Videokanál poslanca

Dámy a páni, teraz vznikla taká absurdná situácia, že my vlastne diskutujeme v prvom čítaní o zákone a v podstate je to také diskutovanie na skúšku, alebo do koša, lebo vy o 11.00 hodine si schválite skrátené legislatívne konanie. Pán minister uvedie skrátené legislatívne konanie a potom znovu bude prvé čítanie. (Hlas predkladateľa.) Čiže máte to inak vymyslené. Čiže prvé čítanie bude zajtra? Ešte raz? Uvidíme.
Dámy a páni, tam, kde pán poslanec Kaník skončil, hovoril, že pozitívne, ja by som chcel tam začať. Je tu novela zákona o sociálnom poistení. Rýchlejšie, ako sme to predpokladali, teraz myslím na ten proces v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ale vám to nestačilo, zvyšujete rýchlosť, bude to v skrátenom konaní, aby sme to vybavili na tejto schôdzi. Ale prosím, máte tu dosť hlasov na to, aby ste si v podstate schválili čokoľvek.
Obsahom tohoto návrhu je zásadná zmena. Pre skrátenosť nebudem hovoriť o zákonoch, ale budem hovoriť o prvom pilieri, to znamená veci, ktoré sa týkajú terajších dôchodcov, terajších dôchodkov vyplácaných zo Sociálnej poisťovne, a zmeny, zásadné zmeny, ktoré sa týkajú budúcich dôchodkov, ktoré sa týkajú druhého piliera, ktoré sa týkajú ľudí, ktorí si sporia v druhom dôchodkovom pilieri.
Kým v prvom dôchodkovom pilieri robíte zásadné zmeny, ktoré smerujú skôr k dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a k posilneniu princípu solidarity, a myslím si, že pri týchto zmenách nájdete zhodu aj s poslancami opozičných strán, v druhom pilieri robíte zmeny, ktoré idú priamo proti dôchodkovému systému, a podľa mňa si stúpate na jazyk, ale prosím.
V prvom pilieri tie zmeny, ktoré sa týkajú napríklad valorizácie dôchodkov o pevnú sumu na niekoľko rokov, súhlasím a podporujeme takúto zmenu. Zmeny, ktoré sa týkajú posilnenia toho princípu solidarity, napríklad cez iný spôsob výpočtu priemerného osobného mzdového bodu, že ľudia s vyššími príjmami sa budú solidarizovať na dôchodku s tými, ktorí mali nižšie príjmy, sprísnenie podmienok nároku na predčasný dôchodok, posúvanie hranice odchodu do dôchodku, zmena, alebo zjednotenie vymeriavacích základov - to všetko sú zmeny správnym smerom. Áno, a myslím, tak ako som to už v tej faktickej poznámke povedal, že zdá sa mi, že tu a potiaľto sa reformný potenciál tejto vlády akoby vyčerpal. Nie náhodou, všetky tie zmeny, ktoré sú v tomto návrhu zákona, tak sú vlastne prepísané zo zákona, ktorý tu už v Národnej rade bol pred voľbami, ale zo známych dôvodov sme ho už nestihli prerokovať.
Čo je ale trochu úsmevné, tak, že aj návrh napríklad na mierne posunutie hranice odchodu do dôchodku navrhujete s účinnosťou od 1. januára 2017. Až v budúcom volebnom období. Všetky ostatné zmeny pôvodne navrhované od 1. 10., teraz navrhujete cez skrátené konanie, aby to bolo o mesiac skôr, čiže 1. septembra. No, to riešenie posúvania hranice odchodu do dôchodku, najmä tú účinnosť za veľmi reformnú nepovažujem.
Dramatické zmeny, priam fatálne, do druhého piliera, zmena odvodov z 9 na 4 % hrubej mzdy, na jednej strane zvýši zdroje Sociálnej poisťovne o 500 mil. eur, ale na úkor sporiteľov v druhom pilieri. To znamená, priemerný sporiteľ, alebo sporiteľ s priemerným príjmom v národnom hospodárstve, jeho účet v druhom pilieri sa zníži takmer o 500 eur za rok. To znamená, 40 eur mesačne. A každý rok. Samozrejme, všetci sporitelia budú mať z druhého piliera o polovicu nižšie dôchodky. To znamená, budúce dôchodky budú o polovicu nižšie. Toto je tá najzásadnejšia zmena aj v návrhu zákona, aj v spôsobe správania sa Roberta Fica k sporiteľom.
Dámy a páni, zaznelo to tu už, myslím, pani Vaľová, ale jej to vysvetlím neskôr, že sme tak nastavili nešťastne dôchodkový systém, že to teraz musíte zachraňovať. A ja som si aj uvedomil, že prečo ten Robert Fico už v prvej vláde nesiahol na úspory sporiteľov. On vtedy, keď bol prvýkrát vo vláde ako nepriateľ sporenia, tak druhý pilier iba ohováral. Že si ľudia nenasporia, že sa ich úspory tam vlastne znehodnocujú a podobné veci. A dokonca z toho bol až mýtus, že ľudia si nenasporia v druhom pilieri na svoje dôchodky. A teraz, čuduj sa svete, Robert Fico sám navrhuje, aby to nebolo 9 % z hrubej mzdy ale iba 4. Čiže je úplne namieste otázka: A zo 4 % si už nasporia, keď si z 9 nenasporia? Čiže Robert Fico sám zbúral týmto opatrením ten mýtus, ktorý tu dlhé roky budoval. Z 9 si nenasporia, a teraz už zo štyroch si nasporia. Samozrejme, robí všetko pre to, aby ľudí z druhého piliera vyhnal. Lebo keď nebudú mať nasporené z deviatich, no tak zo štyroch si potom určite nenasporia. A možno sami budú žiadať, aby sa ten pilier zrušil, alebo mohli odtiaľ vystúpiť. Veď preto ho otvárate. No a teraz, že prečo nesiahol Róbert Fico v prvej vláde na tie úspory sporiteľov. No on vlastne nemusel. Nemusel, lebo predchádzajúca, tá zlá vláda, nie je tu ani pán kolega Podmanický, tá zlá pravicová vláda totiž zanechala pri schvaľovaní alebo pri prerokúvaní dôchodkovej reformy výnosy z privatizácie SPP na osobitnom účte Národnej banky Slovenska práve na vykrývanie toho deficitu, ktorý v Sociálnej poisťovni vznikne z toho, že ľudia si začnú sporiť v druhom pilieri. Tá zlá vláda odložila a nemalú sumu, ale k tomu neskôr.
To, čo robí teraz Robert Fico a vlastne vy ako jeho predĺžená ruka, lebo vy o tom budete hlasovať, tak je dvojnásobne nebezpečný a škodlivý postup. Už to spomenul aj kolega predrečník alebo obaja, že sa znižujú úspory a dôchodok z druhého piliera. Vy zároveň komplikujete situáciu aj Sociálnej poisťovni. Ona za niekoľko rokov mohla pocítiť isté uľahčenie z toho, že nebude musieť 100 % dôchodkov poskytovať zo Sociálnej poisťovne, ale už sa bude deliť aj s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami. Samozrejme to, čo je asi rovnako škodlivé, a to chcem zdôrazniť, že vy destabilizujete dôchodkový systém a zvyšujete jeho problémy do budúcna. Vy nemotivujete občanov, najmä mladú generáciu, aby sa zodpovedne správali k svojmu životu v budúcnosti, teda aj k svojim dôchodkom. A v tomto zmysle považujem toto opatrenie, zníženie odvodov z 9 na 4 %, za jedno z najhorších v tom balíku tzv. konsolidačných opatrení, ktoré táto vláda chce prijať. Pretože toto je podstata dlhovej krízy. Prejesť dnes to, čo sme mali zjesť zajtra, prípadne neskôr.
A to, že zväčšenie problémov nášho dôchodkového systému povedie k veľmi dramatickým, oveľa dramatickejším zmenám a opatreniam, to je evidentné každému, kto sa tým aspoň niekoľko dní zaoberal, alebo o týchto veciach uvažuje. Že to povedie k prudkému zvýšeniu odvodov na dôchodky. Ak dnes vy z vášho hrubého príjmu odvádzate takmer štvrtinu príjmu na terajších dôchodcov, to znamená dnes priemerný dôchodok 375 eur, sa naň skladajú štyria zamestnaní ľudia. Štyria zamestnaní ľudia sa dnes skladajú na jeden priemerný dôchodok 375 eur zo Sociálnej poisťovne. A keď to bude tak, že bude jeden musieť ťahať, jeden zamestnaný alebo v produktívnom veku človek ťahať jedného dôchodcu, viete si to domyslieť? Veď to potom bude musieť možno prísť k situácii, že sa zruší dôchodkový systém. A bude to možno tak, že sa musí rodina postarať, deti o svojho otca, o svoju matku.
Samozrejme, medzitým budú ešte rôzne prechodné obdobia, že sa budú posúvať hranice odchodu do dôchodku, ale nie tak komicky, ako to robíte vy. O pár dní, od 1. januára 2017, ale až keď bude iná vláda, až v budúcom volebnom období. Samozrejme, ešte sú aj také možnosti, ako zdaniť dôchodky, ako ste sa zaviazali, že sa pokúsite zdaniť napríklad výsluhové dôchodky. Ale ja zasa opakujem, neurobíte to. Nedokážete to, lebo vy nie ste reformná vláda.
Zmenou výšky odvodov medzi dôchodkovými piliermi akože v prospech prvého, v neprospech druhého, v prospech prvého tých 9 na 4, Robert Fico vytvára opäť podľa mňa klamnú predstavu, ilúziu, že v prvom pilieri bude viac peňazí. Dámy a páni, to je omyl. V dôchodkovom systéme nebude ani o korunu viac. Naopak, v dôchodkovom systéme bude o 500 mil. eur menej a za rok, za jeden rok. Na budúci rok zase o 500 mil. eur menej. A každý rok bude o 500 mil. menej v Sociálnej poisťovni, kým sa to nezmení a kým bude pri moci Robert Fico.
Vysvetlím vám to. V roku 2002 pravicová vláda, ktorej bolo KDH súčasťou, po privatizácii SPP odložila do Národnej banky Slovenska 61,7 mld. korún. Vtedy ešte boli koruny, 61,7 mld. korún. Okrem toho z výnosu ešte išlo 50 mld. korún na zníženie verejného dlhu. Tá zlá vláda dala 50 mld. na zníženie dlhu. A kým prišlo k využitiu peňazí z privatizácie SPP, tak prešli tri, štyri roky, medzi tým sme prijali príslušnú legislatívu, ale tie peniaze v Národnej banke Slovenska, tých 61,7 mld. korún sa zhodnotilo o 8,5 miliárd. A v roku 2006 už tam bolo vyše 70 mld. slovenských korún. Vyše 70 mld. slovenských korún, kedy Dozorná rada Sociálnej poisťovne 31. januára 2006, už druhý pilier existoval jeden rok, tak sa obrátila na Národnú banku Slovenska a požiadala ju, aby vykryla ten deficit, ktorý v Sociálnej poisťovni vznikol z dôvodu sporenia časti sporiteľov, obyvateľov v druhom pilieri. Vtedy nikto nepredpokladal, že ich bude taká veľká skupina. Ale to nie je chyba, že jeden a pol milióna ľudí sa rozhodlo sporiť si na svoj dôchodok v druhom pilieri. A čuduj sa svete, že Robert Fico a jeho vláda nemala najmenší problém počas celého svojho pôsobenia, počas prvej Ficovej vlády míňať peniaze, tie škaredé, špinavé peniaze z privatizácie SPP na vykrývanie deficitu Sociálnej poisťovne. A tak to bolo v roku 2006, a teraz, pani Vaľová, nevidím ju tu v sále, 17,6 mld. korún, v roku 2007 to bolo 19,8 mld. korún, v roku 2008 to bolo 22,2 mld. korún a bolo po peniazoch z rezervy. A bolo po peniazoch z rezervy, ktorú vytvorila predchádzajúca vláda. A tak sa v priebehu štyroch rokov dostalo do nášho dôchodkového systému plus 70 mld. slovenských korún, plus 70 mld. slovenských korún počas Ficovej vlády z ušetrených alebo teda z výnosu privatizácie predchádzajúcej vlády. Ale Robert Fico v tých rokoch najvyššieho ekonomického rastu v Európe nevytvoril ani cent, ani korunu rezervy na ďalšie roky. Samozrejme, my v parlamente sme počítali s tým, že ak sa minie rezerva, napríklad z privatizácie, tak musí nastúpiť vláda. Vláda je garantom solventnosti nášho dôchodkového systému v Sociálnej poisťovni. A preto musela zo svojich štátnych finančných aktív a zo štátneho rozpočtu doliať chýbajúce peniaze na terajšie dôchodky.
Samozrejme, zase došlo k zmene vlády a bývalá vláda to aj robila. Zase jeden rok, druhý rok naliala potrebné chýbajúce peniaze do Sociálnej poisťovne. Takmer 20 a ešte aj viac miliárd slovenských korún. Už v eurách to bolo, skoro 800 mil. eur. Samozrejme, že to bolo ťažké, nepopulárne, lebo vláda musela prijímať aj nepopulárne opatrenia, ale dôchodkový systém nebol ohrozený. A zase sa do dôchodkového systému dostalo ďalších v priemere 20 mld. slovenských korún.
A teraz, ak to zrátate dokopy, za šesť rokov náš dôchodkový systém na Slovensku získal temer 100 mld. slovenských korún, v korunách, keď hovorím. To znamená, prvý pilier, druhý pilier, spolu, dokopy sme doňho napumpovali 100 mld. slovenských korún. No a teraz tá pointa, zmena, čo sa udeje teraz, že už tento rok od 1. septembra, na budúci celý rok už sa nebude pumpovať zo štátneho rozpočtu, zo štátnych finančných aktív, z privatizácie Slovak Telekomu do dôchodkového systému. To pôjde vašim kamarátom na Cyprus. Lebo vy ste sa rozhodli zobrať sporiteľom v druhom pilieri. Tých 500 mil. eur, to je 15 mld. slovenských korún. Čiže zrazu príde k takejto zmene. Každý rok sme tam dávali plus 20 mld., aby sme mohli udržať úroveň terajších dôchodkov, a Robert Fico ide z toho systému zobrať 15 mld. slovenských korún. A každý rok 15 mld., kým to nezmeníme. To znamená, ak je implicitný dlh nášho dôchodkového systému 500 mld. slovenských korún, dámy a páni, to je číslo nie z brucha vytiahnuté, to číslo vychádza z toho, že demografický vývoj je na Slovensku dlhodobo nepriaznivý, že je tu dlhodobo vysoká nezamestnanosť, to znamená, že veľa ľudí aktívne neprispieva do dôchodkového systému, to znamená, záväzky nášho dôchodkového systému sú o 500 mld. vyššie, v korunách hovorím, ako sú jeho zdroje, tak ako je nadstavená legislatíva. A nám sa to podarilo z 500 mld. znížiť o 100. Veď to bola tak obrovská vec! Naozaj, ak nechceme, aby to platili naše deti, naši vnuci a príde ku katastrofe. A vy toto chcete otočiť. Dámy a páni, za toto budete hlasovať, že nieže sa zachová status quo, že vy teraz každý rok 15 mld. slovenských korún v starej mene z dôchodkového systému zoberiete.
Dámy a páni, o tomto ideme hlasovať. Samozrejme, že ja s tým nesúhlasím, ani poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie. My to považujeme skôr za politiku po vás potopa. A len zhrniem, že Robert Fico nezabezpečí vyššie dôchodky ani z prvého, ani z druhého piliera. Naopak, Robert Fico je zárukou nižších dôchodkov aj z prvého, aj z druhého piliera. A preto nebudeme za tento návrh zákona hlasovať.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Pán kolega Kaník, neinformovaný človek by mohol namietať, že prirovnávate skrátené legislatívne konanie pri tomto zákone k zlodejine a k zlodejom, lebo rýchlosť, tá expresná rýchlosť, s akou rokujeme o tak dôležitom zákone, môže byť aj znakom reformátora. Lebo poznáte to, na Slovensku sa hovorí, že kto rýchlo dáva, dvakrát dáva. Keď je veľmi zle, tak treba rýchlo konať. Čiže mohlo by to u takého neinformovaného poslucháča vyvolať dojem, že tento návrh a vlastne aj táto vláda, oni sú vlastne reformátori.
Ale naozaj, keď človek dlhšie uvažuje o tom a nakoniec prečíta si ten návrh zákona, tak veľmi rýchlo zistí, že reformný potenciál tejto vlády je dosť malý. A ak sú tam zmeny, s ktorými môžeme súhlasiť, tak sú odpísané z návrhu bývalej vlády. A preto si rovnako ako vy myslím, že v tomto prípade rýchlosť musí mať aj zlodej, aby ho nechytili, aby ho nemohli postihnúť za jeho správanie. A preto aj mne to tak vychádza, že tento postup, ktorý zvolila táto vláda skráteným legislatívnym konaním, viac pripomína zlodeja ako reformátora.

Neviem, či môžeme pokračovať v rokovaní, lebo nevidím tu pána poslanca Hlinu. (Smiech v sále.)

Ja len na jednu poznámku pána poslanca Kaníka, keď spomínal list učiteliek z Dobšinej, viacerí ste ho asi dostali, aj médiá o tom hovoria, a ja by som práve na ten list chcel zareagovať takto sprostredkovane.
Tieto učiteľky opisujú zložité pomery detí, ktoré ony majú vzdelávať, ktoré žijú v katastrofálnych životných podmienkach, a majú pocit, že ich práca je úplne zbytočná. Volajú po pomoci a po riešení a dokonca aj navrhujú nejaké riešenia a ja som si všimol, že ony protestujú proti vyučovaniu náboženstva na škole. A priznám sa, že tento ich protest ma znepokojil rovnako ako tie podmienky, v ktorých tie deti žijú. Pretože myslí si niekto v tejto sále, že pri riešení týchto problémov si dokáže pomôcť minister alebo štát sám? Ja si to už dávno nemyslím. Možnože práve ten kňaz alebo ten laik, ktorý ich učí to náboženstvo, tak možnože im pomôže v tom prostredí žiť možno spokojnejšie ako mnohí tí, ktorí žijú v oveľa lepšom prostredí a v podstate nevedia žiť. Stará ľudová múdrosť na Slovensku hovorí, že "bez Božieho požehnania márne naše namáhania".
Dámy a páni, to preto, aby neprišlo k zemetraseniu, k cunami alebo k finančnej kríze, lebo to naše namáhanie môže vyjsť úplne nazmar. Preto si myslím, že iba všetci spolu, aj štát, aj cirkvi, aj vláda, mimovládne organizácie, sme schopní tento problém vyriešiť. Nevylučovať nikoho z riešenia tohto problému, najmä tých, ktorí chcú pomôcť.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, rovnako ako predkladateľ dovoľte, aby som aj ja uviedol naraz dva poslanecké návrhy zákonov, ktorými sa budeme teraz zaoberať.
V podstatne o oboch platí to, že boli predložené v súlade s pravidlami pri rokovaní o návrhu zákonov v Národnej rade. Predseda Národnej rady pridelil návrh zákona na prerokovanie gestorskému výboru a ten ma poveril, aby som predniesol túto spravodajskú správu.
Pani poslankyňa Nicholsonová najprv uviedla návrh zákona o hmotnej núdzi, v programe máme tie body prehodené. Čiže budem najprv hovoriť o novele, resp. o novom zákone o hmotnej núdzi, pretože tento návrh zákona je novým zákonom, ktorým sa rieši problém hmotnej núdze, je to veľmi komplexný návrh, zároveň veľmi potrebný návrh. Ide o zásadnú zmenu systému pomoci v hmotnej núdzi. Návrh je plný motivačných nástrojov pre poberateľov dávok v hmotnej núdzi k rôznym formám aktivity. Návrh zákona si nevyžaduje zvýšené náklady zo štátneho rozpočtu, naopak, prvý návrh zákona, to znamená zákon o hmotnej núdzi, dokonca šetrí výdavky, ktoré sme schválili v rozpočte kapitoly ministra práce, sociálnych vecí a rodiny v tomto roku. A zároveň chcem uviesť, že ušetrené prostriedky, o tie ušetrené prostriedky, ak by sme schválili prvý návrh zákona, je možné použiť pri príspevku na bývanie, z ktorého vyplývajú zvýšené nároky na štátny rozpočet. Ale aj tak po schválení prípadne oboch ešte stále to bude s vplyvom na verejné financie pozitívne, to znamená, nebudú zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, ale, naopak, sa budú verejné prostriedky šetriť.
Odporúčam v súlade s rokovacím poriadkom, aby bol návrh zákona pridelený v druhom čítaní na prerokovanie, zákon o hmotnej núdzi výborom: ústavnoprávnemu, výboru pre sociálne veci, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ten druhý návrh zákona o príspevku na bývanie odporúčam na prerokovanie prvým trom výborom, čiže bez výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor v oboch prípadoch navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby výbory, ktorým bude návrh pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský výbor v termíne do 32 dní od rozhodnutia prerokovať návrh v druhom čítaní.
Pán podpredseda, nech sa páči, otvorte rozpravu.

Zmäkčovanie podmienok pre referendum je zaujímavý návrh, ale myslím si, že v našich podmienkach je to aj dosť komplikovaný návrh. Na Slovensku bývajú voľby veľmi často. Nielen parlamentné, ale teraz v kombinácii s inými voľbami takmer každý rok a niekedy cez rok vyjde to, že aj niekoľko razy, aj napríklad v spojení s referendom.
Príklad so Švajčiarskom veľmi nie je vhodný, pretože Slovensko sa so Švajčiarskom nemôže porovnávať aj preto, že referendum je drahý špás. Referendum stojí, ja neviem teraz, v starej mene to bolo 100 mil. korún. A myslím si, že keby sme zmäkčili tie podmienky pre referendum, tak by bývalo asi častejšie ako doteraz, to znamená, by boli vyššie výdavky štátu.
No ale predsa len teda čo s tým? Prvá alternatíva je, že nechať to tak, ako to je. A že by sme sa teda snažili vo voľbách, či komunálnych, či parlamentných, aby sme vtiahli teda občanov do rozhodovania. Druhá možnosť je, a to ma inšpiroval pán Matovič, keď naposledy hovoril, že predčasné voľby by mali zaplatiť strany politické, no tak nechajme to tak, že za podmienok súčasných, to znamená tých tvrdších, by referendum znášal štát náklady, to znamená všetci občania cez dane, a to mäkšie referendum by znášal ten iniciátor, to znamená ten, ktorý by chcel zneužívať inštitút referenda, tak by aj znášal náklady spojené s týmto referendom. Čo vy na to?

Áno, aj ja by som chcel práve na toto konštatovanie reagovať, ale ja si na rozdiel od môjho predrečníka nemyslím, že pani Nicholsonová použila lož, ale, že to je omyl. To je obyčajný omyl. Naozaj, manželstvo nie je len intímna vec. Samozrejme má aj svoje intímne stránky, ale o tých nemám teraz potrebu tu pri tomto ich návrhu zákona diskutovať. Práve preto, že manželstvo nie je intímnou vecou, tak pri jeho uzatvorení sa vyžaduje prítomnosť zástupcu spoločnosti či štátu. Alebo dokonca, keď sme zrovnoprávnili manželstvo, formu manželstva cirkevnú so štátnou, tak môže to byť aj zástupca cirkvi. Nikto nikoho nenúti, každý si môže slobodne vybrať. A práve preto to nie je intímna vec, že s manželstvom sú spojené mnohé povinnosti a práva. A to tak isto je na dlhšie.
Ale čo my máme naozaj medzi sebou spor, tí, ktorí predkladajú tento návrh, a ostatní, ktorí im oponujeme, že vy chcete, ako ste povedali aj vy, pani Nicholsonová, zjednodušiť, uľahčiť rozvody. No a my to nechceme. My to nechceme práve preto, že tých rozvodov je strašne veľa. Štyridsať percent rozvádzajúcich sa manželstiev, to je veľmi vysoké číslo. A každá moderná krajina pri demografických štatistikách okrem pôrodnosti, úmrtnosti, meria aj rozvodovosť, počet rozvodov. A vysoké číslo pri rozvodovosti je spoločensky negatívny jav. Spoločensky negatívny jav. To, že to je negatívny jav aj pre jednotlivca, to ja nespochybňujem, že to je trauma pre mnohých, ktorí sa rozvádzajú. Veď preto hovorím, mali by sme im pomáhať. A vy tu zlievate všetko dokopy. Vy z toho robíte guláš. Ako keby som ja bol proti tým, ktorí sa rozviedli.

Ďakujem pekne.
Najprv by som chcel povedať pani Nicholsonovej, že ja som sa nechcel dotknúť rozvedených ľudí. Ja som dokonca ani nespochybňoval rozvody. To je fakt, 40 % ľudí sa na Slovensku rozvádza. Ja som diskutoval o rozvodoch dohodou, o tom vašom návrhu. A myslím si, že dokonca teda rozvodom nemôžeme zabrániť, to sa nedá, ale môžeme zabrániť rozvodom dohodou, lebo by to bola podpora nežiaduceho spoločenského správania. Proste manželstvo je vážna vec. A myslím si, že ten spôsob, ktorý v spoločnosti existuje, tak je dostačujúci.
K pánovi kolegovi Galkovi. Možnože ste tolerantný človek, ale na mňa ste reagovali dosť hlúpo a primitívne.
A pánu Matovičovi poviem neskôr, čo sme urobili pre rodiny. V tejto chvíli v reakcii na tú faktickú poznámku už nebudem ďalej pokračovať.

Vážený pán podpredseda, dámy a páni, tiež ma to zaujalo. Už som myslel, že nemusím byť v rokovacej sále, že návrh, ktorý budem ja spravodajcovať, už dnes nebude. Ale tak ma tento návrh vyrušil, že som sa vrátil rýchlo do sály. A chcel som tiež zaujať svoj postoj. A budem pokračovať v emóciách, ktoré už sú tu.
Pán kolega Droba uviedol ten návrh, že prosím vás, veď neplašte sa, veď to je návrh, ktorý je v zhode so zdravým sedliackym rozumom. Pán kolega Droba, ja si myslím, že všetci tí, ktorí sa doteraz zapojili do diskusie s vami a majú iný názor na tú vec, tak majú rovnako zdravý a možno aj sedliacky rozum. Ja sa za takého tiež považujem. Čiže tu vyvstáva otázka, čo to je vlastne zdravý sedliacky rozum, lebo ak teda vy hovoríte o zdravom sedliackom rozume, to, čo navrhujete, a ja si myslím pravý opak, bude možno problém aj toho zdravého rozumu.
Už tu hovorili predrečníci, že ten návrh je v tom rafinovaný, že je to novela zákona o rodine. Čiže vyvoláva dojem, že to je návrh, ktorý pomáha rodine. A toto je návrh, ktorý ja považujem za nebezpečný z viacerých dôvodov.
Prosím vás, všade na svete sa rozvodovosť chápe ako negatívny jav. V žiadnej spoločnosti to nechápu ako pozitívny trend. To znamená, v štatistikách keď rastie rozvodovosť, tak proste začne svietiť kompetentným červená, že treba niečo robiť, lebo predstavte si úplne z praktických dôvodov, keď je rodina a žije normálnym životom, tak k životu potrebuje spravidla jeden byt. Samozrejme, sú aj rôzne iné prípady, keď tých bytov treba viac. Ale v každom prípade, keď sa rodina rozvedie, tak už ten jeden byt je málo. Čiže treba dva byty minimálne. Čiže sú to, samozrejme, mnohé komplikácie do života aj jednotlivca a nechcem teraz dlhšie rozprávať o tých negatívnych javoch, ktoré súvisia s dopadom na jednotlivých členov rodiny.
Vy v tom svojom návrhu uvádzate, že bude to možné dohodou, iba keď tam nebudú nezaopatrené deti. Prosím vás, ja som dedo, možno nevyzerám na to, ale ja žijem s vnučkou v jednej domácnosti. A či som ja negatívny alebo pozitívny vzor, to neviem, ale som presvedčený, že ja som pre tú moju trojročnú vnučku istým vzorom. No proste rozvod aj v mojom prípade je negatívny jav. A môže sa rovnako dotknúť tej mojej vnučky ako môjho dieťaťa, keď by bolo nezaopatrené.
Ale ak dovolíte, ešte niekoľko ďalších poznámok k tomu, že chcete zľahčiť rozvody. A už tu niektorí predo mnou hovorili, myslím, z tej strany, kolega Brixi, že to nie je vybavenie stavebného povolenia alebo živnosti, že je namieste odstraňovať byrokratické bariéry a uľahčovať život ľuďom, aby sa zbytočne na úradoch nestresovali. Ale pri rozvode keď sa zhodneme na tom, že je to spoločensky nežiaduce správanie, že to je negatívny jav v spoločnosti, tak máme tento jav uľahčovať, aby boli rozvody ľahšie? Ja si myslím, že práve naopak, keď je to negatívny jav, tak to je... (Hlasy z pléna.)
Ďalšia moja poznámka, tá falošná solidarita so súdmi. Prosím vás, veď nech sa súdy zaoberajú inými agendami a nech nestrácajú čas rozvodmi. A čo je dôležitejšie, pán kolega Droba, čo je pre život jednotlivca dôležitejšie teda ako život v harmonickej rodine alebo v rodine a pre deti trebárs udržanie manželstva svojich rodičov, alebo to, aby sa sudca venoval kšeftom alebo iným agendám? To považujem za dosť teda, by som povedal, argument, ktorý neberiem.
Rozvody dohodou môžu viesť k paradoxným javom. Dokonca to môže viesť k tomu, že sa budú ľahkovážnejšie uzatvárať manželstvá, lebo keď sa bude dať rozviesť dohodou, tak to môže dokonca viesť k tomu, že sa môžu uzatvárať manželstva zo špekulatívnych dôvodov, ako veci, ktoré sa aj teraz dejú, ale môže to byť oveľa, oveľa častejší jav.
Vrchol, by som povedal, ochrany rodiny a manželstva, ktorý v civilizovanej spoločnosti existuje, čoho sme svedkami, tak je v katolíckej cirkvi, môžete sa usmievať, lebo ak je manželstvo uzatvorené bez zámeru, že to je trvalý zväzok, tak dokonca to je dôvod na neplatnosť manželstva. Ak by preukázal jeden z manželov, že ja som si tú svoju partnerku bral len na skúšku, tak to je jeden z dôvodov na rozviazanie manželstva aj v cirkvi. Viete si to predstaviť?
Čiže chcem na záver povedať pri tomto emotívnom vystúpení, že my by sme mali postupovať úplne, úplne inak. My by sme mali urobiť všetko pre to, aby v našej spoločnosti počet rozvodov klesal, a nie aby ich počet rástol. A v tomto, to je ten záver, toto je zdravé sedliacke uvažovanie, pán kolega Droba.

Áno. Jednou vetou budem reagovať. Pán kolega, nikto vám nebráni pracovať. Podľa mňa na môj vkus pracujete málo už aj teraz, ale to, čo som ja kritizoval, že vytvárate zbytočný úrad pre pána poslanca Vážneho, to je čisté plytvanie. A v čase krízy to dokonca považujem za nehoráznosť.