Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, skôr ako poviem zopár poznámok aj k diskusii, ktorá v súčasnosti prebieha, mi dovoľte, aby som najskôr predložil pozmeňujúci návrh, ktorý myslím si, že je potrebný z hľadiska praxe, aj z hľadiska toho, čo sa udialo v ostatnej novele zákona školského, a týka sa práve krajskej samosprávy a vôbec samosprávy ako takej, pretože na seba prevzala veľmi...
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, skôr ako poviem zopár poznámok aj k diskusii, ktorá v súčasnosti prebieha, mi dovoľte, aby som najskôr predložil pozmeňujúci návrh, ktorý myslím si, že je potrebný z hľadiska praxe, aj z hľadiska toho, čo sa udialo v ostatnej novele zákona školského, a týka sa práve krajskej samosprávy a vôbec samosprávy ako takej, pretože na seba prevzala veľmi významnú kompetenciu. Kompetenciu, ktorá by mala napomôcť smerovaniu, jednotnému smerovaniu školstva a vzdelávania tak, aby absolventi našich škôl, stredných škôl nekončili na úrade práce, ale predovšetkým u zamestnávateľov, ktorí majú záujem o týchto absolventov, aby boli určované počty tried tak, ako je záujem o takých absolventov v jednotlivých školách. Nie je to jednoduchá kompetencia a samospráva ju napriek tomu na svoje plecia zobrala, a preto mi dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý súvisí práve s touto kompetenciou.
Čiže môj pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorý v súčasnosti prerokovávame, je nasledovný:
1. V čl. I sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
"V § 64 ods. 2 znie:
"(2) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy predloží zriaďovateľovi školy najneskôr do 15. júna návrh na počet tried prvého ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé študijné odbory alebo jednotlivé učebné odbory a návrh na počet spoločných tried prvého ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé príbuzné študijné odbory alebo jednotlivé príbuzné učebné odbory. Zriaďovateľ strednej školy predloží návrh podľa prvej vety do 30. júna samosprávnemu kraju, do ktorého územnej pôsobnosti stredná škola patrí."."
2. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV, ktorý znie:
"Zákon č. 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 324/2012 Z. z. a zákona č. 96/2013 Z. z. sa mení takto:
V § 4 ods. 2 písm. c) v prvej vete sa slová "30. septembra počet tried prvého ročníka stredných škôl" nahrádzajú slovami "31. októbra počet tried prvého ročníka v členení na jednotlivé študijné odbory alebo jednotlivé učebné odbory a počet spoločných tried prvého ročníka v členení na jednotlivé príbuzné študijné odbory alebo jednotlivé príbuzné učebné odbory", a v druhej vete sa za slová "stredných škôl" vkladajú slová "a počet spoločných tried prvého ročníka stredných škôl"."
Doterajší čl. IV sa označuje ako čl. V.
Ako zdôvodnenie tohto pozmeňujúceho návrhu uvádzam, že práve v uvedených zákonoch, ktoré boli citované, sa dopĺňa posunutie termínu z 30. septembra na 31. októbra z toho dôvodu, aby bol vytvorený dostatočný priestor pre prijatie záväzného, všeobecného záväzného nariadenia na základe relevantných podkladov, ale aj odbornej diskusie, predovšetkým v krajských radách pre vzdelávanie.
Čiže toľko k môjmu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý máte už k dispozícii.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, teraz by som sa rád vyjadril k návrhu ako takému. Bolo tu už povedané veľa z každej oblasti a mal som pocit, ako keby tu chýbala taká tá pamäťová stopa, ako to už tu niekto spomínal, pretože jedna z argumentácií bola, že je tu legislatívne šialenstvo a neustále sa tu čosi mení. Ja tiež nie som veľmi rád a myslím si, že nie sú radi ani pedagógovia, keď sa veci neustále menia, ale na druhej strane predovšetkým opoziční poslanci hovoríte, že je potrebné toto zmeniť, že je potrebné tamto zmeniť, že to treba urobiť tak alebo onak, a keď príde legislatívna zmena, ktorá práve vychádza zo skúseností praxe, tak potom sa tu kritizuje, že je tu legislatívne šialenstvo. A pritom myslím si, že práve táto novela odzrkadľuje množstvo nahromadených podnetov, ktoré, v dôvodovej správe je to dostatočne uvedené, ktoré priamo reagujú na súčasný stav a je potrebné to zmeniť. Tých dôvodov, prečo je to potrebné zmeniť, je dostatok a sú uvedené aj v tomto zdôvodnení, ktoré máte pred sebou, a myslím si, že sú naozaj dobré a posúvajú nás dopredu. Môžeme diskutovať o tom, že či budeme mať toľko alebo, alebo menej, alebo viacej škôl. Môžeme diskutovať o mnohých veciach súvisiacich s kvalitou alebo nekvalitou, ale predovšetkým musíme zadefinovať pravidlá. Tuto tie pravidlá sú jasne zadefinované. Ja si pamätám na diskusiu, ktorá bola v tomto pléne, keď sme spoločne odsúhlasovali limity, predovšetkým prospechové, na prijímanie do stredných škôl. A všetci tí, ktorí ste odchovaní a vyštudovaní ešte pred ´89. rokom, veľmi dobre viete, že na gymnáziá sa predovšetkým dostávali žiaci, ktorí naozaj mali na to výsledky. To znamená s vyznamenaním, to znamená, neboli to tzv. náborové školy, gymnáziá, ale výberové školy. A tým, že sa uviedol aj tento priemer, a myslím si, že ešte stále vysoký priemer, napr. pre prijímanie na gymnáziá 2 celé, teoreticky tam môže byť aj žiak, ktorý má jednu štvorku, a pritom spĺňa priemer 2 celé.
Namiesto toho, aby sme hľadali, ako toto zlepšiť, skvalitniť, tak prišiel tu návrh na Ústavný súd, ktorý predložili kolegovia z KDH, a zasa ideme späť. A kto bude kritizovaný? Opäť bude kritizovaný minister, ktorý sa snažil niečo v tej veci urobiť; ale tu sa neustále čosi nabúrava.
Výučba jazykov v zákone. Pán poslanec Fronc spomínal, že nie je dobré, keď je to zadefinované. Je pravda, že nie je to dobré, a ja len pripomeniem, že ktorá vláda to bola, ktorá zadefinovala, že aby výučba jazykov bola povinná. Pán poslanec Fronc bude vedieť hneď určite, o čom hovorím.
Hovorí sa o certifikátoch na jazykové skúšky. Keby som to úplne zvulgarizoval, tak by som rovnako mohol povedať, že za chvíľočku budú sa udeľovať certifikáty - a budú na to určite rôzne inštitúty - na matematiku, na slovenčinu, na chémiu, možno aj na občiansku náuku. A zrazu zistíme, že asi potom tá škola nie je až taká potrebná, však stačí, keď všetci donesú nejaké tie certifikáty a vec je vybavená. To ale predsa nie je cieľom vzdelávania, ktoré má zabezpečiť štát, lebo na jednej strane sa hovorí o tom, že štát musí toto, toto, ale na druhej strane nesmie takéto veci robiť. No ako to potom môže dosiahnuť? A kto dnes povie, že ktorý ten certifikát je viac žiadaný na trhu? TOEFL, Cambridge, alebo ešte niekto si ďalší zavedie. Ja vôbec nechcem podceňovať ani jeden, ani druhý, ani tretí, pretože skôr či neskôr tí absolventi zistia, keď majú Cambridge a uchádzajú sa povedzme o štúdium tam, kde je vyžadovaný TOEFL, musia si urobiť tak či tak to TOEFL, všetci tí, ktorí viete, o čom hovorím, nemusím to vysvetľovať. To znamená, tuto vidím naozaj konkrétny príklad toho, že je potrebné to dostať zasa späť tam, kde to má byť, a tá škola má byť garantom tej kvality. A tie certifikáty, v poriadku, nikto ich neznižuje, ale v každom prípade by nemali byť jediné, ktoré osvedčujú znalosť jazyka.
Porovnávanie so Slovinskom pán poslanec Fronc uvádzal a dokonca povedal aj to, že áno, máme tu príliš veľa škôl. Tak potom si kladiem otázku, vážení páni poslanci, prečo po ´89. - a predovšetkým teraz hovorím o pravicových vládach - ste neurobili opatrenia preto, aby tu bolo menej škôl, poznajúc, že demografický vývoj je taký, že sa nám neustále rodí čoraz menej detí, to znamená, že dnes máme možno takmer polovicu deviatakov, ako sme mali po ´93. roku? Napriek tomu sme otvorili v podstate vzdelávací systém, liberalizujeme ho natoľko, bez toho, aby sa zadefinovalo, čo Slovenská republika je schopná utiahnuť, aby sa povedalo, dobre, tak túto síce nemáme školu, ale ju potrebujeme, a preto buď samospráva otvoríte tú školu, lebo nám tu chýba, alebo dávame priestor neštátnym školám, ktoré sa môžu uchádzať a ju tu otvoriť. Vy ste aj umožnili, aby vznikli všade tam, kde si to zmyslia, v úvodzovkách, v dobrom, a to nebolo našou vládou spôsobené. Chcem, aby sme si trošku tú pamäťovú stopu predsa len oživili a pripomenuli si, že prečo tu máme možno veľa škôl a prečo je aj problém s financovaním školstva, pretože to má dopad priamy aj potom na odmeňovanie učiteľov, ktoré sme tu preberali niekoľkokrát. Pretože školy, ktoré boli určené pre 800, 900 žiakov, boli na to vybudované, úplne logicky v miestach, kde je najväčšia koncentrácia, na sídliskách, ale aj v obciach veľkých, tak tie školy dnes už majú iba 400 žiakov, ale pritom tú budovu musia vykurovať, všetko, čo k tomu patrí, a starať sa o ňu len preto, že sa žiaci rozptýlili nekontrolovane. A tým som chcel povedať, že treba si to pripomenúť, a našou snahou je teraz niečo zmeniť a ministerstva tobôž a v tom sa určite zhodneme.
Sociálny status, o ktorom sa tu hovorilo, ja vítam práve toto ustanovenie, ktoré sa dostalo do tejto novely, pretože jasne definuje ten sociálny status a neumožňuje to nijako dvojako vysvetľovať, a to si myslím, že je dôležité, lebo ak sa stretnem aj s nejakou kritikou na pôdach škôl od pedagógov, tak to je práve dané tým, že viete, no ale to aj toto umožňuje, nie je to úplne jednoznačné a vždy, keď sa jedná o peniaze, viete, že je vždy veľký problém. Toto sa touto novelou rovnako dáva na pravú mieru a to je niečo, čo prišlo zo života a je to potrebné urobiť. Keby sa to nebolo urobilo, možno by boli práve kolegovia z opozície prví, ktorí by vyčítali, že prečo s tým ministerstvo nič nerobí.
No a potom sú tu aj také zaujímavé protirečenia, ja sledujem naozaj tieto diskusie s veľkým záujmom aj preto, že tie skúsenosti, ktoré máme z krajskej samosprávy, sa snažím preniesť na túto pôdu, toho dôkazom je aj môj pozmeňujúci návrh. Ale naozaj som pobavený, keď pri diskusiách o školskom zákone na jednej strane poslanci z opozície hovoríte, zriaďovatelia by nemali vôbec zasahovať do vecí, ktoré školy robia, to by sme mali nechať na školu, a potom dnes tu počujem, že tuto by práve zriaďovateľ mal viacej možno mať ingerenciu, alebo opačne. Čiže na jednej strane to vyhovuje, potom zasa na druhej strane to nevyhovuje, ale povedzme si, kto má v konečnom dôsledku zodpovednosť za to vzdelávanie zo zákona, v rámci zákona preneseného výkonu štátnej správy vo vzdelávaní? No je to opäť len zriaďovateľ, obec, mesto, samosprávny kraj, nikto iný. Určite nikto a ešte som nikdy nepočul v tomto pléne, aby niekto kritizoval nejakého riaditeľa školy, že niečo urobil zle, ale kritizuje sa starosta, primátor, župan a neviem ešte kto. Tú zodpovednosť jednoducho nezoberiete a práve naopak, my sa jej nezbavujeme a ideme ešte aj ďalej a prečo sme zobrali kompetenciu, ktorá nie je jednoduchá, verte mi, sedieť za jedným stolom so všetkými a nájsť tú správnu mieru, dohodnúť sa, koľko tých prvých tried otvoríme v jednotlivých školách, to nie je jednoduché. Máme tam zástupcov cirkevných škôl, zástupcov neštátnych škôl a každý má svoje argumenty, čo svedčí o tom, že to, čo máme na pleciach, sa snažíme robiť naozaj zodpovedne, preto naozaj tú zodpovednosť nesnažme sa takto pohadzovať si ako horúci zemiak, tá je bezpochyby na štáte, pretože definuje pravidlá vzdelávania, lebo je to prenesený výkon štátnej správy, preto tu prijímame tieto zákony, a potom na zriaďovateľoch, ktorí by mali s tým pracovať.
No pán Érsek, kolega, hovoril o tom, že obce rušia školy atď., viete, to vychádza práve z toho porovnania, ktoré hovoril práve pán poslanec Fronc, že máme veľa škôl. Pán Fronc hovorí, že máme veľa škôl, vy hovoríte, že by sme nemali rušiť a že by sme ich mali nechať tam. Samozrejme, že je to citlivá vec a tiež by som to nechcel zjednodušovať, pretože ja plne chápem tých starostov, ktorí práve sú v tej pozícii, že tá škola má určitý spoločenský charakter v tej obci, ale musíme jednoducho niečo vymyslieť tak, aby sme dokázali to aj finančne zvládnuť a v tomto prípade zodpovednosť práve toho zriaďovateľa je veľmi významná, aby niečo vymyslel, a v tomto zákone sa to umožňuje aj spájaním tried, vychádza sa nejakým spôsobom v ústrety.
A posledný komentár k pánovi kolegovi Poliačikovi, štátny dirigizmus, buzerácia inšpekcie školskej, teraz citujem presne, čo povedal. Tu sa stotožňujem absolútne s pánom exministrom Froncom a pánom poslancom. Tu už to vyzerá naozaj tak, ako keby tu štát ani nemal byť. On by sa mal zabaliť, schovať sa kdesi, lebo ten zlý štát, ktorý robí všetko zlé, nech zalezie do kanála a do ničoho nech nám tu nehovorí, lebo my najlepšie vieme, čo urobí. Dokonca tu máme aj také názoríky, kde pani poslankyňa Janka Žitňanská hovorí o tom, že mali by sme nechať na študenta, že on si vie najlepšie vyskladať, čo sa má učiť a čo sa má vzdelávať - to bolo vo faktickej poznámke -, čo ma teda napĺňa obrovským sklamaním, pretože viete veľmi dobre, že naši deviataci si nevedia ani, ani sa rozhodnúť, kde, na ktorú strednú školu pôjdu. My sa im snažíme pomôcť, rodičia im pomáhajú a chceme teraz na študenta nechať niečo, aby on si určoval, čo bude robiť. Toto nie je ten správny smer a nesnažme sa, prosím vás, príliš politizovať, aj keď chápem, že je to rovnako politika, a zároveň chápem, že keď dáme dohromady možno 50 pedagógov vzorku po celej našej republike, tak budeme mať 55 alebo 60 názorov, ako riešiť školstvo. Lebo je to tak. Nenájdete na Slovensku jedného pedagóga, ktorý by nastavil tak školstvo, ktoré by vyhovovalo všetkým. To jednoducho nenájdete. A preto sa musia robiť nejaké kompromisy. Ale nesnažme sa oslabovať zriaďovateľa, nesnažme sa oslabovať štát v tomto, pretože on musí zaručovať niečo, za čo tu ľudia si platia dane.
No a buzerácia, školská inšpekcia, viete, ja som rád, že máme školské inšpekcie. Záleží od toho, že či tých inšpektorov máme dobrých, alebo nemáme dobrých. Lebo ja mám skúsenosti také, že školská inšpekcia chodí a usmerňuje a hovorí o tom, takto by ste to mali urobiť, tuto si dajte na toto pozor, a nie je to hneď o nejakej sankcii, ktorú udeľuje. Ale pripúšťam, podľa Gaussovej krivky pravdepodobnosti, že aj na inšpektoráte sa nájdu čierne ovce, ktorí uverili sami v seba, že sú geniálni, a vysvetlili si inšpekciu len ako buzeráciu. Ale to môžeme aplikovať na hocičo iné, ale neznamená to zároveň, že by sme mali zrušiť školské inšpekcie, ako tu bolo povedané.
A posledná vec, pán Poliačik spomínal, že je tu veľa obcí a dokonca som mal pocit, že nám to dáva za vinu, teraz hovorím o vládnej strane. Ja som od pána Poliačika nepočul ani jeden návrh, zatiaľ čo je v parlamente, že by prišiel s redukciou počtu obcí. Tak populistický, dokonca sa k tomu aj sám priznal, že je dostatočne vybavený na to, aby vedel populisticky niečo povedať tuto za týmto pultom. Dal som si naozaj dobrý pozor, tak populisticky, ako to povedal, to je neskutočné, ako urobiť jednou vetou takéto niečo, čo je naozaj komplikované. Obce majú svoju identitu, získali ju v 90. rokoch konečne po tom, ako ju stratili. Dnes sa hľadá nejaký model a teraz zrazu sme my zodpovední za to. Tu sa určite bude hľadať nejaký konsenzus, ale nemiešajme, prosím vás, hrušky s jablkami. Riešme túto novelu, ktorá je tu dnes predložená. Ja sa za ňu prihováram, posúva nás dopredu a pokiaľ tu budú dobré pozmeňujúce návrhy, som aj ja pripravený ich podporiť. Ale návrhy, ktoré majú viesť iba k tomu, aby nabúrali celú filozofiu, tak si myslím, že nie sú celkom dobré.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
