Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, lex SPP alebo kladivo na SPP každý z nás si dnes môže sám zvoliť, ako nazve tento zákon, o schválení ktorého o niekoľko hodín červený valec samovlády strany SMER s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne, a to aj napriek tomu, že ide o zákon, ktorý je jednoznačne škodlivý pre podnikateľské prostredie a ktorý môže vážne ohroziť hospodárske záujmy Slovenskej republiky. A...
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, lex SPP alebo kladivo na SPP každý z nás si dnes môže sám zvoliť, ako nazve tento zákon, o schválení ktorého o niekoľko hodín červený valec samovlády strany SMER s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne, a to aj napriek tomu, že ide o zákon, ktorý je jednoznačne škodlivý pre podnikateľské prostredie a ktorý môže vážne ohroziť hospodárske záujmy Slovenskej republiky. A navyše, ako zdôvodním o niekoľko chvíľ, ale ako sa v podstate vyjadrili aj niektoré ministerstvá a podnikateľské organizácie, ide o zákon, ktorý je zbabraným paškvilom, nehodným rokovania tejto Národnej rady. Strana SMER a jej poslanci a ministri sa snažia na tejto parlamentnej schôdzi viacerými novelami zákonov účelovo uchopiť slovenskú energetiku. Úmysly týchto zmien sú však prinajmenšom sporné. Spomeňme napr. novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach, o ktorej budeme rokovať neskôr a ktorá pevne zabetónováva nominanta strany SMER na čele regulačného úradu. Priznáva mu teraz v čase krízy poberanie dvoch platov naraz za jednu robotu. A ešte ďalším nominantom strany SMER priznáva vyše 130 000 eur na zlaté padáky, čo doteraz neexistovalo. Jediným účelom tejto predloženej poslaneckej novely zákona je previesť rozhodovanie o podávaní cenových regulovaných cien zemného plynu z Predstavenstva SPP na jeho valné zhromaždenie, a tým de facto z pozície štátu znemožniť podniku, a to aj za cenu strát a hrozieb v podobe stámiliónových arbitráží, navrhovať také zmeny v cenách plynu, na ktorých sa vláda s akcionármi podniku vopred nedohodne. Na prvý pohľad ide o chvályhodnú zmenu. Vláda prostredníctvom svojho ministra hospodárstva získava moc zabrániť podniku podať návrh na zvýšenie ceny plynu pre domácnosti. Lenže cesta do pekla, dámy a páni, býva dláždená dobrými úmyslami. O to horšie je, že predkladatelia návrhu veľmi dobre vedia o jeho negatívach a rizikách, no úmyselne ich zamlčujú. A naša krajina na to môže draho doplatiť.
Prejdime si najprv fakty.
Tak ako je tomu v každej jednej krajine Európskej únie a ako to vyžaduje aj európska legislatíva, o regulovaných cenách energií vrátane zemného plynu rozhoduje vždy len jedna jediná inštitúcia. A tou je nezávislý regulátor. Na Slovensku ním je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Každý regulovaný podnik môže dávať ľubovoľný počet cenových návrhov. Je úlohou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví posúdiť, či sú tieto návrhy opodstatnené alebo nie. A bez ohľadu na to, aký návrh podnik podá, je výlučne v rukách úradu, ako ho posúdi a ako o zvýšení alebo o znížení cien energií rozhodne. Navyše, hoci protiprávne, už štyri roky je ÚRSO v rukách straníckeho nominanta strany SMER pána Holjenčíka. Zdalo by sa teda, že aj súčasná vláda môže byť spokojná, prostredníctvom svojho nominanta drží už štyri roky ceny energií pevne vo svojich rukách. A je to jedine strana SMER, ktorá prostredníctvom svojho nominanta pána Holjenčíka nesie plnú politickú zodpovednosť za každé jedno zvýšenie alebo zníženie cien ktorejkoľvek energie na Slovensku, plynu, elektriny, tepla či vody počas posledných štyroch rokov. Ani to však strane SMER nestačí. Prostredníctvom tejto novely chce nielen rozhodovať o tom, koľko budú ľudia za energie platiť, chce dokonca rozhodovať aj o tom, aký návrh samotné regulované podniky budú môcť vôbec pre ÚRSO predložiť. To je však problém.
Obdobnú právnu úpravu už tento parlament raz zrušil 29. marca minulého roka. Spolu s kolegami poslancami sme tak urobili preto, lebo takáto právna úprava nie je v súlade s pravidlami spoločného trhu Európskej únie a umožňuje dominantnému akcionárovi zneužívať svoje postavenie na úkor minoritných akcionárov. Možno si poviete, štát je v SPP majoritným vlastníkom, a preto má právo rozhodovať, hoci nemá manažérsku kontrolu. A možno si poviete, že SPP bol sprivatizovaný zle. S oboma výrokmi je možné sa do určitej miery stotožniť. A to tu hovorím s plnou vážnosťou. Áno, majoritný akcionár má právo robiť zásadné rozhodnutia, ak sa však tohto práva vopred pri predaji nevzdal a ak takéto rozhodnutia výslovne nepoškodzujú záujmy ostatných akcionárov menších, a to bez ohľadu na to, či títo minoritní akcionári vlastnia 49 % akcií alebo hoci len 1 akciu. A zároveň ako človek, ktorý mal možnosť sa oboznámiť s privatizačnou dokumentáciou pri predaji SPP, mám svoje názory na kvalitu a znenie akcionárskej zmluvy, výhodnosti podmienok, ktoré za zaplatenú privatizačnú sumu zahraniční akcionári získali, ako aj na to, že ako kvalitne či nekvalitne sa zahraniční akcionári manažovania SPP v posledných rokoch zhostili.
Neúčasť SPP na výstavbe projektov, ako je Nord Stream, či minimálna schopnosť inovovať a presadzovať rozvojové projekty v SPP sú skôr dôvodom na kritiku zahraničných akcionárov s manažérskymi kompetenciami. S tým všetkým sa stotožňujem. Avšak napriek tomu je obrovskou nezodpovednosťou po čosi vyše roku prijať zákon, ktorý môže byť dôvodom pre prehru v medzinárodných arbitrážach, pri ktorých už naozaj nejde o drobné peniaze, a povedzme si to otvorene. Áno, tento zákon môže z vládnej moci naozaj zabrániť zvyšovaniu cien plynu, a to dokonca bez toho, aby o ňom musel rozhodovať regulačný úrad. Ale zároveň platí aj to, že ak zahraniční akcionári spustia medzinárodné arbitrážne konanie, ako to už v minulosti urobili, pri takomto zákone nebudú musieť náročne dokazovať, že regulátor ÚRSO rozhodol nesprávne. Bude im stačiť preukázanie, že štát zo svojej moci zneužil svoje postavenie a zamedzil im čo i len podať oprávnený návrh do cenového konania, čím zabránil výkonu ich akcionárskych práv. A na preukázanie tejto pravdy im na medzinárodnej arbitráži bude stačiť ukázať jednu zápisnicu z valného zhromaždenia.
SPP je vysokoziskový podnik. Avšak jeho zisky pochádzajú z tranzitu a z distribúcie zemného plynu. Naopak, kvôli nevýhodnému dlhodobému kontraktu so spoločnosťou Gazprom, ktorý odsúhlasili nominanti strany SMER v Predstavenstve SPP v roku 2008, pri predaji plynu domácnostiam dosahuje SPP stratu vo výške, ktorá sa ráta na stámilióny eur za posledné roky. Aj napriek tomu, že počas vlády sa tento kontrakt s Ruskom podarilo renegociovať v prospech Slovenska, stále platí, že regulované ceny zemného plynu pre domácnosti sú dnes na Slovensku nižšie, než koľko za plyn platí SPP voči ruskému Gazpromu. Ak by nezávislý regulátor mal možnosť objektívne posúdiť túto situáciu a ak by odôvodnil, že takýto stav je v poriadku, že napr. SPP môže ceny plynu pre domácnosti, tie regulované, nižšie než jeho nákupné, kompenzovať spotovými obchodmi, alebo ak by dokázal regulačný úrad jasne zdôvodniť, že nevýhodnosť dlhodobého take-or-pay kontraktu nemôže celú znášať spotrebiteľ a že musí byť čiastočne prenesená aj na samotný podnik, bolo by to správne riešenie a zrejme aj správne rozhodnutie nezávislého regulátora. Lenže tento zákon ide opačným smerom. Namiesto toho, aby nechal rozhodovanie na nezávislého regulátora, jednoducho znemožní akcionárom domáhať sa svojich oprávneným nárokov. No a namiesto rozhodovania o tom, či sú nároky SPP alebo iného poskytovateľa energií oprávnené, môžu zahraniční akcionári jednoducho vysúdiť stámiliónové kompenzácie a odškodné len za to, že im štát znemožní nechať si ich nezávisle posúdiť nezávislým regulátorom ÚRSO. Povedané slovami právnika, je očividné, že predložený návrh môže byť dokonca v priamom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, v zmysle článkov 1 ods. 1 a 13 ods. 4 ústavy, ako aj príslušnej judikatúry Ústavného súdu totiž musia všetky právne predpisy spĺňať požiadavku legality a požiadavku proporcionality. Tento návrh však odporuje požiadavke legality, pretože jeho skutočným cieľom je objektívne neodôvodniteľná diskriminácia spoločností, na podnikaní ktorých sa podieľa štát s právom blokovať rozhodnutie valného zhromaždenia voči spoločnostiam, na podnikaní ktorých sa štát nepodieľa, prípadne ich druhého akcionára, čo je zakázané podľa článku 13 ústavy. A zároveň tento návrh nemôže obstáť v teste proporcionality podľa článku 13 ods. 4 ústavy, pretože vytvára akúsi predreguláciu zo strany štátu tam, kde už funkčná regulácia existuje, je vykonávaná ÚRSO-m podľa zákona o regulácii. A je to teda nadbytočný a nepotrebný krok.
Ak sa predkladateľom zdajú moje obavy prehnané, potom treba povedať: „Odpusť im, Bože, lebo nevedia, čo činia.“ Zjavne nie sú oboznámení ani s textami arbitrážnych výziev, ani so znením samotnej akcionárskej zmluvy SPP. Navyše, a to treba opätovne podčiarknuť, zákaz podniku a de facto všetkým podnikom zakázať im samotné objektívne posúdenie ich požiadaviek na to určeným úradom jednoducho nie je ani správne. Je to, ako keby sme jednej skupine občanov zakázali domáhať sa svojich práv na súde, ak s tým nebude súhlasiť druhá, o trochu väčšia skupina občanov. Tento návrh hovorí vo svojej podstate to isté, ako keby chcela koalícia zakázať opozícii vystúpiť v parlamente bez jej predchádzajúceho súhlasu. Je to jednoducho nedemokratický, nesprávny a nelegitímny návrh, ktorý je v rozpore so základnými zásadami riadenia obchodných spoločností. A s výnimkou predkladateľov tohto zákona si to uvedomujú takmer všetci. Stačí sa napr. pozrieť do pripomienok ministerstva spravodlivosti k tomuto návrhu, vášho ministerstva spravodlivosti. Budem citovať: „Rezort spravodlivosti zastáva rezervované stanovisko k potrebnosti a nevyhnutnosti navrhovaných zmien Obchodného zákonníka na dosiahnutie cieľa sledovaného predkladateľmi poslaneckého návrhu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že navrhnuté zmeny a doplnenia Obchodného zákonníka majú čisto parciálny charakter, t. j. týkajú sa výlučne len istých regulovaných činností, resp. odvetví, čo je v rozpore so všeobecným charakterom príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré nemajú väzbu na predmet činnosti obchodnej spoločnosti. Princíp zákazu zneužitia práv akcionára na ujmu ostatných akcionárov spoločnosti formulovaný v citovanom ustanovení je ďalej doplnený v § 176b ods. 2 Obchodného zákonníka definíciou zásady rovnakého zaobchádzania s akcionármi, resp. rovnakého postavenia akcionárov. Účelom uvedenej zásady je ochrana majetkových záujmov akcionárov ako spoločníkov spoločnosti pred zásahmi orgánov spoločnosti bez toho, aby to bolo odôvodnené určitým záujmom akciovej spoločnosti, ktorý by bol hodný ochrany. Uvedená norma,“ stále pokračujem v citácii ministerstva spravodlivosti, „však nemá za cieľ vylučovať akúkoľvek diferenciáciu medzi akcionármi, ale len takú diferenciáciu, ktorá je ľubovoľná, teda nepodložená záujmom spoločnosti hodným ochrany,“ stále pokračujem v citácii ministerstva spravodlivosti, „domnievame sa, že argumentácia predkladateľov obsahujúca jednoduchý odkaz na záujem na ochrane princípu definovaného v ustanovení § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka bez bližšieho priblíženia a zdôvodnenia, v akom konkrétnom konaní má spočívať zneužitie práva konkrétneho akcionára konkrétnej spoločnosti v súvislosti s konaním o cenovej regulácii podľa zákona č. 276/2001 Z. z., ktorý by podporoval potrebu takejto legislatívnej iniciatívy, nemusí pôsobiť zrozumiteľne pre adresátov predmetnej právnej úpravy, a teda v konečnom dôsledku ani prispievať k stabilite právneho prostredia Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa nestotožňuje ani so spôsobom legislatívnotechnického spracovania poslaneckého návrhu, ktorý nie je podľa jeho názoru v súlade so všeobecným charakterom predmetných ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré by sa nemali nijakým spôsobom formulovať a definovať v závislosti na predmete činnosti spoločnosti.“ Navyše ministerstvo spravodlivosti samo hovorí, že existuje oveľa jednoduchšie riešenie na dosiahnutie toho istého cieľa.
Cieľ, ktorý predkladatelia svojím návrhom sledujú, sa dá dosiahnuť aj inak, využitím už dnes platných zákonov, § 125, resp. 187 Obchodného zákonníka totiž už dnes umožňujú rozšíriť pôsobnosť valného zhromaždenia obchodných spoločností, či už eseročiek alebo akciových spoločností, napr. spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Inými slovami, naplniť rovnaký cieľ preniesť rozhodovanie o predkladaní cenových návrhov štát v podnikoch, kde je majoritným akcionárom, môže aj bez toho, aby bola prijatá táto novela zákona, jednoducho tým, že tak rozhodne ako majoritný akcionár na valnom zhromaždení spoločnosti. Opäť, samotné ministerstvo spravodlivosti predkladateľov upozornilo na tento fakt.
Posledným faktom, na ktorý vás dnes musím pred hlasovaním o tomto návrhu upozorniť, je kritika podnikateľských organizácií voči tomuto návrhu, a to z dôvodu, že neúmerným spôsobom zvyšuje byrokraciu, administratívnu záťaž a finančné náklady a v prípade niektorých spoločností, konkrétne teplárenských, je prakticky nevykonateľný. Na tento fakt upozorňujú také organizácie, akými sú napr. Klub 500, Slovenská obchodná a priemyselná komora či Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. Predložený návrh zákona totiž spôsobuje napr. neúmernú administratívnu záťaž pre spoločnosti, ktoré majú početnú akcionársku štruktúru, napr. akciové spoločnosti z kupónovej privatizácie, prípadne zamestnanecké akciové spoločnosti, kde zvolať valné zhromaždenie je veľmi náročné a ktoré by pri každej úprave cien museli zvolávať mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby mohli Úradu pre reguláciu sieťových odvetví predložiť kvalifikovaný cenový návrh. Nejde pritom len o klasických veľkých regionálnych dodávateľov energií či vody konečným spotrebiteľom, ale napr. o firmy, ktoré majú povinnosť dodávať energie voči svojim nájomcom v nejakých výrobných areáloch, v administratívnych priestoroch, prípadne môže ísť o spoločnosti, ktoré vlastnia podnikové byty a dodávajú elektrinu a vodu za regulované ceny. Pre všetky spoločnosti tento poslanecký návrh vyvoláva nezanedbateľné náklady, nakoľko rozhodovanie valného zhromaždenia si vyžaduje zasielanie a zverejňovanie pozvánok, sprístupňovanie programu, organizačné zabezpečenie samotného valného zhromaždenia, vyhotovovanie zápisníc a podobne. Okrem toho vzniká problém s časovým harmonogramom, nakoľko podklady pre valné zhromaždenie musia byť pripravené podľa zákona prinajmenšom tridsať dní vopred, zatiaľ čo cenové návrhy môžu závisieť od aktuálneho vývoja na svetových trhoch. Vezmite si napr. situáciu s dodávateľmi tepla, pre ktorých je navrhovaná novela doslova v praxi nerealizovateľná. Samotný predložený návrh ešte neobsahuje ani splnomocňovacie ustanovenie, podľa ktorého by valné zhromaždenia mohli preniesť kompetenciu podávať cenové návrhy na predstavenstvá alebo na štatutárov obchodných spoločností, napriek tomu, že je možné, že sa to teda rozhodnutím výboru alebo pléna na základe spoločnej správy zmení. Odberatelia tepla musia objednať množstvo tepla pre nasledujúci rok každý rok do 30. septembra v danom roku. Po tomto termíne výrobca musí predložiť svoj návrh na ÚRSO do 31. 10. V tomto čase však ešte nie sú schválené ÚRSO-om nikdy ceny primárnych médií, ako je elektrina, voda a plyn. Preto ÚRSO vydáva len orientačné ceny. No a kvôli práve tridsaťdňovej lehote na rozhodovanie nie je možné prakticky naplniť literu zákona a zvolať valné zhromaždenie v čase, keď výrobcovia a predajcovia tepla vôbec získajú údaje o tom, ako robiť kalkulácie na budúci rok a dokedy majú zo zákona povinnosť stanoviť regulované ceny. Preto sa, samozrejme, tento zákon bude v takomto prípade obchádzať, ÚRSO bude umelo prerušovať konania, a bude v praxi nevykonateľný.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Apelujem na vás, aby sme tento návrh zákona neschválili, pretože, ako som povedal, jeho účel je možné naplniť i na základe už platných paragrafov Obchodného zákonníka. Podávam oficiálne procedurálny návrh, aby Národná rada nerokovala ďalej o tomto materiáli, vrátila ho predkladateľovi. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
