Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi na záver tejto rozpravy povedať pár slov rovnako, pretože tento zákon je naozaj bytostne spojený so samosprávou, viackrát to tu bolo povedané a mám niekedy pocit, že samospráva je tu bičovaná ako niečo veľmi zlé, to, čo vlastne ubližuje všetkým, a nemôžem sa zbaviť dojmu, že je to predovšetkým účelovo povedané.
Samospráva je orgán, ktorý je volený priamo občanmi, a neviem, či je tu silnejší mandát ako práve niečo takéto. Preto samospráva je taká, ktorá preberá na seba množstvo kompetencií. Myslím si, že veľakrát dokázala efektívnejšie urobiť opatrenia, ktoré sa veľmi ťažko dali urobiť z úrovne štátu. Ja len pripomeniem oblasť školstva napríklad. Veľmi dobre viete, keď po '93. sa významne znižovala demografická krivka a ubúdalo nám čoraz viac študentov, bolo veľmi ťažké urobiť racionalizáciu v školstve a samospráva to dokázala. Dokázala sa postaviť pred ľudí, pred rodičov a povedať, nemôžeme tieto školy tu viacej zdržať, musíme ich pospájať, musíme hľadať ekonomické riešenia. Takto by som mohol pokračovať ďalej. Ale myslím si, že je to správne.
Preto je aj decentralizácia súčasťou slovenskej spoločnosti. To znamená, že mnohé kompetencie sa presúvajú z centrálnej vlády na samosprávu. A pripomeniem aj pre všetkých tých, ktorí sú proeurópsky orientovaní, že je to jedna z podmienok, ku ktorej sme sa zaviazali pri vstupe do Európskej únie. Tak, poprosím vás, naozaj, nestavajme samosprávu proti štátu a nestavajme tu dva tábory proti sebe. Hľadajme riešenia.
Samospráva sa zhostila aj v oblasti zdravotnej..., sociálnej starostlivosti. To, že sme prebrali na svoje plecia práve starostlivosť o domovy dôchodcov, ktoré sa potom pretransformovali postupne na domovy sociálnych služieb, zariadenia pre seniorov a tak ďalej, svedčí o tom, že sme reagovali na vývoj, ktorý v spoločnosti nastáva. Mnoho investícií išlo do domovov sociálnych služieb, do zariadení pre seniorov aj z európskych fondov, to chcem pripomenúť, pretože tá, ten modernizačný dlh, ktorý bol v tejto oblasti, bol enormný. Počítal sa na miliardy a sa počíta na miliardy v slovenských korunách, pretože to je fakt. Po '89. sa akosi pozabudlo na túto oblasť. Tu samospráva rovnako urobila kus práce a pokračuje v tom ďalej. A myslím si, že je to správne.
To, že nám populácia starne a že priemerný vek narastá, ale zároveň máme čoraz viac odkázaných a teraz predovšetkým odkázaných občanov, ktorí potrebujú sústavnú starostlivosť, je takisto fakt. Preto je väčší tlak na poskytovanie sociálnej..., služieb sociálnej starostlivosti.
A teraz vôbec nechcem tu brať späť alebo vracať späť tú diskusiu o tom, že aký bol začiatok, lebo všetci vieme, aký bol začiatok. Pozerajme sa do budúcnosti a je nám jasné, že tu máme viacero impulzov, ktoré potrebujeme jednoducho vyriešiť. Ako som spomínal, je tu väčší počet žiadateľov o službu sociálnu, máme tu nedostatok finančných prostriedkov v rozpočtoch obcí a miest, ktoré majú originálnu kompetenciu poskytovať sociálnu službu, a zároveň tu máme aj nález Ústavného súdu, ktorý hovorí o tom, že ak si klient požiada o sociálnu službu v hociktorom zariadení, ktoré je zaregistrované, mal by ju dostať. Háčik celý je v tom, že je potrebné na to nájsť finančné prostriedky tak, aby to nebolo na úkor iných kompetencií, a to podotýkam ešte raz, na úkor iných kompetencií. Pretože určite nikto z vás by nebol spokojný, keby povedzme samospráva za určitých okolností sa rozhodla, dobre, tak budeme platiť všetko, čo bude, na čo bude požiadané poskytovať finančné prostriedky, ale nebudeme platiť zľavy napríklad v mestskej hromadnej doprave pre žiakov, študentov, dôchodcov, invalidov alebo v prímestskej autobusovej doprave, pretože to je takisto kompetencia samosprávy, a myslím si, že tiež významne sociálna. Aj v samotnom prerozdelení podielových daní je presne zadefinované, koľko finančných prostriedkov je v tejto oblasti určených na poskytovanie sociálnej starostlivosti.
Čiže dovolil som si tento exkurz kvôli tomu, aby som vrátil trošku tú diskusiu späť, a poprosil všetkých, aby sme nestavali verejných a neverejných poskytovateľov proti sebe tak ako pri zákone školskom, kde som mal takisto pocit a stál som tu pred vami tu z tohto pultu a rovnako som apeloval na to, nestavajte, prosím vás, neštátne školy proti verejným štátnym školám, pretože to nikomu neprospieva. Hľadajme riešenie, ako to urobiť, lebo z úst opozície som pri tomto pulte dnes nepočul ani jedno slovo na obhajobu verejných poskytovateľov. Ani jedno slovo. Mal som dokonca niekedy pocit, ako keby ste boli súčasťou nejakého združenia, ktoré hovorí čisto len o neverejných. Ale nemôžeme sa pozerať na vec iba z tohto pohľadu. A ja vám poviem aj, prečo sa nemôžeme na to pozerať, lebo poviem vám zopár čísiel. Samosprávne kraje, keď prevzali do svojej zriaďovateľskej pôsobnosti domovy sociálnych služieb, tak postupne rozširovali svoje domovy sociálnych služieb a zveľaďovali a prispôsobovali sa. A dnes poskytujú, teraz hovorím len o samosprávnych krajoch, škoda, že tu není pani poslankyňa Gibalová, lebo myslím si, že by určite uvítala tieto štatistické údaje.
Samosprávne kraje dnes disponujú bez pár jednotiek 20 tisícami lôžok starostlivosti v sociálnych službách, 20 tisícami. A čo sa týka neverejných, a to znamená neštátnych, neverejní, aby aj občania pochopili, to sú tí není, tí, ktorí sa neschovávajú, že sú neverejní, prosto sú to neštátni, sú to rôzne neziskové organizácie alebo sú to aj cirkvi, tak tí disponujú so zazmluvnenými lôžkami v počte 4 400 lôžok. Dámy a páni, 20-tisíc ku 4 400 lôžok. Toto je podľa mňa veľmi dôležité, treba si to zobrať do úvahy. Čiže ťarcha poskytovania sociálnych služieb pre tých, čo to potrebujú, je predovšetkým na samospráve. A treba sa na to takto pozrieť, a preto samospráva, prirodzene, zodpovedne k tomu pristupuje, a preto požiadala ministerstvo o to, aby sme začali hľadať spôsob, ako vyriešiť tento problém financovania.
A ja predovšetkým vítam - a tá diskusia začala aj za pána ministra Mihála, to hovorím otvorene - ale ja to vítam, že dnes štát po dlhých diskusiách je ochotný vstúpiť do financovania sociálnych služieb, pretože tomu tak nebolo doteraz. Bolo to čisto len na pleciach samosprávy, ktorá to musela riešiť v rámci podielových daní. A toto je niečo, čo, si myslím, že stojí za to, aby bolo povedané tu v tejto sieni. Takže poprosím vás, nestavajme jeden, jedného proti druhým. Hľadajme spôsob, ako dospieť k nejakému riešeniu. Ja si vážim vystúpenia pána exministra Mihála, lebo bolo naozaj konštruktívne. Priznal sám, že nevedel to systémovo vyriešiť, lebo to nie je jednoduché. Nie je jednoduché nájsť na to peniaze, ale dnes sa už črtá nejaké riešenie.
Táto novela, ktorá tu je na stole, vážené dámy a páni, nie je len o financovaní. A ja som rád, že našli sa finančné prostriedky, ktoré pán minister tu deklaruje na to, aby pre budúci rok boli poskytnuté finančné prostriedky pre všetkých tých, ktorí poskytujú sociálnu starostlivosť a majú aj zmluvy na to príslušné zo zákona. Ale táto novela, vážené dámy a páni, je aj o mnohých iných veciach, ktoré sú veľmi dôležité, a tie tu vôbec neboli povedané, a keby sme ich nechali tak a neriešili ich, možno vy ste boli, vy prví, ktorí by ste prišli a by ste nás kritizovali, že to neriešime, pretože naozaj prekopať kompletne zákon a urobiť ho tak, aby vyhovoval všetkým, jednoducho nejde. To nejde. A verte mi, zdvihnite ruku v tejto sále, ktorí ste tu takí, ktorí dokážete pripraviť taký zákon, ktorý vyhovie všetkým. Zdvihnite mi ruku. Žiadna ruka. Nenájdete takého, ktorý by urobil zákon, ktorý bude vyhovovať všetkým. Jednoducho to nejde, je to ťažké. Ale to, čo sa robí v tejto novele, je podľa môjho názoru dobré aj v iných oblastiach.
Napríklad touto novelou sa plánuje zvýšiť garantované zostatky pre príjem klientovi po zaplatení úhrady a taktiež príbuzným klienta. Toto je vážna prosociálna novela, ktorú, je potrebné podotknúť, pretože ja sa priznávam, ja som bol jeden z tých, ktorý som bol proti tomu a hlásim sa k tomu hrdo, aby bolo priamo zákonom nadiktované, že klienti musia platiť 50 % ekonomicky oprávnených nákladov, pretože tým klientom mnohým ostáva už len pár centov, prepáčte, pár eur na to, aby mali v mesiaci medzi rukami na to, niečo si kúpiť, pretože nie všetci sú v tej pozícii, že sú vlastníkmi domov, bytov a tak, ako to tu bolo povedané. Drvivá väčšina je práve tá sociálna, ktorá nemá ani toto zázemie, o ktoré tu bolo v minulosti hovorené. A tu v tejto novele sa to rieši. A ja to kvitujem. A my ako verejní poskytovatelia sme rovnako za to zdvihli ruku. A mohol by som menovať množstvo ďalších opatrení, ktoré sa pripravujú v tejto novele.
Ja sa už nebudem vyjadrovať k tým veciam, ktoré tu boli povedané zo strany vystupujúcich, pani Gibalovej, pani Jurinovej. Ja vás chcem len poprosiť, skúsme odhodiť to klišé politické, ktoré tu veľakrát je veľmi citlivo a podsúvané srdcervúco, a snažme sa hľadať riešenia. Viete o tom, že všetci tí, ktorí sú aktívni v poskytovaní sociálnych služieb, tak sú za stolom a rokujú s ministerstvom tak, ako to bolo aj pri začiatkoch, keď tam bol pán Mihál. A ja si myslím, že tu je jediná šanca nájsť postupne riešenie, trvalo udržateľné riešenie na financovanie. A k tomuto sme sa všetci zaviazali, tak ako aj pri tejto novele, pri ktorej sme dlho rokovali, že chceme s týmto niečo urobiť.
A ja predovšetkým vítam túto snahu ministerstva a rovnako chcem poďakovať aj ministerstvu a osobne pánovi ministrovi Richterovi, že má odvahu, a prísť s touto novelou, ktorá, samozrejme, nemôže vyriešiť všetky problémy, ale predovšetkým vypočul nás, aby sme vyriešili tie akútne problémy, ktoré sú potrebné, aby touto novelou boli dotiahnuté. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
