Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, musím povedať, že ak by som veril, že tá verbálna zručnosť, ktorú predviedol pán minister Kaliňák sa naozaj dá získať 5-ročnou koncipientskou praxou, tak by som odvolal, čo som dnes dopoludnia povedal, a by som za neho hlasoval, lebo to bol naozaj ako takmer vždy, impresívny výkon. A nebude ľahké sa postaviť nemu zoči-voči, ale predsa len to skúsim, trochu v záujme faktov. Nebude to pohľad vždy kritický, naopak, mnohé veci aj pochválim, ale napriek tomu si myslím, že sú aj veci, ktoré si musíme povedať a ktoré možno až také pochvalné nebudú.
Začnime trošku politicky a potom poďme vecne. Politicky tu máme dnes zákon a hovoríme o zákone, nie o reforme ESO dnes tu, ktorý podľa samotného predsedu vlády a podľa jeho predkladateľa má ušetriť 6 miliónov eur ročne a asi 199 pracovných miest v štátnej správe. Dovolím si povedať, že to je asi jedna stotina toho, čo táto vláda vezme občanom len na druhom pilieri. Jedna stotina. Napriek tomu, keď vezmeme objem a dĺžku tlačových konferencií venovaných predsedom vlády tejto téme, tak si myslím, že sa téme druhého piliera minimálne vyrovná, aj keď som tu presný prepočet nerobil, čo vyvoláva otázku, ku ktorej sa hneď dostanem, prečo 6 miliónov eur získava až takú pozornosť najvyšších špičiek tejto vlády. Zaujímavá otázka aj je, že koľko sa reálne ušetrí v oblasti týchto úradníkov, keď, ako vieme, pribudlo 6 štátnych tajomníkov oproti minulej vláde a pribúda tajomný vicepremiér dnešným schválením kompetenčného zákona, ktorého, teda ako napísal dnešný denník SME, nikto si síce nevie predstaviť, čo má robiť, ale sme si istí, že ho potrebujeme a keďže pre jeho sebaúctu bude nevyhnutné, aby mal aj primeraný odborný aparát, minimálne v rozsahu sekcie na úrade vlády, tak niekoľko desiatok úradníkov určite mu bude ho obsluhovať.
Keď si vezmeme obslužný aparát štátnych tajomníkov, myslím, že môžem vysloviť hypotézu, že to, čo ušetríme na tomto zákone, rovno aj minieme na tých druhých štátnych tajomníkov a nového podpredsedu vlády. To je taký prvý bod, ale ako sme si už povedali, ak aj pán predkladateľ hovorí, toto sú sumy malé z pohľadu štátneho rozpočtu, to nie sú sumy, ktoré sú celkovou jeho ambíciou.
Položme si však inú otázku. Táto vláda na začiatku svojho pôsobenia deklarovala ambíciu, ambíciu, ktorá musím povedať, mne je sympatická, vykonať komplexný audit kompetencií vo verejnej správe. Dnes je to už viac ako 10 rokov, čo prebehla veľká decentralizácia a čo sa reorganizovali vo veľkom štátne úrady a naozaj je čas hodnotiť, čo funguje, čo nefunguje, kde sú kompetencie štiepené zbytočne, kde sa dajú spojiť, čo sa dá zlepšiť a musím povedať, že táto ambícia podľa mňa je správna. Pokiaľ som správne informovaný, tento audit však neni v tejto chvíli ukončený, a to je jeden z dôvodov, prečo dokonca ani ZMOS sa nepostavil úplne pozitívne k tomuto návrhu zákona, a to nie z toho z dôvodu, že by odmietal, resp. asi skôr necháva na vládu otázky vnútornej organizácie štátnej správy, ale čisto z toho dôvodu, že ZMOS povedal pomerne logicky, aspoň tí jeho predstavitelia, ktorých ja som čítal, že reorganizovať štátnu správu bez toho, aby som niečo robil s celou verejnou správou, so samosprávou, ako preložím kompetencie a čo spravím, nie je veľmi zmysluplné.
Otázka preto je, prečo zrazu vláda prišla s týmto zákonom bez toho, aby predložila komplexný audit kompetencií verejnej správy a prečo to robí takto, keď aj tie úspory sú naozaj z rozpočtového hľadiska pomerne nízke? Jediný dôvod na ktorý viem prísť, je ten, že v priebehu augusta tohto roku prieskumy verejnej mienky ukázali, že hoci veľká väčšina občanov nemá až taký silný názor na opatrenia tejto vlády, dve veci predsa len rezonujú. Jedno je presvedčenie, že konsolidácia sa nedeje len na úkor bohatých a tých, čo si to môžu dovoliť, ako to hovorí vláda. A druhé presvedčenie je, že táto vláda naozaj vie konsolidovať len primárne tým, že vytiahne peniaze z vreciek občanov a podnikov, a nie sama na sebe. Preto vnímam tento zákon ako politický nástroj, ktorý mal za cieľ zmeniť tému konverzácie, mal za cieľ presvedčiť občanov. Pretože občania sa neriadia číslami zložitými, ale riadia sa symbolikou a silným "messagom", že vláda prichádza a vláda naozaj šetrí primárne sama na sebe a tie ostatné veci sú len symbolika. Dovoľte mi preto len zopakovať, než prejdem ďalej, to, že tento zákon je úspora v hodnote jednej stotiny druhého piliera a tento zákon, vzhľadom na to, čo vláda robí samotná v iných oblastiach, možno ani k žiadnym úsporám na úrovni štátnej správy nepovedie.
Zároveň mi dovoľte povedať niečo k projektu ESO, hoci chcem zdôrazniť, že projekt ESO nie je predmetom tohto zákona a my sa tu venujeme dnes tomuto zákonu. Projekt ESO má niekoľko dobrých vlastností, alebo dobrých zámerov. Môžu byť možno zle realizované, to ešte uvidíme. Budeme môcť o dva-tri roky s pánom ministrom to hodnotiť. Ale je tam niekoľko dobrých zámerov, o ktorých sa dlhodobejšie diskutuje. Spomeniem tri.
Jedna je to, čo sa zložito latinsky nazýva kolokácia. Po slovensky sa to nazýva spoločné umiestnenie v priestoroch. To znamená, že aby naozaj úrady nesedeli kade-tade, povedzme v území, ale aby sedeli v jednej budove a zároveň aby jeden, lebo, povedzme si úprimne, to samo o sebe ešte až k takým obrovským úsporám nevedie, ale ten úmysel, ktorý je a ktorý ja hodnotím pozitívne, je, aby sa objem priestorov na jedného úradníka znížil na štandard v súkromnej sfére, pretože podľa výskumov, ktoré už máme dlhodobo k dispozícii, priemerný počet metrov štvorcových na úradníka je naozaj vyšší, ako je nevyhnutné. Takže ESO navrhuje, aby sa ten normatív, nazvem to tak, vytvoril, dal na relatívne nízkej úrovni a aby sa potom úradníci stlačili do jednej budovy alebo nejakého malého objemu budov a toto ja osobne podporujem. Myslím, že je to dobrý nápad. Som zvedavý, ako to bude vykonané, lebo v týchto veciach nikdy nie je problém v idei, vždy je problém v realizácii. Takže treba si počkať, ale takisto úplne rád dám pánovi ministrovi ten čas a priestor na to, aby to urobil. Nemyslím si, že máme čo stratiť tým, že tú šancu dostane.
Druhá téma je téma spoločného obstarávania. Spoločné obstarávanie je tiež niečo, čo má priestor na výrazné zníženie nákladov vo verejnej správe, ak je robené správne. Spoločné obstarávanie a rámcové zmluvy, tá existuje už pomerne rozsiahla skúsenosť, ktorá hovorí, že výsledky môžu byť drahšie aj lacnejšie, ako je individuálne obstarávanie v závislosti od miery korupčnosti a schopnosti toho, kto centrálne obstaráva. Preto spoločné obstarávanie je šanca, ale je aj hrozba a riziko. A otázka je, ako sa ho zhostí štát? V tej súvislosti len poviem, hoci ho dnes ešte neprerokováme, že návrh zákona, novely zákona o verejnom obstarávaní obsahuje jedno veľmi nebezpečné ustanovenie, pretože to ustanovenie hovorí, že všetky štátne inštitúcie budú musieť nakupovať centrálne cez ministerstvo vnútra a zároveň neobsahuje tzv. únikovú klauzulu, o ktorej sa v tejto súvislosti vždy hovorilo, a to je tá, že ak tá rámcová zmluva centrálna štátna je drahšia ako to, čo si vie ktokoľvek zabezpečiť sám, nie je povinný, tzv. opt-out klauzula. Bez tejto klauzuly, pán minister, on teda už v rozhovoroch povedal, že on sa toho rád vzdá v prospech iného ministra, takže ktorýkoľvek minister, ktorému to teda venuje v tomto návrhu zákona, nebude pod pod tlakom, aby obstarával najefektívnejšie, pretože bude mať zákazníkov garantovaných. A všetci budú musieť ísť cez neho. To znamená, je tam toto riziko, ale verím, zákon je v procese. Verím, že ešte sa spoločne podarí toto doriešiť a potom aj spoločné obstarávanie môže predstavovať šancu naozaj na úspory.
Tretia vec, ktorá je na "ESE" dobrá, aj keď musím priznať, že práve ESO ju obsahuje menej ako niektoré iné reformy v štátnej správe, ktoré sa doteraz robili je tzv. koncept back officu a front officu. Aby som to povedal zase normálne slovensky. Front office je teda to jednotné klientske miesto, teda to je to miesto, kde chodia ľudia, kde sa stretávajú so štátnou správou alebo v banke s bankovými úradníčkami, v obchode s predavačkami a back office je to miesto, tá zadná kancelária, kde sa spracúvajú všetky operácie, robí sa jednotná agenda. Tendencia v štátnej správe dnes v mnohých krajinách je urobiť to, že centralizujú sa tie "back-officové" funkcie. To znamená, spracúvanie žiadostí, práca s dátami, posielanie pošty, rozhodnutí. Všetko možné, čo teda nie je v styku s klientom kvôli zefektívneniu, a, naopak, decentralizujú sa tie jednotné kontaktné miesta, aby teda človek mal čo najbližšie, pokiaľ to náhodou už nerobí cez internet, v tých ešte vyspelejších krajinách. Toto má naozaj silný potenciál šetriť náklady a je to koncept, ktorý sa napríklad presadil ešte za pána Počiatka, ešte predtým za pána Mikloša pri úvahách o finančnej správe, o tom, ako má vyzerať finančná správa. Neviem, ako je to dneska v nových úvahách tejto vlády, ale dúfam, že to tam stále je prítomné. Tento koncept, zatiaľ sa priznám, v "ESE" je pomerne málo. Čo súvisí aj s tým, že ESO viac než vertikálnu integráciu, teda povedzme to, aby existoval jeden krajský daňový úrad, ktorý bude mať veľa kancelárií, ale na jednom mieste bude daňové veci spracovávať všetky tie papiere, tak ten návrh pána Kaliňáka je skôr v tom, že majme na úrovni okresu všetky úrady spolu v jednom celku. To znamená, že je to trochu iná koncepcia uvažovania. Podľa môjho názoru nie až taká efektívna, ako bol tento alebo ako je ten koncept, že majme na úrovni kraja, ale konkrétny úrad s konkrétnou zodpovednosťou. O tom sa však dá debatiť a určite by som nechcel predstierať, že je dopredu jasné, kto má pravdu v týchto veciach. Treba o nich diskutovať, treba ich analyzovať, treba sa baviť o konkrétnych číslach, návrhoch.
Čo ale je potrebné povedať, je, že na žiadnu z týchto vecí nepotrebujeme zákon, dámy a páni, ktorý máme dnes predložený. On nie je ani nevyhnutnou, ani postačujúcou podmienkou na realizáciu týchto dobrých vecí z ESA alebo ESA ako takého. To znamená, že bez toho, aby sme presúvali škatule, bez toho, aby sme premaľovávali štíty, stačia štandardy, pravidlá, organizácia centier služieb a všetko to môže fungovať bez toho. Koniec koncov, ak si pozriete, čo sa tu robí v tomto zákone, tak on nevytvára teda žiadny jednotný úrad, on len niektoré úrovne spolu zlučuje, najmä krajskú a obvodnú v niektorých oblastiach. To znamená, že ani z definície to nemôže byť nevyhnutné na to dobré, čo pán minister navrhuje. To znamená, chcem len zdôrazniť, že vieme, a podľa môjho názoru by sme mali oddeliť ESO ako reformu, ktorá obsahuje, myslím si, veľa dobrých nápadov, kde treba strážiť ich naplnenie a veľmi dôsledne strážiť ich naplnenie. Ale v zásade, pokiaľ budú dobre naplnené, treba ich podporiť. A tento zákon, ktorý nie je nevyhnutnou ani postačujúcou súčasťou na ESO, ale a nie je podľa môjho názoru dobrý z dôvodov, ktoré idem teraz sa pokúsiť vysvetliť. Tým pádom chcem aj zdôrazniť, že netreba brať kritiku tohto zákona ako kritiku tej celej reformy ako takej. A to by som chcel možno podčiarknuť aj trikrát.
Vráťme sa k tomuto zákonu. Tento zákon, ako už bolo povedané, chce ušetriť šesť miliónov eur ročne za cenu, ktorá, si myslím, je priveľká. Dovoľte mi ju konkrétne ilustrovať. Začnem tými menšími problémami. Tento návrh hovorí, že tri typy úradov - vojenské správy, krajské stavebné úrady a krajské školské úrady sa včlenia do obvodných úradov v sídle kraja. To znamená, povedzme v Bratislave do Bratislavského, v Bystrici do Bystrického a tak ďalej v ôsmych krajských mestách. To znamená, že bude ich šéfom prednosta obvodného úradu, ktorý bude mať na starosti okrem tých dnešných agend aj odbory s týmito agendami. Ak si pozrieme históriu, vieme, že niečo podobné urobil už Vladimír Mečiar. Medzi rokmi '96 a 2004 sme tu mali okresné úrady, ktoré integrovali funkcie štátnej správy týmto spôsobom. A tá skúsenosť, osobitne v takých odborne náročnejších oblastiach, nebola dobrá. Tá skúsenosť bola v tom, nebola dobrá v tom, že dochádzalo od šafárenia majetku. Viacerí z vás si určite pamätajú ako krajské úrady v Bratislave v '98 predali školské dvory, ich prednostovia, lebo vlastne im podliehali vtedy ešte aj školy. Dodnes krajským školským úradom podliehajú niektoré školy, ktorých sú zriaďovateľmi. Ale aj mimo nejakého rozkrádania, jednoducho ten prednosta nezodpovedal nikomu, okresného úradu, zodpovedal teda oficiálne vláde, bol politicky menovaný zo strany vtedy HZDS najmä, čiastočne ZRS a čiastočne SNS. Tým pádom ministerstvá ste mali zo zákona právo na tzv. metodické riadenie. To znamená, že to, čo odborne povedali mal ten odbor rešpektovať, ale reálne, keď prednosta povedal, že to nebude takto, tak koho poslúchal ten príslušný vedúci odboru? Svojho šéfa, ktorý ho mohol vyhodiť, určoval mu plat, určoval mu spolupracovníkov alebo vzdialené ministerstvo v Bratislave? Myslím, že si pamätáme, ako to reálne vyzeralo. Akékoľvek drobné úspory, ktoré boli z toho, že naozaj sa ušetrilo pár prednostov, boli viac než vymazané už len týmto neodborným riadením niektorých oblastí ako napríklad aj školstva.
Pán minister, musím povedať, že po našich pripomienkach, ale to len, aby teda nemohol hovoriť, že nemáme konštruktívne návrhy, takže po našich pripomienkach v pripomienkovom konaní upravil ten návrh tak, že v tej podobe, v ktorej prišlo do parlamentu hovorí, že vedúceho odboru napríklad školstva na tom obvodnom úrade, bude menovať síce prednosta, ale bude to na návrh ministra. Takže minister školstva povie prednostovi obvodného úradu v Bystrici, že za riaditeľa odboru školstva chcem Jožka Mrkvičku a vymenuje ho ten prednosta. To určite vítam ako mierny krok vpred, ale opakujem, riadenie sa nevykonáva len menovaním. Každý z nás, pán minister, a teda vy ste tu pred chvíľou mali taký trochu jemne machistickú vetu o tom, že kto má aké skúsenosti. Takže každý z nás, kto niekedy riadil ľudí či už v štátnej správe, alebo aj v súkromnej sfére, vie, že riadenie nie len o tom, kto menuje. Riadenie je teda okrem iného aj o tom, kto odvoláva. Ale potom je aj o tom, kto určuje platy, odmeny, kto rozhoduje o tom, kedy máte dovolenku, kto rozhoduje o tom, či vám pridá spolupracovníkov, keď ich potrebujete, kto presunie ľudí odtiaľ tam. To všetko je riadenie a to riadenie zostane samozrejme tomu prednostovi obvodného úradu. To znamená, že ministerstvo školstva sa konkrétne sa znovu dostane do pozície štatistu voči týmto bývalým krajským školským úradom. A nedá sa to celkom zamaskovať tou jednou vetou, že bude menovaný ten riaditeľ odboru na návrh ministra školstva, hoci, samozrejme, je to lepšie ako nič. Takže chcem v tomto povedať, že keby ste na tom išli usporiť sto miliónov eur, tak poviem, že O.K. Ale idete na tom ušetriť pár miliónov eur a za cenu, ktorú si pamätáme, ktorá bola oveľa väčšia. A to je ešte ten menší problém s týmto zákonom. Teraz sa dostanem k tomu väčšiemu.
Pretože, čo ten zákon ďalej navrhuje, je, aby určitá skupina krajských úradov v rôznej úrovni sa včlenila do obvodného úradu toho istého na úrovni kraja. Inými slovami zase konkrétne, aby krajský lesný úrad, povedzme v Bratislave sa zrušil a včlenil sa do Obvodného lesného úradu v Bratislave. Aby sa napríklad Krajský úrad životného prostredia v Košiciach zrušil a včlenil sa do obvodného úradu v Košiciach. To, samozrejme, návrh tiež hovorí, že musia byť títo ľudia v osobitnom organizačnom útvare, teda musia byť nejaké samostatné oddelenia alebo odbor na tom obvodnom úrade, kde budú vykonávať tie krajské kompetencie. Opäť, čo je úspora? Úspora je teda ten bývalý prednosta krajského úradu, možno ešte jeho sekretárka, ale tým to asi predpokladám, že v zásade končí, možno ešte veľmi malá časť obslužných činností. To znamená, že niekoľko pracovných miest na jeden úrad, ktoré sa tým ušetria. V čom je problém? No problém je v tom, že pre veľmi významný podiel rozhodnutí budú rozhodovať ten istý úrad v prvom aj v druhom stupni. To znamená, že sudca aj odvolací sudca bude ten istý úrad. Budú to teda konkrétne rozhodovania v tých obvodoch v sídle kraja, teda v Bratislavskom, Košickom, Bystrickom, Žilinskom, Nitrianskom, Trnavskom, Trenčianskom a Prešovskom. Tam bude tento problém, že najprv ten istý úrad rozhodne a potom odvolanie rozhodne ten istý úrad, len iný jeho odbor. Pozrime sa na to z hľadiska konkrétnych problémov, či už katastra, pozemkov, lesov, životného prostredia. Ja sa k tomu dostanem. Položme si otázku. Kde sú najväčšie tlaky? Kde sú najväčšie záujmy? Kde sú najväčšie kšefty? No s výnimkou možno Tatier, konkrétne pri pozemkoch a lesoch, je to vždy v tých krajských mestách, lebo a špeciálne v Bratislave teda úplne najviac, ale aj v Košiciach. Lebo tam je biznis, tam sú pozemky zaujímavé, tam sú štúdie životného prostredia zaujímavé. To znamená, nehovorím o nejakej výnimke. Hovoríme o tom, kde naozaj dneska tie tlaky sú významné. A tento úrad bude v tomto naozaj integrovaný. Pán minister hovorí o integrovanom úrade, ale tu bude integrovaný spôsobom, ktorý možno nechceme. Že ten istý človek bude mať pod palcom ľudí, ktorí rozhodnú, a potom aj ten istý človek bude mať pod palcom ľudí, ktorí o tom rozhodnú znovu pri odvolaní. Keby toto bola taká "hovadská" myšlienka, prečo nezrušiť krajské súdy? Koniec koncov tam je rovnaká logika. Keby boli krajské súdy okresnými súdmi v sídle kraja, len by teda bolo ďalšie kolégium, tak vlastne tiež by sme toho ušetrili strašne veľa. Ale je zaujímavé, že nikto to nenavrhuje, lebo pri sudcoch každý chápe, že by nešlo o veľmi dobrý nápad. Možno to navrhnete, ja sa ospravedlňujem, možno to navrhnete, potom mi budú sudcovia ešte vyčítať aj to. Ale s tým už sa nejak vyrovnáme. A ten dôvod je rovnaký. Tuto vykonáva štátne úrady kvázi justičné alebo kvázi regulačné funkcie. Teda rozhoduje ako orgán štátnej správy. A pozrime sa na to teraz, o čom rozhodujú. Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, ktoré sú také, z môjho pohľadu drobnosti, autoškoly, profesionálni vodiči a podobne. Ale aj tam, pokiaľ som sa bavil s ľuďmi z praxe, je veľa zaujímavého pre konkrétnych ľudí pri získavaní určitých osvedčení. Katastrálny úrad už je zaujímavejší. To asi netreba vysvetľovať, prečo je tam zaujímavé, a môže mať významný vplyv. Rozhodnutia, napríklad v Bratislave, budú pod palcom toho istého manažéra. Krajský pozemkový úrad zodpovedá za pozemkové úpravy. Tiež asi nemusím vysvetľovať, v čom je toto zaujímavé, káuz už bolo dosť. Krajský lesný úrad má napríklad všetky kompetencie, ktoré sa týkajú poľovníctva v svojom území. Ja osobne sa priznám, ja som pušku naposledy držal v ruke na nejakom branom cvičení, takže nie som celkom emocionálne stotožnený s tým poľovníckym zážitkom, ale viem, že pre mnohých poslancov, iných členov elít, mnohých bohatých ľudí, je to veľmi, veľmi zaujímavá vec a viem, že sa veľmi zaujímavé veci diali v súvislosti s revírmi, v súvislosti s udeľovaním povolení a mnohými ďalšími vecami, no a tu veľmi, veľmi zaujímavým spôsobom ideme teda v tých krajských okresoch dávať túto právomoc opäť do rúk jednej inštitúcii. Aj rozhodnúť, aj o odvolaní rozhodnúť. Ako povedal mi jeden múdry človek: "Kde je len jeden záujem, tam nie je konflikt záujmov." A obávam sa, že tuto to môže veľmi ľahko prevládnuť, lebo integrovaný úrad zabezpečí ten jeden záujem, pri ktorom nevznikne konflikt záujmov. A vráťme sa napríklad naposledy ku krajskému úradu životného prostredia. Ten je asi najzaujímavejší. O tom už aj dokonca písali niektorí odborníci, že je asi najrizikovejší bod tejto reformy, že sa krajské úrady životné prostredia včlenia do obvodných úradov, špeciálne v Bratislave a niekde inde. Krajský úrad a obvodný úrad životného prostredia robí napríklad posudzovanie vplyvu na životné prostredie pri rôznych projektoch a stavbách, zodpovedajú za ochranu životného prostredia, vody, odpady a skládky. V tejto súvislosti, čo by takí Manovci dali za integrovaný úrad, keby, keby existoval. Určite by sa nemuseli toľko trápiť, nemuseli by sa bývať toľko trápiť s tou skládkou v Pezinku, keby sa to všetko dalo vybaviť v tom klientskom centre priamo na jednom mieste s tým príslušným prednostom, ktorý by už predsa nejaký výsledok zabezpečil. Inými slovami - to, čo sa snažím povedať je, že nie náhoda, že tie úrovne existujú oddelene. Keď už by som ich nasilu chcel nejakým spôsobom riešiť kvôli týmto peniazom, o ktorých tu hovoríme, tak druhá, oveľa jednoduchšia možnosť bola napríklad urobiť z tých krajských úrovní dislokované pracoviská ministerstva. Tým by tiež stratili právnu subjektivitu, tým pádom by sa dali ušetriť náklady práve na tých prednostov, obslužné a všetky tie veci, ktoré sme spomínali, ale bola by prvá a druhá úroveň oddelená. Lebo prvá by bola obvodný úrad so svojou právnou subjektivitou a odvolací by bolo ministerstvo so svojimi dislokovanými pracoviskami. To len ako náhodne, aby ste opäť, pán minister, nehovorili, že nie sú alternatívy. Výsledok by bol podobný, riziko integrovaného úradu v podobe jednotného rozhodovania tohoto typu, ako som spomínal, by však už hrozilo oveľa menej. Preto naozaj si myslím, že môžme podporiť vládu v projekte ESO, minimálne ako zámer, môžme snažiť sa pomôcť a strážiť, ako sa naozaj bude realizovať, lebo nie vždy tie rétorické schopnosti, ktoré sú tu na začiatku, sú v ruka v ruke s tým konečným výsledkom. Ale tam spoločný záujem, si myslím, a verejný záujem je. tento zákon však nie je nevyhnutný ani postačujúci na to, aby sa ta reforma realizovala a obsahuje všetky tieto riziká, ktoré som spomenul. Pre tieto riziká ja osobne ho nemôžem podporiť a chcem veľmi úprimne požiadať aj všetkých vás, aby ste tu podporu zvážili, pretože môžme citovať o tom, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Ja v tomto prípade neviem, či je úmysel dobrý, ale cesta do pekla sa mi to rozhodne zdá. Ďakujem veľmi pekne.