Správa o chudobe alebo správa o potravinách pre chudobných, ktorá tu teraz je prejednávaná za veľkého záujmu poslaneckého zboru, dneska ešte som dokonca prekvapený, ale dva dni predtým, či kedy sme rozprávali, bolo ďaleko menej. To je to, čo som tu hovoril. To je to, že už sa ani nehráte. Že už sa tu ani nikto nehrá, lebo na tých hlasoch chudobných spočíva moc a to sú teda aj, povedzme si pravdu, častokrát vaši ľudia, ktorí uverili tomu, že im chcete pomôcť. Chudáci, oni tomu uverili, že im chcete pomôcť! A tak aspoň pro forma, kvôli štábnej kultúre by ste tu mali sedieť a srdnato bojovať, že to nie je pravda! Že to nie je pravda, že potravinová pomoc sa nerozdáva kvôli tomu, že ste neschopní alebo že niekto je neschopný. Povedzte, že to je kvôli vychýlenej zemskej osi aspoň. Skúste niečo, veď na tých kluboch si vždycky viete všetko ospravedlniť, tak nájdite nejaký dôvod, že prečo sa nerozdáva potravinová pomoc v roku 2012 a v 2013. Pri tých absurditách, ktorými sme tu svedkom, tak tu kľudne možno niekto príde a povie: "Kvôli vychýleniu zemskej osi." Ale aspoň ukážte nejaký záujem, že vám na to záleží. Nezáleží! Vy sem prídete na to hlasovanie, ktoré nevieme, kedy bude, a úplne bez hanby, bez ničoho, ľavou zadnou, studenou rukou a už po neviem koľkom vypitom poháriku zahlasujete úplne zľahka, bez problémov, bez akéhokoľvek rozporu morálneho, etického, za dve veci: že ste nepomohli chudobným, aby dostali nejakú múku, no však načo, hej, a že zároveň pomôžete bohatým.
Vážení, správa o potravinách pre chudobu nie je sranda. To je vážna vec. A to je to znamenie, ktoré nám sem prišlo, lebo na každého raz dôjde. Na každého raz dôjde a to znamenie, ten kto si to fakt zoberie a rozanalyzuje, tak povie, že to už nám niečo ukazuje, že už, že už aj možno tá vyššia moc zhora sa na to nemôže pozerať, tak nám dovolila spojiť dve veci dokopy, aby bola tá absurdita úplne jasná. Ale nepohne to tu s nikým, mám pocit. S nikým ani trošku to nezatrasie, ešte tu bude po mne niekto vykrikovať!
Oceňujem, že v novembri bola, bolo schválené, aby sa táto správa prejednávala v parlamente. Veľmi dobre. To, čo prišlo z ministerstva pôdohospodárstva ako spracovaný materiál, tiež veľmi dobre. Oceňujem, naozaj vidno, že sa niekto tomu venoval zodpovedne, chronologicky, ale je to len postup, je to len chronológia. Ja mám pocit, že niečo tam zabudli dopísať. Tam chýba záver. Tam chýba ukončenie. Tam chýba rezultát. Tam chýba opatrenia. Tam proste. Ja. Budem zmierlivý v čase vianočnom, predvianočnom, že možno zabudli, ak tak, prípadne treba narýchlo doložiť tie posledné dve strany alebo jeden a pol strany aspoň, kde sa povie, stala sa chyba, zodpovedný za to je Fero Mrkvička, Janka Zelerová a neviem kto a títo ľudia, žiaľ, už teda, žiaľ, pre nich, nerobia na ministerstve pôdohospodárstva, niektorým z nich bol znížený plat. Proste to tam mi chýba. A ešte v opatrení mi chýba to, že by niekto povedal - je nám to ľúto, že sa to takto stalo, preberáme politickú zodpovednosť za to, že sa to stalo a pokúsime sa urobiť do budúcna tak, aby sa to už nestalo. To mi v tej správe, či sa na mňa hneváte, alebo nie, chýba. Tá správa je chronológia, ako čo prebiehalo, a na konci to tam chýba. Znova to skončí, tak jako v tejto veci, veci končia. V tomto štáte veci končia. To znamená, nič. Znova nikto nič. Nikto nezahučí, nikoho nevyhodia, nikomu neznížia plat, o politickej zodpovednosti už vôbec nebudeme rozprávať a znova ideme ďalej. Úplne s kamennou tvárou bez mihnutia brvy okom ideme ďalej a tých ľudí necháme v tom, v tom pocite, že v tejto krajine je všetko možné, ešte ani tu blbú múku tým chudobným nevieme rozdať, ani za to nikto nemôže. Pol milióna ľudí približne by si mohlo týmto pomôcť. Ja neviem presne, koľko by to vychádzalo tej múky alebo čoho, hej, niekoho by sa to možno dotklo, alebo nie. Ale niekomu to fakt pomôže a to je, preto je náležité, že tá správa bola predložená. To som rád, že vtedy pri tom hlasovaní sme si to uvedomili, že to není nejaký parciálny spor, či nejaká skupina piatich ľudí zarobí o 25 miliónov eur ročne viac. To sa sem dostane a aj schváli. Takže to som rád, že kvôli tých pol milióna chudobným ľuďom sme sa o tejto správe mohli dozvedieť. Zatiaľ, že nikto za to nie je pomaly zodpovedný. A teraz budem apelovať na to, aby sme dokončili tu správu tak, aby sem prišla ešte raz a aby tam doložili ten záver, lebo predpokladám, že v mojom vystúpení to nestihneme sem dobehnúť z toho ministerstva a doložia sem ten záver, že koho vyhodili, komu znížili plat. Ale ja nevolám po krvi, ja nie som nejaký krvilačný, že by mi na tom nejako sakramentsky záležalo, že by niekoho vyhodili. To je princíp, lebo keď urobíš chybu, musíš platiť. V tejto krajine, tu sa robí úplne, budeme zmierliví, možno nevedome chyba, nebudem hovoriť, že keby náhodou aj vedome, že účelovo, ale nič. Nikto neplatí, ani nemá pocit, že by mal, hej, že vyviesť nejakú zodpovednosť. Pomaly sa začuduje, však ako je to vôbec možné, hej, by som ja mal niesť nejakú zodpovednosť alebo niekto by mal viesť zodpovednosť za chybné rozhodnutie. Čiže predpokladám, že to nestihneme. Čiže to uznesenie prečítam na konci, by malo byť také, že teda nech sa nám vráti ešte raz táto správa do parlamentu s týmto koncom, ktorý tam v dnešnej správe, ako isto uznáte, chýba. Ja keby som k tej samotnej správe, ako to trebárs ja vnímam, ja nebudem robiť sudcu tuná z tohto, netrúfam si to, to úplne zanalyzovať, ale z povedaného si dovolím tak pre jednoduchosť, aj pre ľudí to teda zjednodušiť, že asi ako.
Prvá potravinová pomoc, v ktorej sa aj niečo rozdalo, chvalabohu, prebiehala v nejakých normách, mantineloch určených za pána Simona. Bolo vysúťažených viac, ako sa pôvodne myslelo, to znamená aj viac roboty s tým spojenej. To znamená, keď je viacej, no tak potrebujete väčší sklad. Pôvodne sa možno rátalo, že menej. Nepodarilo sa všetko rozdať. Ale nie je to, chvalabohu, v tomto nie sme jediní v Európe, ako častokrát vieme byť, hej. To znamená, sa to nepodarilo všetko rozdať aj v iných krajinách, myslím, že Portugalsko, ešte nejaké iné krajiny tam boli, Estónsko. A v tomto treba byť zmierlivý a mať pochopenie čiastočné - áno, bolo to prvý krát - nevedeli sme, bolo niečo určené, proste stala sa chyba, tí, ktorí si mysleli, že to dokážu z tej potravinovej banky zistili, že to nedokážu. Ale niečo sa rozdalo. To znamená, tých 400-tisíc alebo koľko ľudí nejakú tu múku alebo nejaké tie kolienka dostali. Dosť ľudí, ktorí si pomohli. Takže toto je vyhodnotenie toho obdobia za predchádzajúceho pôsobenia pána ministra Simona.
A ja teraz napr. neviem celkom presne ten, tú preskočku, ktorú, o ktorej vy tu tak zložito sa tam hovorí, kedy kto môže alebo nemôže. Ale ja som pripravený veriť tomu, že vyhlásiť súťaž po voľbách nemôže byť z politického hľadiska dobré, lebo by sa to hneď vrátilo, že proste, jak je možné vyhlásiť a po voľbách to sa nerobí, politicky nekorektné, hneď ju treba zrušiť a neviem čo. Čiže aj tu som pripravený sa na to pozerať objektívne, to znamená, že pokiaľ ten stav zostal otvorený a pripravený pre vás, aby ste vy nemali zviazané ruky, že niečo bolo alebo nebolo vykonané, aby to zbytočne nešlo do novín, že po voľbách Simon ešte vyhlásil nejakú súťaž. Podľa mňa to bolo korektné, že to takto zostalo. Ale ja neviem, ten jeden deň, dva dni alebo neviem čo. Ale z toho celého, z toho môjho laického pohľadu na celý ten problém mi to vychádza naozaj teraz tak, pán minister, že, to, že sme to zbabrali, spackali pre ďalšie roky - nehovorím, že vy - ale niekoho musíte z toho ministerstva hodiť cez hradby. To sa tak obrazne hovorí. Veď už aj starí Rimania vraveli, že proste musíte ľudu hádzať cez hradby, lebo potom sa ten ľud nahnevá. Nemôžte byť tak arogantní, tak sebastrední, tak presvedčení o svojej neomylnosti a bohorovnosti a sile, že nehodíte cez hradby nikoho! Musíte sem tam niekoho hodiť cez hradby. Musíte nájsť niekoho, kto je za to zodpovedný. (Reakcie z pléna.) Vinník. Je to, teraz neviem, či smejete na mne alebo na pani Žitňanskej, ale pre túto vec, pre zdravie tejto spoločnosti, pre aj takú katarziu je to dôležité, aby ste povedali, že Fero Mrkvička a Jana Zelerová, je zodpovedná za to, že pol milióna ľudí nedostane potravinovú pomoc v roku 2012 a 2013 tým, že si nesplnili načas a dôsledne svoje povinnosti. Pán minister, neobíďte to akože ľavou zadnou, tak jak sa to tu obchádzalo celých 22 rokov, tak jak ste dokázali chytiť len nejakého človeka, čo kompóty bral, a keď už začal pýtať viac ako kompóty, tak to už sa nepáčilo tým, ktorí už brali viac kompóty, no tak ho kefli po krku. Čiže naozaj nemôžme už takýmto systémom robiť. Musíte pre správu o tom, že pol milióna ľudí nedostane pomoc, nedostane potraviny, ktoré by im pomohli, musíte niekoho hodiť cez hradby.
Samotný návrh uznesenia za chvíľočku prečítam. Ešte chcem teda povedať, že pán minister, ja som na vás apeloval. Viete, my sme, ja teda neviem, či vy ste z fachu, ale ja som z fachu, vášho fachu, z poľnohospodárskeho, lebo ja som fakt to aj študoval, aj som v tom prostredí vyrastal a u nás sa na povedané slovo začalo sadiť, hej? Chlapi si podali ruky a začali sadiť, hej. To bola ešte stará škola. Neviem. Teraz to funguje inak. Spravíte zmluvu ako Vojna a mier - a nič neplatí. To je také gentlemanské. Ešte v tých starých školách to takto fungovalo. Ale ja som vtedy na vás apeloval, v tomto rozmere, keď ste tu predkladali v zrýchlenom, v modernom móde konaní, aby sa pomohlo poľnohospodárom kvôli tomu, že bolo sucho. A ja som teda apeloval, že teda verím, že o rok, keď sa stretneme, tak z tých požičaných peňazí sa niečo vráti. Tak k tomu sa budeme blížiť. Tam som vtedy apeloval, že teda to chlapské slovo, že vyberiete takých, ktorí to aj vrátia. Nieže teda len dostanú ďalšiu pomoc, aby sa to znova niekde v tej bezodnej jame stratilo. A teraz tiež chcem na vás apelovať v tom, ako sa hovorí, z fachu, hej, tak chlapsky, že teda, že keď sa stala chyba, tak to treba nejakým spôsobom doriešiť. (Krátka pauza.) Čiže to uznesenie predložím, či zahlasujete, uvidíme.
A chcem ešte poprosiť jednu vec, pán minister. To mi tiež v tej správe chýbalo, a to vás chcem teda aj k tomu vyzvať kvôli tým pol milióna chudobným ľuďom, či veríte, či nie, sú tu. A majú častokrát, ráno sa zobudia a nevedia, čo na obed budú dávať do hrnca. Tu idete pomáhať za hodinu ľuďom, ktorí nevedia, či, no. Toto prehltnem. Kvôli týmto ľuďom vás chcem vyzvať, či by ste nepreverili, že s takou pokornou malou dušičkou prísť a napísať ešte raz do toho Bruselu, že by si sa náhodou vzhľadom k tomu, že títo ľudia, naozaj tu máme s tým problém, došlo k pochybeniu, či by sa to nedalo prehodnotiť, že by sme sa mohli znova o túto pomoc uchádzať. Nasypať si trošku popola na hlavu, povedať, stala sa chyba, hej, ale, prosím vás, to, že sa stala chyba, tých pol milióna ľudí nezbohatlo. Práve naopak. Hej? A to je ten apel na vás, že či by ste boli schopní túto pokoru prijať a napísať nejaký takýto list. Lebo keď nie, tak znova existuje ďalšia možnosť. A to už potom bude problém aj pre túto krajinu, že keď by chudobní ľudia napísali list do Bruselu a povedali, prosím vás, my sme chudobní, ale máme babrákov nezodpovedných, neschopných úradníkov a politických predstaviteľov, že nám, to, čo vy ponúkate neboli schopní zadministrovať. Prosím vás, ale my sme chudobní tak či onak. Viete a to bude len ten problém pre túto krajinu. To by bola ta hanba, ktorú by si nikto, keby bol slušný človek, tak by z nej očervenel. Keby takýto hromadný list chudobní ľudia zo Slovenska napísali do Bruselu a povedali, že prosím vás, my sme chudobní tak či tak. A ešte k tomu máme aj nezodpovedných a neschopných politikov. To už by bola len hanba. Ja nehovorím, že ho chcem písať, ale ten text sa mi už v hlave vynára, že čo by tam malo byť napísané. Preto, ja si myslím, že by bolo lepšie, pán minister, keby ste skúsili, či predsa len by sa nedalo do toho Bruselu napísať. A chcem povedať na záver a jednu vec, lebo ja pracujem systémom výsledkov, a by som povedal, že plánu B. Plán B v tejto chvíli znamená to, že pokiaľ by sme nenašli spoločný úzus v tom, že treba doniesť správu, kde bude doplnená, doplnené tie posledné dve strany, ktoré tam teraz chýbajú a nenašli by sme v sebe tu pokoru, že by sme skúsili napísať tomu Bruselu, či by sa to nedalo prehodnotiť. Tak, pán minister, žiaľ, potom prepáčte, ak budem musieť urobiť jednu vec, že toľko ešte mám aj kamarátov, ktorí mi nejakú tonu-dve alebo tri tony múky dajú a ja vám ju, ich prídem tým chudobným rozdávať pred vaše ministerstvo. Ale to si za klobúk nedáte. Len na dokumentovanie toho, že sa tie veci dajú urobiť. Ja som raz robil pokus, že sme 100 kg múky pred Tescom rozdávali, za 12 minút sme ho rozdali. Ale ináč tí chudáci ľudia nevedeli, o čo ide. Čiže oni neprišli kvôli tomu, že chcú múku, oni prišli len, že nevedeli, len niekto im dával do ruky. Chcel som s tým dokumentovať, za koľko sa to dá zorganizovať. 100 kg múky za 12 minút pri ľuďoch, ktorí to nečakali. To znamená, keď máte ľudí, ktorí to očakávajú, tak predpokladám, že rádovo silnejšie. Pán minister, neberte to osobne, pokiaľ by sme nenašli nejaký úzus, tak len chcem znova na silnejšiu dokumentáciu a väčšiu expresiu toho, že tej neschopnosti štátu, vám dokázať pred budovou vášho ministerstva a dokonca som rozmýšľal, že aj možno pred vaším domom. Lebo my sme v slobodnej krajine, chvalabohu, zatiaľ a ja si viem vybaviť aj zaujatie verejného priestranstva pred vaším domom a tých chudobných ľudí tam doviesť a tam im tu múku budem rozdávať. (Krátka pauza. Reakcia z pléna.) Pán minister, dokončím a potom vám aj zodpoviem aj na vašu otázku. Toto chcem urobiť, ale ja dúfam, že nebude to potrebné urobiť. Ja verím, že dáte signál vašim, že to uznesenie moje prejde a že vy si to na tom vašom ministerstve pre pokoj a dobro tejto krajiny niekoho nájdete, že sa bude musieť prihlásiť na
www.profesia.sk. A do životopisu si napíše, bývalý úradník ministerstva pôdohospodárstva. Lebo taký je život. Za chyby sa platí. V tejto krajine nikto neplatí za chyby. Nikto. Ešte sa smeje ostatným do očí. A to tých ľudí uvádza do beznádeje a rezignácie. To je veľmi nebezpečné, sociologické fenomény.
Pán minister, a na vašu otázku ja som sa snažil v krátkosti zodpovedať. Pán Simon z toho, čo tu bolo povedané, rozdal 400-tisíc ľudom múku a nejaké kolienka a stala sa aj nejaká chyba. Ale pri robote sa stane chyba. Pri robote sa stane chyba. Obzvlášť, keď to robíte prvýkrát, obzvlášť, keď už máte nejaké noty, ktoré vám niekto nechal, aj ľudí, s ktorými to máte robiť. Tam budem zmierlivý. Zmierlivejší, nieže zmierlivý. Ale hovorme o tom, že rok 2012, 2013, tí ľudia nedostanú tej múky, tie kolienka alebo neviem čo. Ale pomohlo by im to. Potešili by sa tomu. O tom to je celé. Pre týchto ľudí potrebujeme z tohoto parlamentu poslať signál, že sa o nich niekto zaujíma. O chudobu, že sa niekto zaujíma. Okrem toho, že sa tu zaujímame o veľkých hráčov biznisu a robíme im z ich života podnikateľské nebo už teraz. Tak aj tento signál, bolo by dobre, keby z tohto parlamentu odišiel.
A teraz, ak mi dovolíte, ja som nevedel nájsť návrh toho uznesenia. Ja som ho požičal, že či by ste mi ho požičali naspäť. (Krátka pauza. Odovzdanie návrhu uznesenia rečníkovi.)
Ak dovolíte, ja by som prečítal alebo tak sa to má, pán spravodajca, prečítam návrh uznesenia, o ktorom teda budeme hlasovať. Ešte je dôležité, aby sme aj zaň zahlasovali, o to vás chcem poprosiť.
Návrh uznesenia k správe o potravinovej pomoci Slovenskej republiky (tlač 286): "Národná rada Slovenskej republiky s veľkým znepokojením vníma informácie, ktoré boli predložené v správe o potravinovej pomoci Slovenskej republike. Z uvedeného materiálu je zrejmé, že došlo k viacerým pochybeniam, ktoré v konečnom dôsledku viedli k tomu, že Slovensko nezrealizovalo potravinovú pomoc v roku 2011 v schválenom rozsahu a následne v rokoch 2012 a 2013 sa v dôsledku týchto pochybení programu potravinovej pomoci nezúčastňuje, resp. Slovenská republika bola z programu vylúčená. Potravinová pomoc sa týka viac ako pol milióna našich obyvateľov. Je preto nevyhnutné, aby sa tieto skutočnosti dôsledne vyšetrili a boli prijaté adekvátne - podčiarkujem - adekvátne opatrenia. Národná rada Slovenskej republiky žiada predkladateľa, aby v termíne do 60 dní predložil doplnenú správu, v ktorej bude jasne pomenované, kto je za uvedené nedostatky zodpovedný, v prípade, že sa okrem politickej zodpovednosti preukáže pochybenie konkrétnych zamestnancov ministerstva pôdohospodárstva, resp. iných zúčastnených subjektov Národná rada Slovenskej republiky žiada predložiť informáciu, ako Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky v takomto prípade postupovalo." Pán spravodajca, nech sa páči. (Odovzdanie návrhu uznesenia.)
Ak dovolíte, myslím si, že na tom uznesení nie je nič zlé. Ak by sme sa vedeli na tom zhodnúť, bol by som rád, keby prípadne aj pán minister sa k tomu vyjadril, že či vidí na tomto návrhu uznesenia niečo zlé. Ja si myslím, že pre takú aj našu psychohygienu spoločenskú a spoločnosti by bolo dobré sa k tomu, k takémuto uzneseniu postaviť čelom, ale zároveň po tých 60 dňoch aj prísť s niečím takým, čo ľuďom pomôže nezatrpknúť, lebo, žiaľ, darí sa to tomuto parlamentu strašne dobre a strašne rýchlo, že ľudia rezignujú a zatrpknú na to, že ešte v tejto krajine to, o čom sme tu včera rozprávali, to znamená spravodlivosť, existuje. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
