Existuje taká skupina ľudí, ktorá hovorí, že čo nie je z krvi zrodené, nie je pevné. Pardon, vážená pani predsedajúca, jedna aj druhá, vážení kolegovia, ten výrok sa používa dlho a má svoje opodstatnenie a svoju hĺbku.
My sme poslanci a rokujeme v poslaneckom zbore, tak ako rokujeme, a ja som tu už rok a som z toho dosť sklamaný, poviem vám otvorene. Som sklamaný zo štábnej kultúry, som sklamaný z osobnostnej výbavy, ale však to môžme...
Existuje taká skupina ľudí, ktorá hovorí, že čo nie je z krvi zrodené, nie je pevné. Pardon, vážená pani predsedajúca, jedna aj druhá, vážení kolegovia, ten výrok sa používa dlho a má svoje opodstatnenie a svoju hĺbku.
My sme poslanci a rokujeme v poslaneckom zbore, tak ako rokujeme, a ja som tu už rok a som z toho dosť sklamaný, poviem vám otvorene. Som sklamaný zo štábnej kultúry, som sklamaný z osobnostnej výbavy, ale však to môžme byť aj navzájom, to ja sa nečudujem, že aj vy máte kopu výhrad voči mne. A niekedy ma to núti aj skonštatovať, že trochu mi je aj ľúto ľudí tejto krajiny, krajiny, ktorú ja mám naozaj zo srdca rád, že proste má takýto parlament. Tento parlament má obrovské nedostatky a jeden z dôvodov, prečo sme pokročili alebo sme sa "dopracovali" v úvodzovkách tam, kde sme, je aj to, že čo sme boli schopní urobiť aj s rokovacím poriadkom a ako sme si boli schopní tie veci poukladať tak, aby nám to vyhovovalo. To znamená, aby to vyhovovalo tomu, že akú máme svoju predstavu o tom, čo je vlastne našou úlohou.
Ja viem, že 80 % z vás si myslí, že úlohou poslanca je tu byť aj nabudúce. Ja viem, že to je pre niektorých z vás zmyslom poslaneckej práce byť aj v budúcom poslaneckom období. A keď to znamená to, tak tak činia. Je to chyba lávky, veľká chyba to vôbec nie je zmyslom poslaneckej práce. Vôbec, vôbec. Zmyslom poslaneckej práce je úplne niečo iné. Zmyslom byť poslancom je aj určitým vrcholom kariéry, ak niekto nejakú mal, byť tu a snažiť sa niečo možno odovzdať, niečo povedať, niečo zlepšiť, niečomu prispieť. Nie sebe, ale pre ľudí tejto krajiny.
Verte alebo neverte, vážení kolegovia, toto je zmyslom poslaneckej práce! A to moje sklamanie je naozaj veľké a hlboké a verím, že aj obojstranné, aj vy ste zo mňa možno sklamaní, nevadí, mňa z toho hlava nebolí. Mňa bolí hlava z toho, ako to ja vnímam, a preto predkladám túto novelu, ktorá hovorí a môže zlepšiť prácu tohto nášho orgánu, tohto parlamentu, tej ustanovizne, kde my sme skĺzli už iba do toho, do takých detinských nie častokrát, ale priznávam, že aj ja som častokrát účastníkom detinských vecí, ktoré sa dostávajú na obraz, ale ľudia v prvom rade musia vedieť a oni to aj v podvedomí cítia, že v tomto parlamente sa rozhoduje, a tu sa skutočne rozhoduje o budúcnosti tejto krajiny. To znamená, akým smerom sa bude vyvíjať, ako, ako to tu proste celé bude fungovať. To nie je o tom, či chichichi, chachacha. Viete, toto chichichi, chachacha je naozaj veľakrát nedôstojné, ale my za to môžeme a môžeme za to aj tým, že jak sme nastavili rokovací poriadok. Pôvodná verzia rokovacieho poriadku hovorila o tom, že k zákonom je hlasovanie v zásade okamžite. Bolo mi povedané, že nejakých 10 rokov dozadu ste prišli na spásonosnú myšlienku, ako si zjednodušiť život. Len otázka stojí, že či je úlohou, aby mali poslanci jednoduchý život, alebo je úlohou vytvoriť sem prostredie, kde ľudia budú motivovaní na niečo sa pripraviť, kde budú motivovaní niečo predložiť, kde bude plénum, kde sa bude dať diskutovať. Viete, toto aby sme chápali. Ja viem, že nám to úlohu splnilo, život to zjednodušilo. Zavedením hlasovania o 11.00 hod. a o 17.00 hod. ste dokonale splnili úlohu, ale otázka stojí, že či to je úloha, ktorá, ktorú plní tento parlament. To znamená, aby ste to vy mali jednoduché. To znamená, stačí prísť o 11.00 hod. a o 17.00 hod., zahlasovať a vymaľované. Takto prežijeme štyri roky, polroka pred voľbami sa zobudím, že jak to kde vyzerá, kde treba ísť, však to tam chvíľku vydržím, v tom parlamente je to vcelku príjemné.
Viete, nastavili ste to tam, dlhodobo to tu každému vyhovuje a častokrát až bolestné zistenie pre mňa je, že ak aj noví, takí, by som povedal, ľudia získavajú pocit, že je to aj opodstatnené a je to aj správne, že je to tak, hej? A to je podľa mňa chyba. Znova ďalšia chyba. Ja nikdy nebudem ten, ktorý bude hovoriť, že si tu máte zodrať, s prepáčením, zadnú časť tela. Nikdy to nebudem hovoriť. Ale ani nikdy nebudem hovoriť, že chcem byť víťazom v pretekoch, kto tu bude najmenej. A tu je adeptov strašne veľa, nechcem menovať. Všetko je záležitosť miery. Niekto povie Pánbožko, niekto povie, príroda dala veciam mieru. My sme ušli z miery. Keď nechcete byť poslancom, keď vás to nebaví, nebaví vás tu sedieť, nebaví vás počúvať Hlinu, nebaví vás počúvať Kuffu, nech sa páči, položte mandát a tam určite v tej strane každej je ďalší, ktorý sem príde, a možno on bude mať, cítiť v sebe to poslanie, že to má zmysel. Viete, to sú nie je úlohou naozaj vašou si to tu odstáť, odvoliť, odhlasovať a polroka pred voľbami sa spamätať. Vašou úlohou je tu sledovať, ako to urobiť lepšie. Rokovací poriadok v súčasnosti treba zmeniť, lebo sme to vytunovali, dokázali sme to, čo by jeden neuveril. Jeden neuveril, že my sme spravili tak formálne miesto z parlamentu, zo siene parlamentu, kde vlastne je to veľmi komorné, veľmi komorná atmosféra. Tu naozaj niekedy potom, aj keby sme už teda začali šetriť, tak potom naozaj aj preložme to zasadnutie niekde, ja neviem, do výboru, ale kde to, možno bude úplne stačiť. Stráca to dôstojnosť, stráca to tu silu, stráca to tu štábnu kultúru.
Keď ja rozprávam, mňa nemusíte počúvať, ale ja sa napríklad čudujem aj tomu, že je hodina otázok a už ani tí SMER-áci tu nesedia. No ja byť, ja tomu Ficovi to možno raz napíšem, vášmu premiérovi, že nech si tam urobí s vami poriadok. Však mu vďačíte, že ste tu. A keď už nemáte v sebe ani toľko tohto elementárnej, by som povedal, takej štábnej kultúry, že keď sú tu, tak ste aj vy tu, tak je niečo zlé. Je aj zlé, tuná ja nechcem nikomu sa do kapusty pozerať, ale začne rozprávať poslanec nejakého klubu a ostatní členovia jeho klubu sa demonštratívne pomaly dvíhajú a odchádzajú preč. To sú aké signály? To sú všetko reči signálov, o autorite, o rešpekte, o tom, že kto akú kde úctu požíva. A to patrí k parlamentu. Parlament potrebuje mať niečo, čo niekto povie, že nie je to dôležité. Ale to sú, to sú reči signálov, to naozaj nemôžme len tak obísť. Nemôžme to sformalizovať do polohy - zahlasuj, to je jedno, však pani Laššáková ti ukáže, že čo.
Parlamenty, ja sa nechcem tu zamotať do diskusie, že prečo vznikli. Parlamenty vznikli aj preto, aby sa nebojovalo, hej, lebo sa zvyklo bojovať, potom niekomu možno napadlo, však spravme parlamenty, tam si vydiskutujeme a zistíme, že nemusíme bojovať, že to stačilo vydiskutovať. Viete, lenže my, keď sme nikdy nebojovali, tak nám už ani ten parlament nepotrebujeme, ho zneuctievame, naozaj ho zneuctievame tým spôsobom, ako to funguje. To už nehovorím o excesoch, že ste tu mali Slotu, s ktorým ste boli schopní sedieť, byť v koalícii a robiť s ním pakty a ten hulvát ožratý tu nadával policajtke. Proste to sú nemysliteľné veci, významovo nemysliteľné veci. Tu sa to tak prešlo, však no. Až bolestné niekedy, častokrát tie zistenia.
Vážení kolegovia, návrh zmeny hovorí o tom, že nie z extrému do extrému. To znamená, nieže vrátiť sa tam, kde sme boli, že prorokujeme každý zákon a hneď je hlasovanie. Návrh zmeny zákona o rokovacom poriadku hovorí, že je možné prerušiť to, čo robíte teraz - a na 11.00 hod. a na 17.00 hod., je možné to prerušiť, ale iba po troch po sebe idúcich bodoch.
Vážení kolegovia, to nie je tak veľa. To nie je niečo uletené, to je niečo na polceste. Lebo máte tu aj ťažký zákon, kde máte 7 rečníkov, tak viete, že môžte si odbehnúť a tváriť sa, že vybavujete, ale potrebujete si odbehnúť, ale nesformalizujete to tej polohy, ako je to sformalizované teraz, že o jedenástej a o piatej, nech hromy padajú, blesky šijú, to je úplne jedno, o jedenástej, o piatej mi tu stačí byť. Je to na polceste. A čo to znamená. Znamená to, že urobíme zadosť, urobíme úctu tomuto parlamentu, urobíme to, že keď je rokovanie parlamentu, to znamená, je rokovanie parlamentu. Prosím vás, keď je rokovanie parlamentu, nemôže byť, nemôžte mať, ja neviem, mne to niekedy je ťažké. Ja si pripadám tu, ako keby som nemal čo robiť, že sedím tu pomaly jak - nemám do čoho pichnúť - jak bezdomovec. By ste neverili, ja mám strašne veľa práce, len ja neviem to celkom vnútorne sa s tým morálno-eticky vyrovnať, že sa tu mám tváriť a proste to takýmto spôsobom šáliť, jak je to tu šálené. Neviem, nezvládnem to a už je to rok. Ja som tak jemne bojoval, že či aj ja sa pridám, ale viete, ja by som to možno zvládol, ale pre túto krajinu je to zlé, lebo vy nemotivujete ľudí, aby chceli, aby sa pripravovali, aby si to naštudovali, aby to malo význam, aby to malo, aby ste boli v tom kontakte, aby niekto začal, viete, aj možno nejaké presvedčenie niekoho argumentačne vyvracať. To tu nemá zmysel, lebo sa nepočúvame. A možno je to aj zámer, keby som bol mierne paranoidný, možno je to aj zámer, že vás sem nepúšťať, lebo keď budete furt bombardovaní nejakou argumentáciou, tak možno začnete pochybovať o spáse bez veliteľa. Viete, že to je možno aj to. A možno je to aj zámer, že nepotrebné tu sedieť, lebo keby niekto otvoril ústa a povedal niečo, tak zistíme, preboha, kto to tu sedí. Aj ľudia by možno zistili, že, ježišmária, kto je tu v tom parlamente. Viete, lebo tu sa dá schovať. Dá sa tu tak premotať tie 4 roky. Ale pokiaľ z toho vytvoríme živý organizmus, kde naozaj tí ľudia budú motivovaní chcieť pomôcť, chcieť proste po sebe niečo zanechať, tak sa tu častokrát aj objavia, by som povedal, zlé nominácie. Sa tu objavia, časom sa to vykryštalizuje, aj tie strany si budú dávať pozor, že koho nominujú, koho nenominujú. Človeka, ktorý nevie povedať jednu súvislú vetu, preboha! A už keď povie, tak je to hlúposť nad mraky. Viete, to by sa tiež v tom, v tej diskusii odhalilo, ale nám sa to prevažuje. Nám sa to prevažuje, že tu sa vedia schovať rádovo viac poslancov práve pre tú kultúru, ktorú tu teraz máme. Kultúru ignorancie, absolútnej ignorancie, demotivácie, nechuti a prečkávania a akceptácie.
Vážení kolegovia, bude to jeden z tých zákonov, ako hovoril kolega Viskupič, ktorý stiahnem, pokiaľ sa k nemu nevyjadríte za poslanecký klub SMER-u. Určite, tak som to avizoval, tak to presne urobím. A mám na to plné právo, pokiaľ vedenie Národnej rady nerozhodne, že spraví, ono aj v zásade iba dve cesty existujú, buď niekto sa vyjadrí k tomu návrhu a povie stanovisko klubu k predloženému návrhu, alebo spravíte Kim Čong-una, to znamená, spravíte novelu rokovacieho poriadku a obmedzíte stiahnutie poslaneckého návrhu. No a moje skúsenosti, kľudne verím, že to tu v niekoho hlave skrsne, že to proste takúto novelu rokovacieho poriadku dá a ešte budete spokojní, že jak ste s tým vybabrali.
Vážení, ja nič nechcem, ja chcem, aby tento priestor bol živým organizmom, súbojom myšlienok, názorov, argumentácií, rešpektu navzájom a výsledkov. Lebo taký parlament má byť. Nie jalovým trepaním a strácaním sebadôstojnosti, sebarešpektu, lebo nakoniec ho v konečnom dôsledku stratíte. Lebo aj také, čo, neviem, čo poviete, aj tak to zájde za za posledný, posledný stôl a nikto si to nevšimne. K úcty nie k sebe, ale aj k sebe by sme to mali, ale z úcty k ľuďom, ktorí nás sem poslali, k úcty k ľuďom, ktorí sa úfajú, že, a majú pravdu, že tento parlament im môže pomôcť. Môže pomôcť, nemôže ich zachrániť, nemôže im pomôcť vo všetkom, ale môže im významne pomôcť.
Vážení kolegovia, nezdá sa to, ja viem, že sa to nezdá, že zmena, malá zmena rokovacieho poriadku môže k tomu prispieť, ale verte, že môže. To znásilnenie rokovacieho poriadku pre naše potreby, to bolo znásilnenie rokovacieho poriadku pre naše potreby, pre potreby poslancov, aby nemuseli tu sedieť. Je naozaj nedôstojné k poslaneckému mandátu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis