Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, bolo by chybou sa nevyjadriť k tejto záležitosti, keď už sem došla. To, že sem došla, je chyba. A ja sa to pokúsim trošku aj odľahčiť, lebo my hovoríme o veciach, ktoré sú naozaj mimoriadne vážne, a hovoríme ich na miestach, kde v zásade by sa už o nich takýmto spôsobom hovoriť nemalo. To je našou vizitkou. My naozaj o systéme a fungovaní, o personálnych záležitostiach debatujeme pomaly tu v pléne...
Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, bolo by chybou sa nevyjadriť k tejto záležitosti, keď už sem došla. To, že sem došla, je chyba. A ja sa to pokúsim trošku aj odľahčiť, lebo my hovoríme o veciach, ktoré sú naozaj mimoriadne vážne, a hovoríme ich na miestach, kde v zásade by sa už o nich takýmto spôsobom hovoriť nemalo. To je našou vizitkou. My naozaj o systéme a fungovaní, o personálnych záležitostiach debatujeme pomaly tu v pléne tak, ako keby to boli záhradkári. A to ma mrzí, ale znova je to len vizitkou toho, že vlastne kde a ako žijeme a vlastne zjednodušene povedia, ako si tu žijeme.
No žijeme si tak, že z vecí, z ktorých sa riešia tam, kde sa majú riešiť, tak ich riešime tu. My sme dneska, symbolicky dneska, už keď sme teda v tom, že už sa pokazilo, naozaj, čo sa dalo, sa pokazilo, tak sme dneska inštalovali, nie tu ako predseda pomaly strany, ktorá vládla, a jediné, čo sú schopní, si nacyklostylovať a zaliať do laminátu jednu fotku. My sme inštalovali obrovský megabilbord s touto fotkou v centre Bratislavy, a to sme takí maličkí. Viete, že to je to, že kto ako čo dá, ako čo pridá na to, aby to chcel vyriešiť, alebo sa len tvári, že riešim to, aby sa nepovedalo.
Nuž, čiže v zmysle toho sme dneska inštalovali tento obrovský megabilbord v Bratislave, aby ľudia Slovenska vedeli, čomu sa naši tajní agenti venujú. Nuž, žiaľ, no už je to celé dokonšpirované, už je to celé, jak sa hovorí, zlé Celé zlé, celé zlé. V tomto už to treba len naozaj odľahčiť. Takže aby ľudia vedeli, že aké hrdinské činy konajú naši tajní agenti trebárs v tom konkrétnom Benine.
A to, že tu rozprávame o tajných veciach a v zmysle toho, čo som povedal, rozmýšľal som dlho, či to urobím, alebo neurobím, ale naozaj to chcem už odľahčiť a možno aj pre tých pár ľudí, čo to pozerajú, tak aby to malo aspoň aký-taký nádych tajomna, tak si dovolím teda s vaším zvolením (povedané so smiechom) dať tak jamesbondovské okuliare, aby to aspoň trošku vyzeralo, že rozprávame o niečom, čo je naozaj vážna vec. Aj som sa bál, či budem vidieť. A vidím. (Rečník si nasadil čierne okuliare.)
My rozprávame, vážení kolegovia, naozaj o tom, čo sme hrozným spôsobom pokazili. (Povedané so smiechom.) To je naozaj možné iba v tejto krajine. Naozaj. Naozaj, iba tu sa to dá, že vlastne to dopsujeme takým spôsobom. Je, zdá sa, úplne jasné, že sa niečo tam udialo, že priesak nastal, a to aj čiastočne zopakujem, čo som pánovi ministrovi hovoril. Otázka stojí, či už preto, že bolo tak toho veľa, že už to nevošlo, alebo preto, že už to netesnilo, ten priesak nastal, už sa to nedá schovať. Ten priesak smrdí ako hnoj. To, či to je hnoj, bude posudzovať niekto iný, ale keď je zjavné, že sa to podobá na hnoj, smrdí to ako hnoj, tak je dosť celkom logické, že na konci to za hnoj bude vyhlásené, avšak to by sa musela táto krajina možno ináč volať. V tejto krajine hrozí, že to, čo sa javí ako hnoj, smrdí ako hnoj, tak bude prehlásené za pannu nebeskú. Možno. Neviem. (Reakcia z pléna: "Mannu.") Mannu nebeskú. Uvidíme. Hovorím, my sme naozaj krajinou neobmedzených možností.
Je to, celé toto je príbeh našej malosti, to, že čo sme, proste niekde agenti tajnej služby zachraňujú krajinu, zachraňujú hodnoty, zachraňujú životy. Z počutého mne vyplýva, že naši agenti naháňajú, keď si fakt ale hyperbolizujem, čo si môžem dovoliť ako opozičný poslanec, že naháňajú frajerky, byty a fotia sa po Beninoch a všelijakých takýchto, by som povedal, mimoriadne exotických záležitostiach s nulovou spravodajskou hodnotou. Hej? Lebo ja som sa aj toho bál a aj možno sa aj toho dožijeme, že niekto povie, že v tom Benine oni boli služobne. Viete. A to už si potom môžme naozaj zodpovedať aj sami do seba, že čomu sme ešte schopní uveriť. Lebo niekto možno sem s tým príde a povie, že to bolo za štátne. (Povedané so smiechom.) No, ono asi za štátne bolo, ale ešte povedia teda, že to bolo služobné. No, neudržateľné. V každej normálnej krajine neudržateľné.
A preto aj môj postoj k celej tejto záležitosti bol taký, ako bol. Ja som teda aj vyzval, aj povedal, aj som to dokonca niekde napísal, že v tomto rozsahu, už len v tomto rozsahu je nevyhnutné zareagovať úplne jasne, hej, aby sa to zastavilo. Pre tú chvíľu to znamená obetovať niekoho a niekto proste vzhľadom na celé tie okolnosti, keď už pre nič iné, tak pre tie fotky musí z tej služby odísť.
A zarazilo ma, že pán minister obrany išiel do obrany po hrudi a nastavuje za nich hruď. Nuž potom, keď nastavuje za nich hruď, tak potom treba páliť po ňom. Preto som ja po troch dňoch rozmýšľania pánovi Galkovi podpísal ten jeho návrh, lebo nevidel som postup v tom, že či sa bude odvolávať, alebo nebude, no tak potom som s kľudným svedomím podpísal.
A preto ma aj zaráža to, to tá neschopnosť, tá obrovská neschopnosť, že len poviem, aby som si to náhodou, tuná jak niektorí deklarovali, neviem čo, a neprišli za pánom Galko, že aj ja podpíšem, lebo to je postupnosť, to je normálne postupnosť, že čo keď nie, tak. To je úplne logické. A nemusím si vytvoriť nepriateľa, ja ich už mám dosť, hej. A ja teda, možno sa pán Frešo bojí, že pán Glváč to bude myslieť osobne a nevie kto, kedy. Viete, tu všetci máme niekedy pocit, že fungujeme systémom, neviem, kedy ho budem možno niekedy potrebovať. Ale v politike je úplne normálne, že proste keď robí chyby, tak platí, no však to je úplne normálne. A my robíme chybu, keď ľuďom, ktorí robia chybu, im to nehovoríme, a keď ich nesnažíme sa stiahnuť odtiaľ, tam, kde sú. My sami ich ničíme. A veľký človek to pochopí.
A možno aj pán Glváč tak veľký, že nebude na mňa teraz sliediť jak tuná oriešok, že bude niečo pátrať, že naštartuje všetkých agentov a budú hľadať na Hlinu, či niečo nevyhrabú. Verím, že je tiež taký veľký, že povie, že, áno, však to je prirodzená postupnosť. Postupnosť je taká. A tak v nej pokračujem. A preto ma mrzí, že výstupom z celej tejto schôdzi bude zase - že nič. Zase že nič. Keby sme výstupom z tejto schôdze, bolo to, že zaznie z viacerých úst výzva pre ministra: Odvolajte, okamžite odvolajte, postavte mimo službu minimálne tých dvoch, vyzerá, že troch, a keď nie, tak. To je úplne normálne v politike, tak ideme za Galkom a ideme podpisovať a bude ďalšia schôdza, úplne normálne. Ale to tu nezazneje. Potom bude celá táto schôdza nulitná. To je presne len to mlátenie slamy, ktoré tu my takto bežne prevádzame a zase z toho, zase z toho nič.
Kolegovia, nechcem tak, že tie škody, on to už tu spomínané, ešte spomenie, že naozaj tí, čo tomu trošku rozumejú, tak povedia: Ježiš, to je prúser! Hej? To je obrovský prúser, to sa nemalo stať. Hej? Tie škody z toho budeme dlhodobo zbierať, to, to všetci vieme. Nám v tom NATO asi už ani kuchyňu strážiť nedajú. Ja si myslím, viete, že po tom všetkom si povedia, že, že, prosím vás, tam tých Slovákov k ničomu nepustite, však tí sú schopní s tým utekať do Beninu.
Viete, že to je naozaj celé zlé, celé zlé. To, že tu o tom debatujeme, ako tu debatujeme. A je to len preto, že nechcete hodiť abo nechcú hodiť nikoho cez hradbu. Nikoho. Lebo zdá sa, že títo ľudia, ktorí tam teraz sú a ktorí si to pomýlili so súkromnou firmou, celú spravodajskú činnosť si pomýlili so súkromnou firmou, ale zdá sa, že aj obojstranne. Ani ten druhý príbeh neni panenský príbeh čestných ľudí z toho, neviem, nechcem to až tak. Je to taká, možno aj aktom pomsty, že teda, že mňa ste už odstavili, tak to natriem aj vám. Ale stále v konečnom dôsledku je to o tom, že to tam funguje, že tí chlapci sa tam nudia, v zásade na ich, čo tam robia, nikomu už, nikoho nezaujíma a nevedia, čo z nudy robiť, no, tak robia takéto pejstvá. Hej? Len za tieto pejstvá my budeme, jednak platíme, hej, lebo to treba financovať, tú činnosť, a budeme platiť ešte raz z pohľadu toho, že aké škody nám to urobilo. A vyzerá, že nie sme ani schopní proste k tomu zaujať jednoznačné stanovisko.
Naozaj mi je zvláštne, že po tom všetkom, čo sa povedalo, počulo a neviem čo, má pán Galko problém zozbierať ďalších päť podpisov. To mi je naozaj na absolútne pováženie. To čo, obchádza strach z tých ľudí niekoho tu, že si to niekto zobere osobne, že budú, niekto šuflíky bude vyťahovať? Také tie hlbšie, čo sú nižšie? Asi to? V každej normálnej štandardnej spoločnosti to je prirodzený progres: Neodvolal, pôjdeš ty. Dali sme ti možnosť, mal si odvolať, neodvolal, pôjdeš ty. Nechcem sa opakovať, ale zdá sa, že my sme k tomu naozaj mimoriadne ďaleko.
Ako keby som chcel byť konštruktívny a nie tak samoúčelne tu, takže čo s tým? No čo s tým pre túto chvíľu? Možno naozaj to už na žart obrátiť, lebo už sa nedá nejak že oficiálne odkomunikovať, že čo, čo s tou patáliou, čo sa stala, hej. A tá výzva z mojich úst zazneje(zaznie), teraz ju poviem a, predpokladám, ešte nejakí rečníci sú po mne, bol by som rád prípadne, keby sa niekto pridal, že vzhľadom na povedané, na rozsah, už len kvôli tej fotke, a keď už niekto povie, že ani kvôli tej fotke, tak kvôli neschopnosti. Lebo je neschopnosťou aj tých, ktorí tam boli involvovaní, že to takto dopadlo. Takže už keď pre nič iné, tak kvôli neschopnosti ich treba odvolať.
Čiže to by mal byť ten apel z dnešnej schôdze a taká mierna vyhrážka, že v prípade, že nie, lebo to treba už rýchlo, no tak pôjdu za pánom, no však on ich začal, no možno keby to niekto iný zbieral, tak to ide rýchlejšie, no ale pre túto chvíľu on to je, on to začal, má ich 25, päť chybuje(chýba), tak treba ich doplniť, pokiaľ sme konzistentní, naozaj, že v tom, čo hovoríme, naozaj aj, aj cítime, aj chceme, aj to tak prežívame. Alebo sa tu len hráme? Prirodzený postup.
Čiže z mojich úst zaznieva teraz verejne, ja som hovoril neverejne, výzva ministrovi vnútra, aby ľudí, ktorí sú personálne involvovaní v celom tomto procese a ktorý dopadol, ako dopadol, a je to hanebné, hanebné, aby ich odvolal s okamžitou platnosťou, resp. postavil mimo službu(služby). A nie, nie po vyšetrení, nie po neviem čom, lebo tu sa, hovorím, sme schopní vyšetriť niečo úplne ináč. Nie. Okamžite. A keď nie, tak by som poprosil mojich ctených opozičných kolegov, že či by sme sa prípadne potom nepozastavili na tom, že cítime to vnútorne, že to je dôležité, že či by potom nebolo naozaj záhodno, aby sme využili tie možnosti, ktoré nám dáva ústava, to znamená, človeka, ktorý neuposlúchol výzvu v relevantnej veci, pokúsiť sa v ďalšom kole odvolať. I keď výsledok, zdá sa, bude taký, aký bude. Ale to je to, to sa cení. Lebo to je konzistentný postoj, plnohodnotný postoj k celej tej danej veci. Nikto nám nič nemôže vyčítať, že či sa tu na niečo hrali. Mňa to nebaví sa tu na niečo hrať.
Z toho povedaného, čo sa tu povedalo, jasne vyplýva, že ŠtB nie že je späť, ŠtB nikdy neodišla. Tu aj z toho, čo to tu, proste to tu takto funguje. Nabrali nových mladých, tí ešte k tomu pripojili nejaký majetkový rozmer, hej, lebo ten je zaujímavý v tejto dobe a ináč sa vníma ako za komunistov, a pokračuje to. A to musí mať koniec.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
