Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi dokončiť môj včerajší výstup, vystúpenie k tejto veci. A opäť musím skonštatovať v mimoriadne komornej atmosfére... Podľa mňa je zbytočné tu kúriť a chladiť. By sme sa mohli stretávať v nejakých malých miestnostiach, nejakých klubovniach alebo tak. Možno treba dať nejaký procedurálny návrh. Ja sa aj ospravedlňujem teda kolegom, že v zásade ja už zvyknem hovoriť pre tých ľudí, ktorí to sem-tam pozerajú. Tak znova im podám nie spravodajskú informáciu, lebo teraz z jedného výboru idem, kde sa podávalo také. Ale podám takú informáciu, aby vedeli, ako volení zástupcovia ľudu pracujú na tom, aby sa mali dobre. No nie je to bohviečo. Ľudia, ja vám teda poviem pravdu, nezávidím vám. No nespíte kľudne. Tak poviem to takto. Z pohľadu vládnych poslancov tu máme siedmich poslancov, čo tu nedosahuje ani 10 %. Z pohľadu opozície sú tu so mnou deviati, čo je o niečo lepšie. Takže, ľudia moji zlatí, fakt je mi vás svojím spôsobom ľúto. Ale ja ešte rozmýšľam, ako by sa to dalo spraviť. A dá sa to spraviť, lebo zdá sa, že to nestačí. A ja pre ten Samsung alebo kde to tí ľudia robia za tých 450 alebo koľko minimálnej mzdy alebo neviem presne peniaze, im ten veľkoplošný projektor tam nainštalujem. To sa dá preniesť. Čiže keď budú meniť zmeny v tom Samsungu alebo v nejakej textilke niekde na východe, tak sa budú môcť pozrieť, že keď oni vychádzajú z toho, kde robia za tie mzdy, ako robia, tak sa budú môcť pozrieť cestou domov a cestou na zmenu, ako robia ich volení zástupcovia. Toto pre tých ľudí ešte som schopný urobiť. Aj to pre nich urobím, avizujem. Ignorujete to úplne ohromným a obludným spôsobom. Kúska hanby nemáte. Keby ste aspoň nejakú mieru dodržiavali. Niekto povie, pánbožko dal, niekto povie, príroda dala veciam mieru. Svet nie je čierny ani biely, ja to viem, ja učiť sa to nemusím. Ale keď ujdete z miery, nemusíte ani knižky čítať, na konci je nešťastie. Tu ste ušli z miery. Ten proces obludnej ignorancie, čo tu takto predvádzame, je toho úplne jasným dôkazom. A mne je tých ľudí ľúto. Ja vám poviem, čestné slovo, mne je tých ľudí ľúto. Oni sa tak upínajú, upierajú, čakajú, lebo ste im to často aj nainfikovali. A mne ich je ľúto, lebo sa nedočkajú ničoho.
Tu kolegovia, ktorí sa venujú vyvlastňovaniu, včera sme sa o tom bavili, pán kolega, však, že to som netušil, že teda zrovna vy a pán Kondrót a pán Bagačka máte v teda agende vyvlastňovanie. Tak to aspoň vieme teraz. Čiže doniesť tak závažnú normu týkajúcu sa naozaj, by som povedal, principiálnych vecí, to sú kľúčové momenty, možnosť vedieť vyvlastniť.
Čiastočne poviem aj to, čo som včera hovoril. Pani spravodajkyňa, aj kvôli vám to poviem, lebo vy tomu nerozumiete. A ja to skúsim povedať tak, aby ste tomu rozumeli. A skúsim to povedať aj tak, aby aj ľudia tomu rozumeli. Prosím vás pekne, predkladaná novela poslancami vládnej strany nerieši to, že niekde vám niekto blokuje diaľnicu, ktorú všetci potrebujeme. To je už dávno poriešené. A niekto, nejaký vydierač, to nemusí byť ani gazda, ktorý si pamätá neviem koľko generácií dozadu, ako gazdovali jeho ľudia na tej roli. A ten má takýto vlastný vzťah k tomu, že to nechce pustiť. A núkajú mu možno viac a lepšiu pôdu. To je jeden prípad. Ale potom to môžu byť aj vydierači, ktorí zhodou náhod vedeli, kade pôjde tá cesta. Zhodou náhod to predtým kúpili. A zhodou náhod sa im už nepáči tá cena. Tak aj pre týchto vydieračov to toto nerieši. Toto, čo sem pán Kondrót doniesol, je tailor-made, to je na mieru, to je ako prichystané pre niečo, pre niekoho, aby teda sa nestálo nič v ceste. I keď to, čo stojí v ceste, je principiálna vec, je vlastníctvo. A ku vlastníctvu, teda k ľudským právam, ale takým, by som povedal, ako o rodine treba pristupovať s úctou. Trebárs treba dať taký hold. Tak keď idete búrať zákony o rodine, tak aspoň nech to má nejakú noblesu, nech sa to sem nepašuje. Keď idete búrať niečo tak významné, ako je vlastníctvo, tak to robte tiež aspoň s nejakou noblesou. Nech to sem príde predložiť Počiatek. Však jemu je jedno, aký režim je, za každého režimu je dobre. Čiže to je presne to, že nech to má aspoň nejakú noblesu v sebe. Takto pokútne prepašované v tichosti, či bude krik, nebude krik, je to tu. A vyzerá to, že to pustíte.
Skúsim povedať, pani kolegyňa, aj pre vás niečo, aby ste tomu rozumeli. Je existujúci zákon, ktorý hovorí, kedy môžete vyvlastňovať. To je ten zákon, ktorý hovorí, kedy môžete vyvlastniť aj tých vydieračov, ale aj toho zarputilého deda, ktorý má taký vzťah k tej hrudi, že tam nikoho nepustí, kvôli líniovej stavbe. To znamená kvôli niečomu, nie kvôli pumpe niekoho alebo nejakému lyžiarskemu stredisku, ale kvôli líniovej stavbe, niečomu, čo ovplyvňuje tisíce a tisíce ľudí. Existujúci zákon hovoril, že s tým musia byť splnené tri podmienky nerozlučne. To znamená, investícia mala byť nad jednu miliardu korún, mala byť národohospodársky významná a musela o tom rozhodnúť vláda. Teraz v domnienke veľkej zmeny, pomaly, ako v ústrety idete neviem komu a napĺňate úlohy zamestnanosti, tak ste tam doplnili ustanovenie, sa mení to béčko o tristo ľuďoch, ktoré je v zásade kozmetikou. To je čistá kozmetika. Ona nemá význam. To je na ošálenie. Vážení ľudia, to je na vaše ošálenie, lebo keď bude okolo toho cirkus, presne takto tam pána Kondróta asi nepošlú, alebo niekoho iného, ktorý povie, že však čo chcú, peniaze zvyšujeme, budú tam ľudia. Je to v lajne. Ľudia, vypočujte ma prípadne. Poviem vám, aká je pravda. Pravda je taká, že tých tristo ľudí je tam práve kvôli tomu, aby mali čo povedať. A kto sa nebude veľa pýtať, ten sa možno aj uspokojí. Je to tam zbytočné, lebo hovorí to vaše béčko, ktoré sem ste doniesli, že tá stavba je národohospodársky významná alebo jej realizáciou, alebo jej uskutočnením vytvoríte tristo nových miest. To znamená, jedno z toho vám stačí, z textácie vyplýva. A, to sa ospravedlňujem, to sa zopakujem, aj Aupark stavalo tristo ľudí. Viete, to je dneska aj barak niekoho, taký, trebárs tam, kde bývajú vaši. Tiež plus-mínus aj so subdodávateľmi do tristo ľudí veľa nechýbalo. Čiže to dneska nie je nejaká stavba. Čiže to je taká, by som povedal, urážka toho, že počas realizácie... (Reakcia navrhovateľa.)

Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa. Však môžem menovite vymenovať všetkých. Dovoľte mi v tejto komornej atmosfére rozprávať o tak zásadnej a významnej norme, ktorá je takým Rubikonom, hej, že vyvlastňovanie, môcť vyvlastniť, tak v takomto, by som povedal, komornom kruhu si o tom niečo povieme. Ja pre pamäť len spomeniem, teda za poslancov SMER-u sú tu traja, keď nerátam predkladateľa a spravodajcu. Čiže piati. A na opačnej strane je nás sedem.
Vážení, ja budem pre občanov hovoriť, že, vážení občania, by ste neverili, že čomu sa zvykne tento parlament venovať. Vracajú sa chute, ktoré bývali. A ja mám pocit, že to bude gradovať a budeme sa dokonca zakrývať veľkou perinou, neviem akej pomaly spravodlivosti. A potom sa to začne aj ináč maskovať. Začne sa to nejakým spôsobom ponúkať. Ale v zásade treba povedať pravdu. Hovoríme o vyvlastňovaní. To je, znie hrozne, ale je to tak.
Ako v zásade ľudia by nemali, by mali uznať, že keď potrebujeme líniovú stavbu, niečo, čo naozaj pomôže, tak naozaj, že kvôli nejakému zatvrdnutému človeku, ktorý nechce svojich 5 árov pustiť ani za pána, hej, tak stojí líniová stavba. Len toto nie je ten prípad, hej. Toto naozaj nie je ten prípad. Čiže tuná nehovoríme o tom. Koniec koncov to nemá ani tú forsáž, hej. Lebo to predkladajú páni kolegovia, ja sa ich nechcem dotknúť, ale ja som nevedel, pán kolega, že aj vo vašej agende je, že sa venujete vyvlastňovaniu a týmto veciam. Ani pán Kondrót, som netušil, ani pán Bagačka. Kdežto či vedia v Hnúšti, že pán Bagačka tu dáva zákony o vyvlastňovaní! To Hnúšťanom pôjdem povedať, že či vedia, že čo mu, čo predkladá?
Tieto zákony sa predkladajú v inej sile, v inom forsáži. Ale hovorím, nie je to ten prípad. Nehovoríme o zatvrdnutom gazdovi, ktorý chce, lebo keď sedem jeho generácií na tom oralo, aj on chce orať. Hovoríme o tom, že niekomu to treba uľahčiť a zjednodušiť. O tom hovoríme. A využili troch poslancov, hovorím, ktorí tu hrajú tú, alebo robia tú špinavú robotu, hej, že to sem donesú. A ja by som si prípadne vypočul vaše záverečné slovo, pán kolega, že jak to obhájite. Možno ani neobhájite. Ale proste je to tak, hej, že to tu došlo.
Hovoríme o tom, že niekomu treba vyjsť v ústrety. Už to tu bolo naznačené. V zásade komu a prečo a ako? Tých variant je asi viac. Niektoré boli spomenuté. Ja k niektorým, ktoré si myslím, že by mohli byť za tým. Je aj, a teraz upozorním znova, ja budem pracovať tým systémom a budem sa dlhodobo tomu venovať tak, že čoho sme my schopní? Dokonca raz, keď budem mať viac času, cez leto, možno napíšem knihu, že Slovensko je absurdná krajina, a dám do zátvorky, že zatiaľ. Lebo by ste neverili, že aké absurdity, čoho my sme tu schopní, proste aj za to zahlasovať. Prejdeme mlčaním, niektorí, niektorí tak zľahka zaprotestujú.
Absurdity typu, že sa tým seriózne venuje ministerstvo hospodárstva, zdá sa, že stojí tomu málo v ceste, že potiahneme ropovod stredom Bratislavy. Ja sa nechcem vracať k mojej obľúbenej Číne, ale to si čínsky boľševik nedovolí už ani teraz, hej. Že to sú veci ako! Že už aj tam si, aj, ale hovorím, to sú aj podľa mňa, aj v rovníkovej Afrike, hej, že už niekde, už možno sú nejaké tie organizácie, ktoré budú hlasno bojovať, že my... Napríklad tá trasa pôjde cez, jedna z možností, cez Pečniansky les, to znamená popri zdroji pitnej vody, a druhá trasa je popri BVS-ke, vzadu v Petržalke, a na Prístavnom moste to má byť podvesené. Viete, dneska máte toľko všelijakých bláznov, hej, tu zabíjajú vojakov, neviem koho. Ja nechcem hrúziť, ale keď podvesíte ropovod pod Prístavný most - teraz vieme, čo sa stane, keď na Prístavnom moste jeden šofér z Poľska prispí, čo sa stane - no tak ešte skúsme nakreovať, čo sa stane, keď niekomu prepne a povie, že ho ten podvesený ropovod vcelku láka, lebo však to by mohla byť dobrá sranda, keby som s tým niečo urobil, hej. Viete, ale to je, hovorím, to si niekde nedovolia. V normálnej krajine si to nikdo nedovolí, že by niekto povedal, že šupneme to cez stred mesta.
Ale my sme tu amazonské primitívne národy. Tu proste si to dovolia. Tu s tým prídu. A predstavujú to. A pritom existuje alternatívna trasa, ale to tiež nikto nepovie. Alternatívna, to je tá trasa cez Záhorie, cez Moravu. Ale viete, prečo neprejde? Ja to poviem, dopoviem to. Preto, lebo na rakúskej strane by išla cez dva národné parky. Choďte do Rakúska, do Viedne, povedzte Viedeňákom, že im chcete potiahnuť ropovod cez ich národné parky! Ešte to nedohovoríte, ešte to nedohovoríte a bude to notruf, či jak sa to volá, niekto volať a hodia vám kazajku. Kdežto u nás ideme, debatujeme, že ktorou trasou, či cez jeden vodný zdroj alebo druhý vodný zdroj, ale stále: podvesíme pod Prístavný most!
No hovorím, to je, ma to uráža. Mňa to fakt už uráža. Tu sa urazil nejaký predseda parlamentného výboru, ktorý je mimoriadne slabý. Ale mňa urážate dennodenne tým, že to tu nosíte. Tým, že proste aj zo mňa robíte hlupáka, ktorý by to mal akože sa na to pozerať. Nechcem sa už na to pozerať! A toto je jedna z variant, pre čo toto môže slúžiť.
Pán Kondrót to sem doniesol. Jedna z variant, ono tých možností je asi viac, možno bude aj taká, že chlapcom predáte južnú stranu Chopku, zameníte za pozemky v Medzeve, hej. Viete, veď to je, že rozum stojí! Tak pozemky v Medzeve, ja nemám nič proti Medzevu, hej, ale pozemky v Medzeve zameníte za južnú stranu Chopku s infraštruktúrou, so všetkým, hej, ale ešte chlapcom chýba severná strana Chopku. A tí urbárnici sú tam dosť hustí. No však Liptáci sú hustí vždycky. Tak liptáckym urbárnikom hovorím: "Chlapci, dajte pozor, nespite kľudne! Je dosť možné, že keď to tu prejde, tak sa jedného rána zobudíte a zistíte, že je vo verejnom záujme, teraz to schovajú pod olympiádu, je vo verejnom záujme vás vyvlastniť." To sa pod to vopchá. Čiže chlapci dostanú celý Chopok. Možno v konečnom dôsledku o to ide. Keď Chopok, tak celý, nie?! Generácie ľudí, ja neviem už, kto si kedy dovolil šiahnuť na Chopok. Len zdá sa, že apetít je obrovský. Tak nakoniec ten celý Chopok. Čiže nielen juh pustíte, ale ešte vytvoríte zákony.
Ale, pán kolega, nič v zlom. Vedeli ste o tom? Ani podľa mňa ste nevedeli, že vytvárate predpolie na niečo také. To mi je ľúto, že proste sa nad tým nezamyslíme hlbšie. A možno by ste mohli povedať: tým ja nejdem, však to mi, tým ja nejdem. Viete, normálne klamete. Klamete dokonca v dôvodovej správe. Pán Kondrót klamal, keď tu bol, ako spravodajca. On hovoril, že zvyšujete, zosilňujete tie parametre, že jednak zvyšujete sumu, že to sú sprísnené a že tristo miest. Ale to je presne, to kolega Hraško povedal, nie, lebo tam máte tie alternatívne spojky. To znamená, nemusíte ju splniť. A koniec koncov tých tristo ľudí, tam je napísané, že "tristo ľudí počas výstavby alebo po ukončení". Nič v zlom, to už tiež nechcem opakovať, však každú poriadnu, aj Aupark stavalo tristo ľudí, viete. To už každú stavbu poriadnu stavia tristo ľudí. Čiže to je našité na každého. To není žiadna podmienka, hej. Ona to není podmienka, tých tristo ľudí, že by bola absolútna, to znamená, podmieňujúca, že musí byť. Nie je, je alternatívna. A ešte aj v tej alternatíve má druhú alternatívu, alebo hovorí o tom, že počas výstavby alebo po ukončení.
Viete, keby ste aspoň tak neboli drzí, že poviete, tak dobre, že keď to skončíme. Lebo, keď vyvlastníte Jasnú, tak tam tristo ľudí nebude robiť nikdy, ale stavalo ju tristo ľudí a stavia, hej. Že poviete, tak aspoň aby sme to rozchodili, tak tristo ľudí tam bude aspoň na chleba zarábať. No nebude! Nebude! Ten váš zákon to nehovorí. Viete, prečo to tým ľudom nepoviete? Nepoviete ľuďom, kúsok pravdy by si zaslúžili, že je to. Ono to tak vyzerá, ale keď si to niekto prečíta?! Dokonca vy ste sa sami pomýlili aj v tej dôvodovej správe! A pán Kondrót tiež presne nevedel, o čom hovorí. On hovoril, že to je podmieňujúca podmienka. Ale nie je. Nie je. Nemusíte!
A to, že kto vyhlási akú významnú stavbu? Začo? Doteraz ste to mali niečím limitované, teraz, hovorím, to nemáte ničím. To môže byť kľudne uránová baňa v Jahodnej, to môže byť zlato v Detve, to môže byť ropovod cez stred Bratislavy, to môže byť Jasná, hej. Je to tu takto pokútne prepašované, pokútne prepašované do parlamentu. Večer v komornom prostredí hovoríme o zásahu do vlastníckych práv niekoho, hej. To proste, že možno sa k nim chudák nejako dostal po nejakej dobe, lebo komunisti mu to prerušili, a teraz tu takto zľahka o tom hovoríme, že niekto zas príde a akože vo verejnom záujme im to vyvlastní. Lebo to bude akože verejný záujem. Aj Jasná môže byť verejný záujem. Však olympiáda, všetci musíme uznať, môže to byť v konečnom dôsledku verejný záujem.
Samozrejme treba spomenúť aj to, čo bolo znova spomenuté. Hovoríte o tom, že ak s tým súhlasí vláda, tak už s tým nemusí súhlasiť nikto. To je, ja neviem, hej, to je imperátor, hej, že, že, že proste vláda, už keď povie, už hotovo. To už koniec, hotovo, netreba diskutovať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, presne tak, ako ste povedali, že koniec. Je 19.00 hod. Chcem sa spýtať, máte to ešte nadlho? Je 19.00 hodín. Čiže končí rokovací deň.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Dokončím si to zajtra.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani predsedkyňa. Vážený pán kolega poľnohospodár Záhumenský, kľudne dohovorte, ja počkám. Už som unavený, budem krátky. Naozaj. Ja som si tiež dal tú prácu a pozrel som si tú vašu správu. Samozrejme, zaujímali ma viaceré veci.
Chcem len povedať takéto niečo. Ak som si to vydelil, tak prenajímame 450 tisíc hektárov pôdy za sumu cirka 9 mil. eur. Znamená to 20 eur na hektár, áno? Tak, tak som rád, lebo mne tu niekto vykrikoval, že ja sa som si niečo od univerzity prenajal za 500 eur na hektár. Tak potom v prípade, keď to niekto bude porovnávať, tak zrovnajte.
Ale prečo to hovorím? Nie kvôli tomu. Hovorím to kvôli tomu, že tu sa zjavila taká hra, že treba predať pol Chopku a štvrť Vysokých Tatier. A vytvára sa na, tu taká atmosféra, že aby to politicky aj spoločensky prešlo. Opakujem, polka Chopku a štvrtina Tatier.
A teraz, pani predsedníčka, ja teda, ja som aj rád teda, že aj vôbec, že niečo teda vyzerá, aj platí a teda není to až také zlé, hej. A teraz si povedzme, tak aký je rozdiel, že máte pôdu a beriete z nej nájomné? Oproti tomu, že máte pôdu a neberiete z nej nájomné? V čom je rozdiel? (Reakcie z pléna.) No keď už ste zlý a prenajmete za 20, minimálne v nejakej sume, čo činí to nájomné, hej. Čiže ja, ja naozaj hľadám prapodstatu toho, že prečo je potrebné tu z nás urobiť primitívne národy v Amazonke, kde prídete s hrkálkami, so sklíčkami a tí vám všetko predajú, čo vidia na očiach, vám všetko predajú, že prečo znova sa, sme sa vydali na tú hru? A len teraz je to vcelku sofistikované, pripravené, ale výsledok bude taký: polku Chopku a štvrtinu Vysokých Tatier predáme do súkromných rúk. A urobíme to, že to, keď niečo teraz štát má a berie za to nájomné, tak podľa tej, po tej výmene bude síce niečo mať a nebude brať z toho nájomné. Koniec koncov, však kto by to chcel, to čo tam sa vymení?
Ja naozaj hľadám tú prapodstatu, tú, prečo? No túto otázku mi v zásade nebudete vedieť, kolegovia, odpovedať. To tu ku nám ani nepríde, to bude súhlasiť s tým pán Jahnátek. Neviem, nakoľko máte nad tým ruku vy, pani predsedníčka, čiže nakoľko sa to prípadne týka pozemkového fondu.
Ja len chcem upozorniť, prosím vás, nerobme to. Nerobme to! Jak už ten Chopok patrí po neviem aké storočia ľuďom, prosím vás, nedajte to J&T! Ja fakt, naozaj, ľudia, nič v zlom, niečo už nech zostane pre tých ľudí. Ak jej patrí polka Chopku, ľuďom, to znamená, majú nad tým určitú prenesenú moc aj cez poslancov, aj cez neviem čo, majú z toho nájomné, síce malé, ale nejaké majú. Ale majú nad tým aj určitú kontrolu. Nerobme zo seba primitívne národy v Amazonke, kde niekto príde, pustí si dva, tri príspevky vo svojich novinách, a všetci tu zblbneme a povieme: však to je super! Není to super! Robíme to, že vymieňame pôdu, alebo budete vymieňať pôdu za to, za ktorú teraz dostaneme, nájomnú, za pôdu, za ktorú nebudete dostávať nájomné.
Čiže v kontexte predloženej správy teším sa, že vôbec teda ešte sa na nejakej pôde hospodári, teším sa, že ešte plus-mínus platia, není to bohviečo, ale platia a platia vcelku slušne, nejaká 90-percentná, celkom pozitívne. Tak nemeňme to!
Prosím vás, kolegovia, apelujte na vášho ministra Jahnátka, nepredávajte polku Chopku a štvrtinu Vysokých Tatier J&T! Prosím vás o to.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, znova na úrovni znamenia, že dnes ráno sme tu mali aj, lebo sme teraz piatykrát, keď sme štyrikrát volili, to sme tak sa zamotali medzi iné body, ale dneska je to na úrovni znamenia: to znamená ráno správa NKÚ a teraz volíme. Čiže naozaj pekne a dá sa to pekne aj spojiť a premostiť.
Prišiel tu dneska ráno pán Jasovský, vyznávač konského póla na Štrbskom Plese, ktorý nám predložil, predložil správu, v ktorej, vieme, kde žijeme, a zistili sme, že najväčší gauneri sú v Komaníne. To je maličká obec na juhu Slovenska. By ste neverili, akí sú tam gauneri! Lebo keď všetci vieme, kde žijeme, a iba v tejto obci to bolo natoľko silné, že jediné, čo NKÚ podalo trestné oznámenie, bol Komanín! To by ste neverili! Teraz sa ospravedlňujem ľuďom v Komaníne.
Je absolútne bezpohlavná, bez pazúrov, bez zubov, bez ničoho, celá správa, ktorá tu ráno bola predložená. Je to správa, ktorá udržiava "nivó stabl". To je správa, ktorá to udržiava, to, to pretlkávanie sa, to, to prežívanie. A neviem, dokedy to chcete takto prežívať? To je presne tá správa.
A presne takého kandidáta potrebujete, predpokladám, bezpohlavného, bez zubov, bez pazúrov, bez ničoho. Vadí vám mladý. Potom čo bude? Chudý, tučný, plešatý, neviem aký. Je to nedôstojné.
A to chcem tým povedať, že sme sa priblížili do polohy, že je to už nedôstojné aj pre nás, pre opozíciu. Už je to nedôstojné. Naozaj, už si to zohrajte sami! Zohrajte a uhrajte si to sami.
Je pravdou, že vyžívate sa v tom z taktického hľadiska, že z nás nejde rešpekt. V tom sa vyžívate a užívate si to. Užívate si to dokonale. A ešte ste si aj našli sparing partnera rojka, ktorý tu bude rojčiť o neviem čom všetkom, plní funkciu piatej kolóny, ktorú vlastne takto nabúra. Asi bude legitimizovať tú vašu voľbu, že ako prebehla super a ešte so zástupcami opozície, štvorchlapová strana. To je presne to! Takto ste si to nastavili, takto sa vám to celé nastavuje. Ešte chytíte aj legitimitu, že ako to bolo správne. Máte to vyriešené celkom dobre.
Pre našich kolegov, by som odporučil, nechajte ich tak, zjednodušene povedané. Ale však to tu aj zaznelo. Som rád. Nech sa zadrhnú! Vážení, pardon za výraz, zadrhnite sa aj s celým predsedom NKÚ! Užite si ho, zvoľte si ho, udržiavajte si ho!
A aké sú naše možnosti? Ja ešte poviem. Tak jak parlament volí, tak aj odvoláva. To podľa paragrafu, myslím, 61 rokovacieho poriadku ods. 1. Aj som si to, pán Hrušovský mi to pozrel, aby to vyzeralo, že to má aj nejakú váhu. Čiže aj odvoláva. Aké sú možnosti? Možnosti sú dve. Nechajte nášho kandidáta, pustite ho! A po pol roku ho stiahnite dole, ale stiahnite ho s takým randálom, že to bude počuť až v Medzilaborciach. Že aký je zlý, ako zle urobil a neviem čo. Pripravte sa, argumentačne sa vybavte! Tu všetci budete desiati v zástupe stáť, všetci to budete mať pripravené a zhodíte ho dole ako hrušku a urobíte body. Prečo to neurobíte? To je jedna z možností.
A potom je druhá možnosť a tak to celé skončí. Vážení kolegovia, to by som aj odporučil. Zadrhnite sa s vaším predsedom, zvoľte si ho s pomocou piatej kolóny! Zvoľte, dajte tomu punc legitimity, majte, užívajte si ho! Ale my, našou úlohou, našou psiou úlohou ho bude dať dole. Bude, našou úlohou ho bude hľadať, pozerať, čo robí, kde robí, ako robí, tak, aby si netrúfol, aby si netrúfol dôjsť s takou správou, ako tu bola dneska ráno. Aby sa bál sem prísť cez vrátnicu. Povie: ja tam s tým nemôžem ísť, však ma zožerú!
Presne takto, tak by sme to mali urobiť. A to je naša jediná šanca. A nestratíme dôstojnosť, ktorú nám teraz beriete z tváre. Teraz nám ju strhávate. Tak ste nám ju strhli pri inom aj mne a neviem čo. Ja nechcem sa už toho zúčastňovať a som rád, že opozícia prijala ten kľúč. Zjednodušene, tak to asi celé skončí: zadrhnite sa s ním! Ale urobíme všetko pre to, aby sme vám ho dali dole. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Neviem, priznám sa, presne, že komu bola určená tá prednáška. Ak mne, tak, že či tomu rozumiem alebo nerozumiem, ja som si dal tú prácu, som si to prečítal. A myslím si, že niektorým veciam rozumiem, ale nevylučujem, že som sa mohol pomýliť. Ale z existujúceho rozumiem, že daný, ako sa aj cituje v príhovore pána predsedu rady, zákon nezakazuje. To ja to nespochybňujem. Ale mne bolo napríklad konkrétne pri tom alkohole povedané, keď som to spomínal, že keď ide detské vysielanie, lebo zákon nezakazuje po 10-tej vysielanie na reklamu, ale v detskom vysielaní údajne zakazuje. Čiže preto som sa na to pýtal, že či to je, alebo nie je porušenie. Lebo to bolo detské vysielanie. A bolo to síce po desiatej, tak neviem, čo je silnejšie. Či je silnejší ten detský program, toto je, čiže ja som sa nie podľa mňa od veci pýtal.
A k tým kompetenciám vás, ako rady. Ona rozhodla aj o tom, že niekto sa sťažoval, že či je normálne, že premiér pán Robert Fico mal, nemal v relácii oponenta, a táto rada, ktorá sa zaoberá dodržiavaním zákona, rozhodla, že je táto sťažnosť, je neopodstatnená. Čiže čo tým chcem povedať? Chcem tým povedať, že moc tejto rady je obrovská.
Ja nehovorím, že píšu, pán Mistrík, že píše scenáre do Farmy alebo do Paneláku. To som ja nikdy nepovedal. Ale hádam sa na tom zhodneme a nemusíme sa poučovať navzájom, že možnosti, a to už nehovorím o výbore pre kultúru a médiá, ale možnosti tejto rady v rámci existujúceho zákona sú veľké. Otázka stojí, či sú dostatočne využívané. Otázka stojí, nakoľko si uvedomujú členovia tej rady svoju zodpovednosť, ktorú majú, a nakoľko si ju budú uvedomovať.
Keď ešte raz pustíte cez, pustia niekde reklamu naokolo cez detskú rozprávku, tak ja nepôjdem protestovať pred JOJ-ku, ale pôjdem protestovať pred dom pána predsedu rady, to vám garantujem, lebo on bude za to zodpovedný.

Ďakujem veľmi pekne. Z toho povedaného, ale aj celkovo tu je taká atmosféra takého odovzdania sa, čo ja cítim, a rezignácie. A posilňovaná aj trebárs vystúpením predsedu výboru pre kultúru a médiá, ktorý si tak posteskol, že vlastne jak tie reklamy idú nahlas.
A to je vlastne tou vizitkou toho, že kde žijeme. Lebo predseda výboru by mal mať tú moc, tú autoritu, že ak raz platí zákon, že reklamy majú ísť rovnako hlasno ako vysielanie, tak nemôže sa on sťažovať, že prečo idú nahlas. To je presne to uplatňovanie tej moci, keď je dôležitá. A mali by sme ju uplatniť na to, aby sme vyžadovali dodržiavanie zákonov. A keď už to nevie predseda výboru, tak potom sa niekedy nečudujme, že nám to všetko utečie. A potom je aj na mieste to, čo sa možno niekomu zdalo ako nie celkom vhodné, že potom niekedy to človeka núti skonštatovať, že niekedy jedinou schopnosťou predsedu je zorganizovať len niečo súkromné. Ale tá zodpovednosť je radovo väčšia a tu sa jej nedá vyhnúť.
Tak jak predseda pán Mistrík má obrovskú zodpovednosť, tak má predseda výboru svoju zodpovednosť, má minister, minister kultúry má svoju zodpovednosť. Majú zodpovednosť za to, že idiotizácia tejto spoločnosti prudko napreduje a nestaviame hrádze. Už ani, dokonca mám pocit, že už ani nechceme a že rezignujeme, lebo to z toho tiež vyplynulo, z toho vystúpenia.
A myslím si, že to není úplne stratené. Takže berte to ako, ako malú provokáciu na to, aby pán predseda výboru napríklad, alebo pán predseda Rady pre retransmisiu a vysielanie, ukázal, čo je v nich. A možno na konci budeme prekvapení, že čo všetko dokážu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, nevyviňujte sa! Ja vás beriem a budem brať za zodpovednosť, lebo ste zodpovedný. Vy ste zodpovedný, pán minister kultúry je zodpovedný, pán predseda rady je zodpovedný za to, či idiotizácia spoločnosti bude pokračovať alebo sa zbrzdí, alebo dokonca sa vrátime trošku, trošku späť a pôjdeme opačným smerom. Čiže preberte tú zodpovednosť naplno.
A ja vám ešte dávam, ja verím a dokonca že, vaše možnosti a schopnosti sú vyššie, ako zorganizovať len šesťdesiatku, ale že viete aj v tejto vašej veci vo vašom výbore, ktorý je dosť silný na to, aby sa nebál redaktora a dramaturga, aby urobil v niektorých veciach poriadok, aby nezneužívali deti, že im pustia kreslenú rozprávku a do nej reklamu na alkohol. Pán kolega, a tieto smrteľné argumenty typu, že európsky priestor a neviem čo. Viete, ja som to tu minule hovoril, lebo to je to isté, to vy normálne, ako by ste sa počuli aj s pánom Krajcerom. Okolité krajiny, myslím, že Češi majú tak liberálny, alebo možno ešte o niečo liberálnejšie z pohľadu reklamy na alkohol ako my, a ostatní to majú tvrdšie, ale už Češi sa zobudili a zobúdzajú. Ale ten, by som to nazval, ten určitý morálny relativizmus, že čo aj, no a čo, však aj tak by tá reklama šla, to je presne to! Však aj oni nakladajú do vagónov, tak aj my budeme nakladať do vagónov. Lenže my môžme byť z pohľadu Čiech tí, ktorí prestanú nakladať do vagónov, a povieme: nie, vieme, že to je zlé a ukážeme vám, že budeme bez toho.
Viete, to je, ale to chce nejakú silu, to chce nejaké presvedčenie, to chce niekomu sa postaviť, však? To chce možno aj trošku odvahy? Aby vás nestrihli zo smotánky z vašej šesťdesiatky, však?
To sú niektoré veci, ktoré stoja za to. Ale otázka je, že či to cítite, alebo tak necítili, že či to kvôli tým ľuďom stojí za to, za tú krajinu, alebo nestojí. To je celé.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda Rady pre vysielanie a retransmisiu, vážení kolegovia poslanci, poslankyne. Toto je tá správa, idem ju prečítať (Vyslovené s pobavením.). Nie, chcem urobiť znova reklamu aj pre prípadne ľudí, ktorí to pozerajú, www.nrsr.sk, tam to cez program nájdete. Celá tá správa je v elektronickej podobe a forme. A odporúčam ľuďom, aby si ju pozreli, naozaj je v niektorých častiach zaujímavá a dôležitá. Odporúčam naozaj.
Ja len relatívne krátko chcem k tomu zaujať takýto nejaký postoj, pán predseda. Ja vás svojím spôsobom obdivujem, lebo vy ste si zobrali na seba obrovskú úlohu a vy vlastne aj preberiete zodpovednosť za celú jednu generáciu, ako bude ovplyvnená masovokomunikačnými prostriedkami. To je úloha aj na, na koňa, jak by sa dalo povedať, hej, čiže máte obrovskú zodpovednosť. Proste tak jak niektorá generácia, v čom vyrastie, v akom prostredí, televíznom, čo bude pozerať, tak je to s vašou, s vaším, nechcem povedať, že s dovolením, ale s vašou súčinnosťou a s vašou nejakou mierou zodpovednosti.
Ja chcem na vás apelovať, aby ste si boli vedomý, keď ste sa na to podujali a budete predsedom tej rady ešte do 2017. Lebo to ide dosť zlým smerom. Je to, poviem takto otvorene, niekedy až vlasy dupkom stavajú. V tejto krajine má, treba povedať, dramaturg väčšiu moc ako parlamentný výbor. Tuná sú poslanci vyplašení jak zajace, že či ich niekto zoberie alebo nezoberie do kamery, nedajbože, že niečo by povedali, lebo však neviem, čo sa môže stať, a sa nad nimi zavrie a urobí kríž a už ho na obraz nepustia. Čiže tu nečakajme, hej, že by došlo k nejakému pohnutiu, hej, že teda ľudia by sa vzopreli a povedali by, že čo je moc, je veľa. Tak asi zostáva len to nechať na tých ľuďoch, aby vám tých žiadostí vypisovali viac. A vy tu, a teraz premostím, vy tu hovoríte ku koncu toho vášho príslovu, že vám sa množia tie podnety a prisudzujete to tomu, že ľudia sa začínajú ako, keby som vás zacitoval, tak je to "prejav dozrievania občianskej spoločnosti".
Zle, pán predseda, úplne zle! Vy to tu nepoznáte. Ja poznám, ja som v teréne od rána do večera. Zle! Ľudia sú rezignovaní. To, že sa vám množia tie prípady, to není príbehom o občianskej angažovanosti, to je príbehom zúfalstva, absolútneho zúfalstva, že už nevedia čo, kde, ako, komu napísať, že čo s tým. Obzvlášť keď máme predsedu nášho výboru, ja som zvedavý, že či zaujme k tomu nejaké, k tejto správe nejaké slovo chlapa, a že či teda tá devastácia spoločnosti bude pokračovať takým prudkým spôsobom, ako pokračuje, aby sme nakoniec, ja vám ešte dám šancu, pán Jarjabek, aby sme nakoniec neskončili, že jedinou vašou schopnosťou je zorganizovať svoju šesťdesiatku.
To je naozaj veľká vec, že čo je, čo je táto správa a aký má vplyv pre našu krajinu. Čiže nie je to, nie je to občianska angažovanosť. Je to výrazom zúfalstva, absolútneho zúfalstva. A keby som chcel ľuďom poradiť, a vychádzam z toho, že preberáte zodpovednosť a preberte ju, tak keď vychádzame z toho, že tu nikto, všetci sa bojíte, ale ja by som ľuďom odporučil - a ja vám poviem, aj kedy ja to urobím - že keď ešte raz budú také excesy, ako zvyknú byť v tých televízoroch a tak devastujú ľudí tejto krajiny, tak treba ísť štrajkovať a protestovať pred váš dom. Ja neviem, kde presne bývate, ale to sa dá zistiť, a tam to bude mať zmysel. Lebo vy ste ten, pred vami.
A ja vám poviem, ešte raz, ešte raz bude niekto mojim deťom púšťať počas kreslenej rozprávky reklamu na alkohol, ešte raz si to niekto dovolí, tak ja ten protest pred tým vaším domom urobím. A za klobúk si to nedáte, za klobúk si to nedáte, naozaj si to nedáte! Ešte raz si to niekto dovolí. Lebo to sú už vyvrcholenia tých excesov, toho, že čo sme schopní akceptovať. Že pustíme deťom kreslenú rozprávku, disneyovku, v nedeľu večer, ja ich v plnej, vedomý toho, však je to kreslená rozprávka, nechám to pozerať, a zrazu počujem Vodka Absolut. Kam sme sa to dopracovali?!
A to je aj moja otázka, pán predseda, na vás. Začali ste konať v tejto veci? Konáte v tejto veci? Som zvedavý, sa bojím, že mi poviete, že ste si to ani nevšimli. Lebo to by ste si mali všimnúť. To je už naozaj, že vždycky sa hovorí, že dovtedy sa chodí, kým to nepraskne, to je tým excesom, že kam to došlo. Kam to došlo, že je niekto schopný pustiť deťom počas kreslenej rozprávky reklamu na alkohol. Presne v takej krajine žijeme. A vy za to ste zodpovedný spolu s vašimi kolegami. A budete za to zodpovedný do roku 2017.
A ja nelámem palicu nad vami, pán predseda, ja som dokonca ochotný veriť, že s tým niečo urobíte. Ale som zvedavý. Som zvedavý, ak ste nezačali v tomto konkrétnom prípade konať, ako budete konať. A som zvedavý aj na tú pokutu. Ja som minule hovoril, že nemám krvavé oči po pokute, ale potom som si to rozmyslel, že ak je niekto tak cynický a bezcitný, že to tam natlačí tým deťom, tak nie 1000 eur, nejak tam štandardne. Ja som si to pozeral, 1000, 1500 eur dávate pokuty. Som zvedavý, naozaj som pre tento konkrétny prípad zvedavý, že ako to celé dopadne.
Ja sa nechcem tuná rozširovať o tom, že v tej programovej časti, že čoho sme schopní a ako sme schopní, na čo pozerať. A tu pani Vaľová nie je, ale ona mi minule povedala, že rodič si je zodpovedný. Vyprosím si potom aj do budúcna, že by mi niekto hovoril, že či ja som zodpovedný. Ale ak niekto oklame, oklame tie deti, že im povie, že ide púšťať rozprávku a potom im pustí reklamu na alkohol, tak ako ja mám, jako ja mám veriť? Čomu mám veriť?! Už moje deti, my to už fakt nepozeráme, ja som bol jeden z prvých, ktorý, desať rokov dozadu taký obrovský bilbord v meste som, keď začali tie Big Brothers, že "Nepozerám tú zhýralosť a je mi dobre". Ani sme to nepozerali, nezúčastňujeme sa toho. Ale keď deťom pustí niekto rozprávku, tak nech mi ich neklame! Nech mi neklame moje deti! To vás chcem poprosiť, pán predseda, dobre? Nech mi nikto neklame moje deti pod rúškom kreslenej rozprávky, že im bude podsúvať reklamu na alkohol.
A ešte budem jednu vec na vás apelovať. Som rád, že ste sa pohli v tej opone, lebo ja som bol na tej prezentácii na ministerstve kultúry, kde ste to prezentovali. A v zásade, keď to zjednoduším, všade to majú, len my sme to nemali, hej. Všade to majú, len my sme to nemali. Zrazu sme sa zobudili, chvalabohu! Už je síce veľa pokazeného, ale chvalabohu, hej? Ale teraz chcem ešte apelovať na vás, na ten nešťastný alkohol, lebo niekto pre silu tej loby to urobil, že ten alkohol tým ľuďom od tej desiatej už púšťať, od tej desiatej to na nich valíte, že normálne kukajú, že to sú orgie. To sú alkoholové orgie, že aký je ten svet bezstarostný a ľahký, keď! Takto sa to podsúva.
Tá devastácia na spoločnosti, na krajine, ktorá týmto dlhodobým pôsobením bude, vy budete zodpovedný, aj vy budete zodpovedný, pokiaľ to necháte takýmto spôsobom. Aj vy! Lebo Európsky parlament prijal smernicu, Európska komisia, všetky vlády sa zaoberajú alkoholizmom ako obrovskou metlou, aký je nárast, neviem čo. Teraz som dokonca zachytil, že u nás sa už konečne tomu niekto začal venovať, že zistili alarmujúce čísla v náraste alkoholizmu mladých ľudí a užívania alkoholu. No prečo?! No prečo? No keď im od štrnástich rokov púšťate reklamy na alkohol, tak prvé čo, keď ho pustíte domov, tak je tak urvaté z reťaze, tak chce to vyskúšať, lebo ste ten dopyt vytvorili. To je aj ten apel, vážení kolegovia, máte to, možno zajtra, pozajtra príde ten zákon, jak málo stačí niekedy, ako málo stačí. Teraz je reklama od desiatej, od dvanástej. Nepustia vás vaši! Lebo by ste, komu by, zopár, pár korún by niekomu ubudlo? Necháte to, prejdete to mlčaním, ignorovaním. Potom sa zbadáme, že jak to na tých uliciach vyzerá, že tí mladí ako chlascú. A potom, že kde je chyba? Potom budete robiť štúdie, potom budete!
Chyba je v tom, že ste to dovolili. Chyba je v tom, že ste to dovolili, aby alkohol a reklama a podsúvanie, že ako sa to dá ľahko, len si stačí trošku, môže byť už o desiatej. To je celá chyba. To je vaša zodpovednosť, aj zodpovednosť tuná pána predsedu.
Pán predseda, držím vám palce do vašej misie do roku 2017, ale naozaj chcem apelovať na vás, že ešte veľa detí bude dorastať, veľa detí jak špongia bude vnímať to, čo im teraz púšťame. Viete, keď naháňajú posledných úbožiakov po krajine a povedia im: Poď do telky! A oni idú. Už nech s tým robí, čo chce, nech už to púšťajú, lebo keď viete, tak nedovolíte to pozerať. Ale hovorím, tam ste, tam prekročil niekto Rubikon, lebo ste oklamali tie deti. V tomto prípade niekto oklamal tie deti. Povedal im, pustím vám disneyovku, a púšťal im reklamu na alkohol. Toto je už veľký Rubikon. A to som naozaj zvedavý na ten exemplárny postup z vašej strany v tejto veci. Naozaj si naň počkám.
Ešte som mal niečo na jazyku, čo som vám chcel povedať, ale však možno o rok, o rok, ešte ja tu určite budem, tak uvidíme o rok, prípadne doplním.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, dovoľte, aby som dal procedurálny návrh. A to taký, aby ste pred hlasovaním o nespokojnosti pána Mikloška s odpoveďou pána Kaliňáka uviedli nasledovný text:
"Toto nie je hlasovanie o záchrane sveta, toto nie je hlasovanie o záchrane štátu, toto nie je hlasovanie o sociálnej úlohe štátu, toto je hlasovanie o tom, či je možné takto postupovať voči občanovi. A vaše hlasovanie je výrazom toho, či ste slobodný poslanec alebo len slepo poslušný poslanec."
Žiadam o tomto návrhu hlasovať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja k tomu asi, prísne vzaté, čo pani kolegyňa Žitňanská hovorila, asi je to tak. Len ja v zásade to vyženiem do extrému, lebo nám sem môže prísť správa, keď zvolíme toho vhodného kandidáta, ktorý nebude ani tučný, ani chudý, ani mladý, ani starý, ale hlavne bude bezzubý a bez pazúrov, tak nám môže poslať sem správu za rok 2014, že všetko je v poriadku, majte ma radi; za 2015, všetko je v poriadku, majte ma radi na dvakrát. Viete, lebo v zásade taká správa sem môže prísť a my v zásade môžme len s ňou súhlasiť alebo nesúhlasiť.
Čiže ja si myslím, že asi sa treba nad tým zamyslieť, že, že, lebo do tej správy, lebo táto správa má veľké nedostatky, hej, veľké nedostatky a treba ju doplniť. To si ja myslím, hej.
A ja som ešte zabudol povedať, ja to asi poviem pri tej voľbe, že nám by pomohlo, keby náhodou, viete, že, ja neviem, kto bude ten ideálny kandidát pre SMER, hej. Ako má byť chudý, ako má byť starý, ako má byť mladý? Ale ja rozmýšľam, že keby to tak ten Nicholson, ja by som mu povedal, že ja ho, by som ho nominoval, lebo to myslím môžem, nominovať. Ja by som ho fakt nominoval, keby on s tým súhlasil. A chcel by som si pozrieť tie výrazy v tých vašich tvárach alebo v tvárach niekoho, že jak by sa tváril, keby trebárs ten Tom Nicholson bol šéfom Najvyššieho kontrolného úradu. Lebo mám pocit, že už iba, v niektorých chvíľach nám už iba toto pomôže.
Ďakujem.