Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, rovnako v poslaneckom klube SaS sme podporili tento návrh zákona, pretože tento návrh zákona sa svojím spôsobom uberá správnou cestou. Prípad pezinskej skládky, ktorý je ten, ktorý nás asi všetkých najviac zasiahol, a práve aj predkladatelia v ňom boli veľmi silno zainteresovaní, naozaj rezonuje v našej spoločnosti. Na druhej strane chcem však upozorniť na to, že tak, ako je tento návrh zákona predložený, do veľkej miery nieže vybíja klin klinom, ale vybíja alebo rieši problém možno spôsobom, ktorý môže spôsobiť ešte oveľa väčšie problémy. Zjednodušene povedané, na účely územného konania, ktoré sa týka ostatných inžinierskych stavieb, sa okrem záväzných stanovísk podľa tohto zákona vyžaduje po novom aj súhlasné stanovisko obecného zastupiteľstva aj súhlasné stanovisko zastupiteľstva samosprávneho kraja. Jedno aj druhé je vo forme uznesenia zastupiteľstva.
Čo to v preklade znamená a ja svojím spôsobom ešte raz hovorím, napriek tomu, že tento zákon podporujem, chápem aj to, ako ministerstvo dopravy chápalo svoje a prečo predložilo svoje uvedené pripomienky. Územné konanie dnes je preneseným výkonom štátnej správy, ktorý vykonávajú obce, respektíve štát v prípade týchto väčších stavieb. Ide teda o procesný postup, ktorého podmienky a jednotlivé fázy sú jasne dané zákonom. Netreba si jednoducho mýliť územné plánovanie, čo je jednoznačná kompetencia obce. Každá obec môže povedať, kde čo má stáť na mojom území, v mojom katastri, tu môže byť skládka, tu nemôže byť skládka, tu môže byť aj rezidenčná výstavba, tu môže byť niečo iné a územné konanie, kde už na základe územného plánu alebo s jeho súladom, alebo nesúladom konkrétne stavebník žiada o povolenie konkrétnej nejakej stavby.
Územné konanie je jednoducho úradný postup, ktorý by mal fungovať tak, že podnikateľ, ktorý chce niečo postaviť, alebo občan, ktorý chce niečo postaviť, si musí vybehať, no, poviem obrazne, milión rôznych povolení, dnes na Slovensku ich je niekoľko desiatok, je to naozaj mnohonásobne viac než v okolitých krajinách, než napríklad v Rakúsku alebo v Českej republike, preto stavebný zákon potrebuje naozaj zásadnú zmenu na Slovensku. A ak splní všetky podmienky podľa litery zákona, tak má nárokovateľné, aby mu bolo udelené úradné rozhodnutie. Chýba tam ten prvok, respektíve nie je tam ten prvok tej arbitrárnosti, že nejakí politici si sadnú a rozhodnú sa, či toto schvália alebo neschvália, pretože to je už prenesený výkon štátnej správy. Týmto, touto novelou zákona práve ten prvok arbitrárnosti do zákona vnášame a bude sa týkať všetkých väčších inžinierskych stavieb.
A čo tým robíme. Okrem toho, že tým robíme dobrú vec, pretože takýmto návrhom zákona sa už určite nestane, že by mala vzniknúť nejaká pezinská skládka pod oknami pezinských občanov, tak zároveň robíme to, že pri každej ďalšej skládke a pri ďalšej, každej ďalšej podobnej dotknutej stavbe bude rozhodovať vždy zastupiteľstvo mesta a zastupiteľstvo VÚC-ky, čím vzniká napríklad aj nemalý priestor na korupciu, pretože to, čo doteraz bolo úradným postupom, kde malo byť po splnení podmienok vydanie rozhodnutia nárokovateľné a jasné, vnášame prvok arbitrárneho rozhodovania politikov. A je to len prvok rozhodovania mestského zastupiteľstva.
Navyše proti takémuto rozhodnutiu napríklad neexistuje opravný prostriedok, čo v územnom konaní, kde je prenesený výkon štátnej správy, by vždycky opravný prostriedok mal existovať. Mala by existovať možnosť odvolať sa proti zlému rozhodnutiu, či už politicky motivovanému alebo inému, motivovanému napríklad nejakým vydieraním. Pri takomto rozhodovaní opravný prostriedok existovať nebude. Keďže si ale uvedomujem tie problémy, ktoré viedli k predloženiu tejto novely zákona a uvedomujem si citlivé prípady aj so svojimi kolegami, kde je záujem obyvateľov dotknutej obce naozaj dôležitý, naozaj je vhodné zaviesť spôsob, ako aj ich volení zástupcovia môžu byť zainteresovaní do rozhodovania.
Osobne som fanúšikom priamej demokracie. Myslím si, že občania samotní sú dosť rozumní na to, aby sa mali v čo najväčšej miere priamo osobne zapájať do procesov riadenia a spravovania krajiny, a že im máme vytvárať podmienky, aby toto mohli urobiť. Preto navrhujem pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ktorý nevylúči rozhodovanie volených zástupcov, ponecháva možnosť rozhodovania volených zástupcov pri takýchto inžinierskych stavbách za splnenia podmienky. A táto podmienka spočíva v tom, že samotní obyvatelia musia prejaviť aktivitu a vykonať kroky, ktoré dajú najavo ich nesúhlas s umiestnením ostatnej inžinierskej stavby tak, ako sa to navrhuje v územnom konaní, respektíve s jej umiestnením vôbec. Touto aktivitou, podľa pozmeňujúceho návrhu, ktorý o chvíľu prednesiem, je, že dotknutí obyvatelia zorganizujú petíciu a v nej sa negatívne vyjadrí aspoň 10 percent oprávnených voličov dotknutej obce. Túto petíciu odovzdajú na príslušnom obecnom úrade, čo bude signál pre obec, že má spustiť proces hlasovania zastupiteľstva obce a zastupiteľstva samosprávneho kraja, tak ako je to stanovené v odseku 2 návrhu zákona. Ak sa takáto aktivita nespustí, respektíve ak petícia nedosiahne stanovenú minimálnu hranicu podpisov, má sa za to, že obyvatelia dotknutej obce, a to je ten element priamej demokracie, s umiestnením ostatnej inžinierskej stavby nemajú problém a územné konanie beží bezo zmien, tak ako to ustanovujú predpisy upravujúce proces územného konania.
Pozmeňujúci návrh, ktorý o chvíľu prednesiem, má teda dva rozmery. Prvým je ten, že sa snaží obmedziť zasahovanie do procesných ustanovení pri územnom konaní tak, aby bola nesystémovosť týchto zásahov obmedzená na čo najmenšiu mieru. Druhým je ten, že sa snaží chrániť dobromyseľného investora, ktorý už vynaložil námahu, čas, finančné prostriedky na získanie všetkých potrebných podkladov a vyjadrení, ktoré musí doložiť k žiadosti o vydanie územného rozhodnutia, a to často sú veľké finančné prostriedky, veľké peniaze, veľké náklady pri tej byrokracii, ktorá dnes na Slovensku existuje, a aby toto všetko nebolo zmarené neodôvodneným zamietavým stanoviskom zastupiteľstva. Neodôvodneným v tom zmysle, že jednoducho zastupiteľstvo pri hlasovaní nemusí zdôvodňovať, prečo hlasovalo tak či onak, a neexistuje voči tomuto potom opravný prostriedok.
Inými slovami, súhlasíme s návrhom tohto zákona, myslíme si, že v prípade stavieb, ktoré môžu spôsobiť veľké problémy obyvateľom priamo im pod oknami, má existovať takýto prvok demokracie, ale zároveň zavádzať ho automaticky, arbitrárne do každého takéhoto procesu územného rozhodovania by vytváralo aj, aj vtedy, ak občania nemajú problém s nejakou stavbou, by vytváralo okrem iného aj priestor na korupciu, priestor na neodôvodnené zasahovanie do úradného rozhodovania, ktoré má presne stanovené jasné procesné podmienky, a preto navrhujeme malú zmenu, aby sa celý proces, ktorý navrhovatelia predložili, spustil vtedy, ak s tým bude, ak to bude žiadať aspoň 10 percent občanov, voličov v danej obci alebo mestskej časti. V prípade Pezinka by tých 10 percent občanov určite bolo, ich bolo oveľa viacej. A už by sa tomu nedalo nejakým spôsobom vyhýbať.
Dovoľte mi preto predniesť tento pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Freša a Jozefa Mikuša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač č. 89.
Bod 1. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
Bod 2. V § 39e sa vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Postup podľa odseku 2 sa použije len v prípade, ak proti projektu výstavby ostatnej inžinierskej stavby podpíše petíciu aspoň 10 percent voličov dotknutej obce a táto petícia bola odovzdaná príslušnému obecnému úradu. V hlavnom meste Slovenskej republiky, Bratislave a v meste Košice je dotknutou obcou príslušná mestská časť." Doterajší bod 2 sa označí ako bod 3.
Odôvodnenie: Územné konanie je preneseným výkonom štátnej správy, ktorú vykonáva obec ako stavebný úrad. Do tohto procesu, do tohto procesného postupu obecné, respektíve krajské zastupiteľstvo nezasahuje práve z dôvodov, aby nebol narušený procesný postup uplatňovaný v rámci správneho procesu. Keďže nechceme úplne odstrániť vyjadrovanie sa obecného, respektíve krajského zastupiteľstva pri tých konkrétnych, možno škodlivých stavbách, navrhuje sa, aby toto vyjadrenie nastúpilo až potom, ako so zámerom, ktorý sa prejednáva v územnom konaní, nesúhlasí v zákone stanovené množstvo obyvateľov dotknutej obce. Bez tejto negatívnej odozvy obyvateľov pokračuje územné konanie riadne podľa doterajších predpisov.
Ctené kolegyne, ctení kolegovia, som presvedčený, že riešenie, ktoré som vám práve predniesol, je presne tým riešením, ktoré odpovedá aj na výhrady ministerstva dopravy, ktoré je správnym a vhodným aj pre tých stavebníkov a podnikateľov, ktorí sú poctiví, a ktoré zároveň tým, že vychádza z princípu priamej demokracie a dodáva novú kompetenciu priamo občanom zaujímať sa o to, čo sa deje v ich bezprostrednom okolí, a o to, čo sa ide stavať v ich chotári alebo priamo im pod oknami, je tým najvhodnejším kompromisným riešením medzi tým, čo požaduje aj ministerstvo, a medzi tým, čo predkladá aj navrhovateľ. Hranica 10 percent tiež nebola zvolená úplne arbitrárne. Tá hranica je zvolená tak, aby bola naozaj dosiahnuteľná v prípade každej jednej obce na Slovensku, aby nebola príliš vysoká. A je inšpirovaná aj tým, že keď máme na Slovensku zhruba tri a pol milióna občanov a na vypísanie referenda je treba 350 tisíc podpisov, je to tiež približne 10-percentná hranica. Pričom v prípade malých obcí, miest alebo mestských častí je dosiahnutie tejto hranice omnoho jednoduchšie. Preto vás prosím o podporu tohto návrhu zákona, ktorý môže spôsobiť, že predloženie tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý môže spôsobiť, že predložený návrh zákona bude rovnako dobrý, možno trošku lepší, než ako bol navrhnutý navrhovateľom, a zároveň sa odstránia tie negatívne riziká, ktoré v ňom sú, čo je napríklad šikanovanie poctivých podnikateľov alebo priestor na určité korupčné vydieranie podnikateľov, ktorí získajú všetky povolenia a na konci celého procesu, kde všetky povolenia a potvrdenia pre úradné konanie s nemalými nákladmi majú už vybavené, zrazu príde nejaké zastupiteľstvo, ktoré bez nutnosti čokoľvek vysvetľovať jednoducho povie, že áno, nie. Prípadne, že za nimi príde nejaký poslanec a povie, že ak teda chcete, aby som hlasoval tak, či tak, tak musíte urobiť toto a tamto. Všetci vieme, ako to chodí, všetci vieme, že je to neduh, všetci vieme, že stavebné konanie na Slovensku je jedným z najväčších zdrojov korupcie, aký vôbec existuje. Na úrovni samosprávy určite. A preto by sme mali sa zamýšľať aj pri riešení naozaj pálčivých problémov tak, aby sme možno nevytvárali zbytočne ďalšie nové problémy.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dvojica zákonov spolu so zákonom o energetike, ktorý sme už prejednali, je mi v skutočnosti veľmi blízka. Strávili sme veľmi dlhý čas prácou na týchto zákonoch a aj keď môžem povedať, že také otcovstvo zákona patrí asi pánu generálnemu riaditeľovi Petrovičovi z ministerstva hospodárstva a tímu naozaj kvalitných ľudí, ktorí strávili veľkú časť nielen svojho pracovného času za posledné dva roky prácou nad týmto zákonom, tak možno v tom druhom slede také nejaké krstné otcovstvo aspoň nad časťami tohto zákona, ktorý sa naozaj spracúval počas posledných troch rokov, cítim osobne a vnútorne aj ja.
Preto som bol veľmi rád, podobne ako niektorí moji kolegovia a bývalý pán minister Miškov, keď som videl najprv predložený návrh zákona o energetike a videl som, že v ňom takmer nedošlo k žiadnym zmenám, určite k žiadnym takým zásadným zmenám. O trošku viac ma potom prekvapil predložený návrh znenia zákona o regulácii v sieťových odvetviach, kde tých zmien bolo naozaj veľmi veľa. V prvom čítaní sme tu kritizovali zlaté padáky pre členov Rady ÚRSO, ktoré sú úplne v rozpore so všetkým, čo vláda hovorí, ale boli tam zahrnuté a boli tam predložené rôzne nezmyselné cestovné náhrady, absolútne nevhodné dávanie kompetencií ÚRSO-u napríklad v oblasti verejného obstarávania. My už na verejné obstarávanie máme jeden kontrolný orgán na Slovensku, je ním Úrad pre verejné obstarávanie, a tu sa zrazu zdvojjediňovala akási funkcia ÚRSO-a v tejto oblasti.
Tieto veci sme v prvom čítaní kritizovali, snažili sme sa ich naozaj kritizovať nahlas, pretože to je to jediné, čo nám zostáva teraz, keď sme v opozícii. A som veľmi rád, že naozaj za tých posledných niekoľko týždňov tieto mnohé najhoršie veci, ktoré boli doplnené do zákona o regulácii v sieťových odvetviach, z neho aj vypadli. Vypadli z neho zlaté padáky, a teda vypadli a vypadnú pozmeňovacím návrhom, ktorý bol schválený vo výboroch, čiže ešte musí byť, samozrejme, odsúhlasený v spoločnej správe, ale myslím si, že sa nemusíme báť, že by nejakým spôsobom neprešiel. Vypadli zlaté padáky, vypadli tie nevhodné zasahovania ÚRSO-a do kompetencií v oblasti verejného obstarávania, až ma v skutočnosti tak trošku napadá, že či vôbec tie zmeny, ktoré boli v tomto zákone pripravené, boli naozaj pripravené na pôde ministerstva hospodárstva, či neboli pripravené niekde inde, a keď sa spýtame latinsky, že cui bono, tak či neboli pripravené priamo na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, keďže tieto zmeny naozaj boli v prospech ani nie tohto úradu, ale v prospech konkrétneho jednotlivca a jednotlivcov na čele tohto úradu.
Aj preto, že tieto najhoršie veci zo zákona vypadli, nechcem ho dnes podrobiť nejakej ďalšej zdrvujúcej kritike. Keby som chcel byť zlý, mohol by som sa vcítiť do kože poslancov strany SMER - SD, ktorí kritizovali napríklad to, že keď sme tento zákon predložili na začiatku tohto roka my, tak prostredníctvom poslaneckých pozmeňovákov sa menilo zhruba 40 bodov v tomto zákone a kritizovali nás, že tento zákon je zlý a nepripravený, pretože 40 pozmeňovacích návrhov je naozaj veľmi veľa. K tomuto zákonu je predložených 61 pozmeňovacích návrhov, a to už po vychytaní všetkých tých múch, ktoré sme si v parlamente zažili my. Ide však o tak rozsiahly kus legislatívy, že jednoducho samotný počet bodov pozmeňovacích návrhov a legislatívno-technických pripomienok nemôže byť jednoduchým dôkazom o nekvalite tohto zákona. Jednoducho tak to chodí a viac hláv, viac rozumu. Tento zákon bol konzultovaný aj na pôde parlamentu niekoľkokrát, bol dokonca dvakrát predložený do parlamentu. Možno škoda, že pri takých zásadných zmenách sa naozaj, nebol zaradený do medzirezortného pripomienkového konania. Na druhej strane to je opäť dôkazom toho, že keď predkladateľ ani nepovažoval za dôležité opakovať medzirezortné pripomienkové konanie, že vychádza naozaj zo základu, ktorý sme pripravili už my, z toho zákona, ktorý už bol pripravený.
My sme sa s kolegom Jurajom Miškovom snažili v rámci druhého čítania predložiť niekoľko pozmeňovacích návrhov k tomuto zákonu. Chvíľu to aj vyzeralo sľubne počas rokovania výboru pre verejnú správu, kde niektoré z nich boli akceptované, potom, bohužiaľ, drvivá väčšina z nich, myslím, okrem jedného na gestorskom výbore vypadla, čo ma mrzí, pretože tieto pozmeňovacie zákony naozaj nie sú motivované politicky, sú motivované, pozmeňovacie návrhy sú motivované odborne. Preto sme sa rozhodli predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý máte rozdaný vo svojich poslaneckých laviciach. Hneď na začiatku musím upozorniť hlavne pána spravodajcu, tento pozmeňujúci návrh obsahuje štyri body, ale v dôsledku takej rýchlosti sa mi podarilo zistiť, že dva z nich už v spoločnej správe obsiahnuté sú. Je to bod 1 pozmeňujúceho návrhu, ktorý je bodom 2 v spoločnej správe a bod 3 pozmeňujúceho návrhu, ktorý je bodom 4 v spoločnej správe. Preto tieto, bod 1 a bod 3 z môjho pozmeňujúceho návrhu sťahujem, budem predkladať len tie zvyšné body. Dovoľujem si však upozorniť, že bod 2 spoločnej správy je veľmi dôležitý. Gestorský výbor ho odporúča neschváliť a ide o bod, v ktorom sa definuje energetická chudoba, pretože v súčasnom predloženom návrhu zákona je len napísané, že existuje nejaká energetická chudoba a že sa spracuje nejaká energetická koncepcia, ktorá zadefinuje energetickú chudobu, ale nehovorí, čo to energetická chudoba je. Respektíve hovorí, že energetická chudoba nastáva vtedy, keď podiel výdavkov v domácnosti na energie presiahne určité percento, a nehovorí, aké percento. Myslím si, že táto definícia je veľmi nesprávna, pretože jednak definovať energetickú chudobu cez podiel výdavkov domácnosti nie je správny prístup. Zoberte si človeka, ktorý, poviem, redukuje ad absurdum, zarába 100 tisíc eur mesačne, kúpi si Bratislavský hrad a 80 tisíc tam dá na kúrenie za ten mesiac, 80 percent jeho výdavkov pôjde na energie, ale určite to neznamená, že je chudobný alebo energeticky chudobný. Preto som presvedčený, že energetickú chudobu je treba zadefinovať iným spôsobom ako cez podiel výdavkov na energie, a malo by to urobiť ÚRSO. Pretože, vážení, keď nám smernice a nariadenia hovoria, že máme o energetickej chudobe uvažovať, tak to predsa nemôžeme vybaviť tak, že dáme nejakú úplne prázdnu definíciu do zákona, ktorá nám umožní téme energetickej chudoby sa vyhýbať počas najbližších niekoľkých rokov. To predsa nie je ani sociálnodemokratické. Touto témou sa treba zaoberať a treba dať kompetenciu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, možno spolu s ministerstvom, aby presne zadefinovali, čo to energetická chudoba na Slovensku je. Tento návrh je teda obsiahnutý v bode 2 spoločnej správy, gestorský výbor ju odporúča neschváliť, ale ja vás preto prosím, pán spravodajca, aby ste vyňali bod 2 spoločnej správy na samostatné hlasovanie, aby nebol teda schvaľovaný v rámci spoločnej správy ad hoc.
Dovoľte mi teda teraz predložiť môj pozmeňujúci návrh, zvyšné dva body z neho.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja Miškova a Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona o regulácii v sieťových odvetviach (tlač č. 67).
Bod 2. V § 5 ods. 1 znie: "Na čele úradu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky vymenuje predsedu úradu z dvoch kandidátov, z ktorých jedného navrhne vláda Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") a druhého na návrh príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky navrhne Národná rada Slovenskej republiky."
Odôvodnenie: Navrhuje sa upraviť nový spôsob voľby predsedu úradu, a to tak, že prezident vymenuje a odvolá jedného z dvoch kandidátov, ktorých mu predloží vláda Slovenskej republiky a Národná rada Slovenskej republiky. Tento model má za cieľ vytvoriť nezávislý regulačný úrad, kedy prezident bude mať možnosť vybrať si z dvoch kandidátov a týmto dostane regulačný úrad a jeho predseda oveľa väčšiu vážnosť. Nový model voľby bol prezentovaný aj na rôznych medzinárodných konferenciách, kde bol prítomný aj súčasný predseda regulačnej rady a bola mu pripisovaná najväčšia vážnosť z pohľadu transparentnosti výberu predsedu. Nie je vhodné vylúčiť jediný ústavodarný a zákonodarný orgán, ktorým je Národná rada Slovenskej republiky z tak dôležitej personálnej voľby, akou je predseda úradu a regulačnej rady, tak ako je to v súčasnom znení vládneho návrhu zákona.
Dovoľte mi ešte doplniť odôvodnenie o citáciu. Ľubomír Jahnátek 2. decembra 2011 v tejto Národnej rade a za týmto pultom v čase 10.40 až 10.59 povedal: "Dámy a páni, tento rok sa oslavovalo 10. výročie založenia ÚRSO. Desať rokov bola dosť dlhá doba na to, aby sme povedali, či ÚRSO je správne nastavené alebo treba s ním robiť naprieč politickému spektru. Ja sám som bol na kvázi medzinárodnej konferencii aj pán predseda bol, ale to boli pochvalné slová. Ale realita je taká, ak chceme urobiť regulačný úrad nezávislý, musí predsedu regulačného úradu menovať prezident minimálne z dvoch kandidátov. My sme to neurobili, moja chyba, uznávam, že to bola chyba." A stále pokračuje pán Jahnátek, bývalý minister hospodárstva, a naozaj, teraz musím úplne vážne povedať, odborník na energetiku tak ako ho poznám ja, ktorý prežil veľkú časť na ministerstve, veľký, dlhý čas na ministerstve hospodárstva a vie, o čom hovorí. Pán Jahnátek pokračoval: "Ale dneska meníme zákon, dneska je ideálna príležitosť, poďme k tomuto modelu, tak ako je to pri členoch regulačnej rady, urobme aj v prípade regulačného úradu. Dajme návrh, jeden zo strany vlády, druhý zo strany parlamentu a nech si pán prezident vyberie a nech si preverí, či títo kandidáti sú dobrí. Ja si myslím, že keď prezident bude menovať predsedu regulačného úradu, ten regulačný úrad dostane oveľa väčšiu vážnosť, ale aj oveľa väčšiu zodpovednosť. Čiže vráťme sa naspäť k tomuto modelu a dajme túto kompetenciu prezidentovi republiky."
Vážené dámy, vážení páni, kolegovia poslanci zo strany SMER - sociálna demokracia, tento návrh, ktorý zaznel z úst vášho poslaneckého kolegu, dnes ministra, predtým ministra hospodárstva, je naozaj dobrým návrhom, ja si tento návrh osvojujem. Prosím vás o jeho podporu, je to bod 2 môjho pozmeňujúceho návrhu, pretože naozaj, ten návrh je rozumný, ten návrh dáva väčšiu vážnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a dáva aj vám možnosť dokázať, že stojíte za tými slovami, ktoré hovoríte, že neobraciate kabáty, že keď ste v opozícii, tak ste za demokraciu, a keď ste zrazu vo vláde, tak už demokracia a úloha parlamentu vo voľbe šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví je vám ukradnutá, nezáleží vám na nej. Je to váš návrh, ktorý predkladám vo svojom poslaneckom návrhu, a je to dobrý návrh.
Bod 4 pozmeňujúceho návrhu. V § 40 ods. 1 sa v písmene n) na konci bodka nahrádza čiarkou a vkladá nové písmeno o), ktoré znie: "rozsah a výšku energetickej chudoby".
Odôvodnenie: V nadväznosti na to, že úrad bude určovať rozsah a výšku energetickej chudoby, je potrebné do splnomocňovacích ustanovení doplniť prípad, keď vydáva úrad všeobecne záväzný právny predpis. Tento bod je v pozmeňujúcom návrhu preto, lebo nastal ten paradoxný stav, že bod 1, s ktorým priamo súvisí, sa stal bodom 2 v spoločnej správe, dostal sa do spoločnej správy, ale táto legislatívno-technická úprava, ktorá s tým súvisí, sa do spoločnej správy cez hlasovanie výborov nedostala.
Vážený pán spravodajca, rovnako vás prosím, aby sa o zostávajúcich dvoch bodoch môjho pozmneňovacieho návrhu hlasovalo o každom samostatne.
Ďakujem veľmi pekne.
Vážené dámy, vážení páni, ja tu mám pripravených ešte niekoľko citácií pána bývalého ministra hospodárstva Jahnátka, niekoľko citácií, ktoré zazneli v rozprave aj z úst poslancov strany SMER - sociálna demokracia k tomuto zákonu v predchádzajúcom volebnom období, ale bolo to už v tomto roku, ale nechcem vás s tým zaťažovať. Myslím si, že naozaj ide o tému výsostne odbornú, tému, kde by politika mala zohrávať čo najnižšiu úlohu, tému, kde aj vďaka pozmeňujúcemu návrhu na zmenu spôsobu šéfa voľby predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví máme možnosť všetci ukázať, ako nám záleží na parlamentnej demokracii a ako si vážime úlohu Národnej rady Slovenskej republiky v takejto oblasti, ide o vec, ktorú ste žiadali vy sami niekoľkokrát v minulosti, preto mi zostáva už len poďakovať vám za pozornosť a požiadať vás o čo najširšiu podporu pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne, ctení kolegovia, ja by som chcel v prvom rade oceniť tento návrh zákona z dielne ministerstva dopravy, pretože ako sa uvádza aj v predkladacej správe jeho cieľom je zaviesť väčšiu transparentnosť, väčšiu efektívnosť do procesu prideľovania individuálnych licencií na využívanie frekvencií. A tento krok je určite správny. Jediný problém, ktorý vidím v tomto zákone, je, že nezachádza úplne do dôsledkov a nezadáva povinnosť používateľa elektronickej aukcie ako jedinú možnú, ako jedinú povinnosť. Zavádza len možnosť pre Telekomunikačný úrad vybrať si prideľovanie licencií teda prideľovanie frekvencií prostredníctvom elektronickej aukcie. Ak by som mal zacitovať z doložky vplyvov a z dôvodovej správy k zákonu, zákon jednoznačne hovorí, že zavedenie formy aukcii prináša so sebou jednoduché a efektívne riadenie výberových konaní. Zároveň uvádza, že prínosom je komplexná komunikácia, čo vedie k znižovaniu regulačného zaťaženia slovenských podnikateľských subjektov a jednoznačne sa hlási k tomu, že priebeh aukcie je maximálne flexibilný a transparentný. Súhlasím s touto dôvodovou správou, tak ako bola predložená, a preto si myslím, že by sme nemali nechávať subjektívnu a úplne arbitrárnu možnosť Telekomunikačnému úradu rozhodnúť sa aukciu nevyužiť vtedy, keď sa mu to bude jednoducho hodiť. Je to posledný prvok netransparentnosti - táto možnosť subjektívneho rozhodnutia sa nepoužiť elektronickú aukciu, ktorá v zákone zostáva.
A preto mi dovoľte predložiť pozmneňujúci návrh, ktorý vám už bol aj rozdaný do vašich poslaneckých lavíc. Cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je, aj keď má viac bodov, jeho náplňou je len jedna jediná vec. Ruší možnosť nepoužívať elektronickú aukciu alebo inými slovami dáva povinnosť vždy použiť aukciu pri prideľovaní frekvencií. Pravidlá hovoria, že tento pozmeňujúci návrh vám musím predniesť.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, parlamentná tlač č. 83.
1. V Čl. I v bode 4 v § 33 ods. 1 sa v druhej vete vypúšťajú slová "alebo bez aukcie". Odôvodnenie: Ide o zavedenie povinnosti vykonávať elektronickú aukciu vždy pri uskutočňovaní výberového konania pri individuálnom povoľovaní používania frekvencií.
2. V Čl. I v bode 4 V § 33 ods. 2 písm. d) znie: "hodnotiace kritérium, ktorým je výška jednorazovej úhrady za pridelenie frekvencií,"
Odôvodnenie: Ide o úpravu náležitostí výzvy na predkladanie ponúk, ktorú predkladá úrad. Táto úprava súvisí s tým, že v bode I tohto pozmeňovacieho návrhu navrhujeme zaviesť povinné elektronické aukcie. Pri týchto elektronických aukciách je jediným hodnotiacim kritériom cena, t. j. výška jednorazovej úhrady za pridelenie frekvencií, ktorú účastník súťaže v aukcii predloží.
3. V Čl. I v bode 4 v § 33 ods. 2 písm. g) znie: "výšku jednorazovej úhrady ako najnižšie podanie; toto podanie sa považuje za ponuku,".
Odôvodnenie: Ide o úpravu súvisiacu so zavedením povinných elektronických aukcií, preto sa z navrhovaného ustanovenia vypúšťajú tie, ktoré upravujú výberové konanie bez aukcie. Navrhuje sa taká formulácia predmetného ustanovenia, ktorá počíta len s podaním v rámci elektronickej aukcie.
4. V Čl. I v bode 4 v § 33 ods. 2 sa v písm. j) sa vypúšťa čiarka a slová: "ak sa uskutočňuje aukcia".
Odôvodnenie: V súvislosti s návrhom zaviesť povinné elektronické aukcie sa vypúšťa tá časť ustanovenia, ktoré počíta s iným spôsobom výberového konania ako cez elektronickú aukciu.
5. V Čl. I v bode 4 v § 33 odsek 11 znie: ,,(11) Úrad pozve účastníkov výberového konania, ktorí neboli vylúčení podľa odseku 10, do aukcie. Úrad vylúči z aukcie účastníka výberového konania, ak svojím konaním marí účel alebo priebeh aukcie. Úrad zruší aukciu, ak do aukcie postúpi len jeden účastník výberového konania."
Odôvodnenie: Mení sa obsah ustanovenia § 33 ods. 11 tak, aby bol braný do úvahy fakt, že výberové konanie sa uskutočňuje výhradne formou elektronickej aukcie.
6. V Čl. I v bode 4 v § 33 sa vypúšťa odsek 12. Doterajšie odseky 13 až 18 sa označujú ako 12 až 17.
Odôvodnenie: Vypúšťa sa odsek, ktorého ustanovenia upravujú uskutočnenie výberového konania bez elektronickej aukcie.
A posledný bod 7. V Čl. I v bode 4 v § 33 ods. 12 sa v prvej vete vypúšťajú slová: "výberovou komisiou alebo".
Odôvodnenie: Vypúšťa sa ustanovenie, ktoré pripúšťa iné výberové konanie ako cez elektronickú aukciu.
Vážený pán minister, prihovorím sa priamo vám, pretože som vás o tento návrh zákona pochválil a naozaj si tento návrh zákon vážim. Vážim si kroky smerom k vyššej transparentnosti a k vyššej efektívnosti pri výberových konania na prideľovanie frekvencií. Vieme, že sa budú týkať hlavne jedného veľkého tendra v prípade príchodu nového mobilného operátora na Slovensku, a verím, že ten účel, ktorý sledujete touto novelou, je naozaj myslený úprimne a záujem o transparentnosť je myslený naozaj vážne.
Preto vás, prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu tak, aby nebolo možné Telekomunikačným úradom z jeho rozhodnutia obchádzať elektronické aukcie. Dal som si aj červenú kravatu dnes, možno vás to pomôže presvedčiť. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Keď lehota hovorí, že do troch dní, tak to môže znamenať aj online alebo okamžite, čiže tu sa náš názor nejako nerozporuje. Ja si, rovnako ako pani kolegyňa Žitňanská, myslím, že najlepším riešením by bolo, keby samotný podnikateľ bol z celého procesu vynechaný. Keby jednoducho registrový súd si priamo na daňovom úrade cez priamy prístup do databázy dokázal overiť a nemusel by zaťažovať podnikateľa ďalším papierom. Rozumiem, že takto narýchlo zariadiť to nie je možné, preto je ten návrh do troch dní. A zároveň teda dúfam a držím vám palce, že ešte do konca tohto roka, aj keď nie som zástancom častej zmeny zákonov, príde novelizácia ďalšia tohto zákona, minimálne v tom jednom bode, že sa teda samotný podnikateľ z celého tohto byrokratického procesu vynechá, pretože sa dokáže spojazdniť komunikácia medzi registrovými súdmi a daňovými úradmi, teda aj v tom druhom smere.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, budem sa snažiť byť veľmi stručný. V prvom čítaní sme tu mali pomerne živú diskusiu s pánom ministrom k tomuto návrhu zákona. A ja by som teraz chcel v prvom rade povedať a poďakovať za taký konštruktívny prístup, ktorý sa v rámci ďalšieho legislatívneho konania prejavil. Spolu s Jozefom Kollárom napríklad sa nám podarilo presadiť pozmeňovací návrh na výbore pre financie, kde sa jeden z bodov, ktorý sme kritizovali, a to je výška sumy, do ktorej sa uznáva doklad z elektronickej registračnej pokladnice, oproti pôvodnému návrhu zvýšila 5-násobne, až na 1000 eur.
V tejto rozprave by som chcel predložiť len jeden pozmeňujúci návrh, ktorý, o ktorom sme tiež diskutovali v prvom čítaní, a ktorý už bol rozdaný pánom kolegom a paniam kolegyniam do poslaneckých lavíc. Návrh teda podľa pravidiel musím celý prečítať.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 75.
Pozmeňujúci návrh má dva body.
1. V čl. I sa vypúšťajú body 33 a 34. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Novela predložená v § 77 zavádza pre veľkú skupinu podnikateľov povinnosť využívať mesačné zdaňovacie obdobie. To znamená, že obrovské množstvo daňových subjektov bude musieť podávať daňové priznania trikrát častejšie než doteraz. Zníženie obratu pre mesačného platiteľa o dve tretiny oproti doteraz platnému stavu však nezabráni únikom dane z pridanej hodnoty, keďže ak niekto nechce priznať a odviesť daň z pridanej hodnoty, tak to jednoducho urobí na báze mesačnej a nie na báze štvrťročnej. Zníženie obratu na mesačného platiteľa dane z pridanej hodnoty teda znova nezabráni únikom, iba zvýši povinností platiteľov, respektíve ich frekvenciu. Týmto opatrením sa prekvalifikuje veľká skupina štvrťročných platiteľov dane na jednomesačných. Zároveň sa sťaží vstup do podnikania pre osoby, ktoré si chcú prvýkrát založiť firmu, nakoľko tieto subjekty, hoci budú mať aj minimálne obraty, budú sa musieť povinne stať na obdobie prvého roka svojej činnosti mesačnými platiteľmi dane. V dobe zvyšovania minimálnych odvodov pre podnikateľov považujeme akékoľvek navýšenie administratívnej záťaže za neprijateľné a z tohto dôvodu navrhujeme predmetné ustanovenie vypustiť.
2. V čl. IV v bode 2 v § 54 ods. 1 sa za slovo "vydá" vkladajú nové slová "do troch pracovných dní od podania žiadosti".
Odôvodnenie: Navrhovanou právnou úpravou sa navrhuje stanoviť presnú lehotu, v ktorej je správca dane povinný vydať písomný súhlas so zápisom do obchodného registra. Táto lehota sa stanovuje z dôvodu, aby nedochádzalo k neodôvodnenému predlžovaniu vzniku spoločnosti, v opačnom prípade by to mohlo mať negatívny dopad na podnikateľské prostredie.
Zvlášť k druhému bodu chcem možno ešte trošku objasniť, ide o to, že zákon ustanovuje povinnosť registrového súdu skúmať, či zakladateľ, respektíve nadobúdateľ obchodnej spoločnosti nemá daňové podlžnosti voči štátu, respektíve voči daňovým úradom. Zavedenie takejto povinnosti nepovažujem za úplne nesprávne, práve naopak, môže zamedziť chronickým neplatičom, rôznym bielym koňom a podobne zakladať spoločnosti, avšak nešťastný je ten spôsob, akým zákon zavádza túto povinnosť. Pretože ju musí dokladovať samotný podnikateľ, samotný nadobúdateľ podielu v obchodnej spoločnosti, alebo jej zakladateľ, a to potvrdením z daňového úradu, ktoré daňový úrad vydáva do tridsiatich dní. V praxi sa tak môže stať to, že sa predĺži lehota na založenie obchodnej spoločnosti z piatich dní až o tridsať dní. Týmto návrhom teda prechodne, verím, skracujeme túto lehotu na tri dni.
Zároveň, pani predsedajúca, pán spravodajca, chcem vás požiadať aj po rozhovore s pánom ministrom, aby sa o dvoch bodoch v tomto pozmeňovacom návrhu hlasovalo, o každom, samostatne. A teda prosím vás opätovne o podporu prinajmenšom toho druhého bodu. Môže to mať aj výrazné účinky smerom na verejnosť, keďže doba založenia obchodnej spoločnosti je jedným z ukazovateľov, ktorý sa napríklad používa v ratingu Svetovej banky Doing Business, ktorým sa hodnotí kvalita podnikateľského prostredia. A ak by sa táto doba naozaj predĺžila až o tých maximálnych tridsať dní, mohlo by to mať veľmi negatívny vplyv napríklad na postavenie Slovenska v tomto rebríčku, nehovoriac už teda o byrokracii a podobne. Z vlastnej skúsenosti pritom viem, že daňové úrady sú schopné vydávať takéto potvrdenia aj na počkanie, aspoň teda zo skúsenosti z bratislavského daňového úradu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, milý Igor, chcel by som ťa podporiť pri tomto návrhu aj preto, že si pamätám, že keď bol prvýkrát predložený ešte ako pozmeňujúci návrh pred pár mesiacmi, tak sme ho v podstate vytvárali spolu s pomocou ministerstva hospodárstva a s ľuďmi na ministerstve hospodárstva, ktorí ho pomáhali formulovať práve tak, aby bol vykonateľný v spolupráci s odborníkmi z odboru ochrany spotrebiteľa, s odborníkmi z obchodnej inšpekcie. Čiže na margo jeho vykonateľnosti a na margo toho, že ide o právnu úpravu bežnú v mnohých iných krajinách Európy, týmto chcem vyjadriť podporu tomuto návrhu. Naozaj tie argumenty, ktoré hovoria opak, nie sú pravdivé.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, možno by som len trošku doplnil to, čo už jeden z mojich predrečníkov povedal. Naozaj to chápanie slobody je v našich kategóriách rôzne. Chápanie slobody ako slobody od nejakého násilia je to liberálne, tak aby mi nikto nemohol prikazovať, čo mám robiť, tak aby som mal zaručenú ochranu svojho života, majetku a možnosti kráčať svojou vlastnou cestou za svojím vlastným šťastím. To sociálnodemokratické chápanie slobody je sloboda ako násilie alebo nátlak, pretože garantovať nejaké vymyslené práva sa nedá inak ako tým, že porušíme slobodu iných ľudí. Nedá sa garantovať nejaké práva bez toho, aby sme nezdaňovali, nenarúšali slobodu všetkých ostatných. A ono to navyše ani nefunguje ako práve aj tie indexy ekonomickej slobody alebo porovnanie vyspelosti krajín s Dňom daňovej slobody ukazujú. Najlepším liekom na prosperitu je práve viac slobody. Menej detí umiera od hladu v krajinách, ktoré sú ekonomicky slobodnejšie. A to je jednoducho fakt. Krajiny, ktoré majú veľa vlády, zvyčajne majú veľa vlády a málo všetkého ostatného.
Preto je naozaj dôležité využívať túto osvetu a aj prostredníctvom takých vecí, ako je Deň daňovej slobody, takých ukazovateľov ľuďom ukazovať, ako kvalitne vláda hospodári s ich peniazmi. O nič iné pri tomto návrhu nejde.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za všetky príspevky. Dovolím si využiť príležitosť zareagovať na jeden jediný z nich, na príspevok pán kolegu Blahu.
Pretože pán kolega Blaha v tejto snemovni dnes klamal. Existujú dva svetovo uznávané spôsoby merania ekonomickej slobody, dva indexy ekonomickej slobody a obidva jednoznačne preukazujú pri porovnaní s ostatnými ukazovateľmi medzinárodných inštitúcií, ako je napríklad OSN, Európska komisia, Svetová banka a podobne, že s vyššou mierou ekonomickej slobody raste príjmová rovnosť. Krajiny, ktoré sú ekonomicky slobodnejšie, sú bohatšie a ich bohatstvo sa navyše zvyšuje vyšším tempom. Krajiny, ktoré sú ekonomicky slobodnejšie, majú nižšiu mieru úmrtnosti novorodencov, majú lepší prístup k pitnej vode, majú výrazne menej, až skoro žiadnu detskú prácu. Bangladéš ani Burkina Faso nie sú ekonomicky slobodné krajiny na rozdiel od Švédska, ktoré napriek tomu, že v jednom ukazovateli, čo je výška daní, je pomerne vysoko, v mnohých iných ukazovateľoch je slobodnejšie.
Mňa čo prekvapuje, nepoznám pána Poláka ako ekonóma, neviem, či to nie je ten, ktorého ekonomická činnosť sa prejavovala písaním komentárov v týždenníku Slovo, a ak áno, ak je to celá publikačná činnosť, tak oukej.
Ale čo ma prekvapuje, že práve aj strana sociálnodemokratického typu by mala presadzovať slobodu a nie brániť sa jej meraniu. Štandardné strany sociálnodemokratického typu v celej Európe presadzujú najmä osobné slobody. Nevyhýbajú sa napríklad téme registrovaných partnerstiev či dekriminalizácii marihuany.
Pán Blaha, vy ste veľmi dobrý ideológ vašej strany, ale navrhoval by som vám, aby ste svoju pozornosť presmerovali tým smerom, kadiaľ sa štandardná strana sociálnodemokratického typu naozaj má uberať, pretože tam máte veľké medzery. A sľubujem vám, že v tomto vás my ako liberálna strana veľmi radi podporíme.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Návrh zákona o zavedení nového pamätného dňa, Dňa daňovej slobody, som do Národnej rady Slovenskej republiky predložil symbolicky 1. júna, čo bol tento rok deň, kedy bežní občania oslavovali Deň daňovej slobody pre rok 2012. Nejde o žiadnu novinku. Spolu s viacerými slovenskými ekonómami sme kampaň za Deň daňovej slobody odštartovali na Slovensku už v roku 1999. Dokonca aj tento parlament v roku 2000 už raz prerokúval návrh uznesenia o vyhlásení Dňa daňovej slobody ako pamätného dňa.
Koncept Dňa daňovej slobody však vznikol omnoho dávnejšie. Už v roku 1948 ho ako prvý vytvoril floridský podnikateľ Dallas Hostetler v rámci kampane proti prudkému zvyšovaniu sadzieb daní z nehnuteľností.
Z tohto pohľadu sa dá nájsť dokonca aj paralela so Slovenskom a s aktuálnym plánom vlády prudko a bezprecedentne zvyšovať majetkové dane, čo sa dotkne ľudí bez ohľadu na výšku ich príjmu a najtvrdšie možno dopadnú možno najslabšie príjmové skupiny. Dôchodcovia, ktorí žijú v mestách, či mladé rodiny, ktorých tzv. bohatstvo spočíva v 30-ročných hypotékach, vďaka ktorým sa dokázali osamostatniť a získať vlastnú strechu nad hlavou, ktorú budú možno splácať do konca svojho života, no podľa predstavených plánov sú vládou strany SMER považovaní za boháčov.
Vráťme sa ale k podstate. Cieľom tohto návrhu je, aby vláda bola povinná každoročne po schválení štátneho rozpočtu informovať občanov o výške celkového daňového a odvodového zaťaženia prostredníctvom tzv. daňovej kvóty pre nasledujúci rok. Prepočítaním na pracovné dni v roku sa následne vypočíta aj Deň daňovej slobody. Na Slovensku by tak šlo o unikátny prvý pamätný deň, ktorého dátum by bol pohyblivý.
Deň daňovej slobody symbolicky vyjadruje, dokedy občania Slovenskej republiky pracujú pre štát, v podstate pre nás politikov a pre verejné služby, ktoré dostávajú, a odkedy začínajú pracovať sami pre seba. Symbolicky teda platí a napríklad na Slovensku podľa medializovaných informácií, že čo slovenskí pracujúci zarobili do 1. júna tohto roka, všetko odviedli štátu a oddnes teda začínajú pracovať, alebo teda od 1. júna začali pracovať sami pre seba.
Ak sa Deň daňovej slobody posúva bližšie k 1. januáru, k začiatku roka, znamená to, že vláda necháva občanom viac peňazí v ich peňaženkách. Ak sa ale Deň daňovej slobody posúva bližšie ku koncu roka, občania sami dokážu posúdiť, či za vyššie dane a odvody dostávajú aspoň adekvátnu protihodnotu v podobe verejných služieb, v podobe kvalitnejších ciest, lepšej lekárskej starostlivosti či vyšších dôchodkov. Deň daňovej slobody je teda jednoduchým a zrozumiteľným ukazovateľom, vďaka ktorému môžu všetci občania porozumieť tak zložitej téme, akou sú verejné financie.
Deň daňovej slobody je konceptom, ktorý môže fungovať len vo vyspelej spoločnosti, v ktorej sú občania naozaj považovaní za tých, ktorí sú zdrojom politickej moci a v ktorej sa politici neboja prezentovať im, ako kvalitne dokážu hospodáriť s ich peniazmi.
Deň daňovej slobody je zároveň konceptom, ktorý vyvoláva v občanoch potrebu informovať sa a pýtať sa na to, ako kvalitne vláda hospodári s hodnotami, ktoré oni vytvárajú, a či dostávajú za svoje peniaze, za svoje dane adekvátnu protihodnotu.
Deň daňovej slobody sám osebe nemusí vyvolávať tlak na to, aby dane boli čo najnižšie, čo očakávam ako kritiku od niektorých ideológov z ľavej časti politického spektra. Mnohí kolegovia si to môžu myslieť a chápem, že toto by bolo v rozpore s ich ideologickým pohľadom na svet, napriek tomu, že teda ja osobne som skôr zástancom prístupu Miltona Friedmana, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu, ktorý povedal, že je zástancom znižovania daní pod akoukoľvek zámienkou, z akéhokoľvek dôvodu a kedykoľvek je to možné.
Sebavedomí občania, ktorí majú pocit, že od štátu dostávajú adekvátne služby, jazdia po upravených cestách, dostávajú kvalitnú zdravotnú starostlivosť, chodia po bezpečných uliciach, totiž nemajú dôvod spochybňovať výšku daní, ktoré platia.
Na druhej strane je treba priznať a je treba jasne pomenovať, že práve teraz sa na Slovensku chystá najbrutálnejšie zvyšovanie daní v celej novodobej histórii našej krajiny. Ak by sa naplnili očakávania vlády Roberta Fica, predstavené v balíku konsolidačných opatrení, ktoré teda v skutočnosti nie sú konsolidačnými opatreniami, ale len praobyčajným zvyšovaním daní pre všetkých občanov a podnikateľov, Deň daňovej slobody vypočítaný podľa tohto návrhu zákona by sa na budúci rok posunul o sedem pracovných dní.
Ešte raz, ak bude prijatý konsolidačný balík vlády Roberta Fica, na budúci rok budú slovenskí občania oslavovať Deň daňovej slobody o sedem pracovných dní neskôr. To znamená, najmenej o deväť kalendárnych dní neskôr, pretože do 7 pracovných dní vždy vstupuje aspoň víkend. A to už je dôvodom, aby sme naozaj dali ľuďom možnosť jednoducho kontrolovať, ako vláda hospodári, a to aj prostredníctvom inštitútu takéhoto pamätného dňa.
V rozprave o voľbe členov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť povedal pán minister financií Peter Kažimír - a je mi ľúto, že tu dnes s nami nie je, pretože ja som, musím povedať, naozaj som rád, keď tu pán minister financií s nami v tejto sále sedí, pretože to je chvíľa, kedy ho mám pod dohľadom a vidím, že zrovna v tých pár okamihoch nezvyšuje dane pre slovenských občanov.
V tejto rozprave povedal pán minister financií, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť bude fungovať ako akýsi ježko v nohaviciach vlády. Cením si tento férový prístup pána ministra financií, ktorým sa aj strana SMER rozhodla posilniť verejnú kontrolu nad kvalitou svojho hospodárenia. Návrh na zavedenie Dňa daňovej slobody ide v rovnakej línii, tiež má byť takým ježkom v nohaviciach vlády, ktorá chystá zvyšovanie daní. Áno, pre vládu, ktorá nechce robiť škrty a radšej siaha občanom hlbšie do peňaženiek, môže byť tento ježko poriadne pichľavý. Ale ak sme politikmi, ktorí si vážia občanov, ktorí im do rúk zverili moc, nemali by sme sa takejto pichľavosti vyhýbať.
Dámy a páni, dovoľte mi na záver ešte raz zdôrazniť, že tak ako som tento návrh zákona predložil, vyhlásenie pamätného dňa na rozdiel od iných štátnych sviatkov nevyvoláva žiadne dodatočné náklady pre štát alebo podnikateľov. Zlepšuje však transparentnosť vládnych financií a informovanosť občanov o tom, ako politici hospodária s ich peniazmi. Preto vás prosím o jeho podporu.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, ctené kolegyne, kolegovia, cieľom predkladanej novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov je ustanoviť do nášho právneho poriadku aj tzv. Deň daňovej slobody, a to síce ako pohyblivý pracovný deň.
Predložený zákon upravuje spôsob výpočtu Dňa daňovej slobody, ktorý je upravený tak, že vždy pri schválení štátneho rozpočtu vláda na základe schválenej výšky verejných príjmov a odhadovanej výšky hrubého domáceho produktu na ďalší rok vyhlási celkovú výšku daňového zaťaženia, ktoré v podstate štátnym rozpočtom schválila občanom, a prepočtom na konkrétny pracovný deň v roku sa ustanoví Deň daňovej slobody.
Obrazne povedané, Deň daňovej slobody je tým dňom v roku, dokedy občania prestávajú pracovať, pracujú na štát a odkedy začínajú pracovať sami pre seba. Inými slovami, ak by celková výška daňového zaťaženia meraného formou verejných príjmov na hrubom domácom produkte ako podielu týchto dvoch ukazovateľov bola napr. 50 %, znamenalo by to, obrazne povedané, že Deň daňovej slobody by sa oslavoval presne na prelome polrokov.
Vzhľadom na vysoký počet štátnych sviatkov a dní, ktoré sú dňami pracovného pokoja, okrem nedieľ, navrhujem pripomínať si Deň daňovej slobody iba ako pamätný deň. Teda bez akýchkoľvek nárokov na ekonomické straty, resp. bez nárokov na verejný rozpočet. Zároveň vzhľadom na to, že podiel alebo výška daňového zaťaženia sa mení z roka na rok, navrhujeme ustanoviť Deň daňovej slobody ako pohyblivý pamätný deň, ktorého dátum by sa teda určoval vždy na každý rok zvlášť práve v zákone o štátnom rozpočte.
Hlavným cieľom tohto zákona je zvýšiť transparentnosť a informovanosti verejnosti o tom, ako vláda hospodári s ich prostriedkami, práve formou takéhoto jednoduchého ukazovateľa, ktorý je zrozumiteľný aj širokej verejnosti.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie ani na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážená pani predsedajúca, ďakujem vám za pozornosť a zároveň si dovoľujem prihlásiť sa do rozpravy.