Videokanál poslanca

Áno, ďakujem, pardon. Ja chcem zareagovať na pána Blahu.
Pán Blaha, nie ja... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, vy nemôžete reagovať teraz s faktickou poznámkou, na vystúpenie v rozprave pána poslanca Hlinu. Môžte potom, môžete potom v rámci záverečnej reči alebo keď vystúpite v rozprave. Alebo keď vystúpite v rozprave. Nemôže reagovať. Reaguje teraz faktickou na vystúpenie pána poslanca Hlinu.

Škripek, Branislav, poslanec NR SR
Dobre. Takže nemám faktickú, tak môžem teda teraz pristúpiť k rozprave a povedať pár slov? (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, vážené kolegyne. Á, pán kolega Vašečka, mohol by som ťa poprosiť, keď zájdeš do poslaneckého bufetu, tak tam mám pripravený taký názorný plagát jeden. (Reakcia poslanca.) Áno. Vedľa kvetináča som ho zabudol, buď taký láskavý mi ho priniesť.
Kolegovia, kolegyne, ďakujem za to, že vôbec tento návrh prešiel do druhého čítania, a pocítil som alebo uvedomil som si... (Poslanec Vašečka doniesol rečníkovi názornú pomôcku.)
Zatiaľ to tak otoč spätne, tuto až, ja si to zasa dám. Ďakujem pekne.
Vnímal som, že mnohým z vás zostalo jasné, prečo je potrebné upraviť, regulovať distribúciu v našej krajine tlačovín, ktoré zobrazujú erotický obsah, alebo obsahujú, teda majú erotické zobrazenia, a prečo je potrebné, aby sme to v spoločnosti riešili, lebo jednoducho nastal s tým problém. A ten problém je vypuklý, je veľmi vážny. Ja som, ako som povedal minule, kvôli tomu zverejnil aj petíciu, ktorú do dnešného dňa podpísalo už 17-tisíc ľudí, a stále mi prichádzajú rôzne podnety od spoluobčanov, ktorí - prečítam jeden alebo dva zo všetkých - ktorí hovoria, že im na tom záleží.
"Chcel by som len vysloviť stručnú podporu vašej myšlienke ohľadne nahoty v bežnej tlači. Nepovažujem sa za moralistu," píše jeden občan, "faktom však je, že masmédiá sú presýtené touto témou a ja osobne považujem za doslova otravné, trápne a otupujúce množstvo sexu, násilia, vrážd aj iných negatívnych tém, ktoré nás denne obklopujú."
No, toto sú postrehy ľudí. Ľudia vnímajú, že táto vec je chorá, nejakým spôsobom je to nezdravé u nás a je potrebné, aby sme chránili stav toho, čo v spoločnosti akceptujeme, alebo aby sme chránili túto latku. Latku, aby sme ju jednoducho sprísnili, by som povedal.
Prečítam jeden mail: "Zdieľam s vami pocit, že dýchame smog amorálnosti a nemravnosti. Verený jazyk je hrubší, idea ľudskej dôstojnosti sa obmedzuje do právne definovaných rámcov. Človek a jeho životný priestor sa stali tovarom. Avšak je práve vulgárnosť či kultúra propagujúca fyziologické potreby nejak špeciálne slovenským problémom?"
Tento problém tu má svoj konkrétny rozmer, ktorý potrebujeme zmeniť. Ja jednoducho verbalizujem názory tej časti spoločnosti, ktorá tu nechce takýto spôsob vyjadrenia, zobrazenia ľudskej sexuality v tlači.
Ja som sa pozrel do iných krajín a teraz cez vianočný čas som precestoval trochu zahraničie a musím povedať, že som naozaj nevidel to, čo u nás jednoducho máme akože bežné, a cítil som sa omnoho lepšie. Jednoducho, pretože verejnospoločenský priestor je omnoho viacej plný rešpektu voči spoločnosti, kdežto u nás si majitelia médií asi myslia alebo sú presvedčení, že verejnospoločenský priestor im patrí a my všetci sme povinní akceptovať všetko, čo oni do neho dajú. Alebo čo tu proste predstavia. A tak dochádza k tomu, že my ľudia, ktorí, a to sú tisíce ľudí na Slovensku, ktorí toto nechcú, musia rešpektovať, čo tu je, bez toho, aby sa mohli brániť.
Našiel som si právne podmienky zobrazovania nahého ľudského tela v printových médiách v iných štátoch. A vôbec to nie je žiadna novinka. Mne už bolo namietnuté niektorými kolegami poslancami, že to nikto neupravuje. Nie je to pravda. Upravujú to konkrétne Spojené štáty americké, Rakúsko, Česká republika, Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Veľká Británia. V každom, ku každému z týchto, z týchto jednotlivých štátov mám taký kratučký rešerš, kde je vyjadrené, akým spôsobom rešpektujú, aby ľudská nahota bola zobrazovaná dôstojným spôsobom. Väčšinou som si všimol, že je tam vyjadrenie, že tieto úpravy presne vymedzujú to, aby nedošlo k nedôstojnému alebo ponižujúcemu zobrazovaniu.
Napríklad Česká republika: "Neslobodno obsahovať stať alebo vizuálne prezentácie, ktoré narúšajú vo všeobecnosti morálne princípy. Osobitne ľudské telo má byť prezentované s rešpektom voči všetkým divákom."
A takisto Francúzsko.
Nemecko hovorí, že "inzeráty so sexuálnymi motívmi môžu byť akceptované, ak nie sú v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a v jednotlivých prípadoch nie sú obmedzujúce hospodársku súťaž."
Poľsko má výklad, "riadi sa súdnym výkladom prezentácie ľudských sexuálnych činností. Takýto materiál sa nemôže vnucovať druhým ľuďom, tým, ktorí si to neželajú, a takáto osoba môže byť potrestaná pokutou, trestom obmedzenia slobody alebo odňatia slobody", teda taká osoba, ktorá to vnucuje ostatným.
Veľká Británia: "Všeobecne povedané, zákony sú určené na zabezpečenie toho, že všetky reklamy sú legálne, dôstojné, úprimné a pravdivé. Pre vysielanie a ostatnú mediálnu reklamu zobrazovania žien, ktoré je nevhodné a neslušné alebo pravdepodobne spôsobí vážne alebo rozsiahle priestupky, sa považuje za nevhodné na reklamné účely."
Tým chcem poukázať, keď citujem takéto vyjadrenia, že jednotlivé spoločnosti rozumejú tomu, že existuje nejaký morálny kódex, niečo, čo chápeme ako mravnosť alebo morálka, alebo niečo, čo je správne. Čiže ľudia chápu, že sú hranice, ktoré môžu narušovať dôstojnosť človeka v jeho zobrazovaní, zvlášť teda zobrazenie ľudského tela.
Etický kódex reklamnej praxe. V bode 7, to je náš etický kódex, hovorí: "Reklama nesmie propagovať nadmierne podliehanie sexualite tým, že zobrazuje sexuálne stimuly, poddajnosť a nahotu alebo čiastočnú nahotu ľudského tela nevhodným spôsobom, a nesmie bez oprávneného dôvodu prezentovať produkt ako vhodný prostriedok na odstránenie sexuálnych zábran."
Ja myslím, že toto sú veľmi vážne vyjadrenia. A máme ich preto, aby sme ich rešpektovali. Nie preto, aby sme ich porušovali. A toto rešpektovanie je dôležité.
Takže moja novela nič nezakazuje, iba upravuje distribúciu erotiky takým spôsobom, aby sme chránili mravný vývin detí a mládeže, teda ich pekné detstvo.
Ja znovu prečítam vyhlásenie Národnej rady, v ktorej teraz sedíme a diskutujeme, hovoríme na túto vážnu tému, zo 4. septembra 2001, táto Národná rada sa zaviazala, vyhlásila presvedčenie, že "dieťa potrebuje špeciálnu pomoc a ochranu na naplnenie svojich práv na dôstojný život v mieri, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia".
Ďalej: "To znamená, že žiadne rozhodnutie ani aktivita nesmie ohrozovať práva našich detí."
Citujem ďalej: "V politike voči deťom treba podporovať tie kroky a aktivity, ktoré vychovávajú mladých ľudí a deti k občianskemu uvedomeniu, ušľachtilým záujmom a úcte k všeľudským hodnotám."
Ďalší bod: "Rodina je základom spoločnosti a má prvoradú zodpovednosť za starostlivosť o deti a ich ochranu. Inštitúcie štátu majú rodičom a rodinám vychádzať v ústrety, aby mohli vychovávať deti v bezpečnom a stabilnom prostredí vo vlastnej krajine. Deti majú byť ochránené pred všetkými formami násilia, sexuálneho zneužívania a pred zobrazovaním násilia a pornografie v médiách. Generácia dospelých musí v maximálnej možnej miere prevziať spoluzodpovednosť za deti a mládež a odstraňovať riziká, ktoré ohrozujú ich zdravotný vývoj a najdôležitejšiu fázu ich života - detstvo."
Kolegovia toto je vyhlásenie tejto Národnej rady a ja som presvedčený, že táto Národná rada má vytvoriť také legislatívne nástroje, ktoré pomôžu rodičom, desiatkam tisícov rodičov na Slovensku, aby mohli chrániť svoje deti pred takými zobrazeniami vo verejnospoločenskom priestore, ktorý je náš spoločný, pred takými zobrazeniami, ktoré poškodzujú ich vývoj a voči ktorým sú rodičia bezmocní jednoducho preto, že nemôžu zabrániť, aby sa s tým deti stretali.
Prečítam našu ústavu, čl. 24: "Každý má právo verejne prejavovať svoje zmýšľanie", tým začína čl. 24 bod 1. Potom je tam bod 2: "Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru." Bod 3. Bod 4 hovorí toto: "Podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práva a slobôd iných."
Takže opieram sa o článok ústavy, ktorý hovorí, že máme právo a je správne, aby sme vytvorili zákon, ktorý chráni mravnosť.
Priatelia, ako som povedal, chodia mi stále maily od ľudí, ktorí ma žiadajú, aby som pokračoval s touto snahou a dosiahol niečo, čo ľuďom pomôže, aby sa mohli brániť.
Ja som dostal od Legislatívnej rady vlády, potom od médiá, teda, prepáčte, od výboru pre kultúru a médiá a niekoľko ďalších, pripomienky ku mojej novele zákona a ja som ich všetky akceptoval, ja ich všetky beriem do úvahy, a preto som podal aj pozmeňovací návrh, ktorý prednesie môj kolega Richard Vašečka, kde som ich zapracoval práve preto, lebo mi bolo povedané aj poslancami strany SMER alebo aj tými konkrétnymi ľuďmi z legislatívy, že by ten môj návrh bol nevykonateľný alebo že má procesné chyby. No tak ja dúfam, že som to odstránil, zaviedol som ich do toho pozmeňovacieho návrhu a, zdôrazňujem, vyšiel som im v ústrety a záleží mi na tom, aby toto mohlo byť dobre uplatnené.
Čo chcem povedať touto novelou? Upravujem ňou distribúciu erotickej tlače, takže žiadam a chcem dosiahnuť, aby sme označili, aby na Slovensku bolo potrebné, nutné označovať všetku tlač, ktorá obsahuje erotiku, názvom "erotický" v príslušnom tvare slova, a tým pádom budú podliehať tomu módu predaja, aký sa už doteraz podľa zákona 445 na ne vzťahuje.
Priatelia, chcem navrhnúť, aby sme akceptovali tú spoločenskú dohodu, tak ako akceptujeme, že deti a mládež nemajú fajčiť ani piť alkohol do 18 rokov. Kolega Hlina navrhuje, aby sme ani nereklamovali alkoholické výrobky až do polnoci, navrhol, aj tabak by sme mohli takto navrhnúť, aby sa nereklamoval až do polnoci. Tak ja navrhujem, aby sme rešpektovali aj takéto označenie erotických zobrazení a tlačovín.
Kolegovia, ja vám znovu ukážem niečo, čo si myslím, že je naozaj škaredé, ale my na Slovensku to tu rešpektujeme. A ja sa vás chcem opýtať, kolegovia, pozrite sa na toto. (Rečník zobral do rúk veľkú kartónovú tabuľu s obrázkami.)
Naozaj si myslíte, že toto máme ukazovať tretiakom na základnej škole? Vážne, kolegovia, mužovia, dámy, toto máme ukazovať našim, našim deťom? Toto je titulka spravodajského časopisu na Slovensku. Je to normálne podľa vás? Chcete, aby sme toto ukazovali? Majú byť vo verejnom priestore alebo majú byť zabránené takéto zobrazenia?
Ja si myslí, že keď niekto na Slovensku nerešpektuje, že toto nepatrí pred oči detí, tak je potrebné, aby mu to Národná rada zakázala. Aby Národná rada povedala, že toto sa robiť nesmie. Pretože toto naozaj, naozaj, ako povie každý odborník na vývin, psychologický vývin detí, povie, že toto deti vystrašuje. Že takéto zobrazenia nie sú normálne ani potrebné, že ich tu nechceme a nemáme mať. (Rečník odložil veľkú kartónovú tabuľu s obrázkami.)
Kolegovia, my to máme v rukách.
Kolegovia, viete, všetci vieme, že je tu spoločenská dohoda, ktorou označujeme filmy so sexuálnym, obscénnym alebo vulgárnym obsahom. A to sú iba pohyblivé obrázky, že je to tak? Filmy vieme označiť hviezdičkou alebo zobrazením, že do 18 rokov sa toto nesmie pozerať. Takže vieme označiť, čo sa nesmie. A ja žiadam, aby sme označili statické obrázky tým istým zobrazením, a preto sa pýtam, aký je v tom rozdiel? Je rovnako potrebné, aby sme toto vytesnili z verejného priestoru do daného priestoru, ktorý naše zákony povoľujú - erotický predaj, nech sa páči.
Takže to je to, čo žiadam, prosím kolegov, aby sme toto rešpektovali, aby sme toto nedávali, takéto zobrazenia vulgárne, hrubé pornografické zobrazenia neukazovali pred oči maloletých detí.
Keď som sa pozrel do niektorých článkov na túto tému, ktoré uverejňovali naše médiá, tak portál Topky sa pokúsil nejakým spôsobom túto moju tému snáď, možno trošku zosmiešniť alebo zhodiť a uverejnili článok na túto tému a najviac ma pobavil výsledok toho článku. Tam sa oni pýtali, že či teda súhlasia s poslancom Škripekom, či sa má zastaviť to zobrazovanie takým spôsobom, ako ja to navrhujem, tá vulgárnosť a hrubosť. A dali tam anketu. No a víťazoslávne hovorím, že tá anketa preukázala, že 5-tisíc ľudí na ňu zodpovedalo a 74 % ľudí povedali, áno, má sa to zataviť, súhlasíme s tou novelou.
No a ja som tomu veľmi rád, lebo si dali gól do vlastnej siete, pretože chceli vlastne ukázať, aký je to ten blázon fanatický, stredoveký, ktorý by chcel takéto veci zakázať. Nie. To je dnešné, to je normálne, to je zdravo rodičovské a v žiadnom prípade to nevystupuje proti slobode tlače na Slovensku. Každý mediálny printový magnát môže tlačiť, čo slobodne chce. Žiadam len, aby sme upravili spôsob, akým to zobrazujeme pred oči malých detí.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Pán predseda, chcem vám oznámiť, že pri hlasovaní č. 168 som si dvakrát vysunul a zasunul kartu a nešla mi a bol som za návrh. Ďakujem pekne.

No nie som, bohužiaľ, ja musím, teda ja by som rád vám podal vysvetlenie k vašej otázke. Pozeral som sa na programy bodov(pozn. red.: správne má byť "body programu"), tak ako boli... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán spravodajca, ďakujem tomu, že sa rozprúdila debata. Ďakujem teda vám za to, že sa rozprúdila debata. Myslím si, že rezonuje aj medzi ľuďmi v celej krajine, teda v tej celej krajine, ktorá to sleduje a, samozrejme, že je to len medzi niekoľkými zopár tisíc ľuďmi, ktorí sa o toto zaujímajú, ale minimálne je to tých 11-tisíc spoluobčanov, predovšetkým rodičov, vychovávateľov, pedagógov, ktorí podpísali túto petíciu, ktorú som zverejnil spolu s kolegami pánom poslancom Vašečkom a pani podpredsedníčkou Jurinovou, a aj touto cestou im ďakujem, že sa postavili za túto petíciu, pretože ja som aj predtým počul mnoho ľudí, viacerí, ktorí mi hovorili, že ale to bude zosmiešňujúce a ľudia ťa budú s tým vysmievať a to bude také zbytočné a presne tak, ako argumentoval pán Sulík, a ďakujem aj za ten osobný rozhovor, ktorý sme nedávno mohli viesť, pán kolega, na túto tému, že najviac sa ľudia ohradzujú, že ale veď na internete je to všade a proste tomu sa nedá ubrániť a čo s tým narobíme, už je taká doba.
Myslím si, toto sú také, jak by som ich nazval, ustupujúce defenzívne, vzdávajúce sa vyjadrenia, ktoré jednoducho hovoria: "No nič sa nedá robiť." Ja som ale presvedčený, že robiť sa dá a má. I keď pán kolega Sulík mi už vysvetlil v osobnom rozhovore a ja to akceptujem a pre čestnosť tohto môjho vystúpenia, voči vám teraz konkrétne, v tejto otázke morálky poviem, čo ste mi povedali. Predsa sa odvolám na citát z novín, lebo ste mi povedali, že aby som vám ho ukázal. Tak ja som ho vážne našiel, kde ste zhodnotili, pán kolega, ako oponent a diskutér, že celá táto moja akcia je hlúposť. A pripadlo mi to, že je to zvláštne, dospelý muž, ženatý muž, ktorý má rád svoju rodinu, aspoň tak vás pozorujem, tak vás hodnotím, povie, že výzva k mravnosti a k morálke je hlúposť. Ale v tom mojom, v tom vašom rozhovore ste povedali, že nemyslíte to tak, ale že sa vám nezdá ten nástroj, že chcem dosiahnuť nejakú zákonnú úpravu, ale že teda výzva k morálke nie je celkom hlúposť. Tak to si dosť vážim od vás, lebo som si vážne myslel, že to je vo vašej predstave liberálneho politika, že povedať pred celým národom do novín, že je hlúposťou žiadať zmenu v tej mravnosti a dosiahnuť tú morálku, že je to hlúposť, tak to by ma vážne prekvapovalo, ako morálny profil človeka, ako ste vy.
Ale aj tak musím povedať, že som presvedčený, že je správne, aby sme ako zákonodarci urobili nejaký krok, ktorý napomôže minimálne tým 11 tisícom ľudí a ja budem naďalej šíriť túto petíciu. Ľudia sa mi ozývajú naďalej, že chcú ju podpísať a chcú ju zaniesť ďalším a spýtať sa ich na ich názor a povedať: "Podpíšete to?"
A viem, že prídu ďalšie tisíce podpisov. A viete, prečo to viem? Jednoducho preto, že tak, ako oni, aj ja som roky pociťoval bezmocnosť voči tomu, prečo sa na našej mediálnej, sa v našej mediálnej sfére prejavuje toľko hrubosti, dvojzmyselnosti a nátlakového predávania tovaru za pomoci zobrazovania nahoty. Čiže zobrazenie nahoty, aj sexuality, alebo dokonca pohlavného života slúži ako reklamný nástroj na predávanie tovaru.
Ja si však myslím, že máme sa na toto pozerať iným spôsobom a že sú tu mnohé nebezpečenstvá, ktoré v tom vznikajú a preto máme urobiť určitú zábranu, bariéru. Tak jak keď sa niekde rozlieva nežiaduca záplava vody povedzme po veľkých dažďoch, tak tam spravíte zábranu z pieskových vriec, aby tá voda bola usmernená a išla iným spôsobom a nepoškodila vám príbytok. Ja si myslím, že je to jednoduchý, ale trochu, akože dobre priliehavý obraz, ktorý povie o tom, že my máme v rukách svoje spoločenské prostredie a máme sa oňho starať a toto je jedna z najcitlivejších oblastí, ako je mediálne zobrazovanie, ako je vplyv na naše deti a toto je môj rozhodujúci argument. Priatelia, tu nejde o to a veľmi ma mrzí, že včera tak ľudia z liberálnej strany SaS argumentovali alebo aj iní liberáli, že to ja mám problém. A toto ma trápi najviac. Jednoducho, argumentácia, ktorá hovorí, že to je môj problém.
Ja chcem predovšetkým aj cez túto veľmi citlivú oblasť, s ktorou som bol presvedčený už dávno, že je treba vyjsť a hovoriť na túto tému, som presvedčený, že máme nakladať dôstojne a zodpovedne a tieto dve slová sú pre mňa dôležité: dôstojne a zodpovedne. Mňa k tomu vedie moje presvedčenie, môj duchovný pohľad, moje náboženské presvedčenie a to, čo som sa dozvedel z biblických výrokov, pretože ich považujem za Božie slovo a tam sa hovorí o veľkej dôstojnosti človeka. Boh stvoril človeka s dôstojnosťou a dal mu tú dôstojnosť, aby sa dôstojne správal. Kto si to chcete prečítať a sú vám blízke žalmické spisy, tak je to Žalm 8, kde sa hovorí: "Len o niečo menším si urobil človeka od božských bytostí. Slávou a dôstojnosťou si ho ovenčil." Slávou a dôstojnosťou je ovenčená dôstojnosť človeka. My sa nemáme správať ako zvieratká pudovo a zobrazovať, to len niečo nás atraktívne priťahuje, tak to budeme zobrazovať a vôbec sa nestaráme o to, čo to urobí s našimi deťmi.
V ďalšom je ešte napísané: "Urobil si ho pánom nad dielom svojich rúk." Priatelia, toto je dôležité, že my sme páni sveta alebo Zeme, my sme koruna tvorstva a máme ho zveľaďovať, ale predovšetkým zveľaďovať seba. To znamená, že my sme zodpovední za to, čo s tým robíme. Sme zodpovední za to, čo s tým robíme. Mňa prekvapuje, nie je to pre mňa tak nové, keď sa rozprávam s liberálnymi politikmi, ktorí hovoria: "Mne to nevadí a preto to môže byť, lebo mne to nevadí." Ak je toto rozhodujúci postoj politika pre celú krajinu, myslím si, že to je šeredne málo, že to je hrozne málo, že to tak nemôže byť. Veď predsa my nemôžeme len povedať: "Mne to nevadí alebo tejto skupinke ľudí to nevadí, alebo títo to chcú, tak to urobíme takto." Veď to potom naozaj vedie k bezbrehému liberalizmu a náš známy satirik Milan Lasica, myslím, že už začiatkom 90-tych rokov povedal, že: "Aj tento bezbrehý liberalizmus musí mať svoje hranice." Ja myslím, že je to múdry výrok, aj keď vyzerá taký zábavný, ale on je múdry.
Takže my sme zodpovední za to, čo tu produkujeme. Sme zodpovední za kultúru, ktorú tvoríme, sme zodpovední za atmosféru, ktorú vyrábame. My sme zodpovední za prostredie, ktoré dospelí ľudia vytvoria pre deti a mládež. Prečo? Pretože deti a mládež sa nevedia brániť. Sú najplytkejšími, by som povedal, alebo najprimárnejšími konzumentmi všetkého, čo im podáme. Presne tak, ako vy všetci, ktorí máte svoje malé detičky, ste im dali do pusky nejaké jedlo, tak to spapali. Oni sa nepýtali: "Je to dobré? Je tam dosť, je tam málo olova, alebo veľa olova, tatinko? Je tam arzén alebo je tam nejaký jed?" No, dieťa sa nepýta, veď to nie je ani jeho úloha, ani to nie je v jeho rukách, aby sa takto pýtalo. Dieťa sa spolieha a to, čo my mu vytvoríme, sa nám vráti. Už som to povedal v inej reči, že kto si čo zaseje, to bude žať. To preverila história, to je v biblických spisoch a je to v skúsenosti každého z nás. Myslím, že každý by sme túto skúsenosť našli, keď si zasejete zlú vec, zožnete zlú vec. Vyrastie vám, keď zasejete zlé zrno, vyrastie vám zhnitá úroda alebo zlá úroda, v tom zmysle to chcem povedať. A preto sme zodpovední za to, čo urobíme a musíme to urobiť dobre a kvalitne.
Takže hovoril som o tom, že ak nechceme zažiť záplavu nežiaduceho prívalu vody, tak potrebujeme tam postaviť vrecia s pieskom, aby sme ochránili príbytok. A prostredie, ktoré vytvoríme, v ktorom žijeme, sa nám vráti v podobe toho, čo bude s našimi deťmi. Ja som zažil veľakrát ľudí, starších ľudí, ktorí sa mi sťažovali na rôznych stretnutiach, ktoré som navštevoval, na ktoré som bol pozývaný, a sťažovali sa mi na svoje deti, starší ľudia, omnoho starší ako ja. A hovorili, ako zle žijú, ako sa im pokazil život a ja som im hovoril po rôznych vypočutiach, že viete, ale z istej časti to bolo vo vašich rukách a z istej časti je to ovocie aj toho, čo vy ste do nich vsadili.
Kolegovia, bol som napadnutý, že chcem robiť cenzúru, ale ja cenzúru v žiadnom prípade nechcem a v tomto ma mýli, keď kolegovia reagovali na mňa, že chcem cenzurovať. Veď ja som im povedal, že chcem regulovať, že si myslím, že je potrebné. Cenzúra v žiadnom prípade nie je možná, pretože táto spoločnosť je precitlivelá na akékoľvek náznaky. Precitlivelá, to myslím doslova toto slovo. My to preháňame s tou, s tou absolútnou slobodou. Sme úplne hotoví, keby len náhodou by sa niečo malo trošku obmedziť. Veď ja vôbec nehovorím o tom, že sa niečo nesmie publikovať. Práve, keby som to ja chcel a mal o tom rozhodovať, tak aj tak musím si povedať, že no aj keby som o tom mohol rozhodovať v plnej miere, tak musím rešpektovať aj množstvo iných ľudí, ktorí si želajú iné veci a preto musíme pohľadať nejaký správny konsenzus.
Len mne to tu pripadá tak, že ja predkladám nejaký návrh a viackrát som vyzval k spoločenskej dohode. Veď všetci vieme, že predávať cigarety a alkohol alebo tabakové výrobky a alkohol deťom do 18 rokov nie je vhodné, potrebné ani dobré a nikto by ste to svojim deťom nechceli. Občas som síce videl rodičov, ktorí tak 14-ročným, nechávajú ich fajčiť, aj keď sami s tým bojujú a musia povedať, že no viem že to nie je celkom najlepšie, ale veď teda odborníci, lekári povedali, že treba počkať do 18. roku veku, aby sa telo vedelo brániť vplyvu tabaku alebo fajčenia. Takže je tu spoločenské povedomie, že nemáme toto robiť pre mladých ľudí, nemáme im dávať alkohol, ja som presvedčený, že aj táto oblasť, konfrontácia, predkladania deťom, zobrazovania nahoty, ľudskej sexuality alebo pohlavného života zodpovedným a pekným, výchovne správnym spôsobom by mala spadať do našej spoločenskej dohody a pochopenia, že je treba na to dať pozor. Takže nechcem robiť cenzúru, pretože keby to tak bolo, kolegovia, tak by ste ma museli napadnúť, že chcem novelizovať tlačový zákon. Ale ja to nerobím. Ja hovorím o zákone 445/1990 Zb., o zákone 102/2010 Z. z. Takže to, čo navrhujem, je riešiť spôsob, akým vystavujeme, akým vystavujeme zobrazovanie ľudského tela, a dovolil som si rozdať vám tento propagačný materiál, ktorý som zostavil zo záberov z dennej tlače. Zo záberov z dennej spravodajskej tlače. Priatelia, ja som presvedčený, že toto nie je v poriadku, aby sme v našej krajine toto mali. Ešte mi to pripadá aj také sarkastické, ironické priam teda, ironické a priam sarkastické, že som rozprával s niektorými kolegami poslancami a ukázal som im tieto zobrazenia a on sa úplne čudoval: "Toto? Toto? Čo to je?"Ja som mu povedal, že to vychádza v denníku Nový čas, Plus jeden deň, Plus 7 dní, tak on povedal, ach také, vyjadril sa trošku hrubým spôsobom, veci nekupujem. Tak to som celkom rád, že mnoho ľudí takéto veci ani nevie, že existujú, lenže mi to pripadá práve ten sarkazmus v tom, že my tu sedíme, ani netušíme, že toto na Slovensku je publikované v obrovských nákladoch a my tu sedíme, ani netušíme, že takéto niečo na Slovensku vychádza a ovplyvňuje, je to denník s najvyšším nákladom, ovplyvňuje myslenie ľudí na Slovensku. Ani netušíme, že sa to deje. Potom možno že to pripadá mnohým to, čo tu hovorím ako nerelevantné alebo teda irelevantné, ako nepotrebné, ale viete čo ma motivovalo? Trošku ma to tak pichlo a naštartovalo, keď v titulke Nového času bola zobrazená žena, ktorá je tu vedená ako zvieratko na vôdzke v nejakej sado-maso póze a tam bol výkrik, zastavte to už niekto. Tak hlásim sa. Myslím si, že je to potrebné zastaviť.
Kolegovia, toto je niečo, čím kŕmime naše deti. Ste presvedčení, že tým máme naše deti kŕmiť? Že je to v poriadku?
Na druhej strane som napísal, o čo mi ide. Ide mi v tomto predkladanom návrhu zákona alebo tejto novelizácii, aby periodická tlač, ktorá prináša denné správy, ak chce obsahovať mravne nevhodné explicitné erotické obsahy, ktoré ohrozujú mravnosť, tak potom nech vydavatelia označia svoje vydania ako erotické. Veď ak je tu zobrazenie, priame zobrazenie záberu z pornofilmu, tak to, kolegovia, si myslím, že aj porušuje zákon, ktorý už platný na Slovensku máme. Takže ak to chcú zobrazovať, tak nech to publikujú v erotickej tlači, tak ako kolega Viskupič hovoril, že v tom známom filme Ľud verzus Larry Flynt sa vybojovala sloboda takéto niečo publikovať, ale veď práve na to poukazujem. Oni si tú slobodu teda tam vydobyli vo svojom práve a zároveň upravili, kde má byť erotická a pornografická tlač šírená a predávaná. Veď presne takúto slobodu chcem. Veď to je správne, teda ak si to spoločnosť žiada, ak to vydavateľ hovorí, že je to sloboda tlače, sloboda prejavu, sloboda slova, tak nech sa páči, majme to, ale majme to v kolónke erotická tlač alebo pornografická tlač. Takže toto chcem, to označenie erotické v príslušnom tvare a aby nebola takáto tlač vystavovaná vo verejnom priestore, pretože minimálne tých 11-tisíc rodičov sa nevie brániť tomu, aby uchránili svoje deti, pretože toto, priatelia, je už verejné obťažovanie. Ja tvrdím, že toto je verejné obťažovanie, že my už sa nevieme tomu brániť a tým je narušené naše právo nebyť s týmto konfrontovaní takýmto násilným spôsobom. Veď naše, náš spoločenský priestor nepatrí majiteľom médií, oni nemôžu s nami narábať, ako keby im patril a my sme tu tá utláčaná skupina ľudí, ktorí musia toto rešpektovať, lebo hotovo, niekomu sa to páči. Niekomu sa páči trieskať dvojzmyselné vulgarizmy reklamné na bilbordy a hotovo, ja sa na to musím pozerať? Viete, jeden z tých komentárov ľudí pod petíciou, ktorí to podpísali, a znovu vyzýva ľudí k tomu, aby si ju prečítali, ak s ňou súhlasia, aby ju podpísali, tak tuto citujem komentár: "Máte pravdu, rodičia sú prví, ktorí majú byť príkladom vo svojej vlastnej domácnosti." Tak toto je pravda zo strany liberálnych politikov, ktorí toto hovoria, "a rozumne určiť, na čo sa ich deti budú pozerať. Ja som rodič, otec dvoch synov, 3 a pol a 6-ročného. Spolu s manželkou chránime naše deti, ale aj samých seba pred nemorálnymi, zvrátenými a násilnými obsahmi, ktoré ponúkajú médiá. V domácnosti sa to ešte dá. Ale prečo sa moje deti majú pozerať na nevhodné reklamy na uliciach, vo výkladoch niektorých obchodov, stánkov a podobne, keď ja si to neprajem?"
Takže tu je narúšané právo a dôstojnosť človeka, ktorí chodia okolo týchto vystavených vecí spôsobilých ohroziť mravnosť. Toto je právny výraz. Ten, kto takúto zábavu chce, tak si ju nájde, je slobodný sa pre to rozhodnúť. Kolegovia, toto je rešpekt spoločnosti. Kto chce takéto veci, nech si ich nájde. Ale prosím vás, mne ich nestrkajte. Ani mojim deťom nech ich nikto nestrká. Ja si to neželám a nemám sa ako brániť a mne to má zákon zaručiť. Mne to má zaručiť naša krajina a som presvedčený, že o tom tu sme, prečo sa máme na také veci pozerať, keď sa chceme prejsť s deťmi mestom, v ktorom žijeme, alebo keď čakáme na MHD. Nevhodné a násilné obrazy deformujú malé deti, mládež a v neposlednom rade aj dospelých. Ľudská myseľ a ľudské srdce je ako čistá kniha, do ktorej sa zapisujú všetky podnety, ktoré vidíme, počujeme a tak ďalej. A to nás potom ovplyvňuje ako konáme, ako si vážime iných, akú hodnotu má vlastne život človeka.
Kolegovia, som presvedčený, že my dospelí sa obmedzujeme v iných významoch. Zamyslite sa so mnou. Hovoríme tu o cenzúre? Veď nie, nehovoríme o cenzúre a zároveň sa tu bavíme o tom, že sme ochotní a treba nám zaviesť časovú oponu. Majú to všetky krajiny Európy, len Česko a Slovensko to ešte nemá zavedené, poriadnu časovú oponu, dokonca Taliansko až do 22.30 hod. nevysiela erotické obsahy. Počujete ma dobre? Taliansko do 22. 30 hod. nevysiela erotické obsahy kvôli svojim deťom a mládeži. Slovensko a Česko nemá ani len toto zavedené. Ale bavíme sa o tom, že to chceme, ja si myslím, že to bude aj schválené, lebo je to správne a potrebné, pán minister kultúry sa vyjadril k tomu, že to treba spraviť a zmeniť to vysielanie, aby nebolo takéto ohrozujúce, mravne ohrozujúce, aby tam neboli zobrazované tie najnižšie pudy. Priatelia, teraz sa zamyslite so mnou. Ak teda vieme si odstupňovať, že programy sú vhodné do 12, 15, 18, čo vám vadí na tom, keď poviem, že isté časopisy sú vhodné a nevhodné pre mládež a vhodné sú len pre dospelých. Veď to je presne ten istý princíp. To je doslova úplne presne to isté. Takže keď niečo nechceme dávať deťom a mládeži, aby im to neškodilo v programovom vysielaní televízií, prečo by sme nemali to isté urobiť s tlačovinami? Nakoniec, veď my to už máme. Pornografia sa nesmie publikovať, mne potom zostáva vyzývať verejnosť, ľudí, aby sa pustili do ostrejšieho boja s tým, keď niekto porušuje zákon, lebo toto všetko je podľa mňa porušenie zákona a na to existujú nástroje, aby bola dosiahnutá náprava. Takže ide mi o spoločenskú dohodu a aby sme rešpektovali, že minimálne teraz sa môžem odvolať na 11-tisíc a viac ľudí, ktorí mi to podpísali ešte na petičných hárkoch, a predpokladám, že to bude ešte viacej tisícov. Mi podpisujú, že oni to potrebujú, takúto legislatívu a potrebujú sa brániť.
Iný názor: "Súhlasím s tým, aby výchova detí a mládeže mala prednosť pred ziskom súkromných médií." Kolegovia, ja dobre rozumiem, mne už tu bolo naznačené, že keď sa chcem spýtať na dopyt, ktorý vydavatelia tvrdia, že majú, tak to nejde o to, že im niekto píše, že majú peoplemetre, že vedia, ktoré vydanie ktorého časopisu sa lepšie predalo, no a teda tak títo vydavatelia, majitelia médií tvrdia, že keď publikujú podobné veci, tak teda sa im to lepšie predáva. No toto je názor občana a myslím, že úplne správny: "Súhlasím s tým, aby výchova detí a mládeže a ochrana mali prednosť pred ziskom súkromných médií." Priatelia, pred ziskom!
Iná pani s komentárom pod petíciou píše: "Zaznamenala som za jediný večer vysielania reality šou 47 písknutí," to znamená, že bol vypípaný neslušný výraz, "pričom niektoré bežnejšie vulgarizmy prejdú aj bez písknutia". Ani to nie je v poriadku. Ale 47 písknutí za nejakú hodinku vysielania je moc, priatelia. Je normálne, aby, vy sa takto doma rozprávate? Ja som presvedčený, že nie. Ja dúfam v to, že nie, ale ak by sme chceli tvrdiť, že sprosté slová - za hodinu 47 - je normálne, tak potom sme skutočne znížili morálny štandard našeho vlastného najbližšieho životného prostredia. Človek si rád pozrie peknú prírodu a podučí sa, ako sa farmárči, ale nejde to bez tých hnusných vulgárností a propagácie neviazaného života? Tiež som sa pozeral na jednu z takýchto šou. Tak jedna mladá dáma tam prišla, neviem, či mala 23 rokov, ožratá bola ako koza, s prepáčením, a toto najviac brala kamera, že ešte aj ten mikrofón, čo mala na gatiach obtiahnutých okolo tela zavesený, jej sťahoval tie nohavice až pod zadok. No velice duchaplné vysielanie. No skutočne úžasné sa na toto pozerať, ja to nemôžem pochopiť, to nevychádzam z údivu, keď sa na toto pozerám, že kto, ktorý, kto zamestnal takéhoto, kto to je tam scenárista, dramaturg, kto to vymyslel, že takto. Alebo to nahovorili to dievča na to, alebo proste ona sa tak hanbila, tak sa radšej totálne zlískala? Nie, myslím si, že toto nie je vhodné a nemáme to takýmto spôsobom robiť.
Iný koment: "Touto sexualizáciou spoločnosti spejeme k degradácii samej ľudskosti a mlčaním len prispievame k podpore násilia." A to sexuálne násilie, natláčanie obťažovanie, tvorí výrazné percento. Priatelia, kolegovia, toto sú názory ľudí, to nie je môj názor, ako mi tu pán kolega Miškov povedal, že mne to nič nerobí, teda pán kolega Miškov včera povedal, že: "Podľa mňa, podľa môjho názoru, vraj neustále zobrazovanie sexuálnych, sexuality vybíja sexuálny náboj ľudí." Áno, myslím si, to, teraz bol rozhovor s jednou pani psychologičkou, ktorá sa volá Caisová, a uviedla tam v tom rozhovore jeden zaujímavý fakt, že narastá počet mužov, ktorí nemajú záujem alebo sa označujú za asexuálnych a že nie sú, nemôžu byť asexuálni, všetci sme nejako sexuálni, ale nemajú záujem o sexuálne prejavy. Viete, ja som presvedčený, že je to týmto nátlakom na to, aby sme sa stále pozerali na nahotu a sexuálne scény. Ale najzaujímavejšia argumentácia, myslím, že úplne pochybná alebo chybná, nie pochybná, prepáčte, chybná argumentácia je, keď mi kolega povie, že ja som sa včera pozeral na rôzne takéto zobrazenia, nič mi to neurobilo. A problém máte vy, pán kolega, teda ja mám problém s mojou sexualitou, keď sa voči tomuto vyjadrujem. No prepáčte, ale toto je celý rozhovor dvoch politikov? Mne to nič nerobí a preto to nikomu nič nerobí. Úžasné. Ale mne to podpísalo 11-tisíc ľudí, pán Miškov, a nie ja som si to podpísal 11-tisíckrát a tuto chce, aspoň 11-tisíc ľudí si to neželá. Takže argumentácia, ja to nechcem, alebo mne to nevadí, je málo. A nie to môj problém so sexualitou. Ale ak sa dostaneme do stavu, kedy sa tu politici navzájom zosmiešňujú alebo obviňujú, alebo ironizujú, a toto sme tu zažili v debatách od tohoto pondelka alebo minulého pondelka dosť veľa, tak si myslím, že to nie je dobré, že máme debatovať k veci a podstatne.
Ďalší príklad obťažovania verejného, pretože, opakujem, som presvedčený, že toto je verejné obťažovanie aj dospelých ľudí, ale toto sa, znovu opakujem, týka detí. Už len to, že nachádzam pravidelne za stieračom auta nevkusný propagačný materiál erotického salóna, je hnus. Všeobecná prístupnosť erotiky vo filme, prepáčte, vo voľne predajných denníkoch, násilie v TV, neprináša nič dobré pre naše deti.
Zasa iná, posledný koment: "Navrhoval by som doplniť do petície aj to, aby sa zakázalo používanie vulgarizmov v médiách a na divadelných scénach. V podstate už nie je možné sledovať televízny program bez toho, aby sa v ňom nevyskytovali výrazy a scény urážajúce ľudskú dôstojnosť. Slušnosť a vychovanosť sa stáva pomaly výsmechom."
Kolegovia, som presvedčený, že naša spoločnosť má byť slušná a máme sa snažiť o to, aby sme jej k tomu dali usmernenie. Takže ak hovorí pán kolega Sulík alebo ľudia s liberálnym presvedčením v tejto snemovni, že to nedosiahneme, tak potom sa tiež musím opýtať, čo potom chcela dosiahnuť pani Nicholsonová, pán Droba a pán Poliačik návrhom zákona o registrovaných partnerstvách osôb rovnakého pohlavia, pretože tiež uviedli, že oni chcú dosiahnuť úctu voči týmto ľuďom. Tak, prepáčte, však to nejde teda zákonom, nie? K tejto veci budem mať ešte iné vyjadrenia, ale ja vám chcem pripomenúť, Národná rada, vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky o deťoch a mládeži z roku 2001. Táto Národná rada, neviem, koľkí ste tu vtedy sedeli, kolegovia, lebo ja som tu nesedel, ale vtedy sme hovorili toto, zacitujem tri citáty z uznesenia zo 4. septembra 2001:
"V presvedčení, že dieťa potrebuje špeciálnu pomoc a ochranu na naplnenie svojich práv na dôstojný život", potom tri bodky, tu je dôstojný život "v mieri, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia, majúc na zreteli zodpovednosť voči budúcim generáciám," to povedala táto Národná rada, citujem ďalej: a "prihlasujeme sa k Berlínskemu záväzku o deťoch Európy a Ázie a mienime jeho dohodu rešpektovať", ďalej citujem: Aby sme smerovali "k nižšej miere ich ohrozenia fyzickým, či psychickým násilím," budeme "podporovať tie kroky a aktivity, ktoré vychovávajú mladých ľudí k občianskemu uvedomeniu, ušľachtilým záujmom a úcte k všeľudským hodnotám." Ďalší bod: "Rodina je základom spoločnosti a má prvoradú zodpovednosť za starostlivosť o deti a ich ochranu. Inštitúcie štátu majú rodičom a rodinám vychádzať v ústrety, aby mohli vychovávať deti v bezpečnom a stabilnom prostredí a vo vlastnej krajine." Inštitúcia štátu je táto najdôležitejšia, ktorá má stanoviť, aby sme napomohli rodičom, aby sa necítili urážaní, ponižovaní a obťažovaní majiteľmi médií, ktorí zamorujú verejný priestor.
Ďalej: "Deti majú byť ochránené pred rizikami, vrátane mentálneho zdravia a pred alkoholom a drogami." A záverečný citát: "Deti majú byť ochránené pred všetkými formami násilia, sexuálneho zneužívania a telesného trestania vrátane ochrany pred zobrazovaním násilia a pornografie v médiách a na internete." Má byť im venovaná sústavná pozornosť. "Generácia dospelých musí v maximálnej miere prevziať spoluzodpovednosť za deti a mládež a odstraňovať riziká, ktoré ohrozujú ich zdravotný vývoj a najdôležitejšiu fázu ich života - detstvo." Uznesenie Národnej rady zo 4. septembra 2001.
Kolegovia, bolo mi namietnuté, že takáto petícia ohrozuje slobodu prejavu a že je zlá, ale kto hovorí o ohrozovaní slobody prejavu? Ja hovorím o tom, že máme chrániť deti. Bolo mi namietnuté, že ja si beriem deti za rukojemníkov. No, mrzí ma takéto vyjadrenie, lebo potom sa tu nedá vlastne diskutovať na žiadnu tému, ale ja sa odvolávam na odborníkov. Ja nehovorím, že mne sa tak chce alebo, že ja vás chcem na to nahovoriť. Ja tvrdím, že tu je množstvo odborníkov, ktorí nás upozorňujú na to, že takto sa nemáme k deťom správať. Budem teraz citovať Barboru Mesárošovú, psychologičku, ktorá predniesla tieto svoje zistenia vo verejnej diskusii na Ministerstve kultúry Slovenskej republiky: "Kultúra obrazu vytesňuje kultúru slova. Rodičia sa nevedia brániť v tomto prostredí, ktoré je zamorené takýmto zobrazovaním a tlačovinami, bilbordami, vysielaním. Nevedia sa brániť slovom. Dôsledky sú, že deti málo čítajú, zaostávajú s čítaním, s porozumením a majú zmeny v štruktúre intelektu. Médiá majú v rukách možnosť manipulácie. Dochádza k strate vlastného názoru, identity, devalvácie hodnôt a vkusu. V médiách dochádza k obrovskej komercionalizácii, jediné kritérium hodnoty programov je sledovanosť. Jediným kritériom predajnosti týchto časopisov je to, aby sa viac, teda nie v predajnosti, ale kritériom úspechu je to, čím viacej ich predá. K čomu však dochádza u detí? Stotožnenie sa so zámermi tvorcov a majiteľov, čiže divák nadobúda presvedčenie, že to, čo sa mu ponúka, presne chcel."
No a toto je to, čo nám hovoria majitelia médií, že však to ľudia chcú. No veď to chcú, tak to budeme publikovať. Kolegovia, v tom prípade by som navrhol, niečo ešte trošinku zvrátenejšie ako len vulgárne zobrazovanie nahoty a sexuality a pohlavného života, že ukazujme popravy. Neviem, kde by sme to zohnali, lebo však sa to nejako zakázalo, ten trest smrti, ale však zobrazujme popravy, to je dosť zaujímavé, aby sa ľudia chceli na to pozerať. Viete, to priťahuje takáto zvrátenosť. Ukazujme ako sa odsekávajú hlavy alebo ruky alebo rozštvrtiť telo, môže to byť dosť zaujímavé, nie? Nemyslíte si, že prudko stúpi náklad, prudko stúpne predajnosť, zníži sa remitenda, ako povedal kolega Mičovský. Ja si myslím, že áno, lenže takýmto spôsobom nemôžme nezodpovedne pristupovať k tomu, čo ponúkame v národe. Čo ponúkame krajine? My sme zodpovední ľudia a musíme byť zodpovední ľudia. My máme to poverenie byť zodpovednými ľuďmi. My máme autoritu na to, aby sme to robili predovšetkým voči svojej nastupujúcej generácii.
Kolegovia, máme problémy v tejto spoločnosti s rodinou, s výchovou v rodinách. Mnoho detí je zanedbávaných. To sú problémy vzťahové, to sú problémy medzi ľuďmi, ktorí samotní ťažko vedia žiť vo svojich dobrých vzťahoch, a preto tu máme deti zanedbávané, a tie vplyvom médií chcú imponovať starším, preto si ľahko osvoja vulgárny jazyk, znovu citujem závery pani psychologičky: "Nekultúrne prejavy správania si osvoja, majú predčasný záujem o sex, alkohol a fajčenie." Kolegovia, nemyslíte, že by sme to mali uchrániť? Súčasné trendy cez pluralitu hudobných žánrov, opäť citácia: "Telenovely a reality šou - prichádza k škodlivým návykom, k bagatelizácii mravných noriem, naivnej romantike a prehnanému záujmu o módu a sex. Dôkazy nekultúrnych účinkov médií na mladú generáciu možno odsledovať na sociálnych sieťach. Prejavuje sa tam nekultúrne vyjadrovanie, hrubé výrazy a fotografie obnažených tiel sú najviac zobrazované." Dokonca to má názov. Je to sexting. Kolegovia, mediálne vplyvy majú a vnímanie vlastného tela, "mediálne vplyvy majú vplyv na vnímanie vlastného tela. Sledovanie telenoviel, reklám a relácií, kde sa prezentujú módne trendy, vedie k nespokojnosti s vlastným výzorom, k diétam a hladovkám, poruchám príjmu potravy, k vyzývavému a zosmiešňujúcemu sa správaniu a k pestovaniu nezdravého životného štýlu." A viete aké sú možnosti podľa odborníčky redukovania takýchto vplyvov? "Primárna prevencia je proaktívna, eliminácia, regulácia, legislatívne úpravy." Legislatívne úpravy! Kolegovia, toto je namieste, aby sme robili. "Primárna prevencia retroaktívna je mediálna výchova, osveta a sankcie." A čo sú liberálmi najviac doporučované - na prvom mieste zdôrazňované - sú až na treťom mieste u odborníčky: "regulačné a samoregulačné stratégie, podpora rodiny, zdravé programy, symbolické gestá".
Kolegovia, som presvedčený, že tejto veci máme skutočne venovať silnú pozornosť. Naša ústava zaručuje a nabáda, aby práva, ktoré v tejto spoločnosti máme, v tejto slobodnej spoločnosti sme obmedzili iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti. To nám hovorí naša ústava. Mne sa zdá, že je čudné, že prečo sa máme potom snažiť až nejak prieť - to je správne slovo. Viete, kolegovia s liberálnymi názormi mi tu citovali Voltaira a ja mám iný jeho citát: "Len klamte a klamte, niečo na nich prischne." Hm, aj to povedal tento génius. Takže tento návrh, ktorý ja som tu podal, chce tisíce ľudí na Slovenku. Niekto tu citoval, že, pán kolega Mičovský tu citoval, že fajčenie sa v súčasnosti potiera. Pamätáte si kolegovia z mladosti, vy ste starší odo mňa viacerí. Ja mám nižší vek, ale pamätám si, že fajčilo sa ešte aj v osobných vlakoch! Že je to tak kolegovia? Sa pozerám na vás, nehnevajte sa, lebo ste starší, tak si to musíte pamätať. V každom vozni ČSD bol popolník. Ešte raz: Nefajčite! Ale v každom vozni ČSD bol popolník. Dokonca v medzimestských linkách autobusových, boli popolníky a fajčilo sa. To bolo dávno, že? To bolo dávno, áno, ale prišli sme do doby, kedy sa fajčenie zakazuje, a na krabičkách sa píše, že fajčenie škodí zdraviu a dokonca ešte väčšími a väčšími nápismi to je (Výrazná gestikulácia rukami.), takými veľkými, že je napísané, že umriete, keď budete fajčiť, len nefajčite, aby ste neumreli! No a prečo, a čo sme zistili? Že fajčenie, spotreba tabaku klesá na Slovensku, že je to tak? Lebo sme zistili, že náklady na liečenie fajčiarskych chorôb, fajčením spôsobených chorôb, je omnoho, omnoho väčšie sú tie náklady a je to ťažšie, než tie cigarety predávať a mať z nich zárobok.
Viete, tuto je porušované právo na ochranu dieťaťa, preto musíme sledovať tento škodlivý dopad na deti. Keď mi boli povedané, že sú tu mechanizmy na ochranu, no aké? Ja tvrdím, že sloboda, ktorú máme, nemôže byť bez zodpovednosti, ale teraz to tak vyzerá. Tvrdím, že tu ide o vulgarizmy, nie o môj problém so sexualitou, a to podľa mňa je trápne, keď sa tu napádame, takto navzájom, že mi niekoľkí kolegovia, povedia, že to ty máš problém, kolega, ty sa vyrovnaj so svojou sexualitou a potom to bude v poriadku, nebudeš predkladať blbé návrhy zákonov. No ďakujem! To je úžasná rada, skutočne. 11-tisíc ľudí so mnou súhlasilo s petíciou, viete lebo tu ide o vulgárnosť a hrubosť a bezbrannosť, s ktorou sa potýkame.
Ja vás prosím o podporu tohto zákona alebo tejto novely a tiež prosím o to, aby sme hlbšie a dôkladnejšie skúmali, keď dochádza k nejakým takýmto citlivým témam v spoločnosti, pretože toto je uznávam, že nie je ľahká téma, je ťažká, ale nemôže byť povrchne vyriešená nejakým povedaním si: "Pán kolega, vyriešte si svoj problémik, a keď bude vyriešený, tak to je v poriadku."
Včera napr. v tej diskusii došlo k veľmi nekorektnému použitiu mojich slov. Vytiahol tu myslím, že pán Chren, následne pán Miškov a pán kolega Viskupič tiež, kedy tvrdili, že som povedal, že sex má svoj čas. Toto celé bola diskusia použitá z Facebooku. Kolegovia, ja som to tu nepovedal, len poukazujem na nekorektnosť nástrojov. A túto diskusiu na Facebooku niekto so mnou viedol a ja som povedal, ja som povedal a som presvedčený, že je to tak, že 98 % tejto spoločnosti žije prirodzeným rytmom a ten rytmus vyzerá tak, že všetci, ktorí chodia do zamestnania a s námahou pracujú pre obživu svojej rodiny a zarábajú si vlastnými rukami, tak skoro ráno vstávajú. Stihnú sa naraňajkovať, možno ani to nie, vypraviť deti do školy, niektorí takéto starosti nemajú, ale väčšina áno. Namáhavo pracujú až do večera, vyťažení prídu domov, venujú sa znovu svojim deťom, ak to stihnú, a unavení padnú do postele a spia, kolegovia. My nežijeme zhýralým spôsobom života, že nemáme čo robiť, len si prezeráme všelijaké sexuálne zobrazenia. Nie, nie je to tak. Väčšina bežných ľudí naozaj žije normálnym spôsobom života a na to, aby mali priestor na telesné potešenia, majú skutočne večer posteľ alebo víkend, alebo možno dovolenku niektorí a mnohí, ktorí pracujú na montážach alebo smenách alebo sú odcestovaní, alebo sú v zahraničí, aby uživili svoje rodiny, sa nemajú čas venovať týmto blbostiam, ktoré nám tu produkujú najmasovejšie denníky na Slovensku. Nemajú čas sa tomu venovať a nechcú to, lebo sú voči tomu bezmocní.
Ja súhlasím s tým, že pojem mravnosť je veľmi delikátny aj ohrozenie mravnosti, ale tvrdím, že pojem ohrozenie mravnosti, a to je moja dôvodová správa, je širší pojem ako pojem pornografia. Toto máme zákonom ošetrené, šírenie pornografie, ale ten pojem pornografia je jednoznačne definovaný, lenže ohrozovanie mravnosti zahŕňa aj také výtvory, ktoré síce nie je možné považovať za pornografiu, ale ktoré sú spôsobilé narušiť ľudskú dôstojnosť, napr. dôstojnosť čitateľa tlače. Na toto naše zákony ešte nemysleli. Takže, definovaný pojem pornografia je, ale pojem ohrozovanie mravnosti zahŕňa aj také výtvory, ktoré nie je možné považovať za pornografiu, ale sú spôsobilé narušiť ľudskú dôstojnosť alebo vyvolať verejné pohoršenie. Verejné pohoršenie.
Kolegovia, chcem dosiahnuť prirodzenú rovnováhu medzi slobodou prejavu a právom na informácie na jednej strane - a právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti na strane druhej a právom na ochranu detí a mládeže. To je to, čo potrebujeme. To je to, čo v našej spoločnosti potrebujeme dosiahnuť a nemáme ošetrené.
Kolegovia, chcem dosiahnuť prirodzenú rovnováhu medzi slobodou prejavu a právom na informácie na jednej strane a právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti na strane druhej a právom na ochranu detí a mládeže. To je to čo potrebujeme. To je to, čo v našej spoločnosti potrebujeme dosiahnuť a nemáme ošetrené. Takže, kolegovia, som presvedčený, že je výlučne v právomoci vydavateľa tlače, akú cestu si v tomto smere zvolí. Jednoducho čo bude publikovať a či to bude musieť označiť ako erotickú tlač, alebo nie.
Ja myslím, že som vyčerpal, čo by som k tejto téme mal povedať. Prosím, aby sme z tohoto miesta zabránili tomu všetkému, čo som tu v ohrozovaní mravnosti detí a mládeže povedal. Aby sme jednoducho našim rozhodnutím ohľadne novely zákona, alebo že ju vylepšíme ešte alebo že ju zmeníme, alebo túto novelu zahodíme, lebo nie je vhodná a niekto iný ju prinesie, možno, že z vládnej strany a že tá bude ďaleko lepšia prepracovaná. Len vás prosím, aby sme to dosiahli. Na to sme parlament a ja som tu túto tému priniesol preto, aby sme ju reálne zmenili na Slovensku. To, čo je zlé aby sme urobili lepšie a kvalitnejšie. Kolegovia, dúfam, že bude možné to dosiahnuť. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Tak kolega ďakujem. Je prekvapujúce, čo hovoríš. Práve za tú slobodu, o ktorej hovoríš, bojovali práve ľudia na Slovensku z veľkej časti veriaci, nechali sa za to biť. A ďalší príklad bojovania za slobodu je Ľud verzus Larry Flynt. Práve Larry Flynt si vybojoval teda, že sa môžu publikovať erotické a pornografické veci. Kde presne? Nikde sa to nemôže predávať, len vo vyhradených priestoroch. To je americká sloboda. Takú si želám aj ja na Slovensku. Tam dosiahli, že sa porno publikuje a práve preto to upravili, takže nešíri sa takto bezbreho nezmyselným spôsobom. Teraz som sa vrátil z Ameriky pred dvoma mesiacmi. Moja sestra, keď toto videla, priatelia, bývalá obyvateľka Slovenska, povedala, že z tohto by bola demonštrácia a súd, ťažký súdny proces v slobodnej Amerike. Takže navrhujem teda, Jofo, že zrušme teda zákon 445/1990, lebo ten keď si prečítaš, tak vy, páni liberáli zo SaS, musíte povedať, že to je zákon obmedzujúci slobodu. Nech sa páči, prosím vás, prečítajte si ho dobre 445/1990 a 102/2010. Jofo, ide o deti. Viete, čo je zaujímavé na vás, že tuto pán Poliačik vyhlási, že v Kanade stačí, keď si dve detičky kľudne povedia doma, že daddy a papá a vôbec sa nezaujímajú, či majú maminku a tatinka, ale odborníci, tisícky pediatrov alebo tisícky odborníkov na detský vývoj, ktorí desiatky rokov študujú pediatriu, povedia, že je to absolútne nutné a tuto politici kľudne povedia, že to nie je nutné. Takže vy poviete niečo úplne iné, než odborníci hovoria, a vy máte viac pravdy! Tak toto je úplne zaujímavé. Mňa to šokuje! Ale ty si tiež hovoril, že čo tu hovorím o deťoch? Veď odborníci hovoria, že toto im škodí. Toto deťom škodí! Takže, ktoré sú tie mechanizmy na ochranu? Takisto ten príklad s alkoholom. To ma prekvapilo. Čo deťom škodí pohľad na fľašku alkoholu? Škodí im takýto pohľad na vulgárne zobrazovanú nahotu!

Áno, ďakujem. Pán kolega, tiež ma prekvapilo, aj z osobného kontaktu ste na mňa vždy pôsobili ako rozhľadený človek a teraz ste povedali, že vraj hovorím o súkromí ľudí. Pre pána kráľa, pán Chren, pozrite sa na tie bilbordy, toto je súkromie? Pán Chren, toto nie je súkromie, toto je verejná propagácia. Prepáčte, čo sme zoologická záhrada, aby sme vulgárnym spôsobom ukazovali ľudskú sexualitu? Veď ja nehovorím o súkromí, čiže úplné omyly, vy ste ma vôbec nepochopili. Toto, pán Chren, je verejné obťažovanie, verejné obťažovanie. Jedenásťtisíc ľudí je tým obťažovaných, pán Chren. Len zo 160 komentárov k mojej petícii je 97 percent podporných, pán Chren, toto nie je môj názor, pán kolega. Je toto zrozumiteľné a zdravým rozumom pochopiteľné, čo som povedal? To je úplne jednoduché, toto je jedenásťtisíc ľudí, nechce, pán kolega, zatiaľ, a ja som si istý, že nazbieram stotisíc ľudí, 100-tisíc podpisov len preto, aby som to znovu predložil do Národnej rady, ak by to teraz nebolo prijaté.
Za druhé, vy ste uviedli samovyšetrenie prsníka. Pán kolega, moja manželka je lekárka onkologička a moje deti, moji chlapci, mám troch chlapcov, synov, oni videli, ako je propagované samovyšetrenie prsníka, oni chápu posolstvo tej veci, pán Chren, viete čo, malé deti to chápu, keď to má zmysel. Ale keď to je takýmto spôsobom vulgárne a bezbrehé, tak to na deti pôsobí poškodzujúco. Lebo toto je sexualizácia bez účelu. Čiže toto, pán Chren, je treba aj pochopiť, nielen povrchne plytko vnímať. Takže hovorili ste o Freudovi, ale ten už je dávno prekonaný. Vy hovoríte, "hrozím sa chvíle zákazu diskusie o sexualite", veď to by bol omyl. Ale toto nie je diskusia o sexualite, toto je totálna povrchnosť, pán Chren. Čudujem sa vám.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a kolegyne, prednášam vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 445/1990 Zb., ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť v znení zákona č. 102/2010 Z. z., ďalej len návrh zákona, a cieľom návrhu a tejto novely zákona je zakázať predaj a rozširovanie tlače a iných vecí, ktoré sú spôsobilé ohroziť mravnosť osobám mladším ako 18 rokov.
Kolegovia, terajšia právna úprava v tej podobe zákona Slovenskej národnej rady č. 445/1990 Zb., ktorým sa upravujú podmienky predaja a rozširovania tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť v znení zákona č. 102/2010 Z. z. sa javí ako nedostatočná a nepriamo tak podporuje nezdravý morálny a spoločenský vývoj detí a mládeže, teda ide mi o osoby mladšie ako 18 rokov. Pritom podobné zákazy platná právna úprava pozná napríklad aj pri predaji alkoholických nápojov alebo tabakových výrobkov osobám mladším ako 18 rokov s cieľom chrániť normálny a zdravý vývin týchto osôb do dosiahnutia ich plnoletosti, keď za svoj vlastný život a rozhodnutia preberajú zodpovednosť.
Kolegovia, priniesol som tu grafický materiál a zobrazenie toho, s čím sa stretávame v týchto dňoch, v súčasnosti už dlhé mesiace. Samozrejme, celý tento stav sa začal vyvíjať už niekoľko rokov dozadu a došlo k niečomu, čo ja som zaznamenal, čo spôsobilo hnev, množstvo sťažností rodičov, pretože sa im daný stav vôbec nepáči a cítia sa bezmocní voči tomu, ako sa ubrániť takejto narastajúcej hrubosti, vulgarizácii spoločnosti a voči, priam by som použil pojem sexualizácii. Jednoducho, vo verejnom mediálnom priestore, či je elektronický, či sú to vysielania v televízii, alebo sú to tlačoviny, sa za posledné obdobie, ktoré sa začalo už dávno roky dozadu, ale za posledné obdobie sa v obrovskej miere stretávame s tým, že sú neustále zobrazované, najviac teda tlačovým spôsobom, ľudská nahota, pohlavný život, erotika, priam až pornografické tlačoviny.,A to spôsobom, ktorý v žiadnom prípade nezdôrazňuje dôstojnosť a krásu ľudského tela, ale len a len, jeho cieľom je len, alebo cieľom takéhoto zobrazovania je len a len vyvolávať pravdepodobne komerčný záujem ľudí predávať tovar alebo jednoducho len samoúčelným spôsobom vyvolávať vzrušenie. Jednoducho, pre mňa to je záhadou, čo je cieľom toho, aby sme v dennej spravodajskej tlači sa stretávali s tým, čo tuto, kolegovia, môžete vidieť na týchto dvoch bilbordoch. Teda ja som to usporiadal do takejto formy, aby sme videli, o čo tu ide. Ja dúfam, že sa mi to podarí predložiť vám to všetkým aj na stoly v takej zhustenej forme, pretože sa domnievam, že toto už prekročilo všetky hranice čohokoľvek, čo je slušné, čo je nejakým spôsobom budujúce alebo výchovné, alebo jednoducho, doslova použijem slovo správne. Ide o to, že zobrazovanie ľudskej nahoty spôsobom, ktorý môže vážne poškodiť deti a mládež, môže mať nedozierne, nesmierne veľké negatívne následky na zdravý vývoj samotných detí a mládeže, ale vôbec dopad na ich život v budúcnosti.
Samozrejme, že by mohol niekto povedať, že toto je iba môj dojem, môj osobný dojem, že niekto mi hodí do tváre, pán poslanec, to vy s tým máte problém! S týmto som sa stretol na množstve diskusných fór na internete, ale ja som presvedčený, že toto sa týka stoviek, tisícov ľudí, ktorí si toto neželajú, a najjednoduchšia,  ako by som to povedal, najplytkejšia odpoveď častokrát zo strany majiteľov médií alebo prevádzkovateľov médií, je, že toto si národ žiada, že takýto je dopyt a že tento dopyt je nutné uspokojiť. No, ja by som chcel vidieť tie dopisy alebo žiadosti dopytujúcich zákazníkov. Chcel by som to vidieť, proste, mi ukázané tie dopisy, že kde by bolo napísané, že ja dolupodpísaný Jozef XY si žiadam, aby v časopisoch alebo v dennej tlači boli publikované rôzne obscénne scény alebo zobrazenia ľudskej nahoty, pretože to proste chcem. Že toto všetko má zvyšovať dopyt alebo  že ja si myslím, že to bude zvyšovať dopyt, a preto si to žiadam, aby som si toho kúpil viacej. No, ja si myslím, že je to holý výmysel. Že to je proste nezmysel a že pravdou to nie je. Naopak, chcem poukázať týmto grafickým zobrazením, ktoré som vám tu predviedol, že som presvedčený, že toto presahuje všetky hranice normality, že toto vôbec nie je potrebné. Pýtam sa, prečo takéto zobrazenia prichádzajú na každodenný, dám to do úvodzoviek, "tlačový stôl" tohto národa, teda na stôl tlačovín formou denných správ. Čiže my sa stretávame v dennej spravodajskej tlači so zobrazovaním, takýmto zobrazovaním ľudskej nahoty s odôvodnením, že takýto je dopyt, že toto potrebujeme. Ja som presvedčený, že to tak nie je, a preto som sformuloval petíciu za ochranu mravnosti detí a mládeže vo verejnom priestore.
Tú petíciu som uverejnil pred niekoľkými dňami, doslova pred približne troma týždňami a znela takto: "My dolupodpísaní občania Slovenskej republiky sme znepokojení z toho, že dlhodobo v našej krajine dochádza k hrubému zaobchádzaniu s mediálnym priestorom, čo má podľa nás veľmi negatívny dopad na spoločenské prostredie, v ktorom žijeme. Médiami sme priam bezbreho zaplavovaní nesprávnym a poškodzujúcim zobrazovaním ľudskej nahoty. Dochádza k dehonestovaniu obrazu ženy propagovaním perverzity, k vyprázdňovaniu pohľadu na hodnotu ľudskej intimity, a to až do takej miery, že neváhame hovoriť o sexualizácii verejného priestoru a ohrozovaním mravnosti najzraniteľnejších obyvateľov Slovenska, t. j. detí a mládeže. Vyjadrujeme svoju vôľu, aby v bežne dostupnej dennej tlači a periodikách nedochádzalo k nesprávnemu, obscénnemu, neúctivému zobrazovaniu ľudského tela, teda k vulgarizovaniu a nemravnostiam."
Mojím zámerom nie je cenzúra, mojím cieľom je vyvolať aj dosiahnuť spoločenskú dohodu, kolegovia poslanci, a je práve vo vašich rukách, v rukách zákonodarcov, aby sme ustanovili reguláciu alebo dali tomu hranice, aby sme v tejto krajine nevyzerali ako nejaká tlačová žumpa alebo stoka. Dovolím si podotknúť, že množstvo ľudí zo zahraničia, ktorí prichádzajú na Slovensko sa čudujú tomu, čo u nás môže byť publikované v dennej tlači. Viete, toto zobrazovanie v demokratickej spoločnosti je v poriadku, pokiaľ je publikované ako erotická tlač, lebo do erotickej tlače to patrí. Viete, mne sa nezdá, či je v poriadku, aby v denníku spravodajskom, ktorý vychádza každý deň a prichádza do mnohých rodín na Slovensku a môžu si ho zakúpiť mladí ľudia, doslova deti alebo ľudia do 18 rokov, štrnásťroční, aby tam bol zobrazený záber z pornofilmu, gay pornofilmu, to znamená, aby tam bolo zobrazené homosexuálne pohlavné spojenie, a to na prostrednej strane, a to dokonca takým spôsobom, že to nie je ani nejakým spôsobom prekryté alebo, ako hovoríme, vyrastrované, ale spôsobom, ktorý nabáda fantáziu mladého človeka, aby ďalej pracovala, pretože tomuto sa nemôže vyhnúť. Lebo to, čo dneska, hoci platí určitý zákon, ktorý hovorí o tom, že je potreba tie obrázky alebo nahotu nejakým spôsobom zahmliť, aby nebola explicitná, tak je to obchádzané takým spôsobom, že sú zahmlené alebo rozrastrené iba maličké kúsky, ktoré však žiadnym spôsobom nezatieňujú samotný zmysel alebo posolstvo toho obrázku.
Pýtam sa, prečo dovoľujeme, sme dospelí ľudia, vieme, odborníci na vývoj detí a mládeže hovoria, že toto zásadným spôsobom, takéto zobrazovanie, takéto publikovanie, nezmyselné sprístupňovanie takéhoto publikovania mladým ľuďom spôsobuje, že ich vývoj v oblasti porozumenia intímnosti vzťahov medzi mužom a ženou, sexuálnych vzťahov, vytvárania si vzťahov a prežívania sexuality, že ich to poškodzuje. Ako je možné, že my dospelí ľudia a detto zákonodarci dovoľujeme, aby to takýmto spôsobom na Slovensku publikované bolo.
Ja vám tú petíciu predstavím v číslach. Petícia na internete bola podpisovaná, samozrejme, elektronicky, ale ja ju zozbieravam aj vo fyzickej forme. Zatiaľ je to rozdistribuované po Slovensku, takže mám ešte len málo tých skutočných živých podpisov, ale, samozrejme, chcem dosiahnuť číslo, ktoré bude relevantné pre Národnú radu, aby sa s tým zaoberala, a tu je štatistika čísiel. Petíciu podporilo takmer jedenásťtisíc ľudí. Nemyslím si, že je to málo za tých niekoľko dní a tej málo námahy, ktorú som na to vynaložil, ale je to jedenásťtisíc ľudí, takmer jedenásťtisíc ľudí, ktorým záleží na tom, aby sa zmenil prístup k publikovaniu takéhoto materiálu na Slovensku a v dennej tlači. Sú to ľudia, ktorým veľmi záleží na zmene súčasného stavu, takže sa mnohí cítia aj spolutvorcami tej petície, lebo dal som tam takú možnosť. Z množiny tisíc iniciátorov vyberám: osemnásť vysokoškolských pedagógov, šestnásť stredoškolských pedagógov, tridsaťštyri pedagógov na základných školách, štyridsaťdeväť je pedagógov, ktorí neuviedli, kde pôsobia, na ktorom stupni. Dvadsaťšesť vedcov a pracovníkov v sociálnej oblasti, dvadsaťštyri je kňazov, kazateľov, pastorov, osem je vychovávateľov a profesionálnych rodičov, štyria umelci, dvanásť ľudí zamestnaných v štátnej správe.
Vyberám niektoré z komentárov. "Verím, že táto iniciatíva bude rásť a politici nájdu spôsob, ako uchrániť deti a mládež od nevhodného obsahu. Podpisujem petíciu aj ako vychovávateľ a učiteľ, ukážme deťom ľudskú dôstojnosť." Viete, to, čo tu vidíte zobrazené, vraj patrí na stoly našich domácností alebo inde, napríklad lekári dávajú dennú tlač, ktorá prináša takéto zobrazenia, pre pacientov na stolíky, kde prichádzajú deti aj mládež, mladí ľudia a hocikedy si môžu v tom listovať. Viete, že keď ideme do hociktorého obchodu, nejakého supermarketu, hypermarketu, kamkoľvek, ako sa to dneska nazýva, tak stačí, aby sme tam išli s deťmi a tie si v tlačovom oddelení budú prezerať takúto literatúru. Nie, nie je to v poriadku. Som presvedčený o tom, že je to chyba. Hoci viem, že niektorí dospelí ľudia, ktorých názoru sa hlboko čudujem, povedia, že to si majú ošetriť rodičia sami.
Ja vám musím povedať, kolegovia, kolegyne, že je nemožné pre státisíce rodičov v tejto krajine, aby sa ubránili nezmyselnému vplyvu publikovania takéhoto materiálu. Nie je to totiž možné. To je niečo, čomu sa nedokážu ubrániť, lebo sa to nedá a je to preto, že sa to nedá, ako keby tu bola úplne odstránená akákoľvek laťka alebo akákoľvek bariéra voči tomu, aby sme toto nerobili. Keď sem pricestujú ľudia zo zahraničia, už som to spomínal pred chvíľou, a pozerajú do tlačovín, tak sú z toho pohoršení a prekvapení. Stačí, aby prekročili hranice s Rakúskom a keď sa pozrú na prvé bilbordy, ktoré tiež zobrazujú neraz dvojzmyselnosti a vulgárnosti, hrubosti, tak sa pýtajú, ako je možné, že vy toto tu publikujete. Prepáčte, tie obscénnosti dvojzmyselné, ja som si všimol, že na Slovensku to mnohým ľuďom, dospelým ľuďom pripadá ako nejaké veľmi zábavné, ale jedná sa o zobrazovanie plytkosti a hrubostí, ktoré ľudia v sebe nosia, a preto si myslia, že je to strašne zábavné. Je najprimitívnejšou srandou, ak ľudia zobrazujú takéto dvojzmyselné vtipy, ktoré majú narážky alebo obsahujú vo svojom posolstve narážky na ľudský sex alebo sexualitu, alebo prevádzanie sexuality rôznym spôsobom. No, ak sa nám zdá, že to je nejaké umenie, tak ja myslím, že kvalita a úroveň slovenského prejavu skutočne klesá na tie najnižšie poschodia, keď poviem poschodia, že to klesá jednoducho veľmi hlboko a je prejavom prázdnoty alebo hrubosti.
Čítam ďalšie komenty. "Pripájam sa preto, že ako učiteľka vidím dôsledky demoralizácie v rodinách, na uliciach, v tom, čo ponúkajú médiá. Tým, čo bolo kedysi nazývané hriechom, sa dnes ľudia verejne chvália. Verte, na mladých to veľmi vplýva."
Ďalej, ďalší koment na petíciu o ochrane mravnosti. "Som rád, že sa táto petícia spustila. Sťažnosti na Radu pre vysielanie a retransmisiu na nevhodné filmy, ktoré som posielal a posielali aj ďalší, sú a boli len kvapkou oproti moru vulgarizmov a nechutností. Snáď navrhovaný zákon niečo zmení."
Ďalší koment. "Určite by bolo potrebné rozšíriť petíciu aj na reklamy na uliciach. Reklamu v televízii vypnem veľmi jednoducho, ale s hlúpou reklamou vedľa cesty nespravím nič." Viete, s tým musí niečo spraviť zákon a nie bezbranný rodič. On sa nemôže uchrániť tomu. Ja som nedávno videl bilbord, na ktorý dokonca rada pre reklamu odpovedala, že na ňom nevidí nič zlé. Kolegovia, tak vám ho popíšem, lebo nemám fotografiu. Na tom bilborde bol holý muž takej tmavej farby pokožky, ale to urobili len pre estetické zobrazenie, aby lepšie vynikol ten kontrast, takže holý muž od hlavy po päty tmavý a okolo neho sa obvíjali dve bledé nohy a zhora na jeho chrbát sa vinuli dve bledé paže. Samozrejme, ženské a spoza pleca vykúkala ženská hlava. Nápis vedľa tohoto zobrazenia znel: "Jednoduchá aplikácia, vynikajúce výsledky." Skutočne, prehlboko vtipné, mimoriadne krásne, neviem, kto by toto chcel popísať ako niečo veľmi hlboké a skutočne duchaplné, priam skvost reklamný, priam skvost vyjadrenia myšlienky. Zdá sa mi, že toto dokáže najhlúpejší samec alebo nadržaný hlupák, s prepáčením si toto dovolím povedať, pretože v tomto nie je žiadne umenie, žiadna myšlienka, je to len najprázdnejšie zahrávanie sa a šteklenie sexuálnych pudov. Lenže na Slovensku je toto považované za vtipnú reklamu, tvorcami médií, teda tvorcami tejto reklamy a samozrejme tými, ktorí si dovolia toto buchnúť na verejný priestor. Viete, ťažko sa bude vysvetľovať nejakej cudnej a slušnej mamičke, matke rodiny, matke svojich detí, že keď sa jej budú chlapci pýtať, že čo to tam tí ľudia robia? No, tak vysvetliť deťom, čo je pohlavný styk, je prirodzene povinnosťou rodičov, ale prečo sa to deje na ulici ako psíkovia, keď to robia. Viete deti, keď sa pozerajú na psíkov, že skáču v čase hárania, háranie sa to volá pri psoch? Tak to je niečo, čo pozorujú v prírode, ale ľudia sa nehárajú, ľudia nemajú len pudy sprosté, ľudia používajú inteligenciu a sú ľuďmi, ktorí majú srdce v tele, a to srdce používajú na to, aby vyjadrovali lásku, a nie hrubú sexualitu. Kolegovia, ďalší koment. Teším sa tomuto návrhu. Prednedávnom som mala v poštovej schránke letáčik na celú stranu. Bola na ňom zobrazená nahá žena s logom Záložňa.
Ďalšia píše. "Som matka a nie je mi jedno, s čím sa moje deti dostanú do kontaktu. Podporujem vaše snaženie a dúfam, že tento hlas zostane nevy, nezostane nevypočutý". Som to Takže že váš hlas nezostane nevypočutý.
Priatelia, píše nám americký Slovák. "Na ochranu amerických Slovákov, prosím zakázať zverejňovať nahotu, napr. keď si niekto otvorí Nový čas na počítači vo verejnej knižnici niekde v Spojených štátoch, zažije obrovské riziko, pretože americkí spoluobčania nezvyknú tolerovať, ak si niekto pozerá pornočasopisy na verejnom priestranstve a hlavne v prítomnosti mládeže." Tým chcem poukázať na to, že taká vyspelá krajina a demokracia, akou súSpojené štáty americké, by takéto niečo nezniesli, a tam, keď si americký Slovák otvorí náš populárny denník Nový čas, tak bude riskovať, že ho niekto za to môže napadnúť a udať na polícii.
Ďalší koment. "Tým, že sa to všade prezentuje verejne, čiže ako normálne, vzniká pocit, že to normálne je. Ale to je ilúzia. Deti a mládež toto nevedia rozlíšiť. Hranice musia byť, a tu sa zašlo už priďaleko."
Ďalší koment. "Tento presexualizovaný svet je plný násilia aj v televízii a je zlou orientáciou pre život. Je známkou úpadku, a nie rozvoja. Deti a mládež v školách sledujú cez počítače programy, ktoré ich deformujú. Rodiča málo dbajú o správnu etickú výchovu."
Ďalší koment. "Pracujem v školstve a vidím, ako negatívne vplývajú médiá a časopisy na zdravý duševný rozvoj našej mládeže. Preto som rada, že sa našli ľudia, ktorým záleží na mravnom vývoji našej mládeže a ďakujem za spísanie tejto petície." A tak ďalej, a tak ďalej.
Kolegovia, myslím si, že toto je hlas, ktorý sa v spoločnosti ozýva a je dôležité, aby sme ho vypočuli. Asi nemusím príliš pripomínať otvorený list ministra kultúry spred niekoľkých týždňov - dvoch, troch, štyroch, už ani neviem, ktorý adresoval ústavným činiteľom, predstaviteľom kultúry, školstva, cirkví, tretieho sektora a v neposlednom rade aj súkromných televíznym vysielateľom. "Vážené dámy a páni, oslovujem Vás s prosbou o zaujatie stanoviska k stupňujúcej sa miere vulgárnosti a nekultúrnosti vo vysielaní celoplošných súkromných televízií na Slovensku." Viete, že pán minister vyzval, tak, ako som teraz citoval to oslovenie, aj nás ústavných činiteľov, aby sme sa v tejto veci angažovali, a to spôsobom, ktorý zmení niečo z tohoto hlúpeho, nerozumného, vulgárneho prejavu na Slovensku.
Ja som presvedčený, že nie je v poriadku, aby to, čo som vám tu priniesol zobraziť, aby to naozaj takto publikované na Slovensku bolo. Lenže, pretože v žiadnom prípade mi nejde o cenzúru, naša spoločnosť môže publikovať, čo chce, tak navrhujem, aby sme regulovali priestor, kde sa takéto veci publikovať majú.
Takže môj návrh znie, kolegovia, aby sme, aby bolo zákonom stanovené, že každá tlač, ktorá prináša erotické zobrazenia, nech je označená ako erotická.
Tak jednoduché to je, ako to teraz hovorím.
Čiže každý vydavateľ si musí premyslieť, či chce, alebo keď chce publikovať erotický obsah, tak nech označí svoje vydanie - či je to denník, alebo týždenník - ako erotický. To je potom v poriadku. Publikovať môže, čo len chce. Ale keďže ho bude musieť označiť ako erotický, v tom prípade sa na tento jeho denník alebo týždenník, alebo na toto vydanie sa budú vzťahovať zákony, ktoré už platia v našej republike, ktoré regulujú alebo usmerňujú predaj erotickej tlače. V tom prípade to nebude možné predávať ľuďom pod 18 rokov veku a budú sa môcť predávať iba na vyhradených miestach.
Mám tu jeden podnet od jednej občianky, ktorá sa tak isto sťažovala, keďže na internete si chcela pozrieť cestovný poriadok a hore nad cestovným poriadkom sa jej ukázala ikonka, kde bolo napísané: "Ženy radia, ako do nás vniknúť." Viete, ja som teraz explicitne jasný v tomto, pretože toto je hrubosť. Priatelia, toto sem nepatrí. Ak si chce nejaké dieťa alebo mladý človek pozrieť, kam má cestovať vlakom, nechápem, prečo si má otvoriť ikonku, kde takýmto hlúpym spôsobom je to napísané. Viete, ja si myslím, vážené dámy, tak ako to teraz tu hovorím, že toto každú ženu musí ponižovať, každú zdravo mysliacu a zdravo cudnú a primerane normálnu ženu toto musí ponižovať, toto je nenormálne.
Nenormálne v tom zmysle a ďakujem, kolegyne, že kývate tu hlavou, že áno, je to tak, pretože toto nie je prirodzené, aby sme to takýmto spôsobom publikovali a ukazovali. Totiž príjemná alebo príjemný a slušný spôsob, ako naučiť deti a mládež, ako pochopiť  otázku sexuality a vzťahov, k tomu existuje cesta a vývoj, ale nie hrubé publikovanie takýmto spôsobom.
Kolegovia, keď sa táto občianka sťažovala na takéto zobrazovanie, tak viete, čo sa jej opýtali? Sťažovala sa na, myslím, že na Rade pre reklamu, najprv upozornila spoločnosť, ktorá to tam zadala, a to bol Centrum holding, a. s., alebo niečo také, "tak som bola vyzvaná, aby som konkrétne uviedla, ktorá platná legislatíva Slovenskej republiky je porušovaná". Viete, čo to znamená? Že teda my ju nemáme, a tak tú legislatívu potrebujeme. Pretože naši občania sa nemajú kam obrátiť a nemôžu sa brániť, ale oni sa brániť potrebujú, pretože toto je nezmyselné, aby sme museli prežívať.
Prečítam vám článoček, len aby sa zdokumentoval vplyv takýchto zobrazovaní: "Chlapec znásilnil kamarátku, pretože chcel sex ako v porne." Ten chlapec mal dvanásť rokov a to dievča malo deväť. Tento chlapec svoj čin odôvodnil tým, že sa chcel cítiť ako dospelý. Kolegovia, toto je výsledok toho, keď naša spoločnosť je, ja tvrdím, že zámerným spôsobom sexualizovaná alebo je jednoducho znižovaná latka úrovne mravnosti alebo morálky v našej spoločnosti.
A som presvedčený, že my sme povinní tomu zabrániť, ale nie žiadnou cenzúrou, na čo by sa najviac, samozrejme, museli ohradzovať alebo rozčuľovať tí, ktorí hovoria, že všetko si máme regulovať sami a že naša spoločnosť má byť slobodná a liberálna, a preto všetko má byť ponechané na samoreguláciu. Viete, článok 24 našej ústavy hovorí, že podmienky výkonu práv podľa odsekov 1 až 3 v článku 24 možno obmedziť iba zákonom, ak ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných. Ja som presvedčený, že tu ide o ochranu mravnosti našich detí a mládeže.
Mám tu ešte niekoľko mailov, ktoré hovoria o tom, ako občania mi píšu, že im veľmi záleží na tom, aby takáto iniciatíva mohla prejsť, aby sme urobili niečo proti tomu, aby sme nemuseli už takýmto spôsobom sa stretávať so zobrazovanou nahotou, ktorá jednoducho prekračuje rámec slušnosti, mravnosti, morálnosti a tak ďalej, a tak ďalej.
Kolegovia, ja vás veľmi prosím, aby ste to, čo som tu teraz hovoril, aby ste to vzali do úvahy a aby vám na tomto záležalo. Aby sme proste mohli zmeniť to, že na Slovensku je sivý, šedá zóna, taký šedivý priestor, kedy je možné takéto veci buď publikovať, alebo proste nerešpektovať to, že nie je v poriadku, aby sme to tu nemali.
Ja si myslím, že je potrebné, aby naša krajina bola slušnejšia, zdravým spôsobom prudérnejšia, aby zachovávala normálnejšie hranice v publikovaní takýchto materiálov.
Takže ide mi o vyvolanie celospoločenskej dohody, tak ako našim deťom a mládeži nepredávame alkohol a tabakové výrobky do 18 rokov. Všetci vieme, že to nie je v poriadku, že sa to nemá robiť. Vieme, že mnohí porušujú zákon v tejto veci, ale tiež vieme, že každé dieťa to poškodí, tak chcem navrhnúť, aby sme napomohli zákonnou úpravou regulácie predaja erotickej tlače. Nie, samozrejme, publikovaním erotickej tlače, to nemôžeme regulovať, lebo my sme demokratická spoločnosť slobodná, ktorá môže všetko. Tak nech sa páči, publikujme aj najhrubšie veci a najamorálnejšie veci, keď chceme, ale tam, kam patria, a v tej kolónke, kam patria - v pornografii alebo v erotike, ale to sa má predávať len vo vyhradených priestoroch.
Takže napomôžme zákonom k tomu, aby sme sa nemuseli s týmto v našej spoločnosti stretávať. Prečo? Jednoducho preto, aby sme vychovávali vyvážených zdravých mladých ľudí, ktorí sa na ľudské vzťahy tak silne a samozrejme vo svojom najhlbšom základe založené na erotických vzťahoch, aby sa na to naši mladí ľudia pozerali zdravo, pekne, vyvážene, bez hrubosti a bez toho, aby chápali sexualitu odtrhnutú od jej podstaty.
Takže dúfam, že sa mi to podarilo dobre vysvetliť, a ja vás prosím, aby ste podporili túto novelu zákona a aby sme s tým niečo dokázali urobiť, aby sme ten zlý stav zmenili.
Takže, kolegovia, ak sa na to pozriete ešte raz dobre na tie bilbordy, plagáty, tak toto je zobrazenie z dennej tlače, ja som nevyberal žiadne erotické časopisy. To, čo tu vidíte, nepatrí pred oči detí a mládeže, nepatrí do každodennej spravodajskej tlače a je potrebné, pretože to tak nie je na Slovensku, je potrebné, aby sme to regulovali a usmernili zákonom, keďže naši vydavatelia nechápu, že by to takto nemalo byť, keďže stratili zdravý morálny barometer, a preto robia takéto nezmysly. Tak je potrebné, aby sme to ako zákonodarci usmernili zákonom.
Ja vám ďakujem za pochopenie a dúfam, že to budeme môcť prijať. (Potlesk.)

Ďakujem. Jofo, teraz by som povedal, že tak, ako si to sústredene podával, tak rezonovali mi asi tri vety a niekde mi cinklo niečo, čo doteraz sa ešte nestalo v našich rozhovoroch a niečo sa mi tak dobre osvetlilo.
Takže teraz si tam povedal niečo, čo skutočne dobre niečo vysvetlilo, a to bol moment, kedy si, nejak lepšie sa ti podarilo vysvetliť to, že proste ich akceptácia v spoločnosti. Tak ja by som sa tu chcel pristúpiť, priblížiť k tomuto a povedať, že ja som tiež k tomu veľakrát vyzýval, len vy ste, alebo tá druhá strana, lebo teraz tiež by som ťa dal do tejto skupiny ľudí ako predkladatelia, si vlastne na jednej lodi s nimi, argumentuješ, tak nikto nezareagoval na to, keď ja som konkrétne označoval kriminalizovanie zo strany tej skupiny voči tej druhej skupine. Tých príkladov je to ix a neviem, prečo stačí nad nimi zavrieť oči alebo len povedať, že nie sú.
Čiže ja hovorím, že nestavajme tými zákonmi dve skupiny ľudí proti sebe, a vidíme, že sa to deje. Tak potom to lepšie zadefinujme. Ale nikto tu nehovorí o tom, že tých ľudí treba pošliapavať alebo utláčať, alebo im niečo brať. A snaží sa tu každý rozoberať podstatu veci, ale úplne z opačného uhla a proste nevieme nájsť to pochopenie.
Ja neviem, mne to nejakým spôsobom teraz to, ako si rozprával, to pomohlo. Takže len možno za to ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega, tu po štyroch slovách by som znovu zopakoval len toľko, že my si vychádzame z úplne iných pojmov a ideme opačnými smermi, proste my sa v tom, my sa nevieme pochopiť ani v tom, ani v nazeraní na skupinu. Keď si teraz zacitoval, že z čoho vychádza ten zákon, vychádza z našej potreby, ja som tam vysvetľoval niekoľkokrát, že nevychádzame len z našej potreby, vychádzame z prirodzeného zákona v nás, ukázal som, odkiaľ pochádza, ale odstrihol som túto náboženskú pravdu a hovorím len o tom, že vychádza len z nás a nielen z toho, ako niečo cítime.
Pani Nicholsonová, nebudem teraz reagovať, pani Nicholsonová hovorí o integrácii, ja som pracoval s postihnutými ľuďmi niekoľko rokov na Mokrohájskej a viem, čo je integrácia, a ty si ju teraz citoval tak a ona teda nadšene hovorila, že deťom v Kanade, tam sú tak integrované, že, a teraz ty si to trošku dotiahol, ale chápem, že to bolo pravdivé, čo si chcel povedať, že to je úplne úžasné, že tým deťom je jedno, či sú to dvaja otcovia, alebo dve maminky, iba ak sú k nim dobrí.
Kolega, práve teraz hovoríš niečo úplne iné ako odborníci, ktorí desiatky - desiatky - rokov skúmajú vývoj detí a tí jasne hovoria, že potrebujú obidvoch, obidva modelové vzory rodičov, ženský a mužský, a nie byť vychované dvoma dobrými chlapmi alebo dvoma dobrými tetami.
Proste, ty si tu proste povieš niečo úplne opačné ako stovky, tisíce odborníkov na svete, ktorí to skúmajú desiatky rokov, a ty to tu vyhlásiš za pravdu a povieš, že tak má táto krajina stavať svoju legislatívu.
Ja som žil vo Veľkej Británii, aj ten národ je iný ako slovenský národ. To, že nejaká dobre tvrdá a citovo, citovo silne odťažitá kanadská rodina by takéto niečo mohla zvládať, nech sa páči. My sme krajina žijúca v srdci Európy, silne zameraná na východný štýl myslenia alebo aj cítenia, alebo aj prežívania. Je to dané aj kultúrou. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)