Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona.
Keďže v prvom čítaní som už pomerne obsiahlo vystúpil k návrhu zákona ako celku, aj s pánom ministrom sme, myslím, mali, a nielen teda, samozrejme, ja, pomerne obsiahlu a užitočnú diskusiu, dovoľte mi v druhom čítaní sa sústrediť na jednu konkrétnu tému a k nej predložiť aj pozmeňujúci návrh. A to je téma krajských školských úradov.
Návrh zákona krajské školské úrady včleňuje do obvodných úradov, ktoré sú v gescii ministerstva vnútra. To líši túto otázku od reformy alebo zmeny väčšiny ostatných úradov, ktoré sú navrhované v zákone, pretože pri väčšine rezortov ten návrh spočíva v tom, že sa takzvaná krajská, nazvime to, okresná alebo prvostupňová úroveň zlučujú do jednej, respektíve tá krajská sa posúva na tú obvodnú úroveň, ale zostáva pod rezortnou kontrolou a pod rezortnou gesciou. To znamená, že obvodný úrad pre cestnú dopravu bude ďalej pod gesciou ministra dopravy, obvodný úrad pre životné prostredie bude ďalej alebo pôvodný úrad bude ďalej pod gesciou príslušných ministrov životného prostredia, pôdohospodárstva a tak ďalej sú lesnícke úrady a podobne. To znamená, že hoci sa ten návrh snaží šetriť, snaží sa znižovať počet stupňov slovenských úradov, zachováva zodpovednosť príslušného ministra za ich fungovanie.
Myslím si, že aj tam v tých oblastiach má návrh určité riziká, dokonca aj ústavné, ale o nich, viem, chce hovoriť moja kolegyňa pani poslankyňa Žitňanská, takže nebudem ju duplikovať a budem sa venovať krajským školským úradom, ktoré spolu s krajskými stavebnými úradmi sa nemajú riešiť týmto spôsobom, ale majú sa riešiť tak, že sa včlenia pod ministerstvo vnútra do obvodných úradov, pričom chcem upozorniť, že na rozdiel od krajských stavebných úradov, ktoré v podstate vykonávajú len rozhodovaciu právomoc, to znamená, že v ich prípade ich ani ministerstvo riadiť nemá v tom pravom slova zmysle, pretože majú rozhodovať podľa zákona a nezávisle od toho, aký dostanú pokyn, tak krajské školské úrady nie sú len regulačný orgán, ale sú najmä orgán riadenia a financovania metodickej pomoci a služieb, kde je otázka riadenia rezortnej zodpovednosti oveľa dôležitejšia. Z tohto dôvodu ja budem dnes v tomto svojom prejave namietať túto časť zmeny, ktorú pán minister navrhuje, pretože si myslím, že povedie k pomerne výrazným škodám v školstve bez toho, aby za to prinášala zodpovedajúcu protihodnotu.
Najprv hovorme o tých hodnotách. Návrh nemá nejaké výrazné šetriace ambície v tejto časti. Teda on ich nemá ani celkovo, keďže, ako aj pomerne úprimne uvádza samotný návrh zákona a jeho dôvodová správa, ambíciou je vlastne ušetriť približne 3 mil. eur ročne, čo z tej celkovej ambície ESA 700 mil. do roku 2016 je pomerne malý zlomok. A z tohto zlomku krajské školské úrady sú ďalší zlomok, pretože, samozrejme, počíta sa s tým, že bude ďalej tento odbor existovať na obvodnom úrade, jeho kompetencie sa nijako nemenia, dokonca sa objem práce aj zväčší, čo budem ilustrovať neskôr. A ušetria sa, samozrejme, stoličky prednostov týchto krajských školských úradov, čo musím oceniť teda, že, samozrejme, vláda chce rušiť osem stoličiek, ktoré teda sama politicky obsadzuje, to určite si zaslúži aspoň krátke ocenenie, ale napriek tomu to nie je až taká veľká zmena, aby to stálo za návrat k systému, ktorý sme tu mali za Vladimíra Mečiara, ktorý sme potom zrušili.
Dovoľte mi teda toto bližšie vysvetliť a zároveň možno navrhnúť pánovi ministrovi, že ak napriek tomu je presvedčený o tom, že za každú cenu chce ušetriť tých osem prednostovských stoličiek, že existuje jednoduchší a pre školstvo nie škodlivý spôsob, ako to spraviť, na rozdiel od toho návrhu, ktorý nám predložil.
Ako som už spomenul, podobné niečo už urobila vláda Vladimíra Mečiara. V rokoch 1996 – 2004 sme na Slovensku mali okresné úrady, ktoré integrovali funkcie štátnej správy podobným spôsobom. Táto skúsenosť osobitne v tak odborne náročných oblastiach, ako je školstvo, nebola dobrá. Povedzme si, prečo nebola dobrá. V prvom rade nebola dobrá, pretože sa stratila jasná politická zodpovednosť, to viedlo aj k tomu, že sa občas šafárilo veľmi zvláštnym spôsobom s majetkom, k tomu sa ešte vrátim, napríklad v Bratislave odpredali školám spod zadku doslova školské dvory v roku 1998 ich zriaďovatelia, vtedajšie okresné a krajské úrady, ale aj preto, že prednostovia okresných úradov ani vtedy, ani dnes de facto nezodpovedajú nikomu. Oni síce zodpovedajú oficiálne, teda dnes už pánovi ministrovi vnútra, ale keďže ich menuje vláda a sú to celostranícke nominácie, tak ani minister vnútra v skutočnosti ich nemá až tak pevne v rukách. A skôr by som povedal, sú to takí miestni politickí alipašovia, ktorí môžu spravovať danú oblasť počas tých štyroch rokov. A ministerstvo školstva síce malo na základe zákona právo na takzvané metodické riadenie vo svojej oblasti, ale v realite metodické usmerňovanie je metodické usmerňovanie, to znamená prakticky bez akejkoľvek či už právnej záväznosti alebo schopnosti ho vynútiť v prípade, ak ho úrad buď úplne ignoruje, čo si väčšinou netrúfne, alebo skôr interpretuje spôsobom, ktorý sa mu hodí. Prinieslo to aj to, že zo školstva odtekali zdroje a odtekal aj majetok. Ja už som spomenul príklady. Práve v tomto období a nie úplnou náhodou došlo k najväčšiemu seku vo výdavkoch školstva na prevádzku v dejinách Slovenska. Tí z nás, ktorí sú trochu pamätníci, vedia, čo sa stalo v rokoch 1996 a 1997, keď vtedajší minister Kozlík jednoducho sekol práve v rámci úspor rozpočty ministerstva vnútra a jeho kapitoly a na to reagovali títo prednostovia tým, že osobitne sekli školský rozpočet. Vtedy sa vytvorili na Slovensku najväčšie dlhy základných a stredných škôl za prevádzku, vtedy prestali školy platiť za faktúry, za teplo, za iné veci, ktoré potom ešte vláda Mikuláša Dzurindu pod vedením pani ministerky Schmögnerovej musela niekoľko rokov riešiť, až kým sa to, myslím, dokonca až možno za pána ministra Fronca úplne nevyčistilo. Zároveň treba povedať, že pod tlakom prednostov sa často rozhodovalo neodborne a buď politicky, alebo klientelisticky. Samozrejme, vieme, či už pracovné miesta v regióne, najmä v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou, sú extrémne vzácna vec, ale aj iné zdroje, ktoré sú najmä v chudobnejších regiónoch vzácne, sa takto dostali do rúk ľudí z mimo rezortu školstva, ktorí sa ani nezodpovedali pedagogickej komunite.
Pán minister, ak mi prinesiete jedinú autoritu v oblasti školstva, ktorá povie, že táto mečiarovská zmena z roku 1996 priniesla lepšie školstvo na Slovensku, tak odvolám, čo som tu teraz povedal, len ja som za tých 12 rokov, čo sa venujem tejto téme, 13 rokov ešte o takej nepočul, priznám sa, a to bez ohľadu na politické zafarbenie dnešné. Všetci sa zhodujú, že tento model bol pre školstvo zlý, a nikdy som nepočul, až kým ste vy neprišli s tým návrhom zákona, že by ho niekto chcel zmeniť. Viem, samozrejme, že pre ministerstvo vnútra, jeho úradníkov, prípadne pre ministra takéto modely sú vždy príťažlivé, lebo prinášajú viac moci, viac prostriedkov, viac možností a úradníci ministerstva vnútra určite za ním nostalgicky spomínajú. Ale kým ste neprišli vy a kým neprišiel pán minister Čaplovič, ktorý vám toto umožňuje v prípade školstva tým, že s tým súhlasí, tak sa priznám, že nikomu ani nenapadlo ako seriózny politický nápad preniesť výraznú časť zodpovednosti za regionálne školstvo pod rezort vnútra. Ja musím povedať, že som hovoril s jedným z bývalých ministrov školstva, nebudem ho menovať, lebo to nie je podstatné, ktorý mi povedal v súkromnom rozhovore, že keby toto skúsili za jeho vlády, minister vnútra, ktorý by to určite rád vtedy tiež skúsil, tak radšej rezignoval, ako by toto akceptoval. Moja otázka je, prečo pán minister Čaplovič namiesto hrozby rezignácie tieto veci podporuje. Ale v podstate po tom, čo sme tu museli schváliť naozaj odovzdanie školských peňazí obciam na riešenie ich rozpočtových problémov na minulej schôdzi, musím povedať, že ma to už až tak neprekvapuje.
Po našich pripomienkach v pripomienkovom konaní ste, musím uznať, upravili ten návrh tak, že vedúceho odboru školstva na príslušnom obvodnom úrade bude menovať prednosta, ale na návrh ministra školstva. Tento krok možno privítať, ale treba pripomenúť, že správa a riadenie zďaleka nekončí menovaním. Správa a riadenie nie je o tom, kto odvoláva, ale kto určuje platy, odmeny, kto rozhoduje o tom, kedy máte dovolenku, či vám pridá spolupracovníkov, akých spolupracovníkov vám pridá, kto presunie ľudí odkiaľ kam, to všetko spadá pod správu a riadenie a zostane prednostovi obvodného úradu. Každý z nás, a myslím, že je nás tu väčšina, kto aj niekedy pôsobil v riadiacich pozíciách či už na nižších, stredných alebo vyšších, vie, že samo osebe to, že niekto niekoho nominuje, ešte veľmi neovplyvňuje každodenný život tej inštitúcie. Bratislava aj ministerstvo školstva je ďaleko, ale prednosta je blízko a prednosta je ten, kto reálne vám vie zo života robiť peklo, alebo aspoň celkom prijateľné a znesiteľné prostredie. Takže na to, že títo riaditelia odborov budú musieť chcieť vychádzať s prednostami a tam, kde prednosta bude mať záujem, aby nejaké konkrétne pracovné miesto, nejaké rozpočtové opatrenie bolo urobené, tak ako si to on predstavuje, myslím si, budú mať veľmi silný priestor. Z toho hľadiska sa ministerstvo školstva dostáva do pozície štatistu. Opäť pripomínam, snaha riešiť vo výbore poslancami strany SMER, ktorú musím oceniť, pani poslankyňou Obrimčákovou, tá tu nie je, a aj pánom poslancom Gogom, myslím, že tu tiež nie je, je, aby sa tieto veci upravili a upresnili, len problém je v tom, že, viete, to je, ako keď sa snažíte dať okrúhly kolík do štvorcového otvoru, tak môžete to skúšať zľava, sprava, zhora, zdola, veľmi to fungovať nebude. Takže to, čo sa tam oni snažia navrhovať, čo je aj v spoločnej správe, aby nejakým spôsobom sa všetko ešte muselo raz premlieť medzi ministerstvom vnútra, ministerstvom školstva a späť a úradom, povedie len k ešte väčšej strate zodpovednosti, pretože keď niečo nebude fungovať, obvodný úrad sa bude môcť vyhovoriť rovno na dve ministerstvá, prečo to nefunguje, a na ministerstvách sa budú môcť vyhovoriť sami na seba navzájom.
Aby sme vedeli, o čom hovoríme. Krajský školský úrad nie je len nejaký symbolický úrad, ktorý robí jednu-dve drobné veci. Okrem toho, že zriaďuje stále ešte nie malú časť školskej siete, tam, kde sme ich nepreniesli a neprenášame ich na obce a kraje, tak takisto vykonáva štátnu správu v prvom aj druhom stupni v mnohých veciach, ale popritom robí veci, ja to len pre zaujímavosť pripomeniem, od predsedov skúšobných komisií pre všetky maturitné záverečné skúšky v územnej pôsobnosti vyjadruje sa k zaradeniu školy do siete, kontroluje efektívnosť využívania, to znamená, je to kontrolný orgán s pomerne silnými právomocami v zmysle zákona o kontrole. Zároveň poskytuje odbornú poradenskú činnosť obciam, samosprávnym krajom od vecí ako organizácia výchovy, vzdelávania a školské stravovanie až po pracovnoprávne vzťahy, priznám sa, pán minister, nikdy som nevedel, že máte ambíciu riadiť ešte aj stravovanie v školách na území, ale rešpektujem, že všetko je verejné obstarávanie, vydáva organizačné pokyny pre všetkých zriaďovateľov. Dokonca môže na základe dohody vykonávať administratívno-technické práce na mzdovom a pracovnoprávnom úseku pre školy, zabezpečuje dokonca obvodné a krajské kolá súťaží detí a žiakov škôl, spoluprácu so zriaďovateľmi v oblasti športu a telesnej kultúry. A takto by som mohol ísť ďalej a ďalej, nechcem zdržovať. Za toto všetko bude po novom zodpovedať rezort vnútra. Priznám sa, že nech hľadám, ako hľadám komparatívnu výhodu rezortu vnútra, nevidím ju ani v zabezpečovaní olympiád, ani v zabezpečovaní stravovania, ani v zabezpečovaní servisných služieb pre školy na území, a teda ani v riadení a zriaďovaní tzv. vlastných škôl.
Pre mňa je tento návrh zákona len ďalším dôkazom toho, že rezort školstva sa dnes nemôže spoľahnúť na svojho ministra, ktorý odovzdal významnú časť svojich kompetencií rezortu vnútra a jeho riadeniu, ktoré, pri všetkej úcte k vám, nemôže byť odborné čisto z definície toho, akú odbornosť má rezort vnútra a akú odbornosť má rezort školstva. Snažil som sa vysvetliť, že nevyčítam to vám, pán minister, ale myslím si, že minister vnútra takmer akejkoľvek vlády by privítal tú kumuláciu moci a úradníci ministerstva vnútra by to určite tiež privítali. Takže vy nie ste ani neštandardný, ani pre mňa nepochopiteľný ani z mocenského hľadiska, ani z politického. Prekvapuje ma, že minister školstva vám to servíruje, úplne až na tácke. A nie je dokonca ani schopný naozaj poukázať na to, že on nie je štandardnou súčasťou tohto vášho zákona, pretože vo všetkých ostatných rezortoch buď tá logika ako pri stavebných úradoch je naozaj jedno, kde ten stavebný úrad je, alebo, naopak, zostávajú veci v rezortoch, ako je to pri životnom prostredí, pri pôdohospodárstve a pri doprave, a že on je teda jediný, kto má výkonný aparát v území dnes, ktorý disponuje veľkým objemom peňazí a kompetenciami a on vám celý ten výkonný aparát aj s tými peniazmi takto na podnose dal. Hovorím, že to, že vy zamľaskáte, to ma neprekvapuje, to, že on servíruje, to ma naozaj prekvapuje.
Takže zároveň chcem povedať, že ak by ste napriek tomu trvali na tom, že vám tá úspora prednostovských stoličiek krajských školských úradov stojí za to, tak mám pre vás alternatívny návrh, ktorý by sa dal pomerne jednoducho pripraviť. A môžeme ho tu zajtra schváliť, ak by ste boli ochotný počkať. A to je to, že by sa z týchto ôsmich krajských školských správ stali detašované pracoviská ministerstva školstva. Na to sa dá urobiť pomerne jednoduchá zmena v zákone, miesta v území by zostali, to, o čom vy hovoríte, obslužné činnosti, prednostovia, by všetko zmizlo, ministerstvo školstva by mohlo robiť aj mzdy, aj všetko ostatné, to naozaj by nezaťažilo ministerstvo nejakým zásadným spôsobom a ten rezort je dosť veľký na to, aby to robil efektívne.
Vedeli by sme vyriešiť v zákone aj dvojstupňovosť konania v tých málo prípadoch, kde je krajský školský úrad prvý stupeň a ministerstvo druhý stupeň, to znamená, vedeli by sme urobiť to isté, čo chcete z hľadiska úspor, ale nič z tých problémov, ktoré som spomenul, by nezostalo, nemuseli by ste vy sa stať pánom školských jedální a krajských kôl olympiád. Len otázka je, prečo toto nie v záujme aj vlády a parlamentnej väčšiny.
Aj keď stále žijem v nádeji, nepredpokladám, že by ste súhlasili s touto zmenou už len z dôvodu toho, že s ňou neprišiel nikto z tej správnej strany tohto parlamentu, tak mi dovoľte prečítať aspoň pozmeňujúci návrh, taký, nazvime ho, neutralizačný, ktorý túto veľmi škodlivú zmenu neutralizuje, alebo dávam tu na mieste verejný prísľub, že ak by ste prejavili politickú vôľu ísť tou inou cestou, napríklad cestou detašovaných pracovísk, tak tento pozmeňujúci návrh stiahnem a budem celou silou podporovať tie detašované pracoviská. Ale napriek tomu ako poistku si ho dovolím prečítať.
Je to pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Miroslava Beblavého k vládnemu návrhu zákona o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde v čl. I bode 1 § 1 sa vypúšťa písmeno a), doterajšie písmená b) až h) sa označujú ako písmená a) až g), bode 2 § 2 ods. 1 sa vypúšťajú slová „krajských školských úradov“, bode 3 § 2 ods. 3 sa vypúšťajú slová „krajskom školskom úrade“, bode 4 § 2 ods. 4 sa vypúšťajú slová „krajskom školskom úrade“, bode 5 § 2 ods. 6 sa vypúšťajú slová „krajský školský úrad“, bode 6 § 2 ods. 7 sa vypúšťajú slová „krajského školského úradu a“, slovo „mali“ sa nahrádza slovom „mal“ a slová „krajský školský úrad a“ sa vypúšťajú, bode 7 § 2 ods. 9 sa vypúšťajú slová „krajský školský úrad“, bode 8 doterajší článok 16 sa vypúšťa. Súčasne navrhujem, aby boli v spoločnej správe výborov novelizačné body 6 a 8 až 10 vyňaté na osobitné hlasovanie. Ďakujem pekne.