Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, na úvod len poviem, že naozaj vďačím už komu-tomu, ale že nie som odkázaný na to, aby som musel robiť niektoré veci, ktoré robia niektorí kolegovia, ale to možno niekedy inokedy.
Pán minister, nič v zlom, vy ste nesvojprávny, alebo ste svojprávny? Lebo vy ste tu čítali správu, ktorú vám asi niekto pripravil a ste vraveli teda, že "minister povedal". Však vy ste minister, nie? Či sa niečo zmenilo? Alebo? Viete, to je taká možnosť, keď niekto povie, nepodstatná technická vec, ale naozaj, vy ste čítali správu, hovorili: "minister rozhodol". Čiže vy ste rozhodli. Vy ste mali povedať: "Ja minister som rozhodol." (Reakcia z pléna.) Ale nič zlé. Ja som to pochopil, len to prišlo naozaj také zvláštne. To prišlo také ľuptákovsko-migašovské. (Reakcia z pléna. Smiech v sále.) Viete, že ja som tu teda v tých onehdá skvostných, hviezdnych časoch nebol, ale počul som, hej? Čiže viete, čiže takto vám niekto pripraví podklady a vy si onikáte, alebo? Viete, no to je ako taká (smiech v sále), taká vsuvka na začiatok, že vyruším, no. Prosím? (Reakcia z pléna.) Veď správa, ale vy ste minister, nie? Či nie ste minister? Lebo niekedy človek má taký pocit, že teda že, no, ste tam alebo plníte úlohy, ktoré boli zadané, ale, pán kolega, tak teda to bol ten môj úvod, hej? Naozaj to vyznelo trápne. No mne to prišlo trápne a verím, že tu kopa kolegov si to ani nevšimlo, kopu to ani neprišlo divné, ja viem. Ale mne to príde divné. Keď niekto číta: "minister rozhodol", a pritom on je minister. No tak to je také zvláštne, dobre. Ale, ja to poviem možno citátom z jedného filmu, že: "Mňa ani...", a teraz vám to ako robím takú, ja nemám záujem si s vami tykať, aby ste ma, ale v tom filme sa hovorilo, že: "Mňa ani nehnevá, že vstúpil, ale že vystúpil."
Viete, pán kolega, mňa fakt netrápi, že ste boli niekde v Kuvajte či v Dubaji, alebo ja neviem kde, mne je to úplne jedno. Vôbec, dokonca mám možno pre to pochopenie, hej, že človek ide, bol preložený, ale mňa hnevá, že ste sa nevrátil. Viete, to je kľúčový moment. To je kľúčový moment tohto celého. V slušných krajinách by to bol úplne jednoznačný, betónový, nespochybniteľný, rýchly dôvod na odvolanie. A ešte by sa teda tí z toho radu, by bol ten minister, ešte by sa tak okúňal, aby teda z toho nebol až taký veľký škandál, lebo to je fakt, fakt hanba. Čiže, pán kolega, ja sa vôbec nad tým, či ste boli v Dubaji, mne to je jedno, ale že ste sa nevrátili. To je kľúčový moment.
Ale zdá sa, že tu som si to poznačil, že kto všetko vás miluje, premiér vás miluje, finančníci vás, kto by vás tu odvolával, však? Takže to je, ale čo ja chcem povedať, viete, pán kolega, vy by ste mali byť určite bez akých no doubt, bez akýchkoľvek pochybností prvý, ktorý by mal ísť na ranu. Prvý. Každý slušný parlament, a to potom s tým chcem skončiť, tým apelom, hej, by sa nemal ani chvíľku rozpakovať, že kto ako prvý pôjde, koho ako prvého bude tento parlament odvolávať, ak by teda, samozrejme, nejakú tú sociálnu senzitivitu parlament mal, hej, že by vnímal, teda že ako ľudia čo vnímajú. Ak by to prišlo, deklarujem, že budem prvý alebo druhý, to je úplne jedno, ale budem určite jeden z tých, ktorí to podpíšu.
Pán kolega, ja vám poviem, ja som to tak už dávnejšie písal, ale nedá mi, aby som, mám tú možnosť vám to povedať priamo. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážený pán predseda, chcem oznámiť, že sťahujem moje body programu 45 a 75, tlač 379 a tlač 380 z dôvodu, že program ide absolútne mimo kvôli "zodpovednému" prístupu niektorých kolegov. Nemám tie body absolútne politicky odkonzultované, takže ich sťahujem a mám pocit, že po piatku by mi niektorí kolegovia neodsúhlasili ani návrh uznesenia, že Slovensko je v Európe. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem povedať, že takto nejako si to predstavujem v tom parlamente, že naozaj vecný, logický, fundovaný príspevok, radosť počúvať. Akú drobnú poznámku si predsa len neodpustím, tá SMER-ácka chrípka, to je vtipné, to by mohlo aj zľudovieť a myslím, že možno aj niečo na tom bude. Nechcem sa teda dostať pod nejakou paranojou, ale keď si, keď vnímame, ako sa pani ministerka spolu s pánom Rašim vrhajú do náruče chlapcov, ktorí všetko vedia od mäsozávodov cez upratovanie policajných staníc až po zdravotníctvo... (Reakcia v pléne. Prerušenie vystúpenia rečníkom.) Moment, dohovorím! Že keď to vnímame v tomto kontexte, že ak utekajú oproti a sa vrhajú, tak možno by sme na tom možno kúsok pravdy našli. Monopolizácia lekární prebieha presne podľa plánu, to, čo sa predpokladalo, krásne beží, čiže i keď to na prvú šupu vyzerá, že úplne je absurdné, v tejto krajine je naozaj všetko možné, čiže nedá sa možno vylúčiť aj to. Reklama na Theraflu ide, monopolizácia prebieha, ešte potrebujú zákon, takže SMER-ácka chrípka - nová to diagnóza, ktovie pod akým číslom. Ďakujem.

... myslím si, že majú dosť. Aby sme pri tej absurdite, ktorá tu je, a tá je obrovská, aby sme náhodou, keď to budeme chcieť zmeniť, keď náhodou budeme chcieť robiť parlament, taký parlament, ako má byť. To znamená, má udržiavať udržateľnosť a zmier. Aby potom paradoxne nenapísali obavy títo ľudia, pre ktorých tento parlament, tento slúži. To už by bola úplne krásnou, ale zároveň absurdnou, ale aj naším výsmechom, vizitkou pre nás v Európe.
Verím, že ešte tu nájdeme niekde niekoho, ktorý si povie, že nechce byť toho takto plne účastný. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, kto by to čakal, že k tomuto bodu vystúpiť. Aj som bol príjemne prekvapený, že pán Mikloško sa prihlásil, lebo stále som rozmýšľal, či niekto sa prihlási k tomuto bodu, a som si myslel, teda malú dušičku, aj sa mi to potvrdilo, ale prekvapil pán Mikloško, i keď sa znova prekvapil, že tu nebol. Ale čo sa dá k tomuto bodu povedať?
Dovoľte, ja chcem povedať jednu vec. Chcem poďakovať írskemu ľudu za to, že má takýto protokol. Ono to tak krásne znie, že o obavách írskeho ľudu. Viete, že keď by sme skúsili rozobrať tú hĺbku toho, že aké obavy má írsky ľud, a to tu je. Neviem, kto z vás si pozrel ten protokol, o čo sa obáva írsky ľud. Obáva sa o to, aby procesy integrácie nezasahovali do ich autonómnych súčastí, ktoré tam je právo na ochranu života, rodiny, ochranu rodiny, práv v súvislosti so vzdelaním, s obranou. To je úplne krásne a obdivujem írsky ľud, tak ako obdivujem ľudí a národy, hrdé národy, ktoré boli, prispeli niečím do, či do Európy, ale aj celkovo do civilizácie. Tak ako írsky ľud historicky, nepasujem sa za odborníka na históriu Írska, ale čo som len tak zbežne pozeral, tak naozaj ten jeho proces bol dlhodobý, proces tej sebaprezentácie a vytvorenia si toho. Čiže možno práve preto sú tak úzkostliví na to, že čo sa s nimi ide robiť, resp. nejde robiť. Ako je to krásne inšpiratívne, keby sme sa nad tým zamysleli. Žiaľ, nezamýšľame sa nad tým. Takže toto chcem, aby zaznelo formálne a symbolicky, že ďakujem írskemu ľudu. Tak jak ďakujem aj iným národom, opakujem sa, aj národu tvrdej šije, hej, aj ľuďom, aj národom, ktorí proste vytvorili aj to, že sme tam, kde sme. Keď trošku preženiem, keď trošku zjednoduším, viem, že to není, nie je dobrá vizitka pre nás, vážení kolegovia, ale keby na nás záležalo, tak v Európe ešte skáčeme zo stromu na strom. To, tá naša porobníckosť, tá naša nevoľníckosť, to naše pridanie sa, akceptovanie úplne, úplne hroznou vizitkou. A tak ako je hroznou vizitkou práca tohto parlamentu, na to dlhodobo upozorňujem, že mi to hrozným spôsobom chýba. Považoval som si za potrebné poďakovať írskemu ľudu.
Bodaj by raz vznikol protokol o obavách slovenského ľudu alebo občanov Slovenska voči niečomu, že by boli schopní vytvoriť takýto zásadný dokument, ktorý sa tak krásne volá a bude uložený medzi inými dôležitými listinami, ktoré tvorili a formovali Európsku úniu. Vyjadrujem obavu, že k tomu by sme sa, k tomu sa asi ťažko dopracujeme už aj skrz politickú reprezentáciu, ktorú máme a ktorej tak na tom záleží, ako sme svedkami. Ak si niekto čisto teoreticky dal prácu a pozrel si obavy írskeho ľudu, nemožno s nimi nič iné, len súhlasiť. Čiže sa pripájam aj k textácii. Čiže rozdelím to na dve roviny. Obdivujem už len to, že vôbec niečo také vzniklo, a druhý krok je, že aj obsahovo sa stotožňujem s tým protokolom. Pre tých, ktorí z vás ste ho nečítali, tak si to prípadne pozrite. Je to jeden a pol strany. Kľudne z vďaky a z úcty írskemu ľudu by ste to mohli urobiť tesne pred hlasovaním. Tak by to bolo také akože formálne symbolicky by sme to urobili zadosť. A možno by to niektorých z nás zobudilo, že by sme si spomenuli, že načo vlastne tu sme, že možno by niekto sa tak strhol a povedal: "Fíha, však kto by to bol povedal, že aj toto je dôležité."
Viete, to, čo sme sa my dopracovali, k čomu sme sa my dopracovali, ja budem končiť, nechcem už tu bolestínsky plakať, ale nedá mi. Možno má význam už ani nie tu to rozprávať, ale medzi tých ľudí ísť a povedať, že na jednej strane existuje hrdý, silný, slobodný národ, ktorý je schopný spraviť protokol, a na druhej strane je tu slovenský parlament, ktorý už dávno neslúži tomu, čomu má slúžiť.
Vážení kolegovia, my ani nerozoberáme, o čom hlasujeme, a tým budem končiť, my sme aj prostredníctvom týchto zákonov zabezpečili to, že, páni, Kmotrík dostal od každého občana tejto krajiny jeden a pol euro. Od každého občana na jeho elektráreň. Pán Hatina dostal od každého občana tejto krajiny jedno euro... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem pekne. No, sa to nebude dať stihnúť, ale len krátko k niektorým veciam.
Jak som po revolúcii robil v takých študentských organizáciách a tak už si to môžem dovoliť po tých rokoch povedať, že ako ďalšia generácia vedenia prichádzala, tak to šlo hrubo a hlboko dole vodou. To znamená, prvá, hej, Zuza Mistríková, Sveťo Bombík, proste to boli osobnosti. Čo jedna generácia, to išlo prudko dole vodou. A nakoniec to skončilo, a nemôžem to tu povedať, lebo si ctím ten mikrofón, teda tak škaredo.
A mne to tak trošku pripadá, pán kolega Martvoň, nič v zlom, akože tie vaše oslavné ódy, to už tá posledná generácia tých študentských ľudí v tom vedení, ešte možno o nejakú takú fazónu ešte držalo, ako nič v zlom, pán kolega, nič v zlom akože, fakt, treba nejakú úroveň v tom. Človek by si povedal, že tí druhí budú lepší, a potom v zásade povieš, radšej nech je tu pán Číž, ako takí ako vy. No tak, viete, to je také už smutné skonštatovanie. Ja by som radšej povedal, nech sú tu mladí, noví, ako trebárs pán Číž, ktorý je tu zabudnutý už 20 rokov. Ale ťažko, naozaj ťažko.
Mandátový a imunitný výbor v tom nie je nevinne. Mandátovo-imunitný výbor si neuvedomil tú politickú rovinu toho, keď písal dôvodovú správu a že čo vlastne hovorí.
A čo sa týka toho, ja mám informáciu od človeka, ktorý spravuje túto Národnú radu, to je oficiálny výstup, že na grémiu je takýto výstup z grémia, hej, že rozhodnutie o nesprístupnení kamier. Ale pravdou je, ako poznám Joža Viskupiča, ktorý, myslím, že tam vtedy bol, tak predpokladám, že on s tým problém nemal. Čiže ak by mal byť to problém, tak predpokladám, a jak mám pocit, jak sa to Joža dotklo alebo nedotklo, tak jemu sa ospravedlňujem, lebo on, predpokladám, že by s tým problém nemal.
A naozaj nakoniec len poviem, svet neni čierny abo biely, ale má mieru. Stvoriteľ alebo príroda veciam dala mieru a tú nedodržiavame!

Vážená pani predsedajúca, vážení moji milí kolegovia, ja som sa narodil, teda som z hornej Oravy, čiže som katolíkom, čiže, a nemienim to meniť, som s tým spokojný, ale keby som možno nebol, tak by som sa stal, neviem, aké je že také nejaké fatalistické niečo, že znamenia, že kedy sú alebo nie sú. No dnes je zas ďalšie z veľkých takých až na úrovni znamení, že my v piatok poobede ideme rozprávať o tomto návrhu, o ktorom som sa dozvedel, že je naprieč politickým spektrom, ktorý v zásade hovorí, znova pre ľudí, aby tomu rozumeli, ktorí tomu nerozumejú, hovorí o tom, kde aj v dôvodovej správe bolo uvedené, že keďže poslanci nemajú nadriadených, tak v zásade by nemalo sa niekde zbierať informácie, že spravili posudky. No to je taká drzosť, že to fakt len môže vyjsť z tohto parlamentu! To iné parlamenty by si do dôvodovky dali tú prácu, že by to možno ináč napísali. Ale naša, tu možno pán Číž je autorom dôvodovej správy, úplne bez kúska hanby napísal, poslanci nemajú nadriadených, čiže je zbytočné, aby im niekto posielal priestupky poslancov. To je drzosť! To je drzosť, to tam napísať, drzosť to vôbec chcieť.
A to, že to vyšlo zrovna teraz na piatok, tak ja podám ľuďom, možno to zo päť ľudí pozerá, podám ľuďom informáciu, že ako prebieha také rokovanie v sále v piatok s účasťou. Takže poslanecký klub SaS nula prítomných členov, poslanecký klub SDKÚ, bývalej to vládnej strany, nula prítomných poslancov, poslanecký klub KDH štyria prítomní poslanci... (Reakcia z pléna.) V sále, v sále, hovoríme o sále. (Reakcia z pléna.) Ja hovorím o sále. Čiže v sále sú štyria prítomní poslanci. Poslanecký klub MOST - HÍD nula prítomných poslancov, poslanecký klub OĽaNO štyri, sedem prítomných poslancov. Zvyšujeme počet prítomných členov na päť KDH, čiže druhý najlepší z opozičných. Si zoberte, teraz spravíme bilanciu opozičných, čiže najlepšie dopadlo OĽaNO, druhé KDH a traja experti nula, oni nebudú predsa v piatok robiť. Načo by robili? A ešte tu nechajú naprieč politickým spektrom návrh, že poslanci nemajú nadriadených a nemal by kto o nich zbierať informácie, či urobili priestupok. Ešte takú drzosť! Čiže dvakrát drzosť. Čiže dve drzosti, to je ako tá zásada: dvojitý zápor vlastne rovná sa súhlas. Čiže dvojitá drzosť, na konci je to bohumilá vec?
Pokračujem ďalej. (Reakcia z pléna.) A ja viem, o čom hovorím. Pokračujem ďalej. Zastúpenie klubu poslancov SMER-u, narýchlo zrátam, narýchlo, lebo to pôjde rýchlo, tri, päť, šesť, sedem, osem. Osem prítomných poslancov, čiže ungefähr 10 %.
Čiže, vážení poslanci, vážení voliči, vážení občania tejto krajiny, ktorí to pozeráte, vedzte alebo nevedzte, že vašich platených zástupcov tu máte presne toľko, koľko som vám povedal. V piatok poobede.
A ešte vám poviem jednu vec zaujímavú, čo som ani nevedel, že to je. Pri prezenčkách máte podpisovú listinu, kde sa môžte napísať, že chcete miestenku na IC-čko. A viete, kedy odchádza IC-čko? IC-čko odchádza o pol druhej. Dneska rokujeme do tretej. Predstavte si, vo Volkswagene, keď robíte, ja neviem, jak tam idú zmeny, že ste do tretej. Predstavte si, že by niekto dal niekde na výrobný pás, vedľa na skrinku, že napíš si miestenku. No predstavte si tú drzosť. No neviete si to ani predstaviť. To sa ani nedá predstaviť. Ale v tomto parlamente, ktorý slúži, už to veľakrát hovorím, úplne niekomu inému, tu drzosti sa nebojíme žiadnej! Aj absolútnej. (Reakcia z pléna.) IC-čko by mali posunúť, lebo spôsobuje to, čo spôsobuje.
Zoberte si tú drzosť, o pol druhej odchádza IC-čko a pri prezenčkách je napísané, že keď chcete miestenku, máte sa tam podpísať. Toto je parlament Slovenskej republiky v roku 2013! A ide to horšie a horšie a horšie. Ja som myslel ku koncu minulého roka, že to už je únavou, že oddýchnutí po Novom roku prídeme v plnej sile a forsáži a budeme dreť, budeme chcieť. Práve naopak. (Reakcia z pléna.) Dokonca nejaká poslankyňa, tá sa ešte zabudla v Thajsku.
Pán kolega, nevyrušujte ma, dobre?! (Reakcia z pléna.) Tak si dajte štuple do uší a ja môžem hovoriť v tomto parlamente, ja som tu zvolený a vy ste tu zabudnutý dvadsať rokov. Takže prosím vás, vydržte, dobre?! Ja hovorím, o čom hovorím.
Tu niekto si dovolil elementárnu, úplne absurdnú drzosť, to znamená povedať, že poslanci nemajú nadriadených, to znamená, že už ani nechcú, aby sa niekde zbierali informácie, že niekde nejaké priestupky spravili. Prišlo to symbolicky na piatok. A informáciu o tom, koľko je nás prítomných, som podal pre verejnosť, aby si to pamätali.
Ešte poviem, skôr ako vyvrcholí moje vystúpenie, poviem, pán predseda parlamentu mi sľúbil a povedal, že nemá problém so sprístupnením kamier. Na poslaneckom grémiu tam obišla hrúza všetkých, tak nakoniec je problém so sprístupnením kamier. Tak je alebo nie je problém so sprístupnením kamier? Nech ľudia vidia, aby som im nemusel podávať informáciu, že koľko je ľudí v parlamente. Nech ľudia vidia, koľko poslancov za nich bojuje dňom i nocou, srdnato, bojovne, hrdinsky, naštudovane, fundovane. Nech vidia, nech si vedia urobiť názor. A keď príde aj k tej urne, aby si na to spomenuli. To bude kľúčový moment!
Kľúčový moment pre parlamentnú demokraciu bude to, či Paška sprístupní alebo nesprístupní zábery z kamier, vám poviem, lebo my sme to už tak dopracovali. Lebo aspoň troška hanby v niekom by mohla byť, aspoň by sa tu mal mihnúť, mihnúť trošku zľahka, nech ma aspoň tá kamera vidí. Som zvedavý, naozaj som zvedavý, ako bude pokračovať. A budúci týždeň som chvíľku zaspal, v úvodzovkách, s tlakom na Pašku, že či áno, alebo nie. Ale budúci týždeň sa ohlásim u predsedu nášho slovenského parlamentu a budem sa ho pýtať: "Pán predseda, sprístupníte alebo nesprístupníte zábery z kamier? I keď poslanecké grémium naprieč politickým spektrom vám povedalo, že to nie je vhodné." Som zvedavý, budem chcieť vedieť odpoveď. (Reakcia z pléna.)
Je, určite, lebo hovoríme o závažnej norme, závažnej norme... Veď ja nemám kamery, pán kolega! Vidíte, ja nemám, ja, mne to je jedno, ja aj do betónu viem. Nemám kamery, ja kvôli sebe, kvôli môjmu vnútornému pocitu to hovorím, nie kvôli kamere. Ja viem, že takých tu je ix, že kvôli kamere by tu takto brneli, brneli a čakali, aby to... Nie. Mne je to jedno, či je hore niekto, alebo nie je. Kvôli môjmu vnútornému, mojej vnútornej katarzii to hovorím, aby som vedel, že to má význam. Možno to má význam. Lebo vy ste predseda, nie. Ste predseda toho výboru? Ani neviem.
Taký mizerný výbor, keď to donesie tu, donesiete takéto niečo! Čo hovoril, čo hovoril doteraz? Zrušili sme si priestupkovú imunitu, zrušili, na veľký tlak. V poriadku, nikto nespochybňuje. To je v poriadku. Stále však, keď niekto niečo urobí, to znamená, sa rieši, že čo doteraz nebolo, hej, pre ľudí to hovorím, pre tých päť, čo to pozerá, že keď doteraz sme ju mali, teraz ju nemáme, ten sa prejedná, ten priestupok, udelí sa prípadne nejaká bloková pokuta, stále platí to, že tá informácia o výsledku toho ide na mandátový a imunitný výbor, to znamená, tam sa tie informácie kolektujú, to znamená zbierajú.
Teraz tu niekto si spomenul, že to nemá význam. A ja hovorím, a ešte v dôvodovke napíše, že poslanec nemá nadriadeného. Ja hovorím, že to význam má. Som zásadne proti, aby takéto niečo bolo. Nech to tam je. Čoho sa bojíte?! Ja viem, že keď sa zozbiera, že za rok chytili niekoho z vás trikrát nachľastaného za volantom, že to možno nebude dobré, keď sa nejaký novinár na mandátovom a imunitnom výbore spýta, že aký je... (Reakcia poslanca Číža: "... aby som ako predseda mandátového mohol začal konať, to chcete urážať kolegov? O elementárnu slušnosť vás poprosím ako predseda mandátového výboru.")
Ššššš... Kľud. Dobre? Kľud.

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán poslanec, pokračujte, nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Toto doteraz na to slúžilo. Táto informácia sa dala získať. To znamená, zozbierať alebo mať kolektované informácie o tom, kto aké prípadne priestupkové delikty má. Samozrejme, nemá to vplyv na jeho, na jeho krásu, ale môže to mať vplyv na to, že keď niekto k tej urne príde.
Čo chcete urobiť týmto návrhom? Týmto návrhom chcete urobiť to, že to už nezbierate, to znamená, neviete. A keby ste o nejakom poslancovi chceli vedieť, či chodí nachlentaný v aute alebo či, nedajboh, ja neviem, nepytliači, alebo, ja neviem, tých zbojníctiev, ktoré sa v rámci priestupkového zákona, je veľa, tak mu poviete: "Nech sa páči, obehnite všetky Policajné zbory, všetky obvodné úrady a tam si to vyzberaj." No kto si to dá? Takto sme to mali všetko v kope. Už vám to vadí niekomu? To vadí? To je problém? Mne to nevadí. Vám to vadí? Komu to tam vadí, že to sem doniesol?! A takto to krásne prišlo na piatok, v tejto komornej atmosfére tu o tom budeme jednať, nie? A vy sa ponáhľate. Kde sa tak ponáhľate?! Ste tu dvadsať rokov už, či ste tu dvadsať rokov a pätnásť minút navyše, nič sa nestane. Nedelí, nenásobí. Vydržte! Kľud!
Celé je to o tom, niekomu to vadí, niekomu to vadí, že niekde tie informácie sú. A ja sa pýtam - prečo? Zle sa pýtam?
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja mám takú malú poznámočku, že ja som tiež teda z tých, čo si myslím, že je to v poriadku s tou podporou tej červenej nafty. Len potom keď už to bude, dajme, prosím vás, pozor, lebo ja som minule bol na jednom takom hospodárskom dvore a v pet fľašiach mali takú naftu. A ja sa ho pýtam, že čo to robí. No že keď dáš červenú na slnko, tak je z nej normálna. Čiže to je proste vec, ktorú, samozrejme, nebola by to Slovač, keby to nevyužila. Takže keď neviem, jak sa to robí alebo nerobí, ale naozaj nech pomáha tá nafta tam, kde má pomáhať, aby nakoniec sa v tých pet fľašiach tej nafty proste farebne nemenilo strašne veľa. To som chcel len upozorniť. Ďakujem.

Výborne! Rád sa toho zúčastním. Mám pocit, že to znova len prispeje do tej mozaiky toho ťažkého problému, ktorý nás ťaží a čaká. Ja len verím, že - aj to tam skúsim povedať, aj teraz to avizujem -, že to nedopadne tak ako na Slovensku vždy. Že nakoniec z dobrého úmyslu sa to celé z toho vyvŕbi, že jak sme dokázali aj tak bohumilú vec hrozným spôsobom pokaziť. Dúfam, že tento prípad to nebude. I keď ma už obchádza hrúza, že čo všetko sme tu vedeli akým spôsobom pokaziť. Ďakujem.