Dobrý deň prajem, vážené dámy, páni, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, moji ctení kolegovia predo mnou už to povedali, myslím si, že dosť. A myslím, že celkom závažné veci. Takže ja pokúsim sa zostať nejaký reálny a zostať na poli realít a tak nejak zhrnúť tú celú záležitosť. A tak isto ako pán kolega Šebej, tiež by som to otočil zozadu, lebo myslím si, že to je podstata celej veci.
Pán minister spomenul, že...
Dobrý deň prajem, vážené dámy, páni, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, moji ctení kolegovia predo mnou už to povedali, myslím si, že dosť. A myslím, že celkom závažné veci. Takže ja pokúsim sa zostať nejaký reálny a zostať na poli realít a tak nejak zhrnúť tú celú záležitosť. A tak isto ako pán kolega Šebej, tiež by som to otočil zozadu, lebo myslím si, že to je podstata celej veci.
Pán minister spomenul, že tento zákon vlastne sa zaoberá dvomi kategóriami psov, s čím maximálne ako súhlasím, len práve to je ten problém tohto zákona, že, primárny problém, že biľaguje psov, biľaguje chovateľov. Skrátka takéto rozdelenie psov a chovateľov nesmie a nemôže existovať.
Už keď, aby sme zostali pri tej odbornej téme, keď som zobral ten zoznam plemien, tak hneď prvý pitbull teriér. Hľadal som ďalších podobných psov. Hľadal som tu stafordšírskeho bulteriéra. Taký istý pes, tak isto veľkosťou, tvorbou, tak pri tvorbe plemena sa spolunadievali tie isté plemená. A není tu. Keď idem ďalej, tak isto bandog, stredoázijský ovčiak, ovčiarski psi. Díval som sa, není tu čuvač, slovenské národné plemeno, ale tak isto môžem povedať kuvas a komondor, maďarské národné plemeno. Tak isto tu chýba tibecká doga, chýba tu bernský šalasnícky pes, ktorý je tak isto podobný, tak isto pastiersky pes, chráni územia. Jednoducho vôbec sa nelíšia títo psi.
Každý chovateľ vám povie, že niekomu sa páči čierna farba, niekomu biela, všetko má nejakých 50, 70 kíl a všetci môžu byť nebezpeční. Samozrejme, keď sa naštvú a v záujme obrany teritória, tak samozrejme že zaútočia. Není medzi nimi žiadny rozdiel.
Ale povedzme ako nejaký, tvrdšie príklady, je to americký stafordšírsky teriér. Prečo tu nie je bulteriér? Taký istý teriér, ten výzor je ešte horší, keby som vám tu postavil amstafa a bulteriéra, tak všetci sa zľaknete bulteriéra, a medzitým amstaf je tu, bulteriér nie je. Povahou ten istý. Ja by som si dovolil tvrdiť, že bulík je ešte tvrdšie plemeno, trošku ešte vygumovanejšie a možnosť skratu je oveľa pravdepodobnejšia u bulteriéra ako u amstafa. Tornjak, brazílska fila, tak isto sme tu rozprávali, ale bolo to povedané, že niektoré plemená sú kvázi predispozične vyšľachtené na, ako to bolo povedané, na lov indiánov vôbec. Tak isto neapolský mastin. Veď ten bol šľachtený na hry v cirkuse, tak isto ako útočný pes dral v cirkuse nevinných ľudí. Rodézsky ridžbek. Rodézsky ridžbek, jednoznačne poľovnícke plemeno. Bolo vyšľachtené pôvodne na lov levov a následne v Rodézii chytali s tým, s prepáčením, utečených černochov. A teraz nechcem pejoratívne urážať túto rasu, ale každého utečenca s tými ridžbekmi chovali. A my tu na Slovensku ich chováme. A keď niekto je tvrdé plemeno, tak rodézsky ridžbek je, a nebezpečné, si myslím.
Dobre, je tu kangal, fajn. Kangal je obrovské plemeno, nejakých 70 kíl, ale v Turecku kangal je používaný na psie zápasy medzi sebou, prípadne pustený priamo, čo je odsúdeniahodné jednoznačne. Ale tak isto ako kangal je tu, mali by tu byť aj ostatné plemená, americký buldog, moskovský strážny pes. Vážení, moskovský strážny pes jedna k jednej, či jak sa volá ten s tým, pomôžte mi, moskovský strážny pes a bernardín, jedna k jednej. Laik sa pozrie, nerozozná to, len jeden je moskovský, druhý je bernardín. Tak isto má 80 kíl, tak isto kvázi stráženie, ale není tam žiadny rozdiel. Takže nejak stále mi uniká a unikalo, akým spôsobom boli vybraté tie plemená. A už ani nehovorím o tom, že pracovné plemená ako doberman, ako nemecký ovčiak. A už keď rozprávame o tom, že kto je bližšie vlkovi, tak je tu naše slávne československé plemeno, československý ovčiak, ktorý, keď už nič iné, tak už v 50. rokoch suka nemeckého ovčiaka bola nakrytá s normálnym vlkom, nechaná vonku a z toho horko-ťažko bol vypestovaný slovenský ovčiak, ktorý dodnes je také labilné plemeno, že si ho môže dovoliť fakt len špičkový chovateľ, ktorý je dostatočne trpezlivý na to, aby sa venoval tomu psovi, aby sa socializoval vôbec. Není tu.
Takže mne to, mne to je dosť ako otázne, že prečo práve tento výber plemien. A nehovoriac o tom, že keď som prečítal definíciu nebezpečného psa, tak dovolím si to citovať: "Plemeno, ktoré z dôvodu jeho znakov a vlastností môže pri útoku na človeka alebo útoku na zviera ohroziť vážnym spôsobom". Tak, prosím vás, povedzte mi jedného psa, ktorý nepatrí do tejto definície? Ktorý je ten pes, ktorý keď má minimálne 20, 30 kíl, tak keď zaútočí, lebo otázka je dôvod, prečo zaútočí, ale keď zaútočí takýto pes, každý pes je nebezpečný. Každý pes, hovorím, čo má nad 30 kíl, len je otázka, že na koho. Máme tam, čo ja viem, dvoch 50-kilových psov, ktorí sa len naháňajú, čo sme sa tu rozprávali, je tam nejaké malé decko, jeden, dva, jednoducho môžu ohroziť, že zvalcujú dokonca, veď nemusí ani zahryznúť, ale zvalcujú, a nevidíme tam nebezpečných psov.
Takže zatiaľ je mi to záhadou. A preto si myslím, že vôbec deliť chovateľov a psov na takzvaných nebezpečných a bilokovať ich, ako niekedy robili trestancom a niekedy robili otrokom, ja si myslím, že v roku 2013 je veľmi nedôstojne a najmä na Slovensku by sme to nemali. Nehovoriac o tom, že takéto rozdelenie alebo takýto spôsob už vyskúšali v iných krajinách. Vyskúšali to v Taliansku, Holandsku, Škótsku a nikde nedošlo k nejakej úprave. Dokonca posledné údaje z Dánska, kde sa objavil v roku 2010 veľmi podobný zákon, s veľmi podobným znením dokonca, ale tam to urobili tak, že dávajú tomu zákonu tri roky, po troch rokoch sa prehodnotí, a keď nebude nejaké pozitívum, tak jednoducho sa zruší. Po prvom roku, čo robila výskum alebo štatistiku univerzita v Odense, prišli na to, že počet tých útokov alebo poškodení vôbec sa neznížil, dokonca mierne sa zvýšil. Takže nejaké zvláštne opodstatnenie deliť týchto psov na zvlášť nebezpečných alebo chovaných je dosť nedobré.
Ďalšia časť zákona, paragraf, čo tiež mi nebolo jasné, "držať alebo vodiť psa so sprísneným držaním môže len osoba odborne spôsobilá na ovládanie psa". Osobne si myslím, že kto napíše takú vetu, buď ignoruje, alebo nepozná etológiu psa. Dovolím si to trošku ozrejmiť. Keď to šteňa sa narodí, prvé týždne je malé šteniatko, každému sa páči, hocijaký pes sa z neho akože stane. Ale zhruba v tom veku od toho piateho týždňa a do troch mesiacov, to znamená tých 10 - 12 týždňov, je takzvaná fáza socializácie. Šteňa sa socializuje v rámci vrhu. Tam sa ukáže, že ktorý je dominantný jedinec, ktorý bude dobrý na nejaké iné účely, proste, kto bude submisívna povaha. A keď príde nejaký chovateľ a vyberie si toho psíka, tak podľa toho si vyberá, čo potrebuje, ako submisívneho alebo dominantného. Potom keď ten chovateľ si zoberie toho psa k sebe, nasleduje obdobie, zhruba do tých siedmich, ôsmich mesiacov, normálna socializácia, socializácia smerom k ľuďom. To znamená, že za to obdobie, tri mesiace a nejakých osem, deväť mesiacov, čo zažije ten malý pes, ten dorastajúci pes, podľa toho bude vyzerať alebo chovať sa ako dospelý.
To znamená, že my tým, že zaviažeme niekoho alebo chodiť na cvičák a má nejaký kurz a začal sa venovať psovi rok a vyššie, ale zanedbal to obdobie socializácie, že ten pes nie je zvyknutý na ľudí, nie je zvyknutý, že môže chodiť vonku, nie je zvyknutý, že nebude hrýzť do hocikoho, toto obdobie už je pase, toto obdobie už je za nami. A to závisí od daného človeka, že ako pristupuje k tomu psovi. A to je normálna jednoduchá etológia chovu psa. To netreba k tomu nejakú zvláštnu vysokú školu. A jednoducho ten, kto sa zaoberá psami, to vie.
To znamená, že viazať niekoho, aby robil školu, kurz na ovládanie, to už je trošku v tomto štádiu neskoro. A nehovoriac o tom, že tak isto chcel by som ozrejmiť, že my si neuvedomujeme jednu vec, slovenská chovateľská verejnosť sa viac-menej delí, tak by som povedal, na dve časti. Jedna časť, a tá je tá väčšia, ktorá chová výstavných psov, to znamená, to je hocijaké plemeno z týchto vymenovaných, nechová na prácu, nechová na stráženie, a chová k tomu, k tomu, že môže ísť na výstavu a môže, ako výstava krásy, a ten pes tam musí byť úplne, úplne ako baránok, nesmie štekať alebo nesmie útočiť na cudzích psov. Tam to musí úplne ovládať v rámci výstavy. Takže nemal vôbec žiadnu, spoločné nič so strážením.
A ďalšiu skupinu, samozrejme najmä tých pracovných psov, tak potom chovajú na stráženie, na výkon. Tam už áno, tam treba cvičák, ale to je trošku iné. A teraz v rámci toho zákona my chceme nútiť týchto chovateľov, týchto vystavovateľov, aby sa buď vzdali svojich psov, alebo robili nejaký kurz. Možno, že to neurobia, lebo ja poznám strašne veľa týchto ľudí, a niektorí jednoducho nie sú schopní to urobiť. A teraz sú dve možnosti, buď to zaplatia, a už keď zaplatia, tak ako im to dajú, že budiš, nech to máte.
Ale ten zákon neplní účel, lebo ten človek nebude ovládať to väčšmi, ani menej toho psa, len urobil ten kurz. Jednoducho ten kurz nepotrebuje. A na to nadväzujem. Mám z toho taký dojem, že práve to je buzerácia tých slušných ľudí, ktorí majú chovné stanice s papiermi. Lebo tento zákon nerozpráva o ľuďoch, ktorí majú, nemôžem povedať, že dané plemeno, lebo plemeno je čisté vtedy, keď má pôvod, papier, pôvod, má plemenný pôvod. Má preukaz pôvodu. Akonáhle nemá preukaz pôvodu, nikto si nedovolí povedať, že to je dané plemeno, lebo není evidované. To môže byť, s prepáčením, prekrížené hore, dole, môže sa len podobať na to. A tento zákon na týchto ľudí, a to sú nebezpeční ľudia, na ktorých si nespomína.
Teraz chcel by som ako demonštrovať, aby som to nejak uzavrel, aj nejaký praktický príklad. Rozprávali sme sa o tom, že naposledy sa stali na Slovensku dva prípady, kvôli tomu vlastne ten zákon bol iniciovaný. Prvá bola tá babka. A dokonca dovolím si, teraz nepamätám sa, myslím, že neboli to psy, ale bol jeden pes, a... (Hlas z pléna.) Dobre, psy, ale, a babka nebola babka, ale staršia pani, ktorá sa starala o tých psov. To znamená, že ale tí psi neboli plemenne čistokrvní, takže koniec koncov tento zákon na ten chov sa ani nevzťahuje. To znamená, že keď zoberieme potencionálne, že tento zákon by bol v platnosti už pred pol rokom, tak jednoducho toto nerieši túto fázu. A tak isto posledný prípad, čo si pamätám, to zase boli Košice. V Košiciach čo ušli dvaja psi, kríženci nemeckého ovčiaka, respektíve podobajúci sa na nemeckých ovčiakov. Ale tak isto len ušli, ušli z uzavretého priestoru, proste niekoho zahryzli, ale keby bol zákon, na tých psov tento zákon by tak či tak sa nevzťahoval. Takže neboli by sme vedeli zabrániť tomu, čo sa stalo. Preto hovorím, že tento zákon v takej forme myslím, že nerieši, len zaťažuje normálnych ľudí, ktorí akože chovajú alebo sa snažia.
Nehovoriac o tom, že kto môže vydávať tieto preukazy alebo tieto povolenia na ďalší chov. Mne sa to zdá, že je tu určitý biznis, lebo ja neviem, koľko ľudí je chovateľov, ale to bude niekoľko tisíc. To znamená, niekoľko tisíc ľudí bude musieť urobiť kurz, samozrejme nie zadarmo, niekoľko tisíc ľudí musí, bude musieť zaplatiť nejakú sumu a zatiaľ nie sú na to vyhradené konkrétne organizácie. Niekto sa prihlási, nejaký cvičák. Áno môže, nemôže, to tiež je také dosť otázne.
No a keď pokračujem ďalej, tak isto mi dosť vadí na tom takzvaná tá kontrola. Tu sa píše, že "zamestnanec obce poverený výkonom kontroly", takzvaný kontrolór. Kontrolór, vážení, na jednej strane my chceme od ľudí, ktorí chovajú týchto psov, aby mali výcvik, normálne odbornú skúšku, a nezadefinovali sme, kto môže byť kontrolórom. Aspoň ja to chápem z tohoto zákona. (Vystupujúci sa obracia na predkladateľa.) Ako nevidím to, možno je to tam, ale nevidím. Skrátka, starosta dediny poverí, neviem, Juli nény, že ty tam robíš, budeš kontrolórkou, ideš tam, ideš pozrieť si chovný priestor. Ale kto dokáže ohodnotiť chovný priestor, či je vhodný na držanie daného psa, a nie!? Na jednej strane chceme, na druhej strane nevyžadujeme žiadnu, žiadnu odbornú znalosť. Neviem, možno, že ak je inde. Tak ak je to tak, tak sa ospravedlňujem. Takže tým pádom je to dajme tomu bezpredmetné.
Dobre, tu sú ešte malé drobnosti. Chovať, alebo nechovať v byte. To je také otázne. Každý pes samozrejme má individuálnu potrebu pohybu. Vôbec samotný ten, ten chovný priestor, je to ako na každom, že ako to urobí. Áno, samozrejme, treba to zabezpečiť, ale akým spôsobom neviem.
Zároveň ešte by som pár štatistík, čo som chcel povedať. Že štatistiky ukazujú, že väčšina, drvivá väčšina, viac ako 50 % uhryznutí robia kríženci. Ešte raz zopakujem, podľa toho zákona, ako som sa dočítal, krížencov sa to netýka. Tento zákon sa nevzťahuje na krížencov, jedine na papierových psov. Ak sa vzťahuje, tak potom áno.
A ešte by som sa pozastavil, čo by som chcel. Mám podobný názor ako pán kolega, že pes, ktorý uhryzne alebo nejakým spôsobom poškodí, ale vôbec zaútočí na človeka, bez mihnutia ako musí byť utratený. A to hovorím s veškerou vážnosťou. Možnosť resocializácie psa síce existuje, ale nikdy potom v budúcnosti nedá sa vylúčiť, že sa to opakuje presne kvôli tomu, lebo už keď raz pes sa rozhodne uhryznúť, zahryznúť a zaútočiť na človeka, toto, podvedome to má. Áno, je tu možnosť, ešte raz hovorím, resocializovať, ale tá možnosť, že opakne to, je stále. Je to možno, že kruté. A možno, že veľa ľudí nebude so mnou súhlasiť. Ale z hľadiska ochrany života a zdravia ľudí v tomto prípade nemali by sme vôbec diskutovať. A v zákone by to malo byť striktne zakotvené bez nejakých okolkov, že môže rozhodnúť. Nerozhodne sa, jednoducho sa musí.
No a ešte samozrejme, o praktických veciach sme sa nerozprávali, lebo tento zákon udáva aj nejaké termíny, dokedy to treba stihnúť. Ja si neviem dobre predstaviť, že čo sa stane, keď možnože polovička alebo dve tretiny alebo jedna tretina ľudí, ktorí by spadali pod účinnosť tohto zákona, by neurobili tieto skúšky. Kam dovedú tých psov? Nemáme toľko kynológov, ktorí by boli ochotní a boli by mohli akože zobrať týchto psov k sebe a chovať ich ďalšie obdobie. Jednoducho je to úplne nereálne. Hovorím, toto, kto robil tieto state, nepremyslel. Podľa mňa nemá ani šajnu o tom, že koľko je chovateľov a koľko není.
Takže toto preto akože na záver by som chcel povedať, že tiež by som navrhoval alebo navrhujem, aby tento zákon bol v takejto podobe stiahnutý napriek tomu, že kvitujem, že sa zaoberá problematikou útokov psa na ľudí a proste zabránenia tomu. Je to treba v každom prípade riešiť. A smer riešenia, a to je dosť podstatné, ja si myslím, že netreba to, ísť cez, na chovateľov, cez chovateľov a cez psov. Treba ísť smerom trestnoprávnej zodpovednosti chovateľov. Proste každý musí byť zodpovedný za svojho psa. A ja som si dovolil ako vybrať Trestný zákon. V Trestnom zákone sa spomína pokuta do výšky nejakých 1 500 eur v prípade, ak došlo k trvalému poškodeniu, dokonca k usmrteniu človeka psom, smerom k majiteľovi. Nepíše sa žiadne, že odníma sa sloboda vôbec. Ja si myslím, že treba tento zákon pritvrdiť, to znamená, že či koho pes uhryzie, poškodí alebo usmrtí človeka, musí znášať v celom rozsahu následky toho, hoc aj trestnoprávne, zavretím, odškodnením rodiny, odškodnením poškodeného až do konca života. Skrátka tie tresty musia byť také vysoké, aby tí ľudia boli nútení starať sa o psov, aby zabezpečili, aby nemohlo dôjsť k poškodeniu ľudí.
Ďakujem, že ste ma vypočuli.
Skryt prepis