Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, bol som vyzvaný aj spomenutý, tak skúsim krátko k tomu povedať, lebo mám niečo iné na robotu.
K tejto veci, keď tu bolo spomenuté, aj si spomeniem aj ja dozadu, že ja si spomínam na tie emisie, fakt som sa skoro kvôli tomu utopil, aj vtedy som porušil, údajne, nejaký zákon, lebo som sa na loďke splavoval a som sa chcel ukotviť pri Dunaji na úrovni ministerstva životného prostredia a zadymiť tým ľuďom, aby som teda symbolizoval, že čo sa v tejto krajine deje, a naozaj sa deje. Táto krajina je fakt zasnúbená, krajina zasnúbená. Eldorádo není v Peru alebo, ja neviem, kde to všade hľadajú, to "eldorádo" je tu. To "eldorádo", ja vám poviem, to, keby ste prišli do banky a poviete, že chcete urobiť najväčšie Audi centrum v Európe, tak vám povedia: A vy máte občiansky? Veď to by sa vás takto v banke spýtali.
My máme, my, tu ľudia nemajú čo jesť, ale máme najväčšie Audi centrum v Európe. Ale, dobre, pripusťme, že môže byť niekde krajina, kde zatnú krompáčom a vykopú ropu, ja neviem, Arménsko, Turkmenistan, neviem čo, a ten, kto zatne krompáčom a vykope ropu, tak si postaví niečo proste nenáležité, proporčne nevhodné, ale proste naplní to jeho ego.
Ja som sa nedozvedel, že by sme niekde mali ropu, to znamená, že sú ľudia, ktorí našli ropu, ale v štátnom rozpočte, hej, proste to je to. To je proste, keby sa niekto tým zaoberal a zamýšľal, že ako je vôbec možné, že v tejto krajine máme najväčšie Audi centrum v Európe, tak na to príde. To je najjasnejší dôkaz.
A toto, že tu týchto ľudí, ktorí našli ropu v štátnom rozpočte, bolo veľa a motajú sa všade, kde sa len dá, a nič im není sväté. Ja si pamätám, ja som robil ix akcií na námestí, sme na to upozorňovali, my sme hovorili, neviem, ktorí chodíte, ktorí nie, do kostola, že zo zvončeka, viete, že keď idete z kostola, tak dáte do zvončeka. A my sme mali na Orave jedného chlapca, ktorý z tých peňazí niečo zobral, hej, a to bolo teda, že to všetky babky ruky zalamovali, že čo to je za človeka, keď ešte vie zobrať z peňazí, ktoré idú do zvončeka. No a toto je tiež presne ten prípad, že to proste není hanby, není boja, není nič rešpektu pred ničím, čo je zo zvončeka. Z podhlavnice mŕtvej vyberiete. Viete, že to je presne to, že nebojíme sa nikoho a ničoho a len čakáme, jastríme jak jastraby, že kde sa čo zjaví. Čiže ja, ale tu, nedajboh, aby som teda nehovoril, že nepripúšťam, že sa to môže zmeniť, hej, ale identifikujem tu veľký problém.
Ja sa len vrátim, jak neviem, jak pokračujete, nepokračujte, pán minister, že či tých, ja už ani neviem, koľko to bolo, však to boli všetky hrozné peniaze, že kde sú a kde skončili, či v tej plechovej garáži. Ja som tiež doviezol plechovú garáž na Námestie SNP, či niekto do toho bije, alebo nebije, že by sme chceli tie peniaze, to by bolo tiež zaujímavé zistiť.
K tomu, čo ste ma tu vy nejakým spôsobom oslovili, ja pripúšťam, že ja som začal, hej, ale to je, viete, to je znova, že plus 10 % ak dostaneš, vráť plus 10 %. Ja som vedel, ja som není Nostradamus, ale priemerný analytik som, ja som vedel, tušil a viem, že bude proste proces ovplyvňovania verejnej mienky na to, aby ste Detvancom vedľa tej dediny kopali, rozkopali kopec. Ja viem, že bude, hej. Otázka stojí, a mňa to zaujíma aj z profesného hľadiska, že akých máte stratégov, že ako vlastne to manipulovanie a ten proces, akým spôsobom bude prebiehať, jak sa budú tie nastavenia dopĺňať, jak to bude zacvakávať, jak tam bude tá synergia prebiehať a na konci bude z toho výstup, kde ešte bude slávobrána. Tým Detvancom normálne to tam rozkopete a ešte bude aj k tomu slávobrána.
Pán minister, ja som povedal, čo som povedal, a povedal som, že vy ste sa vyjadrili pozitívne, hej, alebo vy ste, proste vy ste tu doslovne zopakovali, ale výstup z toho, a ja som tam nebol, kde ste vy boli, hej, nikto ma tam nepozval, tak nabudúce ma pozvite a budem presný. Ale z toho, čo ste hovorili, tak mi vyšlo to, čo som povedal. Viete, to bola krásna symbióza a ináč možno je to aj symbolika, že tu máte aj pána kolegu Malatinského, ktorý to doplnil v tej symbióze. Vy ste, viete, že jeden, druhý prihral druhému, pán minister Malatinský to doplnil, dáme tomu sociálny aspekt a je to vybavené. (Reakcia ministra.)
Nefabulujem. Ja hovorím, ja som zvedavý, že ako to bude prebiehať. Ja som na tú, na ten proces som zvedavý, hej. Ale chcem vás upozorniť, chcem vás upozorniť na to, že vedzte, že ľudia sa budú pýtať, komparujte. Nehovorte, preboha, však pán Huba to už tiež identifikoval, nehovorte ľuďom, že 90 %, kde je vedľa dediny, niekto vykope jamu - veď ja neviem kde? V Burundi, Faso, možno, alebo Džibuti, alebo ja neviem kde, hej. Ale nerobte to. Tá firma, ja som tam bol, keď tam bol protest, tá firma došla, prenajala si kanceláriu v Detve, v strede, a ponúka ľuďom prístup na internet. Rozumiete? To je presne, jak keď prišli Španieli, Španieli tak koho nevyvraždili, tak potom im dávali sklíčka a ja neviem. Však to je takýto prístup už v 21. storočí, preboha, opustime sa z toho!
Ja viem, že nás budete presviedčať, že aký je tam sociálny rozmer a ekologický. Ja viem, že tam nájdete aj ekologický rozmer v tom, v tej ťažbe zlata to bude nakoniec ekologický, lebo tam v tej jame že vysadia stromčeky, je neviem čo. Ja viem, že niekto aj takú štúdiu bude schopný napísať. Ale z úcty k vášmu postu, ja som to hovoril, však keď budete mať dobrých tých stratégov a manipulátorov, možno to ustojíte, možno oblbnete, však v tejto krajine naozaj je všetko možné. Aj vy z úcty k svojmu postu ako ministra životného prostredia, v zásade k všetkým tým ľuďom, aj profesne, proste to nerobte. Vy nemôžte ku kyanidovej metóde konštatovať, čo ste skonštatovali. Však to sa nerobí! To sa nerobí ani v tom Burundi, Faso.
A, pán kolega, ja ešte k tej vašej, k tej vašej, čo ste vy tu spomínali, a teda ste mi vyčítali, nuž poviem vám, no teda, a dokonca tri zákony som porušil, však som si to, tak ste to rýchlo povedal, že som si to nestihol ani zapísať, že aké. Nuž, ak to ich, tak je niekto iný, kto o tom rozhodne, že áno a pravdepodobne možno aj nejakú pokutu dostanem a bude urobené spravodlivosti zadosť.
A presne aj o to mne ide! Ja tiež chcem, aby bolo urobené spravodlivosti zadosť, ak niekto 24 hektárov lesa oproti Národnej rade ohodnotí na 15-tisíc euro a zamení to s lesami v Rimavskej Sobote, tak prosím vás, ja si vyprosím, zo mňa blbca nech tu nikto nerobí! (Reakcia z pléna.)
Pán kolega, bolo to v inej debate, tu súvisí všetko so všetkým, rozhodnutie na základe splnomocnenia, ktoré bolo vo fotokópii, dneska sme mali pána Trnku na výbore, kde hovoril, že ako katastre zapisujú. Najvyšší súd donútil kataster v Lučenci túto zmenu zapísať na základe splnomocnenia, ktoré bolo vo fotokópii, nebolo doložené v originále a nebol tam odtlačok pečiatky. Ja vyjadrujem presvedčenie, môj názor, že bolo sfalšované. Na základe toho bolo to zapísané, tie zmeny.
Ale ja som chcel urobiť spravodlivosti zadosť, ja som poprosil podnik, ktorý patrí vám, a vy ako ekológ by ste mali povedať, super, že to toho Hlinu napadlo, výborne, však treba, z dvanástich, a opakujem, z dvanástich som mal desať podpisov. Potom, pán minister, ste zasiahli a tie zostávajúce... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, rokujeme o vládnom návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. Myslím si, že ste už pánovi ministrovi to, čo ste chceli povedať, povedali.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Tak ale ma oslovil, tak len doplním, a teda len poslednú vec. Môžem?

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Tak dobre, poslednú vetu.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
K tomu ďalšiemu konaniu teda tej spravodlivosti, bude to ťažké, viem, že to bude ťažké. Vy ste mi hovorili, že som nikde nebol. Nuž ja som bol tu dvadsiateho, ale ináč povedzte aj vašim, najskôr ste ma vyzvali, že mám byť dvadsiateho druhého na nejakom konaní, potom mi prišla zmena, že dvadsiateho, ale dvadsiateho sme tu mali schôdzu, kde na každom hlase záležalo. Kde na každom hlase, ja som tu poctivo sedel od 9.00 hod., celú noc som nespal jak maturant, aby som nezaspal. Som bol tu na 9.00 hod. nastúpený, hej, a zároveň som mal byť na druhej strane Dunaja. No, žiaľ, nestihol som to. Bol tam jeden človek, ktorý ma ospravedlnil. Takže to na margo toho, hej. Ja rešpektujem to, čo rešpektovať treba, ale je nepomer, je obrovský nepomer v tom, čo hovoríte.
Ak máte pocit, že som niečo porušil, tak vedzte, že príde tu na rokovanie zákon, zjednodušene nazvem ho, o hausbótoch. Viete, ak niekde vadí tá unimobunka na tom nábreží, kde ináč vedľa toho je obrovská budova, tak vedzte, že orgány, ktoré, alebo firmy, ktoré patria pod vás, píšu jak českí žandári, proste toľko hausbótov, čo my tu máme, to nemajú podľa mňa nikde. Však tam keby prišla povodeň, tak len už kvôli tomu vznikne povodeň, že tam je toľko tých hausbótov. Takže, viete, znova je to nepomer.
Buďme spravodlivý ku každému. Buďte aj ku mne. Ja uznávam, vravíte brvno, ja nemyslím, že je to brvno, ale som pripravený si ho vybrať, ale buďte spravodlivý na každého, to je veľmi dôležité, to sa vám zíde, dobre sa s tým pracuje, nemusíte si veľmi pamätať, ľahšie sa s tým žije.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, k vrátenému zákonu dovoľte uviesť nasledovné. Budem krátky. Spravím si taký malý mostík pomocný, taká určitá absurdita, ja sa za ňu čiastočne ospravedlňujem, že by Národná rada prijala uznesenie k ministrovi, ktorý je za, alebo je pozitívny v kyanidovej metóde, je určitá absurdita, priznávam, ale pokiaľ by sme pracovali systémom, že takú dostaneš, takú vráť, plus 10 %, tak bola namieste. A myslím si, že je čas pracovať takýmto systémom.
Ja neverím tomu, že je niekde ešte inde krajina na svete, a môže to byť, nechcem sa niektorých krajín dotknúť, aj fakt že na úrovni rozvojových, kde by sa minister zahraničných vecí k takejto metóde vyjadroval takto, takýmto spôsobom.
Súvisí to s prejednávaným zákonom, lebo hovoríme o zodpovednosti, o zodpovednosti za prijaté rozhodnutie, to znamená aj prípadne aj prijaté rozhodnutie pána ministra životného prostredia. Ono totižto, aj keby všetci, všetci ministri boli za... (Ruch v sále. Zaznenie gongu.) ... za túto "progresívnu metódu", tak len pro forma by mal byť minister životného prostredia proti.
Ale vzhľadom k tomu naozaj, že v akej krajine žijeme, takže tomu nie je možné sa čudovať. Súvisí to teda s tým.
Ja som si to pozrel, že prečo to pán prezident vrátil. Pán prezident namietal, namietal teda okrem iného aj bod 4, v ktorom sa hovorí, že je potrebné v prípade, že si chcete uplatniť nejakú škodu, postupovať tak a využiť všetky účinné prostriedky, aby ste dosiahli nápravu. To bolo proste navrhované ustanovenie. Prezident v tom vrátenom navrhuje tento odsek neuplatniť, kde sa odvoláva na to, že právo by malo byť v zmysle ústavy, už by to malo byť zabezpečené, čomu sa tešíme.
Ale mne to nedalo, aby som teda upozornil na to, že, a využil všetky možnosti, ktoré mám, na to, aby som upozornil na niektoré fakty, ktorými v konečnom dôsledku môže dôjsť k poškodeniu, aby mne potom prípade niekto nevyčítal, že prečo som vtedy niečo nepovedal, keď som mohol a mohol som niečomu zabrániť.
Čiže ja sa v zásade s týmto stotožňujem. Ja len teda využívam túto možnosť na to, že pravdepodobne dneska sa ešte dostaneme k zákonu, ku ktorému som, ako viete, bol fakt veľmi proti a nič sa po mesiaci nezmenilo, naozaj nič v tejto veci, to znamená zákon o tom, ktorý hovorí, že proste treba platiť súkromnú daň pre súkromné firmy vo výške 14 % a tá celková suma, z ktorej sa rádovo zvyšuje.
Ja využívajúc aj tento zákon, ktorý tu prerokúvame, ako poslanec som využil možnosti existujúce, pýtal som sa pani ministerky na to, aby mi povedala, že či bude - to, čo som ja hovoril -, alebo nebude mať vplyv tento zákon na hodnotu zdravotných poisťovní v prípade, keď sa budú odpredávať alebo odkupovať. A zmyslom aj tohto môjho dnešného vystúpenia je teda, že činím všetko tak, ako je v zákone napísané, že mám činiť všetko. Nebude to explicitne uvedené v tom ustanovení, lebo to vypúšťame na základe pripomienok pána prezidenta, ale teda aby to bolo zaznamenané.
Čiže činím a avizujem, že na moju žiadosť, kde som sa pýtal, že či áno, alebo nie, som dostal absurdnú a arogantnú odpoveď, kde vlastne mi bolo napísané, ako keby som nevedel, že k samotnej hodnote zdravotnej poisťovne je potrebné ohodnotenie nezávislého odborníka a že novela reaguje na podnety z praxe a nemá ambíciu akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť hodnotu.
Viete, ak je toto oficiálna odpoveď ministerského úradníka, tak naozaj ma to uráža, vážení kolegovia. Dúfam, že uznáte, že či má nejaký, niečo ambíciu, alebo nemá. Ja som sa nepýtal, či má niečo ambíciu, alebo nemá. Ja som sa pýtal jasne a zrozumiteľne, že či prijatím tohto zákona dôjde k zvýšeniu bilančnej hodnoty zdravotných poisťovní, čo môže mať vplyv na to, keď ich neskôr štát bude odkupovať, čím by vznikla škoda.
A ak prejednávame zákon o vzniknutej škode, čiže je to namieste. Čiže skôr, ak tu niekto na mňa začne kričať, aby som hovoril k veci, tak vedzte, že hovorím k veci, hej. A to chcem na to apelovať. Čiže takúto odpoveď som dostal.
Ja som sa ináč, mimochodom, pýtal pani ministerky. Odpovedala mi nejaká úradníčka. Uráža ma to nie preto, že som neviem čo, ale preto, že tá štábna kultúra nebola. Pokiaľ naozaj sa dopracujeme k takej kultúre, že na oficiálnu žiadosť poslanca niekto vám odpovie takýmto, by som povedal, až mimoriadne arogantným, neprofesionálnym spôsobom, tak čosi nie je správne.
Takže, a to vystúpim teda, až keď budeme priamo o tom zákone hovoriť, nedozvedeli sme sa, že či bude, alebo nebude mať táto novela zákona vplyv na hodnotu tých zdravotných poisťovní, keď ich bude neskôr, ako sa avizuje, štát odkupovať, čím môže byť spôsobená škoda, hej. Čiže hovorím to preto, aby to tu bolo zaznamenané, že som sa na to pýtal.
A ešte k tej arogancii doplním aj to a sa spýtam, lebo ja som sa v tej druhej časti môjho listu pýtal, že či, aby sme v tej ambícii, ktorej ja sa tu veľmi často aj hrozím, že byť niekde pioniersky, novátorsky a jediný a neviem aký, však vieme, že nikdy to nedopadlo dobre, tak som sa pýtal, že či je možné sa dopracovať k nejakej komparácii odvodových systémov do zdravotného poistenia v iných krajinách. Vážení, prišla mi odpoveď: "Komparáciu odvodových systémov jednotlivých európskych krajín nemá odbor poisťovníctva a makroekonomiky k dispozícii."
Priznám sa, ja naozaj neviem, čo robí potom takýto odbor, keď nevie, ako to robia inde, a na základe čoho oni spracovávajú materiály. Dopracovať sa k takejto odpovedi od ministerstva zdravotníctva, to vám z výrobného závodu alebo TJ Liesek, alebo ja neviem čo, vám odpovie profesionálnejšie.
Budem ešte hovoriť, keď tu bude priamo sedieť naša pani ministerka, ale hovorím, teda pri tomto zákone je to príslušné, keď hovoríme o tom, že je možné spôsobiť škodu, tak dávam na zváženie, apelujem, vážení, ideme spôsobovať škodu, nikto to nevyvrátil. Pravdepodobne nechce alebo nevie, alebo nechce povedať pravdu, lebo kľudne by stačilo stanovisko z ministerstva zdravotníctva: Prijatím uvedeného zákona nevzniká alebo nezvyšuje sa bilančná hodnota zdravotnej poisťovne, čo môže mať... Kľudne by stačilo také a potom môžme neskôr, ale vidíte, prišla odpoveď, že sa k tomuto nevyjadrili.
Čiže ja v mojom presvedčení zotrvávam, že ideme spôsobovať škodu tejto krajine a asi aj v zmysle tohto po prezidentovi vrátenom zákone bude potrebné asi aj postupovať, uvidíme, aké možnosti nám to bude, alebo resp. nebude poskytovať.
Takisto ešte sa vrátim naspäť k pánovi, nášmu, ministrovi životného prostredia. Naozaj, je to mimo akúkoľvek misu, keď minister životného prostredia sa ku kyanidovej metóde vyjadruje pozitívne. To je absurdum ad absurdum. To je naozaj možné iba v našej krajine. A znova v zmysle asi pravdepodobne prijatého zákona budeme hovoriť aj o tom, že či takýmto rozhodnutím, lebo vyzerá, že sa pripravuje to, čo som ja tušil, aj som to avizoval, že nás tu začnú všetci masírovať, že kyanidová a lúhovať. Lebo už keď není čo lúhovať, tak treba vylúhovať to, čo sme tu dostali, že tam masírovanie bude prebiehať, bude prebiehať intenzívne. Na konci však bude spôsobená škoda. A znova pre pamäť v tejto miestnosti budem rád, keď to bude zaznamenané, že som to avizoval.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Dávam návrh na zaradenie bodu programu, aby Národná rada prijala uznesenie, že vyjadruje poľutovanie nad tým, že v našej krajine je vo vláde minister životného prostredia, ktorý sa vyjadruje pozitívne k ťažbe kyanidovou metódou. Je to naozaj absolútne absurdné, aby minister životného prostredia akejkoľvek krajiny sa k tejto ťažbe vyjadroval pozitívne, z úcty k všetkým ľuďom, k všetkým organizáciám, ktoré kedy-tedy bránili prírodu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja ešte k tej súvislosti, že čo všetko sa môže stať. Nedá mi, aby som som nepripomenul, že čo sa stalo, teda že 240-tisíc m2, to znamená 24 ha boli schopní ľudia zo štátnych lesov zameniť za pozemky v Šiatorskej Bukovinke. Uznali znalecký posudok, že 24 ha presne oproti Národnej rade má cenu 15-tisíc eur, vážení, pre istotu to zopakujem, 15-tisíc eur. Zamenili to s pozemkami v Šiatorskej Bukovinke, hovorím druhýkrát. Dokonca tam vznikol rozdiel, že 8-tisíc eur je to ešte v nevýhode, ale veľkoryso nový nadobúdateľ povedal, že teda nebude požadovať túto náhradu, že naozaj akých absurdít sme schopní sa dopracovať, to čo všetko sú ľudia, ktorí hospodária s týmto majetkom sa schopní podpísať. A to už nehovorím o tom, že ako prebiehali ďalšie konania, že niekto, kto mal splnomocnenie na predaj poľnohospodárskych zvierat, podpísal túto zámenu, druhé poverenie, ktoré predložil bolo vo fotokópii bez pečiatky. A Najvyšší súd Slovenskej republiky zaviazal kataster v Lučenci, že napriek týmto nedostatkom, to znamená napriek takémuto pofidérnemu povereniu, ktoré bolo predložené bez pečiatky s nečitateľným podpisom vo fotokópii, tak zaviazal kataster takýto majetok previesť. Čiže naozaj ja si na pulze dňa, jak sa moderne hovorí, sa začať niektorým veciam venovať, lebo keď sme schopní takéto niečo urobiť, tak je to takým jasným signálom, že niečo je pokazené. Takže neviem jak sa tie veci budú upravovať, alebo nebudú, ja sa budem hlásiť ku každému kroku, ktorý k takémuto konaniu do budúcna zabráni. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len, pán kolega, chcem jeden, stačí mi, úplne jeden mi stačí, aj keď síce už mám toho už dosť, že jeden jediný rozumný dôvod, že prečo ste zopakovali to isté čo včera. Ja naozaj nechápem, akože presne toto ste povedali aj včera, dneska ste to zopakovali, že v čom tkvie tá hĺbka toho, aby sme to mali v repríze? Ja neviem, že prečo? Lebo tesne predtým tu pán Číž hovoril, že už mu veľa nechýba a bude v nejakom možno skratovitom konaní, ja som sa zľakol, čiže aby sa niečo neudialo, a vy napriek tomu upozorneniu poviete presne to isté, čo ste povedali včera. Tomu fakt nerozumiem. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Juraj, to je také zaujímavé, že ja ten cynizmus, ktorý zdá sa, že aj ty si si ho osvojil, že na jednej strane povieš, že priateľ, a na druhej strane ten výraz takého určitého dešpektu a takej snahy ponížiť, že "nekomentujem nášho Lojzíka", tak ja nekomentujem nášho Jurka. To sú také veci, že proste ja viem, že v niektorých kruhoch dokonca človek zožne slávu a úspech, že ako mu to dal, ale ja v takýchto prostrediach sa nepohybujem. Takže zvláštne, že aj ty si zrovna na to naskočil.
Ale ja by som chcel zodpovedať otázku Martina, ktorý sa pýtal vcelku logicky, že čo viacej môžeš urobiť. Pre túto chvíľu, Martin, najviac, čo môžeš urobiť, nerobiť nič. To inak Číňania hovoria, že v tejto dobe najviac zarobíš, keď neurobíš nič. Čiže, a ty nechceš zarobiť, ale ty chceš niečo pomôcť, takže naozaj v tejto chvíli, že keď chceš pomôcť tejto veci, tak nerob, prosím ťa, nič. Nechaj napadať prach času na celú tú agendu, hej, polroka až rok, a potom ľudia, ktorí vlastne naozaj, ktorých sa to týka a ktorým na tom záleží, oslovia tých, čo vyhrali voľby, nájdu nejaké riešenie. A vieš, čo bude na konci? Na konci sa budeme tešiť všetci. Vieš prečo? Lebo keď aj nájdu nejakú soft alebo možno ultrasoft verziu nejakého toho výsledku, tak v konečnom dôsledku im to zoberie 10 %. No určite.
Keby sme boli chytrí, to znamená, necháme ich, nech to urobia, nech sa dohodnú, ľudia z tej komunity budú spokojní a nám to zľahčí prácu, lebo tým, že sa dohodnú, o tých cca 7 až 10 % prídu, čiže to je dobrá stratégia. Takže ak sa pýtaš, čo máš urobiť, prosím ťa, nerob nič, vydrž pol roka, rok.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený, milý pán predkladateľ, vážení kolegovia, si to prehodím, lebo to mám naopak, nedá mi, aby som niečo k tejto téme nepovedal. (Reakcia navrhovateľa.) Ale pôvodne som nechcel, aj manželka ma upozorňovala, že nech to vynechám... (Povedané so smiechom a smiech v sále.) Ale naozaj po aj včerajšom, by som povedal, protokolárnom školení od pána člena zahraničného výboru a po dnešnom tvojom vzplanutí ducha mi nikto hádam nebude mať za zlé, že predsa len nejaké slovo k tomu poviem.
Takže na začiatok chcem povedať, že ako keď si chcete pokaziť vzťahy so SMER-om, tak sa prihláste do diskusie. (Povedané so smiechom a smiech v sále.) Keď si chcete vzťahy so SMER-om pokaziť veľmi, tak sa prihláste do diskusie na tretí týždeň parlamentnej schôdze. (Smiech v sále.) Máte to vybavené. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím vás, naozaj, nekomunikujte takto a, pán poslanec, vy ste sa prihlásili do rozpravy, tak rozprávajte. Nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
To je úplne jedno, čo poviete, ale už si tie vzťahy pokazíte, tak to som chcel teda povedať.
Ale pravdou je, že naozaj častokrát je to také samoúčelné, len omieľanie toho istého, a to uznáme teda, že častokrát lezie na nervy. Tak k tomu, čo teda tu bola ambícia predkladateľov, v zásade, že ako sa dá vyhrať, hej, lebo o to ide, hej, aby sa vyhralo, no tak zmyslom toho je, aby to prešlo. Niečo, čo sa chápe ako výhra. Tie možnosti teda v zásade, že máte takú nejakú fakt že silu, že to zbombardujete, urobíte Drážďany, a to tu teraz takto nemôžme, však, ale tak potom by ste prípadne vyhrali voľby. Čo keby teraz SaS vyhrala voľby, tak trošku to zľahčím, že potom by sme sa mohli z toho, čo som tu už ja videl, čo som prišiel do parlamentu, tak rozviesť esemeskou, tak plus-mínus, no... (Reakcia navrhovateľa.) Určite by došlo niečo také, že by deti sedeli na vreci a hovorili by ooom (šum v sále a reakcia navrhovateľa), dobre, plus-mínus, marihuana by bola legálna, čistý heroín by bol možno vo vybraných predajniach (reakcia navrhovateľa), poslancov by bolo 100, na druhú fázu 50 a na tretiu fázu dvaja, vy a predseda. (Smiech v sále.)
Čiže... (Reakcie z pléna a smiech v sále.) No, takže to, čo tu teraz predvádzate teda, lebo vy ste tie voľby nevyhrali, tak vlastne je to trošku taký samoúčelný, ono to viackrát zaznelo, ja sa nechcem opakovať, taký trošku samoúčelný pokus o to, ako s niečím uspieť. A, žiaľ, vy ste si vybrali tému, ktorá je ťažká a náročná a má aj veľký rozmer, a bol tu spomenutý a že ste možno urobili z niekoho - a ja sa s tým čiastočne budem stotožňovať - aj rukojemníka, z toho, aby vaša prezentácia odznela silne a dostatočne.
Čiže čiastočne mne je aj ľúto a vyjadrujem aj takú, takú spoluúčasť s ľuďmi z tejto komunity, že vlastne sa dostali do takého súkolia, hej, do nejakých záujmov, ani nie mocenského, to nie je mocenský, toto je nejaký prezentačný záujem, hej, lebo to je taký výstrel do neznáma a stali sa tými rukojemníkmi, ako to povedal kolega Viskupič, to myslím vystihol v tomto veľmi dobre.
Pravdou je, že pokiaľ sa ten problém uchopovať tak, jak sa uchopuje teraz, tak sa v tej veci nikdy nič nepohne. Ja nechcem v mojom vystúpení hovoriť o samotnej tej agende, lebo tu naozaj odznelo dosť a veľa, a ja zľahka, čo ja v nej cítim, a preto som k nej úctivý, ja v nej cítim ten ľudskoprávny rozmer, ktorý je pre mňa kľúčový, hej, že môžme ho tam identifikovať, môžme hovoriť o rozsahu a miere, hej. Ale hovorím, do tejto ťažkej debaty sa púšťať nechcem vzhľadom na okolnosti, aby som, teda už veľa povedaného bolo, ja budem hovoriť len o tej procedurálnej stránke, hej, že ako identifikujem, že to tu funguje a že kde je chyba a že či si uvedomujeme, že hovoríme o tom ľudskoprávnom rozmere a teraz z úcty k nemu, alebo je to taká možno až číra exhibícia.
Lebo, vážený pán kolega, odpoveď na vašu otázku alebo na riešenie tohto problému je na tejto strane. (Rečník ukazuje smerom k poslancom strany SMER.) Vy úplne zbytočne, nenáležite, nezodpovedne tu analyzujete, že čo by povedal Ježiš Kristus. To vôbec nemalo ničím, absolútne s ničím súvis, vy ste mali byť celý čas obrátený tým smerom, mali ste apelovať na Európu, ako sa mení, hej, ako teda v rámci nejakých tých moderných sociálnych strán sa veci vyvíjajú. Kdežto vy ste zvolili úplne inú taktiku, a to je to, čo som vám v tej faktickej hovoril, že to ma vyrušilo, lebo vy ste zvolili taktiku, že tu ste hovorili, že čo by povedal Ježiš Kristus.
Viete, že to je, cca 2000 rokov sa ľudia trápili s tým, že to, čo povedal, ako vysvetliť, hej, vznikali rôzne školy, dokonca sa bojovalo za a proti, krv tiekla. A svet nevie, čo vieme už my v tomto parlamente, že v našom parlamente máme tú česť sedieť s človekom, ktorý vie, čo by urobil. Viete, že to je, to je fakt že ako aj cťou, keby človek trošku prehnal, v tej absurdite pokračoval, že byť vedľa človeka, ktorý vie, čo by urobil Ježiš Kristus, hej, že tú obrovskú ambíciu, ktorú ste si, kolega, dali, je nenáležitá a naozaj podľa mňa to spôsobilo pokazenie celej tej témy a nadlho a naveľa. A hore kolegovia, ktorí, teda im na tom skutočne záleží, tak v konečnom dôsledku si to uvedomia, hej, že vlastne toto nenáležité, nenáležitý boj, a zbytočný proste, znova len spôsobí v konečnom dôsledku to, že táto téma bude nadlho a nadlho znova na Slovensku zabitá, mŕtva. To je jedna rovina.
K tomuto som chcel povedať, že toho Ježiša tam nevťahujte, že naozaj, že zaujmite túto stranu, zaujmite SMER. Ja viem, že keď už sa nedarí, keď sa nedarí, tak sa nedarí, a ako sa vždy podarí, tak sa podarí, aj tu ako z takých tých umelcov všelijakých, budete mať takého umelca, že tak špachtlí, nik si ho nevšíma, nikto to nechce, nikde ho nevolajú, nikde o ňom nepíšu, no tak potom namaľuje, ja neviem, pápeža s podprsenkou alebo niečo také a vtedy zrazu sa to všetko vrece záujmu roztrhne. Že to už keď sa nedá ako ináč zaujať, tak toto vždycky zafungovalo. Žiaľ, proste ste to použili (reakcia z pléna), žiaľ, ste to použili, využili a zneužili, hej, to už je na vašom zvážení, že nakoľko to bolo náležité alebo nenáležité.
Ja sa teda môžem spýtať, to sa pýtam, že načo to bolo dobré, hej? Lebo že ide o, či ide skutočne o to, čo sa tu teda zaštíťujete, že či vám skutočne ide o práva tých ľudí, alebo je taký trošku self promotion a to, že rozbijete tú spoločnosť, názorovo ju vyhraníte, hej, proste otrávite znova, znova tú spoločnosť.
A tu ešte mi dovoľte jednu vec, ja som si tu poznačil, že kolega Juraj Droba, člen Zahraničného výboru Národnej rady, ak to dobre menujem, hej, podpredseda dokonca, myslím, že bola ambícia byť predsedom, že tak proste nezvládnutá vec ako protokolárne záležitosti, že to ma udivuje, hej, že čo vlastne človek nejakým nezodpovedným konaním môže spôsobiť, hej, že vlastne, že aj ritualizovaním činností vznikali civilizácie. To znamená, sa niečo, sa ritualizovali niektoré činnosti, symbolom sa prisudzovali nejaké významy a na konci proste aj to tvorí tú civilizáciu. Čiže symboly majú svoju váhu a cenu, hej, ale proste to sa nejak v danej spoločnosti ctí.
Čiže keď vy to nerešpektujete, tak ja len na príklade to poviem. Zjednoduším to, že skúste, ja nehovorím o dúhovej, skúste teda, budem v tom, čo tu bolo, čoho sme tu boli svedkom, že preložte dúhovou vlajkou nemeckú orlicu, švajčiarsky kríž, Davidovu hviezdu, hej, slovenský kríž tu už bol preložený, alebo tak, a to by bolo adrenalínové, nejaký iránsky, islamský, či ako sa to povie, polmesiac, hej, že to sú, a uvideli by sme, hej, že.
A to, to znova je, že načo je to dobré, hej, že načo je to dobré? A ja si ináč myslím, že v prípade Juraja Drobu to ani nebolo že zámerom, hej, on si to možno neskôr uvedomil, hej, ale toto nastala tá symbolická rovina toho, že vy iným symbolom prekryjete nejaký symbol, čo znova môže spôsobiť úplne zbytočne ďalšie nejaké napätie, ktorého už tu tak či tak máme dosť, hej.
Mne, Juraj, naozaj nevadilo, že tu tá vlajka bola, koniec koncov viete, že ja mám vzťah k vlajkám vcelku pozitívny, čiže ja naozaj, proste ten symbol ako vlajku a ako toto je úplne v poriadku, to, že jak si tu podal, ja som to pozeral na videu, jak si tu stál, že ... fakt som s tým nemal problém. Ale to, že proste toto nastalo, chvalabohu, žijeme na Slovensku, kde v krajine, vieš, tu ešte tu je tak nič moc, ešte ako tak žijeme, ale prečo provokovať? Hej, že naozaj v tomto, že v tých iných krajinách, že nechcem si to vedieť predstaviť, že možno kde a v akých nejakých periférnych societach, čo by to nejakým spôsobom vyvolalo, hej, že proste takýto nejaký akt, hej. Ty si tu bol konfrontovaný jedine so Števom, ktorý hlasno protestoval, a čo som počul teda, že aj kolegovia z KDH to proste v tejto rovine významovej silne pociťovali, no.
Čiže, vieš, to je tá taká samoúčelnosť toho, že to bolo prekryté, tá významová časť, čo si chcel povedať, bolo tým, že si si toto možno neuvedomil. A to je, to možno aj ukončím, hej, že sumár z tohto celého jedenapoldňového zasadnutia k vážnej téme, téme, ktorá, bolo tu znova povedané, nejakým spôsobom v niečom, v rozsahu asi budeme musieť hľadať riešenia, ale iným spôsobom. Ale tento váš výstrel, sumár je to, že ty si proste, kolega tuná Poliačik sa zaprezentoval ako človek, ktorý vie, čo by urobil Ježiš Kristus, čo uznám, že môže v niektorých societach byť pochopené rôzne. A druhý váš kolega teda znova v symbolickej rovine prekryl jeden symbol druhým symbolom, čo znova môže byť pochopené rôzne.
To je taký sumár, a pritom samotný problém, opakujem sa, môžme o jeho význame a dôležitosti naozaj vcelku seriózne debatovať. Totižto teda okrem toho, že čo som hovoril o tých dvoch chybách, tak tu zaznelo kopu výčitiek, vyjadrení, urážky a možno, a už keď to je efektom, tak naozaj drahým, možno o tisíc voličov viac, hej, ale cena za to je naozaj, by som povedal, enormná, to dávam na zváženie.
A pre ľudí z komunity, o ktorých tu rozprávame, tak cesta riešenia ich problémov pre najbližšie štyri roky je na tejto strane. A aj po tomto, čo ste, čo sa tu teraz udialo, je bez strany SaS, hej, lebo znova keby niekto že takticky k tomu pristupuje, tak už na ten just, už na ten just a po tom všetkom, čo sa stalo, nikto nič nikdy nezdvihne, ani za soft a ani za ultrasoft alebo neviem akú verziu, ruku, alebo teda nestlačí, práve kvôli tomu, čo trebárs aj dnes bolo alebo včera čo sa udialo, hej. Čiže naozaj, keď teda by sme hľadali skutočné riešenie, že, a kolegovia, ktorí sa tým zaoberajú, hľadajú skutočné riešenie, tak okľukou a bez vás. Vy ste sa jednoznačne diskvalifikovali z tejto témy nadobro a nadlho, voľby teda nevyhráte, to je nemožné, ale keby že náhodou najbližšie tri roky, tri a pol roka, tak cesta vedie cez túto stranu parlamentu a asi v nejakej jemnej a trpezlivej a neviem akej, predpokladám, že aj náročnej debate hľadania nejakých nastavení, ale ešte budete musieť počkať na prekrytie časom tohto, čo zaznelo včera a dnes, hej. Lebo toto, čo zaznelo včera a dnes, zbrzdí, prípadne by zbrzdilo, keby bola vôľa a možno naozaj tu aj záväzky má SMER určité voči Európe, a teda k tej európskej socialistickej, neviem ani, jak sa to volá, tak tým, čo tu zaznelo, tak sa ten proces zbrzdil, tak tipujem minimálne o pol roka až rok.
Takže to je výsledok tohto samoúčelného výstrelu do prázdna zo strany našich kolegov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Kolega Poliačik je mladý, odvážny muž, nebojí sa ničoho a nikoho, ide do Biblie, ide hlboko, ide systémom "ani kameň na kameni". Zborí všetko, každú stavbu, ktorú uvidí, jedným šmahom, ostrým pohľadom zborí.
Pôvodne som nechcel vystúpiť, ale včerajšie vystúpenie diplomata OSN rangu pána Drobu ma nabudilo a tvoje vystúpenie, kolega, ma dorazilo, čiže vystúpim. Budem chcieť niečo v tej veci povedať.
Ja naozaj budem hľadať, čo je zmyslom predloženia tohto návrhu. Či z katolíkov, z kresťanov urobiť voľnomyšlienkarov, alebo pomôcť tým ľudom, ktorí sú hore. Ja tomu naozaj nechápem. Ja som sa dozvedel, že katolíci sú proti homosexuálnym partnerstvám, nie kresťania. Ale katolíci, to znamená nekatolícki kresťania sú za?! Toto normálne žasnem.
Toto, čo ste tu, pán kolega, splietali, to ja som v inej veci hovoril, to sú, to sú hlúposti kaviarenského povaľača. To sú presne tie veci, že niekto prečíta päť kníh a je múdry jak rádio, nebojí sa žiadnej témy, nikoho a ničoho. Ježiš Kristus je jak záložka v jedálnom lístku a ide sprava doľava.
Pán kolega, takto sa nevyhráva, ako to ste tu vy predvádzali. A mne je ľúto aj tých ľudí hore, takto sa nevyhráva. Vy ste si z nich urobili rukojemníkov. Ja naozaj nechápem, čo je zmyslom predloženia tohto návrhu. Keby ste aj nabúrali, ja som si to napísal, dourážali, poučili, preučili, zneužili, presvedčili Hrušovského, Figeľa, Kuffu, odťali im palce a priložili na tlačítko áno, tak stále to nič nepomôže, lebo nemáte dosť hlasov. Tam sa obracajte, tam apelujte. Moderný. Ja nechápem, čo je zmyslom. Ak je zmyslom uraziť ľudí, nabúrať im nejaké ich hodnoty - toto je zmyslom predloženia tohto návrhu? Ja tomu nechápem.
Neurážajte týchto ľudí, neurážajte aj mňa! (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem povedať, ja zas neviem koho kolega Martin Poliačik počúval, ale možno asi reagoval nie na mňa, zase to neviem spojiť.
Ale k jednej veci predsa len, k tým stereotypom sa v reakcii vyjadrím, lebo je stereotyp, že mnohodetnosť je prejavom chudoby, sa stáva absolútne dokonca už odpoveďou. Čiže na to sa už netreba pýtať, už všetci vieme odpoveď. Je to tým, že je to chudoba. Ale zo zásady som kritickejší k akýmkoľvek absolútnym pravdám, hej, pokiaľ nemajú viac ako 1 000 rokov. A táto pravda určite toľko nemá. Tak rozmýšľam, kde sa naberá tá istota, hej, lebo keby sme mali viacej času ako dve minúty, tak by sme to rozobrali a zistili, že v tom Sudáne tá chudoba vyzerá ešte, chvalabohu, ináč ako v Lomničke. To hádam nechceme porovnať alebo zrovnať. Tam naozaj teda ja som nebol. Ale z tých fotografií alebo televízie, čo sa dá vidieť, to viem. Čiže nesedí to absolútne. Môžeme o tom rozmýšľať, môžeme to analyzovať, ale nehovorme to ako argument úplne guľometný, že je to tak a hotovo a jediným riešením je iba to bla bla bla. Ale toto ma mrzí, hej, v tomto hľadaní riešení, že si to zjednodušujeme.
A k tomu, čo si začal hovoriť a nedopovedal o tej akcii. Naozaj vidíte, možno je naozaj lepšie v tomto parlamente nepovedať nič, lebo vy poviete niečo a už pozajtra sa dozviem, že som hovoril, že sterilizácie majú byť v Hypernove a za akciu, lebo ja som hovoril o tom, aby sa urobili dostupné, hej, lebo 300 eur pre určité sociálne skupiny je suma nedostupná. A urobme to dostupným. To bolo zmyslom, nie akcia v Hypernove. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, pioniersky dneska aj s technikou, dúfam, že sa mi to podarí, lebo mám záujem vám zaprezentovať jeden graf o tom, čo sa nám „podarilo“. Budem hovoriť a medzitým to skúsim zapojiť. Už Komenský hovoril o zapájaní všetkých zmyslov. Pán Sulík pracuje tiež s tým systémom tak, že zapája všetky zmysly, tak sa opakujem po ňom. Ale nebudem to mať také efektné. Ale skúsim to urobiť. Ešte tu mám internet.
Dobre, takže kým to budem potrebovať, tak dovoľte na úvod mi povedať, že... (Choď to povedať po anglicky, neviem, s tou mojou slabou angličtinou, poviem to po slovensky.) ... preteky pokračujú a naozaj to už začína byť tvrdý zápas „kto z koho“. Na jednej strane sú autori rómskej reformy, teda autori niečoho, o čom sme doteraz nevedeli ani nepočuli. A iba teraz sme sa to dozvedeli a už to vieme. A na druhej strane sú tu také ad hoc pokusy vzopätia ducha a takého by som povedal aj hrdinstva postaviť sa pred chajdu niekde v osade. Výsledok týchto pretekov ak nie je, tak určite bude otrávená spoločnosť a na konci bude chýbať výsledok, čo je tiež dôležité, respektíve ten výsledok bude rozpačitý. Takže naozaj je to vecou chuti a schopnosti a pochopenia toho, že buď teda mi naozaj záleží na výsledku, alebo ide o niečo úplne iné. Takže ak niekomu naozaj záleží na výsledku, tak potom by som doporučoval meniť taktiku a systém, ako ten výsledok dosiahnuť. Chcel som o tom viac povedať, ale hryznem si do jazyka. Poviem to možno niekedy inokedy. Netreba si v tejto konkrétnej veci zakrývať oči, e čas povedať, že niekde sa stala chyba. Nechcem citovať znova z filmu Pelíšky vetu, že soudruzi někde udělali chybu. Ale urobila sa chyba.
A teraz príde ten graf, ktorý nám to potvrdí. Ja sa ospravedlňujem, ja som si to už technicky skúšal, nie je to teda bohviečo, čo sa týka viditeľnosti, ale to dokazuje to, že si nevymýšľam. No dobre, skúsim to pustiť. Neviem tu teraz s tým rolovať. A dá sa s tým už rolovať. (Premietanie obrázkov z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále.)
Proste toto je tabuľka z overených zdrojov. To nie je nejaké JPP. Dokonca sú tam nejaké tajné vládne agentúry ako jedny z prispievateľov alebo takéto výstupy. Nám hovorí, jednoducho povedané, koľko v jednotlivých krajinách sa narodí detí na 1 000 ľudí, to znamená, aká je natalita v tej-ktorej krajine za minulý rok. Nuž a dozvieme sa tak, že najväčšia natalita je v krajine Niger, tu je druhá Uganda a tretia krajina Mali, respektíve Lomnička.
Teraz si dovolím povedať niečo o Lomničke. Neexistujú štatistiky, teda určite nie oficiálne, ktoré by hovorili, koľko rómskych detí sa narodí v danej dedine. Čiže sa tu len robí štatistika, koľko detí sa narodí. Lomnička je čisto rómska obec, to znamená, tam, myslím, sú traja alebo štyria príslušníci teda majoritného obyvateľstva, v tomto prípade nemajoritného, ostatní sú čisto rómski obyvatelia. A tam sa za minulý rok narodilo, myslím, cirka dvesto detí pri tom počte obyvateľov. To znamená, že keby sme Lomničku posudzovali, samozrejme, je to trošku pritiahnuté za vlasy, ako štát, tak je tam tretia najvyššia pôrodnosť na svete, to znamená, tesne po krajinách, ako je Niger, Uganda spolu s Mali. A za nimi je Zambia, Burkina Faso, moja obľúbená, Etiópia. A dokonca prvých 40 krajín sú africké krajiny. Až tam niekde úplne na konci, teda po tej štyridsiatke, sa začínajú objavovať krajiny, myslím, Blízkeho východu, Palestína, proste tento typ krajín. Samozrejme, Európa začína od 200 vyššie. Toto je stav, kde sme sa sociálnou politikou soudruhů, ale aj nesoudruhů dopracovali. Je to stav, pred ktorým sa už nedajú zakrývať oči. Toto je, inač, Lomnička.
Ale mám aj také tušenie, že keby sme možno zobrali Rakúsy, tak tam to vyjde ešte horšie. Hej, ale tam sa to nedá presne povedať, lebo Rakúsy nie sú čisto rómska obec, ale na počet narodených detí za minulý rok v Rakúsoch keby sme to spravili, tak mám miernu obavu, že by sme predbehli aj Niger. To znamená, že toto sa deje v strednej Európe v 21. storočí, a to aj našou zásluhou, mojou minimálne. Ale už si ju pripúšťam. Určitý podiel viny si začnem pripúšťať aj ja, pokiaľ sa mi nepodarí alebo pokiaľ sa nám nepodarí s tým niečo urobiť.
Musíme uznať, že niekde sa stala chyba. A neviem, či veríte teda, že tento graf, ja ho vypnem, lebo to ruší, keď to tam bliká, aspoň čiastočne vás donúti sa zamyslieť nad tým alebo to akceptovať a vôbec nad tým aspoň trochu rozmýšľať. Keby niekto mal záujem, tak kľudne prepošlem link, kde si to môže v kľude a vo veľkej viditeľnosti, teda vo veľkom rozlíšení pozrieť. Takže niekde sme spravili chybu. Ešte to dopoviem. Keby Slovensku nepomáhali s natalitou rómski spoluobčania, tak nie sme v tom grafe na 187. mieste s tou natalitou, ale možno na 220., 230. mieste. Takže to znova hovorí o tom, že niekde sa stala chyba.
A to čo sa tu prezentovalo ako super opatrenie, tak zlyhalo totálne, úplne a absolútne. Opatrenia typu kočíkovného, typu pôrodného absolútne nezabrali, respektíve zabrali, ale tak, že sa časom za to budeme hanbiť. Ja nehovorím, že pani Tomanová keď mala ten fight aj ten spor s pánom Brockom, že to nemysleli dobre. Oni to, verím, mysleli dobre aj chceli dobre urobiť. Nuž ale dopadlo to tak, ako to bolo na tom grafe. To smutné prvenstvo by nás malo zobudiť, a tak až iný výraz ma napadol, ale nepoviem ho, aby sme sa strhávali zo sna, že čosi sa teda nepodarilo tak, ako to aj pán Beblavý hovoril, ale teda hovoril to Černomyrdin, že chceli sme to najlepšie a verím, že chceli sme to najlepšie, ale dopadlo to tak ako vždy. V tomto prípade to dopadlo naozaj veľmi zle a, samozrejme, to je jednoduchá úloha skonštatovať, skritizovať, obrblať to. To vedia urobiť všetci, to viem urobiť aj ja, čiastočne.
Ale ja sa pokúsim teda aj naformulovať možno nejaké východiská alebo niečo, čo s tým prípadne treba robiť, ako sa časom možno prestať hanbiť za to, čo sme spôsobili.
Skôr, ako sa k tomu dostanem, hovorme ešte o určitej relativite. A to súvisí aj s predkladaným návrhom. Tá relativita je v tom, že keď kočíkovné s pôrodným je dneska niekde na úrovni 870 eur, čo pri majoritnej spoločnosti predstavuje zaujímavú sumu, pri minoritnej spoločnosti, teda pri rómskej populácii je prudko vysoká suma, nepoviem iný výraz, ale je prudko vysoká alebo respektíve v ich pomeroch je rádovo vyššia, ako je chápaná v majoritnej spoločnosti. A, znova, naopak, suma, ktorá teraz je nejaká za sterilizácie niekde na úrovni 300 až 500 eur, je pre majoritnú časť teda nie malá, ale tak už keď to treba, tak tých tristo eur sa dá niekde nájsť, zatiaľ čo v tej minoritnej spoločnosti sa tých 300 eur nájsť nedá, i keby sa to chcelo nájsť. Čiže to je znova na dovysvetlenie. Takže pri tom, k čomu sme sa my zaviazali, a naozaj je to pravdou, čo ste vy spomínali, že spravíme dostupnosť určitých zákrokov, tak v tejto relativite, keď si to pozrieme, tak vidno, že sme vlastne niektoré tie zákroky spravili nedostupné alebo sú respektíve absolútne nedostupné. Takže naozaj dostupnosť zákroku sterilizácie pre rómsku populáciu je na úrovni science-fiction, teda je nedostupná. Čiže v tomto sme si ten náš záväzok, ktorý sme prijali, nesplnili.
Teda čo prípadne s tým robiť? Predložený návrh samotný, budem zmierlivý, budem si dávať pozor, lebo už som si nazbieral tých mojich členov fanklubu moc veľa, takže budem zmierlivý, nebudem hovoriť, že je zlý, i keď by som to mal chuť povedať, a poviem iba to, má veľa nedostatkov. Existuje riziko, že sa bude zneužívať. A na Slovensku existuje riziko, že sa bude zneužívať veľmi, hej. Znova, vychádzame z toho, čoho všetkého sme tu my schopní alebo ako sa nám nedarí to, čo chceme realizovať.
Sme definovali, že ten zákrok bude zadarmo pre tých, čo majú štyri deti a nad 35 rokov tri deti. Čiže toto sú parametre nejaké základné, to znamená, kde sa to začína. Ale to nedefinujeme, kde sa to končí. Takže ono teoreticky môže nastať tá situácia, že naozaj niekto bude mať záujem tie výkony si nadháňať, aby mal čo fakturovať zdravotným poisťovniam. Tak v zmysle toho, že budem teda si to nadháňať, tak spravím to nejako motivačne. Takže ono teoreticky sa môže stať, že sa nám budú chodiť sterilizovať 60-ročné ženy, ktorých sa to už, ako to vieme, moc netýka, ale tento zákon v zásade toto umožňuje, hej. To je chyba, ktorá, by som povedal, je veľká. Možno každý by povedal, že to je absurdita. No je to absurdita, ale my žijeme v krajine, kde sú absurdity úplne na bežnom poriadku. Takže, viete, tu 25 hektárov za 15 000 eur, to je nič, nula bodov. Je to síce absurdita, to uznávam, ale v našej krajine je všetko možné. A eldorádo nie je v Peru, ale na Slovensku. Takže to tu kľudne môže nastať. Čiže k tomuto sa možno by sme aj vedeli dopracovať, čo by nám bolo potom asi aj ľúto, lebo by to paradoxne spôsobilo to, že by sa zaťažil ten zdravotnícky systém takým spôsobom, že by sme zrazu zistili, kto všetko by prípadne tú sterilizáciu podstupoval. Ale nehovorím, že úplne to tak skončí, ale na to riziko upozorňujem. A potom by sme sa na konci dozvedeli to, čo je starou pravdou a platí, že to, čo je zadarmo, je najdrahšie, hej. A na to naozaj by som teda upozornil, že veci ktoré sú zadarmo, v zásade nemajú cenu. A špeciálne v niektorých komunitách sú veci, ktoré sú zadarmo vnímané ako bezcenné na druhú.
Keby sme teda chceli robiť trošku nejaký výsledok, tak potom poďme spolu rozmýšľať, týka sa to hlavne vás, nad tým, ako to urobiť dostupným. To znamená, ako tento zákrok urobiť dostupným. Nebudeme tu teraz rozoberať tú rovinu, ktorú sme tu rozoberali doobeda. Ja nechcem sa do toho púšťať. To je náročná téma. Ale keď by sme vychádzali z tej premisy, v ktorej sme sa zaviazali, to znamená, urobíme to dostupným, tak potom rozmýšľajme tým smerom, že urobme niektorý zákrok dostupným. To znamená, povedzme, že bude stáť pre niekoho ten zákrok osemdesiat, deväťdesiat eur a bude na splátky a bude sa to posudzovať podľa toho, že ja neviem, že ten niekto je poberateľom hmotných dávok alebo je v nejakom stave sociálnej núdze, tak vtedy ten zákrok je možné absolvovať za takúto, pardon za výraz, akciovú cenu, hej, alebo prípadne s odloženou splátkou. Čiže keby sme chceli byť to, čo by sme mali byť, teda tí, čo hľadajú riešenia a umenie možného z tej situácie, nieže sa tu budeme navzájom vybíjať v tom, kto je väčší, tak toto by mohlo byť jedným zo smerov, akým sa vybrať, ja nehovorím, že presne tak to má skončiť, ale jeden zo smerov, aký by sa dal vybrať. To znamená, vieme, že to je jedna z možných alternatív pre určitú skupinu. Ako-tak ju treba urobiť dostupnou, dostupnou stanovením nejakej sumy, aby si to mohli dovoliť tí, čo sa pre to slobodne rozhodnú. Nebude tam nejaký, by som povedal, podružný vplyv a tak ďalej a tak ďalej. Teraz na záver už budem končiť. Toto trebárs keby sa nám alebo vám podarilo, mne je to úplne jedno, komu sa to podarí, hej. Ale na konci nech je výsledok, hej. Keby sa to podarilo, to je jedno z opatrení, ako sa vysporiadať s tým obludným prvenstvom, ktoré som vám tu demonštroval na tom grafe.
Tam sú, samozrejme, ďalšie veci, ktoré musíme riešiť, a ďalšie opatrenia, ktoré musíme riešiť, kočíkovné, pôrodné. A ja napríklad už vyjadrujem miernu obavu z tých prezentácií, hej, lebo tuná kolega, ktorý sa pokúsil o štátnický prejav, popri druhom svojom kolegovi nadáva do orgánov, ktoré spôsobujú trebárs aj takéto prvenstvá. Tak hovoril, že to je to isté, ako keď niekto povie, že by mal ísť na opustený ostrov, ako keď niekto povie, že sociálna politika štátu by mala končiť pri dvoch-troch deťoch. Toto je to, čoho sa bojím, že k tomuto prídeme. To znamená, každý iný názor bude názor blba a iba niekoho názor alebo niečí názor alebo z nejakého autorského kolektívu názor bude ten najsprávnejší zo správnych. Čiže, upozorňujem na to, takto to proste nefunguje. Ja viem, že si možno niekto myslí, že to takto funguje. Ale takto to proste nefunguje. Pokiaľ sa chcete popasovať s ťažkou témou, tak sa tešte každému, kto chce tomu trošku pomôcť, aby sa to podarilo vyriešiť, lebo koniec koncov je to našou úlohou a kvôli tomu tu sme.
Čiže to môže byť ani nieže sekundárne, ale úplne vzadu jedno z opatrení, ako urobiť dostupnú sterilizáciu trebárs aj pre sociálne vylúčené spoločenstvá. Tam sú iné opatrenia, ktoré sú tu. Ale teraz, viete, keď človek povie A, tak chce povedať aj B. A nepochopte ma v zlom. Už toľko sme sa napočúvali vzletných myšlienok. Aj teraz som videl prezentáciu, tu bude svet zo dňa na deň lepší a krajší. A kto to zaplatí? Európska únia. Nuž Európska únia, pán Sulík vie sám veľmi dobre, má ďaleko iné problémy, ako urobiť náš svet lepším a krajším, obzvlášť keď sme si to my sami pokašľali. Čiže tam by som sa nejako neúfal, ale čakal na to, z čoho a ako využiť akýkoľvek potenciál, ktorý vnútri existuje, aby sme znova si tu nevybudovali nejaký vzdušný zámok, do ktorého ani ten pomyselný rebrík nevieme vložiť, lebo však nie je ho kam ani nedá sa z čoho postaviť. Čiže to B, ktoré chcem povedať, bude v tom, že pokiaľ sa neuchopí ten problém tak, ako sa má uchopiť, tak tu len nekonštatujme, čo tiká alebo netiká či búcha alebo nebúcha.
My týmto smutným prvenstvom európskym, ale pomaly sa blížime k svetovému prvenstvu, sme spôsobili to, keď to trošku, naozaj iba trošku zhyperbolizujem, tak môžeme začať uvažovať nad takým niečím, ako je Medzinárodný trestný tribunál a trestný čin genocídy, lebo, zacitujem pre istotu, aby som znova nebol zle pochopený, ja niečo poviem, potom to niekde prekrútia, povedia, že ja neviem, čo som kde povedal, lebo genocídou je aj to, keď niekto spôsobí nejakej náboženskej, etnickej alebo rasovej skupine ťažké telesné alebo duševné ublíženie. Nuž, vážení, ja viem, že to znie hrozne, ale pokiaľ k niektorým veciam sa nepostavíme, tak ako sa k nim postaviť máme, teda čelom a poriadne, tak nie ja, ale, je to dosť možné, niekto to takto posudzovať bude. To, čo sa „podarilo“, na čo aj graf poukáže, keď tam doplníme to, čo tam doplniť máme, tak je dosť možné, sa dá takto aj posudzovať, čo v tých niektorých osadách nastalo týmto zvráteným a na neschopnosti postaveným sociálnym systémom, ktorý v tomto štáte funguje.
Takže riešením z toho je to, že nebudem ofenzívny k nikomu, nebudem sa do nikoho navážať, budem sa snažiť len apelovať na to, že sú tam možno mierne chyby, o ktorých nehovorím, že sa nedajú doladiť, a hovoriť o nejakých riešeniach. Netreba robiť kategóriu, netreba odsudzovať niekoho. A keď niekto bude pracovať tým systémom, tak treba byť veľký. Ďakujem pekne.