Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, v poradí piaty, ešte jeden a budeme končiť. Ďakujem veľmi pekne za trpezlivosť, ktorú so mnou máte. Máme tu pokope. Pokúsim sa byť krátky. Tento zákon už tu bol raz predstavovaný.
Znova pôjde tým systémom, že kým sa niekto od vás, vážení kolegovia zo SMER-u, nevyjadrí, že prečo je to zlé alebo prečo to nemôžte, tak ho stiahnem. Pokiaľ neprijmete mocenský krok a nezamedzíte tomu. Je, doznal zmien tento návrh zákona, návrh zmeny zákona oproti minulej schôdzi, a to v tom, že to, čo som vám ja ponúkal ako vec, ako ustáť korunku a ešte dokonca na tom politicky, politicky profitovať, ste nevyužili a môj apel na nejakú zodpovednosť bol úplne zbytočný, však to veľakrát sa to tu stáva. Čiže teraz je doplnený o to, čo som si myslel, že ste mohli urobiť vy. Aj koza celá, aj vlk sýty. Takže teraz je doplnený o tom, že hovorí, že kočíkovné, ja to skrátim, hovoríme v zásade aj pre ľudí, aby vedeli, hovoríme o kočíkovnom. Ono sa to tak nešťastne volá, že to je doplatok k príspevku, príplatok k príspevku. Kočíkovné podľa tohto návrhu zákona v prípade, že by ctenou snemovňou prešiel a vážení poslanci SMER-u by začali nad tým uvažovať a prípadne by zvážili, že to svoju logiku vnútornú má, tak čo by sa zmenilo? Zmenilo by sa to, že na prvé dieťa by to zostalo tak, ako je to doteraz, to znamená, by sa to vyplatilo, vyplatilo celé, v celej tej sume. Myslím, že je teraz 678 euro, avšak pri druhom a treťom dieťati by sa menilo. To znamená, suma by zostávala, ale by sa to rozdeľovalo do vývojových etáp dieťaťa. Tak to nazvem. Hej, tou prvou vývojovou etapou by bolo to narodenie, tam by bolo 30 %, potom máme 25 % a po troch rokoch a 25 %, keď začne chodiť do školy, a zostávajúcich 25 %, keď ukončí školskú prechádzku či dochádzku. Pre niekoho aj prechádzku. Takže to je zmena a teraz mi povedzte, prosím vás, keby ste boli čo-to plnohodnotní poslanci, hej, svojho názoru, tak príde sem a povie, že prečo je to zlé, lebo ja mám v sebe hlboké presvedčenie, že to je dobré, ale možno vy máte hlboké presvedčenie, že je to zlé, a ja by som ho rád počul. V čom je to zlé? Lebo terajší právny stav robí to, že dostane to dieťa každé a hneď, čo sa stokrát vyvoláva eufóriu v komunitách aj neeufóriu v komunitách. Častokrát sa to dieťa nestáva plodom lásky, ale nástrojom na získanie tohto príspevku. O tom sa nechcem už opakovať, lebo to tu veľakrát zaznelo, a tým sa budeme ešte tvrdo, ale strašne tvrdo konfrontovať. Teraz to dostanú. To dieťa z toho nevidí nič. Koniec koncov si ani z toho nič nepamätá, povedzme si pravdu. Hej, sú takí géniovia, ktorí si možno pamätajú, čo robili, keď sa narodili, ale poväčšine si to alebo to dieťa si to nemá šancu zapamätať, ako si užilo tých 678 euro. Hej, čiže ono si ich v zásade častokrát neužije, ani si to nepamätá. Avšak keby sme to zmenili, že tie vývojové etapy, tak to dieťa by to možno potešilo, že nástupom do školy by dostalo nejakých 100-150 euro, za čo by maminka kúpila peknú bundičku a pekné topánočky alebo školskú tašku, a vtedy by si možno spomenulo to dieťa aj na štát, ktorý tu je a ktorý má tiež svoje, plní plní svoje spoločenské a sociálne úlohy. Povedzte mi v dobrom, čo je je na tom zlé? Aj pre ľudí, ktorí to počúvajú prípadne. Povedzte mi, čo je na tom zlé? Nevidím na tom, by som povedal, výrazný nedostatok alebo by som povedal, že systémový nedostatok, lebo ak priplácame, zmyslom toho príplatku dakedy bol na prvé dieťa a riešil alebo bol vytvorený za účelom sanovania prvotných zvýšených nákladov. Na kočík, na dupačky, vaničku. Ja mám dve deti a viem, o čom hovorím, hej. Potom v eufórii sociálneho štátu a blahobytu sa tu prekárali, že kto dá viac, tak po tej prekáračke ste spôsobili tragédie, ale exaktný výstup je v tom, že aj druhé a tretie dieťa dostáva na kočík, na vaničku. Ale ak je štát taký bohatý, tak nech sa páči, hej, ale potom ho trebárs nazvite inak, ten príplatok, že sa už nevolá kočíkový, alebo nech není na zvýšené náklady, lebo, keď je niekto na tom trebárs nie celkom dobre, tak je skromnejší. Ale aj ja som mal po bratovi, moje deti nosili, však on mal staršiu, však normálne, však to není ani hanba. To nie je ani hanba, to je proste, taký je život.
No takže, vážení kolegovia, keď sa nám podarí, že by sme sa zamysleli nad týmto, a povieme, že ok, má to svoju logiku, nič zlé sa zásadne nestane, tým deťom sa pomôže a možno to sekundárne aj začne riešiť to, čo vyzerá na veľký, veľký problém. Nechcem sa k tomu vracať. To, čo máme niekde, tak prečo nie? Ja neviem, povedzte mi, prečo nie? A tu budem čakať, hej. Mojím statusom v tejto veci je, že budem čakať ako jeden z výrazných nástrojov toho, ktorý spôsobuje tragédie v niektorých komunitách, ako k nemu začnete pristupovať. Lebo podľa mojich doterajších vedomostí chcete k tomu pristúpiť tak, že ak je teraz 670 a platí pre všetky tri 670, tak chcete údajne prvý zvýšiť. O čo zvýšite prvý, tak druhý necháte taký istý a ten tretí znížiť. No nič horšie nemôžte urobiť. Čiže ak chcete urobiť, že niečo zlé, tak to presne by ste tomu urobili, a ak to chcete urobiť, tak, samozrejme, budem sa snažiť upozorňovať, že to je, nič horšie nemôžte urobiť, ale možno, lebo to bol taký pracovný návrh, možno to zvážite. Ono je to úplne jedno. V konečnom dôsledku je to úplne jedno, ale už nemôžme, nemáme ani právo si už zatvárať oči nad tým, že čo sa niekde deje, ako sa to deje, a jeden zo spôsobov alebo jeden z prostriedkov, jeden z nástrojov, prečo sa to deje, je aj tento diabolský príplatok k príspevku, ktorý spôsobuje, i keď to pôvodne zákonodarca nechcel, ale spôsobuje tragédiu. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Nedá mi, lebo po tejto prednáške nejakej trnavskej matematiky sa musím k tomu vyjadriť, lebo nie celkom jej rozumiem. Ja som v matematike nikdy dobrý nebol, po integrály som došiel a Punkarevovu rovnicu som čítal len, len v knižke. Ale to, čo tu predviedol kolega, priznám sa, mimo moju mentálnu kapacitu, lebo tomu nerozumiem. Tak chcem len povedať, keď bolo úlohou dehonestovať návrh, a nakoniec povedať, že síce ho podporí, ale je pre bohatých na vilu na Slavíne, väčšiu hlúposť som nepočul. Žiaľ, musím to takto povedať, lebo zmyslom bolo len dehonestovať ten návrh. Tak ako predkladá niekto návrh, že župan nemôže byť aj poslanec. Keby som ja povedal, že chcem ísť do vesmíru, tak tu kolega Matovič predloží zákon na zákaz letov do vesmíru. Viete, to je, niekedy je to na úrovni úbohosti. Nuž ale dovoľte, aby som povedal, kolegovia, to, čo tu bolo táto konštrukcia, bola absolútna megahlúposť. Absolútna megahlúposť! Nemôžte porovnávať jednu vilu, kde tu žijú traja ľudia, a dom, kde žije 50 ľudí, lebo keď je tam 50 ľudí a majú 25 odberných miest, tak tá voda sa rozrátava na 25 odberných miest. To znamená, platí za pomernú časť. Ale ja som myslel, že tieto veci si nemusíme rozprávať. Ja som mal pocit, že sme tu dostatočne vzdelaní na to, i keď ja nemám vysokú školu, niektorí majú z vás. Aj ten, čo tu hovoril predo mnou , ale to som si myslel, že to si nemusíme hovoriť. To sa rozrátava, preboha! Viete, jak si máme elementárne veci začať hovoriť, tak ma uveďte do problematiky, že máme ísť od podlahy, a budem sa to snažiť prezentovať takýmto spôsobom. To bolo absolútne úbohé. Normálne tomu nechápem. Ak malo zaznieť, že to je proti chudobným ľuďom.
Nuž, vážení, naozaj som nemal záujem predložiť zákon, ktorý by bol proti chudobným ľuďom. Preboha, odpusťte mi to. Nikdy! I keď tu niekto pokúsil sa vytvoriť takúto zvrátenú, obludnú matematickú teóriu na úrovni, to ja nechcem, no, hryznem si.
Vážení kolegovia, v zásade sa môže stať po prijatí tohto zákona, teoreticky sa môže stať po prijatí tohto zákona, že tie náklady, ktoré teraz si účtovali vodárne a ako poplatok za dažďovú vodu, tak napchajú do odpadovej vody. Môže sa to stať. Ale čo môže? Ale, že aj po prijatí tohto zákona sa najhoršie, čo môže stať, že ceny zostanú rovnaké. Lebo tú istú sumu sa pomerne rozdelí a zložia sa. To znamená, môžu zostať rovnaké. Keď, keď im to dovolíme. Takže otázka stojí - v najhoršom prípade sa môže stať, že to bude rovnaké, a keď im to nedovolíme, tak budú nižšie. Tak čo je lepšie, ísť do toho alebo rezignovať a tu splietať konštrukcie úplne absurdné?
A druhá vec. Pokiaľ raz sa povie, že je to neoprávnené, jako môžte zaťažiť niekoho, že prší. No čo ja môžem? Ja som rád, že prší, ale nemôžem, preboha, za to platiť. Tak keď to je raz uznané, ako vec, ktorá je mimo moc toho účastníka zmluvného vzťahu, tak sa jasné, že nemôže dostať do oprávnenej položky. To je úplne logické. Ja nič logickejšie na svete nepoznám. A táto demagógia. Ja neviem, čo bolo zmyslom. Ak dehonestovať, možno má pocit, že sa mu to podarilo.
Vážení, mojím zmyslom je zabrániť a stavať sa čelom proti tomu, že tie zákony, ich tu bude čoraz viac. Zákonov, ktoré budú chcieť vytiahnuť peniaze z našich vrecák sofistikovanými nástrojmi, cez zákony, cez legislatívu, lebo tam ešte nejaké sú. A keď je toho veľa, aj vy ste povinní a odkázaní to brať, tak nakoniec to vyzbierate. Lebo ráno si musíte pustiť tú vodu a ráno si musíte zasvietiť v tej kúpeľni. To je celé. A tomu sa treba postaviť. A postaviť tak, že predložíte jeden návrh, ktorý má v sebe logiku. Ale je to filozofický rozmer. Je filozofia v tom, že či chcete platiť dvakrát, alebo nie. Či primárna akcia, ktorá vyvolá sekundárny dôsledok, či vlastne za sekundárny dôsledok beriete zodpovednosť. To je celé. To je filozofia. Ale keď niekto nechápe filozofii, nech sa venuje futbalu, preboha. Nech nie za každú cenu reaguje. Ja tiež si niekedy, veľakrát hryziem.
A nepasujem sa tu ani za riešiteľa matematiky alebo neviem čoho. Toto, čo tu bolo predstavené absolútne nesedí. A, vážení ľudia, ubezpečujem vás, že najhoršie čo sa môže stať, že ceny by boli rovnaké. Ale v prípade, že si budú všetci plniť svoje povinnosti, ktoré majú, to znamená, kontrolovať oprávnené náklady a robiť tak, ako majú, tak budú nižšie. To je celé. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, určite hrozí v našej krajine, je to riziko obrovské, že také, táto úprava by sa potom premietla niekde úplne inde, hej, no ale tak potom nerobme nič. Viete, že to je potom fakt už totálna defenzíva, totálna rezignácia, však nerobme, však dajú to niekde inde. Nie, urobme to a pristrážme cez regulačné mechanizmy, nech to nedajú inde. Pravda je taká, že len Bratislavská vodárenská spoločnosť nevie, čo má robiť s peniazmi, toľko ich majú a robia také psie kusy, že tu niektorí kolegovia by vám vedeli doplniť, ktorí kontrolujú Bratislavskú vodárenskú prostredníctvom straníckych nominantov, že nevedia, ako to majú minúť. Čiže áno, musia nastúpiť regulačné mechanizmy a nemôže sa to nakryptovať niekde inde. Určite to treba prizrieť a ustrážiť. Ale to ergo neznamená, že teraz rezignujeme, lebo však tak či tak sa to objaví a niekto by to možno argumentačne tak postavil, však to je jedno, však to dajú niekde inde. Nie. Neurobme to, nerezignujme a nedovoľme to hlavne, lebo to viem, že niekomu by to strašne vyhovovalo, aby to tak bolo a sa s tým strašne studeno a cynicky kalkuluje a my tak rezignovaní s tým skloneným chrbátom držíme a držíme, kvôli tomuto naozaj nemusíme. A tu aj v diskusii sa objavuje presne, že čo by človek nepovedal, že sa to možno dá otočiť aj opačne. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi v krátkosti ozrejmiť aj kolegom poslancom, ale hlavne obyvateľom, že prečo si myslím, že k prijatiu takejto novely by malo v slovenskom parlamente dôjsť. Tento zákon ja zaradzujem, tak by som ich pracovne hodnotil, do takých kvázi ropných zákonov. To sú jeden zo zákona alebo jeden z možností, ako sa dostať k peniazom tých druhých, hej. A tento systém bude v dohľadnej dobe mimoriadne silno využívaný a veľmi sofistikovane cez rôzne manipulácie s predpismi, zákonmi, novelizáciami a v konečnom dôsledku bude znamenať to úplne jednoduché, že ako sa dostať k peniazom tých druhých. Poväčšine tých, ktorí majú toho pomenej, lebo v zmysle zásady, ktorá je už známa storočia, na biede sa najlepšie zarába, takto bude fungovať, ten princíp. Lebo už v zásade nie je z čoho. Už čo sa dalo sa predalo, teraz ešte zostáva Chopok. Ten predáme za chvíľku. Teda my nie, ale tuná kolegovia zo SMER-u, vyzerá, že im to predajú. Tak už sme došli k tomu, že aj Chopok. Už tých možností naozaj nie je veľa. Európska únia, zdá sa, pritvrdzuje. Ostávajú ešte peniaze tých chudobných. A teraz ako sa k nim dostať? Dostať sa ku nim cez niečo, ako vytvoríte nejakú odkázanosť alebo pomaly povinnosť niečo platiť. To sú typy zákonov, keď vám príde účet za elektriku, to sa pomaly dozvedáme, že za čo všetko platíme, že sa dozvedáme, že niekoho súkromné projekty platíme. To sme nevedeli, to nám nepovedali. No ono je dobre, že sa to už objavuje.
Ono aj zákon o vodovodoch je jeden z tých zákonov, ktorý tiež hovorí, ako sa dostať k peniazom chudobných ľudí cez tú odkázanosť a cez to, že vlastne si to kúpiť musíte, lebo inú možnosť nemáte. A keďže vieme, že inú možnosť nemáte, tak s vami robíme, čo sa dá. I keď sa to na prvý pohľad javí ako niečo regulované. No netvári. A jeden z dôkazov toho, že to tak nie je, je aj to, že vlastne sme donútili ľudí a nútime ľudí platiť za dažďovú vodu. Zákon pozná definíciu, ktorá hovorí o vode z povrchového odtoku. Ja ju preložím pre ľudí, aby sme tomu rozumeli. Voda z povrchového odtoku je dažďová voda. To znamená, to je tá voda, ktorú my máme možnosti veľké, poniektorí poslanci enormné, ale stále ešte máme hranice a jednou z tých hraníc je, že to nevieme celkom ovplyvniť, že či naprší alebo nenaprší. Teraz by sme chceli, aby nepršalo a napriek tomu prší. Čiže je to mimo našej moci. Dažďová voda je mimo našej moci. A otázka stojí, že prečo by sme mali platiť za odvedenie niečoho, čo je mimo našej moci? Čo nevieme ovplyvniť. Samozrejme, zákonodarca nám hovorí, ale pozor, je to preto, že vy tým, že ste zastavali nejaké územie, ste znížili vsiakavosť tej plochy, to znamená, tá plocha sa nevsiakne a my ju musíme odviesť. Doteraz to plus-mínus sedí. I keď, aj toto by sa dalo nabúrať. Ale dobre. Vychádzajme, že zákonodarca tým, že povedal, tým, že ste si to zastavali, my vám to musíme odviesť. Avšak nedopovedal ďalšiu vec, že tým, že sme to zastavali sme vytvorili predpoklad na to, aby sme sa stali vôbec účastníkmi zmluvného vzťahu s vodárňami a kanalizáciami pre odber vody a odvedenie klasickej odpadovej vody. To znamená z vecka, z kuchyne. Čiže, budem pokračovať v nejakom príklade. Ale ešte raz to zopakujem pre istotu. Tým, že ste niečo zastavali, vytvorili ste si domček, tak ste vytvorili predpoklad, že môžte podpísať zmluvu s tými vodárňami a oni vám môžu poslať účet za vodu a vodu z vecka, ktorú vyprodukujete a z kuchyne, ktorú vyprodukujete, a z kuchyne, ktorú vyprodukujete, ale oni vám tam ešte pribalili dažďovú vodu a tu už to nesedí. A v tejto dôvodovej správe aj, aj podstatou, filozofickou podstatou tohto návrhu zákona je, že hovoríme v zásade o dvojitom ako keby zdanení. O dvojitom plnení. Nemôžte spravodlivo od niekoho očakávať, že proste tým, že ste vytvorili predpoklad vôbec, aby ste niečo platili, ešte musíte platiť za niečo, čo je vlastne sekundárnym dôsledkom toho, že ste vytvorili ten predpoklad. Tých príkladov, ako by som to nazval, kebyže niekto vytvoril potraviny, je to úplne v poriadku, že vytvoril potraviny, vy keď idete do potravín, kúpite si, ale nemôžte vám niekto poslať faktúru, že za to, že máte v našej oblasti potraviny, nám musíte platiť. Alebo neviem, viete, že nechcem sa zamotať, tých príkladov by sa dalo urobiť viac. Zákonodarca nedopovedal celý ten príbeh. Platí, že ste znížili vstrebavosť, to platí. Ale nedopovedal to, že ste zároveň tým vytvorili predpoklad. Otázka stojí, čo je väčšie a čo je silnejšie? A silnejšie je to, že vlastne vy ste odberateľom vody aj producentom klasických odpadových vôd, lebo dažďová voda nie je klasicky odpadová voda. A druhá vec, aj poučený skúsenosťami z aktuálneho vývoja, my aj hovorme o tom, že ten spotrebiteľ koncový, ten producent odpadových vôd a odberateľ vody v zásade plní spoločenskú funkciu tým, že vyreguloval tok. V dnešnej dobe prívalových a návalových dažďov, ktoré sú proste tým, že to vyreguloval, proste sú tam z vody, tak plní aj celospoločenskú funkciu, a preto je nie celkom spravodlivé, dokonca nespravodlivé, môžme to aj otvorene aj takto povedať, ho za to penalizovať alebo vyžadovať od neho, za neho úhradu alebo útratu. Skôr by si zaslúžil ten človek tým, že vyreguloval, zreguloval ten tok, že to netečie kade tade, pochvalu, keď už nič iné, ale určite nie faktúru. Čiže podstatou tohto zákona je, i keď predpokladám, že sa to niekomu bude javiť nie celkom namieste, ale filozoficky je to tak. Nemôžte od niekoho chcieť tým, že vytvoril priestor a stal sa účastníkom zmluvného vzťahu ešte do neho, za to, že to vôbec sa ním stal požadovať ďalšiu úhradu. Čo v tomto prípade je odvod dažďovej vody. To je proste vec, ktorá je sekundárnym dôsledkom toho primárneho dôsledku, to znamená, že ste účastníkom zmluvného vzťahu. Tak by to malo byť, samozrejme, v krajinách, kde si svojich občanov ctia, majú ich v úcte, rešpektujú ich, vytvárajú im podmienky, nechcú z nich vydrieť, čo sa dá, samozrejme. To sú asi Šangrí-la, nejaké bájne krajiny. A možno aj krajiny, možno aj kúsok od nás, kde tieto skutočnosti zohľadňujú ináč ako tu. U nás sme si tou cestou najľahšej možnosti, to znamená, vydri z tých ľudí čo najviac a naúčtuj im aj dažďovú vodu. To jak sa dakedy hovorilo, že aj za teplý vzduch budeme platiť, tak v tomto prípade to naozaj sedí, že platíme za dažďovú vodu, za vodu, ktorú nevieme ovplyvniť, lebo aj my sa aj tešíme, my poľnohospodári, že padá a že tečie a za to ešte budeme musieť platiť. To hovorí súčasný existujúci zákon.
Novela ktorá je tu predložená, o ktorou, s ktorou sa uchádzam o vašu podporu, vážení kolegovia, hovorí, že je možne relatívne jednoduchou úpravou, to znamená vyňatím vôd z povrchového odtoku spoplatnenia tomuto to ukončiť. Tento stav, ktorý, ja si myslím, že naráža na určitú protiústavnosť. Hej, môžme to ukončiť tým, že sa vyjmú vody z povrchového odtoku, to znamená, tá faktúra, ktorá nám teraz chodí. A chodí vám tam aj ten štatistický priemer úhrnu zrážok a neviem čo, jak sa to vypočítava, tak sa môže ľuďom, teraz to pre tých ľudí poviem, vážení, mohlo by sa stať, keby to poslanci SMER-u podporili, že nebudete platiť za dažďovú vodu, čo je v zásade nelogické.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol v poradí štvrtý návrh, o ktorom si myslím, že je dôležitý, aby bol prijatý, tak minimálne prejednaný. O prejednaní - mám tú možnosť vďaka ľudom, ktorí ma sem zvolili. Či bude prijatý, záleží aj na vás. A myslím si, že pre túto krajinu je jeden z dôležitých, preto ho predkladám. Ten zákon sa volá o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. Hovoríme o zmene a novelizácii tohto zákonu. Má aj svoje číslo. To číslo je 442/2002 Z. z. Bližšie a odôvodnenie poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, nechcel som, ale pán Gábor Gál ma vyprovokoval, tak musím. (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Musím, lebo znova. To prekrúcanie. Ja nie som priateľ, nikdy som nebol a nikdy nebudem priateľom extrémnych alebo takých pólových riešení. V tomto kľudne môžme byť niekde v strede. Aj ten návrh, pán kolega, vy ste ho čítali? Pán kolega Gál, že hovorí o troch prerušených bodoch programu. Viete, keď pôjde štátny rozpočet, tak môžte aj týždeň sa venovať poslaneckej práci mimo pléna. Hej, lebo o rozpočte možno sa bude týždeň. Keď pôjdu takéto zákony z posledného vagónu, hej, tie sú, to je 20 minút, hej. No tak to ide rýchlo. Viete, je to stred. Ja som vždycky bol priateľom stredu. A by ma mrzelo, keby sme sa na tomto nevedeli zladiť. Ja nehovorím, že po každom zákone. Ja hovorím po každých troch. A splníme a dosiahneme to, čo myslím, že by sme sa mohli k tomu vrátiť. A ak hovoríte, alebo existuje u vás obava, že tu bude niekto vystupovať a možno práve o to ide. Lebo ten, kto by stále vystupoval k niečomu a nakoniec by sme zistili, že trieska hlúposti, vážení kolegovia, je to presne o tom, že sa odhalí. A potom je už na zodpovednosti tej strany, ktorá ho nominovala, resp. bude ho chcieť nominovať, že či ho postaví znova. To je presne to. Je to lepšie pre voličov do budúcna, keď odhalíme niekoho, kto je mešuge, ako keď zistíme, keď sa nám tu premotá 4 volebné obdobia. A zistíme až po štyroch volebných obdobiach, že čo to bolo za génia. Viete, takže ono je to možno lepšie. Neexistuje polohové, že všetko, ono všetko zlé je na niečo dobré. Vôbec by som sa toho nebál, vážení kolegovia, po tých troch zákonoch, dokonca by som to povedal, že našou povinnosťou, pokiaľ to cítime, že toto je parlament. A pokiaľ vieme, čo je parlament, pokiaľ vieme, že kvôli tomu, že vznikali parlamenty, pretiekli potoky krvi. Ja viem, že nás už len za rukáv ťahali. Ja to nerád hovorím a povedali nám poďte. Nevážime si to. Nevážime, nectíme si ho. Preto sme urobili to, čo sme urobili. Uľahčili sme si život. Ale to nie je zmyslom. Zmyslom rokovacieho poriadku nie je uľahčiť život poslancom. Zmyslom rokovacieho poriadku je vytvoriť tak, aby rokovanie bolo primerané, kontinuálne a s dobrým výsledkom po parlamentnej diskusii. Aby sme urobili tomu zadosť. Nerobíme tomu zadosť. Ďakujem pekne.

Existuje taká skupina ľudí, ktorá hovorí, že čo nie je z krvi zrodené, nie je pevné. Pardon, vážená pani predsedajúca, jedna aj druhá, vážení kolegovia, ten výrok sa používa dlho a má svoje opodstatnenie a svoju hĺbku.
My sme poslanci a rokujeme v poslaneckom zbore, tak ako rokujeme, a ja som tu už rok a som z toho dosť sklamaný, poviem vám otvorene. Som sklamaný zo štábnej kultúry, som sklamaný z osobnostnej výbavy, ale však to môžme byť aj navzájom, to ja sa nečudujem, že aj vy máte kopu výhrad voči mne. A niekedy ma to núti aj skonštatovať, že trochu mi je aj ľúto ľudí tejto krajiny, krajiny, ktorú ja mám naozaj zo srdca rád, že proste má takýto parlament. Tento parlament má obrovské nedostatky a jeden z dôvodov, prečo sme pokročili alebo sme sa "dopracovali" v úvodzovkách tam, kde sme, je aj to, že čo sme boli schopní urobiť aj s rokovacím poriadkom a ako sme si boli schopní tie veci poukladať tak, aby nám to vyhovovalo. To znamená, aby to vyhovovalo tomu, že akú máme svoju predstavu o tom, čo je vlastne našou úlohou.
Ja viem, že 80 % z vás si myslí, že úlohou poslanca je tu byť aj nabudúce. Ja viem, že to je pre niektorých z vás zmyslom poslaneckej práce byť aj v budúcom poslaneckom období. A keď to znamená to, tak tak činia. Je to chyba lávky, veľká chyba to vôbec nie je zmyslom poslaneckej práce. Vôbec, vôbec. Zmyslom poslaneckej práce je úplne niečo iné. Zmyslom byť poslancom je aj určitým vrcholom kariéry, ak niekto nejakú mal, byť tu a snažiť sa niečo možno odovzdať, niečo povedať, niečo zlepšiť, niečomu prispieť. Nie sebe, ale pre ľudí tejto krajiny.
Verte alebo neverte, vážení kolegovia, toto je zmyslom poslaneckej práce! A to moje sklamanie je naozaj veľké a hlboké a verím, že aj obojstranné, aj vy ste zo mňa možno sklamaní, nevadí, mňa z toho hlava nebolí. Mňa bolí hlava z toho, ako to ja vnímam, a preto predkladám túto novelu, ktorá hovorí a môže zlepšiť prácu tohto nášho orgánu, tohto parlamentu, tej ustanovizne, kde my sme skĺzli už iba do toho, do takých detinských nie častokrát, ale priznávam, že aj ja som častokrát účastníkom detinských vecí, ktoré sa dostávajú na obraz, ale ľudia v prvom rade musia vedieť a oni to aj v podvedomí cítia, že v tomto parlamente sa rozhoduje, a tu sa skutočne rozhoduje o budúcnosti tejto krajiny. To znamená, akým smerom sa bude vyvíjať, ako, ako to tu proste celé bude fungovať. To nie je o tom, či chichichi, chachacha. Viete, toto chichichi, chachacha je naozaj veľakrát nedôstojné, ale my za to môžeme a môžeme za to aj tým, že jak sme nastavili rokovací poriadok. Pôvodná verzia rokovacieho poriadku hovorila o tom, že k zákonom je hlasovanie v zásade okamžite. Bolo mi povedané, že nejakých 10 rokov dozadu ste prišli na spásonosnú myšlienku, ako si zjednodušiť život. Len otázka stojí, že či je úlohou, aby mali poslanci jednoduchý život, alebo je úlohou vytvoriť sem prostredie, kde ľudia budú motivovaní na niečo sa pripraviť, kde budú motivovaní niečo predložiť, kde bude plénum, kde sa bude dať diskutovať. Viete, toto aby sme chápali. Ja viem, že nám to úlohu splnilo, život to zjednodušilo. Zavedením hlasovania o 11.00 hod. a o 17.00 hod. ste dokonale splnili úlohu, ale otázka stojí, že či to je úloha, ktorá, ktorú plní tento parlament. To znamená, aby ste to vy mali jednoduché. To znamená, stačí prísť o 11.00 hod. a o 17.00 hod., zahlasovať a vymaľované. Takto prežijeme štyri roky, polroka pred voľbami sa zobudím, že jak to kde vyzerá, kde treba ísť, však to tam chvíľku vydržím, v tom parlamente je to vcelku príjemné.
Viete, nastavili ste to tam, dlhodobo to tu každému vyhovuje a častokrát až bolestné zistenie pre mňa je, že ak aj noví, takí, by som povedal, ľudia získavajú pocit, že je to aj opodstatnené a je to aj správne, že je to tak, hej? A to je podľa mňa chyba. Znova ďalšia chyba. Ja nikdy nebudem ten, ktorý bude hovoriť, že si tu máte zodrať, s prepáčením, zadnú časť tela. Nikdy to nebudem hovoriť. Ale ani nikdy nebudem hovoriť, že chcem byť víťazom v pretekoch, kto tu bude najmenej. A tu je adeptov strašne veľa, nechcem menovať. Všetko je záležitosť miery. Niekto povie Pánbožko, niekto povie, príroda dala veciam mieru. My sme ušli z miery. Keď nechcete byť poslancom, keď vás to nebaví, nebaví vás tu sedieť, nebaví vás počúvať Hlinu, nebaví vás počúvať Kuffu, nech sa páči, položte mandát a tam určite v tej strane každej je ďalší, ktorý sem príde, a možno on bude mať, cítiť v sebe to poslanie, že to má zmysel. Viete, to sú nie je úlohou naozaj vašou si to tu odstáť, odvoliť, odhlasovať a polroka pred voľbami sa spamätať. Vašou úlohou je tu sledovať, ako to urobiť lepšie. Rokovací poriadok v súčasnosti treba zmeniť, lebo sme to vytunovali, dokázali sme to, čo by jeden neuveril. Jeden neuveril, že my sme spravili tak formálne miesto z parlamentu, zo siene parlamentu, kde vlastne je to veľmi komorné, veľmi komorná atmosféra. Tu naozaj niekedy potom, aj keby sme už teda začali šetriť, tak potom naozaj aj preložme to zasadnutie niekde, ja neviem, do výboru, ale kde to, možno bude úplne stačiť. Stráca to dôstojnosť, stráca to tu silu, stráca to tu štábnu kultúru.
Keď ja rozprávam, mňa nemusíte počúvať, ale ja sa napríklad čudujem aj tomu, že je hodina otázok a už ani tí SMER-áci tu nesedia. No ja byť, ja tomu Ficovi to možno raz napíšem, vášmu premiérovi, že nech si tam urobí s vami poriadok. Však mu vďačíte, že ste tu. A keď už nemáte v sebe ani toľko tohto elementárnej, by som povedal, takej štábnej kultúry, že keď sú tu, tak ste aj vy tu, tak je niečo zlé. Je aj zlé, tuná ja nechcem nikomu sa do kapusty pozerať, ale začne rozprávať poslanec nejakého klubu a ostatní členovia jeho klubu sa demonštratívne pomaly dvíhajú a odchádzajú preč. To sú aké signály? To sú všetko reči signálov, o autorite, o rešpekte, o tom, že kto akú kde úctu požíva. A to patrí k parlamentu. Parlament potrebuje mať niečo, čo niekto povie, že nie je to dôležité. Ale to sú, to sú reči signálov, to naozaj nemôžme len tak obísť. Nemôžme to sformalizovať do polohy - zahlasuj, to je jedno, však pani Laššáková ti ukáže, že čo.
Parlamenty, ja sa nechcem tu zamotať do diskusie, že prečo vznikli. Parlamenty vznikli aj preto, aby sa nebojovalo, hej, lebo sa zvyklo bojovať, potom niekomu možno napadlo, však spravme parlamenty, tam si vydiskutujeme a zistíme, že nemusíme bojovať, že to stačilo vydiskutovať. Viete, lenže my, keď sme nikdy nebojovali, tak nám už ani ten parlament nepotrebujeme, ho zneuctievame, naozaj ho zneuctievame tým spôsobom, ako to funguje. To už nehovorím o excesoch, že ste tu mali Slotu, s ktorým ste boli schopní sedieť, byť v koalícii a robiť s ním pakty a ten hulvát ožratý tu nadával policajtke. Proste to sú nemysliteľné veci, významovo nemysliteľné veci. Tu sa to tak prešlo, však no. Až bolestné niekedy, častokrát tie zistenia.
Vážení kolegovia, návrh zmeny hovorí o tom, že nie z extrému do extrému. To znamená, nieže vrátiť sa tam, kde sme boli, že prorokujeme každý zákon a hneď je hlasovanie. Návrh zmeny zákona o rokovacom poriadku hovorí, že je možné prerušiť to, čo robíte teraz - a na 11.00 hod. a na 17.00 hod., je možné to prerušiť, ale iba po troch po sebe idúcich bodoch.
Vážení kolegovia, to nie je tak veľa. To nie je niečo uletené, to je niečo na polceste. Lebo máte tu aj ťažký zákon, kde máte 7 rečníkov, tak viete, že môžte si odbehnúť a tváriť sa, že vybavujete, ale potrebujete si odbehnúť, ale nesformalizujete to tej polohy, ako je to sformalizované teraz, že o jedenástej a o piatej, nech hromy padajú, blesky šijú, to je úplne jedno, o jedenástej, o piatej mi tu stačí byť. Je to na polceste. A čo to znamená. Znamená to, že urobíme zadosť, urobíme úctu tomuto parlamentu, urobíme to, že keď je rokovanie parlamentu, to znamená, je rokovanie parlamentu. Prosím vás, keď je rokovanie parlamentu, nemôže byť, nemôžte mať, ja neviem, mne to niekedy je ťažké. Ja si pripadám tu, ako keby som nemal čo robiť, že sedím tu pomaly jak - nemám do čoho pichnúť - jak bezdomovec. By ste neverili, ja mám strašne veľa práce, len ja neviem to celkom vnútorne sa s tým morálno-eticky vyrovnať, že sa tu mám tváriť a proste to takýmto spôsobom šáliť, jak je to tu šálené. Neviem, nezvládnem to a už je to rok. Ja som tak jemne bojoval, že či aj ja sa pridám, ale viete, ja by som to možno zvládol, ale pre túto krajinu je to zlé, lebo vy nemotivujete ľudí, aby chceli, aby sa pripravovali, aby si to naštudovali, aby to malo význam, aby to malo, aby ste boli v tom kontakte, aby niekto začal, viete, aj možno nejaké presvedčenie niekoho argumentačne vyvracať. To tu nemá zmysel, lebo sa nepočúvame. A možno je to aj zámer, keby som bol mierne paranoidný, možno je to aj zámer, že vás sem nepúšťať, lebo keď budete furt bombardovaní nejakou argumentáciou, tak možno začnete pochybovať o spáse bez veliteľa. Viete, že to je možno aj to. A možno je to aj zámer, že nepotrebné tu sedieť, lebo keby niekto otvoril ústa a povedal niečo, tak zistíme, preboha, kto to tu sedí. Aj ľudia by možno zistili, že, ježišmária, kto je tu v tom parlamente. Viete, lebo tu sa dá schovať. Dá sa tu tak premotať tie 4 roky. Ale pokiaľ z toho vytvoríme živý organizmus, kde naozaj tí ľudia budú motivovaní chcieť pomôcť, chcieť proste po sebe niečo zanechať, tak sa tu častokrát aj objavia, by som povedal, zlé nominácie. Sa tu objavia, časom sa to vykryštalizuje, aj tie strany si budú dávať pozor, že koho nominujú, koho nenominujú. Človeka, ktorý nevie povedať jednu súvislú vetu, preboha! A už keď povie, tak je to hlúposť nad mraky. Viete, to by sa tiež v tom, v tej diskusii odhalilo, ale nám sa to prevažuje. Nám sa to prevažuje, že tu sa vedia schovať rádovo viac poslancov práve pre tú kultúru, ktorú tu teraz máme. Kultúru ignorancie, absolútnej ignorancie, demotivácie, nechuti a prečkávania a akceptácie.
Vážení kolegovia, bude to jeden z tých zákonov, ako hovoril kolega Viskupič, ktorý stiahnem, pokiaľ sa k nemu nevyjadríte za poslanecký klub SMER-u. Určite, tak som to avizoval, tak to presne urobím. A mám na to plné právo, pokiaľ vedenie Národnej rady nerozhodne, že spraví, ono aj v zásade iba dve cesty existujú, buď niekto sa vyjadrí k tomu návrhu a povie stanovisko klubu k predloženému návrhu, alebo spravíte Kim Čong-una, to znamená, spravíte novelu rokovacieho poriadku a obmedzíte stiahnutie poslaneckého návrhu. No a moje skúsenosti, kľudne verím, že to tu v niekoho hlave skrsne, že to proste takúto novelu rokovacieho poriadku dá a ešte budete spokojní, že jak ste s tým vybabrali.
Vážení, ja nič nechcem, ja chcem, aby tento priestor bol živým organizmom, súbojom myšlienok, názorov, argumentácií, rešpektu navzájom a výsledkov. Lebo taký parlament má byť. Nie jalovým trepaním a strácaním sebadôstojnosti, sebarešpektu, lebo nakoniec ho v konečnom dôsledku stratíte. Lebo aj také, čo, neviem, čo poviete, aj tak to zájde za za posledný, posledný stôl a nikto si to nevšimne. K úcty nie k sebe, ale aj k sebe by sme to mali, ale z úcty k ľuďom, ktorí nás sem poslali, k úcty k ľuďom, ktorí sa úfajú, že, a majú pravdu, že tento parlament im môže pomôcť. Môže pomôcť, nemôže ich zachrániť, nemôže im pomôcť vo všetkom, ale môže im významne pomôcť.
Vážení kolegovia, nezdá sa to, ja viem, že sa to nezdá, že zmena, malá zmena rokovacieho poriadku môže k tomu prispieť, ale verte, že môže. To znásilnenie rokovacieho poriadku pre naše potreby, to bolo znásilnenie rokovacieho poriadku pre naše potreby, pre potreby poslancov, aby nemuseli tu sedieť. Je naozaj nedôstojné k poslaneckému mandátu. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý môže byť z určitých, i keď sa to tak nezdá, ale môže byť veľmi dôležitý pre túto krajinu, ktorá, ako isto vieme, a už sme zistili, tí, čo nie sme, no hryznem si, zistili, že ide to zle. Tak toto môže byť jeden z tých zákonov, ten zákon sa volá o rokovacom poriadku Národnej rady, má svoje číslo, číslo je 350/1996 Z. z. Zmena je relatívne malá, ale význam veľký a ten by som chcel povedať v rozprave. Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, mimoriadne krátko, len dve veci chcem povedať a nakoniec len zopakovať jednu vec, čo je pre toto kľúčová.
Už ma unavuje rozprávať s tým a s niekým. Asi najlepšou možnosťou bude to, že tým alkoholikom začnem podávať dlhodobo kapustovú polievku pred ministerstvom kultúry, nech minister Maďarič vidí, čo sa mu deje. Viete, ja neviem, čo je kde škola hrou alebo Komenského viaceré zmysly, proste musíme, musíme personifikovať zodpovednosť. Proste niekto tú zodpovednosť má, treba sa jej postaviť čelom. Oceňujem aj to, že okrem Števa Kuffu, čo na mňa zareagovali alebo zareagovali, sú ľudia, ktorí v zásade majú čo do činenia s gastronómiou a vyjadrili podporu, čož paradoxne môže byť jeden z prvých príkladov v tomto parlamente, že niekto je za, podporí návrh zákona, ktorý by mu v mysle nejakej logiky mohol ubrať na výnosoch, hej, tak to by sme boli naozaj v tom úchvatne, ja sa, som rád, že kolegovia sa k tomu hlásia.
Jednu vec ešte si neodpustím nepovedať, ten určitý morálny relativizmus zaznel tu aj minule z úst pána Krajcera, že však v Čechách alebo kde inde tiež púšťajú. Takto, treba povedať jasne, všade okrem Čiech je legislatíva prísnejšia v okolitých štátoch. Česi majú, myslím že o niečo, takú istú alebo mierne liberálnejšiu, ale prebieha vášnivá diskusia na sprísnenie tejto legislatívy. Ale už aj keby všetci navôkol mali ľahšie, to nemôže byť pre nás argumentačné delo, prosím vás. To naozaj takto otázka nestojí, to je hlava v piesku. Takto sa naozaj zákony netvoria. Iní nakladali do vagónov? Aj my budeme? Tak buďme prví, čo odmietneme nakladať do vagónov! Tak buďme prví, ktorí odmietneme nakladať do vagónov. Nebuďme tí, čo sme vždycky boli. Aj iní nakladali, aj my budeme! Prosím vás. Ale hovorím, nesedí to, neplatí, tá argumentácia vôbec nesedí. Ak majú, tak v Čechách o niečo miernejší, ale budú to meniť.
A naozaj s tým končím, miska váh je veľmi jednoduchá a vy si ju zodpovedzte. Na jednej strane sú zisky zadávateľov reklamy a vysielateľov reklamy a na druhej strane sú objektivizované škody na spoločnosti, na obyvateľstve, na mladých ľudí. Táto miska váh nepustí, prosím vás, vy si túto dilemu vyriešte sami v sebe. To je celé. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť ďalší z návrhov z posledného vagóna, to znamená zo série poslaneckých návrhov, ktoré nemajú šancu na úspech, ale zaznejú, aspoň to ešte sa dá. Hovorí o tom, že v zákone, ktorý upravuje to, že ako vyzerá to, čo pozeráme v televízii, ten zákon sa volá o vysielaní a retransmisii, tak tých parametrov je tam rádovo viac. Mali sme tu aj predloženú správu, ku ktorej ja som bol mimoriadne kritický a myslím si, že bolo aj dôvodné byť kritický.
Tento zákon upravuje aj tie skutočnosti, s ktorými sme sa my vydali po hrudi a dopredu a úplne s odhodlaním, že to skúsime, myslím 10 rokov dozadu, že reklama na alkohol patrí na obrazovky a patrí tam už od 22.00 hod. Tento, by som povedal, hrdinský počin zákonodarcov, ktorí proste takto po zrelej úvahe, pristúpili k tomu, že k oblbovaniu ľudí tejto krajiny už musí začať od 22.00 hod., že nestačí, od 24.00 hod. Za to sa raz budú tepať sochy do kameňa, avšak, pardon za miernu iróniu, naozaj je to už, myslím, 12 rokov, čo sa to prijalo. Ja som konzistentný v tom, že už vtedy som hlboko a hlboko s tým nesúhlasil a protestoval. A po tej dobe, po ktorú to platí, môžme úplne zľahka skonštatovať, že máme už aj plody práce.
To znamená, že za tých 12 rokov máme už hmatateľné výsledky, ktoré jasne hovoria o tom, že tú dorastajúcu mládež sme určitým spôsobom ovplyvnili tým, že tá, ten hlboký, ten nástup reklamy na alkohol, ktorým je bombardovaný a to podsúvanie toho spokojného a šťastného života, ktorý nastane vtedy, keď urobíte, a stačí len tak málo, tak naozaj je alarmujúci a je alarmujúci aj v Európe, Európa o tom vie, Európa sa tomu bráni. Existujú nariadenia Európskeho parlamentu, Európskej komisie. Už sú objektivizované tie skutočnosti, dokonca sú tie skutočnosti objektivizované aj u nás. Už sami, už som to niekde zachytil, že ministerstvo pripravuje nejakú štúdiu vzhľadom na vyhodnocovanie alarmujúceho stavu s alkoholizmom mladých ľudí. Nuž jeden z dôvodov, prečo sa s tým ideme trápiť a platiť za tú štúdiu, predpokladám, že strašne veľa, je aj to, že reklama už od 22.00 hod.
Vážení kolegovia, tým, že je reklama od 22.00 hod., vy ste neurobili svet krajším. Neurobili ste svet slobodnejším, neurobili ste svet demokratickejším. To nemá vplyv na záchranu sveta, na tučniaky v Antarktíde, to nemá vplyv na nič. To má vplyv len na to, že tí mladí ľudia, proste ich to začne lákať. Ak ste malí túto ambíciu, tak nech sa páči, treba ju férovo takto vyjadriť, a teda ešte má to jeden význam, pardon, ten som zabudol, že to prispieva k zvyšovaniu výnosov, výnosov firiem, ktoré sú v tomto biznise involvované, čo, samozrejme, pre niektorých z vás poslancov, môže byť dostatočná pohnútka na to, aby som za to zdvihol ruku, resp. za to zahlasoval. Avšak pokiaľ by ste sa s tým konfrontovali v rodine, že to máte, tak tak možno by ten betón v hlave bol nabúraný. Ja viem o čom hovorím. My sme sa s tým v rodine stretávali a nie je nič horšie ako to. Takže ak sa chcete utekať po hlave a nechať to, preberte, prosím vás pekne, aj zodpovednosť. Teraz tá zodpovednosť je a bude aj na vás. Ja znova v rámci mojich možností, v rámci mojich obmedzených možností, urobím na dokumentovanie toho, že situácia je zlá, naozaj je zlá, dokonca alarmujúca, čo sa bude dať, aj keby som mal neviem koľko alkoholikov Maďaričovi, k nemu do, na to jeho ministerstvo, s prepáčením, doniesť a nie tak možno tých alkoholikov ako ľudí, ktorí trpia kvôli tomu. To sú, o tom by sa dalo dlho, nechcem dlho o tom rozprávať, to je naozaj v tom vnútornom nastavení, keď si dáte na misku váh, čo pomerujete. Pomerujete to, že máte reklamu na alkohol o 22.00 hod., niekto má zvýšené výnosy z predaja alkoholu a z príjmu reklamných príjmov. A na druhej strane pomerujete to, že podsúvate častokrát mladým ľuďom, ale aj staršej generácii, že riešenie je v inom, čo spôsobuje obrovské národohospodárske škody.
Vy si to položte na misku váh, vy si nájdete svoj rozmer v tom. Vy máte, v odpovedaní si tejto otázky, v tom spočíva váš spánok aj vaša misia. Ja len môžem na to apelovať a budem na to apelovať. Ďakujem.