Videokanál poslanca

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k pánom prezidentom vrátenej novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorá sa týka primárne schránkových firiem. A ja vo svojom vystúpení sa budem venovať hlavne problematike schránkových firiem.

Dovoľte mi však na úvod zaujať stanovisko aj k iným veciam, ktoré v tom zákone sú, ktoré sa netýkajú schránkových firiem, ale budem stručný, ale keďže budeme dnes hlasovať o zákone ako o celku, nielen o tej časti, ktorá sa týka schránkových firiem, je nutné to povedať.
Kolega Zajac už niečo z toho spomenul a nie je to len otázka dynamických nákupných systémov, ja som ešte v druhom čítaní poukazoval na to, že je niekoľko desiatok strán spoločnej správy výborov, mení zákon o verejnom obstarávaní na rôzne smery, na poslednú chvíľu úplne v inej téme, ako sú schránkové firmy, a že vlastne prehlbuje a zhoršuje to, čo už dnes považujú všetci odborníci za najhoršiu stránku nášho zákona o verejnom obstarávaní, jeho komplikovanosť, nezrozumiteľnosť, vnútornú protirečivosť a, naopak, niekde až doslovnosť. To, že to tento zákon robí, ešte k tomu aj technicky nekompetentným spôsobom je podľa môjho názoru nespochybniteľné. A ukazujú to aj pripomienky pána prezidenta, upozorňovali sme na to aj my. Nebudem však o tom širšie hovoriť, pretože máme na tejto schôdzi úplne nový zákon o verejnom obstarávaní v prvom čítaní, ktorý, bohužiaľ, tieto problémy skôr prehlbuje, ako rieši vzhľadom na to, že je viac ako dvojnásobne dlhý, ako je dnešný zákon o verejnom obstarávaní. A preto si myslím, že v rozprave k nemu bude priestor a miesto a nevyhnutnosť sa vrátiť k tomu, že máme komplikovaný, nefunkčný a byrokratický zákon o verejnom obstarávaní dneska. Dneska však naozaj treba sa venovať primárne schránkovým firmám. Odysea schránkových firiem trvá už dlho, mnoho ľudí je z nej unavených, ale napriek tomu treba vždy pripomenúť, že dobré riešenie tejto problematiky je dôležité a je dobré pripomenúť, ako by to dobré riešenie malo vyzerať aj v porovnaní s tým, čo máme pred sebou.

Začnem tým, prečo je to dôležité. Myslím, že v tomto moji predrečníci už vykonali dostatočnú prácu a spomenuli nielen množstvo konkrétnych káuz, ktoré sme mali za posledné roky na Slovensku na stole, ale aj určitý širší fenomén toho, že schránkové firmy sa objavujú všade tam, kde niekto nie je ochotný sa priznať k svojmu vlastníctvu firmy, ktorá buď obchoduje so štátom, alebo nejakým spôsobom chce vystupovať utajene, a že takmer neexistujú dôvody, aby toto bolo v spoločnom záujme. Takmer vždy je to na úkor spoločného záujmu, pretože sa za utajené vlastníctvo chcú maskovať ľudia, ktorí by inak neustáli vysvetlenie, prečo sú v danej transakcii na tej súkromnej strane, nie na tej štátnej strane, za ktorú väčšinou vystupujú. To, že ide kumulatívne o zmluvy, kontrakty alebo plnenia v hodnote už, dá sa povedať, dokonca asi aj cez miliardy eur, tiež nemusíme spomínať, takže nejde o nejakú triviálnu problematiku, ktorú chceme riešiť z pasie, ale, naopak, ide o niečo zásadné a závažné.

Otázka je, ako to riešiť. My sme ešte minulý rok formulovali a s kolegyňou Žitňanskou prestavili tie 4 princípy, ktoré, si myslím, sú dodnes vhodné. Jeden ten princíp bol, že tento zákon sa má týkať skutočných vlastníkov a má odhaľovať nielen teda tých oficiálnych. Druhý ten princíp bol, že sa to má týkať nielen verejného obstarávania, ale aj všetkých ostatných spôsobov nakladania s verejnými prostriedkami, alebo toho tam, kde verejný sektor je účastný. Tretí princíp potom bol, že takéto vlastníctvo má byť verejne známe, teda jeho kontrola nemá byť len predmetom kontroly nejakým úradom, ale má to môcť kontrolovať aj verejnosť. A napokon ten štvrtý princíp malo byť to, že musí ten zákon obsahovať aj účinný vynucovací mechanizmus, ak sú podozrenia, že tie údaje sú nepravdivé, aby sme naozaj vedeli odhaliť tých skutočných vlastníkov alebo im zakázať obchody so štátom, ak to odhalenie nie je možné, lebo oni naň nechcú pristúpiť. Tieto štyri princípy sme deklarovali a tieto štyri princípy odhlasovala aj táto Národná rada nad ústavnou väčšinou takmer 120 hlasov v decembri. Pripomínam, že za ňu hlasovali, ak sa nemýlim, takmer všetci kolegovia aj z ľavej strany tejto snemovne, ale hlasovali za ňu aj skoro všetci kolegovia z pravej strany tejto snemovne, až na pár výnimiek.
Keď Národná rada zaväzuje vládu, je to dosť zásadná vec, pretože dôvera vlády pochádza z tejto Národnej rady a bez dôvery tejto snemovne nemôže vláda existovať. Napriek tomu vláda prišla do tejto snemovne so zákonom, ktorý evidentne tieto princípy a to uznesenie nespĺňa, priznáva to dokonca aj samotná vláda, respektíve jej zástupcovia a priznávajú to v rozprave aj poslanci strany SMER, pretože je minimálne evidentné a nepopierateľné, že tento návrh sa netýka všetkých obchodov s verejným sektorom, ale týka sa len ich jednej podmnožiny. A to je to, o čo ide podľa zákona o verejnom obstarávaní.

Tu mi dovoľte pripomenúť, že jednak aj veľa obstarávaní nejde podľa zákona o verejnom obstarávaní, to znamená, že ani na obstarávania mnohé sa nebude platiť, ak tie obstarávania nie sú upravené týmto zákonom, ale majú z neho napríklad výnimku. Ale aj množstva ďalších obchodov so štátom, či sa jedná o dotácie, eurofondy, kúpu alebo predaj majetku štátu alebo aj obcí a samospráv a mnohých ďalších vecí, sa dotýkať nebude, tie schránkové firmy dnes až príliš často vystupujú. Tento princíp nie je v tomto návrhu zohľadnený napriek tomu, že Národná rada ním zaviazala vládu.

Zároveň sme konštatovali už pri schvaľovaní tohto zákona, že len čiastočne napĺňa ten posledný princíp, teda princíp vynútiteľnosti. Obsahuje síce ustanovenia lepšie ako v tom pôvodnom návrhu strany SMER o tom, že môžu byť vyslovené podozrenia, ako sa tie podozrenia majú vyšetriť. A ten mechanizmus je stále pomerne zneužiteľný, najmä preto, že kladie celé bremeno na Úrad pre verejné obstarávanie, ktorého kapacitná a technická schopnosť úspešne toto vynucovať je veľmi otázna, keď sa pozrieme už len na to, ako sa borí so svojimi dnešnými úlohami.

Takže to je toľko k tomu, že nepopierateľne tento zákon v jednom princípe nenapĺňa princípy, ktoré táto Národná rada schválila, a v druhom je podľa mňa veľmi silný argument, že to napĺňa len čiastočne alebo vôbec to nenapĺňa.
Prečo tu taký zákon máme, prečo ho tu máme v tejto chvíli už tretíkrát? Je to preto, že mali sme jeho dve čítania a teraz nám ho prezident vrátil. No je to súčasť predvolebnej politickej stratégie strany SMER, ktorá hovorí, že body, na ktoré je verejnosť citlivá, body ktoré aj citlivo vnímajú občania všetkých politických farieb a presvedčení, nemožno nechať bez zahmlievacej odpovede. To znamená, že nie je možné jednoducho povedať, že: Viete čo, toto my nespravíme, lebo sa nám nechce alebo nestojí nám to za to, alebo pre našich voličov to nie je podstatné, lebo najneskôr od kauzy cétečka všetci občania, ktorí aspoň trochu sledujú verejné veci, chápu, prečo je toto podstatné. Za takých okolností politická stratégia strany SMER je predložiť, prípadne ak má dokonca možnosť na to, aj pretlačiť návrh, ktorý síce v skutočnosti tú situáciu nerieši, odborníci na to aj upozorňujú, tak ako by som tu mohol citovať desiatky citácií expertov na túto problematiku, ktorí pomenovali to, čo som pomenoval pred chvíľou, že tento zákon nielenže nenapĺňa parlamentné uznesenie, ale ani nedosahuje to, čo treba, aby obsahoval, ale strana SMER sa spolieha na to, že to je jedno, lebo samotný návrh schválne vytvára dostatočné množstvo mediálnej hmly na to, aby politické volebné škody z tohto boli minimalizované. To je jediný cieľ tohto zákona, ktorý tu pred sebou dneska máme.

To, že ide o stratégiu, môžeme vidieť z toho, že úplne rovnakú cestu už sme zvolili pri konflikte záujmov, ktorý tu máme o niekoľko desiatok bodov nášho programu neskôr, kde tiež sme predložili návrh, ktorý evidentne nemá žiadny vecný zmysel, ktorý dokonca aj pravdepodobne, keďže ide o ústavný zákon, ani neprejde, ale opäť umožní dostatočne predvolebne zahmlievať to, že strana SMER nechce kontrolu konfliktu záujmov a majetku verejných funkcionárov tak, aby politické volebné škody z toho boli obmedzené až nulové.
Ja za seba chcem povedať, že odmietam túto politickú stratégiu. Rozumiem jej na cynickej úrovni, rozumiem jej na úrovni manipulácie verejnej mienky, ale musím ju odmietnuť ako mimoriadne cynický pokus spoliehať sa na to, že voliči naozaj nemajú čas a kapacitu vyhodnotiť viac ako jeden novinový titulok.

Pozrime sa na to, aby sme pokračovali v zdôvodnení, čím strana SMER a jej predstavitelia odôvodňujú, že nenaplnili uznesenie Národnej rady, keďže, ako som spomenul, minimálne v tom jednom bode to sami museli priznať, lebo je to úplne nepopierateľné. Odôvodnenie, ktorého sme boli svedkami, tu bolo, že Európska únia v podobnej veci prijíma tiež smernicu, ktorá sa týka schránkových firiem, a preto by bolo dobré počkať, čo vlastne Európska únia schváli, aby sa to teda nemuselo potom prerábať, keď to Európska únia schváli. Toto vysvetlenie bolo síce vecne smiešne už vo chvíli, keď bolo vyslovené, lebo ak by bolo myslené vážne, tak ani tento zákon tu nemá čo robiť, pretože táto novela o verejnom obstarávaní takisto je ovplyvnená tým, čo sa v európskom parlamente schvaľuje, tak prečo mať tú a nemať všetko to ostatné, eurofondy, dotácie, predaj majetku štátu, konkurzy a podobne, ale mať tu len toto?
Dnes však už vieme, že ani toto tvrdenie sa nenaplnilo, pretože na uvedenej smernici už dohoda bola dosiahnutá a jej text je všeobecne známy. My však dnes máme situáciu, kde máme nielen tento vrátený návrh pánom prezidentom, ale kde máme v prvom čítaní aj kompletne nový zákon o verejnom obstarávaní, ktorý vláda schválila na konci augusta, dávno potom, čo ten európsky mechanizmus bol známy, a napriek tomu nielen táto novela, ale ani tento úplne nový zákon neobsahujú nič nad rámec toho, čo už tu SMER predložil ešte v apríli, inými slovami, dnes už vieme s istotou, že odvolávanie sa na Európsky parlament bolo len zásterkou toho, aby sme nemuseli mať zákon v súlade s uznesením Národnej rady a v súlade s tými štyrmi princípmi, na ktorých sme sa pôvodne všetci zhodli.

To je aj dôvod, prečo ja za seba môžem povedať, že nielenže nebudem hlasovať za tento zákon, ale že budem dokonca hlasovať proti nemu, pretože si myslím, že je potrebné jasne pomenovať, že odmietame túto stratégiu zahmlievania.Dovoľte mi na záver len povedať politicky, že táto stratégia zahmlievania predvolebného má svoje limity. Pri témach, ktoré sa stanú predmetom všeobecného záujmu, má svoje vážne limity, pretože tam, kde ľuďom na tom záleží, je veľa z nich schopných ísť aj do detailu, z ktorého ich manipulatívni politici často podceňujú, že nie sú schopní ísť do takého detailu.
Poviem príklad. My v strane SIEŤ sme rozbehli na začiatku leta, okolo 1. júla sme rozbehli petíciu práve za zákaz schránkových firiem a prijatie hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov. A hoci sklamanie našich občanov z politiky a z toho čo im prináša, je veľké, tak len za dva letné mesiace bez extrémnej snahy už máme 57-tisíc podpisov pod touto petíciou. To znamená 57-tisíc ľudí bez nejakej veľkej reklamnej kampane, len aktivisti stojaci v uliciach dokázali vyzbierať 57-tisíc podpisov za dva mesiace. Pre mňa je to veľmi pozitívny signál, priznám sa, že je to aj rýchlejšie, ako som to ja osobne čakal, lebo to hovorí, že najneskôr kauzou VÁHOSTAV-u ten nezáujem slovenskej verejnosti o schránkové firmy sa skončil a, verím, že skončil nadobro. Preto keďže priznám sa, že neverím, že dneska schválime dobrý zákon, pretože zjavne k tomu nie je vôľa, zostáva mi veriť, že budúci rok už v inej zostave schválime zákon, ktorý naplní tie štyri princípy, na ktorých sme sa pôvodne zhodli naprieč politickým spektrom, ale ktorého naplnenie je zjavne pre ľavú časť tejto snemovne neprijateľné, pretože by zásadným spôsobom ohrozilo napĺňanie hospodárskych záujmov. Ďakujem.

54.
Ďakujem pekne. K pánovi poslancovi Kaníkovi. To, čo ste povedali, je určite pravda, len by som to možno doplnil o buď nefunkčný, alebo povedzme, že polofunkčný biznis, aby sme boli spravodliví. To znamená, že jedna vec je, či sa to niekomu dohodí ako biznis. A len keď sa to robí za cenu toho, že sa z toho vytvorí monopol, ktorý je jednak predražený, ale zároveň teda aj užívateľsky veľmi nekomfortný a nefunkčný, alebo polofunkčný, aby som teda zostal spravodlivý, tak vtedy nastáva úplne najväčší problém. A to je niečo, čo sledujeme širšie, nielen pri elektronickom trhovisku, ale pri drvivej väčšine vládnych informatických projektoch, že výsledkom nie sú len hlboko predražené projekty, ale projekty, ktoré sú buď úplne nefunkčné, alebo sú nanajvýš polofunkčné. A táto kombinácia je už aj pre občana, pre našu ekonomiku, pre naše spravovanie, nechcem povedať, že smrtiaca, ale minimálne je to vážna choroba, ktorá ohrozuje fungovanie tohto štátu. Lebo to, čo kedysi bola nadstavba, je dnes chrbtica tohto štátu, a to sú informačné systémy. A týmto prístupom, ktorého príkladom je, áno, aj elektronické trhovisko, sa dostávame do zásadných problémov.
Pán kolega Martvoň, ja som už dávnejšie povedal, že ja vám rád prenechám rôzne miesta na vystúpenie, lebo vás ani netreba komentovať, takže ani vás tu nebudem komentovať. Kto má záujem pochopiť, aké hlúposti ste povedali, môže si znovu pozrieť môj príspevok, aj keď tým nechcem k tomu nikoho nútiť, lebo zase tie príspevky sú dlhé a pre väčšinu ľudí predsa len nezaujímavé.
Ďakujem.

48.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, aj za informáciu. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pôvodne tento zákon, o ktorom sme mali dnes rokovať, mal byť protischránkový zákon. Ale ako zisťujeme, to, čo má byť schválené, nakoniec so schránkami urobí len obmedzený poriadok, k tomu sa ešte dostanem, a, naopak, sa tam priplietlo pomerne veľa vecí, vrátane elektronického trhoviska, o ktorom hovoril aj teraz minister vnútra.
Pred tým, než pristúpim k veci, dovoľte mi len povedať, že viacerí z vás vedia, že existuje taký projekt, ktorý sa volá Demagog, ktorý kontroluje vyjadrenia politikov v televíznych a rozhlasových reláciách z hľadiska ich faktografickej pravdivosti. Existuje pre Slovensko a ten sa volá Demagog.sk, existuje pre Čechy, volá sa Demagog.cz. A musím požiadať organizátorov, aby zriadili Demagog.kl pre pána ministra Kaliňáka, lebo on potrebuje osobitný projekt. Lebo on vychrlí v každom prejave toľko pseudofaktov, že by si zaslúžili svoj vlastný kontrolný tím. Ja počas jeho prejavu som nemal priestor všetko to skontrolovať, ale poviem vám len takú drobnosť, ktorou by som začal.
Pán minister povedal, že funguje dnes v Čechách len jedno elektronické trhovisko, tak dovoľte mi povedať, že fungujú tam v tejto chvíli tri. Teraz som si otvoril na webe každé z nich pre istotu, či náhodou včera v noci pán minister nezlikvidoval dve z nich, aby mal dneska možnosť toto povedať. Nezlikvidoval, fungujú tam tri. Pôvodne ich bolo päť a dve z nich ukončili činnosť a tri fungujú ďalej. Takže nie jedna, pán minister, ale tri fungujú. (Reakcia ministra: Reálne fungujúce...) Reálne, otvoril som si ich, prijímajú zákazky, bidujú, aukcujú. Ja neviem, čo vy nazývate reálnym fungovaním. Ja nazývam reálnym fungovaním to, kde sa dá niečo kúpiť a prípadne predať. A teda fungujú tam tri, môžem vám dať aj webadresy, ale predpokladám, že vaši poradcovia ich majú. No ale takých vecí v tom prejave bolo veľa, ale ja nemienim mrhať čas tejto snemovne tým, že by som teraz išiel bod po bode, to bola len taká chuťovka na úvod.
Dovoľte mi teraz namiesto toho radšej pristúpiť k tomu samotnému zákonu. Táto novelizácia, ktorú tu dneska robíme, a úplne mimo schránok, kvôli ktorým tu ten zákon dneska je, je klasickým prejavom toho, prečo zákon o verejnom obstarávaní je dneska jeden z najväčších problémov slovenského verejného sektora. Pretože je zložitý, dlhý, protirečivý, zle napísaný, neustále menený. A dovoľte mi ukázať, ako sa to robí v priamom prenose dnes. Pretože to je to, čo tu, páni poslanci, najmä na ľavej strane, budete dnes schvaľovať a zoberiete si to aj dnes na svedomie. Nebudete prví, bohužiaľ, možno ani poslední, ale len aby ste vedeli, o čo ide.
Problém zákona o verejnom obstarávaní je dvojaký. Jeden je, že, ako to už bolo v inej súvislosti povedané, na starosti ho má Úrad pre verejné obstarávanie, ale politicky sa tejto agendy na začiatku tohto volebného obdobia ujal minister vnútra pán Kaliňák, ktorý má aj na starosti elektronické trhovisko, ale v rámci vlády ako rezortný minister je ešte za to zodpovedný aj minister spravodlivosti, ktorý tu má tú povinnosť dnes sedieť, keď prezentuje návrh snemovni, pretože to predsedníčka Úradu pre verejné obstarávanie robiť z ústavy nemôže. Z týchto dôvodov máme jednak chaos zodpovednosti a máme aj chaos v realizácii.
Dámy a páni, toto je spoločná správa (rečník ju ukazuje plénu) k tomuto návrhu zákona, ktorá má 32 strán. Má 32 strán. Táto spoločná správa, ktorá bude v drvivej väčšine vami schválená, sa ďalej významne skomplikuje, sprotirečí a zničí tento zákon, ktorý už je ale zdeštruovaný takmer na nepoznanie tak či tak, ale ešte k tomu prispejete.
V tejto spoločnej správe je len zopár bodov, ktoré sa venujú meritu tohto zákona, teda protischránkovým veciam, ktoré sú v ňom pôvodne obsiahnuté. Tam je pár bodov, ktoré to precizujú, 98 % tejto správy sú so schránkami nijak nesúvisiace ustanovenia, ktoré sa tam vsúvajú parlamentne, namiesto toho, aby sa vsúvali pred vládou, ministerstvami tak, aby ich bolo možné skontrolovať, overiť a vzájomne vyčistiť, prípadne aj vydiskutovať s príslušnými organizáciami a skupinami.
A teraz, aby som bol konkrétny, k čomu to vedie.
Pán minister Kaliňák, to už medzitým som ho nedokázal zaujať natoľko, aby neodišiel, tu pred dvoma rokmi, pred vami, sme tu všetci boli spolu, predložil veľkú novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorej jednou z významných súčastí boli § 102a, 102b, ktorými zaviedol možnosť nakupovania za takzvané porovnateľné ceny. Vtedy to veľmi propagoval, že keď bude zoznam, koľko stoja ktoré položky, tak bude jednoduché možno nakupovať. Potom sa povie, že tak štandardná položka pre, ja neviem, papier je toľkoto a cena je toľkoto, nemusí nikto súťažiť, môže to za tú cenu rovno nakúpiť. Tieto paragrafy sa tam zaviedli, sú súčasťou platného právneho stavu. Dneska navrhuje táto spoločná správa, aby sa tieto dva paragrafy bez, pardon, náhrady vypustili, a to s odôvodnením, že sú neuplatniteľné, nikdy sa neuplatnili, nefungujú, ani fungovať nemôžu. To znamená, táto snemovňa schválila kompletný inštitút v zákone vládnom, v žiadnej poslaneckej novele, ktorá tu, bohvieako, prišla. Vo vládnom návrhu schválila niečo, čo sa nikdy nepoužilo, a o dva roky sa to zase ticho vypúšťa. To len ako príklad toho, aby ste nehovorili, že fiktívne hrozím nejakým problémami, ktoré naši špičkoví legislatívci vedia vychytať, nič také sa stať nemôže.
A teraz sa poďme pozrieť na to, čo v tej novele je. Existuje niečo, čo sa volá dynamický nákupný systém, čomu v tejto snemovni nikto nerozumie vrátane dvoch predkladateľov, ktorí k tomu predložili momentálne pozmeňujúci návrh. Tento dynamický nákupný systém je niečo, čo je odvedené zo smernice, ale na Slovensku sa len minimálne využíva. V súvislosti so zmenami sa pán minister Kaliňák rozhodol, že sa to využívať bude, a preto, ale opäť nepredložil tie pozmeňováky ako pripomienku v pripomienkovom konaní, o ktorej, by sa dala verejne kontrolovať, diskutovať. Predložila sa ako poslanecká, pozmeňovací návrh vo výbore pre hospodárske záležitosti, kde sa k zrazu existujúcemu paragrafu o dynamických nákupných systémoch vložili tri nové paragrafy 47a, 47b a 47c a ešte aj niektoré ďalšie, ktoré zrazu majú tento systém na Slovensku reálne sfunkčniť.
Zároveň do toho, prepáčte mi za výraz, už bordelu, dnes vstúpili poslanci Brixi a Martvoň a predložili zákon, ktorý nanovo píše ten pôvodný paragraf 47 o dynamických nákupných systémoch. Takže z novely, ktorá mala byť o schránkach, sa v priebehu dvoch jednaní parlamentu vo výbore a v pléne najprv dohodia tri paragrafy v dĺžke viac ako dve strany a ešte sa k nim teraz kompletne pozmení ten tretí. Ja vám garantujem, že nikto, aleže nikto v tejto snemovni, vrátane predkladateľov, netuší, čo predložil a prečítal. A je to koniec koncov vidno aj na zdôvodnení toho pozmeňujúceho návrhu.
Napriek tomu, že sa tejto téme venujem asi jedenásť rokov, ja sám nie som schopný v tejto chvíli domyslieť, čo v tom pozmeňujúcom návrhu je. Všimol som si len však, že v tom pozmeňujúcom návrhu je uvedené, že sa budú na dynamické nákupné systémy používať koncepty užšej súťaže.
Rád by som vám vysvetlil. Užšia súťaž je to, kde nemusíte verejne súťažiť, ale sa predvyberú nejakí uchádzači, ktorí potom súťažia. Užšia súťaž nemusí byť vždy zlá, nemusí byť že nelegitímna, ale je to zužovací manéver, ktorý môže a nemusí mať svoj dôvod. V tejto chvíli ideme hlasovať o niečom, z čoho jediné kľúčové slovo, ktorému je tu schopný ktokoľvek porozumieť, je užšia súťaž a to nie je dobré kľúčové slovo. Zvyšku tu už nerozumie vôbec nikto. Takto sa tu robia zákony, takto sa tu robí zákon o verejnom obstarávaní, z ktorého potom desaťtisíce obstarávateľov sú nešťastní, nadávajú každému poslancovi, kde ho stretnú. Som si istý, že budete súhlasiť. Ešte ste určite nestretli starostu, riaditeľa školy alebo niekoho iného, kto zodpovedá za míňanie verejných prostriedkov, aby vám nevynadal za ten zákon. A vy k nemu idete dneska prilepiť tieto štyri paragrafy, ktorým tu nikto nerozumie a ktoré sa tu prilepujú na poslednú chvíľu. Potenciálne teda zužovaním súťaže. Ja neviem povedať, či je to zlé. To sa nedá z tohto paragrafu takto narýchlo ani zistiť. A žiadny seriózny odborník to nevie.
Aby som už pokračoval v samotnej veci. Zároveň sa tu upravuje v spoločnej správe kompletne nové elektronické trhovisko. Pán minister Kaliňák hovoril o tom, že sa rozširuje elektronické trhovisko na nadlimitné položky. To znamená, na väčšie nákupy. To je síce pravda, ale to sa nerobí nejakým rozšírením. To sa robí kompletne nanovo napísaním. Ak si prečítate tú spoločnú správu, všetky paragrafy o elektronickom trhovisku sú tu nanovo napísané. Takto sa mení zásadný nástroj vlády na poslednú chvíľu v parlamente.
Zároveň dobrou tradíciou tejto snemovne, najmä za tejto vlády, sa stalo to, že neexistuje novela verejného obstarávania, v ktorej by sa nevyrazila diera do verejného obstarávania. Niekde menšia, niekde väčšia. Naposledy, keď vláda schvaľovala totálne neúčinný protischránkový zákon, tak bol dobrý aspoň na to, aby sa tu vyrazila diera pre predsedníctvo v Únii, že už sa nemusí súťažiť. To, že, o tom, že budeme predsedovať Únii, sme vedeli osem rokov, desať rokov? Aleže teraz zrazu rok a pol pred začatím je nutné zrušiť všetky pravidlá verejného obstarávania pre obstarávanie súvisiace s Úniou, na to bola jedine dobrá tá totálne neúčinná protischránková novela, ktorú sme tu schvaľovali v decembri a ktorá je dnes nahrádzaná ďalším vládnym zákonom, a čím to aj vláda priznáva.
Dnešná diera, len aby ste vedeli, je tu viacero advokátov, prosím najmä ich o pozornosť, podľa tejto diery, ktorá sa sem vkladá na poslednú chvíľu, už sa advokátske služby nebudú musieť obstarávať súťažou, ani iné právne služby. Niekto sa tak rozhodol. Pán minister Kaliňák to tak chcel dlhodobo. V 2013. si to ešte úplne netrúfol, urobil tam len takú polovičnú dieru. Dneska už táto hanba prešla a on má pocit, že už je ten zákon tak dlhý a zložitý, že si to nikto ani nevšimne. V každom prípade zákazky právne sa budú dávať bez súťaže.
A teraz, kolegovia, len aby ste vedeli, čo schvaľujete, odôvodnenie tejto zmeny hovorí, že vychádza to z toho, že predmetné právne služby môže poskytovať výlučne advokát. To je síce pravda, ale to nemá nič spoločné s tým, či sa majú súťažiť, alebo sa nemajú súťažiť. Čiže tak ako lekárske služby poskytoval len lekár a architektonické služby len architekt a účtovnícke služby a daňové a audítorskej služby len audítor alebo daňový poradca, tak to nemá nič s tým, či sa má súťažiť o tieto služby. To, že sa nemá súťažiť, je v smernici? Nie. Že sa nemusí. No, to je dosť veľký rozdiel, pretože vďaka tomu, čo sa nemusí, sme tu, pán minister, mali aj tzv. nástenkový tender, keďže vtedy na tzv. neprioritné služby sa nemuselo súťažiť na nič, a vy ste teda, vy nie, ale prvá Ficova vláda to využila na to, aby zadala miliardový tender bez súťaže, nástenku. A presne takisto sa odvoláva, však podľa smernice nemusí. Lenže tá smernica má úplne iný cieľ.
Dovoľte mi dostať sa teraz k elektronickému trhovisku. Ja osobne na rozdiel od niektorých kolegov si myslím, že elektronické trhovisko je veľmi dobrá vec ako myšlienka. A myslím si, že pre ďalšiu vládu, nech v nej bude ktokoľvek, ich čaká najmä úloha, ako túto myšlienku ďalej rozvíjať a zlepšovať, pretože má veľa problémov v tom, ako je dnes urobená. Ale napriek tomu elektronické trhovisko treba rozvíjať, nie rušiť. Zároveň však musím, ak mám byť poctivý, povedať dve veci. Prvá vec je, že argumenty ministra o úsporách sú totálne nepravdivé. A druhá je, že elektronické trhovisko a jeho problémy, vďaka ktorým tu budeme dnes schvaľovať aj uvoľnenie rúk starostom, spôsobil práve minister svojou filozofiou elektronického trhoviska.
Dovoľte mi začať úsporami. Rok 2013, čiže posledný rok, za ktorý sú rýchlo dostupné údaje, sa na Slovensku tendrovalo za 9,3 mld. eur. Z toho úspora bola 11 percent. To znamená, zhruba miliarda eur. Zhruba miliarda eur sa usporila ročne vo verejnom obstarávaní v roku 2013. Keďže nemáme separátnu štatistiku pre to, čo neskôr podliehalo elektronickému trhovisku, nevieme povedať, aké úspory z toho predstavovali tie zákazky, ktoré sú dnes na trhovisku. Ale aj pán Bobík tak nesmelo a slušne, pán Zajac možno menej nesmelo, sa snažil ministrovi naznačiť, že ak chcete porovnávať to, čo v elektronickom trhovisku má zmysel, tak nemôžete hovoriť o úsporách ako takých a musíte ich porovnať s tým, čo by sa stalo, keby tie súťaže bežali ako štandardné súťaže cez verejné obstarávanie ako dovtedy. Lebo v tých súťažiach bola dosahovaná priemerná úspora 11 % ešte aj za vlády Roberta Fica. Dovolím si len poznamenať, že za vlády Ivety Radičovej v roku 2012 to bolo 15 percent. To len tak ako pre pozornosť. To znamená, argumentovať tým, že sa dosiahla úspora 11 mil., je úplne irelevantné. Jediné relevantné porovnanie je, aká úspora sa dosiahla v porovnaní so štandardným verejným obstarávaním, keby bolo bývalo prebiehalo, čo vieme z historických údajov pomerne presne zistiť. K tomu potom treba pripočítať náklady elektronického trhoviska a vtedy vieme zistiť, čo je skutočná úspora elektronického trhoviska. To, samozrejme, minister neurobil, lebo potom by mu to až tak slávne nevyšlo. Je dokonca dosť možné, že by ani ako úspora nevyšlo. Dúfam, ak to raz spočíta, po tom, čo to Demagog,kl skontroluje, rád si tie údaje pozriem.
Preto dnes nevieme, či elektronické trhovisko úspory prináša alebo neprináša. Čo však vieme, je, že pre svojich klientov nefunguje veľmi dobre. Ja, takisto ako poslanec Zajac, vieme, na rozdiel od pána ministra, prečo sa starostovia sťažujú na elektronické trhovisko. Niektorí sa určite sťažujú účelovo. Radšej by zadávali zákazky kamarátom, ale drvivá väčšina sa nesťažuje účelovo. Drvivá väčšina sa sťažuje preto, že je to veľmi užívateľsky nepriateľský, komplikovaný systém, s ktorým sa im ťažko pracuje. Preto by ho najradšej nemali. A to, že to tak je, je dôvod toho, že minister sa rozhodol pre najhoršiu kombináciu, to je súkromný monopol. Zadal túto zákazku jednej súkromnej firme, ktorá má monopol na elektronické trhovisko, a preto naštvaný starosta, ktorého už ide šľak trafiť z toho, ako mu tam niečo nefunguje, nemôže povedať: viete čo, ja vás kašlem, idem ku konkurencii! A tým pádom by donútil elektronické trhovisko fungovať lepšie. Nemôže, lebo zákon mu hovorí, že to musí robiť na jednej štátom garantovanej, zaplatenej, ale súkromne vytvorenej platforme.
V tej Českej republike, ktorú minister kritizoval, bolo pôvodne päť, prežili z nich zatiaľ tri platformy. A verejný obstarávateľ sa môže rozhodnúť, ktorú z nich chce použiť. Každá z nich má inú sadu služieb, každá z nich má inú sadu funkcionalít, a preto pre obstarávateľa to nepredstavuje tento istý problém, pretože súťaž to rieši, to, čo nevie vyriešiť na Slovensku. To nie je niečo, čo som si vymyslel dnes. Každý, kto si pozrie monitoringy, vie, že o potrebe súťaže pri elektronickom trhovisku som hovoril od začiatku, a je to jeden z najzávažnejších problémov toho dnešného systému.
Paradox toho je, že ten jeden monopol ministra Kaliňáka stojí toľko alebo viac ako tá súťaž v Českej republike. Navyše v Českej republike je tá zmluva postavená tak, že sa naozaj platí až za výkony. Žiadny úvodný štvormiliónový poplatok za to, že sa vytvorí vôbec elektronické trhovisko. Žiadny mesačný poplatok za dostupnosť. Je tam jednoducho poplatok za transakciu. Predáš, dostaneš províziu, nepredáš, nedostaneš províziu. To sú veci, kde si treba povedať, že elektronické trhovisko zlyháva. Ale to nie je zlyhanie myšlienky trhoviska. To neznamená ani, že má byť zrušené. To, naopak, znamená, že treba otvoriť ho súťaži a treba ho ďalej rozvíjať. A to ja osobne podporujem.
Na druhej strane ak minister príde po šiestich mesiacov do parlamentu s komplet novým legislatívnym znením v celej úprave elektronického trhoviska, ale komplet všetkého, tak to hovorí niečo o tom, ako kvalitne pripravil tú legislatívu na začiatku. Preto ja som aj podpísal, aj podporujem pozmeňujúci návrh poslanca Petráka, teda aj poslancov ostatných opozičných, ale vieme, ktorý tu dnes prejde, ktorý hovorí, že sa zvyšuje limit z 1 000 na 5 000 eur pre elektronické trhovisko. Podpísal som ho nie preto, že si myslím, že limity ako také treba zvyšovať, ale podpísal som ho preto, že ak štát vytvoril monopolný nástroj, ktorý je užívateľsky nevhodný a nefunkčný, tak v takej situácii je povinnosťou štátu riešiť tú nefunkčnosť. Ak raz príde minister vnútra, ktorý bude vedieť aj cez súťaž zaručiť, že tie portály sú kvalitné, že každý si v nich nájsť to, čo potrebuje, potom teoreticky môže byť aj nulová hranica, keď si ju niekto vymyslí. Ale kým to tak nie je, tak do tej chvíle ja si myslím, že je úplne pochopiteľné, že taká hranica existuje. Ale tá hranica a jej zvýšenie je dôkazom zlyhania nastavenia elektronického trhoviska, nie dôkazom jeho funkčnosti.
Posledný bod, ktorému sa chcem venovať, sú schránkové firmy. Keďže sa tomu venovali moji predrečníci pomerne rozsiahlo, a myslím si, že vo väčšine toho, čo povedali, by som to len opakoval, dovoľte mi tu byť stručnejší. V prvom rade chcem povedať, že táto novela, ako je tu predložená, je pokrokom oproti súčasne platnému právnemu stavu, ktorý presadila vláda Roberta Fica v decembri minulého roka. Je pokrokom preto, že zo štyroch princípov, ktoré sme definovali pre takýto zákon, vtedy nefungoval žiadny, dnes fungujú v tomto návrhu aspoň dva a pol zo štyroch. Funguje to, že na rozdiel od toho prvého sa majú odkrývať skutoční majitelia. Funguje to, že má vzniknúť register, ktorý ich bude kontrolovať, a že má byť verejne dostupný. A čiastočne môže fungovať aj vymáhateľnosť.
Tu sa vrátim k tomu, čo pán poslanec Zajac najmä napádal a za čo ho zase napádali, myslím si, že aj ostatní rečníci, a to je kontrolovateľnosť. Systém, ktorý navrhuje tento zákon, systém čestného vyhlásenia a jeho možnosti kontroly, nie je zlý, len je kľúčovo závislý na aktivite orgánu, ktorý to bude robiť. Na jeho nezávislosti, na jeho zdrojoch a na jeho kvalite. Preto ešte v decembri, keď sa tu o tom diskutovalo, sme navrhovali s pani kolegyňou Žitňanskou Národnú banku Slovenska, ktorá aj tú nezávislosť, aj tú kvalitu, aj tie skúsenosti má. V tomto návrhu je to na Úrade pre verejné obstarávanie, ktorý, ako vieme, má úplne iné kvalitatívne problémy. Úrad pre verejné obstarávanie dnes nevie zabezpečiť ani promptné ukončenie kontrol. Každý z vás, kto ako poslanec napríklad dával podnety Úradu na verejné obstarávanie, vie, že trvalo rok, rok a pol, kým sa vykonala kontrola. Úrad, ktorý kontrolu, ktorú zo zákona má ako jadrovú svoju činnosť a ktorú musí vykonávať, ju robí rok a pol, tak tipnite si, ako to s ním dopadne, keď začne dostávať podnety na to, že v tom registri nie sú pravdivé údaje. Dopadne to dlhotrvajúcim formalistickým prístupom.
Preto ja za najväčšiu slabinu tohto návrhu vnímam dneska to, že kombinuje čestné vyhlásenie, ale so silnými právomocami úradu, ale kombinuje to s úradom, ktorý nemá na to, aby tie právomoci využil. To je asi jeho najväčšia slabina.
Druhá najväčšia slabina, a tú vieme riešiť trochu aj tu, a preto podávam pozmeňujúci návrh, druhá najväčšia slabina sa týka toho, že naozaj tento návrh pokrýva len verejné obstarávanie. Ako vieme, väčšina podvodov súvisiacich so schránkovými firmami už dnes prebieha cez iné mechanizmy, ako je verejné obstarávanie. Okrem iného aj preto, že mnoho vecí, ktoré ľudia vnímajú ako verejné obstarávanie, nie sú verejné obstarávania. Dovolím si povedať príklad. Keď zdravotné poisťovne vrátane štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne nakupujú zdravotnú starostlivosť od poskytovateľov, čo je biznis v hodnote miliárd eur, tak to nie je verejné obstarávanie podľa zákona o verejnom obstarávaní, lebo to má osobitný režim. Preto napríklad tento zákon neošetrí ani zdravotné poisťovne a ich vlastnenie schránkami, ale ani zdravotných poskytovateľov súkromných a ich vlastnenie schránkami. To je niečo, čo je zásadná diera v tomto zákone.
Zároveň už dnes vďaka Váhostavu, ale aj pánovi Tkáčovi z J&T vieme, že využitie schránkových firiem na oklamanie zákona, právneho štátu dnes nie je limitované len na priame obchodovanie so štátom. Je dnes súčasťou aj konkurzu a reštrukturalizácie, ako sme boli svedkami vo Váhostave, kde schránkové firmy slúžili na obchádzanie limitov pre spriaznené osoby, pre to, čo si môže majiteľ so svojou firmou robiť. A dnes sme svedkami toho, že slúžia aj na obchádzanie pravidiel v bankovom sektore pre to, čo majitelia môžu robiť, komu môžu požičiavať, ako môžu sami seba financovať. To sú zdanlivo komplikované veci, ale sú to veci, ktoré otvárajú dvere, a tie dvere sú dnes hojne využívané pre miliardové porušovania zákonov, či už v procese konkurzu a reštrukturalizácie alebo v procese finančného sektora.
Preto ja podávam pozmeňujúci návrh, ktorý, ako už aj spomenula kolegyňa Žitňanská, je v mnohom identický s jej návrhom, keďže obsahuje časti, ktoré sme spoločne pripravili ešte v decembri, a rozširuje na verejné financie všetky požiadavky na protischránkové firmy z verejného obstarávania. Ten jej návrh obsahuje naviac ešte aj pokutový mechanizmus, ktorý podporujem, ale ktorý už je jej dielom. Ten môj návrh obsahuje naviac ešte tri iné body.
Prvý bod je to, že aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, súkromní, budú musieť byť zapísaní v registri, keďže prijímajú verejné financie. A to dnešný zákon ani ten pozmeňovací návrh nerieši. Druhý je, že v procese konkurzu a reštrukturalizácie budú považované schránkové firmy za spriaznené osoby, pokiaľ nedokážu opak, čím pádom sa obmedzí klamanie veriteľov nepoctivými dlžníkmi v procese konkurzu a reštrukturalizácie. A tretí je, že v prípade bánk sa úvery schránkovým firmám budú považovať automaticky za úvery spriazneným osobám. To znamená, že už nebude možné, aby niekto požičal na Cyprus stovky miliónov eur firme, ktorá nie je ochotná informovať, kto ju vlastní a zároveň si to vykazoval ako štandardnú úverovú aktivitu.
Prosím zároveň, aby sa o týchto bodoch hlasovalo o každom osobitne. Chcem povedať, že neni to také hrozné, lebo ten pozmeňovací návrh má len v skutočnosti dva body, keďže tie všetky podbody sú súčasťou bodov. Takže poprosím pána spravodajcu teda hlasovať o obidvoch bodoch osobitne, budú to dve hlasovania.
A dovoľte mi teraz predniesť ten návrh samotný, čím dovoľte mi aj ukončiť obsahovú časť tohto vystúpenia.
Je to pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1494.
Bod 1. V čl. II sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:
1. V § 35 ods. 4 sa za písm. k) vkladá nové písm. l), ktoré znie:
"l) právnické osoby, ktoré nie sú zapísané v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu, 30zzc), ak ide o poskytnutie úveru týmto právnickým osobám."
Poznámka pod čiarou k odkazu 30zzc) znie:
"30zzc) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Doterajšie písm. l) sa označuje ako písm. m).
Bod 2. V § 35 ods. 5 sa dopĺňa písm. l), ktoré znie:
"l) právnické osoby, ktoré nie sú zapísané v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu, 30zzc), ak ide o poskytnutie úveru týmto právnickým osobám."
Doterajšie znenie čl. II sa označuje ako bod 3.
Bod 2. Za čl. IV sa vkladajú nové čl. V až XIII, ktoré znejú:
"ČI. V
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
Za § 41 sa vkladá § 42, ktorý znie:
"§ 42 Právnická osoba môže byť nadobúdateľom privatizovaného majetku podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu. Poznámka 8k".
Poznámka pod čiarou k odkazu 8k) znie:
"8k) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Čl. VI
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
Za § 14b sa vkladá § 14ba, ktorý znie:
"§ 14ba
Právnická osoba, ktoré nie je subjektom verejnej správy, 23d), môže byť nadobúdateľom majetku štátu podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu, 23e)."
Poznámky pod čiarou k odkazom 23d a 23e znejú:
"23d )§ 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
23e) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Čl. VII
Zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
V § 14 ods. 2 znie:
"(2) Verejnoprávna inštitúcia nemôže previesť vlastnícke právo k majetku ani na
a) právnickú osobu, v ktorej je štatutárnym orgánom alebo členom riadiaceho, výkonného alebo dozorného orgánu fyzická osoba uvedená v ods. 1, alebo
b) právnickú osobu, ktorá nie je subjektom verejnej správy, 25a), a nie je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu. 25b)."
Poznámky pod čiarou k odkazom 25a a 25b znejú:
"25a) § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
25b) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Čl. VIII
Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý znie:
"§ 13a
Právnická osoba, ktoré nie je subjektom verejnej správy, 24a), môže byť nadobúdateľom majetku obce podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu, 24b)."
Poznámky pod čiarou k odkazom 24a a 24b znejú:
"24a) § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
24b) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ."
Čl. IX
Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
Za § 11 sa vkladá § 11a, ktorý znie:
"§ 11a
Právnická osoba, ktoré nie je subjektom verejnej správy, 21), môže byť nadobúdateľom majetku vyššieho územného celku podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu, 22)".
Poznámky pod čiarou k odkazom 21 a 22 znejú:
21) § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
22) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Čl. X
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
Bod 1. § 8a ods. 11 sa dopĺňa ods. 12, ktorý znie:
"(12) Právnickej osobe môže byť poskytnutá dotácia podľa tohto zákona vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu. 14cc)."
Poznámka pod čiarou k odkazu 14cc znie:
"14cc) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Bod 2. § 20 ods. 8 sa dopĺňa ods. 9, ktorý znie:
"(9) Právnickej osobe, ktorá nie je subjektom verejnej správy podľa § 3 ods. 1, môžu byť poskytnuté prostriedky Európskej únie vtedy, ak je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu. 14cc)".
Čl. XI
Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
1. Za § 34 sa vkladá § 34a, ktorý znie:
"§ 34a
Zdravotná poisťovňa sa zapisuje do registra konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu. 57a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 57a znie:
"57a) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
2. § 35 ods. 2 sa dopĺňa písm. k), ktoré znie:
"k) výpis z registra konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu. 57a)".
3. § 39 ods. 1 sa dopĺňa písm. i), ktoré znie:
"i) zdravotná poisťovňa nie je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu. 57a)".
Bod 4. Za § 86l za vkladá § 86m, ktorý znie:
"§ 86m
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2015
Zdravotná poisťovňa, ktorej bolo vydané povolenie podľa doterajších predpisov, je povinná zapísať sa do registra konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu, 57a), najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zdravotnej poisťovni, ktorej bolo vydané povolenie podľa doterajších predpisov a nebola do 31. augusta 2016 zapísaná do registra konečných užívateľov výhod, zaniká platnosť povolenia."
Čl. XII
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
§ 9 ods. 1 sa dopĺňa písm. f), ktoré znie:
"f) veriteľ, ktorý spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásil svoje pohľadávky prevyšujúce 100 000 eur a ktorý nie je zapísaný do registra konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu. 3b)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 3b znie:
"3b) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Čl. XIII
Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. § 12 ods. 3 sa dopĺňa písm. d), ktoré znie:
"d) je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu, 13c); to sa nevzťahuje na právnickú osobu, ktorá je subjektom verejnej správy. 13d)".
2. § 12 ods. 4 sa dopĺňa písm. c), ktoré znie:
"c) je zapísaná v registri konečných užívateľov výhod podľa osobitného predpisu; to sa nevzťahuje na právnickú osobu, ktorá je subjektom verejnej správy."
Poznámky pod čiarou k odkazom 13c a 13d znejú:
"13c) § 134a zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
13d) § 3 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
3. Za § 102r sa vkladá nový § 102s, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 102s
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2015
Ak tento zákon neustanovuje inak, poskytovateľ, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť ako právnická osoba na základe povolenia, je povinný zapísať sa do registra užívateľov výhod podľa osobitného predpisu, 13c), najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Poskytovateľovi, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť ako právnická osoba na základe povolenia a nebol do 31. augusta 2016 zapísaný do registra konečných užívateľov výhod, zaniká platnosť povolenia".
Doterajší čl. V sa označuje ako čl. XIV.
Samotný pozmeňovací návrh som odôvodnil pred jeho predložením v rozprave.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Keďže budem vecne reagovať vo svojom vystúpení, chcem vám poďakovať za podporu a tak isto vyjadriť podporu vášmu návrhu.
Ďakujem.

Chcem len potvrdiť to, čo povedala pani poslankyňa Žitňanská, že tento návrh, ktorý práve predniesla, ktorý som aj ja podporil svojím podpisom, aj ten návrh, ktorý ja prednesiem, sú v mnohom podobné, ale nie sú identické. Ja chcem podporiť to, čo pani poslankyňa pripravila samostatne. A v tom jej návrhu to je, a to je naozaj aj riešenie otázky, povedal by som, penalizácie, potrestania, nedodržiavania pravidiel. Myslím, že je to veľmi vhodný doplnok. Plus, samozrejme, aj to rozšírenie účinnosti zákona, v ktorom sme ešte spolupracovali, je veľmi dobré. A ja sa ho ešte vo svojom pozmeňovacom návrhu pokúsim trochu dotiahnuť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Hlina, myslím si, vystihol jednu vec, ktorá naozaj už je dnes prekonaná. Všeobecná podmienka vysokoškolského vzdelania ako podmienka na vykonávanie určitej činnosti mala zmysel, keď vysokoškolské vzdelanie bolo elitnou vstupenkou, ktorú malo možno 10 % populácie, ako sme to mali zhruba do konca osemdesiatych rokov. Dnes však Slovensko rovnako ako skoro všetky vyspelé štáty začína mať oveľa výraznejší počet ľudí s vysokoškolským vzdelaním. To je vo väčšine pozitívum, aj keď pri kvalite niektorých našich vysokých škôl, tie pozitíva sa najviac strácajú. Ale pokiaľ viac našich ľudí bude mať kvalitné vysokoškolské vzdelanie, tak to je len pozitívum. Len to zároveň znamená, že naozaj všeobecná podmienka vysokoškolského vzdelania ako garancie nejakej elitnosti takých ľudí sa už takmer úplne stratila. Takže naozaj používať túto podmienku na, povedal by som, rozlišovanie ľudí je nezmyselné. Naozaj tie argumenty môžu byť, ak ide nejakú odbornú činnosť vo väzbe na konkrétne vzdelanie. Takže ak niekto chce vykonávať, povedzme, činnosť v bankovej rade, tak by mal mať vzdelanie a prax, ktorá s tým súvisí. To isté sa týka napríklad Ústavného súdu, ako vieme. Ale všeobecná podmienka absolvovania všeobecnej vysokej školy, kde to môže byť čokoľvek, od jadrovej fyziky po sociálnu prácu, a to nejako rozlišuje tých ľudí, ktorí ten diplom majú a nemajú, už naozaj v dnešnej dobe žiadny zmysel nemá. Takže v tomto, pán kolega Hlina, aj keď to expresívnejšie povedal, má nepochybne pravdu. A dovoľte mi na záver skončiť len vtipom, ktorý dnes, bohužiaľ, na Slovensku je až príliš často pravdivý, o tom, ako sa rozprávajú dvaja inžinieri, pričom jeden hovorí, že: „Keď viem, aký som ja inžinier, bojím sa ísť k lekárovi.“

Ďakujem pekne. Keďže môžem nadviazať, keďže môžem nadviazať na kolegov, dovoľte mi pripomenúť, že zmysel opravy v treťom čítaní, ktorá sa ani nerozdáva, robí sa na mieste, je naozaj oprava zjavných pisárskych chýb. Nie je to nič komplikovanejšie ako to, lebo inak by sme tu o tom nemohli hlasovať. Ja musím povedať, že dokonca aj u kolegu Poliačika to nie je v poriadku, aby sme hlasovali o tom, čo navrhol, akokoľvek mu vecne rozumiem a vecne s ním aj súhlasím, čo navrhol, ale tiež to sem nepatrí, do tretieho čítania.
Pýtam sa, čo vám okrem vlastnej arogancie bráni vrátiť to do druhého čítania, tam to štandardne opraviť a odhlasovať. Čo okrem vašej arogancie? Máte dosť hlasov, máte ich tu 83, zákon čakal viac ako týždeň na hlasovanie, môže počkať ešte 24 hodín, nič sa nestane.
Pán predseda, a teraz vám to poviem v dobrom, pánovi Paškovi trvalo sedem rokov svojho predsedovania, kým sa stal absolútne arogantným človekom, ktorý robil heslo "Vyhraj voľby, môžeš všetko." Aby ste sa vy za trištvrte roka nedostali do toho istého bodu, vám neprajem. A chcem vás poprosiť, aby ste na tomto demonštrovali, že to bude inak, že štandardne ako parlament, odhlasujte si, čo chcete, keď na to máte väčšinu, ale urobte to normálnou procedúrou, lebo inak už tento parlament je absolútny trhací kalendár, kde nemá význam sa zúčastniť na hlasovaní, a ja chcem týmto aj vyzvať všetkých kolegov, ktorí ešte majú legislatívny proces a zákony v najmenšej úcte, aby, ak pôjdeme teraz hlasovať o tomto zákone, aby sa ho nezúčastnili, vstali a demonštratívne odišli, pretože ak toto prijmeme, potom už sme tu naozaj len hlasovací panáci, ktorým možno predostrieť čokoľvek akokoľvek nekvalitné. A teraz to nesúvisí nejako s tým, či vecne súhlasím alebo nesúhlasím s tým návrhom, ktorý je zlý, ale to s tým naozaj nijak nesúvisí.
A poprosím vás, pán predseda, ak ma na budúce budete chcieť poučovať, ja to prijmem, ale predovšetkým si zabezpečte kvalitný legislatívny proces v tomto parlamente, lebo na to tu sme a za to ste vy platený. Potom poučujte poslancov kvôli nejakým politickým vyjadreniam. (Reakcia z pléna.)
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predseda. Budem extrémne stručný, nebudem zdržovať hlasovanie. Vzhľadom na pozmeňujúce návrhy schválené v druhom čítaní, si dovoľujem požiadať pána ministra, aby stiahol tento zákon z rokovania Národnej rady alebo prevzal zaňho plnú politickú zodpovednosť.
Ďakujem. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne. Pôvodne som ani nechcel vecne, ale keďže predchádzajúci dvaja kolegovia to komentovali vecne, tak dovoľte mi najprv vecne.
Minimálne počty žiakov v triedach vznikli tak, že minister financií Kažimír podmienil financovanie lepšie školstva zefektívnením, a preto vtedajší minister školstva Čaplovič prišiel s návrhom mať minimálne počty žiakov v triedach. Už vtedy ten návrh bol pomerne deravý, pretože tam, kde nás naozaj tlačí problém s neefektívnosťou škôl, napríklad v odbornom školstve, ponechával také nízke počty, ešte aj z nich výnimky, že v skutočnosti to k ničomu nepovedie. A jedine, kde ešte mal ako-tak, bolo práve v tejto oblasti základných škôl. Ako vidíme ani to sa za tejto vlády a pravdepodobne ani neskôr neodohrá. A vo výsledku minister financií Kažimír zase, naopak, žiadne dodatočné financie nad rámec toho, čo aj tak vláda pridelila, neschválil, takže výsledkom je dneska zákon, ktorý školstvo nezefektívňuje, dnes sa do toho vyráža posledná diera. Viac peňazí v školstve nebude, po štyroch rokoch sme tam, kde sme boli na začiatku po trojitej zmene zákona.
Ale dovoľte mi predsa len k tomuto samotnému návrhu procesne. A tu sa tiež obraciam na vás, pán predseda, ako spolupredkladateľa tohto návrhu, že ak uprostred hlasovania je predložený pomerne rozsiahly pozmeňujúci návrh, tak je asi vecou elementárnej legislatívnej kultúry, že o ňom nemôžeme teraz hlasovať, a mala by byť minimálne možnosť si ho preštudovať a aj o ňom diskutovať.
Ja som tu bol priamo naživo svedkom toho, ako líder jednej politickej strany a úplne normálne sa teraz pýta iných poslancov narýchlo, že čo je to za návrh, pretože neexistovala žiadna možnosť relatívne preskúmať, prediskutovať a prijať k nemu relevantné rozhodnutie. Preto, pán predseda Národnej rady, verím, že nebudeme hlasovať teraz o tomto bode, ak sme v tejto chvíli počuli prvýkrát tento pozmeňujúci návrh.
Ďakujem.

94.
Vážené pani poslankyne, alebo vážená pani poslankyňa, aby som bol presnejší, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť k tomuto zákonu s veľmi konkrétnymi otázkami a pripomienkami na ministra, teda, samozrejme, do diskusie aj s ostatnými kolegami, ale predkladám, že tak ako pri iných veciach to bude najmä minister, kto bude reagovať.
Z môjho pohľadu sú v tom, čo sa v tomto zákone rieši, dôležité dve témy a chcem na úvod zdôrazniť, že pri dani z príjmov by sme mohli riešiť veľmi veľa zásadných tém, a predpokladám, že aj v najbližších ôsmich mesiacoch bude o tom politická diskusia predvolebná, kam ktorá politická strana, ktorý politik chce ten systém ťahať. Ale to ja dneska nechcem robiť, dnes sa chcem, naopak, venovať tomu, čo tu je, a klásť k tomu určité otázky a poznámky.
Prvá tá zásadná otázka, ktorá tu je, sa týka snahy zatraktívniť obchodovanie s cennými papiermi na burzách, alebo teda na regulovaných trhoch. K tomu sa tu dopĺňajú nielen daňové zvýhodnenia, ku ktorým sa ešte vrátim, ale sa k tomu dopĺňa aj oslobodenie od zdravotného poistenia takýchto dividendových príjmov.
Tu chcem zdôrazniť, že je téma, ktorú podľa mňa by sme mali minimálne v horizonte toho ďalšieho volebného obdobia k nej nájsť, samozrejme, možno aj odlišné politické stanovisko, ale ak existuje téma, kde by sa podľa mňa dalo nájsť spoločné, tak je to táto téma, a to vysvetlím prečo.
Platenie zdravotných odvodov z dividend je niečo, čo je extrémne systémové na papieri, ale veľmi komplikované a nie vždy až taký efekt prinášajúce v praxi. Systémovo na papieri je to preto, že ak zdravotné poistenie je v podstate iná forma dane z príjmu občana financovanie zdravotníctva, čo tak reálne je, tak nie je dôvod, aby sa neplatil aj z takéhoto typu príjmu. V praxi je to komplikované práve preto, že zdravotné poisťovne, poistenie má veľa špecifík, a v praxi táto snaha zavedená, treba povedať, predchádzajúcim parlamentom, predchádzajúcou vládou naráža na prekážky.
Ja len stručne zhrniem, len za, myslím, že sú to 4 roky, za ktoré sme mali dvoch ministrov financií, teda Ivana Mikloša a pána Kažimíra, sa najprv zdravotné odvody na dividendové príjmy zaviedli, vo výške 10 % za Radičovej vlády, potom sa zvýšili na 14 % za vlády Roberta Fica, potom sa zároveň zásadne, a to bol vlastne najväčší, čo sa zásadne zvýšil maximálny vymeriavací základ na tieto príjmy, z ktorých sa platia dividendy, teda z ktorých sa platí zdravotné poistenie, potom sa ten základ zase znížil pozmeňujúcim návrhom poslanca SMER-u pred nejakým časom a teraz sa navrhuje z toho vynechať takéto príjmy z kapitálov, teda z akcií kótovaných na burze, aby som to povedal ľudovo, aby som to nehovoril komplikovane.
Toľko zmien v priebehu štyroch rokov spojených zároveň, pokiaľ viem, pán minister opäť môže zareagovať neskôr, s pomerne nízkymi príjmami z tohto zdroja znamenajú, že máme, je otázka, do akej miery celý tento inštitút je zmysluplný. A to hovorím nie teoreticky a z hľadiska papiera, kde sa na tom zhodli aj ľavicová, aj pravicová vláda pôvodne, ale z hľadiska praktického uplatnenia jeho efektov.
Dnes pán minister navrhuje do tohto systému vyraziť pomerne veľkú dieru, aj nespravodlivosť, musím povedať, v prospech v podstate veľkých, lebo to znamená, že veľké firmy kótované na burze, z ich dividend sa nebude platiť zdravotné poistenie, malé firmy z malých dividend zdravotné poistenie platiť bude, aspoň podľa dôvodovej správy, som rád, keď to bude vysvetlené. (Reakcia ministra.) No ja viem, fyzické osoby tie dividendy majú, no však... (Reakcia ministra.) Áno, ale tie zisky sa platia z tých firiem samotných a tie firmy tým budú, samozrejme, zvýhodnené. Koniec koncov to je možno aj úmysel deklarovaný, podporiť kótovanie na burze, len v podstate podporuje sa to tým, že sa vytvára diera pre určitú skupinu firiem.
Ja čo tu chcem otvoriť ale, a to je, teda ten môj prvý bod je, že myslím, že nastal čas, a, naozaj, keďže toto je vec, kde, či to považujeme za pozitívum, alebo negatívum, majú či už maslo na hlave, lebo vládli, v ruke, obe vlády, lebo obe vlády, teda jedna zaviedla a druhá to zásadne rozšírila. Tak ak je niekde priestor na, nechcem povedať, že apolitickú, ale povedzmeže viac odbornú, ako čisto politickú diskusiu, tak je to podľa mňa téma zodvodňovania dividend a do akej miery je, resp. do akej miery.

Takže to možno, pán minister, sme v prvom čítaní, nemusíme debatovať o technike. Zaujímal by ma váš názor, naozaj pozerajúc sa dopredu. Ako, dúfam, budete súhlasiť, ja som tiež v tom vystúpení v tejto časti zvolil relatívne mimo-, povedal by som, mimokonfliktný postoj v snahe skôr otvoriť naozaj debatu. Tak verím, že aj vy v tej reakcii ju, to podporíte.
Druhá vec, kde musím byť trošku kritickejší, hoci tiež rozumiem dobrému úmyslu, je v podstate oslobodenie na príjmy z prevodu cenných papierov obchodovaných na regulovanom trhu po uplynutí časového testu jeden rok od dane. V tejto súvislosti sa mi otvárajú dve otázky. Jedna je opäť, jedna sa vzťahuje k III. pilieru, lebo ministerstvo všetky tieto kroky komunikovalo, akože vytvára určitý IV. pilier, že vlastne vytvára daňové zvýhodnenia pre nákup takýchto cenných papierov aj tým odvodovým zvýhodnením, aj tým daňovým zvýhodnením. A moja otázka je, pán minister, že či považujete za správne vytvárať IV. pilier, keď nemáme veľmi, by som povedal, že veľmi dobre fungujúci III. pilier, ktorý neprináša ani to zhodnotenie a, naopak, má pomerne vysoké náklady pre sporiteľov, to je ten dobrovoľný. A keď aj, samozrejme, pri II. pilieri, verím, že sa zhodneme, že by bolo potrebné tiež možno uzavrieť tú politickú vojnu a skôr sa dlhodobo ústretovo dohodnúť na pravidlách, ktoré prinesú sporiteľom čo najväčšie prostriedky.
Či v takej chvíli prísť osem mesiacov pred voľbami do parlamentu v podstate so IV. pilierom, ako ste to aj vy komunikovali, alebo minimálne vaši zástupcovia, či to je úplne systematický prístup k riešeniu dlhodobých úspor a penzií, akokoľvek ten úmysel môže byť dobrý.
A s touto podporou sa mi spája ešte jedna otázka, a to je otázka, môžeme ju nazvať aj Tkáčova otázka, lebo ako ste možno niektorí kolegovia zachytili, viem, že pán minister financií, to predpokladám, že určite, predseda predstavenstva J&T banky pán Tkáč reagoval na moje pochybnosti o tom, že táto banka má 43 % svojho úverového portfólia na Cypre v schránkových firmách. Reagoval tým, že účelom tohto kroku je optimalizovať daňové povinnosti slovenských a českých daňových subjektov, ktoré teda s bankou obchodujú. A v tej súvislosti, ale to už dneska riešiť nechcem, to rieši kontrola finančnej správy v tejto chvíli, aspoň dúfam, ale on v tej chvíli, on v tejto situácii povedal, že práve slovenský právny režim zdaňovania kapitálových ziskov je v porovnaní s ostatnými krajinami, nielen s Cyprom, ale aj s niektorými susediacimi, nevýhodný pre investorov a že aj to je dôvod, prečo teda oni či už legálne, alebo možno aj nelegálne, to je naozaj určitá kontrola, pomáhajú klientom optimalizovať dane cez Cyprus, práve dane z kapitálových ziskov.
Preto sa chcem, pán minister, spýtať, rovnako ako pri tých zdravotných odvodoch, že či vy sa stotožňujete s týmto pohľadom, že náš režim zdaňovania kapitálových ziskov nie je konkurencieschopný a vhodný, alebo či teda si myslíte, že je správny. A potom je otázka, že či je správne opäť z neho vytvárať dieru len pre cenné papiere, ktoré sú kótované na burze dlhšie ako rok. Lebo pokiaľ ja viem, jediná ďalšia takáto významná existujúca diera je pri nehnuteľnostiach, ale tam je, ak sa nemýlim, päťročný test, z hlavy tu teraz hovorím, a je to niečo, čo sa naozaj týka každého občana. To znamená, že je to skôr určitá ochrana bežných ľudí pred dôsledkami zvyšovania hodnôt nehnuteľností mimo ich kontrolu. Nie je to nejaký nástroj pomoci investorom. Takže či v tejto situácii vy považujete za vhodné riešiť to opäť tým, že sa konkrétne pomôže jednej skupine, nebudeme riešiť celkovú konkurencieschopnosť nášho daňového režimu zdaňovania kapitálových ziskov.
Takže toľko otázky z mojej strany. Uvedomujem si, že sú možno viac odborné, ako politické v tejto chvíli, ale napriek tomu by ma veľmi zaujímala na ne vaša odpoveď.

Ďakujem pekne.