Videokanál poslanca

Ďakujem. Ja sa chcem poďakovať Igorovi, že práve v tomto jednaní o skrátenom legislatívnom konaní rozpráva o ľuďoch, ktorí pracujú na dohody a snažia sa zarobiť si. Ja si myslím, že je dôležité, aby naša snemovňa myslela na týchto najmenších ľudí na Slovensku. A pána Podmanického som sa pýtal ešte v piatok, a teraz sa to týka aj tejto rozpravy, kde berie strana SMER, ale ja sa to pýtam pozitívne, také skutočne silné sebavedomé presvedčenie, a opakujem aj toto slovo - sebavedomé, myslím to teraz dobre, že vy máte také silné presvedčenie, že konáte dobre, keď toto chcete zaviesť. Tak to by som sa chcel opýtať, aký je ten kontakt s tými ľuďmi vonku, s tými vašimi voličmi. Mne sa skôr zdá, že vy ste na to prišli právne, že to je taký dobrý nápad, alebo ekonomicky. Len my rozprávame o tých malých ľuďoch, ktorí sa snažia si zarobiť. V Spojených štátoch som videl mladých ľudí, ktorí si vedia cez prázdniny na dohody takýmto spôsobom zarobiť na celé štúdium na rok. A mne to pripadá ako sen, že to by bolo úžasné, keby to bolo na Slovensku, len týmto znížením, 29 percent je to obrovský mínus. A u nás to nie je len o štúdiách, že by si zarobili. U nás je to o tom, že pomáhajú mame, lebo ju nechal otec, alebo ich nechal manžel. Že mne sa to zdá dôležité, aby som myslel na takýchto ľudí. A naozaj, že ošetrime to zneužívanie práce na dohodu, lebo veľa zamestnávateľov to zneužíva hnusne. Teda aspoň ja poznám takých. A ja mám dojem, že by bolo strašne dobré, celý SMER, od pána ministra sociálnych vecí, aby toto ďaleko lepšie ste premysleli, aby sme mohli vidieť tých mladých ľudí usilovne pracovať a zarobiť si. Pomôcť aj rodinám trebárs, ale aj sebe. Možno si chcú len značkové gate kúpiť alebo tenisky. Ja by som rád videl také niečo.

Ďakujem. Ja som tam najviac v prejave pani podpredsedníčky počúval zase tie slová o tých malých ľuďoch, na ktorých toto dopadne takým nepríjemným spôsobom. Jeden a pol milióna ľudí príde o polovicu našetreného, tak to je niečo, čo možno aj rozburcuje ľudí na Slovensku, lebo mňa tento návrh a systém, ktorý ide presadiť SMER, strana SMER, prekvapuje jednou takou mimoriadne sebavedomou istotou, že je to dobré.
A mňa by zaujímalo, že aký je kontakt vás, ako vládnucej strany a pána premiéra, s tou základňou ľudí na Slovensku? Vážne viete, že toto oni chcú, aby ste urobili? Alebo je to skôr ten postoj, že my to proste urobíme, lebo to tak vidíme, lebo cítime ten mandát, že my sme zvolení a hotovo? Ale ten, či prebehla tá komunikácia? Mne sa nezdá, že mohla stihnúť prebehnúť, lebo to podávate v takom skrátenom konaní a v takom divnom období, ktoré tu nazývame uhorkové. 100-tisíc ľuďom sa zvýšia platby. Nebudú nadchnutí a podnikatelia nám odchádzajú. Tí malí podnikatelia. Tí ľudia, mnohí tí ľudia, ktorí, už som to hovoril pred chvíľou, si radi niečo privyrobia na dohodách. Jednoducho dopadne to na práve takú časť obyvateľstva, ktorú to strašne zabolí. No ale je to múdry krok? Takže ja sa pýtam na základe toho, čo tu pani podpredsedníčka hovorila, že aký bol, aký je dialóg strany SMER a jeho ekonómov s voličmi na Slovensku? Ako sa oni na to pozerajú, a či to stihlo vôbec prebehnúť? Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa chcem veľmi pekne poďakovať Igorovi, že tu rozprával o tom, aký dopad bude mať takáto úprava, hlavne teda o tých dohodách, na ľudí, ktorí sa snažia si trochu privyrobiť, pretože dnes je doba, kedy sú na Slovensku drahé potraviny aj oblečenie. Na Slovensku sa draho predávajú nekvalitné čínske výrobky, je drahé telefonovanie, je nenormálne drahý benzín.
A teraz koho sa to dotkne? Študenti, ktorí si chcú v lete zarobiť. Ja mám synovca, ktorý si odíde do Nemecka a zarobí si neskutočne veľa peňazí na zbieraní uhoriek, predstavte si, až okolo 5-tisíc euro si pravdepodobne donesie, ale na Slovensku sa takéto niečo dohodárovi nemôže stať, takže študenti, ktorí si chcú privyrobiť cez leto, možno, že si povedia, že radšej si zoberú nejaké vreckové od rodičov a prepijú to a prehajdákajú, lebo robiť sa neoplatí.
Mamičky na materskej. Všetci dobre vieme, ako ťažko sa žije rodičom malých detí a zvlášť slobodné mamy, ktoré proste z nejakého dôvodu nemajú vedľa seba muža, chcú si privyrobiť, toto ich postihne. Ďalej sú to slobodní umelci. Títo ľudia pracujú na dohody, zrazu budú mať menej. Ďalej dôchodci, vieme, že majú dôchodky 240 až 290 eur mesačne, prepáčte, z toho sa naozaj nedá vyžiť. Predstavte si Rómovia, si môžu zarobiť na dohodách, lenže aj oni to budú obchádzať, pretože zase to bude menej výhodné, a malí remeselníci.
Viete, ja si myslím, že naozaj by mala vláda myslieť predovšetkým na malých ľudí, pretože keď to je tá najširšia vrstva ľudí, ktorí žijú v spoločnosti. Keď tí budú spokojní a budú si môcť zarábať takýmto spôsobom, tak si povedia, že oplatí sa to. Budú viacej môcť nakupovať, budú kvalitnejšie žiť.
Ja veľmi pekne ďakujem Igorovi, že toto všetko povedal a bol by som rád a šťastný, keby sa to podarilo presadiť. Teda zachovať pri pôvodnom stave. Aspoň.

Ďakujem. Ďakujem za obe poznámky.
Ja vám prečítam jeden prastarý výrok. (Koho teraz, teológa alebo politika?) Je to výrok svätého Augustína: „Ak zo štátu odstránite spravodlivosť, čo iné ostane ako veľké lúpežníctvo?“
A po druhé. Pán kolega Kvasnička, dobre hovoríte, že toto nie je tak, ako ste nazvali tie dobré výrazy, že toto je politické miesto. Ale zároveň my nemáme odstrániť slušný vonkajší prejav, po prvé, a, po druhé, tie vnútorné úmysly alebo silu slov, výrazov, ktoré používame. My predsa nemôžeme v mene nášho cieľa použiť akékoľvek prostriedky.
A mňa prekvapuje, ale už pán Procházka to už raz povedal, keď sa ho pýtali, čo hovorí ako nováčik v parlamente, tak povedal, že bol prekvapený, že vlastne v slovenskom parlamente našiel taký normálny prierez celého slovenského národa, teda priemer, také niečo tam povedal. Mňa to zamrzelo, lebo si myslím, že tuto by mala sedieť špička, morálna, etická, odborná, z každej stránky. Ale to, čo vidíme za dvadsaťdva rokov slovenského parlamentarizmu a proste politického života, tak to je toľko stoky a nepekných vecí, čo sme tu videli, že sa za to hanbíme. A viete, my sa nečudujme, že tento národ nechce platiť dane. On nie je hrdý, tento národ, na túto krajinu. Ale keby mal zástupcov... A nebudem pokračovať.
Proste to, čo som tu citoval, ja si myslím, vyjadruje to, čo my by sme tu mali reálne robiť. Vlády vynášajú spravodlivé zákony, za mojej pomoci ministri dostávajú svoju... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, práve som pánovi Podmanickému povedal, že ma snáď nezastaví skorej, než vôbec niečo poviem. Takže ja vám chcem povedať jedno uvedomenie si z dnešného dňa, to sa týka celej tejto rozpravy a podstaty veci.
Dámy a páni, za posledných pár dní, keď tu hovoríme o tak závažných veciach, ktoré sa týkajú mantry ekonomiky, tak predovšetkým som tu videl hrozne veľa nepekných útokov jedných na druhých. Som tu štyri mesiace a vy, štátnici, politici, ministri, pán premiér, hovoríte jeden na druhého nepekne. A ja vám chcem povedať, že pozoruje nás celá republika, lebo tých ľudí to tu zaujíma. A hovoríme jeden k druhému tak, že sa navzájom napádame a zhadzujeme.
Nepodarilo sa mi zistiť meno tej pani poslankyne zo strany SMER, ktorá sa tu pomýlila pred krátkym časom. Viete, čo sa stalo? Tá reakcia bol výsmech. A ten výsmech, ja som sa pozrel, sa ozval prepáčte, z tejto strany. Bolo to, ako keby sme sa potešili, že konečne sme prichytili niekoho a zosmiešnime ho. Tak, po prvé, bolo totálne neslušné zosmiešniť dámu. Tá dáma bola zhodená. Po druhé, naozaj sa pomýlila, spravila chybu. Pán predseda jej vysvetlil teda, že sa stala chyba. A ju tak nasrdila tá naša reakcia, že sa otočila, ešte dokázala povedať: „Bavíte sa dobre? Aj vy ste začínali dokonale?“ Toto bolo úplne také ľudské prichytenie. A bolo to škaredé. Mňa to zamrzelo, pretože v ten deň pri modlitbe s niektorými kolegami poslancami sme čítali takzvaný Hymnus na lásku. A viete, tam sa hovorilo, že láska je láskavá, trpezlivá, nevystatuje sa, nevypína sa. A mňa napadlo, že z tejto strany, kde sedelo mnoho kresťanských poslancov, sa ozval prejav, ktorý nebol ani láskavý, ani trpezlivý, ani milý, ani príjemný. Viete, čo to znamená? Že my sa tu navzájom zhadzujeme. To, páni kolegovia a kolegyne, nie je v poriadku. Ak ste aj teraz zatlieskali, vy ste poslanci zo strany SMER, mnohokrát sa tu ozvalo to isté od vás. Reakcie sú zhadzujúce. Ja teraz nehovorím, konkrétne ste urobili vy toto a vy toto. Ale tu sú reakcie zhadzujúce.
Dnes som si prečítal toto, a tým teraz končím a by som poprosil, aby ste ma nezastavili. Takže citujem, viete, od nás tu národ očakáva múdrosť, spravodlivosť aj pokoru, aj príjemnosť a od tej múdrosti toto: "Ja som múdrosť a ja dávam bystrý dômysel. Bázeň pred Jahvem je nenávisťou voči zlu. Pýchu, bezočivosť, zlé mravy a prázdne reči, to všetko nenávidím.“ A teraz ide ten podstatný výrok, páni, štyri veci, „pýcha, bezočivosť, nemravnosť a prázdne reči“. Tak prázdne reči, to je niečo, čo nikoho nebaví, ani ľudí, ani Pána Boha. A teraz citujem ďalej: „Za mojej pomoci kraľujú králi a vlády vynášajú spravodlivé zákony,“ tak toto sa nás týka, „za mojej pomoci vlády vládnu, odo mňa dostávajú ministri svoju veľkosť.“
Dámy a páni, za celú históriu všetkých štátov keď sa národ pozerá na svojich vládcov a vidí, že vládnu hlúpo, tak ho budú zhadzovať a ponižovať. Keď bude vidieť, že vládnu múdro, tak tu je napísané, že ich nazvú veľkými. Ja si myslím, že na svojho premiéra, prezidenta, politikov, vládcov, ministrov potrebujeme byť hrdí v tomto národe. Ale ak nás tu vidia zhadzovať sa, urážať sa, nazývať sa rôznymi termínmi, viete, tento národ si to od nás odpozoruje, zanadáva na nás, rovnako sa bude správať a tak v tejto krajine bude vládnuť hrubosť. A hrubosť nie je ani múdra, ani spravodlivá, ani príjemná. A my dávame príklad tejto krajine. Ja si myslím, že by tu malo vládnuť viacej vnútornej úcty, nielen vonkajších slov. Ja nie som ekonóm a tá mantra ekonomiky, viete, ja som presvedčený, nás nezachráni. V tejto krajine ak nebude vládnuť morálka, bude sa kradnúť.
Takže ak aj vy alebo vy, alebo ktokoľvek odtiaľto dokáže už doniesť ten dobrý ekonomický systém, o ktorom tu všetci hovoríme. Teraz sa tu hádame o ten podstatný zákon, či tie peniaze z 2. piliera zoberieme alebo nie. Priatelia, ak to niekto ukradne za tri mesiace a ak my v nejakom výbore, ja si myslím, že sme zle rozhodli v jednom výbore, odhlasujeme, že nebudeme vyšetrovať nejakú kauzu, kauzičku alebo najväčšiu kauzu, jednoducho ak tu nebude vládnuť spravodlivosť, prepáčte, teraz som pánovi kolegovi Ficovi zo strany SMER hovoril, že mne sa zdá, že toto nie je parlamentarizmus, lebo my tu nič nezmeníme týmto rozprávaním v tejto krajine, ak nebude vládnuť morálka medzi nami v našom, vo vašom vnútri, ak si tu v kuloároch budeme nadávať, ak budeme kradnúť naďalej, naďalej a naďalej, neočakávam, že sa môžeme mať dobre. Takže múdrosť prichádza z Božieho slova alebo od Pána Boha a dáva ministrom veľkosť. Ja túžim, očakávam, že tu budú skutočne múdri ľudia. Doteraz tu vidím zmätok a odborníkov, z ktorých rozpráva každý z inej strany. A nedá sa v tom vyznať. Ja sa v tomto nevyznám. Ale urážať sa, zhadzovať sa navzájom, to nás nikam nepovedie. Ako to vidíte, kolegovia, vy? Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ja potom spomeniem, že tak ešte je tu jedna menšina na Slovensku, ktorú reprezentuje aj tuto pán Mičovský, a to je menšina utláčaných ľudí, ktorí jednoducho si nemôžu pomôcť voči tým, ktorí majú moc v rukách. A takto vzniká arogancia moci. Takže ja opätovne poďakujem pánovi poslancovi Mičovskému, že sa dokázal v minulosti postaviť a nebáť, a už nás k tomu vyzýval zakladateľ česko-slovenského štátu pán Masaryk, aby sme sa nebáli a nekradli. Či naopak to hovoril? Nekradli a nebáli sa ? Takže zdôraznime to na Slovensku a vyzvime skutočne nás všetkých. Dajme príklad ľuďom a buďme, že dodržiavať zákonnosť je imperatívum. Dodržiavať zákonnosť je imperatívum a majme teda súcit s tými utláčanými na Slovensku, ktorí jednoducho hovoria, že proti mocným sa nedá nič. Viete, to musí vyjsť z tejto budovy, že tí mocní sa nebudú správať arogantne a nebudeme jednoducho poskakovať len pod taktovkou nejakých finančných skupín. Však stále sa o tom hovorí, že nejaké finančné skupiny. Ja vlastne neviem pochopiť, prečo to tak vlastne môže byť? Prečo to tak vlastne môže byť, že niekto stále potrebuje kradnúť peniaze na Slovensku? Tak ak je to zase naivná otázka, tak ja som pochopil a myslím, že dosť ľudí na Slovensku to pochopilo, že peniaze nie sú večné, že večné a teda dôležité a skutočne hodnotné sú iné hodnoty. A ak si niekto chce predávať charakter, česť a dobro svojej rodiny alebo svojho života za peniaze, tak je to v podstate veľmi nízke. Tak ja opätovne vyzvem, ďakujem pánovi Mičovskému za príklad, a znovu poviem. Ľudia, páni poslanci, vláda, ministri, ľudia v moci postavení, buďme príkladom príkladov. Jednoducho buďme ľudmi dôstojnými a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán Poliačik, povedali ste, že sú tu 4 % ľudí s takouto orientáciou. Až päť? Viete, mne sa zdá, že toto je taký šikovný pojem, už sa to používa, sa mi zdá nejakých osem rokov sa proste hovorí. To je štatistika celosvetová, slovenská alebo len z okolia nejakého mestečka? Pretože to by znamenalo, že keď je nás 5,5 milióna, tak je tu 220-tisíc homosexuálov alebo ľudí rôzneho iného zamerania. Ja som presvedčený, že to tak nie je na Slovensku. Viac, hovorí pán Poliačik, tak ja som stretol v živote ešte len jedného, ale nevadí, ešte som nedorazilo úplne všetko. Prídem na "Pride", lebo tam ich bude naozaj asi z celej republiky všetkých. Ale budem sa tam snažiť akokoľvek sa s nimi porozprávať, lebo ma to zaujíma viacej. Ale zrejme sem ešte, preto si myslím, že ich je tu nie 4 %, že tu na Slovensku nie je 220-tisíc ľudí iného zamerania sexuálneho, lebo sem ešte všetky módne trendy nedorazili zo Spojených štátoch amerických alebo zo západného sveta. Napríklad ešte tu nemáme dosť veľa transvestitov, dosť veľa rôznych iných ľudí. Ja som takého videl v Londýne na ulici a keď som tam bol autom sťahovať kamaráta, tak som sa pozeral na jednu milú dámu na ulici a ona bola strašne zvláštna. A tak som sa na ňu pozeral dlhšie, až mi prešla jedna červená a ona sa totiž, zvláštna bola tým, že bola sympatická, dobre poobliekaná, skoro aj trochu sexi, ale ona sa správala tak čudne, až som nemohol z nej spustiť oči, až som za chvíľku zbadal, že má mužské správanie, pretože robila veci, ťahy a prejavy, ktoré žena nikdy v živote neurobí. A tak som si uvedomil, že ono je to vlastne ťažké. Takže ja sa budem zaujímať o "Pride", ale nemyslím si, že hovoríte pravdu, že na Slovensku sú 4 % obyvateľov tohto zamerania a že potrebujeme naozaj sa celou tou agendou až tak veľmi zaoberať.

Ďakujem pekne. Pán primátor Martina už tu nie je, ale ja som veľmi rád, že existuje ten transparentný Martin, ale práve to, čo ste povedali, aj ja som stretol skupinu vyšetrovateľov, ktorí sa mi sťažovali, že boli odvolaní, keď všetko dovyšetrovali, tak sa to podalo na vyššie miesta a prokurátor im to proste zobral alebo zamietol a potom sa to nedovyšetrovalo a takýchto vecí sme počuli na Slovensku veľa. Ja tvrdím, že ak to zákonodarci nebudú postihovať a budeme stále hovoriť, že nejako to nejde, tak my nebudeme zvyšovať vážnosť naozaj rešpektu voči krajine a vymožiteľnosť práva sa tak nedeje. Teraz niekto ste mi hovorili, že kritizujem dopredu. Nie, nie, ja stále chcem hovoriť, že mne sa náhodou váš program páči a zároveň tie biľagy sú také nepekné na tom, ja sa teším, ak áno, ak tá vymožiteľnosť práva bude reálna. Pán kolega poslanec, skvelé, to je úžasné, ak toto sa stane na Slovensku, tak za štyri roky a tých 640 sľubov, by som chcel za tie štyri roky aj vidieť, že keď možno, že tretina sa naplní, tak fantastické a za štyri roky možno vládu zhodnotiť, nie. Tak tešme sa na to a toto je naozaj to najpodstatnejšie, vymožiteľnosť práva na Slovensku.
Kauza pána Richtera, ja ju neviem zhodnotiť, ja len viem, že pán Richter mohol reagovať a môže predsa Slovensku ukázať, ako tie veci sú. Ak sa budeme báť mediokracie, máte pravdu, ale vy by ste mali byť silnejší a on sa vážne nevie dostať do médií? To potom je čudné, aby to tak bolo, tak kto nám tu vládne, novinári alebo bankové spoločnosti? Komu patrí Slovensko, patrí Slovensku. Nie? Slovákom. Komu patrí potom, tak sme všetci, čo sme tu? My sme tu zavretí ako v nejakom tanku a nič nemôžme urobiť?
Páni, pán Martvoň, brať meno Božie nadarmo, znamená vysmievať sa z neho, znevažovať ho. Nie požiadať Boha o požehnanie pre túto krajinu a pre poslancov, pre veriacich a neveriacich ľudí. Takže ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri a páni kolegovia, kolegyne, ja som si znovu prelistoval celý tento krásny plán a myslím to vážne, to slovo, je vážne dobrý. A hovoril som to aj prvýkrát. A keď tu rozprávame a máme možnosť sa k tomu vyjadriť, tak ja som sa minule opýtal, že ak dnes už to mám tak úplne jasné, že strácam, presne tak, že som tu nový, predstavu o tom, že načo to robíme. A myslím to vážne úprimne, páni a dámy, lebo zdá sa mi, že keď teda toto je parlamentné, vy ste nám dali možnosť sa vyjadriť k tomu programu, tak po všetkých týchto rozprávaniach mám úplné presvedčenie, že v našom parlamentnom systéme teda, je to fakticky asi to rečňové cvičenie. Tak mi to pripadá.
Som tu úplne nový a mám dojem, že zrejme to tak beží u nás od roku '90, že opozícia, teda tá vláda, ktorákoľvek teda vládne, predloží, čo chce, a to si aj schváli. Pretože fakticky by tu mala byť len malá zmena poradia. My by sme mali dostať váš program. Preto ja som vám povedal, že on je skvelý, minule, ale ja by som vám ho rád vrátil na dopracovanie, že vložte tam aj niečo z toho, čo aj ja chcem a ešte aj niektorí moji kolegovia, také dobré veci nejaké, ktoré by ste si povyberali, lebo vy máte vládu, a vložte to tam a potom ja môžem aj zahlasovať za trebárs, lebo teraz sa stráca význam toho, že my tu rozprávame. Lebo vy nás nemáte ako vypočuť, lebo už je to všetko na papieri, všetko je vytlačené, ja som presvedčený, že už je to schválené. Lebo skutočne ten parlamentarizmus by mal byť o tom, že vy nám predložíte ten plán, my môžme do toho povedať, že toto sa nám nezdá, toto sa nám zdá, toto je výborné, za toto vás chválime a zasa toto sa nám zdá, že je úplne zlé, a vy ako vládcovia, múdri vládcovia, by ste mali to najlepšie si z toho zobrať a povedať si, že super, že nám poradili a dáme to tam. A ja myslím, že toto by bola tá zdravšia spolupráca. Ale takto to nebeží a viac-menej je to aj taký pocit nátlaku, že už skončime s týmto rečňovaním, lebo dobre by bolo teda už spraviť to hlasovanie, tak zákon káže, je treba to mať sfúknuté. Ideme ďalej, koniec koncov tento víkend bolo dosť dobré to už osláviť, ale nevyšlo to, lebo predsa len by sme chceli povedať, že niektoré veci nie sú dobré, ale mnohé veci sú dobré a tie najdôležitejšie, najrozhodujúcejšie, ktoré tam sú podľa môjho názoru, a Slováci to čakajú, ľudia žijúci na Slovensku, je všetko, to čo ste tu napísali o práve.
Kolegovia, vy máte v rukách vládu, máte ju drvivo väčšinovú, čo je momentálne skvelé, a, prosím vás, keď tu píšete, že vrátime ľuďom nádej, nádej je skvelé slovo. Nádej dokáže ľudí držať aj zoči-voči smrti, aj zoči-voči všetkému zlému v živote a dokážu prekonať zlé veci. Nádej. Ste použili vynikajúce slovo, a to Slovensko potrebuje, nádej. A toto nie je rétorický výrok, toto je realita, Slovensko nádej chce vidieť zhmotnenú. Nádej, že žijú v spravodlivej a bezpečnej spoločnosti, kde sú občania nositeľmi humánnych a demokratických princípov vládnutia a rešpektuje sa zákonnosť a zásady právneho štátu. Priatelia, tieto dôležité výroky pán premiér používal, myslím, že ešte dávnejšie, roky dozadu, kedy nadchol Slovensko a mňa tiež a mnoho mojich priateľov, a ja si myslím, že aj vás. Pán Fico už hovoril o vymožiteľnosti práva pred niekoľkými rokmi. Ja si dovolím povedať, že mi je strašne ľúto, že ešte sa to nepodarilo do posledných dní vlády, ktorá padla. A predtým bola teda vláda SMER-u tiež v rukách. Ja by som len chcel povedať, že Slovensko to veľmi chce, potrebuje, očakáva a že my to potrebujeme dosiahnuť, a toto, prosím vás, urobte: "Vláda vytvorí podmienky na dôsledné rešpektovanie princípov právneho štátu, upevňovanie právnej istoty, vláda bude vytvárať podmienky na zamedzenie nekalých praktík na finančnom trhu zefektívnením regulácie spotrebiteľských úverov."
Priatelia, o práve tu máte mnoho vynikajúcich vecí. "Represívne orgány musia podstatne razantnejšie potláčať negatívne javy dlhodobo pretrvávajúce v spoločenskom a hospodárskom živote. Vláda navrhne legislatívne opatrenia, ktorými zvýši výpovednú hodnotu majetkových priznaní verejných funkcionárov." Nečakali sme to už dávno? Pretože, keď stále niekto bude môcť tvrdiť, že mu požičal bohatý strýčko z Nemecka, alebo niekto vyhral v TIPOS-e mnoho desiatok miliónov, tak my sa smejeme do očí chudákom. Mne volala jedna sestra z tých zdravotných sestier, ktoré mali mať zvýšený plat, a rozplakala sa mi do telefónu a povedala: "Braňo, keď som počula, že nám zvýšia o 150 eur, rozplakala som sa od šťastia, že niekto nás ocení." Je to žena na psychologickom alebo psychiatrickom oddelení, prepáčte, a povedala: "Vieš, jak ťažko pracujem, pracujem, Braňo? Vieš jak ťažko pracujem? To prvé som sa rozplakala od toho, že konečne ma niekto ocenil a druhé od jedu, že sme dodnes ešte ocenené neboli." A vzápätí sa dozvedela, že nebudú tie peniaze, lebo to nejako nevyšlo.
Pán bývalý minister, ja si vás vážim a nerozumiem všetkému tomu, kto, čo lepšie urobil v tom zdravotníctve, či vy, alebo ostatní, ale stačilo aspoň povedať, pán minister, že sestry prepáčte, nejak sa nám to tu zmotalo a ťažké to bolo, ale nevyšlo to. Pretože táto moja známa už s tými 150 eurami, priam plakala, jak potrebovala naložiť, ale nedostala ich. A vraj sme počuli, že to bolo len nejaké nedorozumenie v predpisoch alebo niekto niečo nedostal načas a proste to nestihol zadať nejaký príkaz, a tie ženy, ktoré nechávajú svoje deti, táto zhodou okolností ešte aj opustená nezodpovedným manželom, nedostala pár desiatok eur navyše. Keď som s ňou volal včera, tak mi hovorila: "Vieš, ten môj manžel neposlal mi tie peniaze načas, to výživné. A on si tak myslí, že dva-tri dni nevadí. Ale ja mám desať euro a ja si hovorím, vydržím do stredy. Vieš, ale keď jedna mi dobehne, maminka, potrebujem dve eurá do školy a druhá dve eurá do družiny, Braňo, mne tých šesť eur nebude stačiť." Viete, toto sa volá pocit hroznej nespravodlivosti v tých ľuďoch. A my toto nesmieme robiť, či sme vo vláde, alebo v opozícii, hocikde.
Dámy a páni, toto sa robiť nesmie a mne chýba na nás politikoch aspoň to ľútostivé slovo voči verejnosti. Vyjadrenie normálneho súcitu. Pretože aj keď to tie peniaze nepodarí sa im to dať, pretože to je niečo hrozne ťažké, a ja vaším ekonomickým prognózam tuná, ja všetkým vysvetľujem, ja tomu fakt nerozumiem, ja už som z toho magor. A ja si myslím, že takýto magori sú z toho obyčajní ľudia, pretože tu sa postaví jeden obrovský silný muž a povie, jak to je skvelé s tou ekonomikou, jak to bude alebo takto to je. A potom sa postaví druhý, zas to vysvetľuje, jak to nie je, tak ako ten prvý a dá tretí plán a štvrtý človek sa tu postaví a povie, že to má byť inak. A my obyčajní ľudia sme z toho zmätení. Ja nie som, vy mnohí sa tu zdá, sa mne, sa k tomu vy viete dobre vyjadriť. Ja nie, ja sa neviem, ale viem vám povedať, že tieto veci, páni a dámy, o tomto práve a právnosti, to je niečo, čo si zaslúži mnoho výkričníkov.
Ja vám chcem povedať a poprosiť vás, na 65 stranách je 640 sľubov, ja som ich všetky zrátal a tie sľuby sú také ako seriózne, ako vyzerajú, že to naozaj je dobré, a preto by to stálo za to podporiť, ale o tom práve hovoríte, že "prijmeme protikorupčné opatrenia, najmä sa zriadi trvalá telefónna linka, na ktorú bude možno oznámiť korupčné správanie sudcov a zamestnancov súdov" a tak ďalej a potom je to tu o prokurátoroch, potom sa tu hovorí, že sa "posilní ochrana oznamovateľov korupčného správania, a to aj prijatím nových, nových legislatívnych opatrení". Potom sa hovorí, že sa, ja to poviem svojimi slovami, zabráni úžere. Pretože marginalizované skupiny sa zadlžujú nebankovými subjektami, ktoré poskytujú úvery. Priatelia, ja som sa dozvedel, že až okolo 120 % ročne, ja si myslím, že to je na mašľu, sa povie po slovensky, pretože keď sa niekto takto zadlží, kvôli tomu, že nemá z čoho žiť a keď niekto musí s desiatimi eurami sa dohadovať s dcérkami, že nedám ti teraz tie dve eurá. Ja neviem, či máte takéto príbehy vy, lebo to by nás malo viesť k súcitu, ale ja viem, že to neviem ja vyriešiť, ja jej môžem poslať tých desať eur, lenže na mňa sa, odkedy som poslanec, od desiateho marca, predstavte si, už dvanásteho sa na mňa obrátil niekto, že aby som mu zaplatil nebankovku. A vzápätí sa na mňa obrátilo už asi okolo jedenásť ľudí, aby som niečo zaplatil, lebo som poslanec a mám na to. Viete, tak toto Slováci robia. Si myslia, že teda my, pretože tu už máme vysoký plat, teraz to máme zaplatiť a my tu nerobíme podľa názorov ľudí na Slovensku dosť. Oni si zrátali, že my 49 dní tu budeme sedieť. A ja neviem, kde sa zobrala táto legenda alebo táto reputácia poslancov.
Ale chcel by som vám povedať, priatelia, že my túto krajinu musíme pozdvihnúť. My ju musíme pozdvihnúť z tej podupanosti a zdrvenosti, v ktorej leží na zemi, pretože toto je naša domovina. A ja pociťujem ten pocit bezmocnosti, že my predsa všetci, pán Mičovský môže menovať, ja si myslím, že aj vy zo Smeru môžete menovať všelijaké prípady, kde sa miliónov ulialo, 38, 22, hocikoľko, len sa o miliónoch hovorí, mne to pripadá až nekonečne nenažrané, koľko všelijakých odmien sa musí kde dávať. Ja nerozumiem, prečo nie sme tak dôslední, aby sme voči tomuto reálne niečo robili.
A tak sa mi zdá, jak som tu minule povedal, že to je ako voda, to sa nedá uchopiť. Preto som vám povedal, že my tu nie sme jediní zvrchovaní vládcovia. Nad nami stojí ešte jeden a ten bude vyžadovať počet od človeka a tomu sa nedá vyhnúť pohľadom očí, že pozriem sa niekde inde. Boh si vyžiada naše skutky a prezrie naše úmysly a nebudeme môcť hovoriť, že ja som to nebol, to bol ten druhý, lebo takto sa to na Slovensku stále akoby hovorí, to boli tí predchádzajúci a to boli, zase niekto iný to bol.
Preto by som rád vedel, teda keď som už vyjadril, že mne sa zdá, že my nemáme možnosť sa k tomuto vyjadrovať, k tomuto programu vlastne, lebo keby sme najprv mali možnosť a potom by sa zjavilo to programové vyhlásenie vlády, bolo by to ďaleko zdravšie a možno by sme boli trošku ďalej v tomto európskom parlamentarizme ako ostatné krajiny. Viete, lebo takto je to naozaj o tom, že my si tliachame, vy predsa viete, čo chcete urobiť a máte všetko v rukách. Kto nás bude rešpektovať? A preto sa vás opýtam na túto vetu, ktorá je zasa krásna. Nejde o obyčajnú cyklickú alebo štrukturálnu krízu, v ktorej sme, tu, v Európe a na Slovensku. Ide o krízu hodnôt, cieľov spoločnosti, polarizácie sveta a globálnej spotreby a najpodstatnejšia vec je, že tu nie je napísané, akých hodnôt. Dámy a páni, pán premiér, veď to musíme zadefinovať, aby sme ich zmenili teda. Veď inak sa tu, my tu stále, jeden pán ekonóm, pán Košturiak povedal, že my sa len snažíme vyhnúť sa tomu, čo zlé sa tu deje s tou ekonomikou, namiesto toho, aby sme pochopili, nedávno v jednom rozhovore to hovoril, pochopili, že ide o obrovskú zmenu, na túto by sme sa mali pripraviť a vyťažiť z nej. Takže o krízu akých hodnôt?
A vzápätí v ďalšom odstavci na strane 30 je napísané, že štát musí eliminovať tieto negatívne vonkajšie a vnútorné javy. A toto čarovné slovo, štát, je znovu neuchopiteľné, ako tie korupčné aféry. Tie sa nedajú prichytiť pod krkom, nemáme nikoho, kto by za ne bol zodpovedný, nevieme prinútiť ani len teda vládnych predstaviteľov, poslancov, verejných činiteľov, aby zadefinovali svoje majetky a teda ukázali nám, že nemajú viac, lebo predpokladám, že potom to museli ukradnúť, ak len im niekto nepožičal z Nemecka, alebo nevyhrali z TIPOS-u, že nemajú viac, než si zarobili, takže ten štát a korupčné aféry sú nezachytiteľné pojmy, o ktoré sa my vlastne vôbec nevieme oprieť.
Dámy a páni, ja tvrdím, že toto je naša domovina, ktorú už nesmieme ničiť takýmto správaním, takýmto nesúcitom voči tomu normálnemu človeku žijúcemu na ulici, ktorý pracuje s 10 eurami a vychádza do pozajtra. My sa na tohto človeka musíme zamerať a jedine, keď my budeme dôslední v tom našom správaní sa, keď sa nám nebudú stávať, pán minister Richter, ja neviem, ako je to s tou celou aférou okolo diplomu, ale je to strašne trápne, že vôbec sa to deje, že tam tá škola skartovala tie diplomy, jak to celé je, to je tak niečo nepríjemné, že sa tu deje, lebo táto krajina, títo ľudia si povedia: "Fuj, ja nemám prečo podporovať túto krajinu." A viete, čo urobia? Neodovzdajú dane. Toto je reakcia normálneho človeka na všetky tieto, aj najmenšie aféry. Ja si ctím teraz a verejne vyhlasujem, že toto bolo úžasné, že pán Kaliňák dokázal nevymenovať, aj keď skvelého policajta, ako sa on vyjadruje o ňom, že teda asi je, ja ho nepoznám, tak asi je, keď to pán minister povedal, je veľký odborník a pozná ho, ale dokázal ho nevymenovať kvôli tej možnej, možnej korupčnej aférke, ktorú zrejme možno a možno teda nie, priatelia, ale Slovákom toto nestačí, aby sme mali vo vedení ľudí, ktorí všetci majú nejaký biľag na sebe alebo mnohí z nich. To je zlé. Pretože potom my nemáme byť na čo hrdí, a preto na Slovensku niet vlastenectva. My nevieme byť hrdí na túto krajinu, ktorej nechceme dávať ani svoje dane. My ich chceme nejako ukryť a použiť na svoje obohatenie alebo dokonca na niečo dobré.
Viete, čo? Ja som stretol tri typy ľudí. Jedného človeka, ktorý nemal problém sa mi priznať, že je zo zločineckého prostredia a je podnikateľ, z takého malého, stredného typu a on mi povie: "Pán Škripek, vy si myslíte, že ja chcem dať dane tomuto štátu? Cha, ja im to nedám." A on si kúpi lepšie auto a postaví krajší dom.
Ale stretol som človeka, kresťana, podnikateľa, veľmi úprimného človeka a on mi hovorí: "Braňo, ty si vážne myslíš, že by som mal tie svoje dane odovzdať? Veď mne sa zdá, že sú tak zle rozdelené, že ja im ich nechcem dať." Hovorím: "Vieš, ale takto to fungovať nebude." A on hovorí: "Vieš, čo urobím ja s tými daňami? Ja celý ten rozsah daní dám keš vlastnou rukou do detského domova, lebo ja ho chcem podporiť a zdá sa mi to lepšie a zmysluplnejšie."
A potom je to tretia skupina ľudí, ktorí nemajú žiadne kresťanské pozadie, ani zločinecké pozadie, je to normálny slušný človek bez ideológie, ako pán Chren to tu spomínal, a ani on, on mi povedal: "Ani ja nechcem dať dane štátu." Ja hovorím: "A čo chceš? Ľudia, však sa to tu zrúti." A on povedal: "Vieš, čo? Moja rodina radšej pôjde na lepšiu dovolenku."
Tak máme tri typy ľudí a všetci zhodne nechcú podporiť tento štát, lebo nemajú byť na čo hrdí, priatelia. A tá hrdosť, to nebude len o tom, že budeme hrdí na, neviem, čo si vymyslíme. My by sme mali byť hrdí na to, aké ideálne veci v tejto krajine existujú. To znamená, že my ich musíme pozdvihnúť zo zeme. To, čo sme tu podupali, hodnoty, ktoré tu sú, musia byť zdvihnuté, a to je na štátnikoch, to je na ľuďoch vo vláde. To je na vás, poslancoch, aby sme dokázali podnietiť ľudí k hodnotným veciam, k hodnotným prejavom. A k tomuto potrebujeme, aby sme tie pekné veci urobili, aj byť schopní dávať. Byť schopní k nezištnosti, k úcte, k súcitu, k podpore menších a núdznych, my musíme dokázať urobiť veci, ktoré sú hodnotné. Ak to nedokážeme, potom sa bude diať len to, že prekrútime pojmy a vyprázdnime slová.
Viete, keď hovorím teraz o tých divných aférkach, ktoré sa nedajú chytiť, pred krátkym časom a vlastne neviem, ako skončila tá nominácia muža, ktorého tu teraz nebudem menovať menom preto, aby neviem, čo sa nestalo zasa, tak došlo k tomu, že do vysokého miesta v štátnom podniku je vymenovaný muž, ktorý nesplnil zákonné podmienky a na druhej strane môžeme sa na to pozerať tak, že ich splnil. Čiže namiesto toho, aby bol dodržaný zákon a jeho podstata, bol zákon dodržaný len vo forme, vonkajšej forme, ale zjavne sme sa vyhli jeho obsahu.
Priatelia, na toto sa hovorí vyprázdňovanie slov. Vyprázdňovanie obsahu slov. A za toto sa dvíha hnev v ľuďoch a za toto budú brýzgať svojim zákonodarcom a svojim vládcom. Ale keď sa stane, že klamstvo sa akceptuje v tejto krajine či cez médiá, alebo tu, v parlamente, alebo medzi nami, sa proste budeme na seba usmievať a akceptovať klamstvo, priatelia, aj keď náš najvyšší predstaviteľ mohol obísť svoje vyjadrenie na adresu predchádzajúceho najvyššieho predstaviteľa tohto štátu a použiť hrubé, vulgárne slovo a do médií vysvetlí len malú prešmyčku jednej hlásky, že takto to bolo a nie takto a my sme to všetci nechali tak, keď tu nenastal morálny apel zo strany zákonodarcov, že: Pán prezident, toto sa nesmie, toto sa nehodí do úst predstaviteľa štátu, toto je hanbou, toto je škaredé, toto je amorálne, toto je neslušné, toto je otrasné. Tak ak nikto nepozdvihol morálne slovo a morálny ukazovák, tak celý národ povie: Je to tu na veľkú... a nič neslušné povedať nechcem. Je to tu proste o ničom.
Viete, preto nechcú platiť dane. Pán kolega Vašečka, budeš taký láskavý a dones mi ten prístroj, ktorý, no ako sa to volá, áno, to si prosím. Takže ja to teraz zakončím a ja som vás chcel vyzvať k tomu, aby sme urobili pre túto krajinu veci, ktoré sú hodnotové, priatelia, a také, ktoré nevyprázdňujú obsah slov.
Takže moje posolstvo pre ľudí v tejto krajine, ktorí nepotrebujú zvýrazňovať Boha, ako ja to potrebujem, je nenáboženské, ale pre veriacich je výzvou dôsledne dodržiavať učenie pána Ježiša Krista. A pre nás, ktorí v tejto krajine nepotrebujeme Boha a hovoríme, že Ježiš Kristus nám nič neznamená, nevadí, je to posolstvo o slušnosti, o spravodlivosti v tejto krajine a o rešpekte voči hodnotám. A tie hodnoty, ako sú dobro blížneho, súcit, pravda, demokracia, úcta, kvalita a môžem menovať ďalej, ja myslím, že sú nám spoločné. A tieto potrebujeme.
Takže záver je, snáď ešte k programovému vyhláseniu vlády jedna veta, ktorá je dlhá. Dámy a páni, rozpočet by mal byť vyvážený. Štátna pokladňa by sa mala znovu naplniť. Verejný dlh by sa mal znížiť, arogancia úradníctva by sa mala zmierniť a byť pod dozorom, pomoc cudzím krajinám by sa mala obmedziť, pokiaľ Slovensko nemá prísť na mizinu. Ľudia sa opäť musia naučiť pracovať namiesto toho, aby žili z verejnej podpory. A teraz namiesto slova Slovensko si doplňte Rím a sme v roku 55 pred naším letopočtom, pretože toto povedal Marcus Tullius Cicero v senáte v roku 55 pred naším letopočtom.
Dámy a páni, nech Boh žehná túto krajinu a my sa staňme ľudskejšími ľuďmi. Ďakujem vám. (Potlesk.)

Ja chcem tiež zdôrazniť, že je úžasné že tu bude teraz stáť človek, ktorý môže povedať také nové veci, ako teraz vyslovil. Že toto nie je otázka rómskej komunity, že tam sa to nejako vyrieši, že toto je problém Slovenska a Slováci si to už musia konečne uvedomiť. Naozaj sme doteraz na Slovensku hovorili, že nech to niekto rieši. Tak toto je to, čo my potrebujeme urobiť.
A ja vidím jeden chýbajúci segment v tejto práci, naozaj by som pánovi kolegovi rád dal podnet, a že, zdá sa mi, že chýba na, ja neviem, možno na katedre sociálnej práce alebo kde sa toto môže učiť, podnecovať ľudí, ktorí by boli priam zameraní, mal byť celý odbor o tom, ako pracovať v komunite Rómov. Takže nedá sa pristupovať z vonku a do toho niečo liať, ako sme tam stále liali peniaze. Viete, ja som nedávno staval dom a zavolal som si na to naozaj partiu Cigánov z Tatier a to bolo niečo úžasné. Ja som sa s nimi zblížil, sú to moji dobrí kamaráti teraz a rád chodím k ním. Ale viete, čo som sa ja dozvedel? Oni mi povedali, koľko peňazí sa nakradlo na tom, ako sa im stavali domy. A ja som si povedal, že aký skvelý paradox na Slovensku, aj bieli kradnú Cigánom. Viete, to je naozaj smiešne. A nie málo peňazí, pretože, ako to povedal Peter Pollák, tak to už povedalo kopec ľudí, ktorí robili s týmito vládnymi eurofondmi, že naozaj sa tie peniaze ukradli. A mne to pripadá naozaj zábavné. Alebo sme na základe tých akože rómskych projektov urobili nejaké dobré, kvalitné veci, ale neboli pre Rómov.
Takže, ako pán Pollák hovoril, že robil som nejaký projekt ako v škole pre Rómov, ale tam chodilo jedno rómske dieťa, ale urobila sa celá škola. Niečo v takomto zmysle. Takže ja myslím, že už to konečne musíme riešiť ako svoj problém. Ako náš problém.