. Do školstva sa nemusíme báť investovať. Ale, to nie sú len peniaze, lebo peniaze všetko nevyriešia, keby sme tam aj neviem koľké milióny, neviem, koľko je v rozpočte, vyše dvoch miliárd, 2 mld. 200 mil. zhruba? Tri milióny? (Ruch v sále. Smiech v sále. Reakcie z pléna.) 2,450 mld., aj s eurofondmi. Tak to nie sú tie 2,450 mld., ale to je tá investícia, tak aj iná, ten ľudský potenciál, ktorý tuná nemôžeme my vynechať. (Neutíchajúci ruch v sále.)
Zareagujem tuná aj na pána ministra Fronca, ktorý v tom školstve fungoval. A spomínal štátneho tajomníka. Ďakujem veľmi pekne, ďakujem. (Obsluha priniesla rečníkovi pohár vody. Potlesk.) Ďakujem. Nech vykrikujú tuná kolegyne, kolegovia, že končiť. Neviem. Niektorí mi hovoria, že mám pokračovať, iní že končiť, ale ja smerujem k tomu koncu. Všetko smeru je k tomu koncu.
No, že to bola, kde vytvoril komisiu, kde bola ľavicovo-pravicovo-liberálna komisia, taký ten mix. A pán minister použil tam farby, že to nemôže byť mix bielej, čiernej, a spomenul žltú farbu a z toho aby vznikla modrá. No, pán minister, viete ja som mal veľmi rád výtvarnú výchovu. My sme mali takú dobrú pani učiteľku. Prepáčte mi len takýto vstup, ona paradoxne z toho vznikne modrá.
A podľa toho pomeru aké farby tam dáte, keby ste čiernu len so žltou zmiešali, tak vám vznikne naozaj modrá. A keď pridáte tej bielej, tak máte svetlomodrú. A máte ten odtieň. A len tak ma to napadlo. Ale inými slovami som chcel povedať, že ak áno, pán minister, jak to tuná spomenul, že to sú CD-čka za tri milióny eur. Ani CD-čka vyrobené za 3 či 13 mil. eur, hej, alebo, alebo pani kolegynka, pani kolegynka, tak ani, ani toto nevyrieši naše školstvo, ani CD-čka za 13 miliónov eur.
Stredné školy, ktoré sú veľakrát, dvakrát drahšie ako sú gymnáziá. No viete, asi aj tá cesta tiež není celkom najvhodnejšia, aby sme prijímali možno nejaké reštrikčné opatrenia v skrze zákony, kde budeme takpovediac vytvárať tlak alebo nútiť študentov, že akú školu si majú vybrať, či majú ísť na gymnázia, alebo na učňovské školy. Ale treba tuná aj hovoriť a to je aj tá výchova, pán minister, v školách a treba hovoriť tuná, že ty sa nemusíš hanbiť živiť rukami, remeslom. Tak jak ste to spomenuli, remeslo má zlaté dno. Naozaj má zlaté dno a ty, keď máš zlaté ruky, tak uživíš seba, svoju vlastnú rodinu. Všetci lekári nemôžme byť. Tak jak na jednom príhovore na stužkovej, keď povedali, že možno z nás vyrastú bezdomovci, možno lekári, možno právnici a tak, no tak ja som tým mladým ľuďom podržal tak trošku stranu, ja vám držím palce, aby ani jeden z vás sa nestal bezdomovec a dneska si členom parlamentu, dneska si člen vlády, ale zajtra môžeš byť tým bezdomovcom reálne. Taký je život.
U brata sú naozaj docenti, profesori z akademickej obce a skončili ako bezdomovci. Dneska sa ľavá dve staneš bezdomovcom. A ukázať aj na seba prstom. Aj ja ukazujem na seba, aj mne sa to môže stať, aj tebe, aj komukoľvek sa to môže stať.
Bezpečnosť v školách, to bolo tiež tuná tak spomenuté. Viete, rezort školstva, dovolím si povedať, naozaj patrí tuná pánu ministrovi Čaplovičovi a nie ministrovi vnútra. Ak my začneme školstvo a rezort školstva riešiť cez ten iný rezort, ani 20-tisícová armáda, armáda, hej, "armáda policajtov" nám nepomôže ako vyriešiť túto vec. Je to naozaj rezort, ktorý je ťažký, je náročný, veľakrát naozaj tá polícia, žiaľ, musím povedať, že často zasahuje a práve aj na tých školách a najväčšou tragédiou je práve to, keď. No dobre. Najväčšou tragédiou je práve to, keď, keď končia mnohé tieto deti ako samovrahovia. Či už cez tú šikanu sú do toho dotlačení, alebo sú celkovým tým kontextom toho prostredia, ale veľakrát tieto deti nevedia naozaj kam z konope. Nemusí to byť veľakrát tá šikana, ale veľakrát je to odmietanie. To odmietanie je najťažším, čo vôbec v živote ťa môže postihnúť a postrehnúť, ak ťa nikto nebude chcieť, ak ťa každý bude odmietať, to je to najstrašnejšie, čo môže byť. Veľakrát a častým zjavom ,to nie je len v školstve, pán minister, ale je to aj v zdravotníctve. Veľakrát pacienti dožívajú v tak neúctivých podmienkach a sú odmietaní. A zapamätaj si, dneska si ministrom, ak ochorieš, dlhodobo si chorý, ak budeš rok, dva roky, všetci tvoji kamaráti, aj možno kolegovia z vlády poodskakujú z teba a budeš šťastný, ak ťa tvoja manželka, tvoje deti a tvoja najbližšia rodina neopustí. Budem končiť, keď tí kolegovia mi to tuná takto napísali, dobré skončím. (Smiech v sále.)
Dotknem sa Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. To ako tak v rámci takej kazuistiky. No pozrite sa, pán minister, táto škola, neviem, nemám presnú štatistku a to není ani podstatné v tejto chvíli, že koľko absolventov skončí. Tu je kolega s právnickým vzdelaním. Pozrite sa dneska, koľko právnikov končí, treba nám toľko právnikov? Potrebuje tento trh práce toľko právnikov? 4 fakulty právnické, 4 sú nie, či 5, no tak 6, lebo súkromné keď sú, no ale verejné sú asi 4. Potrebujeme toľko právnikov? Potrebujeme toľko inžinierov, poľnohospodárov? No ak tá škola sa zamerá skutočne na potreby praxe a vychová možno roľníkov súkromne hospodáriacich alebo farmára, ktorý sa bude živiť prácou a bude živiť sa na pôde a bude živiť a starať sa aj o túto krajinu a dopestuje, ja neviem, biologické zdravé potraviny, no tak prosím, tak má zmysel táto škola, ale keby boli sme si urobili štatistiku, že koľko absolventov naozaj, to len ako príklad uvádzam, hej, tých škôl je ako plno takých, ale koľko absolventov naozaj aj pracuje v tom poľnohospodárstve. Možno by sme boli zhrození z toho, že koľko málo týchto absolventov naozaj reálne pracuje aj v tom odbore, čo skončili.
Celkom na záver spomeniem, to je to doktorandské štúdium, ktoré tuná je, či je to externá forma alebo denná forma. To poviem zo skúseností, nemusím krajinu však menovať, aby ste mi potom zase nepovedali, že uvádzam nejaké také príklady, zámerne to tak zamlčím, ale v Európe tuná v neďalekých našich susedných krajinách a štátoch na doktorandské štúdium nedostávajú vysoké školy, neviem o tom, ja myslím si, že ani korunu. Nedostávajú na doktorandov. Na doktorandské štúdium dostávajú konkrétne firmy. Ak študuješ na Technickej univerzite, strojárenská firma dostane ten balík peňazí a to je tá, ktorá zadáva zákazku vysokej škole, univerzite, dáva problém vedecký, akademický, ktorý škola musí vyriešiť. To sú doktorandi, to sú študenti, ktorí sa konkrétnou kazuistikou zaoberajú. Ak ju vyriešia a to je práve tá firma, tá postupne a to je paradoxne z rezortu alebo kapitoly školstva, to je to, čo tá firma potom vypláca ako na tie náklady tých konkrétnych doktorandov. To sú skutoční páni profesori. Naozaj sa zaoberajú serióznou vedeckou činnosťou. Áno, veda a výskum zaostáva aj tuná v tejto krajine. Myslím si, že nie je ani tak nedostatok peňazí v školstve, ako jeho adresné, dobré a spravodlivé prerozdelenie.
Reforma školstva, pán minister, na to naozaj je potrebná odvaha, ja vás k nej povzbudzujem, žiaľ, musím skonštatovať za tých posledných 22 rokov, nemali sme jedného jediného ministra školstva, dúfam, že aj tu mi to pán minister odpustí, nechcem sa nikoho naozaj dotknúť a nerád by som bol, ak by sa moje slová niekoho dotkli, ale školstvo neprebehlo skutočnou transformáciou.
Jak ešte na záver, tak teda ja vyzývam k tomu, aby úplne, naozaj aby to neboli maturitné ročníky, my máme tie deti, tých maturantov, že zakaždým jak sa posúvajú tie deti v tých maturitných ročníkov, tak zakaždým je iný systém, napríklad pri maturách. To není cesta. Naozaj ísť možno do susedných krajín, nevymýšľať vymýšľané veci, jednoducho nehanbiť sa za to, čerpať zo skúseností z krajín, kde majú dobré pozitívne výsledky, a to, čo je dobré, tak to aplikujem na potreby aj reálnej praxe.
Ja som tak možno tak viac hovoril. Viete, ja som bol dlhé roky, asi 20, vyše 20 rokov v školských radách, takže k tej škole som mal tak blízko či už na základných školách alebo na tých stredných školách, tak v tej školskej samospráve, celkom v dobrej kondícii som bol, už teraz toho školstva, trošku tak menej sa tomu venujem. Tak mi to tak odpusťte, takýto býva. Želám vám taký večer pohodový. (Smiech v sále. Potlesk.)
Skryt prepis
