Videokanál poslanca

Ďakujem. No, pán Sulík, tak znovu ste zopakovali, že nech nebehajú tie holé deti po uliciach, tak znížime ich počet teda. Tak to vyriešime proste takto. Mne nič iné nevychádza z toho vášho názoru, ale snažím sa ho brať teda nejako zdravým rozumom. Ja som v príklade s nacistickým Nemeckom o tom, ako exli svojich postihnutých, ukázal na tú manipuláciu, tak to asi málo zaznelo, že Goebbels dokázal celý národ tým zmanipulovať. Uverejnili toľko štúdií, toľko múdrych článkov, toľko dobrých rečí rozprávali, až to ľudia v celej krajine jednoducho prijali, že je to celkom dobrý nápad, lebo teda nebude to toľko stáť verejné zdravotníctvo ani ich jednotlivo osobne. Takže toto sa dá. A vy nám proste navrhujete, že vyriešime tam u tých holých deti, znásilnených žien tú zlú situáciu tým, že zabránime ďalšiemu počínaniu ďalších detí, aby to teda tak nebolo. Čo keby sme urobili ďaleko viacej práce s tými rodinami, ďaleko viacej zdravšej výchovy?
No a teraz ste sa opýtali, čo sme vôbec doteraz urobili. No urobilo sa veľa. Ja som videl toľko obetujúcich sa ľudí, ktorí pracujú v týchto osadách, a zmenili ich. Ja poznám jedného rómskeho pastora a jeho prácu, ktorý zmenil niekoľko sto rómskych rodín naraz, za nejaké ročné, dvojročné, trojročné obdobie. Proste ten človek dosiahol obrovskú prácu v tej sociálnej zmene a v sebachápaní tých ľudí.
No ale strašne nedobre alebo aj možno bizarne by zaznel jeden výrok, vraciam sa ešte k pani kolegyni v mojich posledných pár sekundách, že neviete si to predstaviť. No tak to je vlastne všetko, čo ste tým povedali, že neviete si to predstaviť, znamená to, že to nejde. Ale to sa predstaviť dá, dá sa to urobiť úplne inak, ale to, že vy si to neviete predstaviť, neznamená, že zavedieme sterilizácie a tým sa to vyrieši. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. No, ja som si ani nestihol robiť poznámky, škoda, je mi to ľúto tých dvoch minút.
Pani Nicholsonová, operovali ste číslom štrnásť pri deťoch. Vyhlasujem to za totálnu demagógiu, Rómovia nie sú všetci so štrnástimi deťmi. Ja mám veľa kamarátov dobrých v rómskej osade, majú dve, tri, štyri deti. Veľmi, veľmi váhajú nad piatym dieťaťom. Nehovorte o štrnástich deťoch. A stále hovoríme o rómskych ľuďoch, je tu aj veľmi silná sociálna skupina bielych Nerómov, ktorí robia podobné problémy.
Ale uvediem vám iný nepekný príklad. Nacistické Nemecko kedysi ešte pred začatím vojny propagandisticky šírilo články o tom, ako veľmi by sa dalo ušetriť v zdravotníctve. A viete, na čo došlo? Dali si spraviť prepočty, koľko stojí nacistické Nemecko starostlivosť o telesne postihnutých ľudí, vyrátali to na hlavu, na výdaje na obyvateľa. A rozšírili takú propagandu, že bolo by celkom dobré, keby sa to dalo aj efektívne vyriešiť. A oni proste tých ľudí vyčistili z Nemecka, tí ľudia exli a bolo to lacnejšie potom v zdravotníctve. A viete, čo sa stalo? Normálne národ to prijal, s tým súhlasil. Takto sa dá demagogicky poškodiť myslenie v národe.
Takže vy hovoríte, že vy chránite deti. Vy proste teraz nám to hovoríte a ja na vás pozerám, že vy to myslíte úprimne, že nie v zlom to udávate, vy proste hovoríte, že budeme chrániť tie deti a to zlo v tých rodinách tým, že exnú ďalšie deti, že proste ďalšie deti sa nenarodia. No a ako ste vyriešili tú situáciu, ktorá je v rodinách? Veď vedľajší produkt znásilnenia je to dieťa, takže riešme to znásilnenie, nie exnutie ďalších detí. Viete, toto už robil naozaj faraón za doby Mojžiša, tiež urobil, aby exli židovské deti. A vyriešime tu ten problém s ovuláciou, tak podporujme rodiny, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, tiež zareagujem na niektoré tie vaše otázky.
Ale môj prvý pohľad je taký, že neviem, prečo by sme mali tieto sterilizácie chcieť hradiť zo všeobecného zdravotného poistenia, pretože doň prispieva celá krajina a všetci obyvatelia Slovenska a státisíce ľudí si to neželajú. Takže toto chcem povedať. Napríklad môžete so svojou stranou sa snažiť pomôcť týmto ľuďom a trebárs im to nejako zaplatiť. Môžete urobiť nejaký fond na to alebo urobiť niečo pre nich.
Ale ja tu mám ešte iný pohľad. Ste spomínali tie nešťastné prípady. Ja si viem poľahky predstaviť, že niektorých na to jednoducho a ľahko navediete, pretože, povedzme, sú ľahko manipulovateľní. Tieto ženy budú ľahko na to manipulovateľné a sa po čase prebudia, pretože tento zákrok je nezvratný, nie je možné s ním už nič urobiť. Ony sa po čase prebudia a začnú hovoriť: „Však ja som to vôbec nechcela, však ja neviem ani, kto ma do toho namočil. A potom začnú podávať rôzne žaloby. A nakoniec sa budeme na medzinárodnom súde musieť za to zodpovedať. A nakoniec budeme odsúdení v mnoho, v mnoho, mnoho prípadoch, ktoré by toto nejakí úžerníci radi využili. Tak potom sa stane, že im zasa prisúdime právo na náhradu a budeme im do smrti alebo do nejakej doby platiť náhrady.
A takisto sa musím len zľahka pristaviť pri vašej dobre mienenej otázke zrejme, ak teda nebola ironická, že kde je ten Boh. Nuž tak práve to je ten problém, že ak ste to nepostrehli, teda kde je, tak ma to mrzí. Ale ja by som sa rád s vami o tom porozprával, kde ten Pán Boh je teda, keď nezabráni tam tomu Rómovi, aby znásilnil ženu, alebo nejakému nezodpovednému človeku, aby znásilnil zasa partnerku. Takže ten Boh tam je, ale konať musíme aj my.

Ďakujem pekne. Ďakujem aj vám, pán Senko, že vlastne oceňujete tieto veci. Možnože ste zrovna chceli povedať, že to pani Žitňanská neurobila nejako presne, aj ja som už počul, že nejakú chybičku tam má ten jej návrh, a že kvôli tomu nie je celkom účinný. No ja neviem ako to je, ale však sa to dá nejako napraviť. Podstatné je len, aby prešiel tento návrh v nejakej veľmi dobrej forme. A ja som teda rád, že sa tu ozýva, že je dobré, aby sme sa snažili zastaviť vulgarizáciu a hrubnutie spoločnosti.
A keďže sa nám asi budú snažiť odporcovia takýchto zmien pod rôznymi zámienkami hovoriť, zrejme budú hovoriť o cenzúre alebo bránení slobode prejavu, tak ja by som chcel navrhnúť, aby z tejto poslaneckej snemovne vyšiel návrh v nejakom mohutnom chóre, že ponúkneme tejto krajine celospoločenskú dohodu, tak ako sa nesmie predávať do veku 18 rokov tabak a alkohol deťom. Všetci chápeme, že sa to najmä pri cigaretách trebárs porušuje. Ale všetci tiež vieme, že je to trestné, nemá sa to. Tak ponúknime tejto spoločnosti, a nech to ide z parlamentu a z vlády a od pána ministra, že celospoločensky musíme dbať na to, aby predovšetkým deti a mladí ľudia neboli vystavení nezmyselnému zobrazovaniu násilia, sexuálnych scén, nahoty, hlúpym a ponižujúcim spôsobom, aby sa zastavilo publikovanie v dennej tlači a v dennom vysielaní takýchto prejavov. Jednoducho spravme pre spoločnosť niečo účinné.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, ja chcem len vyjadriť, že som veľmi rád, že pani kolegyňa Žitňanská podala teraz tento pozmeňujúci návrh a navrhla, aby sme znovu zaviedli druhú časovú oponu. Ale bol som veľmi prekvapený tým, že ona je neplatná alebo teda že nefunguje. Viem, naposledy som stopoval, že bola platná v roku 2007. A ako vtedy občiansky aktivista viem o tom, že mnohí rodičia veľmi oceňovali, že v našej krajine na to dbáme, že sú označované niektoré typy vysielania ako nevhodné, tak že sú nie vysielané v takom čase, v ktorom to môže zle a negatívne dopadnúť na našich mladých ľudí.
Ja neviem pochopiť, a pýtal som sa na to pána ministra Maďariča, pretože on bol vtedy minister, v roku 2007, pýtal som sa ho pred pár dňami, keď tu sedel, že prečo zmizla tá druhá časová opona. Ona sa vyparila. Proste bola v tej vyhláške, platila, mala dobrý efekt, ale jednoducho prestala existovať. Ja to viem preto, že mnoho mojich známych reagovalo sťažnosťami a odvolávalo sa na to, že takéto zlé programy, ktoré zasahujú naše deti a mladých ľudí, jednoducho nemajú byť vysielané. A Rada pre vysielanie a retransmisiu odpovedala bezmocne slovami: „My nemáme na základe čoho reagovať.“
No a ja som často prežil taký hnev, že ako je to možné, že žijeme v krajine, ktorá nepomáha rodičom, aby sme mohli nejakým spôsobom ochrániť našich mladých ľudí. A ja nemyslím si, že je namieste tá odpoveď, ako viacerí kolegovia poslanci mi povedali, že to je len a len v rukách rodičov, čo dokážu urobiť so svojimi deťmi. Mne sa to nezdá namieste. Veď nie na to máme tvoriť zákony alebo sa dohodnúť, aké pravidlá platia v spoločnosti, aby sme chránili to najcennejšie, čo máme? Viete, mne je smiešna tá reklama na pivo, myslím, Zlatý Bažant, že to je najcennejšie, čo máme, pričom tam bol nejaký slovenský turista, ktorý ťahal to najcennejšie, čo máme, na vrchol tatranského kopca nejakého, a z druhej strany prišiel poľský turista a kričal: „Máš zlotý?“ A on mu tiež dal zloté ako tie poľské. Tak to nie je to najcennejšie, čo máme, že máme pivo, určite. To najcennejšie, čo máme, jednoznačne a len, a ja si myslím, že na to by sa mohlo ozvať zborové áno, keď to poviem, na Slovensku, sú deti, mládež, mladí ľudia, to, že sme schopní ich tu vôbec mať a zabezpečiť im prostredie, ktoré ich bude dobre spoločensky motivovať. Ale ja neviem, či ja nehovorím len nejaké naivné predstavy o tom, že by to tak snáď mohlo byť.
Ja som tak rád, že pán minister vydal to, čo som si tu s údivom čítal, ten otvorený list ministra kultúry, adresovaný ústavným činiteľom, predstaviteľom kultúry, školstva, cirkvi, tretieho sektora, v neposlednom rade súkromným televíznym vysielateľom. Myslím si, že ste ho všetci dostali, lebo prišiel v skrátenej forme aj každému poslancovi. Je to pravda, že každému prišiel od pána ministra? Ty si to dostal, pán kolega? (Reakcia z pléna.) Dobre, tak viem, že to prišlo aj poslancom v skrátenej forme. A vyzýva spoločnosť pán minister, a je to úžasné, že takýto krok minister urobil, lebo však to je jeho úloha byť ministrom kultúry a vyzvať verejnosť sa kultúrnejšie správať, a vyzval dokonca majiteľov súkromných televízií, aby sa kultúrnejšie správali, aj keď to uznáva, že vedú boj o diváka, v konečnom dôsledku o svoj zisk, ale často je to na hranici dobrého vkusu a akceptovaného bulváru. No ale nadobudol pocit, že už pritvrdili najhrubším spôsobom.
Viete, stále vychádzam z toho, aké bezmocné sťažnosti som dostal od svojich známych aj neznámych ľudí, ktorí sa na mňa obrátili s tým, ako je možné, že naše deti poobede o 15.00 hodine, o 14.00 hodine, dokonca keď sú choré, ležia doma samé. Ja ako rodič keď som v práci, aj vy, keď tu sedíte, tak proste sme mimo svojho domova, nevieme zabezpečiť, aby naše dieťa doma bolo v bezpečí, v pokoji a nemuselo dýchať nejaký smog. Ja to nazývam to, čo tu na Slovensku máme. Je to morálny smog. Ale nedokázali sme to vyriešiť ani v rokoch minulých. Ale som presvedčený, že každý z nás keby zažil násilie na svojom dieťati, tak by zakročil. Nie je to tak? Však to nie je možné, aby sme v takom prípade nezakročili. Keby ste videli, že vám niekto udrie dieťa, tak čo spravíte? Tak sa vo vás zdvihne hnev a reagujete. Keď nás vtedy nikto nevidí, tak mu dáme poriadne po papuli. A keďže pri tom nás niekto môže vidieť a sme v predemokratizovanej spoločnosti, tak to musíme riešiť na polícii, súdmi a podobne. Hej? Ale najradšej by ste mu v tom momente takú jednu treskli, že až.
Priatelia, kedysi bolo násilie doménou ulice. Ale čo sa stalo? Domácnosť bola prístavom pokoja a mne sa zdá, že je čudné, že ako dospelí ľudia sme umožnili, aby sme v domácnostiach mali scény násilia, a to v takom čudnom rozsahu, že to proste nie je normálne. Ani dospelý človek nezažije toľko násilia v bežnom živote, akému je vystavené dieťa v obyčajnom vysielaní televízie ktorejkoľvek u nás. Máme štyri televízie na Slovensku? (Reakcia z pléna.) Tak teda nie je to vo vysielaní STV, teda by som to tak nepovedal, ale vo vysielaní televízie na Slovensku, dobre, presnejšie to definujem, takže, opakujem, je to vo vysielaní televízie na Slovensku.
Priatelia, v jednej štatistike som sa dočítal, že ide tu o tisíc násilných scén ročne, možno viacej, horšie, o sexuálne scény v rozsahu niekoľko stoviek, kde niekoľko desiatok je znásilnení. Viete, ja nechápem, ako je možné, aby sme to dovolili, aby taký zákon tu neexistoval, čo to nedovoľuje. Chceli by ste niekto fyzicky tu predstavovať svojmu dieťaťu, ako znásilňuje muž ženu? Veď to je extrém, ktorý je na zvracanie. Ale to sa deje, v našom vysielaní sa to deje tak, že to ukazujeme. Priatelia, výsledok je to, čo nazývajú psychológovia strata mravnej citlivosti a pocit neistoty, ktorý je tým vyvolávaný v mladých ľuďoch. Prečo? Pretože nechápu, že skutočný život je iný. A sú z toho zmätení. Toto sa deje v hlave malého dieťaťa.
Ja som pred pár dňami doprekladal jednu hrubú knihu, ktorá na svete bola predaná v 60 mil. kusov, zanedlho vyjde v spoločnosti jednej známej na Slovensku. A tam sa popisujú extrémne prejavy, ktoré toto pozorovanie násilia má v dopadoch na deti. Deti nepremyslene napodobňujú to, čo vidia.
Takže jeden extrémny prípad skutočne reálne vám poviem. Jedenásťročný chlapec na ulici keďže sa túlal, bol z "normálnej" rodiny, ktorá sa oňho nestarala, iba sledoval televíziu, keďže vedel (Je to prípad zo zahraničia, samozrejme, nie zo Slovenska.), že na ulici nie je bezpečne, tak nosil zbraň, skutočnú, reálnu zbraň. A v jeden deň stretol niekoho, iného chlapca svojho veku. A zapáčili sa mu jeho tenisky. Tak ho požiadal, nech si ich vyzuje a nech mu ich dá. Keďže mu ich dať nechcel, tak naňho vytiahol tú zbraň. A keď si ich pod násilím, teda hrozbou toho násilia vyzul a dal mu ich, tak priložil revolver k jeho spánku, usmial sa a potiahol kohútik. Je to skutočný prípad, on ho naozaj odstrelil. Keďže bol zaistený na základe zakrvavených tenisiek, pri vyšetrovaní sa ho pýtali, čo by zmenil na svojom konaní. Tak povedal, že by si tie tenisky lepšie umyl, lebo mu je ľúto, že ho našli. Priatelia, toto je extrémny prejav straty mravnej citlivosti, akejkoľvek citlivosti vo svedomí. Ale toto je výsledok zobrazovaného nereálneho násilia a sexuálne úchylných činov.
Prečo som to povedal? Teraz tak to je, lebo som si tiež pozrel nejakú divnú reality šou. A, kolegovia, je to pravda. Ja nechcem veriť tomu, že to, čo zobrazuje naša televízia, je v skutočnosti normálny priemerný občan Slovenska. Takže jedna bláznivá relácia sa volá, že niekto si hľadá niekoho, ktosi hľadá ženu. A pripadá mi to, ako keby sme predávali, nehnevajte sa teraz na mňa, za to, čo poviem, dobytok na trhu, že proste si navzájom niekoho tu ponúkame ako nejaký tovar. A teda spôsob, akým si dotyčný hľadá ženu, je, ako keby si hľadal skutočne nejaký sexuálny objekt. Tak ja musím povedať, že mne sa nezdá, že normálny priemerný muž je takto zobrazovaný, že toto je priemerný slovenský muž, ktorý sa takto správa ku hľadaniu si životnej partnerky, ale táto televízia nám ponúka, že toto je normálny prístup ku životu.
Teraz keďže my nevieme zabezpečiť, aby takýto primitívny podradný program, ktorý zobrazuje umelým nepravdivým spôsobom život, nebol vysielaný v čase, keď sú naše deti bez dozoru doma, my tomu nevieme zabrániť, lebo náš štát tu takéto zákony nemá, naše ministerstvo kultúry ich neuviedlo do platnosti a žiadne nástroje na to nemáme, respektíve nikto nevyžaduje dodržiavanie zákonnosti, tak sa stane, že vaše dieťa je doma choré a bude sa pozerať na tú televíziu a odpozoruje tento modelový vzor správania a bude ho napodobňovať.
Odpoviem vám ďalším extrémnym prípadom, ktorý je publikovaný, ako jeden chlapec na základe krátkeho porno filmu, gay porno filmu, homosexuálneho porno filmu znásilnil svojho kamaráta, lebo si myslel, že tak sa to má. Priatelia, toto bola odpoveď vyšetrovateľovi, toto nie je vymyslené, toto je zdokumentovaný prípad, vyšetrovaný. Jeho odpoveď bola: „Po zhliadnutí toho filmu som si myslel, že tak sa to má.“ Prepáčte mne to tu pripadá, ako keby sme vychovávali zvieratá. A zase nebudeme vedieť snáď označiť vinníka? Takže mladí ľudia si naozaj nevedia určiť, čo je správne, a my sme zodpovední za to, aby sme zabránili strate citlivosti vo svedomí.
Ale keď naši rodičia musia chodiť a, samozrejme, je to tak správne, do zamestnania, potom ešte poprípade do druhého, pretože tak ťažko sa nám tu ekonomicky žije, tak sa musíme môcť spoľahnúť na niečo, čo nám zabezpečí, aby naše decká neboli vystavované násiliu a sexuálne úchylným činom, pretože voči degradujúcim účinkom televízie nik nie je imúnny. Toto sú závery psychológov, odborníkov, ktorí to tu študujú.
Kolegovia, ja by som po tak vážnych výzvach vášho pána ministra vyzval cirkvi, aby na tom pracovali, ako to skutočne žiada pán minister. Ale ja by som chcel vedieť, ako na tom môžu cirkvi pracovať. Neviem si predstaviť, že by cirkevní predstavitelia mohli žiadať našich vysielateľov alebo majiteľov tlačových médií, že dôjdu za nimi biskupi katolíckej, evanjelickej, pravoslávnej cirkvi alebo predstavitelia protestantských cirkví a pôjdu za nimi s papiermi, kde bude uvedené: „Viete, majitelia televízií a časopisov, my vás žiadame ako morálne autority na Slovensku, neuverejňujte toto alebo to.“ Tak oni sa im vysmejú. Takže ja by som chcel vedieť, ako to pán minister myslel, lebo pred pár dňami som si tu k nemu sadol. A hovorím: Veď, pán minister, to máte v rukách najviac vy a teraz aj strana, ktorá to tu môže schváliť jedným hlasovaním, 83 hlasmi. Tam keď sa objaví na tej modrej obrazovke, že je to schválené, ja zatlieskam a poviem kolegom, že je to fantastické a že treba to spraviť.
Teraz ako nový poslanec sa tu pýtam kolegov aj z opozičných strán, aj z terajšej vládnucej strany, či takto sa to robí, že nemôžeme si navzájom nič uznať. Tak toto nie je poslankyňa strany SMER, je to mladá pani Žitňanská, ktorá nepatrí do vašej strany, ktorá to navrhuje. Odmietneme to preto. Alebo môže sa to schváliť? Mne by sa to zdalo tak skutočne naivne nováčikovsky, že dobré veci, ktoré majú chrániť na Slovensku zdravé veci, morálny vývin detí, musíme podporiť, že je to absolútne potrebné.
A ak teda reagujeme na pána ministra kultúry, prinútiť súkromný sektor zdravo sa správať k nášmu spoločenskému priestoru naozaj môžeme iba zákonmi, to je jedna možnosť, po druhé, vyžadovaním kontroly s tým, že budú udeľované také tresty, ktoré zastrašia, nie napríklad päťtisícová pokuta, ktorú si vyberie v štyrikrát vyššej výške na reklamách ten majiteľ súkromného média alebo tlačového média. Jeho to tak vôbec nebude bolieť.
Ale ja už som sa dočítal, že my máme aj celkom dobré a silné zákony na ochranu mravnosti. Lenže sú tam aj také extrémne tresty, ktoré akoby vôbec nič neznamenali. Ja som ešte ani nepočul, že by niekto naozaj bol potrestaný odňatím slobody v dlhotrvajúcom rozsahu za publikovanie všelijakých sprostých vecí, hoci sa to na Slovensku deje. Ale ja som ešte nepočul, že by vážne niekto bol za to odsúdený. Takže máme zákony, ktorých dodržiavanie nevyžadujeme? Je to znovu otázne. Potom pozeráme sa tu iba na seba, nechávame to tak. A najlepšie sú tie odpovede: „No, ale, však keď je to všade...“
Kolegovia, ja si myslím, že toto je nutné zastaviť, pretože ak minister začne kričať, že toto už je extrémne, je to hrubé, sprosté, vulgárne, idiotizuje nás to, ako on to tu hovorí, tak v tom prípade niet inej šance, len schváliť tento zákon. Poprípade ho poriadne sprísnime ešte. A zabráňme tomu, aby sme tu všetci dýchali to, čo opakovane som nazval morálnym smogom. A dosiahnime, že sa nemusíme báť zapnúť televízor, ako to tu povedal pán poslanec Hlina, aby sme sa nebáli zapnúť televízor. Bolo by dobré to schváliť? Ja by som bol vďačný, keby to tak bolo.
A možno máme možnosť sa na to zasa pozrieť. Vy mnohí ste tu drvivá väčšina, už starí skúsení politici. Ja znovu budem mať možnosť si povedať: Naivka naivná, hlúpučká, snáď nečakaj, že by to bola realita, zabráňme konaniu morálneho zla na Slovensku, dosiahnime ochranu detí a mládeže, vyžadujme dodržiavanie zákonov, spravme to tak prísne, že to bude aj dosiahnuteľné a že naozaj uvidíme, že potlačíme to, čo všetci nechceme mať. Mňa totiž nebaví svojim chlapcom vysvetľovať, prečo na niektoré scény aj nechtiac sa pozeráme do televízie, prečo to je v tej televízii. Ja im to neviem vysvetľovať.
Takže ďakujem vám za pozornosť a najviac by som vám chcel poďakovať za to, že celá táto polovica poslaneckej snemovne stlačí gombík „áno“. Jedine žeby „nie“. Ďakujem.

Ďakujem. Ja sa chcem iba poďakovať, že vôbec tuto pán kolega Mičovský podal tento pohľad. A bol by som aj rád, keby sa podarilo toto nejako aj zdôrazňovať trebárs vo vysielaní Rozhlasu a televízie Slovenska a spomínať, nejako podsunúť rodinám na Slovensku, že toto by sme mali robiť, viesť seba samých ako rodiny k tomu, že ideme tráviť čas, ktorý by sa nám uvoľnil takýmto výnimočným spôsobom, novým, keby tento zákon bol schválený. Ja by som tak bol hrozne rád.
A k zdôrazňovaniu toho, že poznávame takto našu krajinu. Ja som si teraz spomenul, keď pán kolega tuto hovoril, že keď som žil so svojou rodinou dlhší čas vo Veľkej Británii, v jednej krásnej oblasti okolo Tewkesbury, tak neviem, čím to bolo, že atmosférou krajiny, myslím si, každý voľný víkend, čo bol takmer každý víkend, ktorý sme tam mali, sme zobrali auto a išli sme do najbližšieho mesta. A celý deň sme tam trávili. A fakt sme chodili po pamiatkach, kostoloch, miestnych krásnych zákutiach, jednoducho takýmto spôsobom sme si na mape značili, koľko miest sme prešli. A ja som bol taký nadchnutý z toho pobytu, hovorím, žili sme tam dlhší čas, že som si hovoril, že keď prídeme na Slovensko, tak, žena moja, toto budeme robiť, že aspoň každý druhý víkend zoberieme deti a pôjdeme do nejakého mestečka, strávime v ňom celý deň, poprípade prespíme v nejakom milom hoteli. No a musím vám povedať, že padli moje plány, nerobíme to na Slovensku. A neviem, či to je len tým, že tu nie je na to atmosféra alebo sa tu žije taký ťažký, zhrbený život. Ale mám dojem, že tieto sviatky predĺžené by nám naozaj pomohli v tejto krajine žiť krajšie. Ďakujem.

Ďakujem. Ja zasa poďakujem Alojzovi Hlinovi, že dobre hovorí, ale je mi také prekvapujúce, že taký silný muž, ktorý vie poukázať na dobré veci veľmi presne, že by sa bál, povedal: „Zhasnú nás.“ Veď my sme ľudia, ktorí majú hovoriť to dobré slovo a to dobré slovo máme posunúť do spoločnosti. Takže ja tiež oceňujem pána ministra, že urobil takúto verejnú výzvu, dal otvorený list spoločnosti a všetkým tým skupinám, ktoré majú čo hovoriť. A ja sa, Lojzo, naozaj nechcem báť zapnúť TV, aby o desiatej dopoludnia alebo o tretej poobede tam boli veci, ktoré my by sme nechceli, aby ich ľudia videli. Veď toto je naša spoločnosť. A ja sa aj naozaj stále tu pýtam v politike: Však toto je naša spoločnosť, ktorú máme čo najlepšie vybudovať, čo najlepšie urobiť? Tak urobme to. A pán minister to má v rukách, aby veľmi konkrétne nariadenia a usmernenia, ako aj vyhlášky tu platili. A potom pán minister je zo strany SMER, ktorá tu predsa vie schváliť také dobré zákony, aby ochránili náš spoločenský priestor. A naozaj demokracia, ktorú žijeme, nemá právo deštruovať deti a mládež. A tá divná forma demokracie na Slovensku je, že v mene slobody môjho veľkého mňa tu bude každý hnoj, čo tu niekto chce. Veď predsa sa argumentuje, to hovoria majitelia tlače a médií, že dopyt diktuje, čo treba vysielať. Tak nie je to pravda. Ja by som chcel vidieť tie tisícky dopisov, ktoré si žiadajú púšťať vulgárne filmy, lebo sa im to páči. Tak mi vážne ukážte ten dopyt teda niekto. A, naopak, dajme kvalitné veci a ľudia tiež nebudú písať stovky dopisov, že nechcú vidieť tieto kvalitné filmy, chcú nejakú špinu. Tak ja myslím, že máme len veci zmeniť.

Ďakujem. Ja chcem len povedať, že ďakujem Alojzovi Hlinovi za to, že sa tu o tom všetkom hovorí teraz, lebo ako úplne nový človek v parlamente si neviem predstaviť, že by to pán minister Kaliňák priniesol úplne sám, dobrovoľne a cielene, že by to proste pre nás všetkých urobil, aj pre túto krajinu, lebo nič tomu nenasvedčovalo, že by to tak bolo. Tak ja som veľmi rád a ďakujem, že Alojz Hlina tuto tak prekvapivo pred pár týždňami povedal na začiatku jednej schôdze, že on má taký návrh, aby sa to tu muselo hovoriť a množstvo ľudí v tejto krajine to skutočne veľmi radi privítali a čakali, kedy to už bude. A snáď podčiarknem ten dobre vykreslený frustrujúci pocit nás všetkých obyvateľov tejto krajiny, že v tejto krajine to nemá zmysel. Preto tu nikto nechce platiť dane, preto sa tu toľko veľa kradne, preto tu rušia živnosti, preto sa snažia prihlasovať sa v iných krajinách ako podnikatelia a robia všetko možné preto, aby tie peniaze v tejto krajine nenechali. Lebo nemajú pocit, že to má zmysel. No a viete my sme bytosti tak stvorené, aby sme čosi zmysluplné robili, vytvárali a keďže to zmysel nemá, tak to robiť nechceme. No a ja by som sa oprel, ďakujem, ešte raz za Hlinove slová, pretože veľmi zdôrazňovali jednu vec, ktorá je v programovom vyhlásení vlády, ja som si ho čítal šesťkrát dokola celý ten spis, že vymožiteľnosť práva je sľub SMER-u, a mne sa zdá, že prvýkrát ho nevymohol SMER. Aj pán premiér Fico nám to sľuboval predtým, že ho vymohne, a nevymohol a tak tento parlament a táto krajina na to čaká i teraz. Ja myslím, že Gorila by nám to mala umožniť.

Ja som stláčal zlý gombík, ja sa ospravedlňujem, ale najviac sa ospravedlňujem pánovi Sulíkovi, že som vám do toho skočil. Aj keď ste boli taký galantný, že ste ma vyzvali, aby som hovoril. Takže ospravedlňujem sa, nebolo to správne odo mňa.
Ale jediné, čo chcem povedať, je, že bol impozantný tento úžasný výklad. A ja vôbec nie som ekonóm, a už som to tu dvakrát hovoril, že ja nie som schopný porozumieť, kto z vás odborníkov ekonomických tu vlastne hovorí naozaj dobre do tejto krajiny, ale jediné, čo ja som tu započul, je, že táto krajina nepodporuje rodiny natoľko, aby sme tu mali deti, aby sa tu mohli rodiť. Takže my tu nevieme podporovať, aby sa tu rodilo dosť detí, keď je bežné, že priam medzi mladými ľuďmi je to smiešne, ak existuje mnohopočetná rodina. Ja som zažil, ako ľudia, mladé mamičky niekde na ihriskách sa priam hanbia, ak majú viacej ako dve deti, ak má niekto 4 alebo 5 detí. A jednoducho toto nás vedie k tomu, čo tu dneska odborne musíme skúmať, čo s nami bude. Ja si myslím, že odpoveď je omnoho jednoduchšia. Starajme sa o to, aby v tejto krajine sa mohli rodiť deti, aby mohli byť široké rodiny a veľké rodiny, aby otcovia sa mohli venovať svojim rodinám a matky aby sme akýmkoľvek spôsobom zvýhodňovali natoľko, aby svoje rodiny mohli dobre viesť, vychovávať k pracovitosti svoje deti a urobiť ich hrdými na túto krajinu. Ja si myslím, že potom sa nebudú musieť poslanci v tomto parlamente neustále zaoberať tým, čo všetko sa v tejto krajine musí udiať a kde nám miznú peniaze. A pretože nemáme tých ľudí dobre vychovaných, aj tak nám ich v dospelosti budú kradnúť, keď sa stanú ľuďmi na vhodných pozíciách, kde sa to bude diať. Ja si myslím, že parlament by sa mal zaoberať tým, ako spôsobiť, aby na Slovensku sa rodilo viacej detí, aby ich rodiny mohli dobre vychovávať. Ak ich nebudeme mať, tak sa sem nasťahuje množstvo ľudí zo zahraničia a budeme sa trápiť inými vecami. Ja myslím, že nad tým sa treba zamyslieť. Ďakujem.

Áno, ďakujem. Pán minister, ja ďakujem, lebo ja som tu dvakrát kládol tú otázku, a mrzí ma, že vás to až tak podráždilo, aspoň sa mi zdalo, že tak ste povedali, že vás to až dojíma ten záujem. Ja som to naozaj úprimne sa pýtal, že máte to prejdeté buď s vašimi voličmi, alebo máte to tak dobre zistené, lebo toľko iných múdrych ľudí to hovorí, že neni to dobre spraviť, tak ja ďakujem za tú odpoveď, teda že naozaj to máte preverené s množstvom ľudí, že je to správne tak spraviť, a potom ma aj prekvapila tá informácia, že s tou radou živnostníkov ste hovorili, ja som slobodný umelec, že aj tí tam boli zastúpení, tak ďakujem, lebo aj pána Podmanického som sa to dvakrát pýtal a nebola to ironická otázka. Ja len proste som mal naozaj tento záujem a ďakujem, že ste vystúpili a hovoríte, lebo pani Vášáryová teda vás tak nazvala nemým ministrom vtedy, že dlho to tak pôsobilo, že sedíte a počúvate, a vy ste taký, skutočne pôsobíte hlbokým pokojom tuná, že ako keby sa vás nič ani nedotklo. Takže ďakujem, že ste vysvetlili niektoré veci a nerozumiem tejto obrovskej ekonomickej politike, ale som rád, že teda hovoríte, že máte to dobre prejdeté. Ďakujem pekne.