Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, poslanecký zbor, dovoľte, aby som v úvode prerokovávania tohto druhého čítania návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 717, urobil úvodné slovo. Možnože bude trošku dlhšie, lebo budem musieť reagovať aj na najnovší vývoj, ktorý sa v poslednom týždni odohral pri hodnotení PISA Slovenskej republiky.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu pripravilo tento návrh, v ktorom, aby som bol čo najstručnejší, v tej úvodnej časti sa navrhuje zvýšiť maximálne počty žiakov v triedach na druhom stupni základných škôl a zvýšiť maximálne počty žiakov v triedach stredných škôl o jedného žiaka oproti súčasnému stavu, určiť minimálne počty žiakov v triedach základných škôl, stredných škôl, praktických škôl a odborných učilíšť. Doplnili sa osobitné dôvody, za ktorých bude môcť zriaďovateľ základnej školy určiť nižší počet žiakov v triede, ako je najnižší počet, umožniť vzdelávanie žiakov základnej školy viacerých ročníkov prvého stupňa v jednej triede len z dvoch ročníkov prvého stupňa základnej školy.
Zmeny týkajúce sa počtu žiakov v triede základnej školy a strednej školy sa začnú uplatňovať až od 1. 9. 2015, aby mal zriaďovateľ školy dostatok času sa na ne pripraviť, povoliť riaditeľovi školy doplniť počet žiakov vzdelávaných v triede z titulu povolenia štúdia v zahraničí až na maximálny počet žiakov v triede, upraviť hodnotenie žiakov s mentálnym postihnutím pre vyjadrenia stupňov a s komentárom o dosiahnutých vzdelávacích výsledkoch, zrušiť jazykové certifikáty ako náhradu maturitnej skúšky z cudzieho jazyka s tým, že podporujem návrh, ktorý prešiel aj vo výbore, s odložením o jeden rok, umožniť vzdelávanie detí a žiakov v školách pri zdravotníckych zariadeniach aj pedagogickým zamestnancom inej špeciálnej školy.
V novele zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa navrhuje najmä: po prvé, umožniť zriaďovateľovi školy schvaľovať okrem počtu prijímaných, počtu žiakov aj počet tried. Toto je dôležitá podmienka na zmenu spôsobu financovania základných škôl a stredných škôl na triedu v kombinácii, samozrejme, na jedného žiaka, upraviť podmienky na financovanie súťaží a predmetových olympiád. Prirodzene, zvýrazním, s možnosťou aj finančných ocenení našich najlepších účastníkov na medzinárodných predmetových olympiádach.
V novele zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov sa navrhuje najmä každoročne zverejňovať metodiku prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl v rámci dohodovacieho konania, zriaďovateľom štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení a zosúladiť ustanovenie zákona č. 597/2003 Z. z. v oblasti financovania nákladov na učebnice, pracovné zošity a učebné texty s ustanovením § 13 školského zákona.
Súčasťou, samozrejme, sú aj pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podporené rezortom školstva, najmä zníženie byrokracie, administratívy pre našich učiteľov v rámci pedagogickej dokumentácie, čo výrazne posilní spoločenský status a prácu predovšetkým odborných a pedagogických zamestnancov na našich školách. A samozrejme aj - a to chcem tu podčiarknuť - po dohode a so škrípajúcimi zubami opätovný odklad toho limitu 5-percentného pre osemročné gymnáziá o ďalšie dva roky napriek tomu, že legisvakačná doba v roku, od roku 2008 bola do roku 2011, potom prišiel pozmeňovací návrh na ďalšie dva roky a teraz opäť ideme k tomuto návrhu. A chcem podčiarknuť, že kým celé Slovensko si tieto veci vedelo splniť a dostať sa do tohto priemeru, Bratislava aj napriek tomu, že uznávam, že je tu väčší a väčšia kapacita šikovných detí, ale tých 30 % detí, ktoré jednoducho chodia - viac ako 30 % - na osemročné gymnáziá, je nad rámec aj so zámerom, ktorý ešte pripravoval môj predchodca, dávny predchodca pán profesor Pišút v rokoch 1990 - 1991.
A teraz mi, dovolím si povedať niekoľko poznámok k osemročným gymnáziám, lebo, samozrejme, bude zase okolo toho diskusia a je mojou povinnosťou urobiť krátku genézu toho, prečo som sa aj ja rozhodol o predĺženie a prečo presadzujem, aby sa dodržiaval limit hore-dole 5 až 7 % osemročných gymnázií. A potvrdzujú ma k tomu, k tomuto rozhodnutiu dokonca výsledky PISA, ktoré boli zverejnené včera, na celom svete v rámci hodnotených štátov a medzi nimi bola aj Slovenská republika. A musím povedať, že to hodnotenie, ktoré bolo robené v marci a apríli minulého roku za rok 2012, nedopadlo pre Slovensko príjemne a osobitne nedopadlo dobre pre osemročné gymnáziá.
Zmena tohto vzniku osemročných gymnázií vznikla na návrh poslancov vtedajšieho Federálneho zhromaždenia Československej federatívnej republiky Blanky Hykovej a Jiřího Ládra. Nikde, ani v dôvodovej správe citovaného zákona - vtedy sme boli v spoločnej republike - som nenašiel, že by bol dôvod vzniku gymnázií s viacročným štúdiom talent detí. Ale keďže som pamätník, zvyklo sa takto odôvodňovať ich existenciu. Jeden bývalý zamestnanec ministerstva ich však už vtedy pomenoval ako spomienkový optimizmus na Rakúsko-Uhorsko a bývalú Československú republiku, keď sa žiaci členili na žiakov gymnázií - budúca inteligencia študujúca na univerzitách - a žiakov meštianskych škôl - budúci remeselníci alebo technickí pracovníci. Naviac vtedy, ako dobre viete, za prvej republiky existovali reálne gymnáziá zamerané na prírodné vedy a gymnáziá všeobecné, humanitné. Dnes je to obrovská zmeska.
Pamätníci z tohto obdobia však vravia, že išlo o vytvorenie školy, kde by boli, kde by mali byť vzdelávané už vysoko vyhranené deti v oblasti matematiky a, opakujem, matematiky alebo prírodných vied, s vysokým predpokladom štúdia na vysokej škole. Už vtedy sa predpokladalo, že takýchto žiakov by malo byť podľa Gaussovej krivky približne 5 % v populačnom ročníku. Môžeme teda povedať, že tak ako v ostatných štátoch gymnáziá s osemročným štúdiom vznikli s dobrým úmyslom pomôcť žiakom, ktorí sú dobrí v oblasti vzdelávania, v matematike, prírodných vedách, ako aj v ostatných predmetoch. Aby bol zabezpečený výber takýchto žiakov, bol na prijímacie skúšky na tieto osemročné gymnáziá určený samostatný termín. Na takéto štúdium boli prijímaní úspešní absolventi štvrtého ročníka, teda mali možnosť vykonania maturitných skúšok o rok skôr ako žiaci, ktorí študovali v päťročných alebo osemročných gymnáziách.
Keď sme u nás k tomuto stratifikovanému vzdelávaciemu systému sa vracali, niektoré štáty, ktoré sa daným problémom vážne zaoberali, od takého systému ustupovali. Poľsko zrušilo stratifikovaný systém vo veľkej reforme koncom minulého storočia a začiatkom tohto storočia a tisícročia. Podobne žiaden stratifikovaný systém nepoznáme vo Fínsku a osobitne v Estónsku. A hovorím preto tieto krajiny, lebo tieto krajiny dosahujú najlepšie výsledky meraných výsledkov PISA pätnásťročných detí. A dokazuje to aj to, že Poľsko postupne za roky 2000 až 2013 išlo obrovským skokom vpred v tejto oblasti.
Autorka Straková vo svojom článku Pridaná hodnota studia na víceletých gymnáziách vo světe dostupných dátových zdrojů; bol to časopis, je to časopis sociologický, ktorý vychádza v Čechách; z roku 2010 uvádza základné zistenia viacerých výskumov vo svete, ktoré by som mohol zhrnúť do nasledovných bodov a ktoré by som mohol použiť aj pre náš vzdelávací systém. Každý sledovaný vzdelávací systém začal s vyčleňovaním žiakov s cieľom zabezpečiť vyššiu kvalitu vzdelávania pre nadaných a talentovaných žiakov v určených oblastiach. Postupom rokov sa však jedným z rozhodujúcich ukazovateľov stal socioekonomický status rodičov. Z uvedeného vyplýva, že v osemročných gymnáziách sú žiaci rodičov, ktorí dosiahli vyšší stupeň vzdelania a majú vyšší socioekonomický status ako rodičia detí, ktoré síce dosiahli vzdelávacie výsledky, aby mohli študovať na osemročných gymnáziách, ale zostali na základnej škole. Zvyšujú sa tak sociálne rozdiely, nakoľko medzinárodné štúdie dokazujú a odporúča nám to aj OECD, aj Národný program reforiem zo strany Európskej únie, že v hlavnom prúde zostávajú chudobnejšie a marginalizované skupiny. Je síce pravda, že u žiakov, ktorí sa vzdelávajú v osemročných gymnáziách, je štatisticky vyšší predpoklad, že dosiahnu vyšší stupeň vzdelania, aký by dosiahli, keby zostali v hlavnom prúde, je však ale aj pravda, že je štatisticky vyšší predpoklad, že žiaci, ktorí zostanú v hlavnom prúde, dosiahnu nižší stupeň vzdelania, aký by dosiahli, keby sa vzdelávali spoločne so žiakmi, ktorí odišli do osemročných gymnázií.
To nehovorím, že po ôsmom ročníku základnej školy odchádzajú deti úspešne a úspešní žiaci do bilingválnych gymnázií. Ale v tomto prípade poznáte môj názor. Oblasť bilingválnych gymnázií päťročných je z mojej strany podporovaná s tým, že najmenej dve tretiny predmetov sa učia v cudzom jazyku.
Slovenská republika má už niekoľko rokov možnosť objektívne porovnávať výsledky absolventov osemročných gymnázií s výsledkami absolventov štvorročných gymnázií na maturitných skúškach. A môžeme konštatovať, že neexistuje - opakujem - štatisticky významný rozdiel medzi úspešnosťou absolventov osemročných gymnázií a absolventov štvorročných gymnázií. Výnimku tvoria cudzie jazyky, nakoľko v osemročných gymnáziách je zabezpečená osemročná kontinuita vzdelávania v konkrétnom jazyku. Tu však dosahujú lepšie výsledky práve spomínané bilingválne gymnáziá. A v súčasnosti, že sme zaviedli ako povinný jazyk angličtinu, sa aj tento, musím povedať, rozdiel malý bude stierať.
Jeden rozdiel predsa však je. A to, že na absolventov osemročných gymnázií prispievajú daňoví poplatníci priemerne o 800 eur viac, lebo prvé štyri roky štát poukazoval na ich nižšie stredné vzdelanie priemerne o 200 eur ročne viac ako na žiaka základnej školy. Druhý stupeň základnej školy a prvé ročníky osemročného gymnázia poskytujú rovnaký stupeň vzdelania, nižšie stredné vzdelanie, ktoré je rovnocenné, či ho získal žiak na základnej škole, alebo v štvrtom ročníku osemročného gymnázia. Na vzdelávanie v osemročnom gymnáziu však platia daňoví poplatníci viac ako na vzdelávanie v základných školách. S tým sa netrápim, keby tu bola tá Gaussova krivka, tých 5 % tých naozaj talentovaných a úspešných žiakov, ktorí majú na absolvovanie takéhoto gymnázia tejto formy predpoklady. Aj toto bol dôvod navrhnutého opatrenia, ktoré nám OECD odporučilo, a to zrovnoprávniť financovanie pre druhý stupeň základných škôl a prvé štyri ročníky osemročných gymnázií. Bolo to v Národnom programe reforiem pripravených na rok 2012 zo strany predchádzajúcej vlády a my sme v tomto takisto pokračovali. K tomu sa prihlásila dokonca, ako znovu opakujem, aj predchádzajúca vláda. A súčasná vláda sa k nemu zaviazala v časti 3.2.1.1 Regionálne školstvo v Národnom programe reforiem v Slovenskej republike 2012, ktoré schválila vláda na svojom zasadnutí.
Problematikou existencie predčasného stratifikovaného vzdelávacieho systému sa zaoberali aj niektorí renomovaní odborníci. Naozaj chcem odborne posúdiť túto tému. Slavín v roku 1987 a 1990 hovorí, že poskytovať v rámci verejného školstva niektorým žiakom v povinnom vzdelávaní lepšie výučbové podmienky ako iným je antidemokratické. Zo správy, ktorú vydáva každoročne OECD, vyplýva, že optimálny vek pre prvú selekciu žiakov je 16 rokov. Toto urobili Poliaci po veľkej reforme, a preto sú teraz veľmi úspešní. Fíni to majú dlhodobo a, samozrejme, hovorím aj o tom, že stratifikovaný systém nepoznáme v Estónsku, ktoré dosahuje skvelé výsledky v rámci meraní, meraných výsledkov v rámci PISA. Či sú to prírodné vedy, či je to matematika, alebo materinský jazyk. Neselektívne vzdelávacie modely sú demokratickejšie a znižujú sociálne rozdiely, zvyšujú celkovú vzdelanosť, čo má v konečnom dôsledku pozitívny aj ekonomický dopad na spoločnosť.
V roku 2001 sa touto problematikou zaoberali napríklad aj Miroslav Beblavý a Martina Kubáňová v Národnej správe o vzdelávacej politike. V správe sa konštatuje, a to chcem tu citovať: "Kým v minulosti bolo chudobu možno prekonať individuálnou životnou stratégiou, dnešná chudoba je dôsledkom systémových zlyhaní, okrem iných aj systému vzdelávania. Nedá sa prekonať inak než systémovou zmenou. Rovnosť šancí v prístupe k vzdelávaniu je základnou podmienkou pre redukciu chudoby prameniacej z nedostatočnej prípravy na uplatnenie v ekonomike založenej na poznaní, na informáciách. Vzdelávací systém však v skutočnosti sám produkuje", ešte ďalej citujem, "nerovnosti, keďže niektorých vyberá a umožňuje im dosahovať vysoké výsledky, kým druhých necháva hlboko pod nimi. Tak vytvára základ pre stratifikáciu, ktorá často odráža sociálny pôvod, nie skutočné schopnosti. Vzdelávací systém preto do veľkej miery nemožno označiť za autonómny, keďže sa vo veľkej miere podieľa na reprodukcii sociálneho poriadku a tým tiež aj sociálnych nerovností." V zmysle uvedeného nám už niekoľko rokov OECD odporúča stratifikáciu nášho vzdelávacieho systému. Keď už nie zrušiť, tak aspoň redukovať, podčiarkujem.
Zákonodarca v roku 2008 nechcel, aby sa redukcia uskutočnila skokom, a preto určil trojročné prechodné obdobie, v ktorom sa mali osemročné gymnáziá dostať postupne na päťpercentnú hranicu v priemere. Sedem krajov sa s touto úlohou pomerne bez problémov vyrovnalo a vedelo vysporiadať, pred školským rokom už 2011/2012 sa pohybovali na úrovni šiestich až siedmich percent. Problém je Bratislavský kraj, kde sa tento percentuálny podiel pohyboval okolo 30 % z populačného ročníka. Potvrdili sa odhady odborníkov, že ide hlavne o socioekonomický status a nie talent, a najväčší odboj proti redukcii sa zdvihol práve z Bratislavského kraja, v ktorom je najvyššia životná úroveň, najnižšia nezamestnanosť a možno aj najvyššia koncentrácia vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov, to priznávam. Ale práve to je taktiež jeden z problémov, že prijatie žiaka do osemročného gymnázia by nemalo byť závislé od dosiahnutého stupňa vzdelania rodičov. To je tiež faktor, ktorý nám vyčíta PISA. Do tohto tlaku sa nám v roku 2010 pri prerokúvaní novely školského zákona zapojili aj poslanci Národnej rady, moji kolegovia, keď bol prijatý pozmeňujúci návrh vtedajšej vládnej koalície na predĺženie termínu o ďalšie dva roky. Dôvodmi, rozhodujúcimi dôvodmi, že rozhodujúcimi kritériami by mala byť kvalita a pani poslankyňa Rosová dokonca pripustila ďalšiu odbornú debatu vôbec o existencii osemročných gymnázií. Ja aj keď som bol opozičný poslanec, ale vtedy predsedom výboru školského, som opozičný, tento návrh ako opozičný poslanec pozmeňujúci aj podporil. Vtedajšia vládna koalícia však v tejto veci už nekonala od roku 2010 a, žiaľ, sme nekonali dokonca ani my, i keď sme urobili isté opatrenia. A to treba tiež priznať.
Samozrejme, orgány miestnej štátnej správy dostali pokyn, aby pred určením počtov žiakov prvých ročníkov osemročných gymnázií pre rok 2014/2015 najprv oslovili zriaďovateľov, aby určili, ktorým osemročným gymnáziám prerozdelia pridelenú kvótu päť percent populačného ročníka. Nedočkali sa však výsledku, a preto orgán miestnej správy v školstve rozhodol tak, že racionalizácia sa uskutočnila - a hovorím teraz konkrétne na súčasné obdobie - len v štátom zriadených osemročných gymnáziách a v ostatných osemročných gymnáziách, keďže spolupráca so zriaďovateľmi absentovala, rozhodovalo sa matematicky. Táto vláda v predchádzajúcej novele školského zákona vytvorila predpoklad kvalitného výberu dokonca pre všetky stredné školy, ale najmä pre osemročné gymnáziá tým, že uložila povinnosť prijímacej skúšky pre všetky stredné školy, teda aj osemročné gymnáziá. Redukciou ponúkaných kapacít na 5 % populačného ročníka vytvorila podmienky na tvrdé a naozaj tvrdé konkurenčné prostredie, že len tí najlepší, tí najkvalitnejší sa môžu zúčastniť tejto formy vzdelávania v rámci osemročných gymnázií.
Ministerstvo musí, samozrejme, pozerať na vzdelávací systém ako celok a v záujme jeho skvalitnenia niekedy musí urobiť aj také opatrenia, ktoré sú nepopulárne. A to je jedným z nich. Napriek tomu som sa rozhodol, opakujem, súhlasiť s tým, že ministerstvo školstva bude súhlasiť s návrhom na ďalšie predĺženie lehoty na 5 % populačného ročníka o dva roky, a v ďalšej novele školského zákona sa pokúsime nastaviť ešte prísnejšie a presnejšie kritériá, to je po prvom polroku budúceho roku, v tejto oblasti, aby sme sa konečne vrátili do stavu, ktorý by bol prijateľný. Samozrejme, nielenže tu ide o odporúčania, nie že ide o odporúčania Komisie a nielenže ide o odporúčania PISA, ale naozaj musíme v tejto veci urobiť poriadky.
Musím tiež povedať, že výrazne poklesol počet žiakov osemročných gymnázií na základe meraní oproti roku 2009 v roku 2012 v top kategórii. A ešte výraznejšie poklesol, že máme tam skutočne žiakov, ktorí sú nekvalitne pripravení a ktorí rozšírili tento počet aj vďaka tomu, že sa nerobí žiaden konkrétny kvalitatívny a efektívny výber, ale na niektoré osemročné gymnáziá sa dostáva každý, kto sa chce dostať na osemročné gymnázium. Príčin tohto poklesu úrovne je niekoľko a je potrebné ich všetky zanalyzovať, respektíve mnohé sú zanalyzované v správe o stave školstva. Ide o merania vo vzťahu k PISA rokov 2003, 2006, 2009, a najmä rok 2012. Nemôže to tešiť nikoho, ani poslancov tohto parlamentu, ani politikov, ani odborníkov a, samozrejme, nemôže to tešiť ani riaditeľov škôl a rodičov, a prirodzene aj žiakov.
Príčin tohto poklesu úrovne je niekoľko a teraz ich spomeniem: Silná a skorá selekcia žiakov do rôznych typov škôl, najmä osemročné gymnáziá, silný vplyv sociálnoekonomického statusu a rodinného prostredia žiakov na ich úspešnosť vo vzdelaní, nadpriemerný oproti vyspelým krajinám OECD. Z dôvodu selekcie žiakov a vplyvov sociálneho zázemia na výsledky žiakov dochádza k veľkým rozdielom vo výsledkoch žiakov v rámci jednotlivých škôl aj medzi jednotlivými školami, postupný nárast počtu žiakov so sociálne znevýhodneného prostredia vo vzdelávacom systéme, najmä rómski žiaci, veľa dlhodobo neriešených problémov v odbornom vzdelávaní, podhodnotený sociálny status učiteľa, jeho neprimerané odmeňovanie za kvalitnú prácu a odliv kvalitných učiteľov do iných profesií na trhu práce, nízka motivácia žiakov usilovať sa o vynikajúce výsledky, nízka kvalita pedagogických dokumentov a najslabší žiaci nedostávajú systémove dostatočnú podporu zo strany škôl, napríklad vo forme doplňujúcej prípravy na vyučovanie, individuálne prispôsobenie tempa pri jeho vzdelávaní žiakov, ktoré by zohľadňovalo predpísaný aspoň minimálny štandard.
Čiže chcel by som naozaj váženému plénu adresovať isté aj moje, by som povedal, moju nespokojnosť, neteší ma tento stav. Ten rok 2012 je naozaj varujúci, ešte nezachytil reformné ročníky, teda reformný ročník deviatakov a štvrtákov po roku 2008. Ešte vychádza v podstate zo starého vzdelávacieho systému, napriek tomu mám aj vo vzťahu k budúcnosti vážnu obavu, aby sme sa ešte viacej v tejto oblasti neprepadli. V budúcom období, v tých ďalších troch rokoch, budú hodnotené prírodné vedy, potom sa vrátime k jazykovej gramotnosti a napokon znovu sa vraciame k matematickej gramotnosti, kde sme skutočne za posledné obdobie totálne, totálne prepadli, a najvyššie a najhoršie výsledky dosiahli osemročné gymnáziá, teda prvé ročníky, štvrté ročníky osemročných gymnázií, nie, samozrejme, gymnázií bilingválnych a štvorročných gymnázií. Tam sú tie výsledky pozitívne.
Ešte by som chcel zopakovať odporúčania Andreasa Schleichera, námestníka riaditeľa pre vzdelávanie v OECD a autora medzinárodných testov PISA. Adresoval to českému prostrediu, ale to je v podstate rovnaké ako slovenské. Boli, dlhé roky sme žili v jednej Československej republike. A povedal v tom svojom rozhovore pre časopis Respekt z konca novembra tohto roku nasledovné: Najlepší učitelia u vás pôsobia v pohodlí elitných škôl, to nie je dobrá stratégia. Váš problém je selekcia, tak najlepších, ako aj najslabších žiakov. A napokon individuálnemu prístupu nebráni veľký počet žiakov, ale zlý prístup učiteľa. To sú odkazy pre české prostredie, ale v podstate rovnaké, relevantné, ktoré sa odráža aj v slovenskej politike. Chcel by som; v školskej politike...
Chcel by som tiež zareagovať na zbytočné vykopávanie dverí otvorených v súvislosti s tým, že rok máme už teraz schválené a zazmluvnené tri projekty pre skvalitnenie vyučovacieho slovenského jazyka, literatúry na školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín s metódou vyučovania cudzích jazykov, zlepšením kvality vzdelávacích programov vysokých škôl, a preto by som poprosil aj pána poslanca, lebo musím na to reagovať ešte predtým, ako on bude hovoriť. Urobili sa konkrétne kroky, boli oslovené pedagogické strediská a najmä pedagogické stredisko, ktoré je zriadené v Komárne, aby spolupracovalo s týmito vysokými školami a pripravilo tento nový vzdelávací program výučby slovenského jazyka na princípe cudzieho jazyka a na princípe, na princípe komunikácie s jazykom slovenským aj v týchto slovenských školách s vyučovacím jazykom maďarským. A, prirodzene, neuznávam ani ďalšie veci, ktoré boli povedané, ale na to môžem reagovať až potom v záverečnej reči, ktoré iste budú predostreté v rámci rozpravy k tomuto návrhu, návrhu novely zákona.
Ďakujem vám veľmi pekne a teším sa na diskusiu.