Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

10.11.2015 o 17:42 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 10.11.2015 17:42 - 17:52 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť s pozmeňujúcim návrhom k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Dovoľte mi začať tým, že s pánom ministrom financií Kažimírom máme závažné oblasti, v ktorých sa nezhodneme, a závažné oblasti, v ktorých sa zhodneme. Medzi tie závažné oblasti, v ktorých sa nezhodneme, sú napríklad otázky toho, ako konsolidovať verejné financie, aké má byť zdanenie, či už pracujúcich rodín alebo aj malých podnikateľov. Nezhodneme sa ani v otázkach kontroly auditu eurofondov, čo sú všetko mimoriadne závažné veci a boli predmetom aj kritiky, aj polemiky, a myslím si, že aj budú. Je však dôležité, aby, naopak, tam, kde je možná spolupráca a kde máme podobnú filozofiu a podobný názor, sme boli schopní prekonať či nevraživosti alebo nezhody v iných oblastiach a dospieť k riešeniam lepším pre občanov a, naopak, v oblasti podpory a pomoci spotrebiteľom, najmä finančným spotrebiteľom je oblasť, kde dlhodobo takúto schopnosť spolupráce s pánom ministrom nachádzame. Nie je to dnes prvýkrát a preto by som to ani nechcel pripisovať predvolebnému obdobiu. Naopak, musím zdôrazniť, že už v roku 2012, v podstate hneď, takmer hneď po zmene vlády sme dokázali spolupracovať na niektorých opatreniach v tejto oblasti. A dnes tomu verím, že budeme pokračovať.
Sme totiž aspoň v tejto oblasti vedení spoločnou filozofiou, ktorá hovorí, že finančný spotrebiteľ má byť samostatný, svojstojný, slobodný, ale práve túto slobodu a následne väčšiu súťaž medzi finančnými inštitúciami umožňuje aj dobre naformulovaná regulácia. To znamená, že lepšia hospodárska súťaž, lepšie podmienky pre spotrebiteľa sú ďalšie okolnosti dosiahnuteľné aj reguláciou, nielen voľným pôsobením trhu.
Týka sa to najmä situácie v úveroch na bývanie, ktorá sa týka možnosti konkurenčného boja po tom, čo už niekto úver na bývanie zoberie. Pretože v okamihu, keď si človek úver berie prvýkrát, tak, samozrejme, vtedy trh poskytuje pomerne vysokú mieru súťaživosti, kde si on môže vybrať medzi rôznymi bankami, ktoré mu takýto úver poskytnú, a môže si slobodne vybrať tú, ktorá mu poskytne najlepšie podmienky pre jeho situáciu.
Čo však riešime už niekoľko rokov, je, čo s klientmi, ktorí si už raz ten úver vezmú, a ako podporiť súťaž aj následne, keďže mnohé úvery na bývanie sú úvery dlhodobé. Ja osobne mám hypotéku na 20 rokov. Verím, že mnohí ostatní občania aj dlhšiu, na 30 rokov. Myslím, že dlhšie už veľmi na Slovensku nie sú. A to je obdobie, za ktoré dochádza i k radikálnym zmenám úrokových mier, trhových podmienok a ďalších vecí. To znamená, aj nehovoriac o samotnom bankovom trhu. Takže neumožniť nepodporovať súťaž po poskytnutí úveru na bývanie nás oberalo o veľké benefity pre občanov.
Preto už v roku 2010 som ešte ako poslanec vtedy vládnej koalície presadil to, aby mohli ľudia pri tzv. období refixácie, teda keď sa im zo zmluvy mení úroková sadzba, mohli slobodne a bez poplatkov splatiť svoj úver a prejsť do inej banky, čo sa ukázalo byť ako, na základe zahraničných skúseností ako účinná páka na to, aby banky ponúkali ľuďom lepšie podmienky v tejto chvíli. Ten moment nebol zvolený náhodne. Ten moment refixácie bol zvolený preto, že banky práve na toto obdobie refixácie majú fixované aj svoje finančné zdroje aj s následnými úrokovými nákladmi, a preto môžu oprávnene tvrdiť, že ak občan predčasne spláca hypotéku alebo iný úver na bývanie mimo takéhoto obdobia, tak aj banke vznikajú určité náklady, ale v tom období mu nevznikajú. Preto sme zaviedli bez kompenzácie pre banky túto možnosť zmeny. A zároveň v roku 2012 už v spolupráci s pánom ministrom Kažimírom sme túto možnosť ďalej rozšírili na ďalšie úvery na bývanie, ako aj sme spresnili povinnosti bánk tak, aby sa táto povinnosť nedala obchádzať.
Výsledkom dnes je to, že refinancovanie úverov na bývanie dnes predstavuje väčšinu úverov na bývanie, a podľa odhadov expertov, s ktorými som spolupracoval v Národnej banke Slovenska, je efekt tohto mechanizmu zhruba pol percentuálneho bodu nižších úrokových sadzieb na refinancovanie, ako by inak boli, čo môže znieť veľmi mierne, ale pri objemoch úverov vo výške niekoľko sto miliónov eur za kvartál, ku ktorému dochádza, sú to úspory pre občana v desiatkach miliónov eur. Pre občanov v desiatkach miliónov eur mesačne.
Dnes prichádza ministerstvo financií a vláda s návrhom nového zákona na bývanie, ktorý, ako aj minister vysvetlil v úvodnom slove, primárne reflektuje európsku legislatívu v tejto oblasti. Chceli sme však to využiť na to, aby sme tie práva občanov spod finančných spotrebiteľov posunuli ďalej.
Preto po dohode s ministerstvom financií predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý zavádza spotrebiteľom dve ďalšie práva vo väzbe na všetky úvery na bývanie.
Prvé je právo na tzv. mimoriadnu splátku. Navrhujeme, aby v období jedného mesiaca pred výročím úveru, teda zjednodušene to povedané, každý rok na výročie úveru alebo okolo neho, mohol občan bez poplatku robiť tzv. mimoriadnu splátku do 20 % výšku úveru. To je prax, ktorú už aj dnes viaceré banky umožňujú. Niekedy nie až v tejto výške, niekedy menej. Niektoré banky to neumožňujú. A my chceme, aby sa táto súčasť konkurenčného boja stala všeobecne akceptovanou črtou úverov na bývanie.
Druhá možnosť sa týka toho, že sa práve týka možnosti splatiť úver mimo dátumu fixácie. Lebo, ako som spomenul, zaviedli sme možnosť splatiť úver bez poplatku v dátume refixácie, čo pre ľudí, ktorí majú krátku refixáciu, polroka, rok, nie je až taký veľký problém, ale sú ľudia, ktorí majú refixáciu tri roky, päť rokov alebo dlhšiu, a tí nemôžu využívať dnes túto možnosť. Respektíve môžu využívať so zmluvnou pokutou, ktorú dnes zákon nejak nerieši.
Preto ministerstvo financií navrhlo a ja teraz predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý to upresňuje, jednak aby banky mohli pýtať len poplatky, ktoré zohľadňujú ich skutočné náklady na to, že im niekto predčasne spláca úver. Teda ak napríklad majú uzavreté finančné pozície, zdroje na tieto úvery a ich predčasným splatením majú stratu, aby to mohli zohľadniť len potiaľ. A zároveň sme sa s ministerstvom financií dohodli, a to je to, čo predložím, aby v každom prípade existoval strop na takúto pokutu alebo poplatok vo výške 1 % celkovej sumy. To znamená, že pre väčšinu dlžníkov dôjde k situácii, kde aj mimo obdobia refixácie budú čeliť len pomerne nízkym pokutám a poplatkom za prenos úveru. Čo znamená, že buď si ho budú môcť preniesť, ak nájdu výrazne lepšiu ponuku, alebo takýmto tlakom, ako sa to dnes väčšinou stáva, prinútiť svoju banku, aby mu dala lepšie podmienky. Nebude sa tak môcť stať to, že pri ľuďoch s dlhším obdobím refixácie v podstate, i keď to tak zjednodušene poviem, banka stiahne z kože až do okamihu, kedy prichádza refixácia, čo môže byť aj o ďalších 3, 5 alebo 7 rokov. Toľko k obsahu tohto návrhu.
Dovoľte mi teraz prečítať samotný pozmeňovací návrh a požiadať vás o jeho podporu. Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Beblavého k vládnemu návrhu zákona o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V čI. I navrhujem vykonat' tieto zmeny:
Bod 1. V § 13 ods. 1 písm. f) sa slová ,,5, 6 a 8" nahrádzajú slovami ,,6, 7 a 9".
To je legislatívno-technické ustanovenie.
Bod 2. V § 13 ods. 14 sa číslo ,,5" nahrádza číslom ,,6".
Opäť je to legislatívno-technické ustanovenie.
Bod 3. V § 18 ods. 1 druhej vete sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "tieto skutočné náklady priamo súvisiace so žiadosťou o predčasné splatenie nesmú presiahnuť 1 % z predčasne splatenej sumy úveru na bývanie, okrem odseku 2, 6 alebo 9.".
Tu je práve ten strop na poplatky, ktoré si banky môžu pýtať.
Bod 4. V § 18 sa za odsek 1 vkladá odsek 2, ktorý znie: ,,(2) Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa akýkoľvek poplatok, sankciu alebo náhradu nákladov, ak predčasné splatenie úveru na bývanie nepresiahne výšku 20 % istiny tohto úveru na bývanie v lehote jedného mesiaca pred dňom výročia uzavretia zmluvy o úvere na bývanie.".
To je tá možnosť mimoriadnej splátky. Pardon, zabudol som ešte povedať, že doterajšie odseky 2 až 9 sa označujú ako odseky 3 až 10.
Bod 5. V § 18 v doterajších odsekoch 1, 2, 7 a 9 sa číslo ,,5" nahrádza číslom ,,6".
To je legislatívno-technická zmena.
Bod 6. V § 18 v doterajšom odseku 4 sa číslo ,,3" nahrádza číslom ,,4".
Opäť legislatívno-technická zmena.
Bod 7. V § 18 v doterajšom odseku 5 písm. a) sa číslo ,,6" nahrádza číslom ,,7".
Opäť legislatívno-technická zmena.
Bod 8. V § 18 doterajšom odseku 9 sa číslo ,,8" nahrádza číslom ,,9".
Opäť legislatívno-technická zmena.
Bod 9. V § 28 doterajšom odseku 2 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak odseky 3 až 5 neustanovujú inak.".
Opäť legislatívno-technická zmena.
Bod 10. V § 28 sa za doterajší odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie: ,,(5) Ustanovenia § 18 ods. 1 a 2 sa prvýkrát použijú pri predčasnom splatení úveru na bývanie alebo jeho časti po 20. marci 2016.".
Doterajšie odseky 5 až 7 sa primerane prečíslujú.
Toto ustanovenie je kľúčové, pretože znamená, že sa uplatnia už na všetky existujúce úvery tieto výhody nielen na úvery poskytnuté po dátume účinnosti tohto zákona.
Bod 11. V § 28 v doterajšom odseku 6 sa číslo ,,5" nahrádza číslom ,,6".
Opäť legislatívno-technická zmena.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.11.2015 16:49 - 16:56 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona, pretože myslím si, že je sám osebe dôležitý, ale aj možno na ňom ilustrovať niektoré širšie témy, ktoré by nás mohli zaujímať.
Ako už spomenul pán minister vo svojom úvodnom slove, tento návrh zákona obsahuje dve pomerne významné zmeny v tej oblasti, ktorú reguluje, teda to je oblasť platobných služieb. A je zaujímavé a možno na to chcem upozorniť a trochu o tom pohovoriť, že jedna tá zmena, ktorá si získala väčšiu politickú pozornosť, aj mediálnu pozornosť, je tá, ktorá myslím, že na základe doterajších skúseností, môžem len povedať, že nepovedie takmer k žiadnemu výsledku, a potom je tam jedna zmena, ktorá, naopak, vyvolala pozornosť veľmi malú, a hoci si nemyslím, že povedie k prevratným výsledkom, myslím, že tie výsledky budú predsa len závažnejšie a silnejšie ako pri tej medializovanej a politizovanej téme.
A dovoľte mi byť aj konkrétnejším. Ako pán minister spomenul, zákon obsahuje niečo, čo sa odborne nazýva základný bankový účet, teda v podstate možnosť mať bezplatný účet v banke za určitých podmienok pre určitých ľudí. Takú, povedal by som, bezplatnú základnú verziu svojich finančných služieb. Toto je práve tá vec, ktorá si získala aj značnú, alebo na pomery takýchto technických vecí značnú pozornosť. Písali o tom médiá, je to aj myslím, ak sa nemýlim, hoci vy ste experti, SMER, na toto, myslím, že je to aj súčasť jedného z tých sociálnych balíčkov. Napriek tomu na základe skúseností z prvej Ficovej vlády, vieme odhadnúť, že efekt tohto opatrenia bude pomerne minimálny. A to z toho dôvodu, že nepracuje s motiváciami aktérov. Aby som bol konkrétny, za prvej Ficovej vlády už sme mali takýto základný bankový balíček, ak si pamätám správne, nakoniec bol zriadený pre v zásade jednociferný počet ľudí, a to preto, že banky nielenže neboli motivované takýto produkt ponúkať, ale dokonca, naopak, boli motivované k úplne opačným krokom, vďaka čomu veľmi úspešne o ňom sporiteľov alebo teda zákazníkov neinformovali, prípadne možno dávali do cesty aj ďalšie prekážky, o ktorých nevieme. V každom prípade výsledok bol ten, že ľudia sa k takémuto produktu ani nedostali.
Teraz máme ten produkt na stole znovu, s modifikáciami, ale pokiaľ mne je známe, ani tento návrh neodstraňuje tú základnú, alebo nerieši základnú otázku motivácií bánk, naopak, tá situácia, pokiaľ vieme, je stále rovnaká, teda, že banky budú motivované tento produkt pred zákazníkmi ukryť, a za tých okolností tiež sa nedá predpokladať nejaké razantnejšie, jeho úspech alebo rozšírenie.
Naopak, je v tom zákone jedna vec, o ktorej sa nehovorí vôbec a ktorá je aj výsledkom spolupráce, by som povedal, naprieč vládno-opozičným spektrom, a to je ten návrh, aby rovnako ako v niektorých iných typoch služieb si mohli zákazníci bezplatne a jednoducho prenášať svoje bankové účty do iných bánk. Ten návrh je v podstate veľmi jednoduchý, hovorí, že, regulovaný už zložito, ale to asi v takýchto situáciách musí byť, že ak zákazník si povie, že si chce preniesť svoj bankový účet z banky iks do banky ypsilon, tak jednoduchým oznámením o tom je mu jeho pôvodná banka povinná preniesť nielen samotný zostatok, ale aj všetky platobné príkazy a ostatné náležitosti tak, aby okrem toho jedného podpisu nič on nemusel riešiť. Je to inšpirované podľa legislatívy, ktorá napríklad platí pri mobilných telefónoch a niektorých ďalších službách, kde tiež ak si zákazník môže preniesť svoje číslo jednoducho a bezplatne, teda u nás to s bezplatnosťou pri mobiloch bol problém, ale to sem nepatrí, ale ak si to môže preniesť jednoducho a bezplatne, tiež to zvyšuje konkurenciu medzi poskytovateľmi a zlepšuje to potom aj podmienky pre zákazníkov.
My sme sa s ministerstvom financií ešte pred viac ako rokom, ak sa nemýlim, keď sa toto prvýkrát pripravovalo, dohodli, že keď to príde do parlamentu, bude to obsahovať aj možnosť cezhraničného prenosu, takýchto účtov, pretože dnes máme v rámci Európy tzv. Single Euro Payments Area, teda jednotný platobný systém v rámci Európskej únie. To znamená, neexistuje nejaký dôvod, prečo by takéto pravidlá nemohli platiť aj pre bankový účet v Brne alebo Hainburgu alebo v Györi alebo kdekoľvek inde, kde občan Slovenska pracuje, žije alebo nejakým spôsobom má to jednoduchšie. Dokonca v dobe internetbankingu nie je ani celkom dôvod, pokiaľ chce, aby taký účet nemohol mať aj v írskej banke alebo niekde inde, kde mu poskytnú lepšie služby. A musím povedať a to chcem zdôrazniť, že ministerstvo financií vtedy prisľúbilo, že keď tá legislatíva sem príde, tak to tam bude zahrnuté. Reagovalo tak na moju pripomienku a dnes to tam aj naozaj, to tam aj naozaj je.
Takže tento sľub bol dodržaný. Ale o tom som nechcel až tak veľa. O čom som chcel viac, je povedať, že tento mechanizmus, ktorý nezískal až takú pozornosť, podľa môjho názoru bude mať väčší vplyv na konkurenciu a tým pádom aj na spokojnosť zákazníkov a ich ceny, pretože v tomto mechanizme je obsiahnutá motivácia. Pretože banka, ktorá bude chcieť získať zákazníkov, teda ak banka iks bude chcieť konkurovať si s bankou ypsilon a bude chcieť získavať svojich inak dobre platiacich zákazníkov na svoje finančné služby, bude mať jednoduchý spôsob, ako ich k sebe prilákať, povie, podpíšte mi to a my už zariadime zvyšok, ak pre takýchto zákazníkov banka k tomu bude motivovaná. Pre zákazníkov so základným účtom, ktorí neprinášajú tej prijímajúcej banke nejaké zisky alebo nejaký profit, ale prinášajú len problémy a skôr náklady, naopak, žiadna banka k tomu motivovaná nie je ani nebude, takže banky ani nebudú sa biť o týchto zákazníkov, ani k sebe, zjednodušene povedané, preťahovať.
Preto by som chcel aj na tomto zdanlivo technickom bode, hoci ide o bod, ktorý stojí každého z nás, kto máme v banke účet 5, 10, 15 euro mesačne, podľa toho, v akej banke a s akým balíkom produktov ste, apelovať, aby sme v budúcnosti viac pracovali na riešeniach, ktoré pracujú s prirodzenými motiváciami účastníkov súťaže a ekonomiky. Lebo ako vieme aj z minulosti, tam, kde tieto motivácie chýbajú, tak aj čo len najlepšie zamýšľaná regulatórna akcia skôr končí neúspechom a skôr zbytočným administratívnym bremenom, keďže aby takého regulácie mali zmysel, mali by platiť pre nejaký minimálny počet ľudí. Pretože v opačnom prípade banky musia upraviť svoje systémy, vyškoliť zamestnancov a utrpieť iné náklady, ktoré si potom samozrejme premietajú do cien. Ale ten benefit pre bankových zákazníkov sa nedostaví, ak taký účet použije 10 alebo 50 ľudí.
Takže na tom som chcel ustavovať niečo, že niekedy niečo, čo nepôsobí na prvý pohľad tak jednoducho a sociálne ako základný bankový účet, v skutočnosti môže byť sociálnejšie, pretože tak ako sme to videli aj pri hypotékach, aj pri mobiloch, možnosť bezplatného prenesenia produktu má na konkurenčný boj a na benefit zákazníkov často význame vyšší vplyv ako tie sociálne garancie napríklad základného bankového účtu.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.10.2015 8:32 - 8:36 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis

2.
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť tento návrh zákona.
Na úvod spomeniem veľmi otvorene, že tento návrh zákona je inšpirovaný konkrétnou situáciou, a to je situácia, ktorá nastala v meste Martin, kde na základe umelo vykonštruovanej exekúcie hrozí strata väčšinového podielu samosprávy mesta Martin v Turčianskej vodárenskej spoločnosti. Ale konkrétne a jednotlivé prípady môžu byť inšpiráciou, i keď dokonca musia byť inšpiráciou pre zákony, ale nemali by nás viesť k tomu, aby sme konštruovali zákony len pre jednu situáciu. Preto sme sa ten zákon pokúsili pripraviť tak, aby riešil danú situáciu systémovo a riešil problém, ktorý zatiaľ v našej legislatíve je nedotiahnutý. Ten problém je nasledovný.
Ústava Slovenskej republiky v čl. 4 definuje, čo má byť len vo výhradnom majetku Slovenskej republiky. Konkrétne prečítam celý článok, je veľmi stručný: "Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivá, zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky." To znamená, že tieto veci nemožno ani scudziť, ani vyviezť, ani nejakým spôsobom s nimi, ani nijakým spôsobom ich privatizovať, lebo sú ústavne definované ako verejné vlastníctvo.
Na Slovensku však máme situáciu, kde v prípade vodárenských spoločností štát v minulosti tie odovzdal, ich vlastníctvo, samosprávam v pomere k počtu obyvateľov a ďalším kritériám. Máme na Slovensku viacero vodárenských spoločností a tie spravujú vodu, ktorá je nielen teda ústavou definovaná ako takýto strategický materiál, ale ktorá je naozaj spoluobyvateľov veľmi dôležitá. Dnes však tento majetok nie je nijakým spôsobom chránený proti exekúcii, resp. je chránený formálne. Nie je, samozrejme, možné exekvovať priamo vodu, nemôže prísť exekútor zastaviť prúd vody a odviezť ho veriteľovi, ale je možné to urobiť iným spôsobom a ten spôsob je tým, že zexekvuje akcie spoločnosti, ktoré túto vodu spravujú a ktoré s ňou môžu nakladať podľa svojho uváženia. To je z pohľadu aj verejného záujmu, aj záujmu obyvateľov jednotlivých regiónov Slovenska veľmi hrozivý precedens, pretože voda je jedna z tých vecí, bez ktorých sa zaobísť nedá, a tým pádom aj elasticita dopytu obyvateľov, schopnosť uskromniť sa, prežiť bez vody je obmedzená.
Preto v tom návrhu exekučného zákona, novely exekučného zákona, ktorý predkladám, navrhujem, aby nebolo možné exekvovať ani akcie, alebo vlastnícke podiely samospráv v podnikoch, ktoré nakladajú s týmito zdrojmi, ktoré sú vyhradené do vlastníctva Slovenskej republiky, aby tak nebola možná skrytá a nedobrovoľná privatizácia napríklad aj vody. Z tohto dôvodu predkladáme návrh všeobecnejší, ja, keďže je veľmi stručný, ja si ho dovolím tiež prečítať, lebo je naozaj trojriadkový.
Navrhuje sa, aby teda medzi neexekvovateľné typy majetku patrila majetková účasť územnej samosprávy v právnických osobách, ktoré v rámci predmetu činnosti alebo predmetu podnikania nakladajú s vecami, ktoré podľa Ústavy Slovenskej republiky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky.
Je to stručný, myslím si, že systémový a pomerne širšie nadefinovaný paragraf, a keďže len v minulom roku drvivá väčšina tejto snemovne, vysoko nadústavná väčšina tejto snemovne hlasovala za zmenu ústavy, ktorá obsahovala nadštandardnú ochranu vody a verejného vlastníctva vody, tak si myslím, že, alebo verím, že nájdem podporu aj pre toto ustanovenie exekučného zákona, ktoré je síce inšpirované konkrétnym prípadom mesta Martin, ale systémovo napĺňa pre všetky takéto zdroje.
Ďakujem veľmi pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 6.10.2015 17:09 - 17:10 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis

77.
Ďakujem pekne. Toto nie je predmetom môjho procedurálneho návrhu, ale tiež chcem zdôrazniť, že vám prajem všetko dobré, okrem volebného výsledku. Takže, pán predseda, nech sa vám darí. (Smiech, reakcia z pléna.)
A teraz procedurálny návrh. Ďakujem, chcem vás poprosiť a zobral som si k srdcu vaše slová z obeda, lebo zhruba o päť bodov ide bod, kde som predkladateľom. A vzhľadom na to, že o 18.00 tu máme hosťa z Českej republiky, bývalého námestníka ministra financií, chcel som požiadať o veľkorysosť, aby mohol sa ten bod fixne prerokovať zajtra, kedykoľvek teda uznáte za vhodné. Ak je to možné. Ak nie, tak sa prispôsobím.

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Ja si myslím, že môžeme sa dohodnúť, že bude prerokovaný zajtra, ale fixne termín vám neviem garantovať, ale myslím si, že to tak vyjde v rámci rozpravy, že to bude zajtra. Dobre?

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
Pre mňa, ja tu budem celý deň. Ďakujem pekne.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.9.2015 13:07 - 13:09 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem kolegom za všetky komentáre, s drvivou väčšinou z nich sa môžem stotožniť, tak nebudem tráviť váš čas ich opakovaním, dovoľte mi preto reagovať jednak na komentár pána Chomu a jednak na otázku pána kolegu Brocku.

Pokiaľ ide o pána kolegu Chomu, no, priznám sa, pán kolega vy, ktorý zastrašujete opozíciu v Žiline už skoro rok, asi nie ste ten, koho ja považujem za dôveryhodný zdroj. Ale poviem vám za seba len toľko. Ja osobne som ako člen SDKÚ a predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií podal podnet na pani Bubeníkovú v tomto výbore a ten podnet bol aj vyšetrovaný a osobne som sa o to zasadil a potom bola pani Bubeníková ochránená väčšinou strany SMER pred tým, aby riešila dôsledky svojho podľa môjho názoru porušenia ústavného zákona. Takže vy mne nemusíte nič hovoriť o tom, kto je ochotný ísť proti svojim ľuďom. My ako strana SIEŤ sme včera vylúčili dvoch svojich mestských poslancov v Bratislave za to, že sa zúčastnili hlasovania a hlasovali tak za netransparentný výber šéfov štátnych podnikov, s čím vaši poslanci nemali problém. Tiež za to hlasovali, ale nevšimol som si, že by ste vy s nimi robili nejaké poriadky. Ale ani som to nečakal, lebo vy si s nimi nerobíte poriadky nikdy, pokiaľ akurát Markíza o tom niečo nevysiela päť dní za sebou. Takže vy ma naozaj o tom školiť nemusíte. Ja vás rád poškolím niekedy.A k pánovi Brockovi. Ja sa snažím zdržať sa na tejto téme tvrdých slov a tak ako mne nie je ľahké keď niekto mne nadáva, tak sa snažím veľmi opatrne nakladať so slovami aj na tú druhú stranu. Ale musím povedať, že to, ako strana SMER uplatňovala svoju politickú moc ostatných tri a pol roka v tejto Národnej rade aj vo veci konfliktu záujmov aj v mnohých iných veciach, napĺňa pre mňa podstatu toho, čo nazývame podvodom. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.9.2015 12:47 - 13:01 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, aspoň sme práve boli svedkom toho, na čo bude dobrý ten etický kódex, aby pán poslanec Brocka mohol dostať 500 eur pokutu najbližšie a nemohol tak uplatňovať svoju slobodu slova.
Ale teraz mi dovoľte k tomu zákonu sa vyjadriť. (Reakcie z pléna.) Váš predseda by vám o tom mohol všeličo povedať, keďže túto slobodu slova nielen využil, ale aj zneužil na to, aby mnohých ľudí poohováral, a to oveľa právne neprijateľnejším spôsobom. Takže to je toľko len k tomu, pán Pellegrini.
Ale poďme k ústavnému zákonu o konflikte záujmov.
Veľmi veľa povedal pán kolega Přidal. Tým pádom môžem väčšinu svojho pripraveného prejavu vypustiť, lebo spomenul skoro všetky kľúčové fakty, ale dovoľte mi predsa len niektoré veci dovysvetliť a niektoré aj zásadné veci povedať.
Prvé z tých vecí je, že tento zákon nie je dôležitý preto, aby verejnosť alebo novinári mohli sa realizovať v bulvárnom skúmaní majetku verejných činiteľov, aby mohli riešiť kto má akú kabelku a kto má aký dom. To nie je jeho účel. Jeho účel je dvojaký, aby existoval mechanizmus na potrestanie zneužívania funkcie verejným funkcionárom a aby bolo možné odhaliť, ak verejnému funkcionárovi za jeho verejnej kariéry nevysvetliteľným spôsobom rastie jeho osobný majetok, a bolo to možné vyšetriť. To sú zmysly tohto ústavného zákona. A čím je ten zákon prísnejší, tým viac umožňuje tieto veci aj dosiahnuť.
Často sa pri diskusiách o tomto zákone vyskytuje otázka, no a čo keď to niekto ukáže, čo keď to má napísané na tetu, čo keď to urobí takto. Samozrejme, tak aj podľa Trestného zákona nie každý je okamžite či už zistený alebo dokonca vyšetrený, ale čím prísnejší a funkčnejší je tento zákon, tým viac verejným funkcionárom, ktorí klamú a kradnú a najmä kradnú a zneužívajú svoju funkciu, sťažuje úspešné to robiť dlhodobo do budúcnosti bez odhalenia. Neznamená to, že to vôbec nemôžu robiť, ale šanca, že niekde v tom piesku stôp, ktoré musia zachovať podľa tohto zákona, sa nájde aj tá stopa, ktorá ich usvedčí, je veľmi vysoká.
Mohol by som tu uviesť príklady už z dnešnej praxe, ktoré to dokázali, ale existuje všeobecná zhoda, dokonca deklarovaná aj poslancami strany SMER v minulosti, že ak ten zákon má naozaj túto funkciu plniť, je ho potrebné znateľne sprísniť, najmä zapchatím obrovských dier, ktoré v ňom dnes existujú. A preto aj základný problém, a tomu sa chcem ja venovať vo svojom krátkom vystúpení, tohto návrhu, ktorý predkladá pán poslanec Číž, je, že nezapcháva ani jednu z dvoch hlavných a principiálnych dier, ktoré ten zákon dnes obsahuje. A, naopak, ich ešte limitovaným spôsobom viac roztvára, aj keď to už je sekundárne. A vysvetlím to a dokonca sa budem venovať aj veľmi konkrétnym tvrdeniam pána poslanca Číža, ktorými to obhajuje.
Dnes máme situáciu, pán poslanec Přidal ju demonštroval dostatočne, že stačí, aby SMER mal väčšinu alebo ktokoľvek iný mal väčšinu, potom aj úplne zjavné a nepopierateľné porušenie zákona zostane nepotrestané, stačí, aby táto väčšina nezdvihla ruku za konanie, ona dokonca nemusí ani nič aktívne zastať, ona len nezdvihne ruku a je koniec. Návrh, ktorý sme dali dokopy všetci spolu a ktorý pôjde podporovať SMER, hovoril, že v takom prípade môže rozhodnutie o zastavení konania výboru, lebo to je ex offo zastavenie konania, napadnúť tretina členov orgánu, teda napríklad výboru pre nezlučiteľnosť funkcií na Ústavnom súde.
Pán Číž na to povedal, že Ústavný súd nemôže vstupovať do suverénnej práce Národnej rady, je to absurdná požiadavka, ktorá nemá oporu, v našom správnom poriadku je nerealizovateľná, v tomto prípade by išlo o novú právomoc súdu a je nenáležité, aby Ústavný súd vstupoval do výsostnej kompetencie parlamentu, ktorý rozhoduje v zbore. Pod toto by som sa nepodpísal. Ak by sa mal takýto návrh schváliť, muselo by sa vstúpiť do ústavy a musela by sa zaviesť nová kompetencia Ústavného súdu, čo sú slová pána Číža. (Reakcia navrhovateľa.) Myslím, že neverbálnym prejavom mi ich práve potvrdil.
No, to má celé jeden problém, že pán poslanec Číž hlasoval za ten dnes platný ústavný zákon o konflikte záujmov, ktorý presne toto zaviedol, pretože dnes sa môže verejný funkcionár odvolať proti rozhodnutiu na Ústavný súd tohto orgánu, aj každý iný verejný funkcionár proti rozhodnutiu mestského alebo župného zastupiteľstva, proti rozhodnutiu orgánu, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií v našom prípade sa môže odvolať jednotlivá osoba, dotknutý verejný funkcionár. Jediné, čo sme my hovorili, tu je, aby proti tomu istému rozhodnutiu toho istého orgánu, len rozhodnutiu o zastavení sa mohlo odvolať, a to päť členov výboru alebo teda iná tretina ako kombinácia fyzických osôb. O ústavnej nezvyklosti tohto svedčí napríklad to, že dnes 30 poslancov Národnej rady, ktorí tiež nijako netvoria žiadny orgán ani nemajú väčšinu, môže podať podanie na Ústavný súd na nesúlad napríklad zákonov s ústavou a na mnohé iné veci. To znamená, tento inštitút je nielen právne úplne kompatibilný s tým, čo hovorí dnes ústavný zákon, len to symetrizuje a nedáva právo týmto poslancom napádať indivíduum, on napáda rozhodnutie, resp. nekonanie výboru, tým pádom ani vecne, ale ani právne nie je možné v skutočnosti proti tomuto namietať s tými argumentmi, ktoré používa pán poslanec Číž. Tie argumenty sú skutočné. A to sú tie, že väčšina si nemôže nechať zobrať svoje právo si prikryť svojich ľudí. Je ten, ktorý to nechce. A nevie ho vysloviť, ale to je ten pravdivý. Mať politickú poistku, aby Ústavný súd sa nemohol nakoniec utrhnúť z reťaze a nebodaj nakázať výboru, aby konal, to je tá skutočná obava, pretože Ústavný súd akokoľvek je dnes predmetom konfrontácie, má tendenciu v prípade nezlučiteľnosti funkcií rozhodovať veľmi konzistentne a konzekventne dokonca potvrdil aj obrovské pokuty pre manažérov Národnej diaľničnej spoločnosti, ktoré sú jeho jediným významným úspechom v tomto funkčnom období, hoci tu žalovali obidvaja. A potvrdil to veľmi jasným jazykom, preto sa dá domnievať, že Ústavný súd aj v jeho dnešnom zložení, keď mal túto kompetenciu, tak by nedopustil, aby zastavenia konaní voči ministrovi Jahnátkovi a mnohým ďalším najvyšším predstaviteľom strany SMER mohli takto len existovať. A to je tá skutočná obava. A to je to, čo pán Číž nemôže priznať.
Druhé tvrdenie pána Číža je, že neakceptovanie tlačiva majetkového priznania ako prílohy ústavného zákona je legislatívnotechnické, keďže ústavný zákon nemôže mať tlačivo ako prílohu. Nepoznám žiadnu takúto právnu úpravu v slovenskej legislatívnej histórii. Dovolím si pripomenúť ústavný zákon č. 50/1990 Zb. a ústavný zákon č. 102/1990 Zb., ktoré majú prílohy, dokonca štyri, keď už hovoríme o tom, čo nemá oporu v slovenskej legislatívnej histórii, nehovoriac o tom, že špeciálne v prípade strany SMER tento typ legislatívneho purizmu nemôže pôsobiť úprimne asi na nikoho, je to však legislatívny purizmus, ktorý nie je pravdivý, zároveň všetci vieme, ako dopadajú tlačivá, ktoré schvaľuje ten výbor, koniec koncov doteraz. A to sa opiera aj o rozhodovanie Ústavného súdu doteraz. Tlačivo, ktoré musí byť vyplnené a ktorého nevyplnenie alebo nepravdivé vyplnenie je možné potrestať, musí byť v limitoch toho, čo ústavný zákon stanovuje. Nemôže si len tak ten výbor dávať, aké majetky chce, respektíve môže dať, ale potom ten, kto to nevyplní, nemôže byť za to stíhaný, respektíve keď sa obráti s tým na Ústavný súd, Ústavný súd ho ochráni. A vy žiadnym spôsobom vo svojom návrhu zásadne nerozširujete tú mieru popisnosti majetku, tým pádom aj keby ste rovno schválili tie tlačivá v tom výbore, tak ako sa navrhuje, tak ten, kto ich nevyplní alebo vyplní nesprávne, by nečelil reálne žiadnej sankcii.
Preto opäť musím povedať, že skutočný dôvod toho je, samozrejme, ten, že právne záväzné, vynútiteľné, pokutovateľné, detailné majetkové priznania sú to, z čoho máte pocit, že by mohlo byť neprimeraným a neakceptovateľným ohrozením vášho politického postavenia, či je to tak vo vzťahu k poslancom Národnej rady za SMER alebo je to tak vo vzťahu k iným verejným funkcionárom za SMER, ministrom, šéfom štátnych podnikov a iným popredným predstaviteľom. To ja neviem. A ja ani osobne nebudem tvrdiť, že je to obavami niektorého z konkrétnych týchto predkladateľov. A zjavne korporatívna obava strany SMER to je.
To je toľko k tým dvom hlavným veciam.
A dovoľte mi ešte sa vyjadriť k dvom drobnejším veciam, ktoré tu zazneli alebo aj nezazneli, aby nezanikli.
Prvá z tých vecí je tá, že podľa dnešného ústavného zákona sa nemôžu zverejňovať údaje z majetkového priznania, ktoré umožňujú identifikovať ten hnuteľný majetok alebo protistrany v právnych vzťahoch. Pri právnych vzťahoch to ja osobne nepovažujem za vhodné, lebo napríklad ak poslanec uvedie, že má od niekoho miliónový úver, je vo verejnom záujme, aby verejnosť vedela, od koho ju má. Ale nechám to teraz bokom. Aj podľa dnešného zákona nehnuteľné veci nie sú chránené takto, a preto je možnosť ich zverejňovať. A ak ich orgán nezverejňuje, je možné si to vyžiadať podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, k čomu napríklad existujú aj precedentné rozsudky okresného súdu, napríklad v Starej Ľubovni. SMER navrhuje, aby ani nehnuteľný majetok nebolo možné zverejňovať, keďže, ako poznamenali viacerí, nehnuteľný majetok nachádzajúci sa v slovenskom katastri nehnuteľností aj tak je vyhľadateľný. Jediné, čo môže byť racionálne na tomto návrhu, je obava z toho, že by museli funkcionári priznávať nehnuteľný majetok v zahraničí a k čomu by to politicky viedlo. Podľa vášho návrhu by ho síce museli priznávať, ale to priznanie by sa nikdy nestalo verejnou informáciou.
Druhá vec, ktorá je takisto v zákone aj v návrhu, je tu síce drobná, ale takisto, priznám sa, je obtiažne jej rozumieť, je to, že dnes ak verejný funkcionár vrátane poslanca, zastupuje štát, samosprávu alebo niekoho iného z verejného sektora v podnikoch, v orgánoch, ak je v dozornej rade, v predstavenstve môže byť, je to výnimka zo zákazu účasti v takýchto orgánoch, ak je tam zástupcom verejného sektora. Ale zákon jasne hovorí, že sa nemôže za to poberať mzda. Je to ako súčasť mandátu. Má to aj svoju logiku. Ak pri súčasti svojej práce ste poslaný do Sociálnej poisťovne, do takého štátneho podniku, tak je aj logické, že to máte v tom plate, ktorý už dostávate, ale nebol by to SMER, aby nehľadal spôsob, ako ľuďom trochu prilepšiť, trochu pre nich popracovať, a preto navrhuje, aby za takéto niečo mohla byť odmena vo výške 400 eur za jeden podnik. Priznám sa, keď som pripravoval vystúpenie, rozmýšľal som, či to vôbec spomenúť, lebo oproti tým veľkým veciam, ktoré riešime v tomto zákone, to naozaj nie je tá najdôležitejšia vec. Ale potom som si pozrel, ako si mnohí funkcionári, najmä strany SMER skladajú svoje príjmy na regionálnej, lokálnej a podnikovej úrovni z rôznych takýchto drobných zdrojov, podľa českého a slovenského vzoru: „Babka k babce, budú kapce.“ A viem si predstaviť, že aj z týchto 400 eur, keď sa vynásobia zastupovaním v dostatočnom počte štátnych, obecných alebo župných podnikov, môže nastať celkom zaujímavý materiálny prospech.
Toľko vecne k návrhu zákona.
Pán poslanec Přidal navrhol už aj dopracovanie, neprerokovanie ďalšie tohto návrhu. Tak s oboma týmito návrhmi sa stotožňujem, a preto mi dovoľte na záver odcitovať komentár z denníka Pravda. Ja hlboko rešpektujem nezávislosť každého média, ale verím, že medzi nami tu bude zhoda, že denník Pravda nepatrí k zástancom zbesilej opozície. Dokonca čítajúc ho myslím, že skôr patrí k tým, čo sa snažia na dnešnej realite vidieť skôr to pozitívne, súdiac podľa jeho titulkov. A denník Pravda k tomuto návrhu napísal: „Postoj poslancov strany SMER v tejto veci pripomína vtip o perestrojke. Zoberiete dve vedrá kameňov a presýpate ich z jedného vedra do druhého. Narobíte pritom veľa rachotu, no nič sa nezmení. Aj smeráci sa tak veľmi tvárili, že chcú zmenu a v skutočnosti všetko ostalo po starom, ba v niektorých otázkach dokonca zaradili spiatočku.“ A denník Pravda končí tento komentár jedným slovom s výkričníkom, ktorý naozaj nepoužíva často a už vôbec nie vo vzťahu k strane SMER. A to je slovo „Hanebné!“ Nemám k uvedenému komentáru z denníka Pravda čo viac dodať. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.9.2015 10:59 - 11:01 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Číž, ja som vo svojom vystúpení bol veľmi kritický k návrhu zákona, ktorého ste spolupredkladateľom, ale žiadnym slovom som sa nedotkol vašej osoby ani osoby ostatných dvoch predkladateľov. Ja som to moc nepočítal, ale myslím si, že minimálne trikrát ste na mňa zaútočili vo svojom prejave. To je len k tej politickej kultúre vzájomnej v tejto veci.

Ale poďme k tomu podstatnému. Ak sa niečo nepatrí v tejto snemovni, tak sa nepatrí nehovoriť pravdu za týmto rečníckym pultom, za ktorým ste stáli. A vy ste preukázateľne hovorili nepravdu pred chvíľou, keď ste povedali, že ten zákon zakazuje naďalej dary nad 100 eur. Tak dovoľte mi prečítať vám váš vlastný návrh: „Poslanec, ktorý prijal dary pri výkone svojej funkcie a ich hodnota zjavne presahuje 100 eur, je povinný ich registrovať v osobitnom registri výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a používať ich ako verejné zdroje na verejné účely.“ To znamená, poslanec podľa vášho návrhu bude môcť tie dary prijať, bude ich mať dať do registra. Ako som povedal, keď ich nedá, hrozí mu až pokuta 500 eur. Z toho sa naozaj tí všetci roztrasú. A ak ich nebude náhodou používať na verejné účely, hrozí mu tiež pokuta 500 eur, z čoho už dostane infarkt, chudák, ale bude môcť zjavne prijímať dary podľa vašej vlastnej formulácie.A ste hovorili o tom, že výbor pre nezlučiteľnosť funkcií bude rozhodovať o tom, či tie dary majú ísť niekam do depozitu, ako ich môže využívať. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií nielenže takú kompetenciu nemá dnes, ale nemá ju ani v jednom z vašich návrhov. Takže to je tiež čistá nepravda. Neviem, prečo to chcete dneska zahmliť namiesto toho, aby ste priznali, že pravdepodobne z nekompetentnosti ste tam tieto ustanovenia dali a jednoducho v druhom čítaní ich vyhodíte. A to je všetko, čo k tomu treba povedať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.9.2015 10:30 - 10:31 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chcem teda poďakovať pánovi poslancovi Hrušovskému za tento príspevok, ktorý, by som povedal, je príspevok niekoho, kto tu naozaj sedí dlho a ukázal dnes svoju pridanú hodnotu aj toho v parlamente dlhodobého pôsobenia a historickej pamäti, ktorá s tým súvisí.

Zároveň chcem len povedať, že tejto zmeny rokovacieho poriadku hlavným politickým zmyslom je, aby SMER mohol pred voľbami demonštrovať, že niečo zmenil, akokoľvek to bude prázdne, podstatné je to, aby mohol predseda Pellegrini a všetci tí ostatní v televízii pred vami povedať, že prijali sme Etický kódex poslanca, čo sa nikdy predtým nestalo, a tak zahmliť, že sa nič nespravilo napríklad v oblasti ústavného zákona o konflikte záujmov.Keďže SMER vie, že bez hlasov opozície neprejde zmena ústavného zákona, a keďže aj dnes to vyzerá tak, že opozícia odmieta podporiť prázdny, až dokonca negatívny návrh ústavného zákona o konflikte záujmov, tak tento rokovací poriadok zostáva v oblasti etiky konania verejných funkcionárov tým jediným, čo SMER vie sám presadiť a či vie aj zahmliť SMER realitu, počas ktorej nielenže nenaplnil svoje predvolebné sľuby, ale aj odmietal dokonca dodržať to, na čom sa predtým s opozíciou sám dohodol.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.9.2015 10:14 - 10:16 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V prvom rade chcem povedať, že staré príslovie hovorí, že na hrubé vrece je hrubá záplata. A myslím, že nás učí tomu, že na vreciach rôznej hrubosti látky sú primerané rôzne odpovede. A ja musím povedať, že hoci štýl pána Hlinu nie je môj štýl, sú situácie, keď jeho štýl je adekvátnejší a dokonca jediný funkčný. Vy ste spomenuli, kolegovia zo strany SMER, situáciu, keď pán Hlina stál niekoľko hodín za pultom, ale musím povedať, že keby to nebol ochotný urobiť, tak by nikdy vláda nezačala rešpektovať ústavu a rokovací poriadok vo vzťahu k interpeláciám. On vtedy plnil verejný záujem. Robil to spôsobom, na ktorý by som ja asi osobne nemal povahu a podstatu. Ale plnil verejný záujem. A preto je dobré, že tu je. Čokoľvek iné o ňom si niekto môže myslieť, ja mnohé jeho činnosti hodnotím pozitívne, niektoré kriticky. Iní majú asi kritickejší pohľad na neho, ale je dobré, že tu je niekto, kto je ochotný vlastným telom vynucovať plnenie ústavy a všeobecne záväzných predpisov, keď všetko ostatné zlyhá, lebo je pravda, kolegovia zo strany SMER, že proti vám často slušné správanie zlyháva. Nie je to vždy, často tak, často si dáte povedať, ale niekedy si poviete, že: „Kašleme na vás, budeme si to robiť po svojom.“ A v tej chvíli pomáha len kolega Hlina, niekedy ani on nie. A to takto tu už posledné štyri roky chodí. Takže toľko chcem povedať na jeho obhajobu, že nevnímam jeho vystúpenie ako pokrytecké, vidím ho konzistentné v jeho línii. Nemusíme so všetkým u neho súhlasiť, nemusíme mu tlieskať, ale v tomto parlamente bolo užitočné, že bol aj človek, ktorý, by som povedal, bol ochotný ísť možno viac na barikády ako niektorí ostatní pri obrane aj konkrétnych princípov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.9.2015 9:45 - 9:47 hod.

Miroslav Beblavý Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Mičovskému za jeho vystúpenie. Dovoľte mi, k tomu dodať to, že naozaj, my ako SIEŤ tiež tu presadzujeme 500 eur, ale je to zníženie dane o 500 eur pre každú pracujúcu rodinu. Tam by to asi naozaj pre tú rodinu znamenalo signifikantný rozdiel. Myslím, že naozaj nikto v tejto sále neverí, že 500 eur pre poslanca by znamenalo nejaký signifikantný rozdiel, osobitne, a mi dovoľte sa k tomu vrátiť, keď máme ústavný zákon o konflikte záujmov, ktorý ustanovuje za rovnaké prehrešky, pretože zneužitie funkcie je prehrešok podľa článku 4, prijímanie darov neoprávnené je prehrešok podľa článku 4 uvedeného zákona, a takto by som mohol pokračovať, pokutu v podobe dvanástich platov a v prípade dvoch prehreškov pokutu v podobe straty mandátu, a to nie dobrovoľnej, nie výzvy, ale na základe hlasovania nedobrovoľnej. Preto naozaj jediné, čo tu stačí, je dotiahnuť a posunúť zákon o konflikte záujmov osobitne, keďže ten sa týka všetkých verejných funkcionárov a tento návrh sa týka len poslancov.

Priznám sa, že akokoľvek som skeptický aj k tejto snemovni, rozhodujúci objem zneužívania verejnej moci a korupcie v tomto štáte sa neodohráva v tejto Národnej rade, odohráva sa na ministerstvách, odohráva sa na Úrade vlády, odohráva sa na iných úrovniach exekutívy. To znamená, že tento návrh navyše nerieši to, čo je podstatné.A posledná poznámka. Opäť by sme tak museli čakať na rozhodnutia všeobecných súdov a Ústavného súdu, ale tento návrh navyše v sebe skrýva ešte iné nebezpečenstvo a to je, že v rámci zásady zákazu dvojitého trestu za ten istý prehrešok, dokonca sa môže stať a je to pomerne pravdepodobné, že ak by niekto spáchal porušenie ústavného zákona, ktoré je porušením etického kódexu, tak ho môže väčšina parlamentná rýchlym pokutovaním 500 eur v mandátovom a imunitnom výbore ochrániť pred skutočným stíhaním vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, to znamená, že je tam aj tento nástroj.
Skryt prepis