108.
Ďakujem za slovo. Vážená pani, vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte teda, aj keď ako klub SMER-u sa zúčastňujeme tejto rozpravy viac-menej iba faktickými poznámkami, predsa len taký trošku širší pohľad na otázku, na priebeh prerokovania tohto návrhu a, samozrejme, aj také menšie politické stanovisko sa pokúsim so súhlasom kolegov k tejto veci.
Len toľko toho opäť bolo povedané a už nechcem opakovať, lebo naozaj si myslím, že to kritérium, že už vecí povedaných, že sa tu nemajú donekonečna opakovať, že to je niečo možno, čo súvisí aj s tým, čo hovorí tu pán poslanec o tom, že si nevážime čas a nevážime si to, že jednoducho práca potrebuje racionalitu, aby bola prácou, inak je to len činnosť iná, ktorá sa prácou nazvať nedá.
Predovšetkým si musíme pravdepodobne ujasniť, aká je úloha Národnej rady vo väzbe na to, čo tu pán Vašečka a mnohí iní, našťastie pán navrhovateľ nie, rozprával o tom, čo všetko môže Národná rada o predvolávaní prokurátorov na to, aby sa nám tu, teda buď odpovedali na otázky, alebo sa zodpovedali za činnosť, pričom osobne si myslím, že veľmi ťažko sa dá rozlíšiť tento, tento stav a prerokovanie v parlamente ťažko možno vyhlásiť za neovplyvňovanie alebo za potencionálne nebezpečenstvo ovplyvňovania.
Súčasťou našich politických sporov donekonečna je to, že máme zabezpečiť práve u niektorých orgánov, zabezpečiť pocit nezávislosti, tak šéfovi NKÚ, tak prokurátorom, všetkého tu by dať generálnemu prokurátorovi. A nezávislosť spočíva v tom, že v žiadnom prípade si neviem ani predstaviť, ani sa to nikdy nedialo, aby chodili prokurátori zdôvodňovať v živých veciach svoje rozhodnutia. To je úplný nezmysel. Je to v rozpore aj s existujúcim rokovacím poriadkom.
Prosím pánov poslancov, chcem im navrhnúť, aby si pozreli osemnástu časť rokovacieho poriadku Kontrolná činnosť Národnej rady. Máme k dispozícii správy, interpelácie, iné ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) a tak ďalej, hodina otázok a podnety a pripomienky poslancov. Nič iné tu nie je. Vážené kolegyne, kolegovia, pripomínam čl. 2 ústavy, čo štátny orgán môže robiť, len to, čo je dovolené, nemôže robiť to, čo dovolené nie je.
Čiže toto chápanie je v rozpore s dosiahnutým stavom poznania zatiaľ ústavného práva u nás veľmi jednoznačne. A toto, prosím vás pekne, o tomto už takto nerozprávajme, lebo to jednoducho nejde. Je úplne vylúčené, aby chodili prokurátori v živých veciach do parlamentu a informovali o stave vyšetrovania. Odhliadnuc od toho, že ani mlčanlivosť, o ktorej hovoril pán kolega, by neochránila verejnosť. Máme tu vážených pánov poslancov, ktorí demonštratívne vyprávajú, že on žiadnou mlčanlivosťou viazaný nie je a on kedykoľvek povie čokoľvek, čo usúdi sám, že povedať môže. Takže v danom prípade v tejto veci by to malo byť veľmi jednoznačné, v živých veciach v žiadnom prípade nie.
Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky reprezentuje generálny prokurátor, ktorý sem chodí pravidelne do Národnej rady so správou o stave a o činnosti prokuratúry. Ako vieme, podľa schváleného zákona je pán špeciálny prokurátor námestníkom generálneho prokurátora, čiže v danom prípade je naším partnerom generálny prokurátor. Samozrejme, pozvať ho môžeme aj v období, v období mimo toho, keď predkladá správu do Národnej rady, ale v žiadnom prípade nie o tom, aby referoval a odpovedal na otázky, ktoré súvisia so živými vecami. Môže hovoriť komplexne o činnosti prokuratúry, o spolupráci s inými orgánmi, o personálnych a iných veciach, ktoré vo vnútri považuje za potrebné hovoriť v parlamente. Ale čokoľvek iné sa s nezlučiteľnosťou generálneho prokurátora a prokurátorov vôbec ne-zlu-ču-je. Je to veľmi zásadná vec.
Kolegyne, kolegovia, teraz k tým ďalším veciam už to asi netreba zdôrazňovať, bavíme sa o Gorile. Bavíme sa o Gorile, bavíme sa teda o situácii, keď na verejnosť pred nejakým časom prenikli, zhruba v roku 2010, predtým už 2009, ´08 už kolovali rôzne typy po internetoch, rôzne typy alebo čiastkové útržky s údajmi odpočúvaného bytu, kde sa mali stretávať politici s predstaviteľom Penty pánom Haščákom. Poznáme to veľmi dobre.
Prvý zásadný problém voči navrhovateľom, ja musím to zopakovať, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Aká bola vláda v čase, keď dochádzalo k masívnemu rozkrádaniu verejného majetku pri príležitosti privatizácie? Prvá zásadná otázka. Kto zodpovedá za takýto priebeh v štáte? Skúsme si, pán navrhovateľ Lipšic už inicioval jedno mimoriadne rokovanie Národnej rady, kde sme dokonca skúmali zodpovednosť SMER-u a Fica a odvolávať Fica za stav vo Váhostave. Vo Váhostave, kde inak podľa vami navrhovaných mechanizmov a hodnotového systému, kde ide o čisto súkromnoprávny vzťah, kde teda jeden nakupuje produkty, nakupuje prácu, čokoľvek, a druhý mu má zaplatiť. A na to máme vytvorený mechanizmus v súkromnoprávnom priestore obchodnom, jak sa to rieši. V danom prípade ste hovorili zásadným spôsobom o vláde, ktorá má za to zodpovednosť so všetkým, čo k tomu patrí, prípadne ešte s tým momentom reštrukturalizácie, ktorá tam nastáva a podobne.
Ale tu máme navrhovateľa, ktorý bol priamo zodpovedný za to, že došlo k takémuto masívnemu rozkrádaniu v tejto krajine. Bol tu podpredseda vlády a minister spravodlivosti. Pani Žitňanská tu mala vyjadrenia tiež na túto tému o nejakej Ficovej kauze. Bola námestníčkou ministra spravodlivosti a nejakú dobu aj ministerkou spravodlivosti Slovenskej republiky.
Aby som vám len pripomenul, ministri spravodlivosti sú ľudia, ktorí dostávajú zvodky z činnosti tajných služieb. Dostávajú zvodky, tvrdím ja, majú ich k dispozícii a majú osobitné ochranné oprávnenia, majú ochrankárov, neviem čo atď. a majú garantovať právny status a riadny výkon funkcie.
Vážené pani kolegyne, čo teraz je tu, kto sú navrhovatelia? Majú právo vôbec fungovať v politike, keď zabezpečili takýto stav? To obrovské, masívne rozkrádanie? Citoval som tu už vo faktickej poznámke, miliardu, dvesto miliónov, päťsto miliónov, neviem koľko miliónov, ale furt hovoríme iba o elektrárňach. Hovoríme iba o prenosových sústavách, teda pri rozvodných sústavách a tak ďalej.
Čo sa dialo pri SPP, mám čítať uznesenie? 227 miliónov, dodatočný, bez rozhodnutia vlády, vyplatený peniaz tzv. poradcovi, ktorý poradil, že môžme privatizovať ten jeden. Ďalších dodatočných 127 miliónov, celkove 2,7 miliardy a podobne.
Čo sa dialo pri privatizácii bánk za týchto okolností, keď tu v tomto náhodou jednom byte sme sa dozvedeli, aké obrovské peniaze odišli?
Čo sa stalo pri privatizácii poisťovní, Slovenskej poisťovne? Opäť, koľko peňazí? Veď tam lietali miliardy. Ako je možné, že sme ju predali pomaly za 5 alebo 6 miliárd? Sme ju sprivatizovali, celú tú našu poisťovňu, kde len na úložkách bolo viac ako 12 miliárd. A čo také, ja neviem, zváračské ústavy a podobne? Za 20 miliónov, za 50? Kde na účte tá firma mala 50 miliónov a pozemky mali hodnotu len 700 miliónov?
Kolegyne, kolegovia, no a teraz čo? Politicky tu fungujeme všetci v tomto stave. Kto pozná, a verejnosti to hlavne hovorím, v rokoch 2002 - 2006 sme robili všetko, hovorím tu o tom, že privatizácia tohto typu je vlastizradná, že sú absolútne nepripravené privatizačné procesy, že nie je proste možné privatizovať, ja neviem, majetok za 200 miliárd, keď všetky banky, ktoré na Slovensku sú, majú k dispozícii 30-40 miliárd. Nedá sa to jednoducho predať! Kto odkiaľ zoberie peniaze?
Ako je to s otázkou zahraničnej účasti u nás vo väzbe na to všetko, čo sme tu videli? Nezabúdajme, vláda v roku 2008 prebrala krajinu, že mala k dispozícii, bol platný zákon, v ktorom bolo povedané, že tuším 48 tých základných podnikov, ktorých časť má charakter národných monopolov, sa nesmú privatizovať. Čo sa dialo ďalej. Tí všetci, čo tu hovoria, páni z OĽaNO a tak ďalej, kopu tých obrovských nezmyslov, ktoré mne naozaj robia zle na srdce, nepochopiac tieto veci.
Teraz celý problém je, teraz urobím, nebudem ďalej o tom hovoriť. O tom sme pohovorili tisíckrát, povedali sme o tom všetko, čo sme vedeli.
Vznikla kauza Gorila. Kauza Gorila, už vie, a pán Lipšic vie takisto ako ja,veľmi dobre, že v právnom prostredí od začiatku všetci hovorili, že to existuje, že urobí to v spoločnosti veľmi zle, lebo dokumentuje relatívne vierohodne, v spoločnosti čo sa tu naozaj dialo v tom období, ale teda čo s tým? Že jednoducho, čo je to nezákonne získaný dôkaz? Problém. Pán Lipšic, zabudol ste na to, že bolo prijaté rozhodnutie Ústavného súdu, dám vám ho k dispozícii. (Reakcia navrhovateľa.) To som hrozne rád, že ste hovorili, len ono je faktom.
Denník SME hovorí, že "asi" a tak ďalej. Hovorí o tom, že to je nezákonné. Ako budú súdy pracovať s nezákonnými, s nezákonne získanými prostriedkami, dôkazmi? V kontradiktórnom rozhodnutí, ktoré ste vy, konaní, ktoré ste tu zariadili, kde súdy už nemajú povinnosť zisťovať materiálnu pravdu. Nedbanlivo sú predložené dôkazy a čo bude robiť s dôkazmi?
To znamená, všetci, celá časť, ja ktorých poznám právnikov, ktorých si vážim a nemajú so SMER-om ani s nikým nič spoločného, naopak, sú častokrát veľmi kritickí, hovorili o tom, že vznikne obrovsky zložitá situácia, kde jednoducho štát sa dostane veľmi zásadne do dôkaznej, do ťažkej dôkaznej núdze a bude obrovský problém, čo s tým, pretože tlak spoločnosti bude obrovský.
Viete, tu ten paradox toho typu, že teraz zločinný SMER bráni tomu, aby zločinné konanie vlád v rokoch 2002 - 2006, zabráni tomu, aby sa to nedalo nejakým spôsobom vyšetriť a potrestať vinníkov za to. SMER to robí z neznámych dôvodov, odhliadnuc od elementárnej logiky, asi desať rečníkov tu o tom rozprávalo, jak ten SMER chce zabrániť tomu, aby sa nepotrestali vinníci.
Jediné, čo ste, pán Lipšic, mohli zistiť, že naozaj je tu dôkazná múza. Úplne ideálny priestor na to, aby ste politicky začali diskreditovať SMER, že SMER to vyšetriť nechce.
Pani kolegyne, kolegovia, napríklad vo väzbe na povinnosti vlády k vyšetreniu tohto celého mechanizmu, veď my tu máme napríklad OECD, boli aj v hodnotiacej správe OECD a tam sú odporúčania. Už v júni bude pracovná skupina na plenárnom zasadnutí vyhodnocovať správy o plnení odporúčania OECD, že musíme tieto veci aktívne vyšetrovať s osobitným dôrazom na účasť zahraničných investorov. Ku Gorile máme o zahraničných investoroch niečo? Máme a veľmi veľa. Veď kto iný by dával z tých štátnych podnikov tie obrovské provízie tým ľuďom, ktorí to rozdeľovali?
Ďalšia otázka je, teda pomenovávame päť ľudí, ktorí tu sú, pani Bubeníková, neviem čo, Grošaft a kdekto a tak ďalej, mnohých z nich, nikoho z nich som vlastne v živote ani nevidel. Problém je - koho? Komu dávali tie obrovské miliardy? To bolo ich, alebo to niekomu rozdeľovali? Komu to asi mohli rozdeľovať? Komu? Smerákom? Ficovi? Ja neviem komu. Komu dávali tie obrovské miliardy? Jak sa to delilo, vážené panie kolegyne a kolegovia? Kto je teda nositeľom toho, toho obrovského majetku, ktorý bol takýmto spôsobom rozkradnutý? Kto ho má?
Ja mám pocit, že trošku tuším, že kto. Nemôžem hovoriť, lebo viem, že keď nemám dôkazy, tak môžem hovoriť len o indíciách. Mnohí sedia v tejto sále, vážené kolegyne, kolegovia, ale nie na strane SMER-u! (Potlesk.)
V tejto, v tejto situácii, ešte raz, keď máme tu návrh od človeka, ktorý bol principiálne zodpovedný z funkcie za stav zákonnosti v našej krajine, bol povinný robiť opatrenia, zisťovať stav vecí a akonáhle zistil nejaké veci, ktoré, kde sú rizikové, alebo kde hrozia závažné spoločenské škody, má povinnosť konať, pán Lipšic, má povinnosť konať.
Pani Žitňanská, rovnako, štátna tajomníčka, minister financií, nie, je to Ficova kauza, lebo pil Colu, správa sa arogantne a neviem, čo som to tu ešte všetko počul.
Z tých všetkých peňazí, z tej Gorily, v tých neautorizovaných veciach je ešte ďalší drobný problém, že tie materiály sú k dispozícii, ale tvrdí sa veľmi vážne už od samého začiatku, že zistili po istom čase účastníci toho odpočúvania, že sú odpočúvaní, a začali fabulovať, začali vytvárať fabulované konanie. Jak odlíšime, odkedy to je, ako to je?
Akú úlohu asi potom môže mať ten špeciálny prokurátor pod tým obrovským spoločenským tlakom so všetkým a jak to má vyšetrovať? Bude v dôkaznej núdzi. Čo, asi ako to vyzerá, trošku len, trošku zjednodušujem, ale predsa len, zavolá tú pani Bubeníkovú, alebo neviem ktorú, tak tu píšu v Gorile, že ste dostala milión, alebo ja neviem, miliardu, to je jedno, a tuto je pán Haščák a, pán Haščák, povedali ste a dali ste tejto pani milión? A oni povedia, že jasné, dostala som, nie? Asi ťažko.
Stane sa to, alebo čo, pôjdeme do Guantanáma zisťovať, že jak to urobíme? Budeme aké prostriedky používať? Môžme zisťovať - majú dotyčné osoby nejaké finančné účty, pohyby na bankách a podobne? Po piatich rokoch sa skartujú. Čo s tým urobíme? Takže, kolegyne, kolegovia, sú tu zásadné veci.
Fico! Chodí, bol v konšpiračnom byte! Nebol v konšpiračnom byte! Vzápätí sem príde pani Radičová, o ktorej pán Beblavý tancoval takú pao-mao, keď teda aj ja mám trošku použiť takéto termíny nejaké, ktorá povedala: "Však Haščák? Však ten chodí ku mne pravidelne na raňajky." (Smiech v sále.) Kto to nepočul? (Potlesk.) "Haščák chodil ku mne pravidelne."
A teraz ale zásadná otázka u štyroch rečníkov teraz tu bola, že či bol Fico v nejakom byte, alebo nebol. Nepochybne SMER cíti obrovské riziko, lebo v týchto hanebnostiach veľmi výrazne týmto ľuďom pomáhala aj naša drahá mediálna sféra. S veľkou mediálnou sférou a čokoľvek, čo sa dá zneužiť a kde sa dá dať politická objednávka na diskreditáciu SMER-u, a to aj dneska vidím. Dneska sú vážne novinári, ktorých som si aj vážil pred tým, ktorí sú schopní písať o tom, že pán Lipšic sa veľmi radostne, že SMER, Gorila je prerastená SMER-om alebo naopak, neviem. No proste, proste to sú úplne neuveriteľné veci vzhľadom na to, že naozaj, aj dalo by sa žartovať na tú tému, len je to asi nenáležité, lebo naozaj ide o niečo nehorázne.
Pán Lipšic, k tomu, ako vy teda pôsobíte v tom celom, a nechcem byť osobný, ale odpustite mi to, za týchto okolností toto mi nedá, aj ja som taký trošku škodoradostný. Viete, čo je napísané v tom spise? Dovolím si zacitovať z Gorily: "Ak ste Gorilu čítali, zdá sa vám čudné zavádzanie, ako ju bol schopný napríklad minister spravodlivosti Daniel Lipšic - muž, ktorý sám začal vyšetrovanie kupovania poslancov v parlamente, ako sa o ňom hovorí v spise Gorila. Na predvianočnej párty na Úrade vlády v decembri 2010 mi sľúbil, že mi niečo povie ku Gorile, aby som o tom mohol napísať článok. No keď som sa ho v januári 2011, som ho oslovil, povedal mi len, že: "Ak sa informácie, ktoré spis obsahuje, potvrdia, bude to veľmi vážna situácia." Len neskôr, keď sa blížili parlamentné voľby v roku 2012, začal hovoriť o Gorile ako o dôveryhodnej a odôvodnenej akcii SIS."
To nehovorí nikto iný, nie Miro Číž alebo nejaký smerák, toto je Nicholson. No to je na tom, aký vzťah máte ku Gorile a do akej miery je to číre, prázdne a hlúpe politikárčenie a nie skutočné, vecné hľadanie vecí.
Pán Lipšic, ešte raz, vaša základná vina je, že vy ako minister spravodlivosti a podpredseda vlády ste boli principiálne zodpovedný za stav zákonnosti v tejto krajine a za vás, za vášho pôsobenia vo funkcii sa diali tieto obrovské hanebnosti, to obrovské rozkrádanie, pán Lipšic. (Potlesk.)
Takže, kolegyne, kolegovia, SMER je jednoznačne, musíme a budeme rešpektovať stav, ktorý je v parlamente, že máme tu celý rad nezaradených poslancov, kde, samozrejme, čas za týmto pultom je bezplatný, na rozdiel od nevyhnutného konania v kampani, kde si treba kupovať alebo nejakým spôsobom vytvárať priestor pre mediálnu kampaň, tu je zadarmo. Čiže tu budeme naďalej mať ako všetky možné odvolávania ministrov, predsedu vlády, neviem čoho všetkého.
Apelujem, ak sa dá trošku, a chcem tým pádom aj verejnosť možno, keby trošku pomohla tým tlakom, že naozaj tento parlament musí dodržiavať základné pravidlá. Tento parlament musí byť trošku vzorom pre spoločnosť a musí sa aspoň trošku usilovať o dneska už veľmi ťažko stratenú reputáciu. A to jednoducho urobíme tým, že sa správame ako džentlmeni, že rešpektujeme elementárne veci, že ten SMER zatiaľ do tých volieb reprezentuje 43 % ľudí a že páni poslanci, ktorí reprezentujú jedno percento, nula percent alebo niečo podobné, takže sa prispôsobia, svoje konanie tomu a nechajú nás konať a spravovať zmysluplne krajinu v parlamente.
Nech si primeraný čas, a nech je aj trikrát väčší, ako by možno normálne patril, nech si užívajú a nech si urobia také a onaké demonštračné akcie, ale nech to má elementárny prvok džentlmenstva, pán Lipšic, normálneho štandardu, aby sme netrávili hodiny a hodiny nezmyselnými diskusiami a omieľaním starých právd a znevažovali samých seba. Pretože, pán Lipšic, ukazuje sa, že verejnosť už je imúnna voči tomuto typu aktivít. A táto guerillová politika nemá, našťastie, na Slovensku takú reputáciu alebo taký dosah, aby to malo význam.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som iba toľko povedal v danej veci. Je nepochybné, že predmetom našej pozornosti bude aj naďalej to, aby ak sa aspoň niečo dá urobiť v rámci aktivít, ktoré súvisia s Gorilou, ak aspoň trošku sa vytvorí situácia, že sa vymania z dôkaznej núdze vyšetrovatelia aj prokurátori a že budú schopní zmysluplným spôsobom aspoň čiastočne reagovať na ten obrovský tlak verejnosti, ktorý všetci cítime, na to, aby naozaj sme vytvorili stav, že takto masívne porušovanie zákonov musí byť potrestané. V opačnom prípade nepochybne vyplývajú z toho konzekvencie.
Na druhej strane formálne právo má aj ten moment, že aj iné demokracie sa musia vyrovnať tomu, že nie vždy všetko sa podarí vyšetriť. Pri všetkej úcte, o vražde prezidenta v Spojených štátoch alebo švédskeho premiéra, napriek tomu, že všetci pracovali a urobili všetko možné, asi veľa toho neurobili.
A ešte jeden špeciálny citát na záver mi dovoľte pre pána Hlinu, lebo počas jeho vystúpenia som teda mlčal, keďže ma vyzval, že bude hovoriť k veci podľa rokovacieho poriadku, a ušlo mi, pán Hlina, že to cvičenie na klavíri a to všetko ostatné má súvis teda s činnosťou, ale som to pripísal vlastnej obmedzenosti, takže som vás, samozrejme, nechal.
Ale pre nás všetkých ešte na záver jeden taký citát od jedného možno "komunistu": "A pracovať neprestaneme. Museli sme si poradiť so starými nepriateľmi mieru, s biznisom a finančnými monopolmi, so špekulantami, s bezohľadnými bankármi, s triednym napätím, s protifederalistickým vystupovaním regiónov, s kšeftovaním s armádnymi zákazkami. Tieto sily začali vládu Spojených štátov amerických považovať za iba predĺženú ruku svojich záujmov. A my už dnes vieme, že vláda organizovaných peňazí je rovnako tak nebezpečná", pán Hlina, "ako je organizovaná sila davu."
A by ste neverili, že kto je tento "komunista", Franklin Delano Roosevelt povedal to v roku 1936 v Medison Square Garden za prítomnosti desaťtisíc ľudí.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
