Videokanál poslanca

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, úvodným slovom sa budem snažiť byť stručný. Dovoľte mi predstaviť vládny návrh zákona o fonde na podporu vzdelávania.
V rezorte školstva pôsobia v súčasnosti istým dopadom dva neštátne pôžičkové fondy zriadené zákonom: Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond na podporu začínajúcich pedagógov. Predložený návrh zákona navrhuje tieto dva fondy zlúčiť do jedného neštátneho účelového fondu - fond na podporu vzdelávania, taký by mal niesť názov ako hovorí aj tento návrh zákona. Hlavnou činnosťou fondu bude poskytovanie pôžičiek v dvoch pôžičkových schémach: pôžičkovej schéme pre študentov a pôžičkovej schéme pre pedagógov. Návrhom sa rozširuje možnosť získať pôžičku aj pre študentov doktorandského štúdia, pretože asociácia doktorandov po tom volala a chcela, aby sme túto vec doriešili, ďalej aj odborným zamestnancom v regionálnom školstve, to je špecifická skupina, hlavne pokiaľ ide o mladých, ktorých tam potrebujeme, a, prirodzene, aj iným pedagogickým zamestnancom ako len začínajúcim, pokiaľ máme skutočne záujem, aby sme ich stabilizovali v systéme. Aj keď dochádza k zlúčeniu oboch fondov zo zákona sa kapitál v súčasnosti určený na poskytovanie pôžičiek študentom zachováva na využitie výhradne na pôžičky pre študentov. Nebude sa to môcť tak jednoducho prelievať a kapitál, ktorý sa v súčasnosti používa na poskytovanie pôžičiek pre začínajúcich pedagógov sa ponecháva na pôžičkovú schému pre pedagógov. Je to akási bezpečnostná poistka súvisiaca so zlučovaním fondov, ktorú je možné v budúcnosti, samozrejme, prehodnotiť. V prípade, že požiadavky žiadateľov o pôžičku prekročia možnosti fondu na ich poskytnutie, zákon určuje základné pravidlá výberu žiadateľov, ktorým sa pôžička poskytne prednostne. V prípade študentov ide primárne o študentov zo sociálne znevýhodneného prostredia, teda poberateľov sociálnych štipendií alebo študentov so špecifickými potrebami, ktorých výdavky počas štúdia môžu byť vyššie. Zohľadňuje sa tým skutočnosť, že pôžičky sú súčasťou sociálnej podpory študentov vysokých škôl, a teda majú odstraňovať ekonomické bariéry v prístupe ku vzdelaniu. V prípade pôžičkovej schémy pre pedagógov sa budú uprednostňovať začínajúci pedagogickí zamestnanci. I keď oba doterajšie fondy vykazovali štandardne kladný hospodársky výsledok v tom poslednom období a plnili si svoj účel, predsa len existujú isté ustanovenia v doterajších právnych predpisoch, ktoré komplikovali existujúce pôžičkové schémy. Napríklad v prípade pôžičiek pre pedagógov sa nastavuje systém tak, aby sa pôžička poskytla v priebehu niekoľkých týždňov, a nie ako v súčasnosti, keď od podania žiadosti po uzavretie zmluvy zo zákonných dôvodov musel uplynúť viac ako rok. Súčasne návrh zákona umožňuje rade fondu určiť výšku pôžičky, ktorú bude fond poskytovať, ako aj podmienky zábezpeky, ktoré bude v danom prípade vyžadovať. Kým doterajšia výška pôžičky pre študentov bola zákonom limitovaná vo vládnom návrhu zákona sa umožňuje fondu reagovať, hovorím, fondu sa umožňuje reagovať na aktuálny dopyt zo strany študentov a ich potreby, čím očakávame, že pôžičky pre študentov sa stanú ešte atraktívnejšie ako v súčasnosti.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uviedol som len niektoré základné charakteristiky vládneho návrhu zákona o fonde na podporu vzdelávania. Našim cieľom je zachovať to pozitívne z doterajšej skúsenosti z fungovania fondov, odstrániť problematické miesta v doterajšej právnej úprave a nastaviť atraktívnu, udržateľnú pôžičkovú schému do budúcna. Verím, že k predloženému návrhu budeme viesť vecnú a konštruktívnu diskusiu, ktorá vládny návrh zákona prípadne ešte vylepší pri zachovaní udržateľnosti pôžičkovej schémy bez dodatočných zdrojov z verejných financií, čo najjednoduchšej administrácii, byrokratizácii a primeranej atraktívnosti, primeranej atraktívnosti, pardon, pre budúcich klientov a užívateľov tohto fondu.
Verím, že tento vládny návrh zákona podporíte do druhého čítania, a vopred vám za to ďakujem a ďakujem aj za vypočutie a za pozornosť. Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem dlho hovoriť, ale na niektoré návrhy, ktoré odzneli v rozprave, si dovolím aj reagovať a niektoré veci aj vysvetliť. Samozrejme, ja sa ako slušný politik zdržím akýchkoľvek invektív, ktoré, žiaľ, jeden z poslancov, ktorý prvý vystupoval, použil. Ostatné vystúpenia boli korektné, boli s konkrétnymi návrhmi, ktoré v dialógu iste si vypočujem aj pri rokovaní či už na gesčnom výbore, alebo v pléne Národnej rady v druhom čítaní na decembrovom zasadnutí.
Treba povedať, že príprava tohto alebo tejto novely zákona je, novely zákona je poslednou novelou zákona, ktorú prijímame, pretože ako je, bolo povedané a je to aj pravda, že to je 26. novela a vy to veľmi dobre viete, že vyznať sa teraz k často, v tých zmenách, ktoré 26-krát prebehli a niekedy jedna druhú vylučovala v tých jednotlivých novelách, je veľmi ťažko a z toho dôvodu som aj na legislatívnej rade vlády pri prerokovávaní tejto novely vysokoškolského zákona povedal, že nielen, že je to posledná, ale že prídeme už s novým vysokoškolským zákonom, do ktorého sa zapojí, čo najširšia verejnosť a najmä reprezentanti, opakujem: reprezentanti vysokého školstva, ktorí sa majú právo prostredníctvom svojich ustanovizní vyjadrovať a viesť ten, by som povedal, múdry, racionálny dialóg.
Pri príprave tohto alebo tejto novely zákona, chcem zopakovať, že sa rokovalo niekoľkokrát a neboli to jednoduché rokovania, hodinové rokovania, dvojhodinové, trojhodinové, štvorhodinové rokovania na rôznych úrovniach, či to bolo s rektorskou konferenciou, či to bolo s predstaviteľmi študentskej rady, či to bolo s predstaviteľmi Rady vysokých škôl, alebo či to bolo s predstaviteľmi Študentskej rady vysokých škôl a všetky ich pripomienky a ich návrhy sme z veľkej časti zapracovali do tejto novely vysokoškolského zákona. Do tejto, a znovu to podčiarkujem, poslednej novely vysokoškolského zákona v pléne, predloženej do pléna Národnej rady. Teraz nás v najbližšom období čaká vyhodnotenie koncepcie za roky 2000 až 2010, ktorá, žiaľ, za predchádzajúce dva roky nebola urobená a príprava novej koncepcie vysokého školstva do roku 2020 za prítomnosti delegovaných zástupcov všetkých reprezentatívnych zložiek nášho vysokého školstva, ktorí dostali už teraz ponuku na spoluprácu a na príprave koncepcie a, samozrejme, vedno na pripravenú koncepciu, ktorá bude prerokovaná aj v gesčnom výbore školstva, bude na túto koncepciu, prirodzene, nadväzovať aj príprava nového vysokoškolského zákona.
Nechcem hovoriť o termínoch, lebo o termínoch sa dozvedia predovšetkým poslanci školského výboru, keď budeme predkladať rozpracovanie programového vyhlásenia na našom rezorte na školský výbor, zrejme v mesiaci november, lebo materiály sme už odovzdali okrem finančného krytia, lebo finančné krytie, aby sme tam mali, tak môžme, musíme počkať do schválenia štátneho rozpočtu na rok 2013 a, samozrejme, aj s výhľadom na rozpočet verejných financií v roku 2014 až 2015.
Chcel by som znovu zopakovať, že aj napríklad jedno z posledných rokovaní, ktoré bolo štvorhodinové na našom rezorte za prítomnosti reprezentantov rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl, Študentskej rady vysokých škôl, Akreditačnej komisie vlády a ďalších expertov z tejto oblasti, naozaj bolo konštruktívne, náročné a mnohé veci sme si ujasnili a, samozrejme, aj vo vzťahu k druhému čítaniu, ktoré sa pripravuje v školskom výbore na november budúci mesiac a, samozrejme, aj do pléna druhého čítania a tretieho čítania Národnej rady na decembrovej schôdzi sa budú realizovať.
Chcel by som tiež pripomenúť, že sme mali veľmi konštruktívny rozhovor s ministrom školstva Českej republiky, bývalým rektorom Masarykovej univerzity pánom Fialom, už aj z toho dôvodu, že sme sa poznali dlhé roky predtým a mnohé veci sme konzultovali a dokonca sme sa dohodli na nezvyklé riešenie, že k mnohým veciam pripravíme spoločný slovensko-český či česko-slovenský okrúhly stôl za prítomnosti zástupcov rektorských konferencií, Rady vysokých škôl, študentských rád vysokých škôl a odborníkov z jednej aj z druhej strany. My naozaj pro futuro, do budúcnosti chceme pripraviť kvalitný vysokoškolský zákon, ktorý bude, samozrejme, mať všetky atribúty moderného zákona.
Tiež by som chcel na tomto mieste pripomenúť, že kým my ideme do nového vysokoškolského zákona a mám podporu rektorskej konferencie, Študentskej rady vysokých škôl a Rady vysokých škôl aj klubu dekanov, ktorý nie je oficiálny v zákone, ale aj z ich strany, tak v Českej republike asi sa ťažko to podarí ísť do nového vysokoškolského zákona, pretože najmä Karlova univerzita a jej predstavitelia sa nekompromisne postavili proti tomu, aby bol nový vysokoškolský zákon a najmä z toho dôvodu, že nechcú, aby, a to vám poviem otvorene, tie rokovania boli aj na úrovni s pánom rektorom a s jeho prorektorom z mojej strany, nechcú, aby boli obsadzované miesta profesorov na konkurz, ako to poznáme vo vyspelých štátoch. Bránia si tie svoje profesorské sinekúry, ale taký je stav. Taký je tam daný stav a z toho dôvodu, samozrejme, pán terajší minister bude pristupovať k novele zákona, ale budeme mnohé veci spoločne konzultovať, aby sme niektoré veci prijímali rovnaké, pretože aby sme si na jednej strane konkurovali kvalitou škôl, ale neurobili sme nejaké dampingové zmeny, ktoré by zvýhodňovali jednu alebo druhú stranu, lebo naši študenti chodia, prirodzene, študovať aj do Českej republiky. Mňa to môže, naopak, tešiť, len by som bol veľmi rád, keby sa aj vrátili z Českej republiky na Slovensko a tie poznatky, ktoré využijú na renomovaných vysokých školách ako je Masarykova univerzita v Brne, Karlova univerzita v Prahe alebo ekonomická, Vysoká škola ekonomická či České vysoké učení technické, či už v Brne, alebo v Prahe, aby ich vedeli zužitkovať aj potom v slovenskom prostredí, ale to už je ďalšia otázka, aké podmienky sme im schopní po návrate v našom prostredí vytvoriť. A už to nie je len úlohou rezortu školstva, ale je to úlohou aj ďalších rezortov a, samozrejme, v spolupráci aj so samosprávou či už regionálnou, alebo miestnou a obecnou.
Niekoľko poznámok, ktoré tu odzneli. Chcel by som zareagovať na to, že nemáme určené kritériá pre, na profesorov podľa odborov. Ak si dobre prečítate v novele zákona bod č. 161, je to tam jasne zadefinované a naviac v spolupráci s Akreditačnou komisiou ideme na to, aby sme našli spoločné kritériá podľa jednotlivých odborov na celom Slovensku na menovanie profesorov, pretože nemôžme mať jednotné kritéria na menovanie profesorov pre všetkých všeobecne, ale musíme nájsť kritéria, ktoré budú orientované podľa charakteru garantovaných študijných odborov a zameraní jednotlivých vysokých škôl, fakúlt, budú jednotné a budeme môcť posúdiť tak profesora z východného Slovenska z niektorých univerzít a vysokých škôl, ako aj profesora z Bratislavy rovnakými kritériami hodnotenia. Aj preto som pristúpil k zásadnej zmene a myslím si, že, a za to vďačím aj rektorskej konferencii, za to vďačím aj Študentskej rade vysokých škôl a, samozrejme, vďačím aj reprezentantom Rade vysokých škôl, že sme do Akreditačnej komisie dostali skutočne osobnosti. Osobnosti, ktoré mali v minulosti dobrý kredit. Napríklad pán profesor Urban. Osobnosti, ktoré v niektorých odboroch sú skutočne, napr. v informačných technológiách pani profesorka Bieliková zo Slovenskej technickej univerzity. Osobnosti, ktoré sú v oblasti, napr. ekonomických vied, z ekonomickej univerzity alebo podľa toho sme, samozrejme, sa snažili tú Akreditačnú komisiu zložiť, aby boli tam garantované jednotlivé odbory alebo cez príbuzné odbory a aby skutočne tá kvalita sa odrážala aj pri hodnotení jednotlivých vysokých škôl, aj z toho dôvodu, že dokonca tohto roku podľa posledného rokovania budú vypracované kritéria na akreditáciu všetkých verejných vysokých škôl 20-tich v roku 2014 s ročným predstihom, na rozdiel, ako to bolo v minulosti, že každá verejná vysoká škola, univerzita sa bude môcť na tieto kritériá a hodnotenia za celý rok kvalitne pripraviť. Rovnosť šancí pre každú univerzitu, v rovnakom prostredí, v rovnakom čase a v rovnakom priestore.
Druhá pripomienka, ktorá tam odznela, bola o tom, aby sme v súvislosti so spájaním bakalárskeho a magisterského štúdia veci neriešili tak jednoznačne, ako to je v navrhnutej novele zákona. Vážení, ale ja chodím po svete a stretávam sa s niektorými predstaviteľmi, ktorí študovali napríklad na našich vysokých školách. Konkrétne uvediem teraz posledné stretnutie na Cypre v rámci cyperského predsedníctva a nechcú im uznať diplomy len preto, že nevedia pochopiť, že môže byť delený odbor na bakalársky alebo magisterský. Ale napríklad, to je právnická fakulta, tam to nemôže byť delené. Čiže aj v rámci toho ideme prijať isté opatrenia aj medzivládne dohody aj ministerské dohody, aby sme dovolili uznať aj týmto absolventom ktorí študovali na Slovensku alebo bývalom Česko-Slovensku tie odbory, ktoré tu vyštudovali. Čiže stále musíme hľadať nejaký dostredivý faktor, ktorý sa stáva všeobecne platný v celej Eurozóne a v Európskej únii, špeciálne, a vychádzajúc znovu, niekto hovorí, aby sme sa nehlásili k tým bolonským kritériám. Ja si stále myslím, že my sa k tým bolonským kritériám musíme hlásiť. A opakujem, ak chceme skvalitňovať a porovnateľne skvalitňovať, aj cez medzivládne dohody. Cez rôzne ďalšie záväzky, ktoré máme, naše školstvo a približovať ho k tomu kvalitnejšiemu školstvu v tradičných krajinách západnej Európy, ktoré mali, nemali deficit demokracie, ako sme my mali do roku 1989, tak musíme ísť touto cestou. Študent, a myslím si, že pán profesor, pán docent Fronc to veľmi, pán poslanec vysvetlil, hovoril o tom, že ten študent, aby sme to tým spôsobom nejako sa snažili aj vysvetliť tou ľudskou rečou, áno, študent na celý úväzok obrazne, teda full-time studies a na čiastkový úväzok, to je ten part-time studies. A my sme vôbec aj to externé štúdium, ktoré pripravujeme, robíme tak, aby to priebežne prešlo v tom roku 2015, kedy by som bol veľmi rád, aby od 1. septembra v roku 2015 platil nový vysokoškolský zákon, aby tieto normy, ktoré poznáme v Európskej únii, samozrejme, boli aplikovateľné a plne platné aj v Slovenskej republike. Hovorím o tom aj preto, že akosi sa zabudlo na to, že každý externý študent, ktorý ide do externej formy vzdelávania má istý počet určených kreditov, ktoré musí absolvovať. A my sme mu dali slobodu. Že keď to urobí za tri roky, tak to urobí za tri roky, a keď to v podstate nebude schopný si rozložiť, tak nech si to urobí aj za štyri roky, aby to mohol dotiahnuť. To je vlastne ten systém tých kreditov v západnej Európe na ten čiastkový, že si ten študent môže rozložiť to svoje vzdelávanie na viacero rokov a takýmto spôsobom kvalitne absolvovať aj túto formu či už dištančným štúdiom, či už e-learningovým štúdiom a ďalším štúdiom, to znamená, podľa odborov, lebo dištančné štúdium napríklad na niektorých odboroch technickej univerzity si vôbec nevedia predstaviť. Lebo je to celkom iná forma vzdelávania. Čiže sú isté špecifiká, ktoré musíme chápať a musíme ich takýmto spôsobom do nášho zákona dostať.
Hovorilo sa tu o obmedzovaní počtu študentov. Nuž, čo sa týka prvých ročníkov, teda znovu opakujem, my sme jasne povedali, vychádzajúc aj z tohto zákona, tej 5-percentnej hranice, že my nikomu nebránime, žiadnej škole prijať ďalších študentov, ale hovoríme, že na, vychádzajúc z kritérií tohoročných, že majú toľko študentov prijatých na jednotlivé študijné odbory, že to, čo prijmú navyše, samozrejme, v dennej forme štúdia, si budú musieť z vlastných zdrojov zaplatiť, lebo to je skutočne vecou školy, ak chce prijímať viacej, ako sú nejaké štandardy, aby sme v podstate nielen stále napínali náš štátny rozpočet, ale aby sme išli k tomu, po čom volá Študentská rada vysokých škôl. A to búrlivé stretnutie som prežil v Jasnej v hoteli tento, minulý týždeň v sobotu, kde som sa stretol s predstaviteľmi Študentskej rady vysokých škôl, ktorí žiadajú, aby bolo čo najviac učiteľov, na jedného učiteľa maximálne 10 absolventov, teda 10 pre bakalárske práce, pre magisterské práce, čiže tie požiadavky idú aj zo strany študentov a tí ich reprezentujú z jednotlivých fakúlt, aby v podstate sa ten pedagóg im maximálne mohol venovať. A keď budeme stále zvyšovať a zvyšovať počty študentov a počty učiteľov a pedagógov budú rovnaké, ako ich máme doteraz, tak, samozrejme, ten problém tam bude čoraz viacej a viacej narastať. Čiže sme povedali, že je to na rozhodnutí, a všetko chceme konzultovať s akademickými predstaviteľmi tej konkrétnej školy. Nikto nič nechce diktovať. Znovu to opakujem. A takáto bola aj dohoda s rektorskou konferenciou, takáto to bola dohoda aj so Študentskou radou vysokých škôl aj s Radou vysokých škôl. A pre mňa sú to reprezentatívne orgány, ktoré hľadáme možnosti, samozrejme, aj každý musel v tom konsenze niekde ustúpiť pri tých rokovaniach, čo je celkom prirodzené z každého rokovania, lebo musí byť nejaký konsenzus prijatý, aby sme naplnili tie naše ciele, ktoré by mali v rámci nášho vysokého školstva potom v tom novom vysokoškolskom zákone veľmi rýchlo nabehnúť do konkrétnej praxe. Spoplatnenie zahraničných študentov. Hovoríme o tom. Nuž, páni, ale ja som napadaný ako minister školstva v tom prípade, že nórski študenti, ktorí študujú veľmi kvalitne na Lekárskej fakulte v Martine a fínski študenti, ktorí študujú veľmi kvalitne na Univerzite veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, že musíme ten status udržiavať, aký je v Európe. Teda to znamená, že ak sa vyberá a sa vyberá, aj tak sa vyberá, aby sme to legitimizovali tento daný stav. Takže, samozrejme, vyňali sme z toho národnostné školstvo, vyňali sme ostatné veci, ale v tejto oblasti skutočne, a to je aj budúcnosť, zrejme tie náklady aj na tú prípravu, povedal to aj pán doktor Osuský, sú ďaleko väčšie v tom príprave toho vzdelávania pre zahraničných študentov, ak naozaj chceme sem dotiahnuť a volajú sem, že by sem prišli študenti napríklad študovať ekonómiu z Číny, by mali záujem poznávať a pokiaľ im nebudeme prednášky viesť v angličtine, tak sem neprídu, ani z iných oblastí, pretože musí sa, samozrejme, zabezpečiť aj to vzdelávanie cez tie cudzie jazyky a pokiaľ sú to väčšie nároky na tú prípravu a to je celkom prirodzené, tak musíme nájsť nejaké prostriedky, aby sme tým školám pomohli, aby sme to konkrétne aj v rámci tohto nášho návrhu novely zákona novelizovali.
Napokon mi dovoľte na samotný záver tohto môjho záverečného slova znovu zopakovať, že ja som vás veľmi pozorne počúval, a mnohé veci boli, ktoré odzneli, sú podnetné. Iste niektoré veci budeme v rámci druhého čítania meniť alebo upresňovať, skvalitňovať, ale ten cieľ musí byť jeden jediný. Ak ide o pedagógov, ktorí pôsobia na našich vysokých školách, tá väzba na materskú školu musí byť prioritná. Výrazné posilnenie akademických funkcionárov, aby si urobili poriadky na svojich vysokých školách, so svojimi pedagógmi, ktorí to neakceptujú, ktorí tam pôsobia. A musím povedať, že jednou z lastovičiek je rektor Technickej univerzity v Košiciach pán profesor Čižmár, ktorý to už dokázal vyčistiť veľmi rýchlo. Ale vychádzalo to aj z toho, že sa na to pripravil, že sa niečo pripravuje v tejto oblasti a urobil konkrétne poriadky. Musím vám tiež povedať, že ja som dostal dokonca ponuku jedného skvelého pána profesora, ktorý garantuje jeden študijný odbor, ktorý je jediný na Slovensku, z Technickej univerzity z Košíc, ktorý bol navrhnutý a chcel sa zúčastniť budúceho konkurzu na miesto generálneho riaditeľa sekcie vedy a techniky, ale ja som mal jednu jedinú podmienku - že sa musí vzdať 100-percentného úväzku, pretože ja si neviem predstaviť na funkcii generálneho riaditeľa mojej sekcie pre vedu a techniku päť dní poctivo a tvrdo pracovať, aby garantoval naplno stopercentným úväzkom konkrétny študijný odbor. Samozrejme, tým pádom sme sa nedohodli, lebo on musí garantovať, nemá vychovaného zatiaľ náhradníka a to nám robí ten problém vo vzťahu k tej budúcnosti, čo chceme zmeniť, a to je tá otázka, že chceme, aby v budúcnosti garantovali jednotlivé odbory tímy pracovníkov a nie jeden profesor a dvaja spolugaranti, ktorí majú stopercentný úväzok. Musíme nájsť túto cestu, aby sme odbúrali tento problém, ktorý tu je s väzbou na to, že vyrábame nových a nových "profesorov", niektorých dobrých, niektorých horších, niektorých slabších a vyrábame ich ako na bežiacom páse len preto, aby sme mohli garantovať nové a nové študijné odbory, ktoré vznikajú a takýmto spôsobom, samozrejme, to berieme často formálne, nezodpovedne a ja si myslím, že aj v spolupráci s Akreditačnou komisiou aj s rektorskou konferenciou aj s ďalšími predstaviteľmi vysokých škôl dokážeme tieto veci postupne meniť. Je to otázka, samozrejme, dohody, dobrej spolupráce a musím povedať, že reprezentanti vysokých škôl na rôznych úrovniach vrátane študentov vysokých škôl pravidelne so mnou konzultujú mnohé problémy školstva a všetky ich návrhy a pripomienky, ktoré sa objavili aj v tejto novele, hovorím v poslednej novele v tomto pléne Národnej rady do roku 2015, kedy by mal byť prijatý nový vysokoškolský zákon, sú akceptované alebo diskusiou zvážené a konkrétnymi návrhmi pre a proti na základe buď prijaté ale argumentačne budú odmietnuté alebo prijaté. Čiže táto spolupráca tu funguje a je veľmi aktívna a odrazom tejto dobrej spolupráce je, samozrejme, aj táto novela vysokoškolského zákona s tými ďalšími úpravami, s ktorými sme ochotní diskutovať, keď to posunieme do druhého čítania, lebo už teraz máme niektoré veci predrokované, aby sme nevytvárali zbytočné napätie v našom vysokom školstve. Toľkoto z mojej strany. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk).

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som vám uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení zákon č. 455/2004 Z. z. o zriadení Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach a zriadení Národnej akadémie obrany maršala Andreja Hadika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 144/2008 Z. z.
Návrh zákona, ktorý predkladáme, resp. novely zákona predkladáme v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, ktorá jasne deklarovala podporu skvalitňovania prípravy absolventov našich vysokých škôl, našich univerzít. Zároveň, a to podotýkam, je prvým krokom na ceste k novému vysokoškolskému zákonu, ktorý bude pripravený v tomto volebnom období a ktorému už teraz predchádza vyhodnotenie stavu našich vysokých škôl podľa prijatej koncepcie z roku 2000 do roku 2010 a prípravy novej koncepcie rozvoja nášho vysokého školstva do roku 2020, na ktorom sa podieľajú a budú podieľať zástupcovia jednotlivých významných inštitúcií, ako je rektorská konferencia, rada vysokých škôl, ale oslovujeme aj zástupcov rady dekanov, aj keď nie je v zákone uvedená. A, prirodzene, veľmi dôležitú úlohu tam budú zohrávať aj zástupcovia študentskej rady vysokých škôl a ďalších inštitúcií, ktoré majú čo povedať pri príprave nového moderného zákona, ktorý by mal skutočne z veľkej časti akceptovať tie princípy, ktoré poznáme vo vyspelých štátoch Európskej únie a ktoré vychádzajú, samozrejme, aj z Bolonského dohovoru.
Zmeny, ktoré táto novela zákona o vysokých školách prináša, sa dotýkajú takmer všetkých častí zákona, ktoré bezprostredne vplývajú na kvalitu vysokoškolského vzdelávania. Z týchto oblastí mi dovoľte spomenúť tri hlavné: ide o oblasť personálnu, oblasť organizácie štúdia a oblasť riadenia kvality našich vysokých škôl.
V oblasti organizácie štúdia ide o predĺženie štandardnej dĺžky štúdia v externej forme o jeden rok. Toto opatrenie súvisí s novým prístupom k externej forme štúdia, ktorého princípom je, aby bez ohľadu na formu štúdia bolo študentovi poskytnuté rovnaké vzdelanie v rovnakom rozsahu.
Predosielam alebo hovorím, že v rámci nového vysokoškolského zákona je cieľom prejsť na európsky bežný model part-time, full-time štúdia, teda na systém, ktorý nemá externé štúdium upravené tak, ako je to tomu u nás v našich podmienkach.
Ako prvý krok k takémuto systému sa v rámci novely znižuje počet kreditov, ktoré by mal študent v externej forme štandardne získať v jednom akademickom roku, a teda sa pristupuje k rozloženiu štúdia pri menšej ročnej záťaži na dlhšie časové obdobie. Súvisí to so skutočnosťou, že pri externom štúdiu nie je vhodné vyžadovať od študentov rovnaký ročný rozsah kreditov, ako pri študentoch v dennej forme štúdia. A ak sa to deje, a často sa to deje, tak sú často tieto kredity udeľované len formálne. Rozložením súčasného externého štúdia na dlhší čas možno očakávať, že študenti v dennej aj v externej forme štúdia získajú rovnaké predpísané výsledky vzdelávania.
V tejto súvislosti, dámy a páni, pripomínam, že predĺženie štúdia podľa návrhu nebude znamenať vyššie náklady študenta na školné. Navrhuje sa ročné školné prostredníctvom koeficientu znížiť tak, aby celková suma školného počas štandardnej dĺžky štúdia ostávala zachovaná aj pri jej navrhovanom predĺžení. Zároveň zdôrazňujem, že v súlade so zásadami kreditového systému bude mať študent zo zákona naďalej možnosť zvoliť si tempo štúdia, čo znamená, že zákon umožní pri rýchlejšom tempe štúdia a kvalitnom získavaní - opakujem: kvalitnom získavaní kreditov - štúdium štvorročného externého študijného programu absolvovať aj počas troch rokov.
V podstate tento systém je v Európe zavedený práve v tom systéme part-time studies, že si môže študent rozložiť štúdium na dlhšiu dobu, pretože štúdium z externej formy popri zamestnaní, keď niekto si zvyšuje kvalifikáciu, vyžaduje, prirodzene, ten priestor, aby sa mohol na absolvovanie jednotlivých kreditov kvalitne pripraviť.
V súvislosti s organizáciou štúdia novela zavádza rozdelenie bakalárskeho štúdia na študijné programy orientované profesijne a študijné programy orientované akademicky. Toto opatrenie sleduje cieľ programového vyhlásenia vlády na plnohodnotné uznávanie vysokoškolského vzdelania prvého stupňa praxou. K tomu, samozrejme, budú pokračovať aj ďalšie opatrenia v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Návrh umožňuje Akreditačnej komisii navrhnúť osobitné kritéria pre akreditáciu jednotlivých typov týchto študijných programov.
V oblasti personálnej ide o obmedzenie, používa sa taký pejoratívny názov - lietajúcich profesorov - ktorých máme na Slovensku nie veľa, ale máme. Ak sa má učiteľ v potrebnom rozsahu venovať pedagogickej a výskumnej činnosti, je neudržateľné, aby niektorí - opakujem - niektorí vysokoškolskí učitelia kazili meno ďalším vysokoškolským pedagógom, ktorí zodpovedne pracujú a mali niekoľko plných - hovorím - niekoľko, 3, niekedy až 4, plných úväzkov na vysokých školách, opakujem, na vysokých školách. Návrh akceptuje slobodnú voľbu povolania, keď sa vysokoškolskému učiteľovi nebráni výkon jeho povolania, len sa v rozumnej miere obmedzuje rozsah jeho činnosti na akademickej pôde a tie zmeny, ktoré sa ešte vyrokovali, budú predložené aj v rámci druhého čítania na pôde nášho parlamentu či už vo výbore, alebo priamo v pléne Národnej rady, kde sa našiel, hovorím otvorene, konsenzus, aby sa posilnili na jednej strane právomoci rektora a akademického, akademického zboru na jednotlivých vysokých školách s väzbou na materskú školu, a na druhej strane, aby sa čo najviac obmedzila takáto činnosť, ktorá nerobí dobré meno vysokoškolským pedagógom a, samozrejme, nevytvára tie najlepšie podmienky, aby sa vysokoškolský učiteľ venoval poctivo každodenne svojim študentom, nielen na prednáškach, ale aj pri príprave bakalárskych, magisterských alebo to aj vo vyššej forme potom doktorandských prác, pretože stále som presvedčený o tom, že aká je práca našich mladých ľudí, tam musí predovšetkým odrážať nielen kvalitu a schopnosti mladého človeka, ale aj jeho školiteľa, jeho učiteľa a, samozrejme, aj jednotlivých oponentov, ktorí posudzujú takéto práce.
Zároveň návrh novely učiteľovi nebráni v ďalšom zamestnávaní mimo akademickej pôdy, napr. v rámci ústavov Slovenskej akadémii vied. Viete, že sa mi nikdy nepodarilo ani ako podpredsedovi Akadémie vied dosiahnuť s vysokoškolskou obcou dohodu, aby bola výraznejšia obmena, to znamená, pán profesor, pán docent Fronc si pamätá, aby sa vytvoril tzv. sabbatical leave, to znamená, aby tí, ktorí sa pripravujú na habilitačné alebo inauguračné konanie, odišli do akadémie na konkrétne ústavy a mali celý rok tvrdej práce, ako to je v iných štátoch, pripraviť sa, kvalitnú prácu a ten najlepší z najlepších, pretože máme tie kritéria cez ARU, už aj v rámci Slovenskej akadémie vied zhodnotené, ktoré prinášajú nové výsledky v rámci vedeckého poznania, vedecké výskumy, aby išli za ten rok prednášať na konkrétnu vysokú školu. Potom volajú študenti, žiaľ zatiaľ tá situácia takáto nie je, i keď musím povedať, že sa čoraz viacej pracoviská Slovenskej akadémie vied a jednotlivých fakúlt, jednotlivých študijných odborov, jednotlivých tímov a, samozrejme, aj samotných univerzít čoraz viacej zbližujú. Ja to považujem za veľmi potrebné a v zmysle aj budúcnosti nášho vysokého školstva za veľmi dôležité a oživujúce. Samozrejme, netýka sa to len spolupráce s ústavmi Slovenskej akadémie vied, ale aj nemocníc, klinickej praxe, právnej praxe, pracovísk pracovania v rámci napríklad IT firiem, alebo v rámci rôzneho priemyselného výskumu v spolupráci s rôznymi privátnymi firmami, keď sa predovšetkým orientujeme na vedu, vedecký výskum, vývoj a inovácie.
Samozrejme, týmto pádom chceme výraznejšie podporiť, aby to pravidlo, ktoré je pre mňa dôležité, že univerzitný profesor musí byť dobrý vedec. Univerzitný profesor musí robiť vedu, nemôže skončiť veda tým, že on ukončí nejakú prácu inauguračnú a potom už nič s vedou nerobí, aby si vytváral vedeckú školu, aby vedecky pracoval a pre tú vedu a pre ten vedecký výskum v niektorých disciplínach v iných hodinových sadzbách, v niektorých disciplínach celodenne, napr. v rámci experimentov, týždenne, mesačne, tvrdej práce v laboratórií, aby mohol v podstate v tejto oblasti dosahovať tiež kvalitné výsledky.
Ďalšia oblasť sa týka, ešte, pardon, jedna poznámka, aby som nezabudol, zámerom zákona alebo novely zákona je v tejto oblasti prostredníctvom istého hľadania toho obmedzenia, toho racionálneho obmedzenia, toho putovania za študentmi na rôznych školách, čo ja nebránim, aby chodili prednášať, mali výberové prednášky, aby to boli prednášky, ktoré sú povedzme blokové a tak ďalej a tak ďalej, ale ide predovšetkým o tie 100-percentné úväzky, zámerom zákona v tejto oblasti, prostredníctvom obmedzenia rozsahu pracovnoprávnych vzťahov na akademickej pôde zintenzívniť prácu, teda pre materskú vysokú školu, a teda zlepšiť kvalitu poskytovaného vysokoškolského vzdelávania, ale aj výskumnú činnosť vysokých škôl. Som rád, že beží už nám systém informačný a že vieme veľmi rýchlo zistiť aj pri hodnoteniach a nielen my, ale aj cez Akreditačnú komisiu a každý jeden si to môže overiť, že nie je možné v budúcnosti vykazovať jednu a tú istú prácu na troch vysokých školách - čo sa stávalo - ale vďaka tomu, že už je ten informačný systém k dispozícii, tak tá práca, ktorá sa robí na materskom pracovisku, je materské, prácou materského pracoviska a nie je možné ju vykazovať na ďalších školách ako v podstate hodnotenia konkrétneho odboru študijného, kde konkrétny profesor, docent alebo ďalší pedagóg pôsobí povedzme v rámci výberových prednášok, alebo, respektíve ako doteraz, často aj v niektorých prípadoch na 100-percentnom úväzku.
V oblasti riadenia kvality ide o zavedenie vnútorného systému zabezpečenia kvality, i keď o také formálne slovo, také klišé, ktoré tu o tom hovorím, ale je to o tom, ktorý bude vysoká škola tú kvalitu vypracovávať vo forme vnútorného predpisu na základe noriem a smerníc na zabezpečenie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, ktoré v rámci Bolonského procesu vypracovala Európska sieť na zabezpečenie kvality vo vysokom školstve. Implementácia vnútorného systému sa má stať v rámci komplexnej akreditácie činnosti vysokej školy rozhodujúcim pre existenciu a zaradenie vysokej školy, fakulty alebo študijného odboru.
(Obsluha priniesla pohár vody. Reakcia vystupujúceho: "Ďakujem veľmi pekne.")
V súlade s programovým vyhlásením vlády novela upravuje ďalší rozvoj informatizácie spoločnosti zavedením verejne prístupných registrov. Okrem toho, kvalitu novela zákona podporuje aj účinnosťou a účinnou kontrolou verejnosti prostredníctvom zverejňovania informácii o habilitačnom a inauguračnom konaní, o akreditáciách, ako aj kontrolou dodržiavania jednotlivých habilitačných a inauguračných kritérií prostredníctvom Akreditačnej komisie, spolu so zavedením sankčných nástrojov. Cieľom je, aby vysoké školy pristupovali k vymenovávaniu docentov a profesorov zodpovednejšie ako doteraz. Ale tým naozajstným cieľom je prejsť v rámci nového vysokoškolského zákona na konkurzné pokračovanie, to znamená obsadzovanie profesorských miest na našich vysokých školách prostredníctvom konkurzu, tak ako to poznáme, na istú dobu konkrétnu, na vyhlasovanie miest jednotlivých vysokých škôl, tak ako to poznáme vo vyspelých štátoch nielen Európy, ale aj sveta.
Novela zákona napokon reaguje aj na podnety z praxe, ako súčasný zákon niektoré situácie nerieši, prípadne, ak súčasné riešenie niektorých situácii je príliš rigidné. Ide najmä o ustanovenie týkajúce sa orgánov vysokých škôl. Návrh zákona zohľadňuje tendencie európskeho vysokoškolského priestoru, ktoré kladú väčší dôraz na zodpovednosť, opakujem znovu, zodpovednosť vysokých škôl za svoje konanie a preto podrobnosti niektorých úprav ponecháva, a hovorím celkom slobodne, na vnútorné predpisy konkrétnej vysokej školy. Vysoká škola, jej vedenie, akademický senát a ďalší predstavitelia akademickej obce vysokej školy, musí niesť zodpovednosť za kvalitu svojej školy a ak škola klesá v tej svojej kvalite, tak, samozrejme, musí niesť aj vedenie tej školy zodpovednosť za to, že tá škola prechádza alebo študijné odbory, alebo fakulty prechádzajú do inej formy, nižšej formy ohodnotenia. Aj na tomto veľmi aktívne pracujeme a na mnohé návrhy, ktoré boli rozpracované na ministerstve, nadväzujeme. Čo je pozitívne, ja nezavrhujem a, samozrejme, aj takýmto spôsobom chceme veci meniť k lepšiemu.
Chcel by som tiež pripomenúť, že do budúcnosti, a to čakám, samozrejme, spoluprácu, v budúcnosti garantovania jednotlivých študijných odborov bude tá zmena v novom vysokoškolskom zákone orientovaná na tím odborníkov, kolektív odborníkov, nie na jednu osobu a možno, že aj týmto spôsobom sa na Slovensku, a ja pevne verím, stabilizuje situácia, naozaj, skutočne aj v tejto oblasti sa zabezpečí kvalitné vzdelávanie na jednotlivých študijných odboroch, ktoré, mnohé z nich majú dobrú európsku úroveň a sú dobre hodnotené aj z hľadiska medzinárodných kritérií, ale, samozrejme, chceme, aby bolo čoraz viacej takýchto odborov na Slovensku, ktorí budú vychovávať mladú generáciu na našich vysokých školách tak, aby bola úspešná vo svojom praktickom živote.
Napokon článkom II. novela reaguje na závery komplexnej akreditácie činnosti ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika (Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika - pozn. red.), preto to predkladáme aj spolu s ministrom obrany, a navrhuje sa zmena jej začlenenia medzi tzv. nezačlenené vysoké školy, nakoľko v rámci komplexnej akreditácie činnosti nesplnila kritéria na začlenenie medzi univerzitné vysoké školy.
Vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, priatelia, verím, že tento zákon napomôže alebo novela zákona napomôže zvýšeniu kvality vysokoškolského vzdelávania na Slovensku a bude dobrým krokom, čo je veľmi dôležité, dôležitým východiskom k novému vysokoškolskému zákonu, po ktorom volá nielen verejnosť, ale predovšetkým tí, ktorí chodia na naše vysoké školy, naši mladí ľudia, mladá generácia, ktorá sa chce vzdelávať v kvalitnejších, lepších podmienkach a, prirodzene, s väzbou nielen na vzdelávací cyklus, ale s väzbou aj na vedecký výskum, aby boli postupne do tejto oblasti čoraz viacej mladí ľudia zapájaní.
Ďakujem vám za pozornosť a verím, že návrh novely zákona podporíte a posuniete do druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky. Ešte raz veľká vďaka.

Ďakujem veľmi pekne. Tiež veľmi krátko.
Po prvé. Pán poslanec Martin Fronc asi ma nepočúval, čo som hovoril v úvodnom slove. Ja som povedal, že toto je jedna, to je posledná novela nekvalitného zákona o celoživotnom vzdelávaní, ktorý bol prijatý v roku 2009, a sám som povedal, že aj v programovom vyhlásení vlády a my to máme rozpracované už postupne na rezort, že chceme pripraviť nový zákon o celoživotnom vzdelávaní, ktorý bude akceptovať aj tie návrhy, ktoré tu predniesol pán poslanec Mikloško, lebo, samozrejme, ten zákon musí pokrývať v tých rámcoch tie najdôležitejšie aktivity, ktoré celoživotné vzdelávanie, ktoré bude nadobúdať aj v tom nasledujúcom desaťročí-dvadsaťročí čoraz väčší význam, aby to pokrýval tento zákon a jasne reagoval aj na výzvy, ktoré nám prichádzajú z Európskej únie. Takže moja odpoveď vo vzťahu k pánovi poslancovi Jozefovi Mikloškovi, áno, bude to všetko postupne pripravené, najprv v legislatívnom zámere, ku ktorému budete prizvaný a budete o ňom informovaný na školskom výbore ako na gesčnom výbore. Potom v tom ďalšom, pri tej ďalšej prípravy v rámci legislatívneho procesu, aby tento zákon skutočne spĺňal tie atribúty zákona, ako poznáme vo vyspelých štátoch Európskej únie a kde majú v tejto oblasti dlhoročnú skúsenosť a tradíciu.
Mám, samozrejme, problém s tým návrh pána exministra pána Fronca, pána poslanca Fronca, lebo tak sme to diskutovali aj na našom gesčnom výbore školskom a tam legislatívno-právny odbor to nepovažoval za správne, pretože tento váš návrh, ja chápem, že často sa to zamieňa, čo je celkom prirodzene, ale v tých stanoviskách, ktoré bude vydávať táto akreditačná komisia bude mať plný názov, to nebude, že "akreditačná komisia". Ja si uvedomujem, že je to akreditačná komisia, tu je akreditačná komisia vlády Slovenskej republiky, to je tá veľká akreditačná komisia pre akreditáciu vysokých škôl vlády, ale toto je akreditačná komisia, ktorá, vychádzajúc z názvu zákona o celoživotnom vzdelávaní, to má aj uvedené v tomto zákone, len potom sa to uvádza ešte aj v zátvorke. Čiže to je vyslovene len na dišputu, ale nepovažujem to za potrebné a ja si myslím, že treba dodržiavať aj čistotu legislatívneho procesu a keď legislatívci takto povedali, tak tento váš návrh si dovolím neodporučiť. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu prehodnotilo potrebu novelizácie zákona o celoživotnom vzdelávaní vzhľadom na to, že v praxi došlo k niekoľkým problémom s jeho uplatňovaním. A naviac, veľmi dobre viete, že tento zákon bol príliš rýchlo šitý v roku 2009 a už aj v súčasnosti som zadal úlohu, aby sa pripravovala nová, nový zákon o celoživotnom vzdelávaní, ktorý bude akceptovať moderné výzvy a akceptovať mnohé veci, ktoré sa budú dotýkať celoživotného vzdelávania Slovenskej republiky s väzbou na európsky priestor, s väzbou na skúsenosti z iných susedných štátov, aby sme celoživotné vzdelávanie dostali do naozaj dobrého, kvalitného prostredia a keďže Európska únia hovorí stále o dvoch prioritách, to je odborné vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie, tak práve celoživotnému vzdelávaniu budeme musieť aj my v rámci rezortu, aj v rámci programového vyhlásenia vlády, ako je to tam jasne stanovené, venovať veľkú pozornosť.
Ďalším dôležitým krokom je, samozrejme, aj rozšírenie okruhu oprávnených inštitúcií o profesijné organizácie a stavovské organizácie, ktoré budú disponovať oprávnením na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti, vzhľadom na to, že odbornú spôsobilosť pri niektorých kvalifikáciách sú schopné lepšie overiť práve profesijné organizácie alebo stavovské organizácie. Novela zákona zavádza do praxe to, čo pol druha až dva roky meškalo. A to bol, to je Národný kvalifikačný rámec, ktorý obsahuje úrovne klasifikácie kvalifikácií podľa súboru kritérií pre dosiahnutie vedomostí, zručností a schopností a je prepojením na úrovne Európskeho kvalifikačného rámca.
Ďalším krokom je zrušenie ustanovenia, ktorým sa zavádza národná sústava kvalifikácií do praxe všeobecne záväzným právnym predpisom z dôvodu nedostatočnej flexibility tohto ustanovenia. Národná sústava kvalifikácií je verejný, otvorený a stále sa doplňujúci register, z čoho vyplýva, že tvorba všeobecne záväzného právneho predpisu pri každej zmene by bola neefektívna. Novela zákona zavádza prepojenie medzi zákonom o celoživotnom vzdelávaní a zákonom o živnostenskom podnikaní prostredníctvom prechodného ustanovenia. Prostredníctvom tohto ustanovenia budú môcť občania, ktorí získali osvedčenie o vykonaní kvalifikačnej skúšky podľa živnostenského zákona, ale nestihli absolvovať požadovanú prax alebo iné povinné náležitosti, požiadať o udelenie živnostenského oprávnenia, nakoľko osvedčenia a o vykonaní kvalifikačnej skúšky sa budú považovať za osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii alebo osvedčenia o úplnej kvalifikácii podľa zákona o celoživotnom vzdelávaní.
Materiál bol odsúhlasený aj nielen, samozrejme, prirodzene, v rôznych diskusiách, najmä na štvorpartite školskej, ktorú máme v našom prostredí školskom, na rezorte školstva. Bol vydiskutovaný aj s konkrétne dotknutými ústrednými orgánmi štátnej správy a, samozrejme, aj keď, aj s rôznymi profesijnými zväzmi, najmä so živnostníkmi, lebo naozaj v tejto oblasti chceme urobiť také zmeny, ktoré budú posilovať tento inštitút a budú vytvárať veľmi dôležité podmienky pre kvalitu v celoživotnom vzdelávaní, pretože dnes a v budúcnosti každý občan tohto štátu je postavený pred nové výzvy a na ne musí reagovať novým a novým vzdelávaním a práve týmto, prostredníctvom tohto tejto novely zákona budeme môcť tieto výzvy, na tieto výzvy aj konkrétne kvalitatívne a efektívne reagovať.
Toľkoto z mojej strany a poprosím vážené plénum, aby tento vládny návrh zákona, ktorý tu predkladám schválili v druhom i v treťom čítaní.

Pán Poliačik hovorí o tom, že sa vraciam do sedemdesiatych rokov, nuž tak ja znovu chcem zopakovať, ja sa vraciam nie do predchádzajúcich rokov, ale predovšetkým pozerám na budúcnosť. A pánu Poliačikovi odkazujem, aby išiel, škoda, že dneska nebol na seminári - ktorý organizovala česká strana - Firma v škole a škola vo firme v Uhorskom Brode, ktorá vlastne tieto návrhy, a boli tam aj naši experti, ktoré tu ja predkladám, bude realizovať a bude sa to realizovať aj v Českej republike. To je dohoda s nový ministrom pánom Fialom, s ktorým som sa stretol v pondelok, ktorý musel naprávať tie nezmysly bývalého ministra Dobeša za dva roky, ktoré urobil v školstve a ktorý deštruoval často školstvo ako vy, keď ste boli v koalícii.
Ak mám hovoriť, budem ešte, pár pripomienok spomeniem pánovi Érsekovi. Áno, to, čo ste povedali, je to je pravda. A ja mám osobitný záujem riešiť napríklad odborné školstvo aj menšinové odborné školstvo. Aj hovoriť, a opakujem to, aj aby som vám to pripomenul, o tom, či je dobre, že tam budú tri cudzie jazyky. Hovoríme o tom, že aj v oblasti odborného školstva budem veľmi rád, keď absolventi odborných škôl budú ovládať jeden cudzí jazyk. Hovorím to všeobecne, to platí pre odborné školy. A tak sme sa zhodli aj s pánom Fialom, že tento istý problém majú aj v Českej republike.
A ak bude slovenčina učiť sa v komunikatívnej forme, jak sme sa dohodli aj s pánom Bugárom, keď bol rokovať u nás na ministerstve, tak, áno, budeme ju učiť tak, ako sa má učiť, aby sa naučili občania národnostných menšín hovoriť, dorozumievať v jazyku slovenskom, a znovu to opakujem - v jazyku slovenskom. A musím to vnímať ako pendant k tomu cudziemu jazyku. Inak to tam nejde. A inak ja nemôžem zaťažovať maďarské povedzme aj školstvo národnostné tým, že tam budú tri cudzie jazyky. Ja si to uvedomujem, že musíme veľmi zvážiť, a dať na dobrovoľnosti riaditeľa alebo nepovinného predmetu, či si niekto zo žiakov chce vybrať ešte ďalší cudzí jazyka, alebo si ho nechce vybrať. Tie hlavičky, to naozaj tie naše deti neznesú.
Čo sa týka športu, vy viete veľmi dobre, že sa ide, pripravuje nová koncepcia športu. A jedna tretina prvýkrát v histórii, jedna tretina peňazí pôjde do škôl z celého toho veľkého balíku. Do škôl, do mládežníckeho športu a do akademického vysokoškolského športu. Toto bude tá zmena s podporou aj školských športových poukazov, na učiteľov telesnej výchovy a na trénerov. Toto je moja cesta. A takýmto spôsobom chceme meniť tieto veci aj v budúcnosti. (Potlesk.)
A teraz niekoľko, ešte jedna poznámka. (Vystupujúci zobral do ruky a ukázal písomné materiály.) Toto sú najnovšie štatistiky. A ja som si teda, samozrejme, urobil prehľad typu stredných škôl podľa krajov a nebudem to tu čítať, máte to, budete mať k dispozícii. A predovšetkým som nerozdeľoval, nestaval gymnáziá proti stredným odborným školám. Ale stredné odborné školy som rozdelil na technické odbory a stredné odborné školy na netechnické odbory. A najväčší počet nezamestnaných je práve v tejto oblasti netechnických odborov. A toto je najväčší problém. Tak, ale bavme sa o číslach a hovorme o číslach.
Teraz, čo sa týka k pozmeňovacím návrhom, veľmi krátko, ale aby som splnil tu moju povinnosť ako predkladateľa, vyjadrím sa k návrhom poslancov, ktoré tu predložili.
Návrh pána poslanca Miroslava Beblavého, ktorý navrhuje, aby ministerstvo školstva na návrh zriaďovateľa súkromnej alebo cirkevnej školy preskúmavalo, či samosprávny kraj pri určovaní počtu tried prvého ročníka stredných škôl zohľadní objektívne merateľné kritériá určené zákonom. S týmto návrhom nemôžem súhlasiť, aby sa dostal do zákona, pretože ministerstvo školstva nemôže preskúmavať všeobecne záväzné nariadenia samosprávneho kraja. Kompetenciu preskúmavať všeobecne záväzné nariadenia samosprávneho kraja má iba prokuratúra alebo súd. Však konečne to pochopme, že takýmto spôsobom to treba riešiť.
Návrh pána poslanca druhý, ktorý hovoril o elektronickej dokumentácii, hovorím, preto budem v tej všeobecnej rovine, môžem vysloviť súhlas, ale v tomto momente do tohto zákona to by prinieslo obrovský chaos na našich školách. Preto ministerstvo sa nebráni takejto právnej úprave, ktorá umožní viesť pedagogickú dokumentáciu alebo elektronický dokument, avšak je potrebné predmetnú problematiku, predmetnej problematike venovať ďaleko väčšiu pozornosť. Komplexnejšie ju spracovať a zabezpečiť a dať do súladu s právnymi predpismi týkajúcich sa elektronickej podoby dokumentácie.
Teda k pozmeňovaciemu návrhu pána poslanca Beblavého záverom uvádzam, že predložený návrh problematiku elektronickej formy pedagogickej dokumentácie rieši iba parciálne a nie komplexne, a v súvislosti s prípravou nového zákona alebo novely zákona o výchove a vzdelávaní, ktorý bude predložený do Národnej rady v budúcom roku, budeme sa práve s týmto problémom zaoberať. A rád sa stretnem aj s pánom Beblavým konzultatívne, aby sme tieto veci mohli riešiť.
Ďalší návrh pána poslanca Miroslava Beblavého, ktorý sa týka predovšetkým výsledkov experimentálneho overovania najmä v súvislosti so šesťročným gymnáziom na gymnáziu Viliama Paulinyho-Tótha v Martine alebo v Turčianskom svätom Martine. No nemôžem s týmto návrhom súhlasiť, ide o nesystémové riešenie. Navrhovaným pozmeňovacím návrhom by bolo experimentálne overovanie fakticky zakonzervované v pôvodnej škole, resp. v školskom zariadení, ktoré experimentálne overovanie vykonávalo.
A znovu opakujem, že môj postup a prístup je k tomu v tom, že aby sme zachovali osemročné gymnáziá, aby sme mali bilingválne gymnáziá, a ešte vstúpiť do toho s ďalšími šesťročnými gymnáziami, to považujem za skutočne neetické voči učiteľom na našich základných školách, ktorí učia, a stále sú im vytrhávaní tí najlepší žiaci z tohto procesu.
Návrh pána poslanca Martina Fronca, ktorý upravuje kompetenciu samosprávnym krajom, s týmto návrhom tiež nesúhlasím, nakoľko akceptácia navrhovaného ustanovenia by vecne znamenala ponechanie aktuálneho stavu, podľa ktorého sa samosprávne kraje iba vyjadrujú zriaďovateľom súkromných a cirkevných stredných škôl k počtom tried prvých ročníkov pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku.
Ďalší návrh pána poslanca Martina Fronca, ktorý upravuje body č. 21, 22, 23, a to sú tie priemery. Tiež nemôžem súhlasiť, pretože si myslím, že priemer pre elitné výberové gymnáziá dva je prijateľný, je motivačný a bude ešte konzultatívne riešený v rámci prijímacích pohovor a deviatackých monitorov. Nikomu sa nič nestane, aby ten priemer tá dvojka za ôsmu až deviatu triedu bol plne akceptovaný, a to sa takisto týka aj stredných škôl s priemerom 2,75.
Návrh poslancov Národnej rady Jany Žitňanskej, Miroslava Beblavého, Petra Osuského, Martina Poliačika a Richarda Vašečku, ktorý predložil pán Martin Poliačik, upravuje kompetencie samosprávnym krajom. S návrhom nesúhlasím. V žiadnom prípade nejde o likvidáciu súkromných, a u ž tu bolo zopakované niekoľkokrát, aj cirkevných škôl, stredných škôl osobitne, ale vytvorenie tlaku na všetky stredné školy, ktoré sú rovné pred zákonom a plnením svojich nielen práv, ale aj povinností voči tomuto štátu v prenesených kompetenciách, aj voči, samozrejme, občanom Slovenskej republiky, a najmä rodičom, ktorí v týchto školách majú svoje deti a chcú mať ich skutočne kvalitne vzdelané.
Ďalší návrh pánov poslancov Národnej rady Jany Žitňanskej, Miroslava Beblavého, Petra Osuského, Martina Poliačika a Richarda Vašečku, ktorý vypúšťa body 21, 22, 23, požiadavky priemerného prospechu, podobne ako s návrhom pána Fronca nemôžem súhlasiť, pretože naozaj chcem motivovať žiakov najmä na základných školách, aby nepodliezali latku, aby sa kvalitne pripravovali najmä v ôsmom a deviatom ročníku, ale, samozrejme, v celom procese vzdelávania na základných školách.
Návrh poslancov Národnej rady Jany Žitňanskej, Martina Poliačika a Richarda Vašečku , ktorý navrhuje nové znenie pozmeňovacieho návrhu pani poslankyne Bibiány Obrimčákovej - nesúhlasím, pretože podporujem návrh, ktorý predložil pán poslanec Juraj Blanár aj s tým pozmeňujúcim návrhom na osobitné hlasovanie v spoločnej správe. A podobne, aj v súvislosti s tým, aj druhý návrh pána poslanca Národnej rady Juraja Blanára, tiež podporujem, a ktorý je tu predložený s tým, že sa tiež upraví spoločná správa osobitným hlasovaním. A z toho dôvodu k nemu vyslovujem pozitívne moje stanovisko a žiadam ctenú snemovňu - Národnú radu Slovenskej republiky, aby tento návrh prijala.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pevne verím, že sledujete tento cieľ, ktorý máme spoločný, a pevne verím, že pochopíte, možno že neskôr, ale bude lepšie, keď skôr, že predovšetkým ide o kvalitu nášho školstva, a v tomto prípade kvalitu tak gymnaziálneho školstva, ako aj odborného školstva v Slovenskej republike. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážené dámy, vážení páni, keďže je mojou povinnosťou sa vyjadriť v záverečnej reči aj k navrhnutým pozmeňujúcim návrhom poslankýň a poslancov, ale najprv mi dovoľte, aby som na niektoré vaše názory, ktoré odzneli v rozprave aj zareagoval.
Pán poslanec Beblavý ma označil, že budem ako cisár alebo cár na nejakom tróne, dobrý cár, lebo dobrý cisár a rozhodovať o bytí a nebytí našich škôl.
Ja predovšetkým chcem byť spravodlivý. A spravodlivý, keď ste ma nazvali cisárom alebo spravodlivým cárom, vy veľmi dobre viete, že niekedy múdra monarchia je lepšia ako hlúpa demokracia a to z dejín máme jasne zdokumentované.
Čo sa týka názoru pána Fronca ohľadom slobody a rešpektovať slobodu na našich školách, k tomu sa vyjadril aj pán poslanec Blanár, ale, samozrejme, viete, sloboda je často iná pre učiteľov, jak ju chápu, iná pre žiakov a iná pre rodičov. A ja hovorím o právach a povinnostiach všetkých troch zložiek, to znamená, rovnako pre učiteľov nemôžu byť len povinnosti, ale musia byť aj práva. A pre rodičov nemôžu byť len práva alebo žiakov len práva, musia byť aj povinnosti a zodpovednosť.
Čiže, ten trojuholník, ten triangel treba aj takto vnímať, a ja, samozrejme, sa nebránim tomu, aby sa občania nášho štátu zapájali do diskusií, a, samozrejme, aj diskutovali o postavení jednotlivých škôl a ich cieľov, ktoré plnia v našej školskej sústave. (Ruch v sále.)
Ďalej ste vraveli, že známka, pán Fronc, pán poslanec Fronc, nie vždy odzrkadľuje tie výsledky. Nuž nedávno som bol ako jeden z mála politikov Slovenskej republiky pri hrobe Winstona Churchilla, aj v jeho rodisku, teda v jeho paláci, kde sa narodil, keďže patril k známej rodine Churchillovcov, ktorá sa zaslúžila o britskú nielen monarchiu, ale aj o britský štát. Ale on sa učil veľmi zle, aj na základnej škole. Áno, učil sa veľmi zle. Ale viete, čo urobil jeho otec? Dal ho do strednej vojenskej školy. A tam sa naučil tak učiť a tak konať, že sa z neho stal nielen dobrý minister obrany, ale stal sa z neho aj dobrý dvojnásobný predseda vlád a súčasne jeden z najlepších politikov dvadsiateho storočia v Európe.
Ak sa spomenulo, že dnes máme toľko a taký počet stredoškolákov, a hlavne, čo sa týka vo vzťahu k stredoškolákom, deviatakom, nuž tak treba povedať, že v súčasnosti tie najnovšie čísla, a to treba tu povedať, lebo sa to strašne, a ja to zopakujem znovu, zamieňa. V súčasnosti máme 44-tisíc deviatakov na našich základných školách, a z toho 19-tisíc, a znovu to opakujem aj pánovi Zajacovi, 19 665 má priemer do dva. Čiže v žiadnom prípade nemôže byť ohrozené, nemôžu byť ohrozené, ohrozené, ako vy hovoríte, elitné výberové školy, za ktoré považujem gymnáziá. Opakujem, elitné výberové školy. (Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, na vašu otázku je možné odpovedať jednoducho: áno aj nie. Ale nepovažujem to však za správny prístup k tejto problematike.
Vláda Slovenskej republiky na môj návrh upravila nariadenie vlády tak, aby neupravovalo podmienky akreditácie študijných programov, keďže na to slúžia kritéria na akreditáciu študijných programov. Viete, trošku sa tu zaspalo pol druha roka a nám od 1. septembra bolo ohrozených 350 študijných programov, kde nám profesori spĺňali už 65 rokov, a ja by som mal na ulici študentov a musel som to začať veľmi rýchlo riešiť. Je to, samozrejme, prechodné rozhodnutie, aby som to nejakým spôsobom zastabilizoval a musím povedať, že je to aj vo vzťahu k tomu, že v rámci vysokoškolského zákona zvádzame zmeny veľké, a to, a zavádzame veľké zmeny a to je proti lietajúcim profesorom, proti spolugarantom, ktorí by mali 100-percentne garantovať jednotlivé študijné programy. Považujem to za potrebu, takýmto spôsobom túto vec momentálne riešiť, pretože 350 študijných programov by k 1. septembru tohto roku bolo vo vzduchu. A deti, študenti, ktorí za to nemôžu, by museli buď byť presúvaní a bolo by veľa problémov v našom vysokom školstve, preto sme to vyriešili takýmto ustanovením, a čo považujem za správne v prospech tých detí, v prospech tých študentov, ktorým treba zabezpečiť vzdelanie. Toľkoto z mojej strany.

Veľmi krátka poznámka, lebo sa tu zase hádže s číslami. Najnovšie údaje, máme 44-tisíc deviatakov, z toho 19 665 má priemer do 2. Takže to je celkom, to je reálne číslo.

Vážené dámy, vážení páni, vážená pani podpredsedníčka a predsedajúca, dovoľte, aby som urobil niekoľko poznámok k úvodu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 184/2009 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Keďže som o tomto zákone hovoril aj v prvom čítaní a hovoril som aj to úvodné slovo, som mal aj v rámci výboru školského a, samozrejme, aj v rámci výborov, ktoré ma vypočuli a mali k tomuto návrhu zákona rokovanie, a napokon aj v gesčnom výbore, budem sa, zamerám sa len na niektoré konkrétne body.
Zámerom predkladanej novely je po prvé prispôsobiť odborné vzdelávanie a prípravu požiadavkám trhu práce, zvýšiť počet absolventov stredných odborných škôl, zvýšiť záujem žiakov základných škôl o štúdium na stredných odborných školách, podporiť štúdium v študijných odboroch a v učebných odboroch, ktoré sú požadované trhom práce, avšak v súčasnosti majú nízky počet absolventov a po ďalšie reagovať na riešenie situácie v prípade nadbytočných študijných odborov, o ktorých absolventov trh práce nemá záujem, samozrejme, dôležitou súčasťou je, aby boli zverejňované informácie a uplatnenia absolventov stredných škôl, participácia zamestnávateľov na tvorbe analýzy a prognóz vývoja na trhu práce, rozšírenia subjektov, ktoré budú členmi krajských rád pre odborné vzdelávanie, ustanovenie povinností, samosprávnym krajom vytvoriť v spolupráci so svojimi partnermi regionálnu stratégiu výchovy a napokon, ako aj ďalšie objektívne merateľné kritéria zapracované v spoločnej správe, výborov Národnej rady, kde sú uvedené konkrétne veci, na základe ktorých sa bude rozhodovať predovšetkým oblasť odborníkov, tak z verejného, štátneho, či súkromného, alebo cirkevného školstva a prirodzene prenášame tieto povinnosti nie na úradníkov, aby rozhodovali, tak ako rozhodla jedna úradníčka teraz podľa starého zákona v Nitrianskom samosprávnom kraji, ale aby o tom rozhodovali piliere demokracie, a to sú regionálne parlamenty. Ďakujem vám za pozornosť.