Videokanál poslanca

Nebudem na všetky, ale chcel by som pánovi kolegovi Osuskému, pánovi poslancovi povedať, že niečo iné ste počuli a niečo iné ste chceli počuť. Pretože ja som hovoril, že za poldruha roka alebo za 20 mesiacov sa predchádzajúca vláda alebo minister školstva venoval predovšetkým súkromným školám a nechal na okraji cirkevné, ja rozlišujem medzi súkromnými a cirkevnými školami, nechal na okraji cirkevné a verejné školy.
Pani Žitňanskej Janke, debyrokratizácia, ja som hovoril, že problémy sú predovšetkým pri implementácii zazmluvňovania fondov a jeho, ich čerpaniach. A hovoril som o tých byrokratických opatreniach, ktoré sme sa obrátili na centrálny koordinačný orgán, ktoré sťažujú budúcim prijímateľom realizovať mnohé projekty, pretože sú tam nadštandardné požadované údaje, ktoré sú koľko razy zbytočné. Hovoril som, 30 sme predĺžili, 10 nám ich centrálny koordinačný orgán zatiaľ potvrdil. O tomto som hovoril.
Po ďalšie k pánovi Vašečkovi, nuž, musím mu povedať, že sa veľmi intenzívne pracuje na zákone o pedagogických a odborných zamestnancoch a tam budeme musieť zásadne veci riešiť, aj čo sa týka kreditného systému alebo kreditového systému, pretože kredity sa veľmi často v súčasnosti berú nie na to, na čo by mali tí učitelia ich využívať, ale často sú brané, tých 60 kreditov, to prináša ten plat celkom prirodzený na tých 7 rokov, ten finančných príspevok, sú na také aktivity, ktoré nemajú často nič spoločné so vzdelávaním. Sú aj takéto prípady. Čiže budeme musieť aj tieto veci očistiť.
A napokon, posledné na pani Luciu Žitňanskú. Nuž ďakujem vám, že ste sa konečne začali venovať aj školstvu, ale ak by som mal hodnotiť, keď ste vy ma hodnotili, tak ja by som mal hodnotiť vaše obdobie, tak vy ste boli absolútne nepripravená na rezort spravodlivosti. Ďakujem vám veľmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milé dámy, vážení páni, ani ja nebudem hovoriť diplomatickou rečou. Budem úprimný a musím povedať, že ja som sa nikdy nebránil takejto diskusii ani na pôde pléna Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme si o problémoch školstva pohovorili tak z jednej, aj druhej strany.
Chcel by som sa však všetkým opozičným poslancom, ktorí iniciovali mimoriadnu schôdzu v parlamente k problematike školstva, úprimne poďakovať za to, že tejto téme začínajú venovať adekvátnu pozornosť. Mrzí ma však, že až teraz ste začali venovať pozornosť vážnym problémom, ktoré nespadli z neba za 7 mesiacov, ktoré sú tu dlhodobo a na ktoré som upozorňoval aj ako opozičný poslanec od roku 2002 a ako aj nedávny predseda školského výboru. Mrzí ma, že po ôsmich mesiacoch od môjho nástupu až po tom, ako na problémy, o ktorých hovoríme alebo hovoríte, alebo ja hovorím a ktoré riešim, vás na vážnosť stavu nášho školstva museli upozorniť učitelia. Ja od týchto problémoch za osem mesiacoch pri neplánovaných návštevách škôl, kde neboli prítomní zriaďovatelia, len riaditelia a učitelia a odborní zamestnanci škôl, som o týchto problémoch hovoril, poznal som ich, samozrejme, vykryštalizovali ako snehová guľa do tohto obdobia. Mrzí ma to aj preto, že v čase, keď som bol predsedom výboru, keď začal štrajk učiteľov 13. septembra roku 2011 pozval som odborárov na náš výbor a vtedajší koaliční poslanci ignorovali toto pozvanie a nestretli sa vtedy s odborármi. Mrzí ma to aj preto, že keď som ako opozičný poslanec, a znovu opakujem, po roku 2002 žiadal zaradiť na rokovanie pléna riešenie problémov v školstve, ktoré už vtedy boli veľmi vážne a nepoprel to ani pán vtedajší minister Martin Fronc a pán poslanec a zapadali terajšie mnohé problémy, aj, samozrejme, tie problémy, ktoré boli v 90. rokoch, to je celkom prirodzené, opätovne sa tie veci neriešili, nechcelo sa o nich diskutovať, o vážnych zisteniach, dokonca ani po predložení každoročných správ o štátnej školskej inšpekcii a ani o výsledkoch meraní PISA. A teraz, máte na to plné právo, sa tvárite ako spasitelia a záchrancovia našej vzdelanosti a školstva. Ja to prijímam tento dialóg, ale ma mrzí, že vtedy, keď ste boli pri moci, sa o týchto veciach takto otvorene ako dnes nehovorilo. A veru je pravda, že o svojej pravde sú presvedčení tí, ktorí majú krátku pamäť.
Za obdobie od môjho nástupu na rezort som na rozdiel od svojich predchodcov, svojho predchodcu konkrétne, začal otvorene hovoriť o problémoch, ktoré sú výsledkom prostredia, aké vytvorili za dve desiatky rokov v tomto priestore, v tomto našom štáte jednotlivé politické garnitúry a, samozrejme, je to nepopierateľné aj vaši stranícki kolegovia a osobitne za posledné dva roky vášho vládnutia. Tu žiadate odpočet za 8 mesiacov. A čo tak za 20 rokov a najmä za posledných takmer 20 mesiacov vášho vládnutia. Ak dnes prezentujete návrhy na zmeny a recepty, sypete z rukáva, chcem vám pripomenúť, že ešte dva týždne je tento štát financovaný z vášho štátneho rozpočtu, tak ako ste ho navrhli v roku 2011. A to, čo sa deje, je dedičstvom skutočne a myslím si, že pán predkladateľ zastupujúci pán poslanec Beblavý, ale aj pán poslanec Fronc to nepopierajú, je to dedičstvo 20 rokov, že sa problémy neriešili a všetci sme tlačili v minulosti tú snehovú guľu, ktorá išla z kopca, a tá sa viac a viac nabaľovala a teraz, samozrejme, v tejto ťažkej situácii, to priznávam, tieto problémy vybuchli doslova. Z rozpočtu na rok 2012, v ktorom ste, a znovu to pripomínam, ignorovali 10 % navýšenia platov učiteľov vtedy a navýšenia rozpočtu do školstva ročne o 0,3 % HDP. Neukázalo sa to ani na východiskách tohto rozpočtu, ktorý predkladal pán Mikloš, ani na rok 2013, však si to pozrite, ani na rok 2014. A, samozrejme, zvýšili sa platy z 19 mil. bolo použitých z rekondičných pobytov a z vakcín a zvyšok bol vytvorený, ako to hovoril aj včera môj kolega podpredseda vlády a minister financií, hrou čísiel, že sa umelo tá dohoda urobila s vtedajším vedením odborov, že o 5 tis. sa vysokoškolských a stredoškolských a učiteľov na základných školách zníži, akože znížila, ale tie čísla po roku 2012 v počte učiteľov zostali rovnaké. A, samozrejme, ak sa to navyšovalo, tak sa nenavyšovalo pre nepedagogických zamestnancov, ktorým sa nezvýšili platy od roku 2009. Hovorilo sa len o platoch, v tabuľkových platoch, rezortu školstva, prenesených kompetenciách na základné a stredné školy. Samozrejme, tento rozpočet ani nepočítal s čerpaním operačných programov pre školstvo, s ktorým nebol krytý žiadny, samozrejme, ani iný nápad, ktorý tu prezentujete. Ak by som išiel od konkrétnych vecí, ktoré sa pripravovali v rezorte školstva, tak sa o nich v podstate ani nevedelo. Možno, že to vedeli traja poslanci, ktorí tam chodili, a pán minister, ale verejnosť o zámeroch tohto rezortu absolútne nebola informovaná. Pripomínam, že čo sa týka štátneho rozpočtu bola podobná situácia aj v rozpočte na rok 2011 300 mil. v slovenských korunách, 10 mil. eur sa stiahlo z Agentúry pre výskum a vývoj na ministerstvo financií, teraz sme to konečne navýšili, že môžu byť nové výzvy 33 mil. na rok 2013 pripravené vo vzťahu k budúcoročnému rozpočtu. Stiahli sa peniaze, takmer všetky investičné prostriedky na vysoké školy a to sú tie kaverny, ktoré som tam zdedil a ktoré tam zostali. Takže nehovorme a neukazujte prstom na jedných, kým si nepozametáte pred vlastným prahom tie problémy, ktoré ste spôsobili. (Potlesk.)
Toto sa vás chcem opýtať ako úprimne ste v čase svojho vládnutia mysleli na žiakov, učiteľov a na školstvo? Ak, tak len na benefity a osobitne, čo sme stále riešili na našom výbore, a bol som jeho predsedom, aj tuná v pléne, len na súkromné školstvo na úkor verejného a cirkevného školstva. O tom sa hovorilo predovšetkým na výbore. (Potlesk.)
Nechcem sa, samozrejme, pozerať do minulosti, ale musím pripomenúť, že za ostatných dvadsať rokov som druhým ľavicovým ministrom školstva. Teda, pýtam sa vás, kto niesol zodpovednosť za stav, v ktorom sa nachádzalo a nachádza regionálne a vysoké školstvo, veda, výskum a vývoj? Ani Slovenská národná strana, ani HZDS nebola ľavicová. Boli pravicové strany. Pravicovo-populistické. Ale povedzme si, boli to také strany a opakujem, keď hovoríme všeobecne, žiaden minister okrem ministra Milana Ftáčnika a mňa nebol ľavicovým ministrom. Preto... (Reakcia z pléna.) Krátko. Preto, ak dnes hovoríme o potrebe systémových zmien v školstve, môžem najmä pravici otvorene vyčítať, že spôsobila zásadné systémové chyby, ktoré musíme naprávať v rámci decentralizácie v rokoch 2001, 2002, 2003, nedobrej decentralizácie a ďalších opatrení, ktoré som s pánom poslancom otvorene o nich hovoril, že aj on mal tieto problémy, lebo ten súboj bol aj na jeho ministerstve, čo bude so súkromným školstvom a čo bude s verejným školstvom. Veľmi často tie súboje boli, pretože tam mali svojho zástupcu štátneho tajomníka za politickú stranu ANO.
Dámy a páni, dnes hovoriť o problémoch v školstve znamená objektívne posúdiť doterajší 20-ročný vývoj a navrhnúť naozaj také riešenia, ktoré sa nedajú vysypať takto z rukáva, lebo každý sme múdri v tých ťažkých chvíľach, ale ktoré treba prehodnotiť, oponovať a, samozrejme, oponovať aj na úrovni svojich opozičných partnerov, aby sme o týchto veciach vedeli. Nielen hovoriť, ale vedeli sme ich tak zakomponovať, aby mali svoju dlhodobú, 10-20-ročnú trvácnosť. Chcel by som, samozrejme, tiež vás informovať, vážená a ctená snemovňa, že som po prvé - a iste ste s tými mnohými zákonmi nesúhlasili, ale počkajme si na vývoj po prvom januári, kedy začnú platiť, nehovorme, neprekrikujme stav taký, aký sa tuná často hovorí, 6 zákonov, pričom siedmy je v legislatívnom procese - zriadil som školskú štvorpartitu, čo nikdy nebola, kde sú zástupcovia zamestnávateľov, zástupcovia zriaďovateľov, zástupcovia odborov a štátu. Od januára konečne bude fungovať Kurikulárna rada, ktorá nefungovala ani za vás. A nefungovala ani za Mikolaja a nefungovala ani za Jurzycu. Pretože tu treba vážne o Kurikulárnej rade pohovoriť aj obsahovej prestavbe nášho vzdelávacieho procesu, či sa to bude týkať štátnych vzdelávacích programov, alebo školských vzdelávacích programov.
Ďalej, áno, zriadil som radu ministra pre systémové zmeny v školstve ako poradný orgán ministra pre oblasť systémových racionalizačných a optimalizačných zmien v školstve a vzdelávaní. Priznávam a my sme to aj verejne povedali, že to bolo jedno z odporúčaní aj pri návšteve pána Angela Guriu, Anchela, Anchela, pardon, Anchela Guriu, Mexičana, tak Anchela (pozn. red: rečník hovorí o výslovnosti, nie o písaní mena.), a on jasne povedal aj v tej správe, že treba zvýšiť prostriedky nielen, čo sa týka platov učiteľov o 0,5% HDP v oblasti školstva, ale v tej ďalšej časti, čo sa v novinách už neobjavilo a čo je tam jasne zadefinované, lebo ja som sa s tou správou stretol aj za prítomnosti našej pani veľvyslankyni v OECD v Paríži, je eliminácia neefektívnosti vzdelávania na základných a stredných školách, by mohla - to sa tam cituje - na druhej strane ušetriť 0,4 % HDP. Čiže je to jasná výzva hľadať veci a zdroje aj vo vnútri, ale na druhej strane, prirodzene, ak niečo urobí rezort do vnútra, aby sme získali zdroje aj zvonku. Bez toho to, samozrejme, nebude možné.
Ďalej po štvrté zabezpečil som tlač chýbajúcich učebníc, ktoré sa rýchlo dobiehali, pretože to bol taký bordel na tom ministerstve s učebnicami, ale to je dedičstvo dlhšie, to nie je len dedičstvo pol druha roka alebo dvoch rokov, že bolo potrebné urobiť mnohé opatrenia tak, aby učebnice, najmä tie, aj keď teraz ešte dobiehajú, sa priznávam, lebo ja som prišiel, ešte to nebolo ani rozbehnuté a viete, že príprava učebnice sa nerobí za dva, za tri, za štyri mesiace aj vrátane tlače. Bolo treba urobiť to, aby predovšetkým tie ročníky reformné, teda 9. ročník na základných školách dostal reformné učebnice. A je to náročná, bola to náročná práca, náročné vyjednávanie, ale podarilo sa krok za krokom tieto veci zmeniť aj vo vzťahu k národnostnému školstvu, aj k maďarským učebniciam. Vy ste za pol druha roka, alebo za dva roky neurobili nič preto, aby sme začali učiť slovenčinu ako cudzí jazyk. My sme vyčlenili zdroje aj z európskych fondov, aby sa tu odborníci pripravili, vzdelávacie programy. Aj zo strany maďarskej národnostnej menšiny, aj zo strany Slovákov, ktorý sa zaoberajú touto problematikou, aby slovenčina bola komunikatívny vzdelávací jazyk. A ideme do toho a nebojíme sa toho, pretože chceme naozaj pomôcť aj nášmu národnostnému školstvu a konkrétne aj v tejto oblasti.
Po piate začala sa digitalizácia školstva pre tých učiteľov a pre tie školy, ktoré ju rozbehli, tisíc škôl, ktoré nabehlo napríklad na planétu vedomostí a v budúcom roku by mali mať pozastavené licencie, ak sa to nevyrieši, ktorú môj predchodca zvláštnym spôsobom zabrzdil. Čiže aj v tejto oblasti človek ide istým spôsobom do riešenia tejto situácie a vyzval som skutočne odborníkov, pedagógov, ktorí posúdili aj túto planétu vedomostí, odborníkov, didaktikov, mená iste budete poznať, či napríklad na chémiu pani doktorka Beáta Brestenská, pani docentka, alebo ďalší, ktorí tieto oblasti posúdili, a všetci konštatovali, že dnes je situácia taká, že je tu šanca, aby sme učiteľom poskytli aj tento produkt vrátane toho, čo bolo zavedené, ja som to nezastavil, eAktovka funguje a bude fungovať aj naďalej. Nemám problém, pretože tá digitalizácia teraz výrazne oslovuje naše školy, oslovuje nielen učiteľov, ale oslovuje aj žiakov, študentov a, samozrejme, s cieľom aj, aby prenikla do rodín, aj medzi rodičov našich žiakov.
A napokon po šieste. A to bolo najťažšie opatrenie. I keď mi tu pán poslanec Beblavý vyčítal tých 70 miliónov, čo sa presunulo na zamestnanosť mladých ľudí do 29 rokov, nuž, vážený pane, za dva roky sa v tejto oblasti, čo sa týka implementácie čerpania fondov na ministerstve školstva neurobilo takmer nič v operačnom programe vzdelávania, naviac bol operačný program vzdelávania zastavený, komunikovalo sa nasledovne, ako som sa dozvedel, len prostredníctvom elektronickej pošty, vôbec sa nestretávali so zástupcami odborníci, teda zo strany školstva so zástupcami Európskej komisie, až my sme do toho vstúpili veľmi rázne a urobili sme zásadné opatrenia pri vyjednávaniach a boli tam aj chyby z predchádzajúceho obdobia rokov 2008 - 2009 a od septembra, koncom septembra táto, tento operačný program bol, naopak, znovu spustený, ale to dedičstvo, ktoré nám tu zostalo, tá neistota zo strany európskej komisie aj za tie dva roky predchádzajúcej vlády vyvolala to, že každý mesiac prichádzajú špeciálni odborníci z Európskej komisie a kontrolujú, či to robíme dobre, ako sme to navrhli a či ten plán akčný aj splníme. Chcel by som vám verejne tuná povedať, my keď sme prišli na rezort, tak v rámci Operačného programu Vzdelávanie za tri a pol roka, lebo nebudem brať tie nábehové roky 2007, ale 2008, 2009, 2010, '11, '12, za takmer 4 roky bolo vyčerpaných len 16,8, ani nie 8 desatín percenta. A my sme museli do konca roku teda do konca tohto kalendárneho roku 2012 urobiť také opatrenia a nástupom som nového generálneho riaditeľa, ktorého si nesmierne ctím, že začal veci robiť veľmi kvalitne, či už na agentúre, výmenou riaditeľky na agentúre, ale aj výmenou riaditeľa, generálneho riaditeľa na európskych fondoch, na sekcii európskych fondov cez národné projekty, cez dopytové projekty, že dnes môžeme konštatovať, že takmer všetky peniaze, a to bolo 45 mil. eur, ktoré bolo treba vyčerpať za necelého pol roka, sme vyčerpali cez certifikačný orgán, cez orgán auditu a bolo to prijaté Európskou komisiou. Čiže toto bolo v podstate, ja si nesmierne ctím, tých ľudí, ktorí na tejto sekcii tak kvalitne pracovali, lebo tie peniaze išli do škôl, tie peniaze išli na rôzne programy v rámci národných projektov, ktoré sa začali v minulosti a ktoré ste aj vy rozbiehali a podporovali a dostali sa do škôl, lebo naše školy potrebujú tú vnútornú vybavenosť a tú kvalitu, a nebola to ľahká cesta. Podobne je aj s operačným programom pre vedu a výskum alebo výskum a vývoj. Dnes sme v čerpaní v plusových číslách aj vo vzťahu k roku 2013. A viete, že bolo treba schváliť a veľmi rýchlo rozbehnúť aj veľké projekty, technologické parky, o ktorých sa predchádzajúcej vláde veľmi ťažko sníva.
A napokon, čo je pre mňa dôležité, že sme urobili všetky opatrenia k tomu, aby rok 2013, ktorý je veľmi ťažký a veľmi náročný, pretože sa nám v Operačnom programe Vzdelávanie zbiehajú dva programy, začaté v roku 2010 a začaté v roku 2011, to znamená tak M+3, ako M+2, a celkove musíme vyčerpať za budúci rok viac ako 190 miliónov eur, lebo sa nečerpalo priebežne ani v roku 2011, ani v roku 2012, až my sme na to nabehli a musíme si dočerpávať najmä tie roky, ktoré boli v M+3 do roku 2012. Vážení, tu sa na to pozrite, čo sa tam na tom rezorte zmenilo aj v prístupe k európskym fondom, aj v úspešnosti, aj hodnotenia, aj kvality, aj vracania projektov, aj hádok a ťažkých hádok aj o znižovania administratívy. Aj keď to nie je tak, ako si to viem ja, osobne by som si to vedel najlepšie predstaviť. Pretože sme navrhli centrálnemu koordinačnému orgánu 30 vecí, ktoré by bolo v rámci byrokracie treba odstrániť, prijali nám ich len 10. A my budeme bojovať aj za tých ďalších 20, pretože to nám zdržuje celý ten proces. A nebude to jednoduchá cesta. Teraz si dovolím povedať ešte niekoľko poznámok, ktoré sú všeobecné a ktoré, pretože ja už nebudem potrebovať viackrát vystupovať v tejto váženej snemovni, toto je zásadné stanovisko, ja si radšej vás vypočujem, čo budete hovoriť, páni poslanci, pani poslankyne.
Vláda Roberta Fica považuje školstvo za prioritnú oblasť verejného záujmu, opakujem verejného záujmu, tak ako mi povedal pán Jusko, nielen súkromný záujem a postavenia jednotlivých, pán Jusko, teda predseda RÚZ-u, RÚZ-ky pri rokovaniach: "Biznis v školstve nemôže existovať budúcnosti. Biznis môže byť jedine a jedine v priestore, kde je trhový mechanizmus." Platí v iných oblastiach, ale nie v školstve a znovu na to budem nástojiť a budem tieto veci presadzovať. V nadväznosti na schválenie rozpočtu na rok 2013, a to sme povedali aj na výbore a vy veľmi dobre viete a veľmi dobre viete, že ja som ľudí nevymieňal z hodiny na hodinu na ministerstve. Ja som si tam nechal mnohých ľudí, ktorí tam boli a ktorých si nesmierne vážim a že celý tento materiál, ktorý sme predložili do výboru, pripravoval dokonca váš pán docent Mederly a pripravili sme ho tak, ako je to možné. Prirodzene, ja si tú jeho prácu nesmierne vážim a naďalej zostal mojim poradcom a naďalej interným poradcom zostal a naďalej si plní veľmi zodpovedne svoje úlohy a museli sme konštatovať, že tie konkrétne veci môžeme rozpracovať, ako ste vy požadovali, po schválení štátneho rozpočtu. Však sme tam nechceli písať bludy. Aj vy ste sám povedal, ak to nie je pokryté finančnými zdrojmi alebo istými štrukturálnymi zmenami, tak nie je možné v podstate niečo takýmto spôsobom pripraviť, a to si vyžaduje to najbližšie obdobie, ktoré pripravujeme a na týchto veciach budeme aj v tomto duchu pracovať.
Najvyššími prioritami tejto vlády a, samozrejme, rezortu školstva sú:
Zvýšenie jeho kvality, aj keď to je tá všeobecná fráza, ako vy hovoríte, ale je to cieľ, je to cieľ nielen tu, ale aj v Európskej únii a užšie prepojenie vzdelávania s potrebami praxe. Aj toto je úloha. A vám poviem, prečo je to úloha, lebo ja som musel celý, celú sekciu regionálneho školstva prepracovať tak, aby tam konečne začal kvalitný pracovať odbor pre, odbor pre odborné školstvo. Však ten bol celý zdecimovaný za posledné dva roky aj predchádzajúce roky, za roky pána Mikolaja ministra, a, samozrejme, aj pána Jurzycu. Tam sa musia urobiť zásadne kroky, lebo potrebujeme tam kvalitných ľudí a revitalizovať Radu vlády pre odborné vzdelávanie, ktorá sa stretáva, kde sa veci prerokovávajú, kde sa veci oponujú, aby sme aj tuto v tejto oblasti urobili zásadné zmeny a konkrétne stretnutia so zástupcami zamestnávateľských organizácií, keď je to náročné a ťažké rokovanie a znovu to chcem zopakovať, ťažké rokovania, ale snažíme sa v budúcom roku aspoň v legislatíve začať pracovať na duálnom systéme v tejto oblasti za pomoci nemeckých a rakúskych priateľov, ktorí nám chcú v tejto oblasti výrazne pomôcť. Už sa tam nebude len cestovať na rôzne cesty, ako sa chodilo v minulosti a študovalo a znovu sa študovalo, ale tu budú konkrétne kroky v spolupráci s pani ministerkou Schavan a s pani ministerkou Schmidt, teda pani ministerka Schmidt z Rakúska a pani ministerka Schavan zo Spolkovej republiky Nemecko pre školstvo, budeme tieto veci robiť a našiel som veľmi vzácneho spojenca v tom slovensko-českom či česko-slovenskom modeli pána ministra Fialu. V súčasnom období je však jasné aj to, že vzhľadom na potrebu udržať verejné financie v konsolidovanom stave je úloha, ktorá je nám predkladaná, nesmierne ťažká. Boli chvíle, ako ste aj vy hovorili, pán poslanec Fronc, keď to bolo možné ďaleko lepšie napĺňať. Bola, bola konjunktúra, bol ten, iná situácia bola vo svete. Dnes naplniť všetky tieto požiadavky, ktoré sú dávané, sú z hľadiska jedného, dvoch, troch rokov nereálne. Však to sú čísla, poďme sa baviť, nebudem sa baviť o číslach. A myslím si, že aj tí ľudia, ktorých som si tam dal do svojej Rady pre systémové zmeny školstva, sú rôzneho zafarbenia. Nevyberal som si nejak podľa straníckych tričiek, ale podľa kvality. Budú mi v tejto oblasti nápomocní a budeme mnohé veci sa snažiť takýmto spôsobom riešiť.
Súčasne treba povedať, že ignorovanie tejto priority, tej konsolidácie, ktorá tu je pre všetkých, nielen pre rezort školstva, aj toho osobitného postavenia školstva, ako bolo povedané niekoľkokrát v tejto konsolidácii, to postavenie bude mať ten rezort školstva, ale ignorovanie tejto priority všeobecne by bolo veľmi krátkozraké. Teraz hovorím o konsolidácii. A v konečnom dôsledku by v prvom rade negatívne postihlo, aby sme nesplnili tie veci, citlivé rezorty financované vo verejnom záujme z verejných zdrojov a to by sa dotklo aj samotného školstva.
Vláda, samozrejme, pripravuje a prirodzene ministerstvo, ktoré to bude predkladať do vlády, aj kroky na vyššie uvedené komplexné rozpracovanie programového vyhlásenia. To, čo sme hovorili, lebo to pôjde potom do parlamentu a pôjde to aj na výbor, aby sme o týchto veciach mohli veľmi otvorene hovoriť a mnohé kroky sme navrhovali, ktoré sú obsiahnuté v programovom vyhlásení aj do memoranda. Nie všetko, samozrejme, zo strany našich partnerov bolo prijaté a potleskom schválené.
Samozrejme, chcel by som tuná ešte predovšetkým zvýrazniť, že prioritou mojou je spolupráca s predstaviteľmi všetkých zainteresovaných skupín, ako aj s odborníkmi v oblasti školstva a v oblastiach úzko so školstvom súvisiacich. Nielen preto bola zriadená školská štvorpartita, ale aj preto, že - a to potvrdili všetky asociácie - že som sa často s nimi stretal, za tých 7-8 mesiacov tých stretnutí bolo neúrekom, diskutovali sme s nimi, hovorili sme s nimi. Ale nie všetko bolo v podstate aj z ich strany prijaté a nie všetko, čo prichádzalo z ich strany ako návrhy, mohlo byť hneď realizované. Takýmto spôsobom, samozrejme, boli prerokované a oponované všetky jednotlivé novely zákonov o školstve, ktorých účinnosť bude od 1. januára 2013. Tieto návrhy noviel boli jednomyseľne podporené aj na tripartite, na tripartite, kde sú partneri všetkých zamestnávateľských zväzov a musím povedať, že jednomyseľne boli všetky tieto návrhy prijaté po konzultáciách, všetci do jedného. A to sa stalo, málokedy na tejto tripartite sa stáva, že tieto návrhy, a teraz konkrétne školstva, boli takto jednomyseľne prijaté, ktoré, prirodzene, nikomu nebránim a nehovorím o tom, že nemôže mať názory aj iné. Tie prístupy k cieľu, ktorý môžu byť rozdielne, každý môže mať inú metódu, ale táto cesta je nesporne dobrá a správna.
Zasadnutie tejto rady bolo 12. - teraz hovorím o Rade pre systémové zmeny v oblasti školstva - prvé sa uskutočnilo 12. decembra. Najbližšie bude v polovici, po prvej polovici januára, môžem povedať, pretože ten orgán nebude veľký, pretože čím je viacej zástupcov, tak tým je ten orgán neschopnejší. Bude mať 11 členov. (Ruch v sále. Smiech v sále. Krátka pauza.) Nehovorím, ale to hovorím o orgáne, ktorý je poradným, hovorím o poradnom orgáne, hovorím o poradnom orgáne. (Smiech v sále.) Ako ste povedali aj vy, pán minister, exminister, že komisie a ďalšie a ďalšie orgány, to je veľmi zbytočné, že je tu jedenásť členov, osobností, ktoré som si vyberal a mali ste vidieť ten nátlak, lebo každá inštitúcia by tam chcela mať svojich zástupcov. Ja som povedal, nebude to na základe delegatúry, ale bude to na základe výberu a osobného rozhodnutia ministra. V tejto veci musíme to urobiť tak, ako sme to urobili, pretože to by nebol orgán s j11-timi členmi ale s 50-timi, a to je už o ničom. Vláda, samozrejme, odmietla, konštatovanie predkladateľov, že prichádza k zásadnému oslabovaniu postavenia ministerstva, to tu musím povedať a k poškodzovaniu potenciálu školstva prijímaním nekoncepčných krokov. Ako príklad oslabovania a postavenia ministerstva je uvedené i prechod doterajších krajských školských úradov a s nimi súvisiacich kompetencií pod ministerstvo vnútra.
V tejto súvislosti je treba povedať a zdôrazniť, že program ESO sa nebude týkať len školstva, ale aj ďalších rezortov v roku 2013, v rámci ktorého k transformácii krajských školských úradov prichádza, je jedným z hlavných nástrojov vlády na podporu konsolidácie verejných financií. Vláda si uvedomuje, že zásah do zabehnutých systémov verejnej správy nesie so sebou riziká, ale nevyhnutnosť konsolidácie verejných financií si vyžaduje aj ich podstúpiť. Pripravená reforma verejnej správy obsahuje opatrenia, ktorých implementáciou sa postavenia vecnej kompetencie ministerstva, teda hovorím školstva v plnej miere zachovávajú, vrátane menovania vedúcich odborov a vrátane personálnych i ďalších otázok, ktoré sa dotýkajú budúcich odborov a vzťahov medzi prednostnom obvodného úradu a odborom školstva a ministerstva. Musím povedať, že v podstate máme isté osobitné postavenie v tejto oblasti. Vláda, samozrejme, tiež odmieta o tom a ja som to už tu povedal, o niektorých, hovoriť od predkladateľov niektorých nekoncepčných krokov v oblasti financovania riadenia školstva realizovaných prostredníctvom noviel príslušných zákonov, ktoré Národná rada už schválila, resp. sú v procese legislatívnom.
A, samozrejme, musím tiež tuná podčiarknuť a čo je veľmi dôležité, naozaj nechápeme kritiku navrhovateľov v súvislosti s rokovaním s predstaviteľmi odborového zväzu zamestnancov školstva a vedy. A najmä od tých, ktorí nikdy neviedli konštruktívny dialóg s odborovým zväzom alebo s odborovými zväzmi, ktorí odmietali diskusiu a nesú veľkú zodpovednosť aj za terajší stav školstva. Dokonca zneužívali súdnu moc na zastavenie štrajku alebo mlčali. Vláda vždy chápala štrajk ako súčasť uplatňovania ľudských práv, takto to chápe vláda Roberta Fica, slobodného prejavu a vysloveného názoru. Predstavitelia vlády, jednotliví ministri, najmä jej predseda, podpredseda, minister financií a minister školstva, vedy a výskumu a športu, naopak, dlhodobo rokovali s predstaviteľmi odborov. Nikdy sa dialógu nevyhýbali. A musím znovu zopakovať, že som pri nápočte, a to podporili, podporili aj tento môj, toto moje konštatovanie aj odborári školskí, som bol jeden z mála ministrov ponovembrových, ktorý toľko mal stretnutí s odborovým zväzom v školstve. A, samozrejme, neboli to ľahké rokovania, tie rokovania budú pokračovať, budeme s nimi, samozrejme, mnohé veci konzultovať, ale zásadné veci chceme priniesť cez naše odborné sekcie, cez konzultatívne orgány na rezorte a, samozrejme, aj cez novozriadenú radu, ktorá by mala odobriť naše konkrétne kroky, ktoré budú smerovať predovšetkým k systémovým krokom v oblasti školstva, ktoré vyhodnotia súčasný stav školstva za 20 rokov, aj takúto analýzu máme pripravenú a, samozrejme, ktoré urobia, ktorými sa urobia aj konkrétne návrhy, akým spôsobom a musí to ísť najprv, samozrejme, do vlády, bude vláda zabezpečovať túto prioritu v oblasti celkových krokov, ktoré vláda v tom najbližšom období svojho mandátu na roky 2012 až 2016 bude v oblasti školstva zabezpečovať. Toľkoto z mojej strany. Ďakujem vám za pozornosť a teším sa na ďalšiu diskusiu. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja budem sa snažiť byť stručný a vydefinovať jednotlivé stanoviská vlády Slovenskej republiky aj ministerstva k pozmeňujúcim návrhom.
Predovšetkým budem hovoriť k návrhu pána exministra Martina Fronca, pána poslanca Fronca, ktorý navrhuje zverejniť meno, priezvisko a rodné priezvisko študentov v rámci registra študentov. Musím povedať, že vecne s týmto návrhom problém nie je, ale návrh je nejasný, preto ho neodporúčam podporiť. Nejasnosť nastáva v tom, a teraz to presne odcitujem, "že sa navrhuje upraviť § 73a, ktorý upravuje centrálny register študentov", ale bod 139 upravuje § 173 register študentov vedený vysokou školou, rovnako text a odôvodnenie sa týka registra študentov a nie § 73 centrálneho registra študentov.
Áno, to hovorím to, čo ste predložili v tom prvom diskusnom vystúpení v rámci rozpravy. Samozrejme, urobili ste isté nápravy, zmeny, samozrejme, to nechávam na posúdenie aj spravodajcu, aby sme to posúdili, či sa týmto pádom konkrétne tieto veci čistia, a potom, samozrejme, aj prijmeme stanovisko, ako by sme naozaj ten register v tom dobrom slova zmysle sprehľadnili, zefektívnili a o čo vám predovšetkým ide, pán poslanec Fronc.
Návrh pána Petráka, ktorý sa dotýka len technickej úpravy, aby výberové konania na miesta vysokoškolských učiteľov priamo na centrálnom portáli zverejňovali vysoké školy a nebolo administratívne zaťažované ministerstvo, ten návrh v podstate odporúčam, aby sme prijali.
Návrh pána poslanca Suska, ktorý hovorí o čiastočnej úprave pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Mamojku v štandardnej dĺžke štúdia v externej forme, ja ho považujem za optimálny v súčasnom stave aj s tým, že sa pripravujeme na nový vysokoškolský zákon. Teda považujem ho skutočne, tento návrh, za optimálny. Ale, samozrejme, na základe toho posúdenia celý tento návrh pána poslanca Suska odporúčam podporiť.
Máme tuná návrhy, ktoré sa týkali pána Érseka, pána Érseka, pána poslanca, ktorý navrhuje, aby ministerstvo registrovalo vnútorný systém zabezpečovania kvality. No, je to cieľ správny, ale to, čo tam je jasne zadefinované, sa ťažko by zrealizovalo, a preto neodporúčam podporiť body 1 až 3, keďže registrácia znamená len posúdenie súladu so zákonom a nie posúdenie účinnosti kvality vnútorného systému. Išlo by o administratívnu komplikáciu, ktorá je zbytočná a v rozpore s tým, že zabezpečovanie kvality je primárne úlohou vysokej školy. A toto všetko bolo odkonzultované na úrovni Rektorskej konferencie za prítomnosti všetkých rektorov a, samozrejme, za prítomnosti aj na rokovaniach s Radou vysokých škôl, a preto by som tento návrh, ktorý predložil pán Érsek v tých jednotlivých bodoch, neodporúčal schváliť.
Ďalej je tu návrh pána poslanca a súčasne aj spravodajcu, to je bod 141. Podľa dohody sa upravujú úväzky vysokoškolských učiteľov na jeden hlavný a dva vedľajšie. Odporúčam podporiť namiesto návrhu spoločnej správy a, samozrejme, aj to stanovisko, ktoré tu predložil pán poslanec Martvoň. Tie zmeny, tak, samozrejme, na základe toho bude aj tento návrh prijatý. Lebo v spoločnej správe je to treba vyňať na osobitné hlasovanie, a týmto pádom sa tento návrh zrealizuje. Považujem ho za, v súčasnej dobe, optimálny.
Čo sa týka návrhu pána Érseka, ktorý sa týka, technicky sa upravuje správna rada, úpravu nepovažujeme za potrebnú, ale jej prijatie je, samozrejme, môže byť bezproblémové, ale malo by sa v podstate odkonzultovať. Ja to musím jednoznačne tieto veci odkonzultovať s tými, pre ktorých sa tie zákony pripravujú. A to znamená: Rektorská konferencia, Študentská rada vysokých škôl, teda pre študentov, a Rada vysokých škôl. A pokiaľ toto nemám odkonzultované a takýto návrh príde, tak, samozrejme, ja nemôžem do tohto procesu vstupovať, pretože ten zákon pripravujeme pre študentov, pripravujeme ho pre pedagógov, pripravujeme pre vysoké školy a z toho dôvodu nemôžem v súčasnosti s týmto návrhom súhlasiť. Samozrejme, som otvorený na diskusiu pri prijatí nového vysokoškolského zákona, aby sme tieto veci očistili, spresnili, sprehľadnili, ale tieto návrhy od vás musia prichádzať skôr, aby sme ich vedeli konzultovať aj so zástupcami akademickej obce, ktorá sa k tejto oblasti môže kompetentne vyjadriť.
K návrhom pána Osuského, ktoré boli predložené, neodporúčam ich schváliť.
Takisto neodporúčam schváliť návrh pána poslanca Fronca, ktorý chce zrušiť zavedenie školného pre programy v cudzom jazyku na verejných vysokých školách. Naozaj, dôvod je jasný aj vo vzťahu k Európskej únii, aj pre štáty, ktoré sú mimo Európskej únie, ale sú v širšom európskom hospodárskom spoločenstve. Tento princíp tu môžeme dodržiavať a tento návrh vlastne vytvára aj podmienky pre to, aby sme neboli zo strany iných štátov Európskej únie kritizovaní.
Ešte tu bol návrh pána poslanca Bastrnáka. Nuž, toto je jeden vážny problém a o tom vám musím pohovoriť, pretože ja som rokoval s rektorom aj komárňanskej Univerzity Jánosa Selyeho a mali sme veľmi zaujímavý rozhovor. A viete, aj predtým som mal, to bolo počas Rektorskej konferencie, ktorá zasadala minulý týždeň v piatok v Nitre. Vstup do akreditačného procesu je veľmi citlivý. Najcitlivejší je pre tých, ktorí majú byť akreditovaní. A vo vzťahu k Univerzite Jánosa Selyeho som prijal opatrenie, ktoré je teraz otvorené, ale spočíva a čakám na ďalšiu akreditáciu. To som jasne povedal a to som jasne aj zadefinoval.
A poviem, aj prečo čakám. Pretože bývalý minister pán Szigeti, a to poviem otvorene, v roku 2006, keď nastúpil do funkcie za pána ministra Fronca, keď KDH vystúpilo z koalície, pán Szigeti súhlasil s tým, aby bola akreditácia na Univerzite Jánosa Selyeho uskutočnená, hoci nemala 6 rokov existencie, a že mala len 3 roky existencie. Tú výnimku mohol dať priamo vtedy minister. Oni potom išli do toho procesu akreditačného a tak dopadli, ako dopadli, pretože mali malý počet rokovaní a, samozrejme, bola to začínajúca univerzita. Tak niekto urobil chybu a tú treba napraviť, a preto som povedal aj z hľadiska toho, aj tých výsledkov akreditácie, že budem konať tak, aby som prekonal ten proces vo vzťahu k novej akreditácii, a že táto univerzita Jánosa Selyeho sa pripraví na novú akreditáciu, na kritériá, ktoré sú vopred schválené rok dopredu a jasne zadefinované. A, prirodzene, hodnotenie a, b, c, d, ktoré tam je, bude pre nich známe. Tak sa dohodla celá Rektorská konferencia, i keď to bolo ťažké rokovanie, pretože veľmi ťažko sa niektorí rektori verejných vysokých škôl chcú podrobiť akreditácii komplexnej v jeden rok a jednotnými kritériami, a napriek tomu sme to presadili aj cez Akreditačnú komisiu. Preto tieto zmeny, ktoré tu navrhujete, sú teraz bezpredmetné, pretože neboli odkonzultované ani na Akreditačnej komisii a neboli odkonzultované ani na Rektorskej konferencii. Ten princíp, ktorý sme nastavili, je nastavený dopredu, ale o tých návrhoch, o ktorých ste hovorili, pán poslanec Bastrnák, je možné hovoriť vo vzťahu k ďalšej akreditácii. Ja nemôžem to nastavovať do akreditačného procesu v priebehu 6 rokov. To znamená 2008 - 2013, to je 6 rokov.
A, viete, jak sa niekto domáha nejakej zmeny v akreditácii, tak sa pýtam tých čísiel, čo chcú urobiť za jeden rok, aby boli úspešnejší, keď nerobili 5 rokov tie vysoké školy a nekvalitne pracovali. A o tomto to bude, pretože to budú jasné kritériá stanovené, tvrdé, nekompromisné. A tu sa už bude na základe toho, a to si dovolím povedať, že ako minister musím ustáť, lebo tie tlaky sú vždy veľké, lobistické, aby sa v podstate na základe týchto výsledkov akreditácií nielen vysoké školy, ale aj fakulty, aj študijné odbory financovali podľa kvality. Čiže máme niekde na niektorých vysokých školách kvalitné študijné odbory a budú dostatočne financované. Samozrejme, niektoré sú slabšie, budú menej financované. A budú, takýmto spôsobom sa to bude aj na fakulty, aj, samozrejme, na celé univerzity v budúcnosti deliť, tie finančné prostriedky.
Takže z toho dôvodu, a to som si dovolil dlhšie vysvetliť aj pánovi poslancovi Bastrnákovi, prečo nesúhlasím s týmto pozmeňovacím návrhom, lebo vstupujeme do rozbehnutého akreditačného procesu, ktorý je už v štádiu pred schválením, a vo februári budúceho roku bude odsúhlasený aj v Rektorskej konferencii, a tým pádom, tým pádom až o rok vo februári alebo v marci 2014 sa začne akreditácia. Čiže je tu jeden rok, čo tu nikdy nebolo, na prípravu. Na prípravu, aby skutočne tie školy boli kvalitne pripravené, nielen po tej stránke obsahovej si tie veci doriešili, ale aj po tej stránke administratívno-organizačnej.
Mám tu návrh ešte pani poslankyne Gibalovej. Pani poslankyňa, dobrý návrh. Dobrý návrh, ale mi povedzte, ako my dokážeme overiť údaje o našich študentoch v zahraničí? Toto je ten najväčší problém. Toto je jediný problém. Inak ja s tým nemám žiaden problém, aby sociálne štipendiá dostávali aj študenti, ktorí študujú v zahraničí na zahraničných školách. Ale akým spôsobom to overíme? My to môžme overiť vo vnútornom systéme Slovenskej republiky cez naše verejné vysoké školy, ktoré sú, ktoré majú svoje registre, ktoré majú svojich ľudí, majú svojich ľudí, ktorí, tie sociálne štipendiá sú im udeľované a na základe toho vieme urobiť aj to, čo ste vy na jednej strane pochválili, že dobre, že sa urobilo v podstate vyčistenie tohto systému, lebo sa na tom naozaj niektorí ľudia, to niektorí ľudia zneužívali, aby tie sociálne štipendiá išli práve tým, ktorí tie sociálne štipendiá naozaj potrebujú. Toto je jediný problém, že nevieme to overiť a neviem to, aj keď je to fakultatívne, ako ste povedali, nie je to obligatórne, tak nevieme to skutočne momentálne zabezpečiť, poviem celkom otvorene. Lebo nevieme, tie vzťahy vo vzťahu k zahraničným vysokým školám nie sú vydefinované. Ja by som musel mať uzavretú aj dohodu s Ministerstvom školstva Českej republiky, aby sme tieto veci vedeli vzájomne overovať, aby sme si vzájomne systémy cez vysoké školy prepojili, aby sme si tieto veci nejakým spôsobom vzájomne overovali.
Ale je to dobrý návrh vo vzťahu k budúcnosti, lebo musíme ísť touto cestou. A, samozrejme, priznávam, že tých študentov čoraz viacej je na sociálnych štipendiách, že si ich oprávnene zaslúžia. Čo svedčí aj o tom, že tohto roku sme museli ešte navýšiť čiastky do sociálnych štipendií a povýšili sme ich na jednotlivé vysoké školy, aby ich mohli vyplácať študentom. A znovu sme získali. Osobitnú pozornosť som venoval v rozpočte na budúci rok najmä na sociálne štipendiá, aby tieto sociálne štipendiá do rozpočtu boli navýšené oproti roku 2012. Pretože tá sociálna priepasť a tie dopady, áno, sú veľmi citlivé a my musíme dať rovnosť šancí každému, aby mohol študovať a vytvoriť mu pre to podmienky.
Preto v súčasnom stave, pani poslankyňa, tento návrh váš, aj keď akokoľvek rozumný a cielený správne, ale nevykonateľný z hľadiska toho, čo existuje v rámci dohôd medzi Českou republikou, keď hovorím o Českej republike, a Slovenskou republikou.
Potom tu mám ešte posledný návrh pani poslankyne Nachtmannovej, s tým súhlasím, lebo ten v podstate, ako podobne to upravil pán Fronc, vytvára v rámci registrov jasnú cestu, jasný prehľad a, samozrejme, vylepšuje tento celý procesuálny stav v rámci poznania študentov, poznania pedagógov, poznania vedeckých pracovníkov, akí tam sú, a aby sme mali jasné čísla a aby sme vedeli s nimi kvalitne v budúcnosti narábať.
Toľkoto z mojej strany. Ďakujem vám za pozornosť.

Ja len skutočne vás chcem poprosiť, aby ste pochopili, prečo sa to robilo a prečo sa to robí a prečo sa to bude sprísňovať.
Ja neberiem si žiadne možnosti a povinnosti, aby som do toho mohol zasahovať.
Tým, že po apríli sa o tom otvorila diskusia, to bolo predtým na Slovensku tabu, začali si rektori robiť svoje poriadky a začali si robiť svoje poriadky dekani. Nerobili si predtým tieto poriadky. Nevedeli to a nechceli pochopiť, že nejde mne len o kvalitu pána profesora, ale mne ide predovšetkým o kvalitu vzdelávania. A ten pán profesor, ktorý je na tej univerzite alebo na tej vysokej škole, prioritne sa musí venovať aj vede, lebo potom nie je profesor, a veda si vyžaduje, by som povedal, veľký čas, aby to bola kvalitná veda, musí aktívne sa zapájať do rôznych medzinárodných podujatí, medzinárodných tímov a musí predovšetkým venovať pozornosť svojim študentom nielen na prednáškach, ale, opakujem, aj pri príprave ich ročníkových, bakalárskych, magisterských prác. Čo myslíte, prečo bol úspešný profesor Rapant, prečo mal svoju školu? Len preto, že sa venoval každý deň, aj cez prázdniny, svojim študentom. Doslova ich pripravoval. Chodil s nimi do archívov. Toto je pre mňa dôležité, aby ten profesor, ktorý má tú svoju vlastnú alma mater, tam v maximálnej miere strávil čas, pričom ak chce prednášať, ja v tom nikomu nebránim, ak má výberové prednášky a ďalšie prednášky, ak je to v zahraničí, o to viac sa budem tešiť, a keď bude hosťovať na nejakých iných vysokých školách, musí dostať, samozrejme, aj súhlas rektora. Tak je to aj v zahraničí. Tam to takto normálne funguje. Ale pre mňa je dôležité, aby ten profesor sa venoval konečne a opakovane svojim študentom, aby niesol plnú zodpovednosť za ich kvalitu práce, či už bakalárskej alebo magisterskej, alebo doktorandskej, aby sme nebili študentov, že majú zlé práce, že niekedy falzifikujú alebo robia v podstate plagiáty, ako sa to často tu hovorí. Za to nesie zodpovednosť jeho školiteľ, jeho profesor a konkrétny oponent tejto práce. Toto chceme dosiahnuť. Ja to robím predovšetkým pre študentov, nielen pre pánov profesorov. Toľkoto z mojej strany.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorý predkladáme v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, podporuje skvalitňovanie prípravy absolventov. Samozrejme, v mnohých oblastiach vychádza z toho, čo už bolo niekedy pripravené. A ja to aj veľmi pozitívne beriem z minulosti, aby sme to zužitkovali. A na druhej strane reaguje na výzvy doby. A celkom prirodzene tento návrh, ktorý predkladáme, musím povedať váženému poslaneckému zboru, keď som predkladal na Legislatívnu radu vlády, je to dosť rozsiahla novela, tak musel som prisľúbiť, že je to posledná takáto novela a že sa bude pripravovať nový vysokoškolský zákon a 26 noviel jedného zákona od 1. apríla 2002, jeho platnosti si vyžaduje aj túto zmenu. A tá zmena, a to znovu chcem podčiarknuť, nebude jednorazová. Na základe vyhodnotenia Koncepcie vysokého školstva za roky 2000 až 2010 a jej plnenia, v nadväznosti na to sa pripravuje nová koncepcia, ktorá by mala byť za prítomnosti všetkých relevantných zástupcov pripravovaná. A až po prijatí tejto koncepcie by sme mali pristúpiť k príprave nového vysokoškolského zákona. Takéto je stanovisko zástupcov akademických združení alebo predstaviteľov vysokých škôl, či je to Slovenská rektorská konferencia, či je to Rada vysokých škôl alebo či je to Študentská rada. Naviac je to aj veľmi konzultatívne prerokovávané, aj s predstaviteľmi Akreditačnej komisie.
Chcel by som znovu zopakovať, keďže som to už teraz v úvode povedal, že je to prvý krok na ceste k novému vysokoškolskému zákonu, ktorý bude pripravený v tomto volebnom období. A pevne verím, že v ňom nájdeme veľa zhody, ale nielen tuná doma na Slovensku, ale aj s mojím kolegom Českej republiky pánom Fialom, lebo sme si niektoré body stanovili, on pripravuje novelu, že by boli niektoré znenia podobné, pretože máme spoločný priestor, máme spoločnú tradíciu a v mnohých veciach môžeme nájsť zhodu, a to nielen vo vzťahu k tým odporúčaniam Bolonskej konvencie, ale, samozrejme, aj iným veciam, na ktorých by sme vedeli nájsť spoločnú zhodu.
Zmeny, ktoré táto novela zákona o vysokých školách prináša, sa dotýkajú takmer všetkých častí zákona, ktoré bezprostredne vplývajú na kvalitu vysokoškolského vzdelávania. Ja viem, že mnohé veci, ktoré sme tam navrhli, sa nemusia hneď odraziť. Niektoré veci sú prechodne navrhnuté. Tak sme to konzultovali aj so Slovenskou rektorskou konferenciou, Študentskou radou vysokých škôl a Radou vysokých škôl. Ale, samozrejme, týka sa to tých troch hlavných oblastí. A to je oblasť personálna, oblasť organizácie štúdia a oblasť riadenia a kvality.
Iste, máme rôzne názory na to, čo je kvalita. Lepšie je merateľná na vysokých školách ako na stredných a základných školách. To je celkom prirodzené, tam sú iné kritériá, aj medzinárodne už vypracované, hodnotiace. Ale chceme ísť touto cestou. V oblasti organizácie štúdia ide o predlženie štandardnej dĺžky štúdia v externej forme o jeden rok. Ale to je teraz vyriešené takým spôsobom, aj s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré odzneli vo výbore Národnej rady, aby sme to robili v kontinuite v tom, aby sme dobre nabehli na part-time studies, na ten čiastkový čas štúdia, ktorý je možné rozložiť teda na viac rokov, aký pozná Európska únia a aký odporučila aj Bolonská konvencia. Toto opatrenie súvisí s novým prístupom k externej forme štúdia. Jasne sa stanovuje, že tie kritériá by mali všade byť rovnaké. To znamená, ak je, povedzme, určené 125 kreditov absolvovať za celé štúdium, či už je to bakalárske a potom magisterské v dennom štúdiu, tak tých 125 kreditov musí byť absolvovaných aj na externej forme s tým, že si to môže študent v budúcnosti rozložiť, to poznáme všade v Európe, na dlhší čas. Ale v našom prípade sme ho nezaťažili finančne, lebo tie podmienky na zaplatenie budú rovnaké, ako, povedzme, má ich aj v súčasnosti. Čiže sa to rozkladá na dlhšie obdobie. Dávame šancu, nie každý je schopný možnože za tri roky si urobiť bakalárske štúdium v externej forme, môže si to v prípade možnosti študent rozložiť na viacej rokov, to znamená štyri roky.
Ďalšia taká úloha, ktorú tu riešime v súvislosti s organizáciou štúdia. Novela zavádza rozdelenie bakalárskeho štúdia na študijné programy orientované profesijne, študijné programy orientované akademicky. Toto opatrenie sleduje cieľ programového vyhlásenia vlády na plnohodnotné uznávanie vysokoškolského vzdelania prvého stupňa praxou. Osobitne musíme to doriešiť aj s ministerstvom práce a sociálnych vecí vo vzťahu, ako sa to bude uznávať. A, po druhé, to bude vyžadovať aj od váženého akademického zboru na našich vysokých školách, aby to trojročné bakalárske štúdium nastavili tak, aby bolo plnohodnotné v tom zmysle, že je to plnohodnotné vysokoškolské štúdium, najmä na tie profesie, ktoré si to vyžadujú a ktoré to akceptujú nielen z hľadiska medzinárodného, ale aj z hľadiska domáceho tu v týchto podmienkach Slovenskej republiky. My sa často divíme, koľko vysokoškolákov študuje v zahraničí. A tie čísla uvádzajú najmä anglosaské krajiny alebo anglosaské štáty. A tam je to len preto, že bakalárske štúdium to trojročné je ako plnohodnotné štúdium. A, samozrejme, u nás je to tak, že často bakalárske štúdium je rozpracované, pripravené, ale už sa automaticky čaká, že ten dotyčný bude v tej rozloženosti štúdia pokračovať v tom študijnom odbore aj ďalšie dva roky v rámci magisterského štúdia.
V oblasti personálnej ide o zamedzenie lietajúcich profesorov. Hľadali sa isté možnosti, aby to bolo konsenzuálne prijaté, ale aby sme nastolili predovšetkým poriadok. Mňa jedna vec teší, že pri diskusiách okolo tých tzv. lietajúcich profesorov, pán predseda výboru to nemá veľmi rád, že hovoríme o lietajúcich profesoroch, ale je to taká hantírka, ktorá bola prevzatá z cudziny na Slovensko, už začali si robiť poriadky sami rektori. A to je pre mňa dôležité, že rektori vstúpili do tohto procesu a že povedali: „Ty si príslušníkom našej materskej alma mater, ty tu študuješ, ty tu pracuješ, ty tu sa máš starať o našich študentov, musíš v maximálnej miere využívať tie úlohy, ktoré platia pre túto školu, a nemôžeš cestovať hore-dole po Slovensku a neplniť si svoje základné povinnosti.“ Pre mňa je to o to dôležitejšie, že ja potrebujem dosiahnuť to, aby tomu študentovi, ktorý sa pripravuje či už na ročníkovú, bakalársku alebo magisterskú prácu, sa plnohodnotne venovali jeho školitelia, aby často niektorých profesorov, boli také príklady, nemuseli zastupovať na prednáškach ich doktorandi. A toto všetko sú skutky, na ktoré nás upozornila Študentská rada vysokých škôl z jednotlivých univerzít. Poukázala na tieto nedostatky, a preto sme sa snažili aj v tejto oblasti veci riešiť.
V oblasti riadenia a kvality ide o zavedenie vnútorného systému zabezpečenia kvality, ktorý bude vysoká škola vypracovávať vo forme vnútorného predpisu na základe noriem a smerníc na zabezpečovanie kvality v európskom priestore vysokoškolského vzdelávania, ktoré v rámci Bolonského procesu vypracovala európska sieť na zabezpečenie kvality vo vysokom školstve. Implementácia vnútorného systému sa má stať v rámci komplexnej akreditácie činnosti vysokej školy rozhodujúcim pre existenciu vysokej školy. Viete veľmi dobre, že teraz je na programe schvaľovanie nových akreditačných kritérií. Od toho dňa a od toho mesiaca, ak budú schválené tak v Slovenskej rektorskej konferencii, ako aj ďalšími váženými akademickými zástupcami, bude mať každá vysoká škola, teraz hovorím o verejných vysokých školách, rok na prípravu, aby ich mohla splniť. A potom pristúpime k tomu, že všetkých 20 verejných vysokých škôl bude prechádzať v jednom roku komplexnou akreditáciou. Mnohé rozhodovania sa týkajú aj akreditačného procesu. Ja, samozrejme, smerujem k tomu, aby sme sa skutočne nastavili v budúcnosti na to, že nebudeme mať menovaných profesorov, ale budeme mať výberové konania na miesta profesorov na jednotlivých vysokých školách. To by mal priniesť ten nový zákon. To je, že to, čo je v Európe normálne, aby bolo aj v prostredí Slovenska samozrejmé, že budeme aj v iných oblastiach prijímať tie podnety, ktoré pozná kvalitné školstvo, aj vysoké školstvo, univerzitné školstvo všade v zahraničí, najmä v tých vyspelých štátoch, aby sa to konečne dostalo aj do našej reálnej praxe.
Novela zákona napokon reaguje aj na podnety z praxe, ako súčasný zákon niektoré situácie nerieši. Prípadne ak súčasné riešenie niektorých situácií je príliš rigidné, teda striktné, tak treba, samozrejme, tie veci jasne zadefinovať, aby sme nepostupovali vyslovene nejakým príkazníckym spôsobom, ale tak, aby tie veci boli riešené konzultatívne. Ide najmä o ustanovenie týkajúce sa orgánov vysokých škôl.
Návrh zákona zohľadňuje tendencie európskeho vysokoškolského priestoru, ktoré kladú väčší dôraz na zodpovednosť vysokých škôl za svoje konanie. A preto podrobnosti niektorých úprav ponecháva na vnútorné predpisy vysokej školy.
Napokon článkom II novela reaguje na závery komplexnej akreditácie činnosti Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika. A navrhuje sa zmena jej začlenenia medzi tzv. nezačlenené vysoké školy, nakoľko v rámci komplexnej akreditácie činnosti nesplnila kritériá na začlenenie medzi univerzitné vysoké školy Slovenskej republiky.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toľkoto moja úvodná reč. A, samozrejme, pozorne budem počúvať vašu rozpravu. A teším sa na diskusiu. A pevne verím, že tento návrh novely vysokoškolského zákona schválite. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja budem veľmi krátky. Myslím si, že pán poslanec a exminister Fronc povedal pravdu, pretože pozná celú genézu. A ja si pamätám, ešte keď som bol poslancom Národnej rady v rokoch 2002 až 2006, ako sa tie problémy tam riešili. A tie isté obavy môže mať každý aj z jednej, aj z druhej strany, či sa to nebude zneužívať alebo či nedáme lepšiu šancu tým mladým ľuďom. A preto sme nastavili tie kritériá teraz tak, ako sme ich nastavili. Ale to ešte neznamená, že ak by prichádzalo k takýmto veciam, lebo hovoríme, že nepríde k týmto veciam tak, že to bude ošetrené, že to bude štandardný a výhodný fond pre študentov. Teraz hovorím o Študentskom pôžičkovom fonde pôvodnom, lebo tam sa, samozrejme, akékoľvek predčasné splatenie a tak ďalej zvažuje. Viete, Slováci, Slováčikovia sú veľmi veľkí výmyselníci, a my to poznáme aj v iných oblastiach, o ktorých sme spolu často hovorili, že by to vedeli zneužívať a zneužívali by študentov.
Ja som tento Študentský pôžičkový fond robil za prítomnosti členov Študentskej rady vysokých škôl. A ten návrh, ktorý bol predložený, bol odobrený Študentskou radou vysokých škôl. A ja si myslím, že reprezentácii študentov, ktorá má pravidelné stretnutia, má svoje jednotlivé orgány, ktoré to hodnotia, ja plne dôverujem, a to, že tie veci, ktoré tam boli pripravené aj s tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý bol potom vo výbore jednomyseľne schválený, od pána poslanca Beblavého, sú možné, pretože naozaj treba jasne stanoviť nejakú hranicu, aby to nešlo do nekonečných úrokov vysokých. A to by bolo už neprijateľné.
Čo sa týka začínajúcich učiteľov, to by som chcel pánovi Érsekovi povedať, je to jedna významná pomoc začínajúcim učiteľom. Samozrejme, je to fond, ktorý tu vznikal tiež v istom období a reagoval na to, že ten začínajúci učiteľ, ktorý prichádzal do školy, potreboval si niečo zariadiť, potreboval si nejaký štandard pripraviť. A pri tých platoch, ktoré mal a má, to si nemohol dovoliť. Tak na základe toho dostal túto pôžičku, aby sa nejakým spôsobom mohol stabilizovať v tom meste alebo v tej obci, aby mohol učiť. Čiže nevidel by som to nejako problémovo. Vidím v tom, samozrejme, jedno z veľkých pozitív, že ten revolving, ten otočný fond, najmä ktorý sa týka čisto najmä Študentského pôžičkového fondu, je dobre nabehnutý. A ten ani nechceme meniť, ani nebudeme meniť. A tam, čo sa týka začínajúcich učiteľov, samozrejme, v budúcnosti to je môj cieľ hľadať zdroje, ktoré by to trošku posilnili, je možno istá strata, pretože vieme, že tam dávame, odpúšťame, pokiaľ sa zaviažu učiť toľko a toľko rokov v školstve tí mladí učitelia, nejakú čiastku. Čiže zrejme tam budeme musieť tieto zdroje navýšiť. A by som to spresnil, tak ako ste aj vy hovorili, v minulosti to bolo tak priebežne 50 mil. slovenských korún. A najmä v tejto oblasti, pokiaľ sa to dobre rozbehne a pokiaľ ten manažment tej správnej rady bude dobre pracovať a bude skutočne pracovať transparentne a efektívne, tak pevne verím, že od 1. januára bude tento fond na podporu vzdelávania našich ľudí, to znamená začínajúcich učiteľov a študentov, veľmi prospešný. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám opäť, už v druhom čítaní, predstavil vládny návrh zákona o Fonde na podporu vzdelávania.
Ako už bolo uvedené v prvom čítaní pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona, pri rezorte školstva pôsobia v súčasnosti dva neštátne pôžičkové fondy zriadené zákonom, Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond na podporu začínajúcich pedagógov. Tento vládny návrh zákona navrhuje tieto dva fondy zlúčiť do jedného neštátneho účelového fondu, Fondu na podporu vzdelávania.
Hlavnou činnosťou fondu bude poskytovanie pôžičiek v dvoch pôžičkových schémach, v pôžičkovej schéme pre študentov a v pôžičkovej schéme pre začínajúcich pedagógov. Návrhom sa rozširujú možnosti získať pôžičku aj pre študentov doktorandského štúdia, odborným zamestnancom v regionálnom školstve, lebo tu nemáme len pedagogických, ale aj odborných zamestnancov, ale aj iným pedagogickým zamestnancom ako len začínajúcim.
Aj keď dochádza k zlúčeniu oboch fondov, zo zákona sa kapitál v súčasnosti určený na poskytovanie pôžičiek študentov zachováva pre využitie výhradne na pôžičky pre študentov a kapitál, ktorý sa v súčasnosti používa na poskytovanie pôžičiek pre začínajúcich pedagógov, sa ponecháva na pôžičkovú schému pre pedagógov. Je to akási bezpečnostná poistka súvisiaca so zlučovaním fondov, ktorú je možné v budúcnosti prehodnotiť.
V prípade, že požiadavky žiadateľov o pôžičku prekročia možnosti fondu na ich poskytnutie, zákon určuje základné pravidlá výberu žiadateľov, ktorým sa pôžička poskytne prednostne. Ide primárne o študentov zo sociálne znevýhodneného prostredia, teda poberateľov sociálnych štipendií, alebo študentov so špecifickými potrebami, zdravotne postihnutých a tak ďalej a tak ďalej, ktorých výdavky počas štúdia môžu byť vyššie. Zohľadňuje sa tým skutočnosť, že pôžičky sú súčasťou sociálnej podpory študentov vysokých škôl, a teda majú odstraňovať ekonomické bariéry v prístupe ku vzdelaniu. V prípade pôžičkovej schémy pre pedagógov sa budú uprednostňovať začínajúci pedagogickí zamestnanci.
I keď oba doterajšie fondy vykazovali štandardne kladný hospodársky výsledok najmä za posledné obdobie a plnili si svoj účel, predsa len existujú isté ustanovenia v doterajších právnych predpisoch, ktoré komplikovali existujúce pôžičkové schémy. Napríklad v prípade pôžičiek pre pedagógov sa nastavuje systém tak, aby sa pôžička poskytla v priebehu niekoľkých týždňov, a nie ako v súčasnosti, keď od podania žiadosti po uzavretie zmluvy zo zákonných dôvodov musí uplynúť viac ako rok. Návrh zákona súčasne umožňuje rade fondu určiť výšku pôžičky, ktorú bude fond poskytovať, ako aj podmienky zábezpeky, ktoré bude v danom prípade vyžadovať. Kým doterajšia výška pôžičky pre študentov bola zákonom limitovaná, vo vládnom návrhu zákona sa umožňuje fondu reagovať na aktuálny dopyt zo strany študentov a ich potreby, čím očakávame, že pôžičky pre študentov sa stanú ešte atraktívnejšie ako v súčasnosti. Výrazným prvkom tam budú v maximálnej miere tiež zastúpení okrem tých manažérov pri posudzovaní aj zástupcovia Študentskej rady vysokých škôl.
Návrh zákona bol predmetom rokovania vo viacerých výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, myslím, že sa nám podarilo v problematickom bode o určovaní nájsť vhodný kompromis, keď na jednej strane zostáva pohyblivá úroková sadzba pre nových klientov fondu a súčasne sa navrhuje určiť aj horný strop v hodnote 4,5 %.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uviedol som základné charakteristiky vládneho návrhu zákona o Fonde na podporu vzdelávania. Opakujem, naším cieľom je zachovať to pozitívne z doterajšej skúsenosti a na všetko pozitívne aj z posledného obdobia nadviazať, pretože fungovanie a stabilita týchto fondov aj vo vzťahu k budúcnosti si vyžaduje taký personálny stav, ktorý budú mať tí ľudia, ktorí majú skúsenosti, teda najmä z posledného obdobia, a tí, najmä zo Študentskej rady vysokých škôl, povedzme, a mladí učitelia, aby do tohto správneho orgánu vstúpili.
Toľkoto z mojej strany. Ďakujem vám za pozornosť.

Neviem, ktorí analytici to boli, ale ja som počul teda nezávisle od analytika z INEKO pána Goliaša, jasne povedal, že v súčasnosti je tá možnosť do tých 5 % ísť, čo sa týka platov. A povedal to verejne pre rozhlas. A, samozrejme, tie vnútorné rezervy v rámci rezortu sú analytikmi konštatované, že tie zdroje v tomto rezorte nie sú. Ja som kedysi aj o tom uvažoval, že budem, ako som nastúpil na rezort, hľadať väčšie a väčšie zdroje. A napokon ma vtedy aj upozornil pán poslanec Beblavý, aby som si najprv veci zhodnotil. A, prirodzene, som si ich zhodnotil, že ten rezort je skutočne v súčasnosti, a znovu opakujem, v súčasnosti s tými kompetenciami, ktoré zabezpečuje v tých zdrojoch, tak by som povedal, na hrane, aby zabezpečil všetky výdavky, ktoré sa týkajú obligatórnych, a opakujem znovu, obligatórnych povinností, ktoré má štát v zmysle zákonov, aby dodržiaval zákony. A musím vám povedať, že dneska som sa doobeda stretol, keď som podpisoval memorandum spoločné, slovensko-rakúsko-slovinsko-maďarsko-české v oblasti vzdelávania vo Viedni so svojou kolegyňou pani Schmied, ministerkou školstva rakúskej vlády. Tak mi povedala tiež, najistejšie prostriedky sú obligatórne zadefinované. A tieto prostriedky sú zadefinované v mojom rezorte. A ja skutočne neviem, a opakujem znovu, nájsť ďalšie zdroje, ktoré by mohli byť prerozdelené na platy učiteľov vnútri rezortu. Samozrejme, vo vzťahu k budúcemu roku 2013 ideme robiť optimalizáciu a racionalizáciu školskej siete, ku ktorej sa na školskej štvorpartite prihlásili aj odborári, aj zamestnávatelia, aj zriaďovatelia. Čiže to je jediná cesta, ako nájsť ďalšie zdroje. A, prirodzene, samozrejme, je to aj otázka ďalšieho vývoja v našom rezorte, pretože desiatky rokov, čiže od roku 1993, 20 rokov, opakujem, sa neuskutočnila optimalizácia, racionalizácia školskej siete. A preto dnes máme až také obrovské rozdiely, že nám v školstve končilo 45 000 deviatakov za minulý školský rok 2011/2012 a ponúknutých miest v rámci stredného školstva je 83 000. To sú presné čísla. To znamená, že na jedného absolventa základnej školy sú dve miesta na našich stredných školách. Čiže očakávam aj od samospráv, najmä regionálnych, že urobia isté prehodnotenia, pretože tie prostriedky, ktoré idú v rámci normatívu, a sú tam platové veci, réžia a tak ďalej, sa dajú ušetriť a dajú sa potom presunúť práve na platy učiteľov, aby sme to takýmto spôsobom zabezpečili, lebo tá réžia nebude vykladaná tak, že budeme vykurovať a zabezpečovať réžiu, osvetlenie škôl a tak ďalej poloprázdnych alebo prázdnych, ale tak, že tieto peniaze dostaneme tam, kam patria, a efektívne budú využité práve na platy učiteľov a na vzdelávací proces na našich školách. Toľkoto z mojej strany.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, mnohé vaše názory, ktoré sú obsiahnuté či priamo alebo nepriamo v tejto otázke, sú nielen zaujímavé, lebo mnohé by sme chceli aj riešiť postupne, nie za sedem mesiacov, ale v tých ďalších krokoch v rámci legislatívy a ďalších a ďalších zmien, ktoré tento rezort potrebuje, aby sme dokázali ministerstvu financií, že aj rezort vie nájsť zdroje a ich prerozdeliť, tak aby boli efektívne, a na druhej strane, pani poslankyňa, aby sme týmto dokázali, že aj tou vlastnou reštrukturalizáciou, ale aj vo vzťahu k našim školám, k optimalizácii školskej siete vieme urobiť kroky, ktoré budú potom podporené a, samozrejme, budú aj finančne docenené.
Tvrdíte napríklad, že nikto nevie, koľko miliónov eur sa dostane do škôl. No, tak ale ja musím tiež povedať, že z rezortu ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu sú jasne definované finančné prostriedky, ktoré sú orientované z hľadiska obligatórnych výdajov, ktoré vyplývajú zo zákonov a povinnosti rezortu takýmto spôsobom aj ich zabezpečiť. A musím povedať, že aj vďaka súčasnému pánovi ministrovi a podpredsedovi vlády tieto zdroje tam ostali. 1,35 mld. z celkového rozpočtu ide do regionálneho školstva. Vyše 430 mil. eur z rozpočtu ide do vysokých škôl. A potom tam zostáva nejakých 150 mil. až 170 mil. eur, ktoré idú do vedy, výskumu, podpory mládeže na niektoré projekty a, samozrejme, aj do športu. Takže tento rozpočet je tak zostavený, takto je kreovaný. A, prirodzene, z veľkej časti tie prostriedky sú obligatórne nutné, aby tento rezort ich zabezpečoval vo vzťahu k prijímateľom v rámci rezortu. A celkový rozpočet rezortu je 1,94 mld. eur. A ďalšie prostriedky, ktoré sú a o ktorých sa uvažuje, sú predovšetkým prostriedky, ktoré idú z európskych fondov, či do operačného programu Vzdelávanie, ktorý bol takmer necelý rok pozastavený, ktorý sme museli obnovovať, a, samozrejme, operačného programu pre výskum a vývoj. Ak sa nám podarí naštartovať a už naštartovali sme vo vzťahu tohto roku to čerpanie, tak veľké zdroje práve pôjdu do vybavenosti našich škôl v rámci operačného programu Vzdelávanie, či to bude cez dopytové projekty, pozbavené veľkej byrokracie, a, samozrejme, cez projekty ktoré sú národné, ktoré sú zabezpečované prostredníctvom našich priamo riadených organizácií. A preto dávam otázku aj ja, pretože priamo riadené organizácie v súčasnom režime nemožno rušiť, a keby sme ich aj zrušili, tak nájdeme tam 1,5 až 2 % zdrojov. Prečo ich nemôžeme rušiť? Pretože sú zapojené do čerpania európskych fondov v rámci národných projektov a všetky peniaze boli do týchto projektov cez národné projekty do týchto priamo riadených organizácií prerozdelené, ktoré išli potom ďalej na naše školy, školské zariadenia, a ak by sme zrušili takéto organizácie, tak by sme museli tieto prostriedky podľa princípov Európskej únie vrátiť. A bolo by to veľké zaťaženie v neprospech štátu. A bola by to veľká čiastka. Ja sa, naopak, snažím, aby sme túto prácu zefektívnili. V súčasnom období, čo nebývalo zvykom, každý týždeň je pracovná porada o čerpaní eurofondov na ministerstve za prítomnosti priamo riadených organizácií a veľmi nekompromisne požadujem, aby dosiahli ten cieľ, ktorý je vo vzťahu k tomuto roku, pretože my keď sme prišli na rezort, tak na tento rok z plánovaných prostriedkov z N + 3, ktoré boli zazmluvnené od roku 2009, bolo vyčerpaných veľmi málo v predchádzajúcom období a my sme museli dočerpať viac ako 60 mil. eur, čo bolo za pol roka, keď sme rozbehli tieto veci, skutočne enormné úsilie. Ale pevne verím, že sa tieto veci zvládnu.
Viete, málokto vie, a, samozrejme, ja vás ani neviním z toho, pretože čísla sú čísla, tie sú všeobecné, akým spôsobom je možné, a s vami súhlasím, zefektívniť financovanie, ktoré sa týka financovania vnútri rezortu na tie projekty a tie programy, ktoré by mali byť prioritné, a aby sa tie prostriedky tam aj skutočne dostávali. A, samozrejme, aj ja často o tom pochybujem. A hľadáme možnosti a spôsoby, či tie prostriedky, pokiaľ nie sú priamo viazané a účelové, všeobecne povedané, ako ste vy povedali, sa cez samosprávy priamo dostávajú v tej celkovej čiastke na jednotlivé školy, školské zariadenia, či už v originálnych alebo v prenesených kompetenciách. Pokiaľ ide o prenesené kompetencie, tak si to vieme odsledovať, cez originálne si to ťažšie vieme odsledovať, i keď robíme pravidelné kontroly, pokiaľ zistíme chyby, že tieto prostriedky, ktoré boli účelovo viazané z ministerstva financií v rámci podielových daní na rozvoj školstva a školských zariadení v originálnych kompetenciách, aby boli maximálne využité.
Samozrejme, pristúpili sme aj vnútri rezortu k viacerým auditom. Audit bol uskutočnený v rámci informačných technológií. A musím vám povedať, za tých posledných desať rokov v tom, čo išlo do informačných technológií, ktoré považujem za veľmi dôležité vo vzťahu k tomuto rezortu, boli často robené veľké chyby. A musíme tieto veci zefektívniť a zracionalizovať. A preto sa urobila aj veľmi významná personálna zmena na úrovni generálneho riaditeľa. Nastúpil tam nový generálny riaditeľ. Je poverený vedením sekcie pre informatizáciu školstva, ktorý robí veľmi zásadné zmeny v tom, nielen aby sme zefektívnili, ale aj aby sme často nedávali dvakrát, trikrát na tie isté činnosti peniaze. A teraz to nehovorím len vo vzťahu k tomu problémovému rezortnému informačnému systému, ale aj vo vzťahu k ďalším zdrojom, ktoré by mali smerovať našim školám a školským zariadeniam v rámci predovšetkým, čo podporujem, výraznej digitalizácie nášho vzdelávania.
Čo sa týka samospráv. Finančné prostriedky, ktoré dostanú na prenesený výkon z oblasti školstva, znovu sú účelovo určené. A my máme pravidelné informácie cez naše krajské školské úrady alebo budúce odbory školstva každý mesiac, ako sú tieto prostriedky použité. Hovorím o prenesených kompetenciách, čo sa týka základných škôl pre obce a mestá a čo sa týka stredných škôl cez regionálne samosprávy. Vieme dokonca povedať jasné veci, čo sa týka priemerných platov, čo sa týka platov učiteľov v rámci tarifných platov, lebo to je základný rozdiel, medzi priemerným platom a tarifným platom. A, samozrejme, vieme aj o každej odmene, ktorá ide v rámci škôl na jednotlivých učiteľov a riaditeľov. Ale to nie je mojou povinnosťou, aby som o tom informoval, resp. ja zachovávam istým spôsobom, nazvime to, také tajomstvo. O tom nebudem verejne hovoriť, aké sú udeľované odmeny v oblasti školstva. Len za minulý rok v priemere boli to odmeny vo výške 700 až 800 eur na jednu osobu, na jedného učiteľa a školského zamestnanca.
Nuž a spomínate ďalej finančné prostriedky z rozpočtu priamo riadeným organizáciám. Som vám už na to odpovedal, pretože skutočne všetky priamo riadené organizácie jednak robia nezastupiteľnú úlohu v oblasti zabezpečovania úloh v školstve, ale na druhej strane prechádzajú peniaze z európskych fondov cez ne, cez národné projekty. A pristúpiť k nejakým hurá systémom na rušenie týchto organizácii len preto, aby som získal nejaké jedno až dve percentá HDP, by som nepovažoval za správne, pretože by štát, Štátna pokladnica, ministerstvo financií a, samozrejme, najmä rezort školstva musel za to ťažko zaplatiť.
Takže na záver. Len racionalizáciou činností v rezorte sa dajú sčasti zlepšiť tie podmienky. A za tým si stojím. A robíme veci aj vo vzťahu k budúcemu rozpočtu, aby skutočne v maximálnej miere tie finančné prostriedky, ktoré budú, ešte neviem, ako presne to bude, schválené v rámci štátneho rozpočtu na rok 2013, boli efektívne využité a predovšetkým aby sa dostali na konkrétne školy, na konkrétnych učiteľov, pedagógov, odborných zamestnancov škôl a nepedagogických zamestnancov nášho školstva.
Ďalej by som chcel pripomenúť, že problémy financovania školstva sa dajú riešiť len kombináciou zvýšenia prostriedkov, ktoré do tohto rezortu dá spoločnosť prostredníctvom istého prerozdelenia prostriedkov, či už je to na priamo riadené organizácie alebo na prenesený výkon školskej správy, alebo na originálne kompetencie, aby sme tieto veci vedeli kontrolovať. A priznávam sa, znovu opakujem, že často niektoré veci sa môžu len kontrolou cez naše kontrolné orgány, cez štátnu školskú inšpekciu preveriť. A pokiaľ tu vznikajú pochybnosti, tak aj v tejto oblasti náš rezort koná.
V súčasnosti, hovorím to celkom zodpovedne aj tomuto váženému plénu poslankýň a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, je možnosť zvýšiť prostriedky do školstva, a to hovorím zodpovedne ako zodpovedný politik, maximálne vo výške 5 % na mzdy našich pedagogických odborných a nepedagogických zamestnancov; a tých 5 % pre odborných a pedagogických zamestnancov, tá posledná ponuka bola, aby sa dostalo do tarifných platov, aby to bolo zastabilizované. Toľkoto z mojej strany. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, predsedajúca, dámy a páni, ja nebudem na všetko, čo sa povedalo v rozprave reagovať. Samozrejme, chcem zareagovať na niektoré veci, ktoré boli povedané, ako keby sme niečo riešili mimo stanoviska študentov, pretože pán poslanec Beblavý s členkou komisie, ktorá pripravovala aj tieto zmeny v tomto fonde, bola delegovaná nová predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl a mala tam takisto svojich odborníkov a všetky tieto návrhy, ktoré tam odzneli, prešli so súhlasom zástupcov Študentskej rady vysokých škôl a to je pre mňa podstatné a merateľné, naviac že som povedal, že budú mať výraznejšiu pozíciu aj posilnenie v správnom zložení tejto rady spoločného fondu pre vzdelávanie práve vysokoškolskí študenti, ktorých tam bude delegovať Študentská rada vysokých škôl a takisto zástupcovia profesných zväzov, učiteľských organizácií, ktorí tam delegujú svojich zástupcov za hlavne mladú generáciu učiteľskej profesie. Čiže budeme, samozrejme, v takomto duchu aj postupovať a budeme sa snažiť veci riešiť.
Ja nie som apriori proti diskusii, však diskusia iste bude pokračovať a som trošku aj tak prekvapený, že s tými návrhmi, ktoré odzneli, a pán Beblavý hovoril, že to bol jeden z návrhov a že sme ho akceptovali. To je vidieť, že odborníci, ktorí pracovali na tom, veľmi pozorne sledovali aj návrhy v rámci tej rozpravy otvorenej cez elektronické pôsobenie, cez médium, ktoré bolo k dispozícii, kde sa mohol aj pán poslanec Beblavý vyjadriť a niektoré jeho návrhy nebol problém zakomponovať do návrhu tohto zákona.
Chcem len pripomenúť na tomto mieste, aby sa tu zbytočne nestrašilo, fond nový fond nebude úžernícka organizácia, ako to často z úst, pán poslanec, z vašich úst odznelo v médiách. Ja veľmi vážim slová, čo poviem, a vždy zvažujem, čo to môže spôsobiť. O tom, že to nebude úžernícka organizácia, o tom svedčí aj stanovisko Študentskej rady vysokých škôl, pre nich je ten fond, pre študentov na jednej strane a, samozrejme, aj pre mladých začínajúcich pedagógov, učiteľov, odborných zamestnancov nášho školstva.
Úžerníkom je, a ja budem to teraz definovať, je osoba ktorá poskytuje pôžičky za vysoké úroky. Úroková sadzba fondu by bola podľa údajov za rok 2010 do 4 % per annum, to znamená ročne, v prípade študentov za úrok pripisuje až v čase splácania pôžičky. Treba povedať, že tento fond a táto pôžička pre študentov nebude úročená počas štúdia na vysokej škole, čo je veľmi dôležité a veľmi významné. Ďalej je pravdou, že úrokové sadzby do budúcna nie je možné prejudikovať a je možné s ohľadom na vývoj verejných financií, dlhu Slovenskej republiky a pod. nejakým spôsobom v ďalších rokoch navyšovať alebo zvyšovať. Však situácia nevyzerá v tejto spoločnosti ideálne ani na Slovensku, ani v Európe a nevieme, aký vývoj bude, ale istým spôsobom je tam správna rada, budú tam zástupcovia ktorí budú veľmi citlivo tieto veci zvažovať a, samozrejme, keďže je to neštátny fond mimo tlaku konkrétneho rezortu, tak, samozrejme, budú môcť v tejto oblasti prijať isté konkrétne opatrenia.
Súčasne z hľadiska udržateľnosti pôžičkovej schémy, považujeme za vhodnejšie, aby úroková sadzba nebola fixná a odzrkadľovala vývoj na trhu. Na základe zásadnej pripomienky, a to má pán exminister, pán poslanec, pravdu, zo strany ministerstva financií, ale to nebolo od pána ministra, to bolo, ale ja vám poviem, od koho to bolo, to bolo zo strany a teraz opakujem Inštitútu finančnej politiky, kde zostali ľudia, ktorí tam robili aj predtým a dobrí odborníci a ja sa o tých mladých ľudí, ktorí mnohí absolvovali aj Štefanikove štipendium, budem opierať. Boli mladí ľudia, ktorí tam pôsobia, tam neprišlo k zmenám a neprišlo nikdy k zmenám, tam sú odborníci, ktorí dlhé roky pracujú a teraz pracujú pod vedením pána Filka, takže skutočne sú to ľudia, ktorí veľmi citlivo v tejto oblasti pristupujú a na základe aj ich pripomienky sme prešli s tou zmenou, že by mala byť tá, ten budžet, ktorý tam je, istým spôsobom nie regulovaný, ale kontrolovateľný aj cez štátnu pokladnicu. A ten návrh, ktorý je z NKÚ, však to je návrh, ktorý navrhol pán Beblavý. Však, samozrejme, ja naozaj skutočne niekedy, môžem obrazne povedať, aj žasnem s týmito návrhmi, ktoré prichádzate niektorí, že sami ich navrhnete a potom ako NKÚ sami spochybníte. Nuž tak, ja by som mohol aj pánovi Beblavému a veľmi rád mu to aj poviem, že môže predložiť návrhy v druhom čítaní o tej sadzbe, ako to treba riešiť, a dá sa o tom, samozrejme, aj rokovať, ale to nielen tak všeobecne niečo povedať, nejakú floskulu pre médiá a teraz v podstate - ruky preč od Sahary - obrazne povedané, jak sa kričalo v roku 1960, keď bol africký rok a ja s tým teraz nemám nič, ja som oponentom toho, ja som opozičný poslanec a, samozrejme, konkrétny návrh v tejto oblasti nedáva.
Ak sa bavíme o tých ľuďoch, áno, áno, ak sa bavíme o tých ľuďoch, ktorí niesli zodpovednosť, napokon títo ľudia tam zostali dlhší čas aj za pána Jurzycu, neurobil, nevyvodil žiadne opatrenia a zmeny. Ja som urobil v niektorých oblastiach zásadné zmeny aj vo vzťahu k tomu, napr. v Agentúre pre podporu štrukturálnych fondov, personálne, zásadné. Predchádzajúci pán minister akceptoval zloženie tejto agentúry a nič neurobil, takže a pán poslanec Beblavý tam chodil veľmi často a radil a nič neurobil za poldruha roka v tejto oblasti. A, samozrejme, pán Plavčan vrátil späť zdroje a hneď, to opakujem, hneď ich vrátil a ja za pánom generálnym riaditeľom Plavčanom budem stáť, pokiaľ budem na ministerstve, bude generálny riaditeľ sekcie vysokých škôl. Má dlhoročné skúsenosti, bol tam dlhé roky, bol veľmi blízky spolupracovník aj pána Mederlyho a dlhé roky v podstate skutočne pozná túto problematiku a dobre nás zastupoval aj pri mnohých a vy to pán exminister si to pamätáte, zastupoval nás aj v zahraničí pri rôznych rokovaniach a vystupoval v záujme Slovenskej republiky, čo sa týka vysokého školstva.
Pán Juriga peniaze vrátil, pán Juriga, to je z úseku mládeže, my tam máme odbor mládeže, ktorý bol totálne zdecimovaný za predchádzajúcej vlády, a teraz musíme riešiť aj problematiku mládeže, zostali tam dvaja-traja ľudia. Takisto bol zdecimovaný aj odbor, aj oddelenie odborného školstva, ktoré za vás bolo silné, za Mikolaja ešte slabšie a za pána Jurzycu úplne totálne zdecimované, takže aj tam tie veci sa snažíme riešiť a by som povedal v súvislosti s tým, keď hovorím k mládeži a pán Juriga tie peniaze vrátil.
A tretia pani konkrétna bola vyzvaná, ideme robiť veľmi závažné štrukturálne zmeny v rámci rezortu, reorganizáciu a budeme aj túto záležitosť veľmi rýchlo riešiť a ja tak, ako budem prijímať opatrenia voči 5-miliónovým mankám, ktoré tu boli spôsobené v roku 2008 až 2010 voči konkrétnym ľuďom, nielen ktorí sú a boli na ministerstve, ale aj voči tým, ktorí sú na ministerstve, a budú to veľmi rázne opatrenia z hľadiska právnych krokov z mojej strany na konkrétnych ľudí a nebudem robiť to, čo robili predchádzajúci v minulosti ministri, že sa vyhovárali na neznámeho vinníka a že ďalej poukazovali, že to musí nejaký neznámy vinník tieto veci riešiť. Budú konkrétni ľudia pomenovaní na rozdiel od predchádzajúceho obdobia aj za vlády pani Ivety Radičovej.
Takže v tejto veci budem konať a o tých chybách, ktoré boli a boli stanovené vo vzťahu k nášmu rezortu, a keď som už tu hovoril, musím sa toho tiež dotknúť, aby ste o tom počuli, o tej 5-miliónovej vratke, ktorú máme za Operačný program Vzdelávanie a o tom, že máme tento operačný program, sme mali viac ako pol roka, trištvrte roka pozastavený a bývalý minister neurobil v tej oblasti absolútne nič, my sme po nástupe za dva mesiace a už som dneska obdržal list od pána komisára, že tento operačný program je znovu spustený. Čiže sme tiež konali aj vo vzťahu k tým ľuďom konkrétnym, ktorí nesú zodpovednosť za to, čo sa v rokoch 2008, 2009 a 2010 v rezorte v tejto oblasti urobilo. Takže nemusí ma pán poslanec Beblavý poučovať, čo mám robiť. Ja za ľudí, ktorí sú kvalitní a ktorí sú naozaj pre mňa nepostrádateľní, sa budem vedieť vždy postaviť, každý jeden môžme urobiť chybu a môžme, samozrejme, každý jeden sme omylný a nielen neomylný a, samozrejme, ja sa budem vždy opierať, a toto na tomto mieste chcem povedať, o ľudí aj z môjho ministerstva, ktorí tam dlhšie roky robia, a vy pán exminister veľmi dobre viete, že sa opieram o mnohých ľudí, ktorí sú tam a ktorí sú mi veľkou pomocnou rukou ako napr. pán Mederly, pán docent Mederly a ďalší, a nikdy sa v podstate nikdy nebudem spochybňovať jeho názory a budem ich využívať vo svojich predkladaných návrhoch, a to sa týka aj pána generálneho riaditeľa prof. Petra Plavčana, na nich budem, samozrejme, stavať tú budúcnosť môjho rezortu, pretože ja chcem aj stabilizovať štátnu správu a ja musím, samozrejme, dosiahnuť to, že nie pri každej výmene ministra urobiť v podstate na ministerstve zemetrasenie a začínať s novými ľuďmi. Aj vy ste niečo zdedili v minulosti a ste pokračovali, každý jeden, sme si povedali, že títo ľudia sú pre nás potrební a my ich budeme, samozrejme, aj v našej práci podporovať a, samozrejme, aj ich poznatky využívať.
Ja som nepovedal, že som neomylný, ja som nepovedal, že sa neradím s ľuďmi, ale jeden pán poslanec, ktorý tu stále vystupuje, ten je vševedko, ten vystupuje ku všetkému, o všetkom vie a všetko vie riešiť (Potlesk.). Nuž tak povedzme si veľmi otvorene, kto v tejto societe váženej tu predkladá veci z vlastnej hlavy, ale často aj na základe stanovísk odborníkov, ktorí okolo neho pracujú, a kto je tu tak premúdrelý, že ešte jednu knižku nielen o nevedkovi, ale aj vševedkovi treba na Slovensku napísať. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)