Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani predsedajúca, prepáčte, sme pri novom pánovi predsedovi, už sme si zvykli viac na ten masculiniton.
Dovoľte mi vystúpiť v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona. Ja som vystupoval včera aj v prvom čítaní, ale napriek tomu dovoľte vystúpiť na začiatok aj viac všeobecne, lebo si myslím, že aj tá rozprava, ako prebieha, dokumentuje určité riziko, do ktorého začneme padať...
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani predsedajúca, prepáčte, sme pri novom pánovi predsedovi, už sme si zvykli viac na ten masculiniton.
Dovoľte mi vystúpiť v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona. Ja som vystupoval včera aj v prvom čítaní, ale napriek tomu dovoľte vystúpiť na začiatok aj viac všeobecne, lebo si myslím, že aj tá rozprava, ako prebieha, dokumentuje určité riziko, do ktorého začneme padať a ktoré aj môj pozmeňovací návrh sa bude snažiť riešiť.
Je prirodzenou vlastnosťou opozície, že má kontrolovať a kritizovať vládu. Napriek všetkým a častým sťažnostiam na to, že ako by bolo super, keby sa politici hladkali a vždy dohodli, na to si nás nevolia a na to si nás neplatia. Volia si väčšinu na to, aby slúžila a spravovala, menšina, aby ju pritom kontrolovala a upozorňovala verejnosť, keď sa to robí zle, a dávala iné návrhy. Tento impulz je úplne prirodzený. Čo však nie je prirodzené, je, ak sa v tom negatívnom reflexe stane z toho, povedal by som, až pavlovovsky podmienečný reflex, to znamená, že všetko, čo vládna strana navrhuje, onálepkujem ako zlé, len preto, že to prichádza z tej druhej strany.
Najviac to vidno, keď si vláda osvojí hodnoty a témy, ktoré štandardne má tá druhá strana, tak vtedy pred opozíciou stojí ťažká úloha ako sa zachovať v tom, že vládna strana jej vlastne berie hodnoty a témy. Jedno z rizík, ktoré vtedy môžme vidieť, je, ak v snahe nepriznať vláde aj potenciálne dobrý krok, sa začne plošne odmietať niečo, čo samo osebe má zmysel, aj keď v tom kontexte a spôsobom, ktorým je to realizované, je problém. A to je to, o čom by som chcel hovoriť dnes.
Návrh odpočítateľnej odvodovej položky, ako bol predložený, má nepochybne veľa problémov. Myslím si, že asi najlepší kritik technického prevedenia je pán poslanec Mihál, aj včera v prvom čítaní, aj dneska v druhom čítaní, a jeho pozorovania sú mimoriadne hodné sledovania.
Je však podľa mňa veľmi nebezpečné začať spolu s tým odmietať ideu nižšieho daňového a odvodového zaťaženia pracujúcich, osobitne pracujúcich so stredným a nízkym príjmom. Inými slovami, mali by sme striktne oddeliť to, či tento predkladaný návrh je dobrý v podobe, v akej je predkladaný, alebo či celkové snahy o zníženie daňového a odvodového zaťaženia pracujúcich, osobitne pracujúcich s nízkym a stredným príjmom, sú zlé an block.
Ja sa priznám, že súhlasím s tým prvým, myslím, že tento návrh má mnohé nedostatky, a nesúhlasím s tým druhým. Myslím si, že znižovanie daňového a odvodového zaťaženia pracujúcich je, by mal byť jedným z kľúčových cieľov hospodárskej politiky na Slovensku. Bol to tradične jeden z kľúčových cieľov stredopravých vlád v tejto krajine a mal by to byť aj do budúcnosti jeden z kľúčových cieľov.
To, že ho táto vláda predkladá v podobe, ktorá má mnohé problémy, ku ktorým sa o chvíľku vrátim, by sme mali zdôrazňovať, ale tak isto by sme mali zdôrazňovať, že ako celok to ide správnym, aj keď nedostatočným smerom. Dovoľte mi byť konkrétny. V čom sú tie nedostatky?
Vláda navrhuje, aby sme znížili zdravotné odvody zamestnávateľom a zamestnancom v prípade nízkych miezd. Tá marketingová formulácia, ktorá tam je, je, že, ak sa nemýlim, pán minister, nie je tu momentálne, a je tu, prepáčte, pán minister, ma ešte opraví, ak som spomínal správne, tá marketingová formulácia je, že sa znížia odvody a zvýši čistý príjem zamestnancom do výšky 570 eur z hrubého príjmu. To znie celkom solídne, lebo to je zhruba 1/3 zamestnancov na Slovensku, o niečo menej, ak sa nemýlim, ale v zásade to zodpovedá okolo 30 % zamestnancov, a znie to ako úľava pre veľmi podstatný počet ľudí.
Z môjho pohľadu tam chýba aj tá stredná tretina, k tomu sa o chvíľku ešte vrátim, ale aj pre tú spodnú tretinu pracujúcich zamestnancov je to v skutočnosti len pomerne silná marketingová bublina, pretože významnejšiu mesačnú úsporu, mesačné zvýšenie čistého príjmu zaznamenajú len zamestnanci tesne nad minimálnou mzdou. Keď si človek aj pozrie, dneska váš inštitút finančnej politiky urobil aj taký prehľadný graf pre poslancov, ktorí nemajú radi komplikované čísla, a je tam pekne vidno, že úspora vo výške aspoň 10 eur mesačne na čistom príjme, teda zvýšenie čistého príjmu 10 eur mesačne je len pre ľudí do 400 eur zhruba. To znamená, všetci, čo budú mať nad 400 eur, z toho budú oveľa menej progresívne, a tí, čo už majú okolo 500 eur, z toho môžu mať, neviem, možno okolo 3 – 4 eurá mesačne, a teda už okolo tých 570 z toho majú nulu. To znamená ,opatrenie, ktoré nám vláda predkladá, zvýši čisté príjmy ľudí, ktorí sú na minimálnej mzde, a to pre nich nepochybne výrazným spôsobom; 10 eur mesačne pre človeka, ktorý má 370, 380, nie je málo. Nie je to ani niečo, čo zachráni z chudoby, ja hovorím o jeho zvýšení čistých príjmov, ja nehovorím, pán minister o tom, čo darujete jeho zamestnávateľovi. A ak hovoríme o zamestnancovi, o tom, o koľko sa jeho čistý príjem zvýši z titulu zníženia odvodov, lebo o tom tu dneska hovoríme, a to je suma, ktorá je zaujímavá.
Ak však chceme hovoriť o podpore nízkopríjmového zamestnania pre človeka s povedzme 500-eurovým príjmom a hovoríme už o zopár eurách mesačne v čistom, tak už to nijak veľmi zaujímavé nie je. A teraz nemyslím zaujímavé politicky, lebo to možno aj vy to viete predať veľmi dobre, ale vzhľadom na reálnu životnú úroveň týchto ľudí, ktorí majú nielen príjem pod priemerom, lebo pod ním je asi 70 % občanov na Slovensku, a majú priemer aj pod tzv. medianom, to znamená priemer, naozaj priemerný človek.
Vieme zo štatistík, že priemerný muž zarába na Slovensku 751 eur, aspoň teda minulý rok to bolo v hrubom, priemerná žena zarába 491 eur mesačne. Pre týchto bežných ľudí efekt je už buď nulový, alebo je veľmi, veľmi nízky. Zároveň, ako poukázal pán kolega Mihál, ten efekt sa v zásade netýka ľudí, ktorí nie sú v pracovnom, v tom pracovnom pomere, aký vy preferujete, čo môže znieť zrozumiteľne bratislavskému hipsterovi, ktorý si pod živnostníkom predstaví niekoho, kto má veľmi slušné príjmy a len optimalizuje dane, ale pre niekoho, kto zažíva situáciu v Michalovciach, Humennom, Levoči, kde na živnosť žijú ľudia, ktorí nevedia inak prežiť, pretože ich nezamestná ani len za tú minimálnu mzdu, tak im sa to bude veľmi ťažko vysvetľovať, prečo ich nepovažujeme už za hodných pomoci. Ale to pán kolega Mihál vysvetlil, zbytočne by som po ňom opakoval.
To znamená, prvý problém s tým prevedením, ktorý máte, je, že v skutočnosti prináša merateľné zlepšenie života ľuďom na minimálnej mzde, veľmi malé zlepšenie života ľuďom nad minimálnou mzdou a už ľuďom okolo tretiny, teda v tej tretine toho príjmového rebríčka už neprináša viac-menej nič, teda nie viac-menej, nič a ľuďom nad tým už teda ani oficiálne nič.
Druhý problém je v tej strednej tretine. Ja teraz budem kacír a poviem, že keď ste v roku, myslím, že to bolo v roku 2007, keď ste obmedzovali nezdaniteľný základ dane pre ľudí s nadštandardnými príjmami, že sa postupne obmedzuje, čo platí aj dodnes, tak nepovažoval som to za opatrenie nejaké vynikajúce, lebo peňazí veľa z neho nebolo a nie je pre štát a komplikuje daňový systém, a nemal som s tým žiadny hodnotový problém. Lebo idea, že majú plniť plnú 19-percentnú daň ľudia, ktorí majú nad 2000 euro, alebo 2500 euro dneska už je to príjmovo, sa mi zdala úplne v poriadku a tento váš krok sa nikdy ani nezrušil. Ale nepomôcť ľudom okolo 500, 600, 700, 800 eur príjmu hrubého s odôvodnením, že už netreba, že efektívne je to len pre tých najnižšie príjmových, že tam to má zmysel, to je niečo, s čím sa, naopak, stotožniť neviem a to je niečo, čo by som aj v budúcnosti rád s vami zvádzal zápas na politickom bojisku, lebo si myslím, že tá stredná skupina zamestnancov si zaslúži rovnakú pomoc ako tá najnižšia. Nie je to pomoc sociálnych dávok vyšších, ale pomoc vyššieho čistého príjmu, ktorý by im zostal cez to, že by sme im menej zobrali.
Ešte Dzurindova vláda zaviedla tzv. daňový bonus na dieťa, čo bolo v skutočnosti progresívne, nechcem povedať, že ľavicový krok, z toho dôvodu, že predtým bola odpočítateľná položka zo základu dane, ktorá bola výhodnejšia pre bohatých a menej výhodná pre chudobných, a Dzurindova vláda to nahradila rovnakou sumou pre všetkých. To je niečo, čo ste vy potom tiež zachovali a dodnes je to, myslím, predmetom plného politického konsenzu, že je to dobré riešenie podporiť deti cez daňový systém, lebo každý pracujúci človek má rovnakú pomoc, čo samozrejme znamená, že percentuálne pre chudobných je to ešte viac. To znamená, ich príjem sa percentuálne na to dieťa aj výraznejšie zvyšuje. Čo sa však, bohužiaľ, nestalo, odkedy sa ten daňový bonus nejako zaviedol, je, že by sa výraznejšie zvyšoval, že by sme, on je indexovaný životným minimom, ktoré sa v podstate už niekoľko rokov nehýbe vôbec alebo veľmi málo a zostáva takmer na tej istej úrovni. Takisto nezdaniteľný základ dane, ktorý bol stanovený tiež, ak sa nemýlim ešte za druhej vlády Mikuláša Dzurindu, na 19 celá dvojnásobok životného minima a ktorý predstavuje nulapercentné pásmo dane, lebo to je to, čo tu v realite je, pretože z tej prvej časti sa neplatia žiadne dane, tak to je tiež niečo, čo sa odvtedy nemenilo a hoci sa to indexuje životným minimom, to minimum sa hýbe veľmi málo. To znamená, že ako ľuďom rastú mzdy, čoraz menej z nich je schopných to využívať, dochádza k tzv. posunu v daňových pásmach.
Zároveň ste vy predložili do tejto Národnej rady rozpočet, o ktorom budeme rokovať budúci utorok a ďalej, v tom ste si vyhradili rezervu vo výške pol percenta hrubého domáceho produktu na kroky na pôde parlamentu. Tú rezervu ste priamo aj v predkladacej správe pomenovali a pomenovali ste ju ako rozdiel medzi deficitom vo výške 2,49 % HDP, ktorý vyžadujú európske inštitúcie od nás v rámci našich záväzkov, a deficitu vo výške 1,98 % HDP, ktorý ste oficiálne schválili, a povedali ste, že tento rozdiel, aj pán premiér to, ak sa nemýlim, na tlačovke verejne povedal, že to je pre parlament, aby sa na parlamentnej pôde rozhodlo, čo s tým. A zároveň je tam aj skrytá rezerva, ktorá tam nie je pomenovaná, a to je rezerva rozpočtovania spolufinancovania na eurofondy, kde vy ste si oficiálne stanovili, že budúci rok chcete minúť jednu celú miliardu a 250 miliónov eur už z nového programovacieho obdobia, z ktorého ešte nebola vypísaná jediná výzva, a jediný výdavok, ktorý z neho beží, je prenájom Kaliňákovej budovy od kamarátov v centre mesta za 3 mil. eur. Nič iné z toho ešte nebeží, hoci je 27. novembra 2014. Ale vy predpokladáte, že na konci budúceho roka už to bude vyčerpaných 1 mld. 250 mil. eur, hoci v rovnakom bode minulého cyklu ste minuli za to isté obdobie, a vtedy ste boli vy pri moci, ledva pár desiatok miliónov. Preto aj pri najoptimistickejších predpokladoch o čerpaní eurofondov z budúceho obdobia je zrejmé, že sa z toho podarí minúť zlomok, čo znamená, že okrem teda eurofondov, ktoré nám nepritečú, sa neminie ani spolufinancovanie, ktoré je na neho odložené. Tam je zhruba ďalších minimálne 200 mil. rezervy na spolufinancovanie. A to je naozaj že veľmi konzervatívny odhad.
Teraz je otázka, čo s tými peniazmi? Časť z nich by bolo dobré odložiť na nepredvídane zlý vývoj ekonomiky. Myslím, že na tom sa zhodneme, aspoň pokiaľ sledujem, pán minister, vaše vyjadrenia. Optimálny deficit by mal byť niekde okolo 2,2 – 2,3 % hrubého domáceho produktu, aby keby sa niečo stalo, aby sme ešte mali pásmo rezervné, vankúš. Nejaké peniaze pôjdu na zvýšenie platov učiteľom a ostatným verejným zamestnancom. Tam ja musím za seba povedať, že hoci samozrejme pre tých učiteľov je to málo, ale ten väčší rast by sa dosiahol najmä systémovými zmenami, ku ktorým sa ešte pri rozpočte vrátime, ale v zásade tá vaša stratégia preferencie učiteľských platov je podľa mňa správna a ju podporujem.
A teraz je otázka, čo s tým zvyškom? A pri vašom postupe, ktorý ste navrhli, z toho zvyšku budú, ako som spomenul, profitovať zamestnávatelia a budú z neho profitovať ľudia na minimálnej mzde. Teda zamestnávatelia, ktorí takto ľudí zamestnávajú, nie teda všeobecne zamestnávatelia.
Protinávrh, ktorý by som chcel predložiť, by tento profit, túto rezervu mal dať spodným dvom tretinám pracujúcich a zarábajúcich ľudí, vrátane živnostníkov, ale najmä zamestnancov. Dá sa to urobiť pomerne jednoducho technicky. Daňový bonus, ktorý je dnes tesne pod 22 eurami na dieťa na mesiac, by sa mal zvýšiť o 10 eur na 32 eur na mesiac. To znamená o 120 eur ročne by sme ho mali zvýšiť. A nezdaniteľné minimum by sa malo zvýšiť na dospelého zhruba 680 eur ročne, čo znamená, že by priemerný pracujúci dospelý ušetril 130 eur na daniach, teda o to by mal vyšší čistý príjem. Podľa našich prepočtov by to stálo 328 mil. eur po započítaní kompenzačných efektov zvýšeného výberu DPH. Týchto 328 mil. je plne krytých rezervami vo vašom rozpočte, ale ten spor, ktorý máme, je o tom, ako tieto rezervy využiť. Je to spor, ktorý budeme, myslím si, aj ďalej viesť, nielen po tomto roku.
Preto mi ešte pred samotným prečítaním tohto pozmeňujúceho návrhu dovoľte povedať, že, za seba, nebudem nič vnucovať ostatným opozičným kolegom, za seba chcem povedať, že snahu znižovať daňové odvodové zaťaženie pracujúcich osobne veľmi podporujem. Dokonca natoľko, že v závislosti od toho, ako skončí po druhom čítaní tento zákon, zvažujem aj za neho zahlasovať, napriek všetkým problémom, o ktorých som hovoril. A myslím si, že by bolo veľmi nešťastné, aby sme nepodporovali znižovanie daňových odvodov a zaťaženia pracujúcich ľudí na Slovensku, najmä tých nižšej a strednej tretine príjmov. Čo však nepodporujem, je, že ho vy reálne limitujete na spodných 10 % z hľadiska podstatných ziskov, formálne zisky dávate zhruba ďalším 20 %, ale tým ostatným 70 % nedávate nič, a to najmä tej tretine, lebo tá horná tretina sa asi predsa len dokáže lepšie o seba postarať aj bez toho.
Z tohto dôvodu mi dovoľte predložiť k čl. II vášho návrhu nasledovný pozmeňovací návrh, kde sa vkladajú nové body 1 až 5, ktoré znejú:
1. V § 11 ods. 2 písm. a) sa slová "19,2-násobku sumy" nahrádzajú slovami "22,65-násobku sumy".
2. V § 11 ods. 3 písm. a) sa slová "19,2-násobku" nahrádzajú slovami "22,65-násobku".
3. V § 11 ods. 3 písm. a) v bode 2 sa slová "19,2-násobku" nahrádzajú slovami "22,65-násobku".
4. V § 11 ods. 3 písm. a) v bode 3 sa slová "19,2-násobku" nahrádzajú slovami "22,65-násobku".
5. V § 33 ods. 1 sa slová "v sume 19,32 eura "nahrádzajú slovami "v sume 32 eur."
Doterajší text sa označuje ako bod 6.
Tento pozmeňovací návrh som predchádzajúcim prejavom odôvodnil.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis