Videokanál poslanca

Nie, ja nejdem teraz reagovať na stanoviská poslancov a ja som veľmi rád, že tím odborníkov predovšetkým, ktorí pracovali na tomto zákone, ktorí tejto problematike rozumejú, pripravil dobrý návrh zákona a naviac bol ochotný aj komunikovať vo vzťahu k druhému čítaniu tie pripomienky, ktoré tuná odzneli od poslancov, nehľadiac na to, kto aké má stranícke tričko. A ja si myslím, že takýto zákon, vychádzajúc aj zo stratégie v oblasti športu, ktorú sme prijali koncom minulého roku 2012, je dobrý krok a že Slovenská republika sa zaradí medzi tie štáty, ktoré budú v tejto oblasti mať zákon a bude vytvárať podmienky pre to, aby na našich futbalových, hokejových a iných športových podujatiach zavládla kultúra, vzájomná súťaživosť, tá pravá atmosféra neurážania, úcty k tomu druhému. A možnože to, čo som; Dušan Galis hrával kedysi za Košice futbal a ja som chodieval ako pracovník v Košiciach, ja som pracoval na začiatku svojej kariéry vo Východoslovenskom múzeu a chodieval som na zápasy. A hral tam Slovan a Dušan hrával vtedy pod vedením Jačianskeho za Košice, ja som chodil na starú tribúnu, starý štadión v Košiciach Slávie a musím povedať, že, a on bol aj prekvapený, že ja som bol jeden z mála, ktorý fandil stále Slovanu. Ale páni, ktorí tam boli, starí, echt Košičania, boli úctiví, zdržanliví, neurážali a v podstate toto si viem predstaviť aj do súčasnosti nielen na tých VIP tribúnach, ale, samozrejme, aj v celom prostredí jednotlivých štadiónov.
To, čo sa tu hovorilo o kultúre prostredia, svedčí o tom, že vybudovanie národného hokejového štadióna a vôbec špičkového štadióna v Košiciach a tuná v Bratislave bolo správnym rozhodnutím, že to prostredie naozaj vychováva a že aj tí, ktorí často tam prídu na ten štadión hokejový na KHL, a čo tu spomínal pán Mikloško, že v Dortmunde tlieskali; musím povedať, že aj tu väčšinou Slovan prehráva v poslednom období v KHL, diváci vytlieskajú tak svojich, ako aj súperov a, samozrejme, sa prišli pozrieť na kvalitnú hru, kvalitný hokej, fair play, tvrdý často, ale hraný v rámci pravidiel, a to, čo si všímame aj v zahraničí.
A keď už spomenul pán Mikloško Dortmund, tak musím povedať, že ja som inak fanúšikom Dortmundu na rozdiel od Bayernu a ako fanúšik Dortmundu si nesmierne vážim futbalistov, ktorí tam hrajú aj za Poľsko, či to je Piszczek, Blaszczykowski alebo Lewandowski a ďalší, ale musím zopakovať, že sú to futbalisti, ktorí sú džentlmeni futbalu, ktorí keď urobia chybu a diváci pískajú, že zle odpískal rozhodca, oni sa postavia, vo vzťahu k divákom, ku tribúne a priznajú si chybu. A toto je vlastne aj to, čo ste vy hovorili, že tá výchova aj futbalistov, ktorí hrajú priamo v tej aréne futbalovej, má výrazný vplyv a, samozrejme, aj trénerov, ten má výrazný vplyv na to, ako sa v podstate aj tí diváci správajú. A ja, pokiaľ ide o zahraničné podujatia, tiež vnímam, že na tých významných medzinárodných podujatiach - a nielen medzištátnych, ale aj v rámci európskej ligy alebo superligy, ako ja si ju dovolím pracovne nazvať, kde hrajú naozaj špičkové kluby - sú sedadlá a vstupenky očipované a každý vie, kto tam je, kto sedí na tom mieste, a myslím, že aj to vytvára podmienky pre to, že diváci, fanúšikovia na jednej aj na druhej strane fandia.
A to, že slovenskí fanúšikovia vedia fandiť a sú zdržanliví, svedčí aj zápas Bosny a Hercegoviny v Žiline, kde sa predali vstupenky, žiaľ, vďaka organizátorom aj do sektora, kde boli slovenskí diváci, alebo žilinskí, slovenskí diváci, a boli tam predané vstupenky pre fanúšikov zo Sarajeva a ďalších, ktorí sú známi svojou, by som povedal, prílišnou horkokrvnosťou, čo je celkom prirodzené pre ten južanský temperament. A napriek tomu, že sa obávali, že tam vzniknú nejaké problémy, neboli tie problémy, hoci Bosna a Hercegovina tam vyhrala so slovenskou reprezentáciou vo futbale. Čiže je to o prostredí štadióna. Žilina sa už v podstate postupne blíži k tým kvalitnejším štadiónom a myslím si, že aj tiež vytvára podmienky pre tú výchovu a pre to prostredie, ktoré tu vidíme, a že tie štadióny, ktoré tu budú vznikať na Slovensku, podobne ako boli budované v Nemecku a v iných krajinách, vytvoria podmienky kultúrnych stánkov.
Ja, samozrejme, nemienim reagovať - a myslím, že bolo to veľmi poučné, a veľmi pozorne som počúval pána poslanca Šebeja -, takú, by som povedal, profesnú odbornú analýzu. Bola to zaujímavá analýza. Je to skutočne súčasný stav, ktorý sa prejavuje nielen v oblasti športu a nielen v oblasti rôznych aktivít, či sú to už na námestiach, na rôznych podujatiach, a dokonca sa to často objavuje táto, tieto prvky aj na našej kultúrnej scéne a, žiaľ, v poslednom období aj v Slovenskom národnom divadle, ale to je iné kafé. Ja odsudzujem akýkoľvek návrat k témam a obsahom slov, či sú to významní herci, alebo ktokoľvek, či sú to futbalisti, či sú to športovci, diváci, ktoré mi často pripomínajú pochod na Rím za Mussoliniho, alebo ktoré mi pripomínajú nástup fašizmu alebo komunizmu v bývalom Sovietskom zväze. Tento prístup, ktorý odznel aj na doskách, ktoré znamenajú svet, v Národnom divadle, dovolím si to pri tejto príležitosti povedať, musím odsúdiť a verejne to odsudzujem a nebojím sa povedať, že najprv to je jedna skupina občanov, potom to bude druhá, potom to bude tretia a potom budú likvidovaní všetci v tejto republike a v Európe a vo svete. Toto nie je cesta.
A samozrejme, myslím si, že aj tento návrh zákona vytvára isté rámce, aby sme sa dokázali, dokázali cez organizátorov jednotlivých podujatí vytvoriť dobré podmienky pre to, aby to bolo naozaj kultúrne športové podujatie, kde sa oplatí zobrať svoju rodinu v nedeľu alebo v sobotu, kde sa oplatí zobrať svoje deti a takýmto spôsobom, alebo vnúčatá, a takýmto spôsobom pôsobiť na ich aktivity budúce a vychovávať ich aj v tomto prostredí.
Veľmi ďakujem jednotlivým vystupujúcim, diskutérom, že podporia, respektíve hovoria, že podporia tento návrh zákona, a pevne verím, že tento zákon bude novým prínosom v prostredí slovenského športu a slovenskej telovýchovy a Slovensko bude konečne tiež príkladom pre Európu a pre celý svet.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážene dámy, vážení páni, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil na rokovanie zasadnutia Národnej rady spomínaný návrh zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 718).
Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s koncepciou boja proti diváckemu násiliu na roky 2013 až 2016 v spolupráci medzirezortnej pracovnej skupiny - znovu to podčiarkujem - zástupcov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Slovenského futbalového zväzu, Slovenského zväzu ľadového hokeja, Združenia miest a obcí Slovenskej republiky a ďalších športových a telovýchovných subjektov z verejnej sféry, športovej sféry i akademickej sféry a bol, a o tom sa aj veľmi vážne hovorilo aj na rade pre štátnu reprezentáciu, kde sú zastúpené jednotlivé zväzy, ktoré majú možnosť sa vyjadrovať aj k takýmto významným a dôležitým rozhodnutiam.
Cieľom návrhu zákona je vytvoriť efektívny systém pravidiel organizovania verejných športových podujatí a zodpovedajúceho preventívne, mať zodpovedajúce preventívne kontrolné a sankčné mechanizmy, to je najpodstatnejšie. Ich cieľom je, nie že budeme trestať, ale musíme preventívne konať a prevencia je veľmi dôležitá v tejto oblasti a tu zohrávajú veľmi dôležitú úlohu organizátori takýchto podujatí. A nie je pravda, že len hokejový zväz alebo futbalový zväz má problémy, takéto agresívne aktivity sme mali na basketbalových stretnutiach v Spišskej Novej Vsi, v Košiciach a v iných oblastiach, v hádzanej a tak ďalej a tak ďalej. Musíme sa brániť voči takýmto agresívnym aktivitám a je to povinnosťou, aby sme na jednej strane chránili verejný poriadok, bezpečnosť a pohodlie účastníkov verejných športových podujatí, aby ľudia sa nebáli so svojimi deťmi, so svojimi rodinami, aj manželkami, navštevovať takéto podujatia, a na strane druhej, aby sa vytvorila prevencia aj eliminácia diváckemu násiliu na týchto podujatiach.
Návrh zákona má čo najmenej obťažovať slušných ľudí, tak je to tam aj konštatované v zdôvodnení, pri organizovaní malých športových podujatí do 300 účastníkov, ako aj podujatí v športových odvetviach vo vekových a výkonnostných kategóriách, v ktorých doposiaľ neboli zaznamenané akty diváckeho násilia ani iné bezpečnostné incidenty. Napriek tomu však návrh zákona vytvára všeobecný, opakujem, všeobecný právny rámec pre všetky verejné športové podujatia pre prípad, ak by sa fenomén diváckeho násilia presunul z futbalu a hokeja aj do iných športov, čo na základe poznatkov zo Slovenska sú predovšetkým hádzaná, basketbal, volejbal alebo aj iné športy - či už sú to individuálne, alebo kolektívne - a sú o tom, hovoria aj skúsenosti zo zahraničia, ktoré by nám mohli v budúcnosti hroziť. Pre mňa je príkladom Margaret Thatcherová, ktorá to urobila v 80. rokoch minulého storočia veľmi nekompromisne, veľmi tvrdo a dnes vidno na anglických štadiónoch, na anglických podujatiach kultúru, slušnosť vzájomnú, vzájomný rešpekt, športového ducha fanúšikov jednej aj druhej strany, lebo sa na tieto štadióny nedostávajú vandali, ľudia, ktorí neváhajú vyslovovať sa hrubým slovom, urážať druhých, ale dokážu fandiť jedným, zatlieskať svojim, dokážu fandiť a zatlieskať tým lepším, ak sú tí, ktorí vyhrávajú. Toto je potrebné dosiahnuť na Slovensku a možnože práve je to správne rozhodnutie, že to dostávame aj do legislatívneho procesu a predkladáme to aj na toto vážené fórum Národnej rady v druhom čítaní a v treťom čítaní, tento zákon, ktorý môže priniesť v mnohých oblastiach mnoho, mnoho pozitívneho.
V rámci prvého čítania o návrhu zákona prebehla v Národnej rade podnetná, konštruktívna - podčiarkujem - konštruktívna diskusia, žiadne urážky; ktorá opäť potvrdila, že šport je fenomén, ktorý vzbudzuje osobitný záujem a pozornosť všetkých občanov vrátane poslancov Národnej rady. V diskusii odzneli aj konkrétne pripomienky poslancov, ktorými sa ministerstvo dôkladne zaoberalo a spoločne s dotknutými subjektmi hľadalo vyvážené riešenie. Tieto boli premietnuté do pozmeňovacieho návrhu a niektoré z nich môžem aj spomenúť.
Vzhľadom na legitímnu požiadavku obcí vychádzajúcu z ich postavenia a zodpovednosti voči obyvateľom obce bude zachovaná všeobecná povinnosť organizátora verejného športového podujatia oznamovať takéto podujatia obciam. Doplnila sa možnosť oznámenia podujatia elektronicky. Obce budú oprávnené znížiť, zúžiť rozsah tejto povinnosti podľa znalosti miestnych pomerov; kto iný ako zástupcovia obce poznajú konkrétny mikroregión. Obce budú mať aj oprávnenie znížiť nároky na zloženie usporiadateľskej služby pre konkrétne podujatie okrem rizikových podujatí, kde bude možné iba zvýšenie nárokov. Pri malých podujatiach bude mať organizátor základnú oznamovaciu povinnosť voči obci. Usporiadateľskú službu bude zabezpečovať organizátor podľa vlastného uváženia, ako doposiaľ. Uzavreté komunitné podujatia - školské, spolkové, firemné a tak ďalej - sú spod pôsobnosti zákona vyňaté úplne okrem prípadov, ak majú prvky rizikovosti, alebo sa konajú mimo športového zariadenia. Pri turistických podujatiach uskutočnených na vyznačených turistických chodníkoch sa nebude vyžadovať súhlas vlastníkov pozemkov. Pri bežných podujatiach nad 300 účastníkov môžu až, môžu až 50 % členov usporiadateľskej služby tvoriť dobrovoľníci a obec môže tento pomer zvýšiť až na 100 % podľa konkrétneho športového podujatia, resp. odvetvia. Pri bežných podujatiach návrh zákona nevyžaduje členov súkromnej bezpečnostnej služby ani bezpečnostného manažéra.
Návrhom zákona sa sprísňuje režim organizácie rizikových podujatí najmä vo vzťahu k futbalu a hokeju. Návrh zákona nanovo upravuje postavenie a úlohy organizátora podujatia, členov usporiadateľskej služby, športových zväzov, Policajného zboru, obce, ako aj povinnosti a zákazy pre účastníkov podujatia a zodpovednosť za ich porušenie. Zákon zvýrazňuje povinnosť v súčinnosti a spolupráci všetkých zainteresovaných subjektov verejnej i súkromnej sféry pri zabezpečení vykonávania ústavou - článkom 28 - garantovaného zhromaždovacieho práva občanov formou účasti na verejnom športovom podujatí; vytvorením všetkých podmienok, aby sa občan, ktorý sa zúčastňuje takýchto podujatí, cítil tam bezpečne, aby v podstate nebol urážaný, aby nebol ohrozovaný často na živote a, samozrejme, mohol tam priviesť celú rodinu a vychovávať aj svoje dieťa alebo svojho vnuka na takýchto podujatiach, že sa oplatí prísť a že neznižujú úroveň všeobecného, by som povedal, etického, etického rozmeru budúcnosti mladej generácie, ktorá by mohla byť takýmto spôsobom z hľadiska mravnosti ovplyvnená. Predpokladá sa pozitívny dopad návrhu zákona na štátny rozpočet a na informatizáciu spoločnosti, tam boli prijaté isté opatrenia.
Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, predsedajúca, vážení páni, pani poslankyne, páni poslanci, ja sa budem snažiť vyjadrovať v rámci tej diskusie, ktorá odznela k jednotlivým návrhom, vecne, stručne a jasne. Predovšetkým v úvode chcem povedať, že ja som to povedal aj vo svojej úvodnej reči, keď pán Hlina to nepočul, ale ja som to povedal otvorene. Netrestajme deti za to, do akého prostredia sa narodili, do akej rodiny sa narodili. Toto je pre mňa podstatné. Nie je socio a ekonomický princíp dôležitý, ale dôležité je to, či je to dieťa talentované, schopné, alebo nie je schopné. A musím naozaj povedať, že aj vo vzťahu k minulosti, aj vo vzťahu k súčasnosti tento princíp je uznávaný aj Európskou úniou, aj ďalšími medzinárodnými organizáciami Rady Európy a tento princíp musíme v rámci šancí pre každého dodržiavať aj v oblasti školstva.
Ja by som si dovolil, samozrejme, zareagovať na to, čo hovoril aj pán poslanec Fronc. Mnohé veci, s ktorými vystúpil v tej prvej časti, boli vyslovene odborné, profesionálne, ktoré dokazujú, že pozná tú problematiku a pozná celú genézu vývoja tej problematiky nášho školstva, našej vzdelanosti, našich problémov v oblasti vzdelávania a výchovy. Samozrejme, je veľmi dôležité, aj keď sa tu hovorilo o tom, či treba, aby legislatíva reagovala na mnohé veci, tak sú veci, ktoré prináša život, prinášajú podnety zo spoločnosti, prinášajú poznatky z praxe, a sú aj podnety, ktoré hovoria, že mýliť sa je ľudské, ale zotrvávať v omyle je diabolské, a toto treba akceptovať. A mnohé veci, ktoré boli mylne prijaté v minulosti, nedobre prijaté, nedobre nastavené, treba racionalizovať úprimne, s úprimnou snahou - a ja vám to hovorím celkom úprimne aj z môjho vlastného presvedčenia - meniť k tomu, aby sme to prostredie vzdelávania, vzdelanosti našej spoločnosti zásadne krok za krokom menili. To, čo sa prijme teraz, to sa môže odraziť v spoločnosti o 5 až 10 rokov. A vôbec školstvo, ktoré je konzervatívnym prostredím, ktoré ťažko prijíma akékoľvek zmeny, si to vyžaduje istú etapu, isté obdobie, kým sa tie rozhodnutia, ktoré sa prijmú v súčasnosti, prejavia aj v konkrétnych výsledkoch. A ja vždy hovorím, že podstatné je to, aby každý minister školstva to, čo bolo dobré, aby pochválil, aby sa k tomu prihlásil aj vo vzťahu k minulým ministrom a to, čo zaseje, často nebude žať tú úrodu, lebo kedysi sme prijímali päťročnice, teraz často prijímame buď dvojročnice, trojročnice, alebo štvorročnice, podľa toho, podľa toho - podľa Európskej únie sedemročnice -, ale podľa, hovorím, vnútorných, teda národných programov, ktoré sú tu, čo sa ktorá politická strana ujme moci, to sa, samozrejme, presadzuje.
A na druhej strane treba tiež povedať, že moje kroky, ktoré sú, vychádzajú z dlhodobej prípravy v tejto oblasti, lebo som sa tomu venoval dlhé roky a vychádzal som naozaj z poznatkov odborníkov, radil som sa s odborníkmi, ktorí v tejto oblasti robili, radil som sa a nemám žiaden problém radiť sa aj s bývalými ministrami. A veľmi sa teším, že práve INECO prináša mnohé a mnohé veci prostredníctvom pána Goliáša, ktorý je členom mojej rady pre systémové zmeny, a ktoré poukazuje, ako to je konkrétne s naším školstvom. A je to dobré, je to adresné, je to vo vzťahu k základným školám, je to adresné vo vzťahu ku gymnáziám a je to adresné aj vo vzťahu k odborným školám.
Pán poslanec Érsek, ktorý vystúpil, aj ďalší poslanci za MOST - HÍD, žiaľ, teraz išli si plniť svoje politické povinnosti, ale musím na to odpovedať. Znovu zopakujem to, čo som povedal aj vo svojom úvodnom slove. Pán poslanec Árpád Érsek poslal mi list 28. 11., hoci vie rok o tom, že ja som bol ten minister, nie predchádzajúci minister, keď boli v koalícii; som rozhodol o tom, že treba urobiť vzdelávanie v jazyku slovenskom na slovenských školách s vyučovacím jazykom maďarským tak, aby bola prijatá slovenčina vyučovania ako cudzí jazyk. Toto rozhodnutie sa prejavilo aj v tom, že výzva, ktorá bola prijatá v rámci skvalitnenia vyučovacieho, vyučovania slovenského jazyka a literatúry na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín metódou vyučovania cudzích jazykov, zlepšenia kvality vzdelávacích programov vysokých škôl, bola úspešná; začínajú na tom jednotlivé vysoké školy a odborníci pracovať. A, samozrejme, vyzval som - a už som mu to povedal trikrát -, vyzval som aj pani generálnu riaditeľku metodicko-pedagogického centra, aby vstúpila do spolupráce vo vzťahu najmä k detašovanému pracovisku, ktoré pracuje v Komárne a ktoré rieši túto problematiku. Ja mám záujem na tom, aby v podstate na týchto školách sa neučili často tri cudzie jazyky, pretože týmto pádom by sa učili tri cudzie jazyky, lebo takú máme kvázi reformu, okrem angličtiny ako povinného jazyka cudzím jazykom je aj slovenský jazyk a ešte okrem toho by mali ďalší cudzí jazyk, aby sme našli nejaký konsenzus. A chceme to riešiť aj v tej veľkej novele zákona o výchove a vzdelávaní, tzv. školského zákona, aby sme boli v tejto oblasti ústretoví. A znovu opakujem, je to zbytočné vybíjanie dverí, ktoré sú otvorené a o ktorých som za prítomnosti či už pána Bélu Bugára, predsedu tejto strany, ale aj za prítomnosti pána Péka, predsedu asociácie učiteľov maďarského jazyka, maďarských škôl na Slovensku hovoril a jasne som to ja presadzoval na rozdiel od môjho predchodcu, ktorí boli, s ktorým boli v koalícii, ktorý o týchto veciach nikdy od roku 2010 nič nehovoril a nič neriešil.
Čiže považujem to za zbytočné vybíjanie otvorených dverí zo strany koa..., zo strany MOST - HÍD a samozrejme aj s týmito jednotlivými aktivitami. Chcem tiež poznať, pripomenúť, že pre mňa je tiež dôležité, aby sa, keď sa znižuje počet žiakov na školách, či sa to už odráža, ako povedal pán Érsék, z oblasti demografického vývoja, natality, čo je veľmi vážny problém a s ním sa stretajú aj moji kolegovia v Maďarskej republike, v Maďarsku priamo, alebo či je to asimilácia. To je veľmi tvrdý režim, tvrdé slovo povedané. O žiadnej asimilácii netreba hovoriť, hovoriť možno o integrácii, ale o žiadnej asimilácii. A Slovenská republika vo vzťahu k týmto školám vždy pristupuje ústretovo - aj v minulosti, aj za môjho predchodcu, aj predpredchodcu -, aby sme skutočne vytvorili dobré podmienky preto, aby sa povedzme naše národnostné školstvo vyvíjalo v dobrom prostredí, k spokojnosti detí, k spokojnosti rodičov a k spokojnosti pedagógov a učiteľov.
Samozrejme, s týmito zmenami, ktoré sú naznačené a ktoré vychádzali aj z názorov predovšetkým profesných zväzov, a ja som naozaj mnohé veci konzultoval - a niekomu sa to páči, alebo nepáči - s ľuďmi, s ktorými sa v minulosti ťažko konzultovalo, nikdy sa s nimi neviedol žiaden dialóg, či je to asociácia riaditeľov štátnych gymnázií vo vzťahu k stredným školám alebo asociácia stredných odborných škôl, alebo či to je združenie samosprávnych škôl, teda základných škôl, ktorí jasne povedali, že áno, treba zvýšiť spodnú hranicu žiakov na školách, či už ide o prvý stupeň, či ide o druhý stupeň základných škôl, alebo či ide o stredné školy.
Čiže bolo to konzultované, tento návrh, ktorý tu prešiel, prešiel verejnou oponentúrou, verejnou diskusiou a tieto pripomienky z verejnej diskusie boli aj akceptované a dostali sa do litery, obrazne povediac, aj paragrafového znenia tejto novely zákona. Samozrejme, uvedomujem si to, že je veľmi dôležité sieťovanie spojené s dopravou, školský autobus. A preto som dal aj pokyn, a môže to potvrdiť aj generálny riaditeľ sekcie regionálneho školstva, aby čo najrýchlejšie urobili mi istú analýzu prepojenia najmä u tých detí a u tých žiakov, ktorí sú v prvom stupni základných škôl, pokiaľ by sa to týkalo prvého stupňa základných škôl, jedna až štyri, aby sme v tých obciach, ak to od roku 2015 vstúpi do platnosti, urobili všetko preto, aby tie detičky mohli rodičia s kľudom nasadiť do školského autobusu a tieto deti sa dostali do plnoorganizovanej kvalitnej základnej školy. Áno, je to aj o socializácii, je to aj o komunikácii, je to vytváranie týchto vecí, ktoré potrebuje ten mladý človek, aby žil v nejakom kolektíve a na druhej strane prejavil aj svoje individuálne schopnosti, ktoré netreba potláčať, ale treba ich podporovať. Aj toto je cesta a ja tu cestu budem ako minister školstva aj z hľadiska legislatívy, ale z hľadiska aj svojich konkrétnych krokov a mojich návštev na jednotlivých školách; či už základných, či už materských v predprimárnom vzdelávaní, základných umeleckých škôl, ale, samozrejme, aj na stredných školách - či už gymnáziách, alebo odborných školách -; presadzovať.
Tu sa vravelo o financovaní, že tu sú problémy okolo financovania z fondov Európskej únie, že tam je 5 rokov, päťročné embargo. Nuž tak poviem, vážení, Európska únia, pokiaľ išlo o infraštruktúru, povedala jasne, že treba dodržiavať póly rastu, a tie póly rastu boli len na tie školy, ktoré majú viacej ako 200 žiakov, čo sa týka základných škôl a respektíve stredných škôl. Ak sa to stalo za pána ministra Gyurovszkého v predchádzajúcom období, keď sa využívali tieto fondy alebo za pána ministra, tam ich bolo viacej na ministerstve regionálneho rozvoja a výstavby, tak potom sa stala chyba. Tam bola vážna chyba a ja vám hovorím, ak príde Európska komisia a zhodnotí to, že to boli peniaze použité na školy pod ten pól rastu, pod 200 detí, tak Slovensko bude ich musieť vracať. To vám hovorím otvorene a nebojím sa to povedať, lebo chodím na tieto rokovania do Európskej únie, stretávam sa so zástupcami tak Európskeho sociálneho fondu, ako aj Kohézneho fondu a ďalších štrukturálnych fondov; a bude to potrebné potom vrátiť. Čiže tie póly rastu boli nad 200 žiakov a to bola veľká diskusia aj so ZMOS-om v minulosti, či to nie je možné znížiť, ale tak to bolo vyrokované aj vládou, ešte druhou vládou Mikuláša Dzurindu. My sme na to nadviazali pri rokovaní o novom plánovacom období financovania v rokoch 2007 až 2013 až 2015.
Pani poslankyňa Horváthová, tiež tu nie je, ale hovorila o certifikátoch. Nuž ale, vážení, ja keď som diskutoval a presvedčil som aj zástupcov jednotlivých asociácií, ktoré tieto certifikáty vydávajú, hoci zotrvávajú na svojom názore, boli tam prítomní veľvyslanci anglosaských krajín, teda Spojených štátov amerických a pani veľvyslankyňa, pani veľvyslankyňa Britského kráľovstva pani Montgomery a ja som im ukázal, že tuto nie je rovnosť šancí a dokázal som to tam presadiť. A ďalší veľvyslanci, ktorých tam pozvali - či to bol nemecký, francúzsky, španielsky, taliansky -, povedali: My vo svojich krajinách toto neuznávame. My vo svojich krajinách uznávame maturitu, štátnu maturitu. To je to podstatné a toto je pridaná hodnota. Toto je pridaná hodnota naviac, nikomu nebránime, aby si tie certifikáty uplatňoval a môže ich uplatňovať; ale môže sa, keď absolvuje tento certifikát, kľudne zúčastniť maturity a dokázať, že má svoje výsledky ďaleko lepšie ako tí, ktorí nemajú tieto certifikáty z týchto renomovaných organizácií a inštitúcií.
Žiaden problém, žiaden problém nie je, je to pridaná hodnota, ja si to vážim, naozaj je to dôležité, ale musím zopakovať to, čo nám dala jazyková škola na Palisádoch, stanovisko, a jasne povedala, že chýbajú tam niektoré veci, ktoré sa týkajú komplexného vzdelania v oblasti jazykovej prípravy, aby mohli absolvovať tie, tie, tie testy, ktoré sa týkajú všeobecného poznania anglickej kultúry, anglického jazyka, anglickej literatúry a tak ďalej a tak ďalej. Toto je o angličtine, nielen o komunikácii v cudzom jazyku.
Musím tiež zopakovať, že, a ja sa tomu nebudem venovať a už o tom hovoril môj predrečník pán spravodajca. Nebudem sa vyjadrovať k šedej mase učiteľov, to je názor pána Poliačika, prosím, je jeho osobný názor, a ja mám, samozrejme, iný názor. Ja sa skutočne radím s učiteľmi, či sú to mladí učitelia, ktorí majú všetky práva a majú možnosti, či sú to príslušníci staršej generácie, alebo tí, čo viacej pamätajú a niečo pre toto naše školstvo urobili. Aj u nás; opakujem, pán poslanec; môžu nadaní, vzdelaní, nadaní sa vzdelávať v niektorých predmetoch vo vyšších ročníkoch v zmysle existujúceho paragrafu 103 tohto zákona. Čiže žiaden problém nie je, je to rozhodnutie riaditeľa, je to rozhodnutie školy, aby takýmto spôsobom zaviedli tento systém, len treba čítať zákon, treba ho poznať a treba ho uplatňovať v praxi.
Čo sa týka municipácie obcí, minucipality obcí, nuž, musím povedať, pri mojej poslednej návšteve vo Fínsku, chvalabohu, pani ministerka nová fínska pre školstvo príde koncom januára na Slovensko a mnohým to tiež ešte povie, ja pevne verím, že navštívi aj výbor školský, bol by som veľmi rád, keby som to mohol dostať do programu. Vo Fínsku majú 400 municipalít, majú 5 a pol milióna obyvateľov ako Slovenská republika, a majú ďaleko väčšiu rozlohu v metroch štvorcových, kilometroch štvorcových.
Na Slovensku je to úplne naopak, áno, ak treba robiť zmeny, tak ich treba robiť komplexne a robiť ich s väzbou na znižovanie počtu municipalít, dokonca vo Fínsku sa rozhodla vláda ísť ešte s ďalším znižovaním počtu municipalít, zo 400 ešte menej. V Nórsku zo 600 ešte menej, je to ďaleko väčšia rozloha a vytvára preto všetky podmienky, lebo dobrá verejná správa, dobrá samospráva vyžaduje kvalitné podmienky povedzme plnoorganizovanej, plnoorganizovaných ponúk, ktoré môžu ponúknuť obyvateľom, občanom toho-ktorého štátu, využijúc internetu, využijúc elektronických služieb a zberných miest, ktorými môžu takýmto spôsobom, alebo kontaktných bodov, komunikovať.
Samozrejme, v tomto musíme ešte veľa urobiť a ja sa tiež priznávam, že tá diskusia s pedagogickými fakultami, pán poslanec Poliačik, je veľmi náročná, akých vychovávajú absolventov a či vychovávajú takých absolventov, ktorí vedia reagovať na nové trendy v oblasti vzdelávania, alebo či vychovávajú páni pedagógovia na vysokých školách - máme ich šesť pedagogických fakúlt a ešte máme prírodovedecké, filozofické fakulty na stredné školy, humanitné fakulty -, či ich vychovávajú tak ako tradične tým spôsobom a potom, keď prídu do školy, vlastne len nadväzujú na staré formy vzdelávacie. Ale musím opakovať, že sú mladí učitelia a ktorých a ktorým sa veľmi teším, a musím povedať aj to, že sú to učitelia, ktorí sú ocenení aj svojimi žiakmi v rámci Zlatého Amosa, a sú to učitelia, ktorí nemajú žiadne problémy s riaditeľmi škôl a so svojimi zriaďovateľmi zavádzať nové formy vzdelávacie, a žiaci to berú, a sú príkladom a môžu kľudne fungovať a môžu vytvárať tieto podmienky v oblasti vzdelávania tak, ako ste to vy povedali, ako to poznáme v niektorých krajinách Európskej únie a sveta.
Pán Hlina sa pýtal, že či existuje nejaká štúdia, ako sú výsledky, hodnotí výsledky málotriedok. No existuje jedna štúdia, musím povedať, že na Slovensku som to zadal v rámci nášho inštitútu školskej politiky mladým ľuďom, ktorí robia v tomto inštitúte, skutočne talentovaní mladí ľudia, ktorí pracujú, pretože na ministerstve bola prognostika alebo ústav, ústav informácií a prognóz, možnože ani informácie a prognózy sme v minulosti z toho nedostávali, preto prechádza závažnými zmenami a v podstate sa zlučuje s centrom vedecko-technických informácií. Žiaľ, predchádzajúca vláda to neriešila, žiadna prognóza odtiaľ neprichádzala. Sú tu mladí ľudia, ktorých som prijal na rezort, ktorí robia isté analýzy, ale poznáme aj analýzu takejto štúdie zo Škótska, ktorá hovorí, že výsledky málotriedok sú porovnateľné s výsledkami veľkých škôl, ale za oveľa viac a viac peňazí.
Čo sa týka ďalších mojich pripomienok a poznámok, znovu chcem opakovať a to je ten podstatný problém, ak máme najlepších učiteľov, aj o ktorých hovoril pán Poliačik, aj mladých učiteľov, tak ako povedal pán Andreas Schleicher, námestník riaditeľa pre vzdelávanie OECD, autor medzinárodných testov PISA. Adresoval to českej škole, to platí aj pre Slovensko rovnako, žiadne rozdiely, dlhé roky sme mali spoločný systém a spoločne sme vychovávali ľudí: "Najlepší učitelia u vás pôsobia v pohodlí elitných škôl, to nie je dobrá stratégia. Tí najlepší učitelia by mali ísť do tých ťažkých, do toho ťažkého prostredia a mali by tam pôsobiť, ale, samozrejme, násobne za to aj ohodnotení." Toto je cesta, aby sme aj tieto veci na Slovensku menili.
Problém je ďalej selekcia. Selekcia tak najlepších, ako aj najslabších žiakov. Však stále to otvárame, najlepších vyberáme, najslabších dávame do nejakých teda tzv. špeciálnych škôl atď., atď. a zostáva tam priemer. A cez priemer nie je schopný ten učiteľ, aby dosiahol lepšie a lepšie výsledky. A preto hovorím a opakujem a znovu to podčiarkujem, vážené dámy a vážení páni, že to, čo sa konštatovalo, že Poľsko sa rozhodlo ísť zásadnou reformou - a nebolo to ľahké - v rokoch 1999 až 2001, že zrušilo tento systém delenia a že je tu plnohodnotné základné vzdelávanie s vyšším vzdelávaním, teda prvý a druhý stupeň do 16 rokov života dieťaťa; bol správny prístup. To isté, čo majú Fíni od 7 rokov do 16 rokov, to isté - a znovu to opakujem a treba to povedať -, že to platí aj pre Estónsko. Práve Estónsko vôbec takýto stratifikovaný systém nepozná, naopak, je tam, do 16 rokov sú deti vzdelávané, či tie slabšie, či tie najlepšie v plne integrovanej škole. A práve preto Poľsko ide hore v rámci PISA, práve preto Fínsko je stále na špici a práve preto Estónsko takto rýchlo vybehlo. A naviac je tam pridaná hodnota u Estónska, že sa rozbehli aj s digitalizáciou výrazne a výrazne sa rozbehli aj v rámci internetizácie a internacionalizácie školstva. Áno, toto sú tie pridané hodnoty a znovu opakujem, nie počty žiakov sú rozhodujúce.
K individuálnemu prístupu, znovu to hovorím, čo hovorí Andreas Schleicher, nebráni veľký počet žiakov, ale zlý prístup učiteľa. A často to, čo vo Fínsku neexistuje - a môžete sa opýtať pani ministerky, keď príde -, vo Fínsku o tom, kam ten žiak má ísť po 16 rokoch, rozhoduje učiteľ a žiak, nie rodič. Akonáhle rodič by začal do toho vstupovať, tak je to chyba. Choďte do Fínska, porovnajte to a budete to vidieť a budete vidieť, koľko je tam súkromných škôl a koľko je tam verejných škôl, minimálne, desatiny percenta súkromných; a verejných škôl kvalitne pripravovaných, moderných škôl, ktoré dosahujú takéto skvelé výsledky. Týka sa to aj Švédska, týka sa to aj Nórska a týka sa to aj Dánska. Všade v podstate nie je to cesta, ktorú doteraz máme, ale nechcem teraz mentorovať, pretože problém ma trápi. Výsledky nám dokázali a ukázali, že osemročné gymnáziá, na ne idú takmer všetci, ktorí sa tam hlásia. A môžem vám povedať a celkom úprimne, že poznám jedného otca, ktorý povedal: Ak tam nebude moje dieťa prijaté, môj chlapček, tak bude mať doma teror, musí ísť na to osemročné gymnázium, lebo ja mám vysokú školu. Ale to dieťa na to talent nemalo a nemá, my ho ideme trápiť. My ho dostávame do prostredia, kde to nie je dobré, kde by sa možno cítilo v tej plnohodnotnej, plnoorganizovanej základnej škole, kde sú aj tí najlepší, aj tí najslabší, ďaleko lepšie ako v tom, že ich vyťahujeme do prostredia, kde nemá na to predpoklady a kde nie je schopný sa adaptovať. Vytvárame podmienky preto, že to dieťa stráca v podstate akúkoľvek silu, vieru vo vlastnú osobnosť, vo vlastnú individualitu, lebo je ubíjaná už tým, že takýmto rozhodnutím často rodičov, ktorí nepochopia, že to dieťa často nemá na tú školu, ale že by bolo lepšie, keby zostalo na základnej škole a sa mu dlhodobo venovalo a možnože v ôsmej triede môže ísť na bilingválne gymnázium a bude ďaleko úspešnejšie ako takto, keď ide po štvrtej, resp. piatej triede do osemročného gymnázia.
To je otvorená diskusia, o nej musíme, samozrejme, hovoriť a ja sa jej nebránim, pretože naozaj výsledky, ktoré máme, našich 15-ročných žiakov podľa medzinárodnej štúdie OECD PISA 2012 sa zhoršili, aj mimoriadne sa zhoršili osemročné gymnáziá. A tu si treba postaviť otázku prečo. Prečo sa zhoršili u osemročných gymnázií? Pretože - znovu opakujem - Estónsko išlo míľovými krokmi vpred, nemá stratifikovaný vzdelávací systém, pani poslankyňa, nemá vzdelávací systém stratifikovaný. Stretol som sa nedávno s ministrom školstva, do 16 rokov sú všetci v jednej základnej škole, sú plne pripravovaní a vzdelávaní spoločne, a preto, opakujem, preto majú dobré výsledky, okrem iného aj preto majú dobré výsledky! Ale išli sme tou cestou, treba nájsť nejaký konsenzus, hľadať možnosti, aby sme tie deti, ktoré pôjdu na osemročné gymnáziá, prijímali na základe pohovorov, kvalitných testov, aby na to mali predpoklady už po ukončení prvého stupňa základnej školy, aby boli dobre na to pripravené a súčasne, aby sa na tomto osemročnom gymnáziu netrápili a nemuseli na dvakrát maturovať; ako videli sme teraz tie výsledky z maturity, tie opakované, že absolútne na to nemali schopnosti a neboli možné, neboli možné zmaturovať, či už z matematiky, či zo slovenského jazyka, alebo z angličtiny.
Ďakujem vám za pozornosť. Chcem ešte pripomenúť, že obidva návrhy, ktoré predložili pán poslanec Blanár a pán poslanec, pán poslanec Petrák podporujem, aby sme za tieto dva návrhy hlasovali. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, poslanecký zbor, dovoľte, aby som v úvode prerokovávania tohto druhého čítania návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 717, urobil úvodné slovo. Možnože bude trošku dlhšie, lebo budem musieť reagovať aj na najnovší vývoj, ktorý sa v poslednom týždni odohral pri hodnotení PISA Slovenskej republiky.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu pripravilo tento návrh, v ktorom, aby som bol čo najstručnejší, v tej úvodnej časti sa navrhuje zvýšiť maximálne počty žiakov v triedach na druhom stupni základných škôl a zvýšiť maximálne počty žiakov v triedach stredných škôl o jedného žiaka oproti súčasnému stavu, určiť minimálne počty žiakov v triedach základných škôl, stredných škôl, praktických škôl a odborných učilíšť. Doplnili sa osobitné dôvody, za ktorých bude môcť zriaďovateľ základnej školy určiť nižší počet žiakov v triede, ako je najnižší počet, umožniť vzdelávanie žiakov základnej školy viacerých ročníkov prvého stupňa v jednej triede len z dvoch ročníkov prvého stupňa základnej školy.
Zmeny týkajúce sa počtu žiakov v triede základnej školy a strednej školy sa začnú uplatňovať až od 1. 9. 2015, aby mal zriaďovateľ školy dostatok času sa na ne pripraviť, povoliť riaditeľovi školy doplniť počet žiakov vzdelávaných v triede z titulu povolenia štúdia v zahraničí až na maximálny počet žiakov v triede, upraviť hodnotenie žiakov s mentálnym postihnutím pre vyjadrenia stupňov a s komentárom o dosiahnutých vzdelávacích výsledkoch, zrušiť jazykové certifikáty ako náhradu maturitnej skúšky z cudzieho jazyka s tým, že podporujem návrh, ktorý prešiel aj vo výbore, s odložením o jeden rok, umožniť vzdelávanie detí a žiakov v školách pri zdravotníckych zariadeniach aj pedagogickým zamestnancom inej špeciálnej školy.
V novele zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje najmä: po prvé, umožniť zriaďovateľovi školy schvaľovať okrem počtu prijímaných, počtu žiakov aj počet tried. Toto je dôležitá podmienka na zmenu spôsobu financovania základných škôl a stredných škôl na triedu v kombinácii, samozrejme, na jedného žiaka, upraviť podmienky na financovanie súťaží a predmetových olympiád. Prirodzene, zvýrazním, s možnosťou aj finančných ocenení našich najlepších účastníkov na medzinárodných predmetových olympiádach.
V novele zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov sa navrhuje najmä každoročne zverejňovať metodiku prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl v rámci dohodovacieho konania, zriaďovateľom štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení a zosúladiť ustanovenie zákona č. 597/2003 Z. z. v oblasti financovania nákladov na učebnice, pracovné zošity a učebné texty s ustanovením § 13 školského zákona.
Súčasťou, samozrejme, sú aj pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podporené rezortom školstva, najmä zníženie byrokracie, administratívy pre našich učiteľov v rámci pedagogickej dokumentácie, čo výrazne posilní spoločenský status a prácu predovšetkým odborných a pedagogických zamestnancov na našich školách. A samozrejme aj - a to chcem tu podčiarknuť - po dohode a so škrípajúcimi zubami opätovný odklad toho limitu 5-percentného pre osemročné gymnáziá o ďalšie dva roky napriek tomu, že legisvakačná doba v roku, od roku 2008 bola do roku 2011, potom prišiel pozmeňovací návrh na ďalšie dva roky a teraz opäť ideme k tomuto návrhu. A chcem podčiarknuť, že kým celé Slovensko si tieto veci vedelo splniť a dostať sa do tohto priemeru, Bratislava aj napriek tomu, že uznávam, že je tu väčší a väčšia kapacita šikovných detí, ale tých 30 % detí, ktoré jednoducho chodia - viac ako 30 % - na osemročné gymnáziá, je nad rámec aj so zámerom, ktorý ešte pripravoval môj predchodca, dávny predchodca pán profesor Pišút v rokoch 1990 - 1991.
A teraz mi, dovolím si povedať niekoľko poznámok k osemročným gymnáziám, lebo, samozrejme, bude zase okolo toho diskusia a je mojou povinnosťou urobiť krátku genézu toho, prečo som sa aj ja rozhodol o predĺženie a prečo presadzujem, aby sa dodržiaval limit hore-dole 5 až 7 % osemročných gymnázií. A potvrdzujú ma k tomu, k tomuto rozhodnutiu dokonca výsledky PISA, ktoré boli zverejnené včera, na celom svete v rámci hodnotených štátov a medzi nimi bola aj Slovenská republika. A musím povedať, že to hodnotenie, ktoré bolo robené v marci a apríli minulého roku za rok 2012, nedopadlo pre Slovensko príjemne a osobitne nedopadlo dobre pre osemročné gymnáziá.
Zmena tohto vzniku osemročných gymnázií vznikla na návrh poslancov vtedajšieho Federálneho zhromaždenia Československej federatívnej republiky Blanky Hykovej a Jiřího Ládra. Nikde, ani v dôvodovej správe citovaného zákona - vtedy sme boli v spoločnej republike - som nenašiel, že by bol dôvod vzniku gymnázií s viacročným štúdiom talent detí. Ale keďže som pamätník, zvyklo sa takto odôvodňovať ich existenciu. Jeden bývalý zamestnanec ministerstva ich však už vtedy pomenoval ako spomienkový optimizmus na Rakúsko-Uhorsko a bývalú Československú republiku, keď sa žiaci členili na žiakov gymnázií - budúca inteligencia študujúca na univerzitách - a žiakov meštianskych škôl - budúci remeselníci alebo technickí pracovníci. Naviac vtedy, ako dobre viete, za prvej republiky existovali reálne gymnáziá zamerané na prírodné vedy a gymnáziá všeobecné, humanitné. Dnes je to obrovská zmeska.
Pamätníci z tohto obdobia však vravia, že išlo o vytvorenie školy, kde by boli, kde by mali byť vzdelávané už vysoko vyhranené deti v oblasti matematiky a, opakujem, matematiky alebo prírodných vied, s vysokým predpokladom štúdia na vysokej škole. Už vtedy sa predpokladalo, že takýchto žiakov by malo byť podľa Gaussovej krivky približne 5 % v populačnom ročníku. Môžeme teda povedať, že tak ako v ostatných štátoch gymnáziá s osemročným štúdiom vznikli s dobrým úmyslom pomôcť žiakom, ktorí sú dobrí v oblasti vzdelávania, v matematike, prírodných vedách, ako aj v ostatných predmetoch. Aby bol zabezpečený výber takýchto žiakov, bol na prijímacie skúšky na tieto osemročné gymnáziá určený samostatný termín. Na takéto štúdium boli prijímaní úspešní absolventi štvrtého ročníka, teda mali možnosť vykonania maturitných skúšok o rok skôr ako žiaci, ktorí študovali v päťročných alebo osemročných gymnáziách.
Keď sme u nás k tomuto stratifikovanému vzdelávaciemu systému sa vracali, niektoré štáty, ktoré sa daným problémom vážne zaoberali, od takého systému ustupovali. Poľsko zrušilo stratifikovaný systém vo veľkej reforme koncom minulého storočia a začiatkom tohto storočia a tisícročia. Podobne žiaden stratifikovaný systém nepoznáme vo Fínsku a osobitne v Estónsku. A hovorím preto tieto krajiny, lebo tieto krajiny dosahujú najlepšie výsledky meraných výsledkov PISA pätnásťročných detí. A dokazuje to aj to, že Poľsko postupne za roky 2000 až 2013 išlo obrovským skokom vpred v tejto oblasti.
Autorka Straková vo svojom článku Pridaná hodnota studia na víceletých gymnáziách vo světe dostupných dátových zdrojů; bol to časopis, je to časopis sociologický, ktorý vychádza v Čechách; z roku 2010 uvádza základné zistenia viacerých výskumov vo svete, ktoré by som mohol zhrnúť do nasledovných bodov a ktoré by som mohol použiť aj pre náš vzdelávací systém. Každý sledovaný vzdelávací systém začal s vyčleňovaním žiakov s cieľom zabezpečiť vyššiu kvalitu vzdelávania pre nadaných a talentovaných žiakov v určených oblastiach. Postupom rokov sa však jedným z rozhodujúcich ukazovateľov stal socioekonomický status rodičov. Z uvedeného vyplýva, že v osemročných gymnáziách sú žiaci rodičov, ktorí dosiahli vyšší stupeň vzdelania a majú vyšší socioekonomický status ako rodičia detí, ktoré síce dosiahli vzdelávacie výsledky, aby mohli študovať na osemročných gymnáziách, ale zostali na základnej škole. Zvyšujú sa tak sociálne rozdiely, nakoľko medzinárodné štúdie dokazujú a odporúča nám to aj OECD, aj Národný program reforiem zo strany Európskej únie, že v hlavnom prúde zostávajú chudobnejšie a marginalizované skupiny. Je síce pravda, že u žiakov, ktorí sa vzdelávajú v osemročných gymnáziách, je štatisticky vyšší predpoklad, že dosiahnu vyšší stupeň vzdelania, aký by dosiahli, keby zostali v hlavnom prúde, je však ale aj pravda, že je štatisticky vyšší predpoklad, že žiaci, ktorí zostanú v hlavnom prúde, dosiahnu nižší stupeň vzdelania, aký by dosiahli, keby sa vzdelávali spoločne so žiakmi, ktorí odišli do osemročných gymnázií.
To nehovorím, že po ôsmom ročníku základnej školy odchádzajú deti úspešne a úspešní žiaci do bilingválnych gymnázií. Ale v tomto prípade poznáte môj názor. Oblasť bilingválnych gymnázií päťročných je z mojej strany podporovaná s tým, že najmenej dve tretiny predmetov sa učia v cudzom jazyku.
Slovenská republika má už niekoľko rokov možnosť objektívne porovnávať výsledky absolventov osemročných gymnázií s výsledkami absolventov štvorročných gymnázií na maturitných skúškach. A môžeme konštatovať, že neexistuje - opakujem - štatisticky významný rozdiel medzi úspešnosťou absolventov osemročných gymnázií a absolventov štvorročných gymnázií. Výnimku tvoria cudzie jazyky, nakoľko v osemročných gymnáziách je zabezpečená osemročná kontinuita vzdelávania v konkrétnom jazyku. Tu však dosahujú lepšie výsledky práve spomínané bilingválne gymnáziá. A v súčasnosti, že sme zaviedli ako povinný jazyk angličtinu, sa aj tento, musím povedať, rozdiel malý bude stierať.
Jeden rozdiel predsa však je. A to, že na absolventov osemročných gymnázií prispievajú daňoví poplatníci priemerne o 800 eur viac, lebo prvé štyri roky štát poukazoval na ich nižšie stredné vzdelanie priemerne o 200 eur ročne viac ako na žiaka základnej školy. Druhý stupeň základnej školy a prvé ročníky osemročného gymnázia poskytujú rovnaký stupeň vzdelania, nižšie stredné vzdelanie, ktoré je rovnocenné, či ho získal žiak na základnej škole, alebo v štvrtom ročníku osemročného gymnázia. Na vzdelávanie v osemročnom gymnáziu však platia daňoví poplatníci viac ako na vzdelávanie v základných školách. S tým sa netrápim, keby tu bola tá Gaussova krivka, tých 5 % tých naozaj talentovaných a úspešných žiakov, ktorí majú na absolvovanie takéhoto gymnázia tejto formy predpoklady. Aj toto bol dôvod navrhnutého opatrenia, ktoré nám OECD odporučilo, a to zrovnoprávniť financovanie pre druhý stupeň základných škôl a prvé štyri ročníky osemročných gymnázií. Bolo to v Národnom programe reforiem pripravených na rok 2012 zo strany predchádzajúcej vlády a my sme v tomto takisto pokračovali. K tomu sa prihlásila dokonca, ako znovu opakujem, aj predchádzajúca vláda. A súčasná vláda sa k nemu zaviazala v časti 3.2.1.1 Regionálne školstvo v Národnom programe reforiem v Slovenskej republike 2012, ktoré schválila vláda na svojom zasadnutí.
Problematikou existencie predčasného stratifikovaného vzdelávacieho systému sa zaoberali aj niektorí renomovaní odborníci. Naozaj chcem odborne posúdiť túto tému. Slavín v roku 1987 a 1990 hovorí, že poskytovať v rámci verejného školstva niektorým žiakom v povinnom vzdelávaní lepšie výučbové podmienky ako iným je antidemokratické. Zo správy, ktorú vydáva každoročne OECD, vyplýva, že optimálny vek pre prvú selekciu žiakov je 16 rokov. Toto urobili Poliaci po veľkej reforme, a preto sú teraz veľmi úspešní. Fíni to majú dlhodobo a, samozrejme, hovorím aj o tom, že stratifikovaný systém nepoznáme v Estónsku, ktoré dosahuje skvelé výsledky v rámci meraní, meraných výsledkov v rámci PISA. Či sú to prírodné vedy, či je to matematika, alebo materinský jazyk. Neselektívne vzdelávacie modely sú demokratickejšie a znižujú sociálne rozdiely, zvyšujú celkovú vzdelanosť, čo má v konečnom dôsledku pozitívny aj ekonomický dopad na spoločnosť.
V roku 2001 sa touto problematikou zaoberali napríklad aj Miroslav Beblavý a Martina Kubáňová v Národnej správe o vzdelávacej politike. V správe sa konštatuje, a to chcem tu citovať: "Kým v minulosti bolo chudobu možno prekonať individuálnou životnou stratégiou, dnešná chudoba je dôsledkom systémových zlyhaní, okrem iných aj systému vzdelávania. Nedá sa prekonať inak než systémovou zmenou. Rovnosť šancí v prístupe k vzdelávaniu je základnou podmienkou pre redukciu chudoby prameniacej z nedostatočnej prípravy na uplatnenie v ekonomike založenej na poznaní, na informáciách. Vzdelávací systém však v skutočnosti sám produkuje", ešte ďalej citujem, "nerovnosti, keďže niektorých vyberá a umožňuje im dosahovať vysoké výsledky, kým druhých necháva hlboko pod nimi. Tak vytvára základ pre stratifikáciu, ktorá často odráža sociálny pôvod, nie skutočné schopnosti. Vzdelávací systém preto do veľkej miery nemožno označiť za autonómny, keďže sa vo veľkej miere podieľa na reprodukcii sociálneho poriadku a tým tiež aj sociálnych nerovností." V zmysle uvedeného nám už niekoľko rokov OECD odporúča stratifikáciu nášho vzdelávacieho systému. Keď už nie zrušiť, tak aspoň redukovať, podčiarkujem.
Zákonodarca v roku 2008 nechcel, aby sa redukcia uskutočnila skokom, a preto určil trojročné prechodné obdobie, v ktorom sa mali osemročné gymnáziá dostať postupne na päťpercentnú hranicu v priemere. Sedem krajov sa s touto úlohou pomerne bez problémov vyrovnalo a vedelo vysporiadať, pred školským rokom už 2011/2012 sa pohybovali na úrovni šiestich až siedmich percent. Problém je Bratislavský kraj, kde sa tento percentuálny podiel pohyboval okolo 30 % z populačného ročníka. Potvrdili sa odhady odborníkov, že ide hlavne o socioekonomický status a nie talent, a najväčší odboj proti redukcii sa zdvihol práve z Bratislavského kraja, v ktorom je najvyššia životná úroveň, najnižšia nezamestnanosť a možno aj najvyššia koncentrácia vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov, to priznávam. Ale práve to je taktiež jeden z problémov, že prijatie žiaka do osemročného gymnázia by nemalo byť závislé od dosiahnutého stupňa vzdelania rodičov. To je tiež faktor, ktorý nám vyčíta PISA. Do tohto tlaku sa nám v roku 2010 pri prerokúvaní novely školského zákona zapojili aj poslanci Národnej rady, moji kolegovia, keď bol prijatý pozmeňujúci návrh vtedajšej vládnej koalície na predĺženie termínu o ďalšie dva roky. Dôvodmi, rozhodujúcimi dôvodmi, že rozhodujúcimi kritériami by mala byť kvalita a pani poslankyňa Rosová dokonca pripustila ďalšiu odbornú debatu vôbec o existencii osemročných gymnázií. Ja aj keď som bol opozičný poslanec, ale vtedy predsedom výboru školského, som opozičný, tento návrh ako opozičný poslanec pozmeňujúci aj podporil. Vtedajšia vládna koalícia však v tejto veci už nekonala od roku 2010 a, žiaľ, sme nekonali dokonca ani my, i keď sme urobili isté opatrenia. A to treba tiež priznať.
Samozrejme, orgány miestnej štátnej správy dostali pokyn, aby pred určením počtov žiakov prvých ročníkov osemročných gymnázií pre rok 2014/2015 najprv oslovili zriaďovateľov, aby určili, ktorým osemročným gymnáziám prerozdelia pridelenú kvótu päť percent populačného ročníka. Nedočkali sa však výsledku, a preto orgán miestnej správy v školstve rozhodol tak, že racionalizácia sa uskutočnila - a hovorím teraz konkrétne na súčasné obdobie - len v štátom zriadených osemročných gymnáziách a v ostatných osemročných gymnáziách, keďže spolupráca so zriaďovateľmi absentovala, rozhodovalo sa matematicky. Táto vláda v predchádzajúcej novele školského zákona vytvorila predpoklad kvalitného výberu dokonca pre všetky stredné školy, ale najmä pre osemročné gymnáziá tým, že uložila povinnosť prijímacej skúšky pre všetky stredné školy, teda aj osemročné gymnáziá. Redukciou ponúkaných kapacít na 5 % populačného ročníka vytvorila podmienky na tvrdé a naozaj tvrdé konkurenčné prostredie, že len tí najlepší, tí najkvalitnejší sa môžu zúčastniť tejto formy vzdelávania v rámci osemročných gymnázií.
Ministerstvo musí, samozrejme, pozerať na vzdelávací systém ako celok a v záujme jeho skvalitnenia niekedy musí urobiť aj také opatrenia, ktoré sú nepopulárne. A to je jedným z nich. Napriek tomu som sa rozhodol, opakujem, súhlasiť s tým, že ministerstvo školstva bude súhlasiť s návrhom na ďalšie predĺženie lehoty na 5 % populačného ročníka o dva roky, a v ďalšej novele školského zákona sa pokúsime nastaviť ešte prísnejšie a presnejšie kritériá, to je po prvom polroku budúceho roku, v tejto oblasti, aby sme sa konečne vrátili do stavu, ktorý by bol prijateľný. Samozrejme, nielenže tu ide o odporúčania, nie že ide o odporúčania Komisie a nielenže ide o odporúčania PISA, ale naozaj musíme v tejto veci urobiť poriadky.
Musím tiež povedať, že výrazne poklesol počet žiakov osemročných gymnázií na základe meraní oproti roku 2009 v roku 2012 v top kategórii. A ešte výraznejšie poklesol, že máme tam skutočne žiakov, ktorí sú nekvalitne pripravení a ktorí rozšírili tento počet aj vďaka tomu, že sa nerobí žiaden konkrétny kvalitatívny a efektívny výber, ale na niektoré osemročné gymnáziá sa dostáva každý, kto sa chce dostať na osemročné gymnázium. Príčin tohto poklesu úrovne je niekoľko a je potrebné ich všetky zanalyzovať, respektíve mnohé sú zanalyzované v správe o stave školstva. Ide o merania vo vzťahu k PISA rokov 2003, 2006, 2009, a najmä rok 2012. Nemôže to tešiť nikoho, ani poslancov tohto parlamentu, ani politikov, ani odborníkov a, samozrejme, nemôže to tešiť ani riaditeľov škôl a rodičov, a prirodzene aj žiakov.
Príčin tohto poklesu úrovne je niekoľko a teraz ich spomeniem: Silná a skorá selekcia žiakov do rôznych typov škôl, najmä osemročné gymnáziá, silný vplyv sociálnoekonomického statusu a rodinného prostredia žiakov na ich úspešnosť vo vzdelaní, nadpriemerný oproti vyspelým krajinám OECD. Z dôvodu selekcie žiakov a vplyvov sociálneho zázemia na výsledky žiakov dochádza k veľkým rozdielom vo výsledkoch žiakov v rámci jednotlivých škôl aj medzi jednotlivými školami, postupný nárast počtu žiakov so sociálne znevýhodneného prostredia vo vzdelávacom systéme, najmä rómski žiaci, veľa dlhodobo neriešených problémov v odbornom vzdelávaní, podhodnotený sociálny status učiteľa, jeho neprimerané odmeňovanie za kvalitnú prácu a odliv kvalitných učiteľov do iných profesií na trhu práce, nízka motivácia žiakov usilovať sa o vynikajúce výsledky, nízka kvalita pedagogických dokumentov a najslabší žiaci nedostávajú systémove dostatočnú podporu zo strany škôl, napríklad vo forme doplňujúcej prípravy na vyučovanie, individuálne prispôsobenie tempa pri jeho vzdelávaní žiakov, ktoré by zohľadňovalo predpísaný aspoň minimálny štandard.
Čiže chcel by som naozaj váženému plénu adresovať isté aj moje, by som povedal, moju nespokojnosť, neteší ma tento stav. Ten rok 2012 je naozaj varujúci, ešte nezachytil reformné ročníky, teda reformný ročník deviatakov a štvrtákov po roku 2008. Ešte vychádza v podstate zo starého vzdelávacieho systému, napriek tomu mám aj vo vzťahu k budúcnosti vážnu obavu, aby sme sa ešte viacej v tejto oblasti neprepadli. V budúcom období, v tých ďalších troch rokoch, budú hodnotené prírodné vedy, potom sa vrátime k jazykovej gramotnosti a napokon znovu sa vraciame k matematickej gramotnosti, kde sme skutočne za posledné obdobie totálne, totálne prepadli, a najvyššie a najhoršie výsledky dosiahli osemročné gymnáziá, teda prvé ročníky, štvrté ročníky osemročných gymnázií, nie, samozrejme, gymnázií bilingválnych a štvorročných gymnázií. Tam sú tie výsledky pozitívne.
Ešte by som chcel zopakovať odporúčania Andreasa Schleichera, námestníka riaditeľa pre vzdelávanie v OECD a autora medzinárodných testov PISA. Adresoval to českému prostrediu, ale to je v podstate rovnaké ako slovenské. Boli, dlhé roky sme žili v jednej Československej republike. A povedal v tom svojom rozhovore pre časopis Respekt z konca novembra tohto roku nasledovné: Najlepší učitelia u vás pôsobia v pohodlí elitných škôl, to nie je dobrá stratégia. Váš problém je selekcia, tak najlepších, ako aj najslabších žiakov. A napokon individuálnemu prístupu nebráni veľký počet žiakov, ale zlý prístup učiteľa. To sú odkazy pre české prostredie, ale v podstate rovnaké, relevantné, ktoré sa odráža aj v slovenskej politike. Chcel by som; v školskej politike...
Chcel by som tiež zareagovať na zbytočné vykopávanie dverí otvorených v súvislosti s tým, že rok máme už teraz schválené a zazmluvnené tri projekty pre skvalitnenie vyučovacieho slovenského jazyka, literatúry na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín s metódou vyučovania cudzích jazykov, zlepšením kvality vzdelávacích programov vysokých škôl, a preto by som poprosil aj pána poslanca, lebo musím na to reagovať ešte predtým, ako on bude hovoriť. Urobili sa konkrétne kroky, boli oslovené pedagogické strediská a najmä pedagogické stredisko, ktoré je zriadené v Komárne, aby spolupracovalo s týmito vysokými školami a pripravilo tento nový vzdelávací program výučby slovenského jazyka na princípe cudzieho jazyka a na princípe, na princípe komunikácie s jazykom slovenským aj v týchto slovenských školách s vyučovacím jazykom maďarským. A, prirodzene, neuznávam ani ďalšie veci, ktoré boli povedané, ale na to môžem reagovať až potom v záverečnej reči, ktoré iste budú predostreté v rámci rozpravy k tomuto návrhu, návrhu novely zákona.
Ďakujem vám veľmi pekne a teším sa na diskusiu.

Budem sa snažiť byť stručný. Predovšetkým výber recenzentov sa v tej databáze orientoval predovšetkým priamo na pedagógov, priamo z pedagogického procesu. Nikto lepšie nemôže poznať problematiku tej-ktorej triedy, teda ročníka v jednotlivých školách, a tých predmetov, za ktoré nesie zodpovednosť, kto vie, čo tie deti z hľadiska metodického, z hľadiska didaktického potrebujú. Ja nemôžem teraz povedať priamo, či tam sú psychológovia alebo nie sú psychológovia. Výber je predovšetkým robený z oblasti teda fakúlt pedagogických, z našich univerzít. A osobitne sú tam ľudia v rámci predmetových komisií pre jednotlivé predmety, ktoré sú schválené v Štátnom pedagogickom ústave. A sú tam zástupcovia učiteľov, ktorí majú právo k tejto veci povedať svoj názor a vysloviť ho aj na týchto vnútorných hodnoteniach, recenzných. Prirodzene, otvorený proces je na diskusiu aj pre rodičov, ale nie priamo v zastúpení týchto komisií. Celkom úprimne priznávam, že takýto spôsobom celá táto smernica z roku 2011 nebola nastavená. A ak budú v podstate niektoré ďalšie problémy vznikať, budeme sa musieť zamerať na to, že tú smernicu z roku 2011 budeme musieť zmeniť a obsahovo a aj z hľadiska metodiky, aj z hľadiska didaktiky upraviť tak, aby nám nevznikali podobné problémy. Toľkoto z mojej strany.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja si dovolím, ak je to možné, lebo takisto obdobná otázka je aj otázka č. 14, keďže tu aj pán poslanec nie je, v podstate hovoriť širšie o tejto problematike a takýmto spôsobom sa snažiť odpovedať pánovi poslancovi Vašečkovi.
Treba povedať, a to je najpodstatnejšie a najdôležitejšie, že stala sa tam jedna vec v jednom texte. Čiže celý šlabikár nie je zlý, ale je tam jedna chyba, vážna chyba, môžeme sa o tom baviť, ktorá bola a ktorá sa objavila v tomto šlabikári.
Chcel by som hneď v úvode, pán poslanec, na vašu otázku odpovedať, že ministerstvo na základe môjho pokynu prijalo v týchto dňoch niekoľko podnetov a, samozrejme, aj rozhodnutí, ktoré by chcelo urobiť v rámci tej diskusie, ktorá prebehla aj priamo na pôde ministerstva školstva. Vzhľadom na uvedené hodlá ministerstvo školstva toto promptne preveriť. A z toho dôvodu som dal pokyn operatívne zvolať pracovné stretnutie k danej problematike za účasti tak autorov učebnice, ako aj pedagogickej a rodičovskej verejnosti. Cieľom predmetného stretnutia bude zosumarizovať a posúdiť všetky relevantné informácie zúčastnených strán. A po ich vyhodnotení stanovím ďalší postup. Dnes o tretej popoludní prijímam predstaviteľov, a to pána arcibiskupa Bobera, pána arcibiskupa Zvolenského a rektora Katolíckej univerzity. Budeme tam riešiť aj iné veci. A chcem aj, samozrejme, s nimi prediskutovať tento problém.
Chcel by som tiež pripomenúť, že ten proces celého schvaľovania učebníc sa riadi podľa noriem, ktoré tu boli schválené. A ja som do nich v podstate nezasahoval, musím nechať v podstate autonómne rozhodovanie. Ale chcem predovšetkým podčiarknuť, že sa to deje v súlade so smernicou č. 10 z roku 2011, ktorou sa upravuje postup Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a priamo riadených organizácií pri výbere a schvaľovaní učebníc, v zmysle ktorej odborné posudzovanie novej učebnice zabezpečuje, a to podčiarkujem, Štátny pedagogický ústav a recenzenti menovaní ministrom školstva z registra recenzentov, ktorý je k dispozícii a ktorý sa nachádza aj na webovej stránke, teda konkrétneho Štátneho pedagogického ústavu, z radov odborníkov pre príslušnú vzdelávaciu oblasť a vyučovací predmet. Som, samozrejme, presvedčený, že takto nastavený proces odborného posudzovania a schvaľovania nových učebníc je istou garanciou kvality, aby do toho nezasahovali na jednej strane štátni úradníci, ani minister, ale, samozrejme, aby sa po stránke odbornej nezávisle jednotlivé pripravované učebnice realizovali.
Treba tiež povedať, že výber autorov je v kompetencii jednotlivých vydavateľstiev, taký je zákon. Ja, samozrejme, do toho nezasahujem a ani nemienim zasahovať. Oni si vyberajú autorov. A sú, samozrejme, na druhej strane zodpovední recenzenti, aby posúdili kvalitu textu a jeho primeranosť podľa jednotlivých ročníkov a predmetov, ktoré sa vyučujú na našich školách. Ak sa stala chyba, tak, samozrejme, budeme ju môcť analyzovať na základe toho stretnutia a potom budete, pán poslanec aj ďalší, ktorí sa v tejto veci angažujete, informovaní, aké postupy sme prijali. V priebehu dvoch-troch týždňov budete o tom informovaní aj listami, konkrétne vy, pán poslanec, lebo ste ma interpelovali. A takýmto spôsobom sa budem snažiť vec dostať do správneho rámca, aby nevznikali v budúcnosti podobné problémy. Toľkoto z mojej strany.

Ďakujem veľmi pekne za vystúpenia, za pripomienky, návrhy a odporúčania. Mojou povinnosťou je, samozrejme, dať aj informácie, aj tie najnovšie informácie. Verte mi, že tento návrh alebo táto novela zákona je pripravovaná nezištne nielen vo vzťahu k súčasnosti, ale aj vo vzťahu k budúcnosti, pretože mnohé takéto obsahy zákonov poznám vo vyspelých štátoch. A vytvárajú v podstate istý rámec a podmienky pre to, aby sa situácia na Slovensku mohla zmeniť aj v tom pozitívnom slova zmysle.
Aby som bol presný, dovolím si hneď informovať pána Beblavého, že my sme sa, samozrejme, neuponáhľali na rezorte, čakali sme aj na záverečné hlasovanie a, samozrejme, po druhé, mrzí ma, ja som, samozrejme, bol práve vtedy práceneschopný v pondelok minulý týždeň, že ste neboli na výbore, kde bol aj môj štátny tajomník, aj generálny riaditeľ, kde sa veci dali, mohli ujasniť. A teraz nebudem hovoriť o tých jednotlivých šiestich oblastiach. Špeciálne jedna úplne z toho vypadla, nie preto, že sa vyhlásila, to bola tá diskutovaná otázka výroby a špeciálnych motorov do helikoptér. Prosím, ale, po druhé, treba tiež povedať, že sme museli počkať na súhlas ministerstva financií, lebo na základe toho sme dali súhlas aj my. Včera sme dostali súhlas z ministerstva financií k týmto projektom alebo k týmto dohodám alebo zmluvám perspektívne s tým, že budú dopracované ďalšie procesy v priebehu tohto týždňa.
A môžem tiež konštatovať, že sme aj pri tomto, tej problémovej situácii, ktorá je, hľadali prostriedky v rámci rezortu, aby sme mohli mať do budúcnosti ich aj narozpočtované. Netvrdím, že je to všetko ideálne. Ale tým odporúčaním aj Hospodárskej a sociálnej rady, kde boli partneri, či už z RÚZ-ky, Asociácie zamestnávateľských zväzov alebo Klubu 500 a ďalší, skutočne majú osobitný záujem, aby sme podporovali túto oblasť, a to výrazné prepojenie výskumnej, vývojovej základne aplikovaného výskumu až do tých inovácií, kde máme skutočne veľa problémov. A je to dlhodobou Achillovou pätou Slovenska. A verte mi, že mám záujem, aby sa veci začali v tejto oblasti meniť.
Treba tiež povedať, že kým v tých číslach, čo sa týka výdavkov na vedu a výskum, sme na jednom z posledných miest v rámci Európskej únie. V rámci inovácií na poslednom stretnutí ešte za predsedníctva Írskej republiky v Dubline za prítomnosti pani Quinnovej bola prezentovaná tabuľka, tak v tých inováciách, i keď aj tiež nemôžem byť s tým spokojný, tam sme siedmy od konca, čiže nie sme na samom konci ako v oblasti výdavkov peňazí a finančných zdrojov na vedu a výskum. A na druhej strane treba povedať, že najväčšia čiastka tých zdrojov, ktoré pokrývame na vedu a výskum, ide predovšetkým z verejných zdrojov, a to, samozrejme, tak národných, ako aj európskych, lebo na kofinancovaní sa podieľame a, samozrejme, aj dávame tam istý peňažný balík do spoločného zdroja pre Európsku úniu na financovanie výskumu a vývoja.
A, po druhé, prirodzene, najslabším článkom je participácia, čo iné krajiny majú, výraznejšia podpora privátneho sektora. A je to aj postavené na tom princípe jedna ku dvom, to znamená 1 % v tých 3 %, ktorými sa robí ten priemer ideálny, jedno percento ide z verejných zdrojov a dve percentá by mali ísť zo súkromného sektora. Žiaľ, na Slovensku pri výdavkoch z verejného sektora keby sme brali aspoň ten pomer jedna ku dvom, tak absolútne nie je realizovateľný. A nie je ani realizovaný. Ale na druhej strane treba povedať, vo všetkých štátoch Európskej únie aj v Spojených štátoch amerických, Kanade, Japonsku si môžu podnikatelia odpísať tieto svoje položky, ktoré dajú priamo do výskumu a vývoja aj do inovácií z celkového základu, teda v podstate koncoročného daňového základu odpočítať. A môžu takýmto spôsobom priamo investovať.
A treba tiež povedať, že ústredný orgán štátnej správy aj v minulosti nebol a v súčasnosti nie je naklonený tomu, lebo sa to prerozdeľuje, ako keby to mohli podnikatelia priamo ponúknuť na konkrétne projekty, na konkrétne vysoké školy, na konkrétne vedeckovýskumné projekty, i keď už aj teraz sme pripravení v rámci RIS 3 SK pre inteligentné špecializácie urobiť päť alebo šesť takýchto projektov, ktoré budú takýmto spôsobom financované ako, by som povedal, pilotné projekty, aby sme si tieto veci overili aj v našom priestore, pretože každá výnimka vyvoláva isté v podstate nezrovnalosti a môže to byť aj spochybnené, ale chceme nájsť cestu, aby sme v tejto oblasti boli úspešní.
Čo sa týka vedeckovýskumných a technologických parkov, áno, je pravda, pán poslanec, ako ste povedali, sme nastúpili do rozbehnutého vlaku veľmi neskoro. V Poľsku to už bolo v roku 2002. Ja som bol v Krakove, kde bežia už takéto technologické parky dva, ktoré sa začali budovať, z rokov 2002 – 2003. Ešte v tom období v podstate začalo sa to realizovať z predvstupových fondov, aj pri vstupe Poľska až v roku 2004 podobne ako Slovenskej republiky do Európskej únie. A v Českej republike rovnako išli obrovské zdroje, samozrejme, predovšetkým z európskych fondov, ale aj kofinancované. Najmä v rokoch 2002 až 2005 najmä za vlády pána predsedu vlády Paroubka išli obrovské zdroje práve do Brna, dofinancovanie práve do týchto významných projektov, aj z verejného sektora.
Pevne verím, že tie projekty, ktoré sú rozbehnuté, vo výške okolo 350 miliónov eur z európskych zdrojov na významné technologické centrá pri našich univerzitách a vysokých školách budú úspešné a budú realizované, sú skutočne dislokované regionálne tak v Košiciach, ako aj v Nitre, v Žiline, v Trnave a v Bratislave, a že postupne aj tom ďalšom období v rokoch 2014 až 2020 bude možné cez operačný program Výskum a inovácie, ktorého riadiacim orgánom je ministerstvo školstva, získať ďalšie zdroje, aby sme v tejto oblasti výraznejšie postúpili a, samozrejme, hľadali aj zdroje, čo je trošku naša Achillova päta, a priznávam to aj v súčasnosti, ako dostatok finančných prostriedkov do vedy a výskumu, priamo z národných verejných zdrojov Slovenskej republiky.
Pevne verím, že som vysvetlil, čo som vysvetliť mohol z hľadiska tých otázok a tých návrhov, resp. pripomienok, ktoré odzneli v rozprave, a pevne verím, že aj literou tohto zákona, paragrafového znenia teda novely zákona sa vytvoria nielen do súčasnosti, ale najmä do budúcnosti podmienky pre to, že aj v tejto oblasti sa začnú na Slovensku veci meniť a prídu aj lepšie časy v tejto oblasti, ako to požadujete vy, páni poslanci. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené dámy, vážení páni, nebudem opakovať, čo som hovoril v prvom čítaní pri predkladaní tejto novely zákona.
Ako som už spomenul pri prerokovávaní, ide v prvom rade táto zmena v záujme zjednodušenia a sprístupnenia poskytnutia stimulov pre výskum a vývoj pre mikropodnikateľov a malých podnikateľov, vypúšťa sa konkrétne obmedzenie spočívajúce v ustanovení minimálnej výšky celkových oprávnených nákladov pre projekt. Doterajšia prax preukázala, že práve mikropodnikatelia a malí podnikatelia nemali možnosť získať stimuly vzhľadom na vysoko nastavenú minimálnu výšku celkových oprávnených nákladov pre projekt, či to bolo pri experimentálnom vývoji a aplikovanom výskume z dôvodu maximálnej možnej hodnoty stimulov pri stanovenej minimálnej výške celkových oprávnených nákladov na projekt 1,5 mil. eur, samozrejme čo viedlo k neúmernému vysokému podielu vlastných nákladov, ktoré mohli dosiahnuť 50 až 75 % celkových oprávnených nákladov. Stimuly pre výskum a vývoj vytvárajú priaznivé podmienky pre zvyšovanie celkových výdavkov na vedu a techniku alebo finančné prostriedky, ktoré podnikatelia vynakladajú na povinné spolufinancovanie z ich vlastných zdrojov nielen v rámci projektov výskumu a vývoja, ale aj vo forme rozšírenia alebo založenia nového pracoviska výskumu a vývoja. Praktické skúsenosti pri poskytovaní stimulov pre výskum a vývoj preukázali potrebu upraviť niektoré ustanovenia zákona.
Ako som už spomenul, cieľom návrhu novely zákona je umožnenie prístupu mikropodnikateľov a malých podnikateľov k riešeniu projektov výskumu a vývoja prostredníctvom stimulov pre výskum a vývoj so zámerom, aby vo väčšej miere zakladali svoj rozvoj a podnikateľské zámery na výsledkoch výskumu a vývoja.
Chcem tiež podotknúť, že tento návrh novely zákona vyplýva aj z odporúčaní, ktoré boli prerokované v Hospodárskej a sociálnej rade, kde bola táto novela prijatá tak zo strany všetkých podnikateľských, zastupiteľských zväzov, ktoré sú zastúpené v Hospodárskej a sociálnej rade, takisto aj partnerov z iných oblastí, ktorí sú súčasťou Hospodárskej a sociálnej rady, vyplýva aj z istých prorastových a konkurencieschopných opatrení, do ktorých vstupuje, a bolo uložené aj ministerstvu školstva do tejto oblasti vstúpiť, a, samozrejme, vyplýva aj z partnerskej dohody, ktorá bola prerokovaná na úrovni predsedu vlády Slovenskej republiky za účasti všetkých partnerov, ktorí sa môžu podieľať na prorastových krokoch a súčasne aj krokoch konkurencieschopných v jednotlivých oblastiach našej spoločnosti.
Toľkoto z mojej strany. Ďakujem vám, že ste si ma vypočuli. A pevne verím, že návrh novely zákona schválite. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi niekoľko úvodných slov, resp. viet povedať k návrhu zákona v druhom čítaní.
Ako som už spomenul pri prerokovávaní tohto návrhu zákona v prvom čítaní, cieľom tohto návrhu je transpozícia smernice Európskej únie, a to smerníc 93 a 95 z roku 2011 a niektorých zmien v smernici 36 z roku 2005.
Nosnou časťou zákona je transpozícia smernice Európskych spoločenstiev, spomínaná, 95 z roku 2011, podľa ktorej sa osobám s medzinárodnou ochranou, azylantom, a tým, ktorí odišli zo štátu pôvodu bez svojich dokladov o dosiahnutom vzdelaní, umožňuje prístup k posúdeniu, podčiarkujem, a overeniu, tiež podčiarkujem, ich predchádzajúceho vzdelávania napriek tomu, že svoje vzdelanie nemôžu vzhľadom na okolnosti odchodu a situácie, z ktorej odišli, preukázať listinnými dôkazmi.
Na základe zmien príloh II a III smernice 2005/36 Európskeho spoločenstva o uznávaní odborných kvalifikácií, ktoré boli vykonané nariadeniami Európskeho parlamentu a samotnej Rady, dochádza k zmenám v prílohe č. 3 zákona o uznávaní odborných kvalifikácií.
Ďalšie zmeny v zákone o uznávaní odborných kvalifikácií sa navrhli v nadväznosti na pristúpenie Chorvátska k Európskej únii.
Predkladaným návrhom zákona sa novelizuje zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre, zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou. Zmeny v týchto zákonoch boli navrhnuté za účelom, opätovne podčiarkujem, transpozície Smernice 93 z roku 2011.
Ďakujem, že ste si ma vypočuli, a pevne verím, že návrh tejto novely, ktorá vychádza z transpozície Európskeho spoločenstva, schválite aj v druhom a treťom čítaní. Ďakujem vám veľmi pekne.

Pani podpredsedníčka, ďakujem veľmi pekne, budem naozaj stručný.
Chcem len potvrdiť, že na tomto zákone sa pracovalo od začiatku tohto roku vyplývajúc zo stratégie, ktorá bola schválená v decembri minulého roku vo vláde. Pôvodne sme chceli ísť s novelou. Potom, samozrejme, s novelou by sa nepristúpilo k tomu komplexnému riešeniu. Preto sa pripravil úplne nový zákon. Robili na tom experti z rôznych oblastí. Je tu prítomný pán Sepeši, člen Predsedníctva Slovenského futbalového zväzu a súčasne prokurátor Generálnej prokuratúry, ktorá sa veľmi aktívne toho zúčastňovala, zástupcovia vnútra, spravodlivosti a ďalší a experti zo zahraničia a, samozrejme, aj z jednotlivých zväzov, a to konkrétne aj z olympijského zväzu a paralympijskeho zväzu a ďalších zväzov, teda hnutí, ktoré majú možnosť k tomu čo povedať.
Chcem len znovu zopakovať, že takýto zákon sa nedá pripraviť, a povedal to, myslím, pán Brixi, na jeden druh športu, musí to byť komplexné ponímanie.
A znovu sa chcem trošku vrátiť do minulosti, tých sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov. A pán Mihál o tom hovoril. V Bruseli sa stala situácia v súvislosti s tými rowdies z Liverpoolu a možnože sa stali aj ďalšie násilnosti na anglických futbalových štadiónoch, ale aj na iných športových podujatiach a vtedy veľmi nekompromisne do toho vstúpila vtedajšia premiérka Thatcherová. Zamedzila mnohým mladým ľuďom vycestovať na rôzne podujatia. Boli to tvrdé opatrenia v rámci legislatívy, veľmi tvrdé opatrenia v Anglicku. Bola pozastavená funkčnosť mnohým klubom zúčastňovať sa medzinárodných podujatí nielen vychádzajúc z UEFA alebo vychádzajúc z FIFA, teda z medzinárodných organizácií. Ale aj zvnútra samotného konkrétneho štátu sa začali robiť rôzne opatrenia. To isté bolo aj v Taliansku a v mnohých ďalších krajinách. A dnes vidíte, že tá situácia, možnože boli to tvrdé opatrenia, sa zásadne menila a zmenila. A zmenila sa nielen medzigeneračne, ale aj tým, že na tých štadiónoch v zahraničí vidíme kus kultúry. A na druhej strane, obrazne povediac, tu sa hovorilo o čipovaní psov a neviem také nezmyselnosti, áno, je pravda, že na zahraničných podujatiach, nielen medzinárodných, ale i domácich, je veľká časť klientely, ktorá má permanentky, má svoje miesta, ktoré sú v podstate sledované a očipované. A ja keď som išiel na nejaké medzinárodné podujatie alebo idem naň niekde v zahraničí a ak idem tam, hovorím, súkromne, tak musím v podstate ukázať svoj preukaz. A na ten preukaz dostanem konkrétny lístok. A tak som presne evidovaný. Tak sa to robí, povedzme, konkrétne zápas, ktorý bol v Ríme medzi Manchestrom United a FC Barcelona bol takýmto spôsobom monitorovaný. A nemusel byť vyhlásený len za v podstate, obrazne povediac, krízový zápas. Ale treba urobiť v tejto veci poriadok. A začali sa postupne meniť tieto veci, najmä prostredie na štadiónoch, vybudovaním štadiónov, ale aj istých legislatívnych a nekompromisných opatrení.
Samozrejme, ja som si pozorne vypočul vystúpenia. Väčšinou v podstate beriem tie vystúpenia, ktoré boli prezentované ako odborné, vysoko kvalifikované. Myslím si, že budem reagovať na niektoré veci v druhom čítaní a, samozrejme, pri predkladaní tohto zákona na rokovanie výborov Národnej rady a osobitne gesčného výboru Národnej rady.
A, samozrejme, musím tiež zopakovať, že aj trošku budeme musieť riešiť aj ten úvodný paragraf, ale na druhej strane treba povedať, že § 17 ods. 3 obec môže upraviť počty členov usporiadateľskej služby, ak nejde o rizikové podujatie, teda nemusí tam byť žiadna SBS a môžu tam byť napríklad aj dobrovoľníci a tak ďalej a tak ďalej. A sú tam dané voľnosti, ktoré akceptovalo aj Združenie miest a obcí Slovenska pri rokovaní na tripartite, kde tento návrh zákona bol predložený a podrobený diskusii a všetkými členmi tripartity, Hospodárskej a sociálnej rady aj odobrený.
A, samozrejme, treba poukázať na niektoré detaily, ktoré sú tam a na ktoré aj sa upozorňuje v samotnom zákone. A budeme ich musieť trošku vycizelovať a upraviť, aby nielenže boli v podstate priechodné, ale aby nespôsobovali mnohé problémy. A myslím, že netreba ani vidieť to všetko tak čierno-bielo a hneď všetko vykresľovať, ako to bude zlé a tak ďalej a tak ďalej, ale treba naozaj urobiť všetko, aby na tom Slovensku bolo dobré prostredie, aby v podstate nevznikali aj zo zahraničia isté pochybnosti všeobecné, aj pri medzinárodných podujatiach, ktoré sa budú organizovať na Slovensku a ktoré budú potrebovať istý spôsob rizikovej ochrany, pretože dnes „rôzne skupiny" aj zo zahraničia môžu vyvolávať na takýchto podujatiach veľmi negatívne stavy.
Chcem tiež zopakovať, že, prirodzene, plne vnímam ešte raz, aj v samotnom závere svojho vystúpenia, mnohé návrhy a podnety, ktoré tu odzneli. My po tej odbornej stránke, nielen na sekcii, ale aj s tou pracovnou skupinou, ktorá pracuje a pripravuje legislatívu, právnikov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, vyhodnotíme tieto pripomienky a budeme sa snažiť tento zákon dostať do takej podoby, aby mal isté nekompromisné, reštrikčné konanie. A to treba urobiť. Tým príkladom je britská legislatíva sedemdesiatych, osemdesiatych a deväťdesiatych rokov a konkrétne rozhodnutie konzervatívnej vlády, pani Thatcherovej čo to takto urobila. A zásadne sa budú musieť aj na Slovensku zmeniť pomery, prirodzene, akceptujúc isté vyváženosti medzi rôznymi druhmi športu, aby sa to aj takýmto spôsobom podarilo dotiahnuť tak, aby nevznikali pochybnosti, ktoré odzneli aj v tejto rozprave k prvému čítaniu návrhu tohto zákona. Ďakujem vám veľmi pekne.