Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

24.7.2012 o 19:12 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 3.8.2012 9:06 - 9:06 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Dobrý deň, vážení kolegovia, navrhujem zaradiť ako bod 1 programu petíciu občanov Slovenskej republiky za zachovanie odvodov do druhého piliera. Ten dôvod je jednoduchý. Podľa programu schôdze navrhovaného máme prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní novelu zákona o sociálnom poistení, čo znamená, že na tejto schôdzi by sme mali rokovanie o tejto novele ukončiť. Za tých okolností si myslím, že je kľúčové vypočuť si hlas občanov predtým, než budeme o tom rokovať, nie až potom. A táto petícia je takýmto hlasom občanov, ktorý by sme vypočuť mali a prinajmenšom o ňom diskutovať. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.8.2012 10:42 - 10:58 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem v prvom rade poďakovať okrem kolegom, ktorí ma podporili, aj všetkým kolegom, ktorí ma doplnili a naozaj uviedli veci, ktoré som nestihol alebo nejakým spôsobom sa im nevenoval. Teda aj kolega Viskupič, aj pán kolega Mihál, aj pán kolega Štefanec, ďakujem veľmi pekne. Súhlasím so všetkým, čo ste povedali, ale nechcel som hovoriť pridlho.
Možno k pani Vaľovej a k pánovi Muňkovi len ešte raz zopakujem, že viacpilierové systémy má aj západná Európa, len tá technická forma je iná kvôli, naozaj, dôvere a forme štátu. Dovoľte mi odcitovať z nedávnej práce na túto tému len jednu vetu: "Počas posledných 20 rokov Švédsko, Taliansko, Nemecko a Rakúsko prešli z jednopilierového na viacpilierový systém. Krajiny ako Dánsko, Veľká Británia, Holandsko už v ňom boli. Žiadna krajina západnej Európy neprešla z viacpilierového systému na jednopilierový systém." Pričom chcem zdôrazniť, že za jednopilierový systém sa považuje aj taký, kde súkromný pilier formálne existuje, ale tak malý, že nemá podstatný vplyv na váš dôchodok, čo pri 4 % už sme tomu veľmi blízko.
Ak sa teda niekto odvoláva na európsky sociálny model a európsky vzor, tak zavádza, pretože aj v západnej Európe prechádzajú na viacpilierové systémy, len niekedy inak nadizajnované technicky, ale s tou istou myšlienkou, a neexistuje príklad v západnej Európe, že by likvidovali takto brutálnym spôsobom viacpilierový systém, ako sme toho svedkami dnes.
Navyše, keby argumentom naozaj bola fiškálna situácia, vrátim sa k tomu, dá sa pochopiť krátkodobá zmena, aj keď Slovensko nie je v takej situácii ako Litva, Lotyšsko pred troma-štyrmi rokmi, ale všeličo by sa dalo diskutovať, ale túto je snaha zvrátiť hodiny času pod zámienkou momentálnych rozpočtových problémov.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 2.8.2012 10:12 - 10:27 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pôvodne som mal pripravený trošku iný prejav, ale tá diskusia už prebieha tretí deň a myslím, že v nej z hľadiska politických messageov, alebo teda posolstiev, bolo asi povedané všetko, čo sa dá mojimi kolegami zo všetkých klubov. Predo mnou vystúpil pán poslanec Matovič, ktorý inak sa historicky až tak nevenuje tejto téme, a napriek tomu bol schopný veľmi jasne a presne pomenovať základné problémy tohto návrhu. Takže myslím si, že popri politických posolstvách možno nastal čas na trochu faktov, takže dovoľte mi len uviesť niekoľko faktov, ktoré sa možno aj vám zídu v ďalšej rozprave, prípadne aj našim občanom, ak to náhodou niektorí z nich sledujú.
Takže dovoľte mi začať druhým pilierom, keďže o ňom je väčšina tej debaty, a možno pomenovať niekoľko mýtov, ktoré tu opakovane sa vyjadrujú.
Prvý mýtus, ktorý je, hovorí o tom, že nasledujeme nejaký pomätený latinskoamerický vzor, ktorý, ktorý nemá inde na svete obdobu, prípadne ešte vo východnej Európe. To je základné nepochopenie, myslím si, že asi úmyselné toho, aké reformy sme zaviedli na Slovensku a v strednej a východnej Európe v oblasti dôchodkového zabezpečenia. Ten základ nepochopenia je v tom, že v latinskoamerických krajinách nahradili - kolega Kolesík odchádza, myslím, že by sa mu trochu vzdelávania zišlo, ale nebudem ho, nebudem ho nútiť tu zostávať.
Vraciam sa k tomuto. Takže v latinskoamerických krajinách druhý pilier plne nahradil akékoľvek verejné dôchodkové systémy, to znamená, to spomínané Čile nemá žiadny priebežný pilier. Má len súkromný pilier vo výške 10 + 2, myslím, 75 percenta a potom má záchrannú sieť sociálnej dávky v hmotnej núdzi. To znamená, že to je systém, ktorý hovorí o tom, že sporte si na seba sami. Tí, ktorí si nenasporíte a sú chudobní, budeme zachraňovať.
Môžme sa o tom systéme baviť, či je dobrý, či je zlý, ale to nie je systém, ktorý máme na Slovensku. Na Slovensku máme trojpilierový systém a z hľadiska povinného zabezpečenia dvojpilierový systém. Teda aj tí, čo vstúpili do druhého piliera, si naďalej polovicu svojho dôchodku šetria vo verejnej Sociálnej poisťovni a polovicu odvádzajú do dôchodcovskej správcovskej spoločnosti. To je zásadný rozdiel oproti Latinskej Amerike. A ten dôvod je, že slovenská dôchodková reforma vôbec nie je založená na nejakom latinskoamerickom vzore, ako nám tu často zdôrazňujú, ale je založená na návrhoch, ktoré vypracovala Svetová banka pre strednú a východnú Európu od roku ´94, teda aj pre celý svet, a ktorá vychádza práve z pohľadu na celosvetovú skúsenosť, vrátane západnej Európy a Spojených štátov amerických. To znamená multipilierový systém, tak ako sa zaviedol na Slovensku, je robený podľa systému a vzoru Svetovej banky, nie podľa latinskoamerických vzorov. To je prvá vec, ktorú treba povedať.
Čo je základná výhoda tohto systému, je to, že jednopilierový systém, nech je taký alebo onaký, je závislý na výkone toho daného trhu. V prípade prvého pilieru je to oblasť zamestnanosti a miezd, čím viac ľudí pracuje a odvádza odvody z vyšších miezd, tým je viac peňazí na dôchodky. Druhý pilier závisí na finančných trhoch, čím viac zarábajú finančné trhy, tým sú vyššie dôchodky. Je preukázané historicky, že jeden alebo druhý pilier môžu najmä v krátko- a strednodobom mať veľmi rôznu výkonnosť. Napríklad keď krajinu postihne kríza, prepadne sa zamestnanosť, prepadnú sa odvody, nemusí byť na dôchodky z prvého piliera. Naopak, keď je kríza finančných trhov, môže to byť opačne.
Preto ten systém, ktorý sme zaviedli aj my, je dvojpilierový, teda hovorí, že máme dve nohy. Keď jedna noha nevykonáva až tak dobre, druhá ho podrží a naopak. A druhý pilier zároveň umožňuje investovať nielen slovensky, ale aj celosvetovo do vývoja zahraničného, povedzme európsko-amerického hospodárstva, čo prvý pilier neumožňuje, lebo, samozrejme, on sa platí z daní a odvodov, ktoré odvádzajú naši zamestnanci výhradne. To znamená, dvojpilierový systém je spôsob, ako riadiť riziko pre našich občanov, aby občania nezáviseli na tom, len na jednom systéme zdrojov, ale aby mali tie zdroje dva. Nemá veľa spoločného s Čile, ale má veľa spoločného so vzorom, ktorý krajinám východnej Európy a strednej odporúčala a odporúča Svetová banka. To je prvý bod.
Druhý bod, ktorý chcem vysvetliť, je, ktorý sa týka, že prečo 9 %. Bolo tu hovorené, že aké je to obrovské číslo, ako ho nikto iný nemá. To treba opraviť dvoma spôsobmi. Prvý spôsob je, že z hľadiska nastavenia druhého piliera to nie je celkom pravda. Ak si pozrieme, ako sa v ostatných krajinách, nových členských, nastavoval druhý pilier, keď sa tvoril. Tak len prečítam: Maďarsko malo mať 8 %, Poľsko malo mať 7,2 %, Bulharsko 5 %, Estónsko 6 %, Lotyšsko 10 %, Litva 5,5 %, Slovensko 9 %, Rumunsko 6 %. To znamená, že sme síce blízko horného konca, ako mal byť nastavený druhý pilier, ale nie sme nijak mimo tých základných, ktoré sa pohybovali niekde medzi 6 a 10 percentami skoro vo všetkých, teda vo všetkých týchto nových členských krajinách.
Prečo sme blízko horného konca? Ten dôvod je veľmi jednoduchý. Slovensko čaká v najbližších 30 až 40 rokoch najdramatickejší demografický vývoj v strednej a východnej Európe. Ten rozdiel medzi tým, akú, aký, koľko detí sme boli schopní plodiť a úspešne vychovávať v minulosti a koľko sme schopní dnes, bol jeden z najrazantnejších zmien, aké zažil tento kontinent, a preto aj ten tlak na to, aby sme reformovali dôchodkový systém, je najväčší skoro na tomto kontinente. Vyrovnajú sa nám len krajiny, ako je Taliansko, ktoré ale, ako vidíme podľa ich súčasnej finančnej situácie, sa možno s otázkou vyplácania dôchodku z verejných zdrojov nebudú musieť už dlho trápiť. Tým pádom veľkosť druhého piliera na Slovensku neodrážala nejaké neoliberálne sny, ale odrážala najmä fakt, že Slovensko, ak chce z toho demografického deficitu odseknúť podstatnú časť a zabezpečiť, že vy a najmä vaše deti budú mať nejaké dôchodky, musí aj konať najrazantnejšie. To je ďalšia vec, ktorá tu nezaznela.
Podstatný, a to je asi tretia otázka, myslím, že ju tu kládol pán Hlina, ale kladú ju aj kolegovia zo SMER-u, je, že prečo v západnej Európe neexistuje druhý pilier. Myslím, že už tu bolo povedané, že to nie je celkom pravda. Švédsko, Švajčiarsko, môžme hovoriť o tom, ale napriek tomu je pravda, že vo väčšine západoeurópskych krajín neexistuje to, čo poznáme ako druhý pilier, aj keď ony majú tzv. sektorové druhé piliere, mnohé z nich, najmä škandinávske krajiny a povedzme Holandsko a niektoré ďalšie.
Ale to, čo je podstatné, a to napríklad, škoda, že tu Igor Matovič tiež odišiel, ale on - ako v svojom prejave ukázal - tomu rozumie, hoci je to prekvapivo zložitá pointa a ukázal tým, že, že naozaj tú tému uchopil dobre.
Reformy dôchodkového systému v západnej Európe v posledných 20 rokoch robili niekoľko veci. Predlžovali dôchodkový vek, aby teda bolo z čoho platiť dôchodky, a zároveň mali skoro univerzálnu tendenciu zvyšovať zásluhovosť dôchodkových systémov, pretože cítili potrebu motivovať ľudí pracovať a odkladať si. To znamená, že tieto dve kľúčové kroky nájdete skoro vo všetkých dôchodkových reformách v západnej Európe.
A problém, ktorý ale vzniká, je, že ako posilniť zásluhovosť v krajine, ako je Slovensko, kde sa na štát nedá spoľahnúť. Ak niekto chce vedieť, že prečo sa na štát nedá spoľahnúť, nech sa pozrie na osud dôchodkovej reformy od roku 2004. Zistí, že to, že vlády neváhajú, musím povedať, vlády našich kolegov úplne najviac, ale v tomto nejaké maslo na hlave majú všetci, nezvládajú do tak dlhodobého systému zasahovať často kvôli krátkodobým cieľom a meniť vzorce dôchodkov, čo sa komu uznáva, čo sa komu neuznáva, ako rýchlo sa mu to uznáva. To znamená, že schopnosť ľudí spoľahnúť sa na to, že prísľub štátu je prísľub napísaný do kameňa, a keď raz sa niečo dohodne, tak o 30 rokov taký dôchodok sa mi aj vypočíta, a preto sa mi dnes oplatí pracovať a odvádzať, jednoducho nefunguje. Zásluhovosť na Slovensku štát nedokáže reálne politicky zaručiť - a to vidíme.
A to nie je problém len Slovenska, problém nestability, problém častých zmien pravidiel je problémom celej strednej a východnej Európy. Preto naozaj, a v tomto Igor Matovič mal veľkú pravdu, druhý pilier je spôsob, ako zásluhovosť zabetónovať. To znamená, ten, kto si platí, ten, kto si odvádza, ten si aj nasporí, ten, kto si neplatí a kto si neodvádza, si nenasporí. Môžte povedať, a myslím, že to tu aj bolo povedané, že sa to dá urobiť aj vo verejnom systéme. Dá. Len problém je v tom, že to neudržíme. Neudržíme to pre vlády, ako je táto, pre ktorú je najľahšie zobrať, zobrať právo ľuďom, ktorí si odvádzajú a platia.
Takže v skutočnosti ten rozdiel medzi západnou Európou a východnou Európou je veľmi malý a spočíva vo forme, ktorá bola zvolená na posilnenie zásluhovosti. Na Slovensku to bola forma druhého piliera, a nielen na Slovensku, ale teda treba povedať, že vo všetkých krajinách, nových členských, okrem Slovinska. Slovinsko je jediná krajina, ktoré nezaviedlo druhý pilier, a treba povedať, že aj tam to vláda chcela a jediný dôvod odporu bol masívny odpor odborových združení, ktorých sa, ktorých sa vtedajšia stredopravá vláda zľakla. Takže to je tretí bod.
Štvrtý bod sa týka toho, že ostatní to znížili, lebo pochopili, že to nemá zmysel. Tu si dovolím odvolať sa a myslím, že na kolegu Kaníka, ktorý povedal, že pri druhom pilieri sa nedá byť napoly oblečený a napoly vyzlečený, ak ste presvedčení, že je to podvod a všetky tie iné veci, čo hovoríte, tak to treba zrušiť. Viktor Orbán v tomto bol konzekventný a ľudí oholil naozaj až na kosť a netváril sa, netváril sa na nejaké kompromisy. Vy dneska sekáte na 4 % a hovoríte, že možno raz na 6. To nemá logiku. Buď ten pilier má zmysel ako silný druhý pilier, ktorý naozaj vyrieši alebo pomôže vyriešiť, aby som bol presný, demografický problém Slovenska a pomôže vyriešiť otázku zásluhovosti dôchodkového systému, alebo ho zrušte. Myslím si, že tieto medzikroky nie sú čestné.
A teraz, prečo ho znižovali iní? No, povedzme si pravdu. Áno, znižovali ho, ale s výnimkou Viktora Orbána, teda naozaj v Bulharsku tiež jedna vláda skúsila tie peniaze ulúpiť komplet, ale zastavil ju Ústavný súd. Aj také zážitky už tu boli na tomto kontinente, čo mi pripomína to, čo tiež spomenul Igor Matovič, že dokonca aj s druhým pilierom sa v tomto regióne nedá úplne vždy spoľahnúť, že tie peniaze sú nedobytné. Asi by sme im museli zamknúť ústavu a možno aj potom by ju pán predseda vlády roztrhol, ako roztrhol ten štátny rozpočet, keby sa mu to dostatočne hodilo.
Ale vracajúc sa k faktom. Áno, znižoval sa druhý pilier v okolí, v krajinách, ktoré najviac trpeli finančnou krízou sa znižoval a znižoval sa dočasne. V tej, v ktorej najlepšie hospodári a čelila najmenšiemu dlhodobému tlaku, v Estónsku, sa znížil ten druhý pilier. Dokonca pozastavili platby asi na dva roky, ale potom a k dnešnému dňu sa to vrátilo na plnú pôvodnú úroveň, a to napriek tomu teda, že v Estónsku museli podniknúť inak bolestné opatrenia. Takisto v Litve a v Lotyšsku znížili druhý pilier, ale postupne ho vracajú späť, keďže nevedia až tak dobre hospodáriť a mali horšiu krízu ako Estónci, robia to pomalšie a postupnejšie. Ten, kto sekol, ten, kto sekol druhý pilier natrvalo, dokonca ani tam to nie je natrvalo, pán Tusk v Poľsku, ho sekol, ale tiež sa postupne má zvýšiť, ale treba povedať, že na oveľa menej, ako bol pôvodne. Takže Poľsko je asi najlepší príklad vášho, by som povedal, toho, čo vy presadzujete. Len problém v Poľsku je ten, že oni zároveň s tým schvaľujú aj dôchodkovú reformu, ktorá zvýši dôchodkový vek na 67 rokov. Lebo vedia, že ak druhý pilier zosekali, peniaze použili presne tak, ako ich chcete použiť vy, teda nie na dôchodky v prvom pilieri, ale na všeobecné prežratie, tak v tom prípade naozaj bude nutné zvyšovať, razantne zvyšovať dôchodkový vek, aby bolo vôbec na dôchodky. Pozrite si, čo schválil poľský Sejm. Pred voľbami sekol druhý pilier, po voľbách zvýšil dôchodkový vek na 67 rokov. Úžasná kombinácia. Verím, že aj vy ju chcete asi nasledovať.
To znamená, to je skutočne ten problém. Keď sa pozrieme navyše na to, čo tie krajiny, ktoré sekali druhý pilier, museli robiť, tak ony sekali väčšinou druhý pilier v oblasti takmer krachu hospodárstva. Len mi dovoľte veľmi stručne vám prečítať, čo sa dialo v krajinách, ktoré sekali druhý pilier. Napríklad:
- znižovali sa verejné mzdy o 15 až 50 %,
- zvyšoval sa dôchodkový vek okamžite o 3 až 5 rokov,
- znižovali sa stavy vo verejnej správe o 10 až 20 % okamžite,
- zvyšovala sa DPH o 2 až 4 percentuálne body.
A takto by som mohol ísť ďalej a ďalej.
To znamená, že ak chceme pochopiť, čo sa dialo v týchto krajinách, tak si musíme uvedomiť, že to boli krajiny, ktoré čelili okamžitému krachu svojej ekonomiky a ktoré museli sa podujať na neuveriteľne drastické opatrenie na to, aby prežili. A naozaj, keď sekáte existujúce dôchodky, keď sekáte platy vo verejnej správe, hovorím, niekde o 50 %, keď urobíte toto všetko, priznám sa, že v takej situácii by som aj ja bol ochotný za to zahlasovať, za dvojročné napríklad prerušenie príspevkov do druhého piliera ako súčasť toho, že každý musí prispieť k záchrane ekonomiky, ktorá stojí jeden krok pred priepasťou. Ale toto nie je slovenský prípad.
Tuto práve vláda je neochotná čo i len načrieť poriadne do výdavkov, to už vieme. Nie je ochotná, nie je ochotná robiť skutočne náročné kroky. Namiesto toho naozaj si povedala, že táto špajza, keď jedným kopom vykopnem dvere, viem si z nej odniesť 500 mil. eur, to je najlepšie, my to ustojíme, urobme v auguste za tri dni a bude pokoj a máme 500 mil. vo vrecku. To znamená, prirovnávanie a odvolávanie sa na vzor ostatných stredoeurópskych krajín nie je namieste.
Týmto som sa vyrovnal s druhým pilierom.
Povedzte mi, dovoľte mi ešte povedať pár viet k otázke odvodov. Tam, si myslím, toho bolo povedané dosť, ale predsa len by som chcel dve vety povedať.
To prvé tvrdenie hovorí o tom, že treba na Slovensku riešiť odvodové zaťaženie a daňové? Treba.
Treba zabezpečiť to, aby ten systém neobsahoval mnohé zvláštnosti, historicky naakumulované nespravodlivosti, nelogickosti? Treba.
Problém je v tom, že to, ako to robí táto vláda, má dve zásadné chyby. Prvá tá chyba je, že tento krok nie je motivovaný snahou urobiť štandardné pravidlá, ale snahou vytlačiť čo najviac peňazí. To znamená, že vláda nerobí to, čo som napríklad navrhol už pred dvoma rokmi, ešte než bola zvolená Radičovej vláda, to, čo aj bolo aj cieľom, teda znížiť celkové zaťaženie, ale v rámci toho ho rebalansovať medzi rôznymi skupinami. Ale táto vláda jednoducho chce vyžmýkať z dohodárov a živnostníkov čo najviac peňazí. To sa dá urobiť tak, ako to robí. Len problém je v tom, že keď už neuveriteľne vysoké odvodové zaťaženie zvýšite ešte aj tým, ktorí ho dodnes v tej výške platiť nemuseli, tak nezískate nutne viac peňazí, len odradíte veľa ľudí od podnikania alebo od privyrábania si.
A druhý problém toho návrhu je v tom, že na koho úkor to robí? Robí to na úkor naozaj tých ľudí s najnižšími príjmami. Nie je to vybalansovaná reforma. Nie je to reforma na úkor ani horného jedného percenta, ani horných desiatich percent, je to reforma na úkor spodných percent. Pretože ak si myslíte, že horných jedno percento zarába na dohodách o vykonaní práce, tak sa musím priznať, že tá skúsenosť z praxe asi nie je až taká, až taká hlboká. A ak si myslíte, že naozaj tých desať, dvadsať, tridsať percent naviac tí zamestnávatelia zaplatia dohodárom len tak, tak potom nepoznáte reálne podmienky na trhu práce, najmä vo vašich voličských baštách na južnom a východnom Slovensku, kde jednoducho nie sú peniaze. Tie peniaze tam nemá nikto. Ani zamestnanci, ani nezamestnaní, ale často ani zamestnávatelia operujú na hrane profitability, ak vôbec, a mnohí, najmä v službách, budú musieť buď skončiť, alebo platiť ľudom ďalej to isté. To znamená, tie odvody zaplatia tí, ktorí tam sú. To neznamená, že túto otázku netreba dlhodobo riešiť, ale riešiť ju na úkor tých s najmenšími príjmami a riešiť ich spôsobom, že všetkým zdvihnem odvody, nie že hľadám nejaký stred medzi tým, že znížim, zvýšim tak, aby to bolo vyrovnané, sa mi nezdá vhodné.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 31.7.2012 11:42 - 11:42 hod.

Miroslav Beblavý
Ďakujem pekne. Chcem len pripomenúť kolegom, ktorí sú členmi výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že dnes o 12.30 hodine rokujeme aj o dôležitých otázkach.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.7.2012 10:01 - 10:05 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi stručne vystúpiť v rozprave a predniesť pozmeňujúci návrh. Necítim sa byť odborníkom na energetiku a nebudem vystupovať k predmetu zákona z tohto uhla pohľadu, to ponechám našim, našim expertom na energetiku, ale venujem sa dlhodobo otázke prístupu verejnosti k informáciám a možnosti kontrolovať rozhodovanie štátnych orgánov a v tejto súvislosti musím konštatovať, že tento návrh zákona obsahuje aj niekoľko veľmi znepokojivých ustanovení v § 6. Podľa týchto ustanovení bude neverejné nielen rokovanie rady, teda ako kľúčového orgánu úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ale čo, to by som ešte za určitých okolností mohol, aspoň sa dalo debatovať, ale neverejné bude aj hlasovanie a zápisnice o tom, ako rozhodovalo ÚRSO.
Musím sa priznať, že nepoznám na Slovensku iný regulačný štátny orgán tohto typu, ktorý by, ktorý by si toto dal priamo až do zákona, aby ho nebolo možné kontrolovať nijakým spôsobom, ako rozhodoval, a skôr by to zaraďovalo Úrad pre reguláciu sieťových odvetví do skupiny orgánov, ako je Slovenská informačná služba, čo si predsa len myslím, že vzhľadom na jeho povahu, je asi nenáležité.
Takže z tohto dôvodu sa nemôžem stotožniť, alebo po prerokovaní teda s kolegami v klube sa nevieme stotožniť s tým, že by naozaj ÚRSO mal zostať bez akejkoľvek možnosti verejnej kontroly svojho rozhodovania, skladania účtov. Osobitne aj vzhľadom na dôležitosť toho, čo rieši pre občanov, a osobitne aj vzhľadom na to, že máme skúsenosť z tejto krajiny, že jediná zatiaľ účinná kontrola je verejná kontrola v tejto krajine a bez možnosti verejnej kontroly sa obávam, že rozhodovanie tohto úradu bude mať vážne nedostatky.
Z tohto dôvodu mi dovoľte predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý znie nasledovne:
Bod 1 v § 6 ods. 4 sa vypúšťa druhá veta.
Bod 2 v § 6 ods. 5 sa vypúšťa tretia veta.
Bod 3 v § 6 ods. 6 sa vypúšťa tretia veta.
Odôvodnenie som už predložil, je to naozaj snaha teda zabezpečiť, aby rokovanie a, ale aj zápisnica hlasovania tohto najvyššieho orgánu boli, neboli neverejné zo zákona. Samozrejme, chcem zdôrazniť, a to možno pre istotu aj kolegom, ktorí budú k tomu vystupovať, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám definuje, že ak je predmetom zverejnenia informácia z hľadiska obchodného tajomstva alebo osobných údajov, tak sa aj tak nezverejní. To znamená, že ak by napríklad v zápisnici sa nachádzali obchodné údaje alebo osobné údaje, ktoré nie je možné zverejniť, tak aj keby toto v zákone nebolo, jednoducho ÚRSO to nemá čo zverejňovať a to vyčierni alebo iným spôsobom obmedzí. Takže nehrozí, že by po vypustení týchto ustanovení sa nejako masovo zverejňovali veci, ktoré sa nemajú, ale toto plošne zabraňuje akémukoľvek zverejňovaniu informácií z rokovania Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, a to naozaj považujem za, za veľmi nebezpečný precedens, lebo, samozrejme, štátne orgány všade na svete, ale asi aj súkromné, najradšej sú, keď nikto im nevidí do kapusty, lebo akákoľvek chyba, akýkoľvek problém je hneď napadnuteľný, ale opakujem, máme skúsenosť zo Slovenska, že jedine verejná kontrola funguje.
Z tohoto dôvodu by som vás chcel požiadať o podporu a zároveň by som chcel požiadať, keďže sú tam rôzne návrhy, aby sa o každom z tých bodov hlasovalo samostatne, lebo verím, že aj keď kolegovia teda z vládnej väčšiny možno nebudú so mnou súhlasiť, že aj rokovania rady by mali byť neverejné, tak aspoň verím, že budú so mnou súhlasiť, že aspoň tie zápisnice by potom mali byť verejné, lebo vláda Roberta Fica v roku 2007 prijala napríklad zákon, že rokovania vlády sú neverejné, hoci my sme proti tomu vtedy protestovali, ale prijala to. Ale ešte ani vláda Roberta Fica prvá, alebo teda verím, že ani táto, nikdy ju nenapadlo, že by napríklad zápisnice z rokovania vlády nemali byť verejné a údaje o tom, ako kto sa rozhodoval.
Takže z tohto dôvodu chcem požiadať o hlasovanie o bodoch samostatne tak, aby bola možnosť v prípade teda, že sa dohodneme aspoň na čiastočnom zachovaní transparentnosti, to bolo naplnené.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.7.2012 16:04 - 16:10 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa za tento posledný diel trilógie, ale ako uvidíme o chvíľku, bol, bohužiaľ, nevyhnutný, a teraz čisto z odborno-technických dôvodov.
Na tejto schôdzi máme v druhom čítaní zákon, ktorý som si dovolil predložiť na minulej schôdzi, o, tiež je to novela zákona o bankách, ktorá mala posilniť práva na informácie klientov hypotekárnych úverov. Tento zákon, návrh zákona bol posunutý v minulom, na minulej schôdzi do druhého čítania a zo strany SMER-u a ministerstva financií bolo schválenie tohto zákona podmienené dvoma vecami. Jedna je, že sa dospeje k vecnej zhode s útvarmi ministerstva financií, ktorí sú na to odborne určení, aby teda ten zákon nemal nejaké chybičky. A druhá podmienka bola, že keďže je otvorený vládny návrh zákona, takže sa teda tento zákon vloží formou pozmeňujúceho návrhu do vládneho návrhu zákona a v rámci toho sa schváli po politickej dohode. Tento, táto podmienka má svoj zmysel legislatívny, lebo naozaj si, aby sa schvaľovala novela toho istého zákona na jednej schôdzi dvakrát, nie je legislatívne vhodné. Nie je to síce vylúčené, ale je to dosť nevhodné. Navyše návrh má svoj rozmer politický, ale nebola to podmienka neférová, z tohto pohľadu sme ju, som ju ako predkladateľ akceptoval. Došlo na to v diskusii z ministerstva financií, došli sme k spoločnému zneniu. No a vzhľadom na túto dohodu toto znenie musím teraz predložiť ako pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o bankách. Takže sa chcem ospravedlniť kolegom, že teraz asi 5 minút času to potrvá, kým ho prečítam, keďže to nie je úplne stručná, stručná vec, ale je to teda po vzájomnej dohode.
Než to prečítam, dovoľte mi ale ešte oceniť spoluprácu s ministerstvom financií na tejto veci, ktorá, musím povedať, bola po odbornej stránke naozaj bezchybná, aj spolupráca osobne pána ministra.
Teraz k samotnému návrhu.
K čl. I.
1. Za doterajší bod 2 sa vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. V § 36a sa slová "§ 75 ods. 4, 6 a 9" nahrádzajú slovami "§75 ods. 1 písm. h), ods. 4, 6, 9 až 11".".
Doterajšie body 3 až 5 sa označujú ako body 4 až 6.
Tu ide o to, aby sa tie ustanovenia týkali všetkých úverov na bývanie, nielen klasických hypoték.
2. Za novooznačený bod 4 sa vkladajú nové body 5 až 8, ktoré znejú.
"5. V § 75 sa ods. 1 dopĺňa písm. h), ktoré znie:
"h) informácie o právach klienta podľa odsekov 6 až 11.".
6. V § 75 ods. 6 sa za slová "splatením hypotekárneho úveru" vkladajú slová "alebo jeho časti" a za slová "splateniu hypotekárneho úveru" sa vkladajú slová "alebo jeho časti".
7. V § 75 ods. 6 písm. a) sa na konci pripájajú tieto slová: "ak v odseku 11 nie je ustanovené inak," a v písmene b) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak v odseku 11 nie je ustanovené inak.".
8. Paragraf 75 sa dopĺňa ods. 10 a 11, ktoré znejú:
"(10) Hypotekárna banka je povinná v oznámení podľa ods. 6 poučiť klienta o podmienkach predčasného splatenia hypotekárneho úveru alebo jeho časti, pri splnení ktorých nie je možné od klienta požadovať úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov.
(11) Ak hypotekárna banka vyžaduje predloženie žiadosti o predčasné splatenie hypotekárneho úveru alebo jeho časti pred uplynutím doby fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru alebo pred vykonaním zmeny úrokovej sadzby hypotekárneho úveru, je povinná zaslať oznámenie podľa ods. 6 najneskôr dva mesiace pred termínom vyžadovaným hypotekárnou bankou na predloženie jeho, tejto žiadosti.".
Nasledujúce body sa prečíslujú.
Tieto ustanovenia smerujú k posilneniu informácie klientov tým, že banky budú musieť v oznámeniach, ktoré zasielali, informovať o ich právach a zároveň sa zavádza právo klienta na predčasné splatenie časti hypotekárneho úveru.
3. V novooznačenom bode 10 sa doterajší text § 122q označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 až 4, ktoré znejú:
"(2) Ustanovenie § 75 ods. 6 druhej vety v znení účinnom od 1. septembra 2012 týkajúce sa
a) zákazu požadovania úhrady úrokov, poplatkov alebo iných nákladov v súvislosti s predčasným splatením časti hypotekárneho úveru od klienta sa prvýkrát použije pri najbližšom uplynutí doby fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru alebo pri najbližšej zmene úrokovej sadzby hypotekárneho úveru po 31. auguste 2012,
b) oznamovacej povinnosti hypotekárnej banky sa prvýkrát použije pri dobe fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru, ktorá uplynie 15. novembra 2012, alebo pri zmene úrokovej sadzby hypotekárneho úveru, ku ktorej dôjde 15. novembra 2012.
(3) Ustanovenie § 75 ods. 11 v znení účinného od 1. septembra 2012 sa prvýkrát použije pri dobe fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru, ktorá uplynie 15. januára 2013, alebo pri zmene úrokovej sadzby hypotekárneho úveru, ku ktorej dôjde 15. januára 2013.
(4) Hypotekárna banka je povinná najneskôr do 1. novembra 2012 zosúladiť všeobecné podmienky poskytovania hypotekárnych úverov s ustanovením § 75 ods. 1 písm. h)."."
Odôvodnenie je také, že vlastne treba cez prechodné ustanovenia riešiť situáciu, ako budú banky postupovať vlastne po schválení tohto zákona, ako rýchlo a do akého bodu budú musieť zaviesť tieto zmeny.
Dovoľte mi požiadať vás týmto o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Len pre informáciu, ten zákon, ktorý je teda identický, vlastne vecne s týmto bol zatiaľ podporený vo výboroch hlasmi všetkých politických strán prítomných v Národnej rade.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.7.2012 15:39 - 15:45 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Tak ako pri predchádzajúcom bode sme, myslím, naozaj diskutovali úplne mimo nejakých stranícko-politických aspektov, skôr odborne, tak tuto naopak, sa obávam, že musíme ísť aj do ostrejšieho politického sporu.
Vláda, ako pán minister uviedol, nám predkladá novelu zákona o správnych poplatkoch, ktorá má jednoznačný cieľ zvýšiť príjmy verejnej správy tak, aby sa naplnili konsolidačné ciele vlády, a v rámci toho zvyšuje aj správne poplatky. V tejto súvislosti podľa mňa treba ale upozorniť na minimálne tri až štyri veci.
Tá prvá z nich je, že takto poňaté správne poplatky sú tiež len daňou, pretože poplatky považujeme za poplatky vtedy, keď sú v nejakom pomere, jasnom, k tomu, čo ten úkon stojí. To znamená, že ak tým povedzme, ako je to napríklad pri odvoze odpadu, tam jednoducho sú náklady na to, koľko ten odvoz odpadu stojí, a to sa ľuďom rozpočíta primerane k tomu, koľko kto odpadu produkuje. A je to naozaj poplatok za službu. Kto má viac, platí viac, kto má menej, platí menej. Aj tam sú možné určité oslobodenia, ako sa to aj dnes na Slovensku deje. V princípe ten vzťah medzi službou verejnej správy a koľko to koho stojí je jednoznačný a jasný.
Pri správnych poplatkoch už to tak úplne nie je a táto novela teda ešte ďalej prehlbuje to, že odpája nákladnosť toho úkonu od ceny. A vláda teda tvrdí, že ho skôr sa snaží stiahnuť zo schopnosti ľudí to zaplatiť. To znamená, že robí z toho daň, čo nie je nelegitímne, len to treba pomenovať pravým menom. Vláda aj týmto zákonom ide zvyšovať dane. Také maličké dane, ale zvýšiť ich ide.
Podstatnejší je však iný bod, a to je ten, na ktorom dnes prebieha dosť vážny spor medzi vládou a opozíciou, kde vláda opakovane deklarovala a deklaruje, že konsolidácia bude síce na strane príjmov, vláda nedokáže v krátkom horizonte na sebe nejak výraznejšie šetriť, ale tá konsolidácia sa nedotkne 88 % občanov, myslím, hovorievate, a dotkne sa len veľmi malej minority bohatých podnikov veľkých a neviem koho všetkého. Na mnohých iných veciach sa už ukázalo, že to celkom nie je pravda. A pokiaľ sledujem aj prieskum verejnej mienky, ani verejnosť vám to neverí, lebo to pravda nie je. A tento zákon je pekným príkladom toho.
Snahy, povedal by som, o šikovný populizmus, ktorý ale, ale sa nakoniec, myslím si, vráti. O čo ide? Ako bolo spomínané aj v úvodnom slove, tento zákon výrazne a zásadne zvyšuje poplatky za územné a stavebné rozhodnutia a za kolaudačné rozhodnutia. A robí to práve v snahe navonok prezentovať, že ale to sa bude týkať len tých bohatých a veľkých. No ono to možno platí pre situáciu, keď si niekto stavia obrovský rodinný dom. Teda ten bude platiť viac ako niekto, kto si stavia nejaký maličký. Ale nebude to celkom platiť pre normálnych ľudí, ktorí si kupujú normálne byty v normálnych bytových domoch, pretože ten zákon je postavený tak, že náklady na tieto byty vo vzťahu k stavebnému rozhodnutiu a ku kolaudácii dosť razantne stúpnu.
A, pán minister, musím vám povedať, že v tých bytoch, ktoré stavajú developeri, nežijú tí developeri, žijú tam tí obyčajní ľudia, ktorí si od nich tie byty kupujú, a tí túto vašu zvýšenú daň zaplatia. My sme si urobili určitý prepočet, ktorý rád s vami budem konfrontovať, ale vyšlo nám, že priemerný byt bude, sa predraží týmto vaším krokom o 120 eur, čo sa vy možno zasmejete, že to je smiešna suma. Ale myslím si, že v situácii, keď hovoríme, že najväčší problém mladých ľudí je nájsť si bývanie, keď máme strašne veľa všelijakých funkčných a nefunkčných programov na podporu bývania, do ktorých dávame verejné zdroje, tak v situácii, keď chceme šetriť, namiesto toho, aby sme sa zamysleli nad ich zmysluplnosťou a možno hľadaním rezerv tam, tak tým ľuďom, ktorí si z vlastných peňazí idú kupovať vlastné byty, alebo teda väčšinou nie z vlastných peňazí, na hypotéky, zadlžia sa na dvadsať rokov, až na tridsať, tak my im ešte prihodíme k tomu dodatočnú daň v podobe zvýšených poplatkov, radikálne zvýšených poplatkov za kolaudáciu a stavebné územné rozhodnutia.
Samozrejme, to sa nedotkne ľudí, ktorí už majú byty zazmluvnené, lebo na nich tí developeri už, aspoň dúfajme, nedokážu preniesť tento náklad, ale dotkne sa to všetkých nových projektov, a to mňa osobne veľmi mrzí. Takže bol by som veľmi rád, keby sme aspoň v tomto prípade hľadali v druhom čítaní nejaký spôsob ako naozaj nezdaniť mladým rodinám bývanie ešte viac, ako tomu je.
A posledný problém, ktorý, alebo ďalší problém významný, ktorý mám s týmto návrhom zákona, sa týka jednej maličkosti, ale myslím si v niečom symptomatickej maličkosti, a to sú súdne konania vo veci náhrady škody za nezákonné rozhodovanie štátu. Máme zákon o tom, čo sa stane, keď niekto v mene štátu nezákonne rozhodne, a súčasťou toho zákona je odškodnenie občanov, ktorí boli takto nezákonným rozhodovaním štátu poškodení. Ako ste si možno tí z vás, ktorí sa tomu venujú, všimli, pán minister Borec dal do pripomienkového konania novelu, ktorá jednak teda sťažuje prístup občanov k takémuto vymáhaniu škody, zároveň vytvára priestor na to aby sa tie škody nedali vymáhať voči politikom, úradníkom a iným ľuďom, ktorí tie škody spôsobili. Ale čo si ešte, myslím, nikto nevšimol v nastolenej debate, je maličký bod ukrytý v tej vašej novele, pán minister, ktorý spoplatňuje tieto súdne konania, ktoré boli doteraz bezplatné.
Myslím si, keďže ministerstvo spravodlivosti zverejnilo minulý týždeň počty týchto súdnych sporov minulý rok, a priznám sa, že z hlavy neviem ich počet, ale bolo to v nízkych dvoch cifrách, to znamená, či desať, dvadsať, tridsať, neviem to z hlavy povedať, v každom prípade je to počet, to spoplatnenie bude mať, ak existovalo by ešte nižšie slovo od nulový, tak by som ho použil, ale priznám sa, že mi nenapadá, teda nulový vplyv na konsolidáciu verejných financií. A je to teda dosť veľký signál pre tých, ktorí boli poškodení nezákonným rozhodovaním štátu, chcú sa teda dovolať spravodlivosti, a ešte teda budú musieť platiť aj poplatky, čo doteraz nemuseli.
Priznám sa, že neviem, z akého dôvodu sa to tam ocitlo, keďže hovorím ten fiškálny dopad je nulový doslova pri tom veľmi malom počte prípadov. A dúfam, že to naozaj nie je snaha nejak symbolicky odkázať ľuďom, ktorých štát poškodí, aby sa ani neobťažovali.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.7.2012 15:24 - 15:29 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Pán predsedajúci, ďakujem za udelenie slova. Keďže budem teraz vystupovať viackrát, pokúsim sa byť čo najstručnejší.
Chcel by som len podať jeden procedurálny návrh a vysvetliť, prečo ho podávam, a požiadať vás o jeho podporu.
V posledných rokoch sa na Slovensku, začala verejná správa zverejňovať čoraz väčší objem rôznych dát v rôznych súvislostiach. Niekedy vo vedomej snahe zvyšovať transparentnosť, niekedy ako produkt určitých iných opatrení a tým pádom sa naozaj zvýšili možnosti nielen verejnej kontroly toho, čo sa deje, čo je často zdôrazňované, ale aj užívateľský komfort pre občanov. Vieme aj zo zahraničia, že zverejňovanie dát slúži nielen na kontrolu vlády, ale naozaj slúži na to často, aby ľudia mohli robiť úplne iné úžitkové veci pre seba, ktoré s kontrolou vlády nijak nesúvisia. Na to však musia tie dáta byť zverejňované vo formáte a spôsobom, ktorý je použiteľný a s ktorým sa dá ďalej pracovať. Inými slovami, transparentnosť nestačí, ak dáta nie sú prakticky použiteľné. Samozrejme, zverejňovať dáta tak, aby to použiteľné bolo, vyžaduje niekedy investície, tam je tá otázka aj peňazí, nie sú na všetko. A niekedy je to skôr otázka vôle.
Ja v tejto súvislosti chcem privítať to, že minulá vláda sa zaviazala, ale súčasná vláda, pokiaľ viem, plne pokračuje v tej iniciatíve, ktorá bola spomínaná z hľadiska práve zverejňovania dát, stransparentňovania verejnej správy a poskytovanie tohto vyššieho komfortu občanom. Takže vnímam aj toto moje vystúpenie ako nejak mimo takého zásadného koaličného, alebo teda vládno-opozičného súboja.
Ale chcel by som napriek tomu navrhnúť, aby tento zákon bol prerokovaný aj vo výbore pre školstvo v druhom čítaní, a to z nasledovného dôvodu: konkrétne existujú dva informačné zdroje, pomerne dôležité, v rezorte školstva, jeden krátko, jeden dlhšie, ktoré sú ale dnes pomerne ťažko v praxi, alebo teda sú použiteľné, ale by som povedal zbytočne znižujú užívateľský komfort. Jedna sa týka zverejňovania výberových konaní na miesta vysokoškolských učiteľov, ktoré zaviedla ešte vláda Mikuláša Dzurindu, prvá, na návrh pána ministra Ftáčnika. To platí od roku 2002, kde ministerstvo školstva na svojej webstránke zverejňuje tieto výberové konania teda už desať rokov. A minulý rok schválil tento parlament na môj návrh také isté zverejňovanie voľných miest aj pre učiteľov základných a stredných škôl na webstránke, okrem iného aj krajských školských úradov, a ministerstvo školstva má web, ktorý na to linkuje.
Dostávam množstvo podnetov zo všetkých úrovní školstva ako člen školského výboru k tomu, že najmä v oblastiach, kde školská profesia, učňovská profesia stále je atraktívna, napriek teda platom, ktoré všeobecne považujeme za nie, nezodpovedajúce vážnosti tohto povolania, tak napriek tomu často tie informácie sú nedostatočné, tak napriek tomu tie informácie často sú nedostatočné, tieto internetové portály poskytujú jedinú možnosť ľuďom, ktorí chcú učiť, aby sa naozaj mohli uchádzať v súťaži o tieto miesta. Ak si však pozriete tie weby, tak tie weby sú užívateľsky urobené tak, aby boli čo najmenej užívateľsky priateľské. Nemyslím si, že to z dôvodu nejakej zlej vôle, ale skôr z dôvodu, že je to najjednoduchšie riešenie, proste nahádzané po sebe linky. A ak niekto naozaj chce, tak buď tam musí naozaj kontrolovať každý deň osem stránok, alebo sa preklikávať spätne desiatkami vecí, z ktorých si nie je istý, čo je, čo je relevantné. Preto by som rád hľadal aj spoluprácu s ministerstvom školstva, spôsob, ako aj tento informačný systém alebo tieto informácie robiť tak, aby boli naozaj prístupné pre občanov vyhľadávateľným spôsobom. A samozrejme rozšíriť takéto možnosti aj na iné, na iné dáta, ktoré zverejňuje štát.
Prečo to spomínam pri tomto zákone? Tu sa dostávam ku koncu svojho vystúpenia. Samozrejme tento zákon a naňho nadväzujúce výnosy a iné opatrenia určujú štandardy v zverejňovaní informácií, podávania informácií vo verejnej správe. Takže on by mohol zohrať kľúčovú úlohu v tom, aby sme zlepšili komfort užívateľov. Ja hovorím o učiteľoch, alebo o tých, čo chcú byť učiteľmi. Ale to sa asi týka aj mnohých iných informácií. A bol by som veľmi rád, keby sme našli spôsob pri tejto novelizácii, ako určité štandardy zaviesť. Spôsob, ktorý bude vyžadovať minimálne finančné náklady. Lebo je mi jasné, že v súčasnej dobe to je obmedzené, aj keď v OPIS-e peňazí veľa je, ale to nie je všeliek. A myslím si, že na to by aj bolo dobré, aby sme o tom v školskom výbore rokovali a snažili sa teda prípadne, ak dovtedy nejaký návrh nájdeme, ho tam prípadne aj presadiť.
Preto podávam procedurálny návrh, aby teda okrem tých výborov, ktoré navrhol už predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí, bol tento zákon, táto novela prerokovaná aj v školskom výbore alebo vo výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a školstvo s tým, že chcel by som len pre kolegov, ktorí tu v minulom volebnom období neboli, pripomenúť, že tieto návrhy boli vždy považované za mimo politické, alebo teda nech ich ktorýkoľvek poslanec opozičný alebo koaličný navrhoval, nebol s tým nikdy nijaký problém, lebo samozrejme to nijak negarantuje ani schvaľovanie opozičných návrhov, ani negarantuje to, že aj tento výbor môže tento zákon preskúmať, prípadne navrhnúť nejaké zmeny. Z tohto dôvodu by som vás chcel požiadať o podporu tohto procedurálneho návrhu.
Ďakujem..
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.7.2012 19:12 - 19:28 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dovoľte mi jednu kritickú a potom skôr pozitívne poznámky na adresu pána ministra povedať.
Tá kritická poznámka. Nie je priamo na vás, ale je to skôr také odporúčanie, že ak chcete presvedčiť túto snemovňu o tomto zákone, možno je dobré presvedčiť niektorých županov, ktorí budú mať túto moc, aby sa k tej téme príliš nevyjadrovali, lebo ich vyjadrenia sú najtvrdším argumentom proti tomu, aby sme takéto silné právomoci prenášali a schvaľovali.
Ale teraz to pozitívne. Pán minister, veľmi si cením tento váš prejav, ktorý ste teraz mali. Dokázal by som nie všetko, ale určitú časť z neho podpísať.
A na tom, že tú sieť musíme vyčistiť a skvalitniť, sa zhodneme, a to som ja povedal aj v tom prejave, len je zásadný rozdiel v tom, podľa akých kritérií to budeme robiť. A nech by som riešil, kto bude učiteľ, kto bude vedec, kto bude aj murár, je zásadný rozdiel, ako vyberám, kto zostane a kto pôjde z toho kola von, či to vyberám podľa chimerických predpovedí trhu práce, či to vyberám naozaj podľa kvality školy a či to vyberám podľa objektívnych kritérií alebo určitým politickým rozhodovaním orgánu, ktorý má, akokoľvek to chceme zakryť, konflikt záujmov. Preto vám chcem, pán minister, povedať a ponúknuť, že ak medzi týmto prvým a druhým a tretím čítaním budete mať záujem aj spolu s nami hľadať objektívny a dobrý mechanizmus, ako teda určiť, kto má ísť z toho kola von, a to aj z hľadiska procesu, aj z hľadiska kritérií, tak ja vám za seba viem zaručiť, že rád podporím vašu snahu o vyčistenie a väčšiu kvalitu školského systému, len to, ako na to idete zatiaľ v tom návrhu, sa obávam, k tomu nepovedie.
A k tomu, čo ste vy nazvali strašenie. Rozdiel medzi týmto a inými krokmi je v tom, že sú nezvratné. Keď raz niekto obetoval celý svoj život založeniu školy a školu vybudoval, škola funguje a potom mu ju zavriete a možnože tie školy neprežijú ani rok dva, ak im zavriete prvé triedy, lebo tie normatívy sú také, aké sú, tak už nikdy v živote to ten človek nespraví, aj keď sa o dva-tri roky niekto chytí za nos a povie, že, aha, to sme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.7.2012 18:42 - 18:57 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Chcel by som oceniť príspevok pani kolegyne Nachtmannovej, lebo myslím si, že bol takou cestou, kde môžeme hľadať ten spoločný prienik. A to je naozaj práve v tom, že ja som dokonca na týchto veciach nedávno aj v rámci Európskej únie spolupracoval. Naozaj snaha predvídať zručnosti tu je. Ale to je snaha predvídať zručnosti, nie odbory, teda to, čo spomínal kolega Poliačik, že vieme odhadnúť, asi kam ide ekonomika, kam ide spoločnosť a aké typy vecí deti a mladí ľudia by mali vedieť a budú potrebné. A to má zmysel. Ale naozaj tipovať, koľko bude pletiarov, nemá veľký zmysel. A nikto to veľmi nedokáže. Ono to znie ako drobný rozdiel, ono to práve vedie úplne k opačným záverom, pretože namiesto toho, aby som sa snažil riešiť odborovú štruktúru, riešim skôr kvalitatívnu štruktúru a riešim to naozaj, kto tie deti naučí to, čo potrebujú vedieť, aby v živote obstáli. Ale to nevnímam ako neprekonateľnú bariéru medzi nami. A verím, že budeme aj v diskusii hľadať nejaké spojivo.
Možno taký ilustračný príklad na záver vystúpenia. Jedna z takých tých kľúčových kompetencií, o ktorých hovorí kolega Poliačik, napríklad je schopnosť načúvať, pochopiť intelektuálne, informačne bohatší prejav alebo text.
A ja myslím, že reakcia pána kolegu Martvoňa bohato dokumentuje, že to v našom školstve absentuje dosiaľ, lebo to, na čo on reagoval, nebolo to, čo som povedal, ale tým, že pán kolega Poliačik a pani kolegyňa Nachtmannová na to reagovali korektne, my naznačili, že problém nebol vo vysielači, ale v prijímači. Ďakujem.
Skryt prepis