Videokanál poslanca

Ja som si tiež myslel, že tá hlavná diskusia už bola a že vlastne z úcty ku kolegom poslancom, že by sme nemali opakovať to isté a preto, lebo mám pocit, že aj ten čas, ktorý sme si vytvorili, aj by som povedal po dohode alebo so súhlasom predsedu Národnej rady, aby sme rokovali s tými, ktorí sú tak nalomení, že aj áno, ale nie tak, ako to navrhujeme v nejakom kompromise. Ten čas prešiel, ale som milo prekvapený, že teda aj vystúpenie kolegu Přidala ma zaujalo, teda nehovoril to isté, čo hovoril v júni, že to bolo zaujímavé, ale usudzujem aj z tej reakcie kolegu Poliačika, že teda tá, že som nepredpokladal, že bude diskusia a vidím, že bude, takže sa teším na diskusiu, to znamená, že je to aktuálny problém.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, toto je jeden z tých návrhov, ktoré sa neukončili na predchádzajúcej schôdzi, keď boli stiahnuté z rokovania Národnej rady, resp. vyradené návrhy opozičných poslancov a my sme s kolegom Přidalom na protest proti tomuto postupu, s ktorým sme nesúhlasili, stiahli tento náš návrh zákona a preto je teraz o ňom opäť diskusia, teda predpokladám, že bude diskusia.
Dovoľte, aby som uviedol dôvodovú správu k predloženému návrhu zákona.
Súčasťou kultúrneho spôsobu života v Európe je voľná nedeľa bez práce. Voľná nedeľa má veľký význam nielen pre zdravie pracujúcich, ale aj pre život rodín s deťmi. Výrazne prispieva k zosúladeniu pracovného a rodinného života aj tým, že zvyšuje sociálnu ochranu zamestnaných a zároveň im umožňuje plniť si svoje rodinné a rodičovské funkcie. Preto v pracovnoprávnej legislatíve navrhujeme rozšíriť počet dní, počas ktorých nebude možné nariadiť prácu, ktorou je maloobchodný predaj, o všetky nedele a štátom uznané sviatky. Chceme, aby nedeľa bola dňom voľna pre každého.
Náš návrh korešponduje s ustanovením § 94 ods. 3 a 4, ustanovenie ods. 3 taxatívne vymenúva práce, ktoré je výnimočne povolené nariadiť zamestnancovi v deň nepretržitého odpočinku zamestnanca. Ide len o nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonávať v pracovných dňoch.
Podľa ustanovenia ods. 4 vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni, práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa. Náš návrh reaguje aj na fakt, že aj napriek tomu viacerí prevádzkovatelia maloobchodného predaja nariaďujú svojim zamestnancom práce, ktoré nie sú zahrnuté v zozname povolených prác. Tie uvádza § 94 ods. 3.
Národná rada Slovenskej republiky novelou zákona č. 200/2008 upravila Zákonník práce tak, že zamestnancovi nemožno nariadiť prácu 1. januára, na veľkonočnú nedeľu, na Štedrý deň po 12.00 hodine a 25. decembra. Táto zmena sa stretla s priaznivým ohlasom verejnosti a silnejú hlasy po rešpekte sviatočného charakteru všetkých nedieľ a štátom uznaných sviatkov. Zamestnanci, prevažne ženy, vykonávajú prácu v predajniach, vykonávajúce prácu v predajniach sa počas sviatkov nemôžu venovať svojim rodinám. Ochrana manželstva, rodičovstva, rodiny a osobitne detí je garantovaná Ústavou Slovenskej republiky. Touto zmenou Zákonníka práce chceme zvýšiť ochranu zamestnancov prostredníctvom zvýšenia počtu dní, počas ktorých nie je možné nariadiť prácu.
Striedanie práce a pravidelného odpočinku patrí neodmysliteľne k životnému rytmu každého človeka. Pravidelný čas voľna pomáha človeku prispôsobiť sa aj vyšším pracovným nárokom. Voľná nedeľa umožňuje nielen prehĺbenie rodinných vzťahov v užšom zmysle, ale prispieva aj k zvyšovaniu súdržnosti širších spoločenstiev. Ak má otec „nedeľu“ v pondelok, matka v stredu a deti v nedeľu, narúša to vzťahy v rodinách. S prihliadnutím na to, že rozhodujúca väčšina zamestnancov v maloobchodnom predaji, ktorým sú práve vo sviatok nariaďované, sú práve, ktorým sú práce vo sviatok nariaďované, sú práve ženy, a v spojení so skutočnosťou, že v dôsledku toho tieto ženy - matky nemajú reálne zabezpečenú požiadavku zladenia pracovného a rodinného života, je účelné výslovne explicitne vylúčiť maloobchodný predaj z možnosti nariadiť prácu v nedeľu a vo sviatok.
Dámy a páni, v Európe je sviatočný charakter nedele chránený zákonom takmer vo všetkých členských krajinách Európskej únie. Dokonca aj mimo nej, vo Švajčiarsku v Nórsku. V Nemecku je nedeľné voľno chránené ústavou. Článok 139 ich ústavy definuje nedeľu ako deň voľna a duševného pookriatia. V pôvodných členských krajinách Európskej únie sa rešpektuje charakter nedele ako voľného dňa, t. j. zákaz práce v nedeľu a vo sviatok. Táto dlhoročná tradícia pracovného voľna počas nedele a sviatkov sa nerešpektuje len v nových členských krajinách strednej a východnej Európy, zhodou okolností zaťažených komunistickou minulosťou. V poslednom období sme však svedkami návratu k sviatočnému charakteru nedieľ a sviatkov i v týchto krajinách.
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie novely uvedeného zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet a verejné financie. A ak predsa len, tak určite pozitívny. Tomáš Baťa údajne hovoril, že jeden spokojný zamestnanec je pre firmu užitočnejší ako traja nespokojní. Ja by som to parafrázoval, že čo platí pre firmu, platí i pre spoločnosť.
Ďakujem za vašu pozornosť, aj podporu tohoto návrhu.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni. Bol som určený výborom ako spravodajca k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku, aj podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Možno si pamätáte, keď to bol vládny návrh zákona o prídavkoch na deti, keď túto povinnosť minister Richter zavádzal, tak ako sme ho z opozície kritizovali, že to je blbosť, že to je obyčajná buzerácia rodičov, ktorí si svoje povinnosti plnia a že treba riešiť ten problém, na ktorý on reagoval. To bol ten smutne známy prípad Lucky.
Odporúčam Národnej rade, aby po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby tento návrh zákona prerokovali v druhom čítaní ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Tento druhý výbor navrhujem ako gestorský, aby ústavnoprávny výbor prerokoval návrh do 30 dní a gestorský do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, nech sa páči, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Iba na pána poslanca Bublavého, že prečo nie som ticho. Tak, no veď vy ste predložili návrh zákona a ste prekvapený, že o ňom diskutujeme? A dokonca ešte vo vašej faktickej poznámke oponujete názoru predsedu vlády. Veď za jeden plat z verejných zdrojov je už aj váš predseda. A veď už ten návrh je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Takže už sa preberte, veď sa názory aj v SMER-e už by mali meniť. Veď predseda už má na to iný pohľad. Ešte trošku zaostáva v tom, že chce to navrhnúť, aby to bolo až po parlamentných voľbách. A my to navrhujeme, aby to bolo, aby to platilo teraz.
No a ešte posledná poznámka, že to je nefér voči vášmu zástupcovi. Zástupca starostu nemá zo zákona nárok na dva platy. Nemôže dostávať dva platy, keď vás zastupuje. Vy keď sa vrátite z parlamentu domov a on vás tam zastupuje, vy sa pred ním nehanbíte, že to je nespravodlivé, že sa takto priživujete na verejných zdrojoch a on, chudák, musí len za jeden plat vás tam zastupovať, keď vy tu sedíte v parlamente? (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, škoda, že ste nesúhlasili s mojím návrhom, aby sme zlúčili rozpravu o tých dvoch bodoch, ktoré sa venujú tej istej veci, lebo nedá mi vystúpiť potom aj druhýkrát a určite vás to nebude tešiť, lebo ja chcem hovoriť o vás, o predkladateľoch tohto návrhu zákona.
Najprv tak pokojnejšie, ako v tom zmysle, že keď je kríza, keď je ťažká doba a keď vláda, verejní činitelia vyžadujú od občanov, aby šetrili, aby sa uskromnili, tak je dobré, aby verejní činitelia išli príkladom, ale príkladom tak skutočne a úprimne. To znamená, že vláda šetrí na sebe v prvom rade. Aj verejní činitelia šetria na sebe. Ale šetria týmto návrhom verejní činitelia na sebe? Veď pozrite sa, kto predkladá ten návrh zákona! A už som to hovoril z tohto miesta aj tento rok. Ako naozaj tí, tie dámy alebo páni, ktorí prichádzajú s týmto návrhom, začínajú od seba v šetrení?
Devätnásť poslancov SMER-u predložilo tento poslanecký návrh zákona. Ja som si dal, alebo nie ja, ale som poprosil o jednu takú drobnú službu asistenta, aby sa pozrel, ktorý z tých poslancov, z tých devätnástich poslancov, sú, by som povedal tak zjednodušene, čistí. To znamená takí, ktorí môžu vyťahovať iným brvná z oka. Lebo oni napríklad nemajú viacero príjmov z verejných zdrojov, oni napríklad sa solidarizujú s tými, ktorí sú bez práce, bez príjmu, tým, že žijú z poslaneckého platu. A takých mi narátal, v tom zozname devätnástich poslancov, týchto sedem, sedem statočných: Daniel Duchoň, jeden z predkladateľov, Ján Senko, Viliam Holeva, Milan Halúz, Štefan Hreha, Vladislav Petráš, Štefan Gašparovič.
Ale tí ostatní, teda mám ich v tom zozname, ako sú vlastne predkladatelia toho návrhu, pani poslankyňa Jana Laššáková, budem hovoriť, teda a tí ostatní, to sú tí, ktorí si myslím, že nemajú morálne právo podpisovať takýto návrh zákona. A aby to bolo fér, aby to bolo fér aj voči tým sudcom, ktorí protestujú a nesúhlasia s týmto návrhom, aby ste im vy obmedzovali ich príjmy, že by to bolo fér, keby ste svoje podpisy z tohto návrhu stiahli.
Pani poslankyňa Laššáková, členka Správnej rady Akadémie umení v Banskej Bystrici, ktorá okrem príjmu z verejnej funkcie má aj iný príjem.
Ďalší, Faič Vladimír, z poslaneckej funkcie, teda popri príjme z verejnej funkcie poslanca Národnej rady má iný verejný príjem, lebo vykonáva zamestnanie v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom pomere na Úrade vlády. Má dohodu o pracovnej činnosti. Jeho príjem z dohody na Úrade vlády je vyšší ako príjem poslanca Národnej rady. Čiže pán poslanec Vladimír Faič má takto vlastne vyšší príjem ako predseda vlády Robert Fico. Nie je to na smiech? A tento pán poslanec ide zmrazovať plat predsedovi vlády. (Smiech v sále.) Strašné. To ja by som ho hneď prepustil ako poradcu byť predsedom vlády. Alebo sa delia podľa mňa, alebo sa delia, a potom, a potom to môže tak byť.
Eva Hufková, no to nie je tak veľa, 1500 eur popri poslaneckom plate v zariadení pre seniorov.
Svetlana Pavlovičová, Svetlana Pavlovičová popri poslaneckom plate má ešte príjem z verejnej funkcie, a ten je vyšší ako poslanecký príjem. Viete si to predstaviť? Na Prešovskom samosprávnom kraji táto pani poslankyňa poberá príjem, ktorý je vyšší ako poslanecký plat. Aj vám zastáva rozum?
A títo páni poslanci idú zmrazovať platy ministrom, sudcom a aj týmto poslancom, aj pánu poslancovi Danielovi Duchoňovi, ktorý je predseda rozpočtového výboru, ktorý má prvý z nás sledovať to, ako sme na tom s verejnými financiami. A títo jeho kolegovia sa mu smejú do očí.
Ja si myslím, že, teda neviem, kto bol ten iniciátor, kto to dával podpisovať, ale nemal tú chybu urobiť. Proste pani Svetlana Pavlovičová nemá morálne právo podpisovať takýto návrh. Ani doktor Vladimír Baláž, naozaj nemá morálne právo takýto návrh podpisovať, lebo jeho príjmy, iné príjmy, sú štyrikrát vyššie, ako je príjem poslanca Národnej rady. Aké vykonáva zamestnania? Nechcem vás zdržovať, je tu osem firiem, osem firiem.
Dušan Bublavý, pán poslanec Dušan Bublavý má tiež vyšší príjem z verejných zdrojov, iný teda, ako je jeho poslanecký plat. Čiže aj Dušan Bublavý je človek, ktorý v SMER-e zarába viac ako Robert Fico. Ja to považujem za nespravodlivé. Naozaj za nespravodlivé. Nemôže Dušan Bublavý, aj keď sa zodiera, a je v obci Častkovce aj vo vyššom územnom celku Trenčianskeho samosprávneho kraja, nemôže mať vyšší príjem z verejných zdrojov ako predseda vlády. Keby bol v podnikateľskej sfére a v súkromnom sektore, môže byť ako Babiš, prosím. Ale, ale nemôže z verejných zdrojov, proste to je taký neporiadok vo verejných financiách, že to by táto vláda nemala tolerovať.
Ing. Milan Panáček, ó, z verejných zdrojov mimo platu poslanca oveľa viac ako poslanec Národnej rady. Tie čísla vám nebudem hovoriť, lebo si ich prečítate, kliknete trikrát na internete a nájdete. To je verejne prístupná stránka. Čiže nielen starosta, ale aj poslanec v Trenčianskom samosprávnom kraji. Tam sa im darí.
Rastislav Čepák, takisto má okrem platu poslanca 25 a pol tisíca príjem z inej funkcie, čiže zase starosta, poslanec Trenčianskeho samosprávneho kraja. Aj minulý rok, aj predminulý rok. Proste ich sa kríza nijako nedotkla, určite. Musia si upraviť rodinné rozpočty, následne, keď tento zákon schválite.
František Petro, no ten mal o trošku, to je asi menšia obec, predpokladám, lebo on mal z iného teda príjmu aj iný príjem z verených zdrojov, len 20 363 eur popri poslaneckom plate, ale tiež poslanec, to je Košický samosprávny kraj.
Je tu kolegyňa Vaľová, tú preskočím, lebo tú som už spomínal (vyslovené s pobavením). A ona mi to potom vyčíta, že ju často spomínam, ale ona je tam tiež a tiež si myslím, že pod tento materiál sa nemala podpisovať.
Poslanec Peter Fitz, starosta bohatej obce Šenkvice, jeho príjem z verejných zdrojov 36 000. To je o tretinu viac ako poslanecký plat, ktorý poberá tiež, a ide zmrazovať príjem predsedovi vlády.
A neposledný je tu Augustín Hambálek. Augustín Hambálek má toľko zamestnaní, z ktorých nie je uvoľnený, ako automatická práčka a jeho príjem z verejných zdrojov je takmer 35 000 eur mimo poslanecký plat.
Ak chcete, aby ostatní poslanci tento váš návrh podporili, tak by títo poslanci, ktorých som teraz prečítal, mali stiahnuť svoj podpis z tohoto návrhu.
A ja ešte mám k tomu jednu poznámku, že poslanci za KDH tento váš návrh o zmrazovaní platov ústavných činiteľov podporia, ak vy v druhom čítaní podporíte náš návrh, náš návrh, že jeden plat verejnému funkcionárovi stačí. Ja mám pripravený aj pozmeňovací návrh, ale keďže toto je prvé čítanie a pozmeňovacie návrhy možno podávať až v druhom čítaní, tak vystúpim opäť v druhom čítaní.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Pán predsedajúci, pán podpredseda, mám návrh, aby sme zlúčili rozpravu o tomto bode a o bode 49. To sú vlastne identické návrhy. My sme tu už zlučovali rozpravu, keď to síce bolo o novele toho istého zákona, ale boli to diametrálne odlišné problémy, ale zmrazovaním platov ústavných činiteľov sa zaoberá aj bod nášho programu 49. Je to myslím návrh poslancov z OĽaNO. A ja si myslím, že tu to teraz má logiku, aby sme zlúčili rozpravu, lebo je to o tom istom. Dávam to ako procedurálny návrh.

Samozrejme, samozrejme.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ja mám procedurálny návrh, aby sme zajtra vôbec nerokovali. Keď nebudú rokovať poslanci SMER-u, tak sa prihováram za to, aby mohli kampaň robiť zajtra aj opoziční poslanci.

Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa kolegom, ktorým som nestihol dať podpísať môj pozmeňovací návrh, ale som zaregistroval, že súhlasia s tým. Takže stačilo 16, už som sa potom nezdržoval zbieraním ďalších podporných podpisov.
Kolega Abrhan to vystihol, že znižuje sa priestor na korupciu a ja ho dopĺňam, že aj na klientelizmus, lebo tu to bude skôr, skôr klientelizmus. Takže je to dobrý návrh a predom ďakujem za jeho podporu. Aj pánu ministrovi.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedkyňa, dámy a páni, dávam vám prísľub, že dnes vystúpim, vystupujem poslednýkrát, ale mám jednu podmienku, že by ste podporili môj pozmeňovací návrh, ktorý mám k tomuto vládnemu návrhu zákona. Je to dobrý návrh, teda môj pozmeňovací. (Reakcia z pléna.) Zákon je v tom dobrý, že sa teda zhodneme, vláda alebo SMER alebo pán minister s viacerými opozičnými poslancami, že keď je tak vysoká nezamestnanosť, tak je potrebné prijímať aj isté nástroje alebo opatrenia, ktoré nie sú možno štandardné, v štandardnej situácii, ale keď sú na to zdroje a dokonca, keď sú na to zdroje napríklad z Európskej únie a že, a chceme cielene pomôcť tej ohrozenej skupine ľudí, ktorými v tomto prípade sú mladí ľudia a je ich veľmi veľa v evidencii úradov práce, naozaj v tomto sme rekordman v Európskej únii, čiže dobre, no. Veď každý nápad je pri takej vysokej nezamestnanosti, každý dobrý nápad treba sa pokúsiť realizovať. Ale, ale ja hovorím ale.
Ako tento návrh má z nášho pohľadu, z pohľadu KDH súhlasíme s podporou zamestnávania mladých ľudí, ale máme problém s formou, ako to v tom návrhu je. Napríklad, teda to, že do 29 rokov táto skupina, to znamená, môžu sa cítiť všetci tí, ktorí tú podmienku nesplnia, v istom zmysle diskriminovaní. Potom samozrejme zavádza sa tým aj istá diskriminácia voči zamestnávateľom, že napríklad niektorí zamestnávatelia dostanú taký príspevok, keď zamestnajú mladého človeka a niektorí nedostanú, pretože to, čo je na tom, čo mi najviac vadí, že ten príspevok bude fakultatívny, to znamená výbory, tie ktoré sme v minulosti kritizovali, alebo niekto rozhodne, komu ten príspevok dá a komu ten príspevok nedá.
Predstavte si takú situáciu, že by sme zverili kompetenciu sprievodcovi vo vlaku, že on rozhodne o tom, komu zľavu dá a komu nie. Napríklad by pozrel na niekoho a povie, ty budeš mať polovičný lístok, alebo vy pôjdete zadarmo a vy zaplatíte dvakrát toľko ako ostatní. Napríklad podľa oblečenia alebo podľa toho, ako by ten človek vyzeral. No proste toto je problém, že sa v takomto prípade, keď je to na svojvôli, rozhodovaní jednotlivca alebo skupiny, že sa to môže tak robiť, že napríklad zamestnávatelia, ktorí budú mať blízko k tým, ktorí o tom rozhodujú, tak napríklad si môžu výrazne zlepšiť svoju bilanciu, lebo budú mať nižšie náklady na zamestnávanie a samozrejme sa to v konečnom dôsledku premietne na trhu práce do všetkého, že niekto bude na tom výhodnejšie, niekto nevýhodnejšie v súťaži. A to nie je fér.
A preto je dobré, že napríklad polovičný lístok majú deti do 6 rokov. To znamená do 6 rokov, každý preukáže, kto má do 6 rokov a keď už nemá 6 rokov, tak už nemá tú zľavu. Alebo dôchodca, keď je zľava na dôchodcoch, si dôchodca tak proste máš tú výhodu, že spoločnosť preferuje vo verejnej doprave napríklad zdravotne postihnutých alebo ľudí, ktorí, teda je osobitný zreteľ, že ostatní sa skladáme, alebo sa solidarizujeme s ich nevýhodným postavením. Ale v tejto situácii sa mi zdá a by bolo lepšie, keby ten príspevok bol obligatórny. To znamená, kto splní podmienky, veď sú v zákone obmedzené napríklad, že je rozdiel, či o ten príspevok bude žiadať zamestnávateľ v Bystrickom kraji alebo v inom kraji. Proste je v tom zakomponovaná miera nezamestnanosti. To znamená, preferujeme regióny s vyššou mierou nezamestnanosti, čo nemám teda výhrady.
Ale, a to je obsahom aj môjho pozmeňovacieho návrhu, len nechcem vás zdržovať, že poslanci, ktorí sa podpísali pod môj pozmeňovací návrh ,navrhujú, aby v bode 13 v novom § 51a v ods. 1 sme nahradili úvodné slová "úrad môže poskytnúť príspevkom" slovami "úrad poskytne príspevok". To znamená, kto splní podmienky na príspevok, bude mať nárok. Odstraňujeme tým diskrimináciu veľkého počtu zamestnávateľov a zároveň výrazne znižujeme možnosť zneužitia tohto príspevku z rôznych dôvodov.
Ak by niekto argumentoval proti tomu návrhu, že sa, ja neviem, by veľa peňazí mohlo takto minúť, no, len toľko, koľko je určené v rozpočte na tento príspevok. Bežne sa to stávalo v minulosti, že Štátny fond rozvoja bývania mal na nejaký program vyčlenenú sumu peňazí a napríklad, keď bol veľký záujem, za tri mesiace bolo po peniazoch, no tak proste ďalšie žiadosti sa vybavovali až v ďalšom rozpočtovom roku. Takže ak by sa tento nástroj vyčerpal veľmi rýchlo, ja si myslím, že by sa to dalo riešiť v budúcnosti tým, že ak sa to osvedčilo, tak pôjde tam viac zdrojov, alebo, alebo sa ten nástroj bude teda môcť vo väčšej miere uplatňovať.
Čiže ten môj prísľub, že už nevystúpim, tak podmienka, že by ste mohli podporiť tento dobrý pozmeňovací návrh.
Ďakujem za vašu pozornosť.