Videokanál poslanca

110.

Pán poslanec Kadúc, iste viete, že teraz sme sa zaoberali prokuratúrou a v danom prípade problém legislatívneho procesu pravdepodobne leží na prokuratúre. Máme pravidelné správy aj o stave súdnictva, takže akonáhle bude tá správa tu, tak vám sľubujem, že sa k tomu, o čom ste hovorili, veľmi rád vyjadrím.

Ja ďakujem, pán Novotný, aj za vaše slová, teda v tej časti, v ktorej ste pochválili generálneho prokurátora, pretože v tejto sále sme mali desiatky hodín až dní diskusiu na tému, kde tieto vaše slová sú dramatickým rozporom, čo sa tu vtedy povedalo, ale keby vecne, nevadí, ale práve tým spôsobom, ktorému sa niekedy hovorí až neokrôchane.

A len pánovi Hlinovi na túto tému, pán Hlina, existuje to slovo neokrôchanosť, možno aj nebetyčná. Je evidentné z toho, čo my dvaja hovoríme, že máme rozdielny názor na obsah tohto slova. A myslím si, že tak to zostane aj do budúcnosti.

Inak ďakujem pekne.

96.

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, naozaj už iba veľmi krátko.

Iste ste si všimli, že poslanci našej strany vystupovali v diskusii len sporadicky a viac-menej iba, vlastne iba faktickými poznámkami. Je to aj preto, pretože išlo o správu generálneho prokurátora. Sú známe konzekvencie, okolnosti voľby generálneho prokurátora, aj ďalšie okolnosti, ktoré s tým súviseli, takže sme chceli dať váženým kolegom z opozície priestor, keďže je faktom, že väčšinou bol pán generálny prokurátor aj zvolený hlasmi našej strany, aby sme dali priestor, aby ste zhodnotili činnosť Generálnej prokuratúry.

A, pán generálny prokurátor, chcem vám pogratulovať. Tak nezvyklú, nezvykle veľa poklôn a pochvál za prácu Generálnej prokuratúry som pravdepodobne ešte ani v parlamente doteraz nepočul.

Takže čo chcem konštatovať? Myslím si, že z toho, čo je napísané v správe, ale aj z fungovania a hodnotenia prokuratúry, ale aj nezávislým prostredím, nielen politickým, lebo je známe, že to býva málokedy spravodlivé, že si myslím, že Generálna prokuratúra je orgánom v súčasnosti, ktorá vie plniť úlohy, ktoré jej zveruje právny poriadok, a vie v primeranej miere garantovať to, aby sme zlepšovali právne prostredie vo všetkých zásadných otázkach v trestnoprávnej oblasti, v občianskoprávnej oblasti, vo sfére obchodného práva, že disponuje kvalifikovanými kádrami, že neregistrujeme žiadne zásadné problémy, ktoré by mohli v tej alebo onej forme ohrozovať činnosť Generálnej prokuratúry.

Len vyslovene dve poznámky k diskusii. Skutočne hodnotiacich vystúpení, ktoré sa budú právnym jazykom mať zaoberať, predovšetkým špecifickými právnymi problémami, lebo sféra fungovania prokuratúry má veľmi silnú predovšetkým právnu dimenziu, bolo ako šafranu. Boli čisto politické vystúpenia. Pán poslanec Novotný sa venoval kauze Váhostavu veľmi rozsiahle. Podľa môjho názoru, pán kolega, veľmi nekorektne a už osobne zvlášť na okolnosti, ktoré ju sprevádzajú, aj vaše osobné fungovanie v parlamente, ale nech sa páči, veď dá sa o tom diskutovať. Myslím si, že aj kauza Váhostav potrebuje ešte hodnotové posúdenie, aj posúdenie skutočne relevantných okolností, ktoré sú s týmto stavom v tejto oblasti späté.

Viem si predstaviť totiž, keby bol SMER inicioval akékoľvek vstupy a ukladal povinnosti tým, ktorí kupujú, nakupujú pracovnú silu, nakupujú práce, nakupujú čokoľvek, ako sťažujeme podnikateľské prostredie, ako ničíme a znemožňujeme fungovať a vlastne v konečnom dôsledku rastie hospodárstvo aj napriek našim stanoviskám, že teda likvidujeme podnikateľské prostredie a podobne. Myslím si, že táto správa si nezaslúži naozaj tento typ politických hrátok.

Ja by som povedal iba dve ešte také poznámky vecné.

Spomenula sa tu totiž jedna veta, že dokonca ešte aj právne služby chce niekto vyradiť z verejného obstarávania. Jeden z vážnych funkcionárov, ktorý má na starosti na Slovensku práve správu štátneho majetku, mi rozprával stav. Hovoril, zhruba tak 2-3 mld., v korunách hovorím starých, sú atakované rôznym spôsobom z externého prostredia vo vzťahu k firmám, ktoré sa teraz spravujú, a je situácia, musí vypísať verejné obstarávanie. Verejné obstarávanie spočíva v tom, že prihlásili sa mu štyri firmy, ktoré povedali, že nechcú žiadnu odmenu, chcú len tie nevyhnutné základy zo zákona a chcú zastupovať štát v danej veci, aby teda, že lebo, a oplatí sa im to preto, lebo oni tým získajú verejné uznanie a podobne.

Hovorí: „Jak mám ja garantovať, jak ja viem, že do akej miery títo ľudia, ktorí tam prídu, odkiaľ sú? Oni vyhrajú súťaž, lebo ponúkli najnižšiu cenu. Čo keď sú v konečnom dôsledku generovaní práve tými, ktorí sa chcú so štátom súdiť? Do akej miery mám niesť osobnú zodpovednosť za to, že naozaj právna služba zo strany štátu bude vedená dostatočným spôsobom, keď bude takýto, takáto advokátska kancelária alebo advokát, alebo niekto iný vybratý len z toho dôvodu, lebo dá najnižšiu cenu za právne služby?“

Čiže je to zásadný právny problém pravdepodobne, myslím, ako aj spoločnosti, treba o tomto podiskutovať, akým spôsobom vlastne vieme garantovať zodpovednosť. Kto nesie v konečnom dôsledku potom zodpovednosť za stav v právnych sporoch v danej oblasti a podobne? Je to závažná vec.

No a ešte jednu malú poznámku ku korupcii. Korupcia je nesmierne vážny fenomén. Nepoznám štát, kde by nebola predmetom obrovskej vnútropolitickej diskusie a dokonca v tej Európskej únii dneska už je pomenovaný veľmi mechanizmus, ktorý sa politicky využíva, takzvaný ten guerilla marketing, už sme o tom rozprávali, kde prídem, postavím sa, naváľam čokoľvek hlava-nehlava na politického súpera, je to úplne jedno. Veď v konečnom dôsledku využijem imunitu nádhernú, nie som žalovateľný, čokoľvek poviem, sa verifikovať v podstate nedá, lebo vystúpiť v diskusii, keď sa piati, desiati s takýmito spôsobmi prejavia v parlamente, sa prakticky nedá. Nikto nemá šancu ako seriózne rozobrať vážnu vec a podobne a výsledok potom je, že klesá v konečnom dôsledku, samozrejme, vážnosť inštitúcie, deklasuje sa a absolútne nič to neprinesie. Naopak, v takomto chaose, v takomto, v atmosfére úplne nezmyselného obviňovania bez akejkoľvek vnútornej konzistencie, tam je práve, sa vytvára priestor pre korupciu, pretože tam sa stratí tá skutočná korupcia.

K pánovi Kadúcovi len v dobrom, v správe je uvedené, že klesá korupcia. Ja viem, že sa to opozícii veľmi zle počúva, že tá korupcia klesá. Ja si dovolím povedať v danom prípade, že aj politicky nebola situácia taká, kde náznak, kde nastupuje už skoro objektívna zodpovednosť, že stačí čo len trošku relevantnejšia informácia, že je tu podozrenie z nekalého konania, tak dochádza k veľmi vážnym politickým aktom. Chce niekto, povie ináč vážne, že v oblasti polície, že sa nezlepšila, že korupčné prostredie sa dramaticky znížilo? Že v oblasti prokuratúry sa dramaticky znížilo korupčné prostredie? Sú nejaké náznaky?

Takže, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj v danom prípade pomôže veci, keď vieme veci naozaj, čo je dobré, pochváliť, čo je zlé alebo čo treba iniciovať, alebo na čom v každom prípade treba mať trvalú pozornosť. To pomáha zmysluplná, korektná, vyvážená diskusia a aj vyvážená kritika a hlavne kritika, ktorá spĺňa aspoň elementárne predpoklady, aspoň náznak konštruktívnej kritiky. To znamená, aspoň indície nech sú relevantné a nech sa dajú posudzovať. Akonáhle budeme voliť iné prostriedky, tak parlament veci ani spravovacím procesom v našej krajine nepomôže.

Úplne posledná poznámka. Pán generálny prokurátor, mal som tú česť byť, a veľmi si vážim aj podporu od kolegov, byť predsedom mandátového a imunitného výboru. A aj teraz ako podpredseda Národnej rady trošku cítim zodpovednosť a snažím sa niečo urobiť, možno zle, ale snažím sa niečo urobiť, aby tu platili aspoň elementárne pravidlá, korektné, ľudské, aby sme tu dodržiavali rokovací poriadok a aby sme vytvorili aj predpoklady, aby zákon, ktorý máme, bol účinný. To znamená, že musí byť tá norma perfektná, nie imperfektná, to znamená, musí mať tú hypotézu, musí mať sankciu a tá sankcia musí byť vymožiteľná, musí byť reálna. Pokiaľ nie je takáto sankcia, v takom prípade potom dochádza k tomu, že úplne pravidelne dochádza k hrubým porušovaniam zákonov a podobne.

Ale to, čo ma naozaj, pán generálny prokurátor, trošku mrzí a kde mám teda aj ľudský, ale aj právnický problém, že mám problém, že za tejto okolnosti, ktorá tu je, a stavu posudzovania niektorých javov, ktoré sa tu stali, že naši poslanci nemajú právne záruky za to, že tu môžu slobodne vyslovovať svoje názory, a nemajú záruky, že pokiaľ niekto v rámci ich realizácie poslaneckého mandátu ich fyzicky napadne alebo ako nielen fyzicky, aj inak, že v takom prípade nasledujú skutočne kroky justície, ktoré minimálne vytvoria predpoklady pre to, aby sa to nestalo. Takže v danom prípade si myslím, že by bolo ešte potrebné porozmýšľať na tom, ako by sme takéto záruky tým poslancom vedeli dať, že výkon poslaneckej funkcie predovšetkým, naša pozícia verejných činiteľov ani zďaleka nám nedáva právo konať nejakým spôsobom. Ako verejní činitelia máme iba právo, aby ataky voči nám vzhľadom na to, že vykonávame verejnú funkciu, aby boli posudzované ešte silnejšie.

Môj problém totiž spočíva v tom, že konanie, ktoré sa odohralo v parlamente, sa v našich médiách prezentovalo celé dni a vzoruje konanie, samozrejme, aj dole, máme 3 000 obecných zastupiteľstiev, kolegyne, kolegovia, máme verejné zhromaždenia a hrozne by som nemal rád, aby konanie, ktorého som bol svedkom v parlamente, pokiaľ sa niekto dopustí voči mne, aby to skončilo tým, že sa nestane úplne nič. Myslím si, že zásadným spôsobom precedentuálne tieto veci by pôsobili veľmi negatívne, tak keď už aj preventívne do budúcnosti, tak by som bol veľmi rád, keby si takéto konania Generálna prokuratúra všimla a že by konala spôsobom, ktorý dáva efektívne garancie, že takéto konania sa v parlamente vyskytovať nebudú.

Veľmi pekne vám všetkým ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec, ja by som tak chcel vážne ani sa vás nejako nedotknúť, ale možno nie je dobré podceňovať tie vysoké školy, lebo možno keby ste teda ju absolvovali, vedeli by ste, že zákon o voľbách sme tu schválili. Toto je štatút, ktorý vykonáva ten zákon. Otázku vysokoškolského vzdelania uvádza zákon o voľbách, čiže musí to byť v štatúte. Čiže tu a teraz o tom hovoriť je pravdepodobne nezmyselné.

Ďakujem pekne.

Kolegyne, kolegovia, teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. (Reakcie z pléna.) Ešte raz, je potrebné sa prihlásiť. Takže, kolegyne, kolegovia, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Slovo má pán poslanec Viskupič, pripraví sa pán poslanec Mikloško.

103.

Ďakujem pekne. Navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj určil za spravodajcu pána poslanca Jozefa Bobíka, má slovo a prednesie spravodajskú správu.

Ďakujem pekne. No, na niečo sa dá reagovať, na niečo menej, ale hádam tá zásadná pravda, že každý si nesieme zodpovednosť za to, čo tu povieme.
Pán Hlina mi odpustí, ja si vypočujem ten jeho prejav, lebo budem musieť pravdepodobne, takže tú vecnosť a prínos z diskusie potom môžme prípadne aj spoločne, spoločne posúdiť.
Profesorovi Hubovi, no, ak, by som sa veľmi rád mýlil, ak som tomu dobre nerozumel alebo len som si niečo zle vyložil, ja budem len rád. Len, hm, ako známy a veľmi známy slovenský environmentalista nesieš predovšetkým voči verejnosti vo vzťahu k zeleným otázkam, keď to skrátim, a problém už potom pravdepodobne posudzovať napríklad verejný záujem vo väzbe na zamestnanosť, na investície, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj Slovenska v tej pozícii, v ktorej Slovensko je, že sa stáva len dielňou Európy a nemá priestor pre autonómny rozvoj v komplexnom vyjadrení. No tak pravdepodobne my tú zodpovednosť nesieme voči ľudom. Takže každý si asi, keď budeme plniť svoju úlohu, tak pravdepodobne budeme efektívnejší vo vzťahu k spoločnosti.
No a k tým veciam ešte čo pán, tuším, Zajac, takže Kaufland a podobne, veď takto sa diskutovať nedá, pán kolega, ide tu naozaj o veci verejného záujmu. Len ten parlament môže povedať, kto teda bude posudzovať ten verejný záujem. Najvyšším orgánom, ktorý tu máme výkonným k dispozícii, je vláda. Kto iný? Samozrejme, vo väzbe na kontroly justíciou, neviem čím všetkým a tak ďalej.
Takže obávam sa, prínosné ani zmysluplné táto diskusia neprinesie k tejto veci, ale z mojej strany som hrozne rád, že som mohol povedať aspoň niekoľko slov k tomu, aký je vzťah verejného záujmu a súkromného vlastníctva.

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, ja sa trošku ospravedlňujem, musel som sa riadne prihlásiť do rozpravy, ale som v poradí, od šiestej mi pravdepodobne pripadá úloha riadiť schôdzu, takže mi dovoľte iba niekoľko poznámok.
Možno by bolo treba pristúpiť k tomu, čo chcem povedať, skôr v prvom čítaní, ale ak pozerám, prvé čítanie pokračuje ďalej vo vystúpeniach pánov poslancov, že vecne k jednotlivým ustanoveniam sa neozýva nič a skôr teda sú rôzne predpoklady, čo všetko sa môže a nemôže stať.
A vyprovokovalo ma trošku k tomu vystúpeniu nielen teda vystúpenie pána Hlinu, s ktorým sme mali taký trošku malý dialóg, tak len som si veľmi pozorne: "neschopnosť", "naivita", "zákerné teľce" a podobne, tým sme potvrdzovali silu argumentov. Skúsme teda ale vecne.
Ja som absolútne presvedčený, že my potrebujeme zásadnú hodnotovú diskusiu na tému, aký je vlastne vzťah súkromného vlastníctva napríklad a verejného záujmu. Čo je to vlastne verejný záujem? Ako vyzerá súkromné vlastníctvo? Ako táto hodnota vyzerá v západnej Európe? Ako sa prípadne fixuje v ústavách? Už... (Reakcia poslanca Hlinu.)
Reagujem zhodou okolností čiastočne na vás, pán poslanec, čo ste rozprávali, takže som rád, že vydržíte. Ste známy trpezlivosťou a na konci usúdite, či hovorím k veci.
Takže vzťahy, dokonca v západných krajinách, určuje ústava. Veľmi typická v tomto smere je napríklad nemecká ústava, onen článok 14, ktorý explicitne hovorí, odsek 2, "vlastníctvo musí slúžiť verejnému záujmu". Teraz z toho, čo tu narozprával aj pán Zajac a niektorí iní, kto vlastne má teda určovať, čo je verejný záujem? Kto to je? On? Je to, pán Hlina, pán Zajac, sú to vlastníci, ktorí budú jedine hodnotiť? Kto je teda tým verejným reprezentantom spoločnosti, ktorý má povedať, že ten verejný záujem je potrebné nejakým spôsobom sanovať?
Používate tu veľmi nehorázne všelijaké zábavné parky a niečo a tak ďalej. Spoločnosť je zásadne tehotná diskusiou. Ako vyzerajú naše sídliská? Ako vyzerajú naše mestá? Ako vyzerá urbanistika našich miest? Ako vyzerá potreba dobudovania občianskej infraštruktúry a podobne? Jak to urobíme v súčasných vlastníckych vzťahoch? Kde vlastník pri škole, ktokoľvek iný napríklad, pokiaľ by sme chceli doriešiť takéto veci, vlastník povie, že nie. On to chce užívať sám. Naopak, potrebuje počkať, aby bolo možné využiť tie pozemky také, že môže predávať za nebetyčné ceny, ale v opačnom prípade jednoducho verejný záujem skončil. Verejný záujem skončil. Samozrejme, o tom rozsahu sa môžme baviť, ale zásadným spôsobom vstupujú dokonca regionálne orgány do týchto vecí v mestách, napríklad v Nemecku. Dokonca, vážené kolegyne, kolegovia, ani nie že nejaká trhová cena a podobne, čo sa podarilo pravici presadiť do našeho právneho poriadku, za primeranú cenu a tú cenu určuje obecné zastupiteľstvo, to, ktoré si zvolili občania v mestách a tak ďalej. Vie o tom tu niekto?
Ja poznám, profesor Huba, pri veľkom rešpekte k nemu, mu chcem len povedať, že dosť som prekvapený, lebo ja, naopak, som pre tento typ úvah vždycky u zelených. Ľavica získava porozumenie osobitne k tým veľkým korporáciám a k tým snaženiam a zneužívanie vlastníctva, ktoré je obvykle dosť zásadne akceptovaná hodnota u zelených, aspoň teda v západných krajinách, nie možno u nás. V Čechách určite nie. Kde zrazu je, zelení sú najpravicovejší ako ktokoľvek iný.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, v danom prípade predsa musí platiť územná dokumentácia, aby mohol ktokoľvek niečo niekde stavať, musí tam byť územný plán zóny, neviem čo a tak ďalej. Jakým spôsobom možno pristupovať k týmto veciam a takto interpretovať skutočnosť, ktorá naznačuje ale hlbokú a zrejmú neznalosť elementárneho právneho prostredia? A ak povieme, že v danom prípade vláda reprezentuje verejný záujem, kto iný to má byť? To aj pod absolútnym dozorom obrancovia absolútneho súkromného vlastníctva budú v každom parlamente presne s týmito úsmevami vykrikovať a brániť čomukoľvek, čo slúži verejnému záujmu.
Môj politický pohľad, naozaj je pre mňa verejný záujem dominujúci. U nás v našej ústave, aby sme teda povedali, napísali iba to, že vlastníctvo nesmie byť využívané v rozpore s verejným záujmom, čo je dramatický nižší typ, ale v skutočných západných krajinách, kto si pozrie, ako vyzerá ústavne fixovanie týchto problémov, je tam dramaticky iný problém.
A obávam sa, že páni, ktorí tu diskutovali tak vehementne s tými všetkými slovami a s tou absolútnou kategoričnosťou, vôbec nie nejak, že predsa len, že by to mohlo byť aj nejako inak, sami sú presvedčení nositelia 100-percentnej pravdy, pričom mne vychádza, že absolútne nepoznajú stav diskusie na túto tému. A že, naopak, my ako krajina, ak chceme dobudovať zvlášť veľké mestá Košice, Bratislavu, ale aj zásadné veci, že nemáme žiadne parky, že nemáme športoviská a tak ďalej, ktoré bude treba budovať a bude ich možno budovať iba na základe toho, že niekde územný plán zóny a vôbec istý typ územnoplánovacej dokumentácie vytvorí stav, kde bude verejný záujem, kde nebudete vykrikovať vy, páni poslanci, ale prídu rodičia s deťmi, so všetkými, ktorým budú patriť, ktorí chcú tie stavby, ktoré sú vo verejnom záujme, a bude treba hľadať mechanizmus, aby právny poriadok umožňoval, aby sa takéto veci postavili. Pri školách, ak to neurobíte pri školách, kde to urobíte? Na opačnom konci mesta, kde je ten tzv. nezastavaný pozemok?
Čiže tak obludný odpor k verejnému záujmu, k potrebám spoločnosti tých ľudí, ktorí nie sú majetní a nemajú peniaze a, bohužiaľ, ani mestá nemajú a nebudú mať. Nebudú mať vyššie územné celky. Ale ak sa chceme rozvíjať ako krajina zmysluplne, tak v danom prípade tú kolíziu súkromného vlastníctva a verejného záujmu musíme poňať dramaticky v inej podobe. Nepochybne netreba v žiadnom prípade zľahčovať možnosti, aby sa zneužívalo, akýmkoľvek spôsobom verejný záujem na to, aby sa riešili nejaké iné partikulárne záujmy. Avšak to je predsa nezmysel. Veď všetky tieto veci sa absolútne musia diať pred dohľadom verejnosti a podobne. Akákoľvek regulácia, ktorú uskutočníte, má svoje riziká zneužitia. Všetko, všetko sa dá zneužiť! Ale v danom prípade, kde tá vláda naozaj urobila minimálny predpoklad pre to, aby naozaj tam, kde sú preukázateľné prínosy pre vytvorenie stovák pracovných miest, kde už inde ten verejný záujem pre tých ľudí napríklad, ktorí tú prácu nemajú, môže existovať? To územie musí byť veľmi špecifické, musí spĺňať isté vlastnosti a tak ďalej a tak ďalej. A jeho užitočnosť sa bude posudzovať zo všetkého možného vrátane zelených kritérií, EIA a neviem čoho všetkého možného.
Takže v danom prípade, vážené kolegyne, kolegovia, trošku inak asi formulovať tú vec a aspoň zodpovednejšie. A naozaj pevne verím, že tieto podľa môjho názoru nie korektné príspevky do diskusie možno otvoria diskusiu, o ktorej hovorím, lebo podľa môjho názoru naša krajina ju potrebuje.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

Kolegovia, dovoľte mi pripomenúť všetkým dohodu z poslaneckého grémia, že teraz po skončení hlasovania sa stretneme a posúdime možnosti spolupráce pri príprave oných 4 zákonov, ktoré súvisia so zákonom o nezlučiteľnosti a rokovacím poriadkom a zákonom o poslancoch.
Ďakujem.

Pán Poliačik, odpustite mi, no nerešpektujem vaše právne znalosti a po tomto, čo ste teraz povedali, už vôbec nie.
Pán Kadúc, nekorektne hovoríte, pretože kauza Gorila ako taká že vstúpila do verejného života zhruba v roku 2010, čiže to, že sa to dialo v rokoch 2004-5, je jedna vec, ale politicky sme o tom hovorili všetko, máme nezávislé súdne moci, že, takže je to veľmi zložité. Pani Radičová hovorí, že v roku 2010 dostala, a je to verejne dostupné tvrdenie, v 2010 dostala túto správu, neotvorila ju a rovno ju poslala pánovi ministrovi Palkovi. Čiže predpokladám, že aj pánovi Lipšicovi ju pán Palko ukázal, keďže vychádzali spolu celkom dobre a boli úzki partneri, ako ministrovi spravodlivosti. Ale toto dôležité nie je. Dôležité sú iné veci, pán kolega.
Ešte jednu vec chcem spomenúť s tými generálnymi prokurátormi, o ktorých tu pán Lipšic hovorí. Pán Lipšic, veď vždy sme boli v opozícii, keď sa volili tí generálni prokurátori, o ktorých hovoríte. Môžem si vybrať z dvoch ziel z môjho pohľadu, tak som si vybral to jedno, tak som v roku, keď sa volil prvýkrát Trnka, sme boli v opozícii, aj tak v roku 2010 sme boli v opozícii, kde sme sa teda pridali ku skupine poslancov a potom už sme sledovali zas tú politickú fériu, ktorej aj vy ste boli aktívnym členom. Ale už, preboha, veď toto už nechajte, nech potvrdzuje tá verejnosť okolo nás!
A ináč všetkým ďakujem za faktické poznámky.

108.
Ďakujem za slovo. Vážená pani, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte teda, aj keď ako klub SMER-u sa zúčastňujeme tejto rozpravy viac-menej iba faktickými poznámkami, predsa len taký trošku širší pohľad na otázku, na priebeh prerokovania tohto návrhu a, samozrejme, aj také menšie politické stanovisko sa pokúsim so súhlasom kolegov k tejto veci.
Len toľko toho opäť bolo povedané a už nechcem opakovať, lebo naozaj si myslím, že to kritérium, že už vecí povedaných, že sa tu nemajú donekonečna opakovať, že to je niečo možno, čo súvisí aj s tým, čo hovorí tu pán poslanec o tom, že si nevážime čas a nevážime si to, že jednoducho práca potrebuje racionalitu, aby bola prácou, inak je to len činnosť iná, ktorá sa prácou nazvať nedá.
Predovšetkým si musíme pravdepodobne ujasniť, aká je úloha Národnej rady vo väzbe na to, čo tu pán Vašečka a mnohí iní, našťastie pán navrhovateľ nie, rozprával o tom, čo všetko môže Národná rada o predvolávaní prokurátorov na to, aby sa nám tu, teda buď odpovedali na otázky, alebo sa zodpovedali za činnosť, pričom osobne si myslím, že veľmi ťažko sa dá rozlíšiť tento, tento stav a prerokovanie v parlamente ťažko možno vyhlásiť za neovplyvňovanie alebo za potencionálne nebezpečenstvo ovplyvňovania.
Súčasťou našich politických sporov donekonečna je to, že máme zabezpečiť práve u niektorých orgánov, zabezpečiť pocit nezávislosti, tak šéfovi NKÚ, tak prokurátorom, všetkého tu by dať generálnemu prokurátorovi. A nezávislosť spočíva v tom, že v žiadnom prípade si neviem ani predstaviť, ani sa to nikdy nedialo, aby chodili prokurátori zdôvodňovať v živých veciach svoje rozhodnutia. To je úplný nezmysel. Je to v rozpore aj s existujúcim rokovacím poriadkom.
Prosím pánov poslancov, chcem im navrhnúť, aby si pozreli osemnástu časť rokovacieho poriadku Kontrolná činnosť Národnej rady. Máme k dispozícii správy, interpelácie, iné ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) a tak ďalej, hodina otázok a podnety a pripomienky poslancov. Nič iné tu nie je. Vážené kolegyne, kolegovia, pripomínam čl. 2 ústavy, čo štátny orgán môže robiť, len to, čo je dovolené, nemôže robiť to, čo dovolené nie je.
Čiže toto chápanie je v rozpore s dosiahnutým stavom poznania zatiaľ ústavného práva u nás veľmi jednoznačne. A toto, prosím vás pekne, o tomto už takto nerozprávajme, lebo to jednoducho nejde. Je úplne vylúčené, aby chodili prokurátori v živých veciach do parlamentu a informovali o stave vyšetrovania. Odhliadnuc od toho, že ani mlčanlivosť, o ktorej hovoril pán kolega, by neochránila verejnosť. Máme tu vážených pánov poslancov, ktorí demonštratívne vyprávajú, že on žiadnou mlčanlivosťou viazaný nie je a on kedykoľvek povie čokoľvek, čo usúdi sám, že povedať môže. Takže v danom prípade v tejto veci by to malo byť veľmi jednoznačné, v živých veciach v žiadnom prípade nie.
Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky reprezentuje generálny prokurátor, ktorý sem chodí pravidelne do Národnej rady so správou o stave a o činnosti prokuratúry. Ako vieme, podľa schváleného zákona je pán špeciálny prokurátor námestníkom generálneho prokurátora, čiže v danom prípade je naším partnerom generálny prokurátor. Samozrejme, pozvať ho môžeme aj v období, v období mimo toho, keď predkladá správu do Národnej rady, ale v žiadnom prípade nie o tom, aby referoval a odpovedal na otázky, ktoré súvisia so živými vecami. Môže hovoriť komplexne o činnosti prokuratúry, o spolupráci s inými orgánmi, o personálnych a iných veciach, ktoré vo vnútri považuje za potrebné hovoriť v parlamente. Ale čokoľvek iné sa s nezlučiteľnosťou generálneho prokurátora a prokurátorov vôbec ne-zlu-ču-je. Je to veľmi zásadná vec.
Kolegyne, kolegovia, teraz k tým ďalším veciam už to asi netreba zdôrazňovať, bavíme sa o Gorile. Bavíme sa o Gorile, bavíme sa teda o situácii, keď na verejnosť pred nejakým časom prenikli, zhruba v roku 2010, predtým už 2009, ´08 už kolovali rôzne typy po internetoch, rôzne typy alebo čiastkové útržky s údajmi odpočúvaného bytu, kde sa mali stretávať politici s predstaviteľom Penty pánom Haščákom. Poznáme to veľmi dobre.
Prvý zásadný problém voči navrhovateľom, ja musím to zopakovať, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Aká bola vláda v čase, keď dochádzalo k masívnemu rozkrádaniu verejného majetku pri príležitosti privatizácie? Prvá zásadná otázka. Kto zodpovedá za takýto priebeh v štáte? Skúsme si, pán navrhovateľ Lipšic už inicioval jedno mimoriadne rokovanie Národnej rady, kde sme dokonca skúmali zodpovednosť SMER-u a Fica a odvolávať Fica za stav vo Váhostave. Vo Váhostave, kde inak podľa vami navrhovaných mechanizmov a hodnotového systému, kde ide o čisto súkromnoprávny vzťah, kde teda jeden nakupuje produkty, nakupuje prácu, čokoľvek, a druhý mu má zaplatiť. A na to máme vytvorený mechanizmus v súkromnoprávnom priestore obchodnom, jak sa to rieši. V danom prípade ste hovorili zásadným spôsobom o vláde, ktorá má za to zodpovednosť so všetkým, čo k tomu patrí, prípadne ešte s tým momentom reštrukturalizácie, ktorá tam nastáva a podobne.
Ale tu máme navrhovateľa, ktorý bol priamo zodpovedný za to, že došlo k takémuto masívnemu rozkrádaniu v tejto krajine. Bol tu podpredseda vlády a minister spravodlivosti. Pani Žitňanská tu mala vyjadrenia tiež na túto tému o nejakej Ficovej kauze. Bola námestníčkou ministra spravodlivosti a nejakú dobu aj ministerkou spravodlivosti Slovenskej republiky.
Aby som vám len pripomenul, ministri spravodlivosti sú ľudia, ktorí dostávajú zvodky z činnosti tajných služieb. Dostávajú zvodky, tvrdím ja, majú ich k dispozícii a majú osobitné ochranné oprávnenia, majú ochrankárov, neviem čo atď. a majú garantovať právny status a riadny výkon funkcie.
Vážené pani kolegyne, čo teraz je tu, kto sú navrhovatelia? Majú právo vôbec fungovať v politike, keď zabezpečili takýto stav? To obrovské, masívne rozkrádanie? Citoval som tu už vo faktickej poznámke, miliardu, dvesto miliónov, päťsto miliónov, neviem koľko miliónov, ale furt hovoríme iba o elektrárňach. Hovoríme iba o prenosových sústavách, teda pri rozvodných sústavách a tak ďalej.
Čo sa dialo pri SPP, mám čítať uznesenie? 227 miliónov, dodatočný, bez rozhodnutia vlády, vyplatený peniaz tzv. poradcovi, ktorý poradil, že môžme privatizovať ten jeden. Ďalších dodatočných 127 miliónov, celkove 2,7 miliardy a podobne.
Čo sa dialo pri privatizácii bánk za týchto okolností, keď tu v tomto náhodou jednom byte sme sa dozvedeli, aké obrovské peniaze odišli?
Čo sa stalo pri privatizácii poisťovní, Slovenskej poisťovne? Opäť, koľko peňazí? Veď tam lietali miliardy. Ako je možné, že sme ju predali pomaly za 5 alebo 6 miliárd? Sme ju sprivatizovali, celú tú našu poisťovňu, kde len na úložkách bolo viac ako 12 miliárd. A čo také, ja neviem, zváračské ústavy a podobne? Za 20 miliónov, za 50? Kde na účte tá firma mala 50 miliónov a pozemky mali hodnotu len 700 miliónov?
Kolegyne, kolegovia, no a teraz čo? Politicky tu fungujeme všetci v tomto stave. Kto pozná, a verejnosti to hlavne hovorím, v rokoch 2002 - 2006 sme robili všetko, hovorím tu o tom, že privatizácia tohto typu je vlastizradná, že sú absolútne nepripravené privatizačné procesy, že nie je proste možné privatizovať, ja neviem, majetok za 200 miliárd, keď všetky banky, ktoré na Slovensku sú, majú k dispozícii 30-40 miliárd. Nedá sa to jednoducho predať! Kto odkiaľ zoberie peniaze?
Ako je to s otázkou zahraničnej účasti u nás vo väzbe na to všetko, čo sme tu videli? Nezabúdajme, vláda v roku 2008 prebrala krajinu, že mala k dispozícii, bol platný zákon, v ktorom bolo povedané, že tuším 48 tých základných podnikov, ktorých časť má charakter národných monopolov, sa nesmú privatizovať. Čo sa dialo ďalej. Tí všetci, čo tu hovoria, páni z OĽaNO a tak ďalej, kopu tých obrovských nezmyslov, ktoré mne naozaj robia zle na srdce, nepochopiac tieto veci.
Teraz celý problém je, teraz urobím, nebudem ďalej o tom hovoriť. O tom sme pohovorili tisíckrát, povedali sme o tom všetko, čo sme vedeli.
Vznikla kauza Gorila. Kauza Gorila, už vie, a pán Lipšic vie takisto ako ja,veľmi dobre, že v právnom prostredí od začiatku všetci hovorili, že to existuje, že urobí to v spoločnosti veľmi zle, lebo dokumentuje relatívne vierohodne, v spoločnosti čo sa tu naozaj dialo v tom období, ale teda čo s tým? Že jednoducho, čo je to nezákonne získaný dôkaz? Problém. Pán Lipšic, zabudol ste na to, že bolo prijaté rozhodnutie Ústavného súdu, dám vám ho k dispozícii. (Reakcia navrhovateľa.) To som hrozne rád, že ste hovorili, len ono je faktom.
Denník SME hovorí, že "asi" a tak ďalej. Hovorí o tom, že to je nezákonné. Ako budú súdy pracovať s nezákonnými, s nezákonne získanými prostriedkami, dôkazmi? V kontradiktórnom rozhodnutí, ktoré ste vy, konaní, ktoré ste tu zariadili, kde súdy už nemajú povinnosť zisťovať materiálnu pravdu. Nedbanlivo sú predložené dôkazy a čo bude robiť s dôkazmi?
To znamená, všetci, celá časť, ja ktorých poznám právnikov, ktorých si vážim a nemajú so SMER-om ani s nikým nič spoločného, naopak, sú častokrát veľmi kritickí, hovorili o tom, že vznikne obrovsky zložitá situácia, kde jednoducho štát sa dostane veľmi zásadne do dôkaznej, do ťažkej dôkaznej núdze a bude obrovský problém, čo s tým, pretože tlak spoločnosti bude obrovský.
Viete, tu ten paradox toho typu, že teraz zločinný SMER bráni tomu, aby zločinné konanie vlád v rokoch 2002 - 2006, zabráni tomu, aby sa to nedalo nejakým spôsobom vyšetriť a potrestať vinníkov za to. SMER to robí z neznámych dôvodov, odhliadnuc od elementárnej logiky, asi desať rečníkov tu o tom rozprávalo, jak ten SMER chce zabrániť tomu, aby sa nepotrestali vinníci.
Jediné, čo ste, pán Lipšic, mohli zistiť, že naozaj je tu dôkazná múza. Úplne ideálny priestor na to, aby ste politicky začali diskreditovať SMER, že SMER to vyšetriť nechce.
Pani kolegyne, kolegovia, napríklad vo väzbe na povinnosti vlády k vyšetreniu tohto celého mechanizmu, veď my tu máme napríklad OECD, boli aj v hodnotiacej správe OECD a tam sú odporúčania. Už v júni bude pracovná skupina na plenárnom zasadnutí vyhodnocovať správy o plnení odporúčania OECD, že musíme tieto veci aktívne vyšetrovať s osobitným dôrazom na účasť zahraničných investorov. Ku Gorile máme o zahraničných investoroch niečo? Máme a veľmi veľa. Veď kto iný by dával z tých štátnych podnikov tie obrovské provízie tým ľuďom, ktorí to rozdeľovali?
Ďalšia otázka je, teda pomenovávame päť ľudí, ktorí tu sú, pani Bubeníková, neviem čo, Grošaft a kdekto a tak ďalej, mnohých z nich, nikoho z nich som vlastne v živote ani nevidel. Problém je - koho? Komu dávali tie obrovské miliardy? To bolo ich, alebo to niekomu rozdeľovali? Komu to asi mohli rozdeľovať? Komu? Smerákom? Ficovi? Ja neviem komu. Komu dávali tie obrovské miliardy? Jak sa to delilo, vážené panie kolegyne a kolegovia? Kto je teda nositeľom toho, toho obrovského majetku, ktorý bol takýmto spôsobom rozkradnutý? Kto ho má?
Ja mám pocit, že trošku tuším, že kto. Nemôžem hovoriť, lebo viem, že keď nemám dôkazy, tak môžem hovoriť len o indíciách. Mnohí sedia v tejto sále, vážené kolegyne, kolegovia, ale nie na strane SMER-u! (Potlesk.)
V tejto, v tejto situácii, ešte raz, keď máme tu návrh od človeka, ktorý bol principiálne zodpovedný z funkcie za stav zákonnosti v našej krajine, bol povinný robiť opatrenia, zisťovať stav vecí a akonáhle zistil nejaké veci, ktoré, kde sú rizikové, alebo kde hrozia závažné spoločenské škody, má povinnosť konať, pán Lipšic, má povinnosť konať.
Pani Žitňanská, rovnako, štátna tajomníčka, minister financií, nie, je to Ficova kauza, lebo pil Colu, správa sa arogantne a neviem, čo som to tu ešte všetko počul.
Z tých všetkých peňazí, z tej Gorily, v tých neautorizovaných veciach je ešte ďalší drobný problém, že tie materiály sú k dispozícii, ale tvrdí sa veľmi vážne už od samého začiatku, že zistili po istom čase účastníci toho odpočúvania, že sú odpočúvaní, a začali fabulovať, začali vytvárať fabulované konanie. Jak odlíšime, odkedy to je, ako to je?
Akú úlohu asi potom môže mať ten špeciálny prokurátor pod tým obrovským spoločenským tlakom so všetkým a jak to má vyšetrovať? Bude v dôkaznej núdzi. Čo, asi ako to vyzerá, trošku len, trošku zjednodušujem, ale predsa len, zavolá tú pani Bubeníkovú, alebo neviem ktorú, tak tu píšu v Gorile, že ste dostala milión, alebo ja neviem, miliardu, to je jedno, a tuto je pán Haščák a, pán Haščák, povedali ste a dali ste tejto pani milión? A oni povedia, že jasné, dostala som, nie? Asi ťažko.
Stane sa to, alebo čo, pôjdeme do Guantanáma zisťovať, že jak to urobíme? Budeme aké prostriedky používať? Môžme zisťovať - majú dotyčné osoby nejaké finančné účty, pohyby na bankách a podobne? Po piatich rokoch sa skartujú. Čo s tým urobíme? Takže, kolegyne, kolegovia, sú tu zásadné veci.
Fico! Chodí, bol v konšpiračnom byte! Nebol v konšpiračnom byte! Vzápätí sem príde pani Radičová, o ktorej pán Beblavý tancoval takú pao-mao, keď teda aj ja mám trošku použiť takéto termíny nejaké, ktorá povedala: "Však Haščák? Však ten chodí ku mne pravidelne na raňajky." (Smiech v sále.) Kto to nepočul? (Potlesk.) "Haščák chodil ku mne pravidelne."
A teraz ale zásadná otázka u štyroch rečníkov teraz tu bola, že či bol Fico v nejakom byte, alebo nebol. Nepochybne SMER cíti obrovské riziko, lebo v týchto hanebnostiach veľmi výrazne týmto ľuďom pomáhala aj naša drahá mediálna sféra. S veľkou mediálnou sférou a čokoľvek, čo sa dá zneužiť a kde sa dá dať politická objednávka na diskreditáciu SMER-u, a to aj dneska vidím. Dneska sú vážne novinári, ktorých som si aj vážil pred tým, ktorí sú schopní písať o tom, že pán Lipšic sa veľmi radostne, že SMER, Gorila je prerastená SMER-om alebo naopak, neviem. No proste, proste to sú úplne neuveriteľné veci vzhľadom na to, že naozaj, aj dalo by sa žartovať na tú tému, len je to asi nenáležité, lebo naozaj ide o niečo nehorázne.
Pán Lipšic, k tomu, ako vy teda pôsobíte v tom celom, a nechcem byť osobný, ale odpustite mi to, za týchto okolností toto mi nedá, aj ja som taký trošku škodoradostný. Viete, čo je napísané v tom spise? Dovolím si zacitovať z Gorily: "Ak ste Gorilu čítali, zdá sa vám čudné zavádzanie, ako ju bol schopný napríklad minister spravodlivosti Daniel Lipšic - muž, ktorý sám začal vyšetrovanie kupovania poslancov v parlamente, ako sa o ňom hovorí v spise Gorila. Na predvianočnej párty na Úrade vlády v decembri 2010 mi sľúbil, že mi niečo povie ku Gorile, aby som o tom mohol napísať článok. No keď som sa ho v januári 2011, som ho oslovil, povedal mi len, že: "Ak sa informácie, ktoré spis obsahuje, potvrdia, bude to veľmi vážna situácia." Len neskôr, keď sa blížili parlamentné voľby v roku 2012, začal hovoriť o Gorile ako o dôveryhodnej a odôvodnenej akcii SIS."
To nehovorí nikto iný, nie Miro Číž alebo nejaký smerák, toto je Nicholson. No to je na tom, aký vzťah máte ku Gorile a do akej miery je to číre, prázdne a hlúpe politikárčenie a nie skutočné, vecné hľadanie vecí.
Pán Lipšic, ešte raz, vaša základná vina je, že vy ako minister spravodlivosti a podpredseda vlády ste boli principiálne zodpovedný za stav zákonnosti v tejto krajine a za vás, za vášho pôsobenia vo funkcii sa diali tieto obrovské hanebnosti, to obrovské rozkrádanie, pán Lipšic. (Potlesk.)
Takže, kolegyne, kolegovia, SMER je jednoznačne, musíme a budeme rešpektovať stav, ktorý je v parlamente, že máme tu celý rad nezaradených poslancov, kde, samozrejme, čas za týmto pultom je bezplatný, na rozdiel od nevyhnutného konania v kampani, kde si treba kupovať alebo nejakým spôsobom vytvárať priestor pre mediálnu kampaň, tu je zadarmo. Čiže tu budeme naďalej mať ako všetky možné odvolávania ministrov, predsedu vlády, neviem čoho všetkého.
Apelujem, ak sa dá trošku, a chcem tým pádom aj verejnosť možno, keby trošku pomohla tým tlakom, že naozaj tento parlament musí dodržiavať základné pravidlá. Tento parlament musí byť trošku vzorom pre spoločnosť a musí sa aspoň trošku usilovať o dneska už veľmi ťažko stratenú reputáciu. A to jednoducho urobíme tým, že sa správame ako džentlmeni, že rešpektujeme elementárne veci, že ten SMER zatiaľ do tých volieb reprezentuje 43 % ľudí a že páni poslanci, ktorí reprezentujú jedno percento, nula percent alebo niečo podobné, takže sa prispôsobia, svoje konanie tomu a nechajú nás konať a spravovať zmysluplne krajinu v parlamente.
Nech si primeraný čas, a nech je aj trikrát väčší, ako by možno normálne patril, nech si užívajú a nech si urobia také a onaké demonštračné akcie, ale nech to má elementárny prvok džentlmenstva, pán Lipšic, normálneho štandardu, aby sme netrávili hodiny a hodiny nezmyselnými diskusiami a omieľaním starých právd a znevažovali samých seba. Pretože, pán Lipšic, ukazuje sa, že verejnosť už je imúnna voči tomuto typu aktivít. A táto guerillová politika nemá, našťastie, na Slovensku takú reputáciu alebo taký dosah, aby to malo význam.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som iba toľko povedal v danej veci. Je nepochybné, že predmetom našej pozornosti bude aj naďalej to, aby ak sa aspoň niečo dá urobiť v rámci aktivít, ktoré súvisia s Gorilou, ak aspoň trošku sa vytvorí situácia, že sa vymania z dôkaznej núdze vyšetrovatelia aj prokurátori a že budú schopní zmysluplným spôsobom aspoň čiastočne reagovať na ten obrovský tlak verejnosti, ktorý všetci cítime, na to, aby naozaj sme vytvorili stav, že takto masívne porušovanie zákonov musí byť potrestané. V opačnom prípade nepochybne vyplývajú z toho konzekvencie.
Na druhej strane formálne právo má aj ten moment, že aj iné demokracie sa musia vyrovnať tomu, že nie vždy všetko sa podarí vyšetriť. Pri všetkej úcte, o vražde prezidenta v Spojených štátoch alebo švédskeho premiéra, napriek tomu, že všetci pracovali a urobili všetko možné, asi veľa toho neurobili.
A ešte jeden špeciálny citát na záver mi dovoľte pre pána Hlinu, lebo počas jeho vystúpenia som teda mlčal, keďže ma vyzval, že bude hovoriť k veci podľa rokovacieho poriadku, a ušlo mi, pán Hlina, že to cvičenie na klavíri a to všetko ostatné má súvis teda s činnosťou, ale som to pripísal vlastnej obmedzenosti, takže som vás, samozrejme, nechal.
Ale pre nás všetkých ešte na záver jeden taký citát od jedného možno "komunistu": "A pracovať neprestaneme. Museli sme si poradiť so starými nepriateľmi mieru, s biznisom a finančnými monopolmi, so špekulantami, s bezohľadnými bankármi, s triednym napätím, s protifederalistickým vystupovaním regiónov, s kšeftovaním s armádnymi zákazkami. Tieto sily začali vládu Spojených štátov amerických považovať za iba predĺženú ruku svojich záujmov. A my už dnes vieme, že vláda organizovaných peňazí je rovnako tak nebezpečná", pán Hlina, "ako je organizovaná sila davu."
A by ste neverili, že kto je tento "komunista", Franklin Delano Roosevelt povedal to v roku 1936 v Medison Square Garden za prítomnosti desaťtisíc ľudí.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)