Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia a kolegyne, nedá mi na začiatok zareagovať v mojom vystúpení na pána poslanca Galka. Pán Galko, nikdy sa neznížim na takú úroveň komunikácie, ako ste sa znížili vy. A keď nemáte argumenty, začínate používať osobné invektívy. Nikdy, nikdy nebudem sa znižovať k takejto debate a k takýmto rečiam, ako sa znižujete vy.
Hovoríte, že ste slušný človek, no od tej slušnosti máte veľmi ďaleko. A poviem vám jeden príklad, keď ste spomínali aj tie príklady za môjho ministrovania. Už to bolo, že ste nečestný a neslušný v tom, že ste podpísali dve zmluvy na šesť rokov bez verejného obstarávania v hodnote možno viac ako 2 alebo 3 mld. korún. Keď sme vás na to upozornili, potom ste to zrušili. Takže vy hovoríte o nejakej morálke a čestnosti?! Asi nie.
Dovoľte mi teraz vyjadriť sa k samotnej novele zákona o ochrane súkromia pred odposluchmi. My sme hovorili ešte vlastne na predchádzajúcej schôdzi Národnej rady, že pripravíme nový zákon, ktorý bude tú ochranu pred tými odposluchmi robiť oveľa lepšiu pre občanov, ale povedali sme aj to, že ho spravíme spoločne spolu s novým zákonom o spravodajských službách. Tento nový zákon, budúci týždeň máme osobitný kontrolný výbor na kontrolu Slovenskej informačnej služby, bude predstavený prvýkrát a si myslím, že tento zákon nie je, ako tu bolo povedané, že je to zákon ministerstva obrany. Ministerstvo obrany ho bude len predkladať, ale je to zákon, na ktorom sa dohodne celá spravodajská komunita, čiže aj Slovenská informačná služba, Vojenské spravodajstvo a samozrejme aj ministerstvo vnútra, respektíve rezort obrany.
Zazneli tu rôzne návrhy, ako to urobiť, či urobiť nejaký nový ďalší ústredný orgán štátnej správy, ktorý by robil len tieto odposluchy a dozeral by nad odposluchmi. Ja si myslím, že v súčasnosti nie je na to priestor robiť zasa nový štátny orgán, ale skôr tie kompetencie, a je to aj v tejto novele, ktorá sa tu pripravuje, posilniť kompetenciami výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý vlastne to má v kompetencii od roku 2003, kedy bol prvýkrát taký veľký škandál s odpočúvaním politikov, respektíve novinárov.
Na druhej strane chcem však povedať, že táto novela asi nerieši všetko to, čo by sme chceli riešiť. A poďme sa naozaj pozrieť na túto novelu o ochrane alebo na nový zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov spoločne s tým novým zákonom o spravodajských službách. Si myslím, že bude to oveľa, oveľa lepšie a zadefinujú sa tam oveľa lepšie veci, ako sú v súčasnosti. To, čo spomínal aj pán poslanec Gál, že veľmi veľa vecí je potrebné zmeniť. No myslím si, že nezmeníme to len tak, že to zmeníme v druhom čítaní. Pripravme jeden spoločný návrh a čo je chyba možno v tomto, v tejto novele, ktorú predkladáte, je to, že je tam stále nejakým spôsobom nevyriešený problém, ako sa vyhnúť porušovaniu zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane pred utajovanými skutočnosťami. My sme vtedy sa bavili vlastne aj minulé volebné obdobie na výbore, že by sme mali teda tým poslancom urobiť nejaké tie bezpečnostné previerky a takýmto spôsobom kontrolovať alebo dať poslancom tú možnosť, aby mohli pozerať aj na utajované skutočnosti. Viem, že zo zákona majú poslanci podľa 215-ky vlastne tú možnosť oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, len druhá vec je potom ten ich rozsah vlastne, s ktorými, utajovanými skutočnosťami, sa majú zaoberať a ktoré im môžu byť poskytnuté k nahliadnutiu.
My preto navrhujeme, aby sme naozaj spoločne ruka v ruke riešili tento, túto väčšiu kontrolu pred odposluchmi spoločne so zákonom, s novým zákonom o spravodajských službách, kde vyriešime aj tieto záležitosti, aby sme neboli v rozpore napr. so zákonom o ochrane utajovaných skutočností.
Tá ďalšia časť tejto novely, ktorú predkladáte, pán navrhovateľ, sa týka rokovacieho poriadku. S tým vôbec nemáme problémy, či to bude priamo teda zapísané v zákone o rokovacom poriadku, presne tie kompetencie výboru pre obranu a bezpečnosť, alebo je to vždy, keď sa vlastne ustanovujú výbory, tak sa o nich vlastne dáva hlasovať na návrh predsedajúceho. Ja si myslím, že to je skôr viac-menej taká legislatívna, legislatívno-technická úprava.
Čo sa týka toho prvého paragrafu, to je § 5, že sa vypúšťa odsek jedna, týka sa to vlastne Policajného zboru, žiadnej spravodajskej služby, myslím, že tento paragraf, kde teda bez povolenia zákonného sudcu môže Policajný zbor dať odpočúvať a že vlastne potrebuje do 12 hodín dodatočné povolenie sudcu, je podobný paragraf vlastne aj v Trestnom poriadku, kde môže polícia to robiť do 24 hodín. Takže tam nám to nejako nerieši Vojenské spravodajstvo.
Veľmi zložitá je tam nová povinnosť, ktorá je v tých paragrafoch, § 7 ods. 6 a 7. Hovorí sa tam o tom, že je tam nová povinnosť, kde teda Vojenské spravodajstvo musí upozorniť na to, že ľudia boli Vojenským spravodajstvom odpočúvaní, teda vlastne aj tými ďalšími orgánmi, ktoré sú zo zákona určené. Spravodajské služby majú s tým určitý problém, pretože sa jedná o odkrytie záujmov spravodajských služieb. A podľa mňa treba presne vyšpecifikovať, akým spôsobom budú títo ľudia oboznámení s tým, kedy, za akým účelom boli odpočúvaní. Či to bude lehota, neviem, po roku, po troch rokoch, toto by sme si mali viac rozdebatovať. Sme za to, aby naozaj tá kontrola pred nelegálnymi odposluchmi bola vyššia, ale zas na druhej strane možno treba naozaj chrániť niektoré tie záujmy, záujmy spravodajských služieb. Čiže tam musíme nájsť nejaký spoločný kompromis a postup, ako toto urobiť. Vždy je to, tá kontrola týchto spravodajských služieb je o tom, o vzájomnej dôvere. O vzájomnej dôvere kontrolovaného subjektu a kontrolovaných ľudí. Čiže v našom prípade sú to poslanci Národnej rady, respektíve chceme, aby to boli poslanci Národnej rady.
Čiže pokiaľ nebude vybudovaná táto základná premisa o vzájomnej dôvere, tak to veľmi ťažko budú tieto subjekty kontrolované. O tých ITP, teda o utajovaných skutočnostiach som už rozprával. Naozaj musíme to zvážiť tak, aby sme nedošli do konfliktu práve s touto 215-kou, ktorá hovorí o ochrane utajovaných skutočností. Pretože aj ten posledný prípad, ktorý tu bol s tými nelegálnymi odposluchmi, väčšinou sa snažili tí ľudia to hodiť na to, že však to je ochrana utajovaných skutočností, 215-ka a tak ďalej. V iných krajinách, a ja som to už spomínal vtedy pri jednom zákone, ktorý sa tu predkladal, som hovoril, že napríklad v iných krajinách, ja neviem, Kanada a tak ďalej, existuje v zákone stanovené, že keď tá služba robí niečo nelegálne alebo nejakým spôsobom protizákonne, že je presne stanovené, za akých podmienok môže táto informácia vyjsť von. Proste tam už aj súdy rozhodli a tak ďalej. Poďme aj toto vyriešiť, to je tzv. ten whistlebloving, že sú nejaké pravidlá zadefinované, podľa ktorých môžu niektoré tie informácie ujsť von, bez toho, aby bol niekto potom určitým spôsobom stíhaný. A tu si myslím, že je veľmi dôležitá vec, ak sa nám aj toto podarí urobiť, tak to bude naozaj krok vpred, čo sa týka kontroly všetkých tých subjektov, nielen teda tých dvoch spravodajských služieb, civilnej a vojenskej, ale aj tých ďalších orgánov, či je to Policajný zbor, Úrad väzenskej a justičnej stráže, Colný kriminálny úrad, aby sa naozaj, aby tá kontrola bola naozaj oveľa lepšia, a pre verejnosť aj tie služby, aj tie orgány, ktoré majú možnosť odpočúvať, boli pre verejnosť bližšie. Toľko z mojej strany.
Ďakujem veľmi pekne.
