Ďakujem veľmi pekne. Pôvodne som, už som raz vystúpil v rozprave, ale musím vystúpiť po vystúpení pána podpredsedu Číža, lebo predstavitelia strany SMER majú v prípade médií, ale aj parlamentných vystúpení veľmi jednoznačný manuál, ktorý neviem, či je nejak aj formalizovaný a trénovaný, prípadne dokonca sú z neho aj nejaké certifikáty interné. Viem, že sa napríklad dávajú tie zlaté odznaky, ale neviem, či je to za dobré vykonávanie toho, ale...
Ďakujem veľmi pekne. Pôvodne som, už som raz vystúpil v rozprave, ale musím vystúpiť po vystúpení pána podpredsedu Číža, lebo predstavitelia strany SMER majú v prípade médií, ale aj parlamentných vystúpení veľmi jednoznačný manuál, ktorý neviem, či je nejak aj formalizovaný a trénovaný, prípadne dokonca sú z neho aj nejaké certifikáty interné. Viem, že sa napríklad dávajú tie zlaté odznaky, ale neviem, či je to za dobré vykonávanie toho, ale viem, že keď je niečo neobhájiteľné, tak manuál strany SMER hovorí dve veci: spochybnite oponenta a jeho úmysly zložitým latinským pojmom, ale už ho tu použil v inom kontexte pán podpredseda, delegitimizujte ho, vezmite mu právo niečo chcieť a druhá vec je, vecne podstatu zahmlite. Čím menej sa dá spochybniť, tým musíte vypustiť čo najviac hmly okolo neho, aby občan, o ktorého tu nakoniec ide, volič, bol nakoniec dostatočne dezorientovaný, aby aspoň mal prinajhoršom pocit, že pravda je kdesi uprostred. V optimálnom prípade teda mal aj pocit, že pravda je na strane SMER-u, ale o to už v mnohých veciach SMER-u ani nejde, keďže je mnohokrát v defenzíve. Takže aspoň aby bol pocit, že nie je to až také jednoznačné. Nie je to až taký prúser, nie je to až také nevysvetliteľné, prečo sa niečo deje, alebo naopak nedeje.
No a pán podpredseda Číž dostal dnes neľahkú úlohu, vykonať túto rolu v mene strany SMER v tejto rozprave. Ja mu to nezávidím, lebo iní sa o to doteraz ani nepokúšali. Či už pán predseda a expredseda Paška, alebo aj pán poslanec Brixi, alebo aj iní, doteraz nikdy neskúšali vecne spochybňovať tento návrh, ktorý tu je predložený, lebo sa to dá naozaj veľmi ťažko a o chvíľku to aj vysvetlím. A ja ako človek, ktorý je tiež v politike, mám rešpekt k tomu, keď niekto z lojality k svojej politickej strane, k svojej partii sa podujme aj na takúto v podstate nemožnú úlohu. Pán podpredseda Číž sa jej, aj musím povedať, zhostil nie s úplne tradičnou dávkou jeho šarmu a raketovej výslovnosti, akú vie predviesť, keď je naozaj do niečoho hlboko zainvestovaný. Bola to skôr taká povinná jazda, aj keď vzhľadom na jeho samozrejme osobnostné kvality, aj tá urobila nespochybniteľný dojem.
Problém tejto taktiky však je v dvoch veciach dnes. Prvá je, že tento návrh sa naozaj veľmi ťažko spochybňuje, ako o chvíľku ukážem a myslím, že aj pán kolega Kadúc sa určite k niektorým veciam vráti. A druhé je, že táto taktika najlepšie funguje ak má ten, kto ju hovorí, záverečné slovo. Preto ju s takou obľubou zneužívajú ministri SMER-u, lebo keď v záverečnom slove poviete akúkoľvek hlúposť, nedá sa už na ňu reagovať. Môžete klamať, môžete si vymýšľať, ale to je to, čo ide von. Tu sa reagovať dá a preto aj reagovať je treba.
Dovoľte mi, pán poslanec Číž, začať jednou drobnosťou. Človek v politike má veľkú výhodu, ak má dlhodobo k niečomu konzistentné postoje. Teda ak hovorí stále to isté a presadzuje to isté. Samozrejme, že aj politika je umenie možného, aj politika je umenie kompromisu a pokiaľ človek má ťah na tú istú bránku bez ohľadu na to, či je vo vláde alebo v opozícii, či je predsedom, podpredsedom alebo radovým politikom, ono ho to trošku izoluje od niektorých typov obvinení. Takže k tomu rozhodovaniu a k tej názorovej konzistentnosti dovoľte mi povedať, že keď som bol predsedom výboru, tak som dával návrhy na stíhanie všetkých verejných funkcionárov bez rozdielu, podľa toho, čo prišlo na môj stôl. Dokonca som navrhol aj stíhanie pani Bubeníkovej, ktoré bolo zastavené hlasmi všetkých prítomných členov SMER-u vo výbore. Takže, keď sa bavíme o tom, ako a kto koná vo vzťahu k svojim a k tým iným, tak netreba asi povedať viac. Ale poďme na to podstatné.
Súhlasím s mnohými názormi, ktoré boli vyslovené v rozprave, že funkčnosť tohto výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a iných mechanizmov je závislá aj na ľuďoch, ktorí tam sú. Samozrejme, oni ju v nejakej miere napĺňajú. Ako povedal už slávny americký politik a filozof Madison a prezident Spojených štátov, keby ľudia boli anjeli, nepotrebovali by sme štát. Štát potrebujeme práve preto, že ľudia anjeli nie sú. A preto aj ja pri hovorení o týchto pravidlách uznávam, že úloha ľudského faktora je významná a pokúsim sa ju dokonca aj demonštrovať, že aj v dnešnom zákone sa dá veľa vecí, ale pri dnešnom zákone mnoho vecí sa nedá, ani keby tu sedelo pomerne veľa anjelov. Keby tu sedeli všetci, asi áno, ale potom by tie zákony naozaj nebolo treba. Spomeniem príklady aj pozitívne, ale aj negatívne.
Pozitívny príklad MH Development. Keď sme prišli na to, že existujú pod ministerstvom hospodárstva dve štátne firmy MH Development a MH Invest, ktoré síce existujú od roku 2006, sedem, ale nikdy nepodali ich predstavitelia žiadne majetkové priznania, oni sa tvária, že sa ich tento zákon netýka, hoci sa ich evidentne týka. Tak výbor konal. Hlasmi, ak sa nemýlim, všetkých poslancov, alebo takmer všetkých poslancov, to znamená z oboch strán tejto snemovne odhlasoval príslušné pokuty konateľom a neskôr teda na základe ďalších skutočností sa spustili aj známe kauzy súvisiace nakoniec s odvolaním a kompletnou reštrukturalizáciou firmy MH Development. Takže pri firme MH Development fungovanie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií viedlo k tomu, že sa odhalilo nielen teda nedodržiavanie ústavného zákona, ale aj celkovo šafárenie s verejnými zdrojmi, lebo bez toho by sme na to asi nikdy neprišli. Bez toho by sme sa nikdy nezačali prehrabávať vo faktúrach a zistili, že si niekto prenajíma auto sám od seba, ani by sme nezistili, že niekto je schopný platiť štátne pokuty, pardon, osobné pokuty zo štátneho účtu. MH Development je príklad toho, že dnešný zákon umožňuje niečo urobiť.
Ďalší, ešte dôležitejší príklad sú poistné zmluvy pre manažérov štátnych firiem. Na konci roku 2012 sa zistilo, že veľa štátnych firiem už dlhé roky, aby som podotkol, dlhé roky, niektorí začali 2005, šesť, niektorí sedem, osem, niektorí deväť, desať, to znamená, že naprieč vládami, aby som bol korektný, sa štátni manažéri začali poisťovať za štátne peniaze proti osobných zlyhaniam. To znamená, že za peniaze svojich firiem, ktoré sú nakoniec naše, spoločné, si zaplatili poistky, že keď náhodou oni urobia zlyhanie, ale zásadné zlyhanie, zlyhanie nie len z nedbanlivosti, tak náklady na obhajobu, pokuty a mnohé iné problémy im bude hradiť táto poistka zaplatená z našich peňazí.
Tento problém sa týkal viacerých firiem v rezorte dopravy, ale aj niektorých ďalších. Zahájili sme vtedy konanie proti Národnej diaľničnej spoločnosti a jej dvom manažérom, ktorí takéto zmluvy sami sebe podpísali a po komplikovanom boji sme ako výbor udelili pokuty týmto manažérom vo výške viac ako 70-tis. eur. To sú najrekordnejšie pokuty, aké ten výbor udelil za jedenásť rokov svojej existencie. Čo je systémovo dôležité, títo manažéri sa odvolali na Ústavný súd a Ústavný súd v oboch rozsudkoch jednoznačne potvrdil, že porušili ústavný zákon, čo je dôležité pre budúcnosť nielen z hľadiska týchto poistných zmlúv, ale aj preto, že išlo o prvý rozsudok z hľadiska porušenia článku 4 tohto ústavného zákona, ktorý hovorí o zneužití funkcie. Teda prvýkrát neboli ľudia pokutovaní za formálne nedostatky typu nedal som majetkové priznanie, dal som ho neskoro, chýbajú tam údaje, neuviedol som funkciu, ale bol pokutovaný za to, o čom ten zákon má byť, teda, že zneužil svoju funkciu a uprednostnil osobný záujem pred verejným. Ústavný súd potvrdil, že rozhodnutie výboru bolo plne nielen legálne, ale teda aj legitímne, aby som sa vrátil k pojmológii pána podpredsedu a etabloval precedens do budúcnosti. Odteraz každý verejný funkcionár, ktorý zneužije svoju funkciu a patrí pod tento zákon, je stíhateľný aj podľa tohto zákona. Máme to potvrdené Ústavným súdom.
Zároveň vo väzbe k poistkám máme jednoznačné vecné rozhodnutie, na základe ktorého som ešte ako predseda výboru a potom, keď som sa vzdal funkcie, aj ako poslanec oslovil ministrov, ktorí, pod ktorých rezortoch takéto zmluvy existujú a všetky tieto zmluvy boli postupne buď vypovedané, alebo si manažéri začali tie poistky platiť z vlastného. K dnešnému dňu, pred pár dňami som dostal posledné listy od nového ministra zdravotníctva, od pána ministra obrany, ktoré potvrdzujú, že aj ich manažéri si už tie zmluvy platia z vlastného alebo tie zmluvy skončili. Inými slovami, podarilo sa etablovať precedens do budúcnosti a zároveň sa podaril zlikvidovať náklad pre verejný sektor, ktorý dosahoval státisíce až milióny eur ročne. Čo uznávam, že vo veľkosti štátneho rozpočtu nie je makro položka, ale nie je to už ani zanedbateľná položka. To sú tie úspechy. Tým chcem demonštrovať, že aj dnešný zákon umožňuje konať tam, kde je tak politický tlak, že aj väčšina ide s menšinou spolu. To znamená, že verejnosť je tak rozčúlená a sleduje to, a zároveň kde ide o politicky druhotriedne osobnosti, ktoré nie sú hájenou zverou, ktoré nemajú de facto imunitu vládnej strany. Pretože títo manažéri naozaj nepatria medzi prvoradé osobnosti politickej strany SMER.
A teraz, kde ten zákon už nemôže zájsť v dnešnej podobe a prečo ho potrebujeme zmeniť? Mohol by som tu hovoriť o viacerých prípadoch, ktoré boli zastavené a dovoľte mi zastať pri kauze pána ministra Jahnátka. Kým som bol predsedom výboru, snažil som sa dávať veľký pozor na to, aby výbor konal profesionálne v zmysle, aby nešlo len o politiku. Teda, že niekto si niečo myslí a niekto to povie a z toho je návrh a z toho sa koná. Napríklad, keď sme riešili aj Národnú diaľničnú spoločnosť, vypýtali sme si viacero odborných posudkov. To isté napríklad aj pri iných kauzách.
No a pri kauze pána Jahnátka, keď prijal viacerých svojich príbuzných a známych na ministerstvo, sme veľmi podrobne riešili, či je tam právny titul na to, aby sa ním náš výbor zaoberal a vypracovali sme sedemstranovú analýzu toho, prečo na základe zákona a verejných výrokov samotného pána ministra tam je dôvod na to, aby to výbor šetril. Nie ešte aby uzavrel, ale aby to vôbec šetril. Poukázali sme na to, že zamestnal teda synovca, neter, aj dvoch krstných synov, nehovoriac o ostatných Komjatičanoch a zároveň verejne povedal vo vyhlásení v rádiu Expres: "Áno, samozrejme, brigádu som im vybavil ja.". Tak isto sa vyjadril aj k štátno-zamestnaneckému pomeru svojho synovca a netere: "Zvolili sme systém interného konkurzu z doterajších zamestnancov." "Ako sa dostali na ministerstvo predtým?" "Prišli na voľné pracovné miesta referentov." "Vy ste ich tam pozvali? Vedeli o tom, že sú tam voľné miesta?" "Ja som im hovoril, že máme voľné miesta." "Pomohli ste týmto ľuďom dostať sa na ministerstvo?" "Títo dvaja pracovníci, opakujem, synovec a neter, sa dostali na ministerstvo s tým, že mali informáciu odo mňa, že je tam voľné pracovné miesto.".
Inými slovami, minister obišiel pravidlá štátnej služby, pretože prijal dočasne, teda jeho priamy podriadený, aby som bol presný, prijal dočasne jeho synovca a neter na ministerstvo bez konkurzu a následne na to vyhlásili konkurz, ktorého sa už mohli zúčastniť len existujúci zamestnanci ministerstva na stále miesto. Top a minister o tom s týmito svojimi príbuznými priamo komunikoval a teda im to, jednak ich o tom informoval a jednak im to odporúčal.
My sme povedali na základe ďalšej právnej analýzy, ktorú vám nebudem čítať, že to je minimálne dôvod na to, aby výbor konal, aby zisťoval, aby overoval skutočnosti, ako bol minister do tejto celej kauzy zapletený. A nebudem vás ďalej napínať. Poslanci SMER-u vo výbore okamžite zahlasovali proti začatiu konania. Teda oni nehlasovali za to, že nakoniec sme zvážili všetky dôkazy a minister je nevinný. Oni povedali, že nepoďme to šetriť napriek tomu, že išlo o kauzu pomerne veľkého verejného záujmu z hľadiska toho, že to kazí dôveru ľudí v rovnosť šancí aj na najvyšších miestach, ale najmä z hľadiska toho, že minister sa priznal de facto k tomu, že bol v tom zaangažovaný. Napriek tomu sme s tým už nemohli ďalej pohnúť.
Mohol by som ísť ďalej, ale tým som chcel povedať, že naozaj, aj keby sme obsadili tento výbor na strane jeho opozičného predsedu a na strane tých opozičných poslancov supermanmi, pokiaľ narazia pri akejkoľvek citlivejšej kauze na túto hradbu ôsmich hlasov čo i len pri začatí konania, tak je ten zákon v podstate nepoužiteľný.
Zároveň tým ale chcem povedať, že, a preto som uvádzal aj tie úspechy, že práve kvôli pozornosti verejnosti, ktorá je venovaná práci tohto výboru, on je dnes pri stíhaní niektorých zneužití funkcií účinnejší ako trestnoprávne mechanizmy. Ja som ochotný sa staviť aj s pánom poslancom Lipšicom, aj s pánom poslancom Čížom, že keby kauzu NDS a poistiek sme riešili trestnoprávnym spôsobom z hľadiska zneužitia funkcie týmito ľuďmi a porušenia povinností pri správe cudzieho majetku, nikto z nich by nebol nikdy za nič odsúdený. Možno by nebol ani stíhaný a bolo by to odložené pravdepodobne preto, že kauza sa nestala, alebo nie je trestným činom. A ďalej by všetci sa tvárili, že je to úplne v poriadku, ak si za štátne peniaze zaplatíte osobnú ochranu pred tým, že zlyháte. Takže ja si nemyslím, že tento mechanizmus je z definície nefunkčnejší. Naopak, v niektorých situáciách už je dnes funkčnejší, len potrebujem prelomiť tú de facto imunitu, ktorú majú najvyšší ľudia vládnucej strany voči tomuto zákonu. A zároveň ho potrebujeme sfunkčniť.
Pokiaľ ide o, a tu už sa blížim ku koncu, pokiaľ ide o účinnosť a nové vedenie parlamentu a kto tento zákon predkladá, v prvom rade zmenu tohto zákona sa zaviazali prijať všetky strany zvolené do tohto parlamentu v marci 2012, vrátane strany SMER. Všetky podpísali tento záväzok, ku ktorému ich vyzvala koalícia mimovládnych organizácií pred voľbami. To znamená, každý poslanec SMER-u alebo verejný funkcionár, ktorý má s tým problém, mohol pokojne odstúpiť z kandidátky, pretože jeho strana pred voľbami deklarovala, že toto spraví. Poslanci SMER-u hlasovali za programové vyhlásenie vlády, kde sa vláda zaviazala, že sprehľadní a zmení výpovednú hodnotu majetkových priznaní verejných funkcionárov. Vláda tento svoj záväzok dodnes nesplnila.
To znamená, hovoriť o tom, že nie je legitímne predkladať tento návrh, pretože to je niečo nové a treba to maximálne urobiť pre budúcnosť, jednoducho nie je pravdivé. Vy ste ten záväzok podpísali tiež, tak ako sme ho podpísali aj my. Zároveň tento zákon pripravila skupina poslancov zo všetkých klubov, ktoré tu na začiatku tohto volebného obdobia existovali. Tí to predkladajú aj dnes a pokiaľ viem, vždy zaňho hlasovali všetci prítomní poslanci opozície v tej chvíli alebo, neviem teraz, či je možno nejaká jedna výnimka, ale ten zákon má jednotnú podporu opozičných poslancov, ktorí sem boli zvolení. Bez ohľadu na to, v akom klube sú, alebo nie sú. Pretože všetci títo poslanci rešpektujú záväzok, s ktorým tu boli zvolení, lebo sem boli zvolení s tým záväzkom, lebo ho strany všetky sem zvolené podpísali.
To znamená, že návrh tohto zákona má naopak najvyššiu možnú legitimitu, lebo vychádza z jasne deklarovaných predvolebných záväzkov všetkých poslancov tejto Národnej rady, resp. strán, ktoré ich zastupovali a neprijať ho, resp. prijať ho, aby platil pre tých ďalších, keď už tu my možno nebudeme a hlavne, aby neovplyvnil parlamentné voľby tým, že by verejnosť mala možnosť nazrieť do zákulisia toho, ako sa menili majetkové pomery počas tohto volebného obdobia, je možno legálne, ak to zakážete, ale to je nelegitímne. A zároveň ja súhlasím s tým, myslím, že, neviem, či kolega Kadúc alebo Poliačik, jeden z nich to povedali, že určite je lepšie, aby tento zákon platil aspoň od 2016, ako vôbec. To znamená, že ja s vami súhlasím, len si myslím, že by sme sa toho nemali vzdávať, aby platil aj hneď.
A zároveň my máme nového predsedu parlamentu, ale nemáme novú vládu. Nemáme novú poslaneckú väčšinu. Je tu tých istých 83 poslancov, ktorých tu bolo na začiatku za stranu SMER, ktorí tento záväzok prijali ešte pred parlamentnými voľbami. Za tých okolností argument, že máme nového predsedu parlamentu a on je zrazu tabula rasa, ktorá musí dostať obdobie na to, aby sa tomu venovala, jednoducho nie je korektný. Preto nemôžem súhlasiť s tým, čo bolo povedané zo strany pána poslanca Číža a preto ako jeden z predkladateľov trvám na tom, aby sme tento návrh prerokovali už dnes a o ňom hovorili. Pretože si myslím, že táto krajina ho potrebuje, aby to bol jeden z krokov, jeden, nie jediný, jeden z krokov, ktoré začnú obnovovať dôveru občanov v politiku tohto štátu a politikov.
Ja si nerobím ilúzie, a v tomto nadviažem na kolegu Poliačika, že akýkoľvek zákon, aj na kolegu Mičovského, teda zásadne zo dňa na deň zmení atmosféru spoločnosti a tento zákon už vôbec nie. Ale ak neprijmeme tento zákon, tak jednak budujeme cynizmus, lebo každý krát, keď sa odhalí nejaké podozrenie, ktoré potom práve kvôli deravosti súčasného stavu nie je možné prešetriť, sa posilňuje cynizmus občanov a zároveň nevytvárame situáciu, kde je možné začať chytať tých, ktorí zneužívajú svoje verejné funkcie a obohacujú sa na úkor ostatných. Pretože tak, ako sa často hovorí, že ani Al Capone nebol odsúdený za to, čo najviac páchal a za to, na čo ho bolo možné chytiť, tak aj tento zákon má zmysel nie preto, že by zázračne odhalil všetko, ale že naozaj je špagátikom, ktorý by začal rozuzľovať všetky tie utajené záležitosti v pozadí, pretože by umožnil konkrétne začať chytať.
Toľko z mojej strany, kolegovia, a dovolím si vás požiadať týmto ešte raz o to, aby tento zákon sme schválili v prvom čítaní a mohli o ňom vôbec v druhom čítaní diskutovať. Za seba chcem povedať, že hoci ide o kompromis, ja sa ani nebránim tomu, aby sme ho ďalej upravovali, ale dve veci sú z môjho osobného pohľadu nie negociovateľné a jedna je práve tá možnosť kontroly Ústavným súdom, aby sme zabránili večne blokovať to, čo len chce a druhým je výpovedná hodnota informácií v majetkovom priznaní, pretože v opačnom prípade to predstavuje len drahé cvičenie bez akéhokoľvek efektu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
