Nuž dovoľte k tomu niečo povedať. Ešte vás privítam, keď to poviem takto odľahčene, na mojom rokovacom dni, lebo dneska sa rokuje o mojich návrhoch zákona.
Ináč, mimochodom, mohli sme skončiť včera, ale ste doplatili na tú vašu aroganciu moci, čiže ja už dneska si to len užívam. Hlasovanie tak či tak bude o jedenástej, ja mám zabíjačku, tam výrobky budú okolo dvanástej, čiže ja som, ja stíham, takže ale tu je jasný prípad toho, že ste to prepálili.
Nuž ale, keď už sme tu, tak dovoľte, aby som k týmto naozaj mimoriadne vážnym zákonom niečo povedal.
A skôr ešte ako poviem, podám aj informáciu občanom, lebo ja som si všimol, že to niekto aj pozerá, tak im podám informáciu, že poslanci SMER-u sú tu traja. Možno deklarujú falošnú jednotu, medzitým pribudli dvaja, čo tu včera demonštrovali, že pri mojom vystúpení sa hromadne zdvihli a odišli. Nuž ja vám poviem, ja som nad tým rozmýšľal, no mne to celkom ako lichotí, že kvôli mne, viete, lebo keby, to je ináč princíp klasickej obštrukcie, to je úplne v poriadku, že sa zdvihnete, ale, ja neviem, kvôli eurovalu, kvôli rozpočtu, hej, ale že si potrebujete deklarovať jednotu na vystúpení jedného poslanca, nuž, nič v zlom. Neviem, kto vám to prikázal, Paška alebo, alebo pán Fico volal, alebo, neviem, že skade vyšiel ten popud, že sa zdvihnite a odídete.
No však, ale poďme k nášmu, nášmu problému, resp. k tomu, ja to budem tým ľuďom hovoriť, však pre nich to má význam, pre vás to nemá, k tomu, čo naozaj trápi týchto ľudí. Dneska budeme hovoriť o troch zákonoch, začnem prvým.
Už ako-tak človek, ktorý žije v reálnom svete, musí uznať, že niekde sa stala chyba. Za dve dekády sociálnej práce slovutných to politických predstaviteľov našej krajiny sme sa dopracovali k stavu, aký máme. Nuž a chcem vidieť jedného človeka, ktorý povie, že je s tým komfortný alebo že je to v poriadku. Takže keby sme si aspoň zadefinovali to, že niekde sa stala chyba. Tá chyba sa stala tak, že je obrovská, už sa nedá skryť. Doterajší systém práce, to znamená hasenia lokálnych malých požiarov, ktorý bol relatívne dlhodobo funkčný, prestáva fungovať z dvoch dôvodov: už je toho tak veľa, že nestíhate, a druhý problém, že nie je za čo. Takže budeme kruto konfrontovaní s tým, čo sme tuná nastvárali, čo ste tuná nastvárali za dve dekády sociálnej politiky štátu.
Dneska, ak som dobre počúval, pán Fico, pán premiér, rokuje v Poprade o olympiáde. Nuž aj k tomu sa, v kontexte predkladaného zákona poviem, prípadne pri tej veľkej sláve a ohlasovaní toho, že ako sme na tom dobre a že aké máme stredisko svetového významu, skúste trošku zájsť bokom. Stačí do Lomnice, do Veľkej Lomnice. Stredovek. To je presne to, ako tu pracujeme, akým systémom tu pracujeme. Na jednej strane sa budeme chváliť, že máme stredisko svetového, svetových parametrov a 10 kilometrov odtiaľ je stredovek.
My máme vo Veľkej Lomnici, pristavím sa, máme golfové ihrisko, krásne vily, všetko, iný svet. A cez ulicu je úplne iný svet, cez ulicu je stredovek. To už to Rio de Janeiro alebo iné latinské, iné krajiny, tie slamy a neviem čo majú aspoň o trošku ďalej. My to máme hneď vedľa, nech teda z okna, keď sa ubytujem v tom golfovom areáli, tak z okna sa pozriem, ako žijú vedľa v osade, a tí ľudia z osady sa zase z okna pozrú, ako žijú tí ľudia na golfovom ihrisku. To je presne to, akú dobu žijeme a na čo sa tu hráme.
Dneska sa bude v Poprade hovoriť o veľkej to veci, ako je olympiáda. Olympiáda vôbec nie je pre ľudí, to je olympiáda pre potreby J&T, aby bolo jasné, za čo zadeklarovať, že prečo je potreba na propagáciu ich strediska a prečo je potrebné im pomôcť nejakými stimulmi. To je celé.
Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že na tomto je jasné, že sa niekde stala chyba. To je úplne dokumentačné. Čiže ak aj nejaký novinár príde sa pozrieť, že kde to vlastne má byť tá olympiáda, tak ja neviem, či to chcú robiť ako v Rusku, že tam dajú akože stopku, lebo to sa v Rusku robilo, že dali že stopku, že do tej cesty sa nemôže ísť, neviem, či to tu chcú naši slovutní to politickí predstavitelia robiť, že budú, dajú ako takú bumážku, že kade môžu ísť tí novinári, lebo aby sa im nestalo, že trochu zájde bokom, nuž ale, keď už môžu byť Košice hlavné mesto Európy so svojím Luníkom, tak v zásade prečo by nemohla byť Tatranská Lomnica so svojimi osadami v podhorí možno hostiteľom olympiády. Viete, to je ako úplne krásne.
Takže sociálna politika štátu zlyhala absolútne. Ten, kto to nepripúšťa, ten, kto si myslí, že nie, prepáčte, kolegovia, mali by mu zobrať občiansky. Naozaj. Ten, kto ešte stále po tom všetkom, keď sa pozrie, keď vidí, keď ako tak vníma a si to neuvedomí, nemal by byť držiteľom občianskeho preukazu.
Čiže keby sme sa zhodli na tomto, že sa niekde stala chyba a nepracujeme systémom Deti kvetov, svetového mieru venezuelskej misky, ale pracujeme systémom postupných malých krôčkov, kde na konci dochádza k zlepšeniu, tak poďme rozprávať, čo sú tie možnosti, ktoré máme na to, aby sme to zlepšili. Poďme spraviť analýzu a na základe analýzy spravme syntézu a z tej syntézy vytvoríme nejaký návrh. Funkčný model. Tu sa normálne tak akože funguje, neviem, či celkom v tejto krajine, čiže pokúsim sa v krátkosti povedať, že okrem iných chýb sa stala chyba aj v tomto návrhu zákona, ktorý sa pokúšam zmeniť. Ja viem, že je to márne, ale nech zaznie aspoň, že tom tu bol vtedy a vtedy a hovoril som, že to je problém. Lebo to je naozaj problém.
A ja som zodpovedný človek a ja vystríham, že pokiaľ to nebudeme riešiť, tak sa "fejstujeme" obrovskej tragédii, obrovskému problému tak, že presiahne hranice možno tohto štátu, že potom niekto povie, tak ako v Afganistane, že predstavoval bezpečnostné riziko, tak možno aj my začneme predstavovať svojou neschopnosťou, svojou zahľadenosťou do seba, svojou aroganciou, my začneme predstavovať bezpečnostné riziko pre iné krajiny a potom sa možno prestaneme čudovať, že aké sú v takomto prípade postupy, i keď sme členom Európskej únie. Lebo naozaj bezpečné riziko je, je niekto v ohrození, no tak koná tak, ako je v ohrození.
Pri genéze toho nástroja, ktorý ste vy nazvali, tak ste ho nazvali, to je ináč, absurdita je už v tom názve, hej, doplatok príspevku, alebo ako sa to vlastne volá, hej, no, bola asi taká, že ste sa tu predbiehali jeden pred druhým, že kto je väčší alebo kto je sociálnejší, a myslím, že vyhral vtedy pán premiér, ktorý s jeho návrhom, že budeme podporovať druhé, tretie dieťa, uspel pred ix rokmi. Avšak výsledky sú jasné. Toto, čo malo zabrať, nezabralo. Úplne jasne a dokázateľne.
Poviem vám len jeden príklad, som ho tu hovoril, ale tu má zmysel asi opakovať, to je taká metóda, tiež jedna z metód takého memorovania, hej, že také opakovanie a potom nakoniec niečo z toho sa možno zachytí na tých neurónoch. Hovorí o tom, že sú určité štatistiky, ktoré hovoria, aká je pôrodnosť na 1 000 obyvateľov v jednotlivých krajinách. Ja som to hovoril a ináč to updateujem, zlepším to, lebo ja som hovoril, že keby sme túto štatistiku zobrali, tak pôrod, keď by sme Lomničku vyhodnotili ako štát, tak štvrtá najvyššia pôrodnosť na svete je v Lomničke a pred tým sú krajiny ako Nigéria a Somálsko, prvých štyridsať je afrických, ako vyberaná spoločnosť, hej. Ale to som ešte nevedel, to mi potom povedal, nebudem menovať, starosta jednej obce, ktorý má prehľad, ako trebárs prebieha, ako to vyzerá uňho v osade, a hovoril, že, proste povedal mi jeho číslo a toto číslo na počet obyvateľov je prvenstvo. To znamená, existuje tuná miesto na Slovensku, a podľa mňa ich existuje viac, kde je najvyššia pôrodnosť na svete. Nuž, keď sme v ničom inom neuspeli, tak v niečom sme prví. Možno niekto povie, zalistujeme víťazstvo a ešte sa teší z toho, že čo sa podarilo. Vážení, nepodarilo, je to obludné, je to hrozné, čo sme urobili tým deťom, je to hrozné, čo sme urobili tým ľuďom.
Ja viem, že tu bude niekto splietať, mnohodetnosť je prejavom chudoby, z tohto sa žije už dekády. To sú presne to, čo som hovoril včera, niekto sa naučil no comment, desať rokov s tým vydržal, dneska vydržíte s tým, že sa chce zviditeľniť, na dekádu máte pokoj s odpoveďou. Ale ja mám pocit, že ministerstvo práce a sociálnych vecí a iní žijú s touto tézou o mnohodetnosti, že je prejavom chudobných rodín, už žijú viac ako dekádu. Minule to niekde na tej rade, kde ma predvolali ako obžalovaného, že čo som si dovolil povedať a som mal snahu im to vysvetliť, zase tam nejaký mladík splietal to isté. Zas to isté. Proste oni to tak majú ako takú mantru, odpoveď, všeodpoveď na všetko. Tým pádom je to akože vybavené, o tom viacej netreba rozprávať, to je prejavom chudoby.
Nuž ale, vážení, povedzte mi, ak je to prejavom chudoby, je to tak, ako v tom Alžírsku alebo v tej Nigérii? Niečo vám tu naozaj nesedí, niečo v tých vašich teóriách, zvrátených už, naozaj nesedí.
Ak sme prijímali tento mechanizmus na to, že mal pomôcť niekde niekomu, dokončím tú tabuľku, ktorá hovorí, že európske krajiny sú na tom veľmi zle, čo sa týka natality, sú niekde na úrovni 10 detí na 1 000 obyvateľov. A teraz vám to poviem, že prečo tento váš mechanizmus, ktorý ste vy zaviedli, poslanci SMER-u a SMER, nefunguje. Alebo možno ste na začiatku chceli, ale ja vám dokážem, že nefunguje. Lebo teraz v týchto štatistikách sme presne tam, kde máme byť, to znamená tam, kde je európsky štandard, to znamená, že nízka pôrodnosť niekde na úrovni 10 detí. Nuž ale, keby som pokračoval v tom, čo som hovoril predtým, keby nám nepomohli tie rómske deti v tej štatistike, tak sme úplne, ale úplne na konci. Rozmýšľal niekto nad tým? Čiže to, čo malo pomôcť, nepomohlo. Proste nefunguje. Peniaze sú zbytočné. Práve naopak, práve naopak, kvôli týmto deťom sa rodia, kvôli týmto peniazom sa rodia deti, žiaľ. Kvôli týmto peniazom dieťa prestáva byť plodom lásky, žiaľ, kvôli týmto peniazom sa niekde rodia deti.
Avizoval som to viackrát, že to je téma, ktorej sa budeme musieť, na ňu hľadať odpovede. Avizoval som to viacejkrát.
Mal som tú česť sa stretnúť so štátnym tajomníkom, ktorý ma prijal vo dverách a potom šiel dávať rozhovor, ktorý mi v mžitu leku povedal, že majú riešenie na túto, že oni majú na to riešenie. A teraz vám, vážení, poviem, že ako tu kto hazarduje s touto krajinou, teraz vám poviem, ako tu kto hazarduje s touto krajinou v kontexte povedaného, v kontexte toho, čo to spôsobilo. Tu sú štátni úradníci, tu sú politickí predstavitelia, ktorí povedali, že majú na to riešenia. A to riešenie je v tom, že to zmenia tak, že teraz je niekde na úrovni 800 eur za každé dieťa po prvé tri. Čo vyhútali naši múdri a premúdrení ľudia na ministerstve sociálnych vecí? Že to zmenia tak, že na prvé bude 900 eur, na druhé 700 eur a tretie 500 eur. Nuž keby som hľadal v možnostiach, v hlúpych možnostiach, tak taká hlúpa by ma nenapadla. Napadla ich na ministerstve práce a sociálnych vecí. To znamená, že takto sa pripravuje legislatívna zmena. Čiže ten hazard, ktorý robíte s touto krajinou, pokračuje, dokonca sa stupňuje. To znamená, že zvýšite tú cieľovú prémiu pri prvom. Neviem, ako ešte by som teda mal povedať, že robíte obrovské chyby, hazardujete s mojou krajinou, aj s krajinou mojich detí. A moje deti tu plánujú žiť, ja tu plánujem žiť, vy tu stvárate vaše huncútstva, tu sa hráte, tam olympiáda, hento-tamto a tuto neviem, ako ešte teda, že čo má byť tým popudom na to, aby to s vami trošku zatriaslo. Poviem na konci, čo možno bude. Dobre?
Skôr ako teda skončím, poviem to, že z pohľadu politického, taktického som vám to doniesol na tanieri a chcel som zobrať na seba aj úlohu netvora, to znamená človeka, ktorý chce zobrať, tuto možno kolega bude hovoriť, ktorý chcel chudobným rodinám zobrať tých 800 euro, ktoré štát dáva. No netvor! No však čo by ste povedali? No netvor, sociálny netvor, hej. Áno, bol som pripravený ním byť pre potreby tohto štátu a vám som ponúkol ústupový modul, že vy dôjdete ako spása, ako spása a poviete, to je tvrdý návrh, ale my akožto sociálno, až dokonca ba socialistická vláda máme korekciu tohto návrhu a povieme, že to druhé a tretie dieťa nie peniaze naraz, ale pri určitých etapách vývoja toho dieťaťa. To znamená, že tých 800 eur nedostane niekto naraz, pri narodení tých 160 eur, pri nástupe do škôlky 200 eur, pri nástupe do školy 200 eur, takýmto spôsobom. Ako sa hovorí, aj koza celá, aj vlk sýty, lebo to by riešilo. Neviem, kde to mám ešte komu povedať. To by presne riešilo, dokonca by ste vy uspeli ako veľkí, ako múdri to šalamúni by ste uspeli, že jaké šalamúnske riešenie vymysleli, rieši to dve veci jednou ranou. Hlina je síce netvor, ale vidíte, ešteže tu máme ten SMER.
Ale vy pokračujete v tom hazarde, ktorý vám zverili do rúk, žiaľ, títo ľudia pomýlení neschopnosťou opozície. To je pravda, to treba rešpektovať. A ja, mne zostáva len na to upozorňovať, že niekde sa stala chyba. Čiže nieže ste, ja nehovorím, že ste neskočili na tú moju hru, ja, to nebola moja hra, to bol spôsob, ako niečo vyriešiť. Ale máte pripravené riešenie, ktoré už teraz vieme, že nie je riešením. Už teraz vieme, že to je hlúposť a že budete pokračovať v tom štandarde.
Mizéria. Čo s tým? Rozmýšľal som, čo s tým. Keď si pozriete, keby pán Fico dneska s pánom Donaldom Tuskom, myslím, že poľský premiér sa tak volá, nie, aby som nepovedal nejakú, Tusk, prípadne skočili aj do Podhoran, aj do Lomničky, to tam je, všetko je to tam blízko, aby proste povedali, ako si tu my žijeme. A to, čo urobili politickí predstavitelia za dve dekády svojej vlády a sociálnych experimentov, výsledky máte tam, kde som menoval. A to, čo tam je, nie že je stredovek, to, čo tam je, je hrôza. To, čo tam je, je - a teraz to poviem -, je už možno genocída. A možno to by stálo za to, urobiť analýzu, či nie je čas pripraviť podanie na slovutných to politických predstaviteľov našej krajiny, ktorí takýmto spôsobom riadili túto krajinu, lebo existujú inštancie, ktoré sa tým zaoberajú. Ja viem, že je to až ťažko povedať, sídlia v Haagu a zaoberajú sa niečím takým, ako je medzinárodné trestné právo. A možno stojí za to porozmýšľať, či páni Mečiar, Dzurinda a Fico svojou sociálnou politikou nepáchali genocídu na časti obyvateľstva. Textáciu toho trestného činu si nájdete v Trestnom zákonníku.
Ja neviem, čo má byť way cup kolom, neviem, čo má byť budíčkom pre túto krajinu, ja to nechcem ani zneužívať, ani využívať, ale vyjadrujem moje obrovské obavy o osud tejto krajiny a o to, že ako s ňou hazardujete. A možno toto bude spôsob na to, upozorniť tam, kde ešte sú možnosti, na to upozorniť, lebo tuná hovorím do betónu. Tuná hovorím do betónu. Ja som si zvykol, ja som si svoje na uliciach odstál, ja som ix akcií, kde sme rozprávali pár ľuďom, nemám s tým problém. Ale je to betón, toto je horší betón ako ten betón, do ktorého rozprávate, keď hovoríte do skutočného betónu, vy ste horší betón.
Takže možno toto sú možnosti, ktoré zostávajú. Upozorňujem na to. Upozorňujem na to, že aj takéto možnosti existujú a moje konanie to posilní vaším dnešným hlasovaním, lebo vy už teraz viete, ako budete hlasovať.
Ďakujem pekne.
