Videokanál poslanca

Vážený pán predseda, vážené dámy a páni, budem rýchly, nebudem zbytočne rozprávať. Predovšetkým chcem vyjadriť maximálnu podporu tomuto zákonu. Už je na čase, že niekto sa zobudil a predložil takýto návrh, a dúfam, že kolegovia zo SMER-u takisto ho budú podporovať, predovšetkým kvôli tomu, preto som vlastne vystúpil, že myslím si, že tento zákon principiálne súvisí s poľnohospodárstvom. Samozrejme, ako podporí aj ostatné odvetvia a čo sa týka malého podnikania, aj tam sú dobré, ale takýto zákon je potrebný do poľnohospodárstva. A trošku ma mrzí, že nesedí tu pán minister, lebo jednoducho mal by ho aj podporiť a na základe tohto zákona potom začať koncepciu ďalších minimálne päť rokov, sedem rokov, čo je nová SPP a podľa toho pripraviť koncept, aby mladý farmár, vytvorila sa vrstva malých farmárov, malých gazdov, ktorí vedia obrábať pôdu.
Škoda, že tu nie je pán Sulík, problém novodobého poľnohospodárstva je ten, že aj dneska sme to poľnohospodárstvo úplne zrušili. Neexistuje tá vrstva malých poľnohospodárov, roľníkov, ktorí vytvárajú alebo tvarujú krajinu - a to je náš najväčší problém. Zabudli sme na nich.
Sú tu veľké investičné skupiny, sú tu zahraničné skupiny, ktoré skupujú pôdu a robia na niekoľkých desaťtisíc hektároch a jednoducho z hľadiska konkurencieschopnosti, samozrejme, sú oveľa konkurencieschopnejší ako tí malí farmári, ale práve o tom je to, čo som rozprával, že v poľnohospodárstve nemôžeme mať ako prvé kritérium čisto konkurencieschopnosť a že koľko zisku vyrobím na jednom hektári. Všetci vyprávajú o tom, že netreba dať dotácie do poľnohospodárstva. Európska únia dáva 48 % z rozpočtu do poľnohospodárstva a nie kvôli tomu, aby farmári zbohatli, len nikto nerozpráva o tom, o tej práci, čo farmári, malí gazdovia hlavne robia s vidiekom, aby vidiek zostal vidiekom, aby neodchádzali do miest, aby jednoducho vychovali rodiny tam, aby ten kraj, tú krajinu obhospodarovali a presne regióny, tu sme sa rozprávali o skupinách ľudí, o regiónoch, aby to všetko sa udržalo. A to je tá podpora. Nie to, že ja kúpim za päť a predám za šesť a zostane mi na tom jeden, ale proste tie peniaze majú ísť do neekonomických činností a v starých členských krajinách to aj funguje.
My sme, ako sme vstúpili do Európskej únie, prebrali sme zo starých členských krajín tú dravosť v rámci poľnohospodárstva. Áno, dneska, myslím si, že čo sa týka Slovenska, z hľadiska produkcie základných komodít, ako kukurica, repka a základných takýchto, myslím si, že je lídrom, my sme exportná krajina. To nie je pravda, ak tu niekto vypráva, že slovenské potraviny sú len pod 50 percent. To je balamutenie. Je to síce pravda, že slovenské potraviny, ale nie slovenská produkcia. My vo všetkom sme sebestační, dokonca exportní, hádam až na tie svine, ale to je úplne iná záležitosť.
Ale náš najväčší problém je, že nevieme to spracovať. My jednoducho, aj ošípané, poviem vám takúto vec, vyrábame zhruba nie celú polovičku našej potreby na Slovensku a z toho ešte 50 % vyvážame do iných krajín, to znamená, že zhruba, my sme exportérska krajina z hľadiska jatočných ošípaných. My dovážame produkty. Náš najväčší problém je, že chýbajú stredné podniky a, tu musím povedať, takzvaná vertikálna integrácia, kedy ten malý nešťastný farmár nielen vypestuje tú pšenicu, jačmeň, kukuricu, ale bude chovať aj nejakú tú sviňu, nejaký ten dobytok, aj odporazí v sezóne a manželka pôjde to predať a jednoducho takýmto spôsobom sa uzavrie kruh a tie peniaze zostanú uňho. A čo som aj pred chvíľkou povedal, farmár rozmýšľa ináč, malý farmár, a všade, aj na západe takto rozmýšľa. Nerozmýšľa, že mám 10 %, 20-percentný zisk koncom roka, ale poplatím, čo musím poplatiť, poplatím pôžičky za stroje, za farmu, za investície a som rád, že mi vôbec niečo zostane a som prežil tento deň a idem ďalej. Kým investičné skupiny, čo hospodária na niekoľkých desaťtisíc hektároch, povedia, že tento rok zisk 5 %, 10 %, 15 % a keď nie je, tak jednoducho tie časti, ktoré nepotrebujeme, odsekneme. Preto my nemáme vlastne tú živočíšnu výrobu, preto nemáme záhradníctvo. My nemáme spracovateľský priemysel presne kvôli tomu, že sme to zlikvidovali posledných dvadsať rokov. A toto je jedna šanca v poľnohospodárstve dať to naspäť, vytvárať malých gazdov, úplne jednoduchá matematika. Dovolím si tvrdiť, že 30 hektárov uživí jednu rodinu. To znamená, že otca, matku, minimálne dve deti.
Keď zoberieme taký bežný podnik, ktorý hospodári na nejakých 2,5-tisíc hektároch a nerobí živočíšnu ostatnú výrobu, len proste robí, vyrába základné komodity, tam stačí za rok nejakých osem, maximálne desať ľudí, vážení. Keď by som rozdal, rozdal, to ako nechcem povedať rozdal, umožnil by som oficiálny prístup malým farmárom k takejto pôde, čo štát má, takúto pôdu má, tak si zoberte, na 2,5-tisíc hektároch minimálne 80 ľudí dokáže sa uživiť a ešte navyše 80 subjektov, to znamená, že otec s matkou je 160 ľudí, 160 ľuďom dávam prácu. A tu sa rozprávalo, že daňové úľavy. Nedajme poľnohospodárom daňové úľavy, nepotrebujú. Poľnohospodári potrebujú kapitálové zabezpečenie, aby sa mohli dostať k pôžičkám na projekty. Banky s nimi sa ani nerozprávajú, lebo jednoducho nemajú nejaký zvláštny majetok.
A za druhé, nemajú pracovné, pracovné prostriedky a pracovný prostriedok základný v poľnohospodárstve je pôda. Pôda, jednoducho malý farmár, mladý, začínajúci, nedostane sa k pôde, lebo je to zablokované. Už sme tu navrhovali určité systémy, ako ich dostať akože k pôde. Nehovorím, že zobrať ostatným, a teraz ani nechcem miešať nákup alebo predaj pôdy, to je všetko iné café.
Ale jednoducho, kým nebude existovať systém, preto si myslím, že prvý krok, čo tu pán kolega navrhol, je hoden podpory, lebo to je prvý krok vo veľkej skladačke, aby sme sa mohli dostať k tomu, k tomu pomeru, že v poľnohospodárstve tí malí farmári, tá vrstva minimálne dosiahne až tých 40 - 50 % a vtedy si môžeme povedať, že Slovensko má také poľnohospodárstvo, ktoré je udržateľné, funkčné a prežije aj ďalšie, minimálne 50 až 100 rokov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Už to funguje. Dobre. Takže, pán poslanec Sulík, páčilo sa mi vaše vystúpenie, len doteraz stále som si vás vážil ako liberálneho politika a bolo mi tak zaujímavé počúvať, že v tých piatich minútach ohľadom poľnohospodárstva, podpory malých farmárov, čo inak, mimochodom, je správne, že maximálne s vami súhlasím, len problém, že práve ste hovorili voči trhovej ekonomike. Totiž to neobstojí ten fakt, že od 2004, ako ste hovorili, keď sme vstúpili do EÚ, že padá slovenské poľnohospodárstvo. Lenže práve to pôsobí príliš prehnaná liberalizácia trhu v poľnohospodárstve, práve tá trhová ekonomika. Zásadný rozdiel medzi veľkým podnikom a trhovo rozmýšľavým podnikom v poľnohospodárstve a malým farmárom, čo teraz obhajujete, je ten, že podnik na konci roka povie, že chce toľko a toľko zisku, kým malý farmár s rodinou, o kom sa rozprávame, je rád, že zaplatí dane, zaplatí nejaké odvody a na konci ešte nejaké pôžičky a keď nezostane mu nič, ale prežil, už je rád. A to je zásadný rozdiel medzi veľkým podnikom a malým farmárom, resp. malou rodinnou farmou. Takže som rád, že podporujete malých farmárov, len práve poľnohospodárstvo je tá časť, kde treba ustúpiť trošku od tej čiste liberálnej trhovej ekonomiky.

Veľmi rád by som vyvrátil raz a navždy jeden obrovský mýtus, lebo, a je to fatálny omyl a by som poprosil aj do budúcnosti. Skupiny s nízkou kvalifikáciou neriešia, resp. nedokážu riešiť poľnohospodárstvo a opak. Práve to je ten problém, že ľudia s nízkou kvalifikáciou sa dostali do poľnohospodárstva. Keď si zoberieme posledných 20 rokov socializmu, tam natlačili do poľnohospodárstva, zvlášť do živočíšnej výroby, každého, kto pomaly nevedel čítať a písať. A presne tie poklesy počtu, čo ste spomínali, spôsobili to, že ľudia, ktorí nemali kvalifikáciu na dané akože chovateľské, presne preto tie počty zišli sa dole, lebo tie čísla nepustia, skrátka. Na Západe ten farmár odovzdáva skúsenosti z otca na syna a vôbec. A tam sakramentsky si každý rozmyslí, či dokáže to robiť, alebo nedokáže.
Takže ešte raz. Prosím vás, poľnohospodárstvo neberte ako nejaké smetisko ľudí, ktorí tam, akože každý sa môže zamestnať. Obrovský omyl. Práve opak. Čím menšia farma, čím menšia jednotka, tým väčšia kvalifikácia musí byť, aby z toho mála vyťažili čo maximálne efektívne.
Ďakujem.

Ďakujem. Čo sa týka tých, toho slovíčka bezdôvodne. Mohli by sme o tom polemizovať, ale budiš, toto akože beriem. V tejto fáze som akože schopný, ochotný to prijať. Ale čo sa týka tých krížencov, práve to je ten problém, že tento zákon je o psoch, ktoré majú papiere. Proste, ktoré sú plemenné, čistých chovateľov. To znamená, postihuje chovateľov. A práve tých krížencov to nerieši, kde štatistiky ukazujú, že 50 % uhryznutí bolo skrz krížencov. A to je ten závažný problém.
A presne, nepostihuje tento zákon tých ľudí, ktorí nemajú psov s papiermi a jednoducho chovajú, ako chcú. Proste tí ľudia, ktorí chodia na výstavy, chodia na cvičák, tí budú, s prepáčením, buzerovaní, že musia robiť výcvik, jedno s druhým evidovať, bla, bla, bla. Ja nie som proti evidovaniu. Dokonca teraz vstúpi do platnosti zákon, ku koncu roka, že každý pes na Slovensku musí byť čipovaný. Takže tá zodpovednosť chovateľa tam bude jednoznačne, od konca roka každý pes. Síce bude dosť veľký nátlak na dediny, lebo predpokladám, že na poslednú chvíľu tí tzv. tiež chovatelia vyložia plno psov, aby nemuseli za to platiť, ale potom bude poriadok v tomto štáte, lebo každý pes bude čipovaný. Takže ujde pes, zahryzne, uhryzie alebo nejaký problém bude evidovaný, ale nemáme stále nástroj, ako brať na zodpovednosť. Nemáme dostatočný nástroj, ako brať na zodpovednosť majiteľa nezodpovedného. A ja by som videl tento, namiesto tohto zákona pritvrdiť zákon, Trestný zákon za pochybenie alebo za nesprávne držanie psa.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem, vážené dámy, páni, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, moji ctení kolegovia predo mnou už to povedali, myslím si, že dosť. A myslím, že celkom závažné veci. Takže ja pokúsim sa zostať nejaký reálny a zostať na poli realít a tak nejak zhrnúť tú celú záležitosť. A tak isto ako pán kolega Šebej, tiež by som to otočil zozadu, lebo myslím si, že to je podstata celej veci.
Pán minister spomenul, že tento zákon vlastne sa zaoberá dvomi kategóriami psov, s čím maximálne ako súhlasím, len práve to je ten problém tohto zákona, že, primárny problém, že biľaguje psov, biľaguje chovateľov. Skrátka takéto rozdelenie psov a chovateľov nesmie a nemôže existovať.
Už keď, aby sme zostali pri tej odbornej téme, keď som zobral ten zoznam plemien, tak hneď prvý pitbull teriér. Hľadal som ďalších podobných psov. Hľadal som tu stafordšírskeho bulteriéra. Taký istý pes, tak isto veľkosťou, tvorbou, tak pri tvorbe plemena sa spolunadievali tie isté plemená. A není tu. Keď idem ďalej, tak isto bandog, stredoázijský ovčiak, ovčiarski psi. Díval som sa, není tu čuvač, slovenské národné plemeno, ale tak isto môžem povedať kuvas a komondor, maďarské národné plemeno. Tak isto tu chýba tibecká doga, chýba tu bernský šalasnícky pes, ktorý je tak isto podobný, tak isto pastiersky pes, chráni územia. Jednoducho vôbec sa nelíšia títo psi.
Každý chovateľ vám povie, že niekomu sa páči čierna farba, niekomu biela, všetko má nejakých 50, 70 kíl a všetci môžu byť nebezpeční. Samozrejme, keď sa naštvú a v záujme obrany teritória, tak samozrejme že zaútočia. Není medzi nimi žiadny rozdiel.
Ale povedzme ako nejaký, tvrdšie príklady, je to americký stafordšírsky teriér. Prečo tu nie je bulteriér? Taký istý teriér, ten výzor je ešte horší, keby som vám tu postavil amstafa a bulteriéra, tak všetci sa zľaknete bulteriéra, a medzitým amstaf je tu, bulteriér nie je. Povahou ten istý. Ja by som si dovolil tvrdiť, že bulík je ešte tvrdšie plemeno, trošku ešte vygumovanejšie a možnosť skratu je oveľa pravdepodobnejšia u bulteriéra ako u amstafa. Tornjak, brazílska fila, tak isto sme tu rozprávali, ale bolo to povedané, že niektoré plemená sú kvázi predispozične vyšľachtené na, ako to bolo povedané, na lov indiánov vôbec. Tak isto neapolský mastin. Veď ten bol šľachtený na hry v cirkuse, tak isto ako útočný pes dral v cirkuse nevinných ľudí. Rodézsky ridžbek. Rodézsky ridžbek, jednoznačne poľovnícke plemeno. Bolo vyšľachtené pôvodne na lov levov a následne v Rodézii chytali s tým, s prepáčením, utečených černochov. A teraz nechcem pejoratívne urážať túto rasu, ale každého utečenca s tými ridžbekmi chovali. A my tu na Slovensku ich chováme. A keď niekto je tvrdé plemeno, tak rodézsky ridžbek je, a nebezpečné, si myslím.
Dobre, je tu kangal, fajn. Kangal je obrovské plemeno, nejakých 70 kíl, ale v Turecku kangal je používaný na psie zápasy medzi sebou, prípadne pustený priamo, čo je odsúdeniahodné jednoznačne. Ale tak isto ako kangal je tu, mali by tu byť aj ostatné plemená, americký buldog, moskovský strážny pes. Vážení, moskovský strážny pes jedna k jednej, či jak sa volá ten s tým, pomôžte mi, moskovský strážny pes a bernardín, jedna k jednej. Laik sa pozrie, nerozozná to, len jeden je moskovský, druhý je bernardín. Tak isto má 80 kíl, tak isto kvázi stráženie, ale není tam žiadny rozdiel. Takže nejak stále mi uniká a unikalo, akým spôsobom boli vybraté tie plemená. A už ani nehovorím o tom, že pracovné plemená ako doberman, ako nemecký ovčiak. A už keď rozprávame o tom, že kto je bližšie vlkovi, tak je tu naše slávne československé plemeno, československý ovčiak, ktorý, keď už nič iné, tak už v 50. rokoch suka nemeckého ovčiaka bola nakrytá s normálnym vlkom, nechaná vonku a z toho horko-ťažko bol vypestovaný slovenský ovčiak, ktorý dodnes je také labilné plemeno, že si ho môže dovoliť fakt len špičkový chovateľ, ktorý je dostatočne trpezlivý na to, aby sa venoval tomu psovi, aby sa socializoval vôbec. Není tu.
Takže mne to, mne to je dosť ako otázne, že prečo práve tento výber plemien. A nehovoriac o tom, že keď som prečítal definíciu nebezpečného psa, tak dovolím si to citovať: "Plemeno, ktoré z dôvodu jeho znakov a vlastností môže pri útoku na človeka alebo útoku na zviera ohroziť vážnym spôsobom". Tak, prosím vás, povedzte mi jedného psa, ktorý nepatrí do tejto definície? Ktorý je ten pes, ktorý keď má minimálne 20, 30 kíl, tak keď zaútočí, lebo otázka je dôvod, prečo zaútočí, ale keď zaútočí takýto pes, každý pes je nebezpečný. Každý pes, hovorím, čo má nad 30 kíl, len je otázka, že na koho. Máme tam, čo ja viem, dvoch 50-kilových psov, ktorí sa len naháňajú, čo sme sa tu rozprávali, je tam nejaké malé decko, jeden, dva, jednoducho môžu ohroziť, že zvalcujú dokonca, veď nemusí ani zahryznúť, ale zvalcujú, a nevidíme tam nebezpečných psov.
Takže zatiaľ je mi to záhadou. A preto si myslím, že vôbec deliť chovateľov a psov na takzvaných nebezpečných a bilokovať ich, ako niekedy robili trestancom a niekedy robili otrokom, ja si myslím, že v roku 2013 je veľmi nedôstojne a najmä na Slovensku by sme to nemali. Nehovoriac o tom, že takéto rozdelenie alebo takýto spôsob už vyskúšali v iných krajinách. Vyskúšali to v Taliansku, Holandsku, Škótsku a nikde nedošlo k nejakej úprave. Dokonca posledné údaje z Dánska, kde sa objavil v roku 2010 veľmi podobný zákon, s veľmi podobným znením dokonca, ale tam to urobili tak, že dávajú tomu zákonu tri roky, po troch rokoch sa prehodnotí, a keď nebude nejaké pozitívum, tak jednoducho sa zruší. Po prvom roku, čo robila výskum alebo štatistiku univerzita v Odense, prišli na to, že počet tých útokov alebo poškodení vôbec sa neznížil, dokonca mierne sa zvýšil. Takže nejaké zvláštne opodstatnenie deliť týchto psov na zvlášť nebezpečných alebo chovaných je dosť nedobré.
Ďalšia časť zákona, paragraf, čo tiež mi nebolo jasné, "držať alebo vodiť psa so sprísneným držaním môže len osoba odborne spôsobilá na ovládanie psa". Osobne si myslím, že kto napíše takú vetu, buď ignoruje, alebo nepozná etológiu psa. Dovolím si to trošku ozrejmiť. Keď to šteňa sa narodí, prvé týždne je malé šteniatko, každému sa páči, hocijaký pes sa z neho akože stane. Ale zhruba v tom veku od toho piateho týždňa a do troch mesiacov, to znamená tých 10 - 12 týždňov, je takzvaná fáza socializácie. Šteňa sa socializuje v rámci vrhu. Tam sa ukáže, že ktorý je dominantný jedinec, ktorý bude dobrý na nejaké iné účely, proste, kto bude submisívna povaha. A keď príde nejaký chovateľ a vyberie si toho psíka, tak podľa toho si vyberá, čo potrebuje, ako submisívneho alebo dominantného. Potom keď ten chovateľ si zoberie toho psa k sebe, nasleduje obdobie, zhruba do tých siedmich, ôsmich mesiacov, normálna socializácia, socializácia smerom k ľuďom. To znamená, že za to obdobie, tri mesiace a nejakých osem, deväť mesiacov, čo zažije ten malý pes, ten dorastajúci pes, podľa toho bude vyzerať alebo chovať sa ako dospelý.
To znamená, že my tým, že zaviažeme niekoho alebo chodiť na cvičák a má nejaký kurz a začal sa venovať psovi rok a vyššie, ale zanedbal to obdobie socializácie, že ten pes nie je zvyknutý na ľudí, nie je zvyknutý, že môže chodiť vonku, nie je zvyknutý, že nebude hrýzť do hocikoho, toto obdobie už je pase, toto obdobie už je za nami. A to závisí od daného človeka, že ako pristupuje k tomu psovi. A to je normálna jednoduchá etológia chovu psa. To netreba k tomu nejakú zvláštnu vysokú školu. A jednoducho ten, kto sa zaoberá psami, to vie.
To znamená, že viazať niekoho, aby robil školu, kurz na ovládanie, to už je trošku v tomto štádiu neskoro. A nehovoriac o tom, že tak isto chcel by som ozrejmiť, že my si neuvedomujeme jednu vec, slovenská chovateľská verejnosť sa viac-menej delí, tak by som povedal, na dve časti. Jedna časť, a tá je tá väčšia, ktorá chová výstavných psov, to znamená, to je hocijaké plemeno z týchto vymenovaných, nechová na prácu, nechová na stráženie, a chová k tomu, k tomu, že môže ísť na výstavu a môže, ako výstava krásy, a ten pes tam musí byť úplne, úplne ako baránok, nesmie štekať alebo nesmie útočiť na cudzích psov. Tam to musí úplne ovládať v rámci výstavy. Takže nemal vôbec žiadnu, spoločné nič so strážením.
A ďalšiu skupinu, samozrejme najmä tých pracovných psov, tak potom chovajú na stráženie, na výkon. Tam už áno, tam treba cvičák, ale to je trošku iné. A teraz v rámci toho zákona my chceme nútiť týchto chovateľov, týchto vystavovateľov, aby sa buď vzdali svojich psov, alebo robili nejaký kurz. Možno, že to neurobia, lebo ja poznám strašne veľa týchto ľudí, a niektorí jednoducho nie sú schopní to urobiť. A teraz sú dve možnosti, buď to zaplatia, a už keď zaplatia, tak ako im to dajú, že budiš, nech to máte.
Ale ten zákon neplní účel, lebo ten človek nebude ovládať to väčšmi, ani menej toho psa, len urobil ten kurz. Jednoducho ten kurz nepotrebuje. A na to nadväzujem. Mám z toho taký dojem, že práve to je buzerácia tých slušných ľudí, ktorí majú chovné stanice s papiermi. Lebo tento zákon nerozpráva o ľuďoch, ktorí majú, nemôžem povedať, že dané plemeno, lebo plemeno je čisté vtedy, keď má pôvod, papier, pôvod, má plemenný pôvod. Má preukaz pôvodu. Akonáhle nemá preukaz pôvodu, nikto si nedovolí povedať, že to je dané plemeno, lebo není evidované. To môže byť, s prepáčením, prekrížené hore, dole, môže sa len podobať na to. A tento zákon na týchto ľudí, a to sú nebezpeční ľudia, na ktorých si nespomína.
Teraz chcel by som ako demonštrovať, aby som to nejak uzavrel, aj nejaký praktický príklad. Rozprávali sme sa o tom, že naposledy sa stali na Slovensku dva prípady, kvôli tomu vlastne ten zákon bol iniciovaný. Prvá bola tá babka. A dokonca dovolím si, teraz nepamätám sa, myslím, že neboli to psy, ale bol jeden pes, a... (Hlas z pléna.) Dobre, psy, ale, a babka nebola babka, ale staršia pani, ktorá sa starala o tých psov. To znamená, že ale tí psi neboli plemenne čistokrvní, takže koniec koncov tento zákon na ten chov sa ani nevzťahuje. To znamená, že keď zoberieme potencionálne, že tento zákon by bol v platnosti už pred pol rokom, tak jednoducho toto nerieši túto fázu. A tak isto posledný prípad, čo si pamätám, to zase boli Košice. V Košiciach čo ušli dvaja psi, kríženci nemeckého ovčiaka, respektíve podobajúci sa na nemeckých ovčiakov. Ale tak isto len ušli, ušli z uzavretého priestoru, proste niekoho zahryzli, ale keby bol zákon, na tých psov tento zákon by tak či tak sa nevzťahoval. Takže neboli by sme vedeli zabrániť tomu, čo sa stalo. Preto hovorím, že tento zákon v takej forme myslím, že nerieši, len zaťažuje normálnych ľudí, ktorí akože chovajú alebo sa snažia.
Nehovoriac o tom, že kto môže vydávať tieto preukazy alebo tieto povolenia na ďalší chov. Mne sa to zdá, že je tu určitý biznis, lebo ja neviem, koľko ľudí je chovateľov, ale to bude niekoľko tisíc. To znamená, niekoľko tisíc ľudí bude musieť urobiť kurz, samozrejme nie zadarmo, niekoľko tisíc ľudí musí, bude musieť zaplatiť nejakú sumu a zatiaľ nie sú na to vyhradené konkrétne organizácie. Niekto sa prihlási, nejaký cvičák. Áno môže, nemôže, to tiež je také dosť otázne.
No a keď pokračujem ďalej, tak isto mi dosť vadí na tom takzvaná tá kontrola. Tu sa píše, že "zamestnanec obce poverený výkonom kontroly", takzvaný kontrolór. Kontrolór, vážení, na jednej strane my chceme od ľudí, ktorí chovajú týchto psov, aby mali výcvik, normálne odbornú skúšku, a nezadefinovali sme, kto môže byť kontrolórom. Aspoň ja to chápem z tohoto zákona. (Vystupujúci sa obracia na predkladateľa.) Ako nevidím to, možno je to tam, ale nevidím. Skrátka, starosta dediny poverí, neviem, Juli nény, že ty tam robíš, budeš kontrolórkou, ideš tam, ideš pozrieť si chovný priestor. Ale kto dokáže ohodnotiť chovný priestor, či je vhodný na držanie daného psa, a nie!? Na jednej strane chceme, na druhej strane nevyžadujeme žiadnu, žiadnu odbornú znalosť. Neviem, možno, že ak je inde. Tak ak je to tak, tak sa ospravedlňujem. Takže tým pádom je to dajme tomu bezpredmetné.
Dobre, tu sú ešte malé drobnosti. Chovať, alebo nechovať v byte. To je také otázne. Každý pes samozrejme má individuálnu potrebu pohybu. Vôbec samotný ten, ten chovný priestor, je to ako na každom, že ako to urobí. Áno, samozrejme, treba to zabezpečiť, ale akým spôsobom neviem.
Zároveň ešte by som pár štatistík, čo som chcel povedať. Že štatistiky ukazujú, že väčšina, drvivá väčšina, viac ako 50 % uhryznutí robia kríženci. Ešte raz zopakujem, podľa toho zákona, ako som sa dočítal, krížencov sa to netýka. Tento zákon sa nevzťahuje na krížencov, jedine na papierových psov. Ak sa vzťahuje, tak potom áno.
A ešte by som sa pozastavil, čo by som chcel. Mám podobný názor ako pán kolega, že pes, ktorý uhryzne alebo nejakým spôsobom poškodí, ale vôbec zaútočí na človeka, bez mihnutia ako musí byť utratený. A to hovorím s veškerou vážnosťou. Možnosť resocializácie psa síce existuje, ale nikdy potom v budúcnosti nedá sa vylúčiť, že sa to opakuje presne kvôli tomu, lebo už keď raz pes sa rozhodne uhryznúť, zahryznúť a zaútočiť na človeka, toto, podvedome to má. Áno, je tu možnosť, ešte raz hovorím, resocializovať, ale tá možnosť, že opakne to, je stále. Je to možno, že kruté. A možno, že veľa ľudí nebude so mnou súhlasiť. Ale z hľadiska ochrany života a zdravia ľudí v tomto prípade nemali by sme vôbec diskutovať. A v zákone by to malo byť striktne zakotvené bez nejakých okolkov, že môže rozhodnúť. Nerozhodne sa, jednoducho sa musí.
No a ešte samozrejme, o praktických veciach sme sa nerozprávali, lebo tento zákon udáva aj nejaké termíny, dokedy to treba stihnúť. Ja si neviem dobre predstaviť, že čo sa stane, keď možnože polovička alebo dve tretiny alebo jedna tretina ľudí, ktorí by spadali pod účinnosť tohto zákona, by neurobili tieto skúšky. Kam dovedú tých psov? Nemáme toľko kynológov, ktorí by boli ochotní a boli by mohli akože zobrať týchto psov k sebe a chovať ich ďalšie obdobie. Jednoducho je to úplne nereálne. Hovorím, toto, kto robil tieto state, nepremyslel. Podľa mňa nemá ani šajnu o tom, že koľko je chovateľov a koľko není.
Takže toto preto akože na záver by som chcel povedať, že tiež by som navrhoval alebo navrhujem, aby tento zákon bol v takejto podobe stiahnutý napriek tomu, že kvitujem, že sa zaoberá problematikou útokov psa na ľudí a proste zabránenia tomu. Je to treba v každom prípade riešiť. A smer riešenia, a to je dosť podstatné, ja si myslím, že netreba to, ísť cez, na chovateľov, cez chovateľov a cez psov. Treba ísť smerom trestnoprávnej zodpovednosti chovateľov. Proste každý musí byť zodpovedný za svojho psa. A ja som si dovolil ako vybrať Trestný zákon. V Trestnom zákone sa spomína pokuta do výšky nejakých 1 500 eur v prípade, ak došlo k trvalému poškodeniu, dokonca k usmrteniu človeka psom, smerom k majiteľovi. Nepíše sa žiadne, že odníma sa sloboda vôbec. Ja si myslím, že treba tento zákon pritvrdiť, to znamená, že či koho pes uhryzie, poškodí alebo usmrtí človeka, musí znášať v celom rozsahu následky toho, hoc aj trestnoprávne, zavretím, odškodnením rodiny, odškodnením poškodeného až do konca života. Skrátka tie tresty musia byť také vysoké, aby tí ľudia boli nútení starať sa o psov, aby zabezpečili, aby nemohlo dôjsť k poškodeniu ľudí.
Ďakujem, že ste ma vypočuli.

Tak chcel by som ubezpečiť pána poslanca Hlinu, že ako musím povedať, že to je pozitívum tohto opatrenia, že červená nafta už by sa nemala kontrolovať cez farbu, prečo sa vlastne volala červená nafta, ale skrátka našiel sa, to zase musím povedať, že je to pravda, úplne jednoduchý systém vyplatenia podpory. Myslím, že najväčší problém bol aj onoho času, že obrovské sumy zhltli financie na kontrolu, čo sa týka colníkmi, a dalo sa to aj jednoduchšie vyriešiť, tak teraz ako by to malo byť v poriadku.
No a k pánu poslancovi Feckovi, hmmm (zasmiatie sa rečníka), kto dokáže kúpiť, ešte raz, mnohomiliónové auto len čisto z poľnohospodárstva, to nemá z poľnohospodárstva, povedzme si to na rovinu.
Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Vážené dámy a páni, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán poslanec, som mimoriadne rád, že mám takých silných oponentov, takže bude to debata, myslím, na odbornej úrovni.
Takže čo sa týka samotného zákona. Asi pred mesiacom, keď bol rozhovor o rozpočte, som sa vyjadril, že čo sa týka, červená nafta je úžasný nápad, že treba dať akože naspäť, a dneska tiež hovorím, že samotný nápad, že podporiť červenú naftu je jednička s hviezdičkou. Problém len vidím v tom, že celý systém rozdeľovania alebo finančného objemu, by som povedal, vykonanie tohto nápadu a realizácia, žiaľ, musím povedať, že je medzi trojkou a štvorkou. A to trošku ma to mrzí. Mrzí ma kvôli tomu, lebo má to priamy dopad na rozpočet. Rozprávame sa zhruba o 10 mil. eur. A ak tento zákon prejde v takej forme, som presvedčený, že minie sa účinku. Úplne sa minie účinku, proste rozdiel je 10 mil., nikto nebude spokojný a nepomôže ani poľnohospodárom. A to by som aj konkrétne vysvetlil, že prečo.
Teraz nechcem o tom rozprávať, že červená nafta je vynegociovaná v roku, keď sme vstúpili do EÚ, aj to som už hovoril minule, že je to viac-menej taká tichá, tichý kompenzačný nástroj za daň z pôdy, čo v starých členských krajinách neexistuje. Takže poľnohospodári viac-menej tie prvé roky po vstupe do Európskej únie ani nefrflali, že existuje daň z pôdy, ale proste tá červená nafta, brali tak, že 1 : 1. Potom sa došlo k zníženiu na polovičku, potom na štvrtinu, potom na nulu a teraz sa to vrátilo, ako som povedal, je to strašne pozitívne, ale cítim tam stále trošku taký politický populizmus, čo ma trošku tak mrzí.
Takže poďme konkrétne na vec. Rozprávame sa o číslach. Takže § 3: "Platobná agentúra poskytne dotácie v sume 0,153 eur pre minerálneho oleja, a to najviac do množstva 25,45."
Ešte trochu by som sa pozastavil, že táto problematika má dve roviny. Prvá rovina je objem financií, dotácií a tam, myslím si, že škoda, že tu nesedí pán minister financií, napriek tomu, že pred mesiacom a pol tak úsmevne sa vyjadril, že posnaží sa urobiť maximálne, aby táto suma bola vyššia, ako to vidím, jak úsmev zostal úsmevom, sľuby sľubmi. Takže ja chápem, že problém, nechceme to rozdeliť, tak ale pre znázornenie: 0,15 eura na liter, to je zhruba, keď prerátam na hektáre, samozrejme, to vychádza zhruba na 4 hektáre podpory na, či 4 eurá na hektár. Pre znázornenie: 4 eurá, to je nejak 3 litre nafty. A ešte raz pre znázornenie: 1 hektár, keď poľnohospodári to spracúvavajú, spotrebujú zhruba 100 litrov plus-mínus, nechytajte ma, prosím vás, za slovíčka, 100 litrov nafty. Z tých 100 litrov my ich podporíme zhruba 3 eurami, či 3 litrami, čo je dosť akože mizivé.
A čo je ešte horšie, tie pomery. Všetci vieme, že SAPS ako dotácia na plochu je na úrovni zhruba 170 eur a my dávame zhruba na hektár 4 eurá. Stále si myslím, že to je pomaly ako taký výsmech alebo ešte raz strela do neurčita.
Takže tu by som si dovolil navrhnúť prvú zmenu, a to v § 3 bod 1: vypúšťa sa "v sume 0,153 eura na liter minerálneho oleja" a nahrádza sa sumou "minimálne 0,3 eur na liter minerálneho oleja". Tak bol by som rád, keby sa to nejako zvýšilo. A už sme pri 8 eurách na hektár, keď robíme takú malú matematiku.
Následne je tu bod a), kde sa určuje na 20, maximálne výška spotreby nafty na 20,45 litra na hektár poľnohospodárskej pôdy. Ako som hovoril pred chvíľou, na hektár obrobenia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodár potrebuje plus-mínus 100 litrov. Takže ja by som privítal, keby sme akceptovali aspoň, že podporme celú výrobu alebo celý výrobný proces v rámci pôdy. Takže toto súvisí s mojím ďalším návrhom, kde navrhujem v § bod 3 písmeno, či bod 1 písm. a): vypúšťa sa "25,45 litra na hektár poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej žiadateľom" a nahrádza sa "na úroveň 100 litrov na hektár poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej žiadateľom".
No, a dostali sme sa k bodu, vlastne bod B: 54,30 litra, veľká dobytčia jednotka, tzv. VDJ-čko, to je určité absolútne číslo, nebudem teraz ako zhruba vysvetľovať. Základ by som povedal, že na chov jedného VDJ, to je jedno, či teraz dobytok, to znamená krava, sviňa, hydina, tam sú rôzne rozpočty, zhruba treba jeden hektár poľnohospodárskej pôdy a to sa dá takýmto spôsobom chovať. Takže keď prerátam toto množstvo, vychádza zhruba 8 eur na jedno VDJ.
Pre zaujímavosť, rozprávali sme sa o tom, že toho roku Európska únia nám strihla VDJ-čka, skrátka, poľnohospodári nedostávajú. Hodnota jedného VDJ na tento rok, resp. v celom období SPP by mala byť alebo bola suma na úrovni 140 eur. Takže ten pomer 8 eur a 140 eur takisto je trošku také smiešne. A takisto by som rád zdôraznil, že 8 eur je zhruba kŕmna dávka pre jednu kravu na tri dni. To znamená, že s tými 8 eurami potrebuje vlastne nakŕmenie jednej kravy zhruba tri dni z tých zhruba 365 dní.
Takže tu som si tiež dovolil navrhnúť zvýšenie, a to v znení, že v § 3 bod 1 písm. b) sa vypúšťa "54,30 l/veľká dobytčia jednotka" a nahrádza sa "200 l/veľká dobytčia jednotka".
Zároveň som si toho vedomý, že je tu malá šanca, aby tieto tri opatrenia prešli, predovšetkým to by bolo treba súhlas pána ministra financií, aby ten objem 10 mil. sa zvýšil. A zase ešte na porovnanie. Začali, poľnohospodári začali objemom na tzv. červenú naftu akože podpory zhruba 40 mil. eur, to bolo pred 6-7 rokmi, v súčasnosti, ešte raz hovorím, kvitujem snahu dať, ale je to stále len 10 mil. eur.
Takže keď aj som pragmatický a vychádzal by som zo skúseností, resp. možností, ako rozdeliť tých 10 mil. eur, a to považujem za ďalšie trošku nešťastie, ten spôsob rozdelenia. Keby sme aspoň tie desatiny dotovali alebo podporili len živočíšnu výrobu, už by to hneď vyzeralo trošku ináč a tá suma by bola na úrovni minimálne 30-35 eur na jednu veľkú dobytčiu jednotku. To už je trošku porovnateľné tomu, čo Európska únia nám dáva, resp. máme možnosť... (Kýchnutie v sále a reakcia rečníka.) Na zdravie. ... máme možnosť podporiť dojnice na úrovni 63 eur. Takže 63 a 30 eur, už by to mohlo byť také niečo, že, áno, to už je trošku citeľné, aby sme mohli úplne jasne deklarovať, že, áno, táto vláda, ministerstvo pôdohospodárstva, chce podporiť živočíšnu výboru. Lebo neni tajomstvom, že aj napriek tomu, že bolo možno storočné katastrofálne sucho v roku 2012, ale čo sa týka komodít na ornej pôde, myslím, kukurica, obilie, pšenica, plus-mínus vyšlo. Poľnohospodári, ktorí nemali živočíšnu výrobu. resp. sady a iné, mali len poľnohospodársku pôdu, tak aj napriek tomu ťažkému roku nie sú v strate. Lebo jednoducho tie ceny komodít tak sa zvýšili a zvýšené ceny komodít zase, samozrejme, len postihli živočíšnu výboru, lebo tam sa zarátavajú ceny trhové, takže zvýšili sa vstupy, zvýšil sa náklad na kŕmny deň, na kŕmne dávky. Takže keby táto podpora bola orientovaná smerom k živočíšnej výrobe a nerozdeľoval by sa tak zhruba že 9 mil. eur na ornú pôdu a zhruba milión eur na VDJ-čka, čo je na úrovni nejakých 250-270-tisíc, na Slovensku teraz tiež nemám úplne v hlave toto číslo. Ale keby sa sústredila pomoc len na živočíšnu výrobu, to by som vedel v plnej miere aspoň podporiť tento zákon.
Takže dovolil som si preto navrhnúť bod 4 a tu som trošku nakombinoval, že keby predsa len pán minister financií uvoľnil ešte ďalších 10 mil. eur, to by bolo 20, tak by sme vedeli úplne vážne a silne podporiť živočíšnu výrobu, chov hovädzieho dobytka, chov ostatných zvierat.
Takže v § 3 bod 1 písm. a) vypúšťa sa "24,45 l/ha poľnohospodárskej pôdy obhospodarovanej žiadateľom", následne sa písmeno b) zmení, vypúšťa sa "54,30 l/veľká dobytčia jednotka v chove žiadateľa" a nahrádza sa "580 l/veľká dobytčia jednotka v chove žiadateľa".
Myslím, že to by bola celkom slušná a dôstojná pomoc oproti tomu, že toho roku padli tzv. VDJ-čka.
No a zároveň ešte jednu myšlienku. Nejak som zameškal sa prihlásiť do rozpravy v predošlom bode, ale jednoducho mi nedá povedať si zásadnú vec, tak využijem, zneužijem túto situáciu a jednu takú zásadnú myšlienku. Že myslím si, že bolo tu spomínané Maďarsko, čo sa týka ochrany pôdy. Myslím, že veľmi dobrý príklad. A nehovoriac o tom, že naša strana má afinitu k tej časti, ale myslím si, že najlepšie alebo najviac prepracovaný politický systém je vo Francúzsku, kde fakt chráni malých výrobcov, domácich výrobcov. Som o tom presvedčený, že myšlienka alebo doktrína nakupovať pôdu domácimi poľnohospodármi proste počas 20 rokov, to bola jedna z tých scestných myšlienok. Žiadny poctivý poľnohospodár, ktorý obrába pôdu, popritom ešte chová nejaký dobytok, nemá finančné zdroje na to, aby skupoval ornú pôdu. Finančné zdroje majú veľké investičné skupiny, či už domáce, alebo zahraničné, alebo špekulanti a to, hovorím, nechcem nikoho urážať. Ale klasický poľnohospodár, ktorý žije len z poľnohospodárskej prvovýroby, jednoducho nemá na to. A tu, hovorím, je príklad vlastne Francúzska, lebo keby aj na to mal, zoberie hocijaký úver, ale voľné peniaze vloží do poľnohospodárskej pôdy, nezostanú mu peniaze na investíciu do inovácií. Jediný alebo zázračný, by som povedal, zázračný liek cudzích cudzincov, Dánov, tých, ktorí prišli na Slovensko, že investujú, vážení. Oni, keď príde nová technológia, sú schopní v priebehu troch až piatich rokov vyhodiť technológiu, ktorú namontovali vtedy. Tak povedzme si alebo pozrime sa na našich poľnohospodárov, či už družstevníkov a súkromne hospodáriacich roľníkov, pracujú starými strojmi, starými technológiami. Jednoducho nedokážeme uspieť v tej konkurencii dnešného sveta, kedy technológie, vyslovene veľkochovy, či už dobytok, svine, hydina, to je jedno, ide na kvalitu a efektivitu technológií. A akonáhle niekto z poľnohospodárov začne kupovať pôdu alebo zainvestuje do kúpy pôdy, nezostanú mu peniaze na investície, nedokáže to uhrádzať. Ale Francúzi na to prišli. Tam tiež 80 % poľnohospodárov, ale malých farmárov, farmárči na prenajatej pôde. Tam existuje štátna doktrína, štátny systém na báze regiónov, samozrejme, prizvané sú aj komory, ktoré jako rozhodujú o tom, že kto môže hospodáriť na pôde a v danom regióne, čo aká je priorita. A to treba rozdeliť, hospodárenie na pôde a vlastníctvo k pôde. Tam tento systém jednoducho vlastníctvo neobmedzuje, tam tá pôda sa môže kupovať a predávať ľubovoľne a nesúvisí to obhospodarovaním. Dokonca idú aj na tú úroveň, že v daných lokalitách je určená najvyššia a najnižšia úroveň prenájmu pôdy, aby nemohlo špekulatívnym spôsobom dôjsť k tomu, že nejakého malého farmára vysáčkujú alebo zoberú mu akože prácu.
A musím povedať, že minulý rok maďarská vláda napriek tomu, že mám určité obavy o správnosti o politike, čo sa týka poľnohospodárskej politiky, tento systém prevzala a previedla. A to je jediný možný nástroj v boji za to, aby zahraniční investori neskúpili, hoc aj skúpia, alebo nezneužívali slovenskú poľnohospodársku pôdu. A rád by som doporučil, alebo myslím si, že táto by mala byť cesta. To, že teraz nútiť alebo podporovať poľnohospodára, že kupujte si pôdu, to si kopeme vlastnú jamu. Respektíve hovorím, kupovať si môžu takí, čo majú peniaze, ale nevyrobené z poľnohospodárstva, prípadne česť výnimkám.
Takže, vážený pán minister, pán kolega, ďakujem, že ste ma vypočuli.

No, už funguje. Ďakujem. Tak, čo sa týka tej červenej nafty, ja chápem stále, že každý minister financií sa snaží zachrániť pre seba najviac peňazí alebo vydať najmenej peňazí, čo je to možné. Ale už keď chceme konkretizovať, hovorím, na polovičku najprv znížili to ministri za SMER, samozrejme, potom náš minister financií tiež nebol nejaký štedrý smerom ku nám. Tú tretiu verziu som už aj povedal, čo sa týka, ja považujem súčasnú červenú naftu skôr za populistické, ako efektívne.
A k pánovi poslancovi Galkovi. Nešťastné, nešťastný pojem naliať, naliať peniaze. Tu ja som sa snažil akože v tej prednáške alebo vystúpení povedať to, že tie peniaze boli v rámci negociácie prisľúbené. To znamená, že tie peniaze boli určené na to, aby sme sa dostali na úroveň. Skrátka, nejaký proces. Kto si povedal, že ponechá si živočíšnu výrobu vôbec, tak začal nejakú transformáciu. A tie peniaze boli odobraté posledné dva-tri roky, keď tá transformácia ešte není dokončená. To znamená, že keď nakúpila sa technológia, nikto to nedokázal nakúpiť z vrecka. Každý bral úvery. To znamená, prvé dva-tri roky to fungovalo, lebo tie peniaze došli, a práve tie úvery treba platiť aj teraz, posledné dva-tri roky. Takže není o naliatí. To je ako keby futbalový západ, v 70. minúte poviete, že, no tak teraz dobre, tak dvaja idú preč od súpera a hráme ďalej - a to som sa snažil povedať.
Ďakujem.

Dobrý deň. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, ja by som sa chcel venovať, resp. rád by som upriamil vašu pozornosť k jednej veci v rámci rozpočtu, všeobecne o rozpočte veľa sa nahovorilo a ešte sa veľa nahovorí, predpokladám, aj budú celkom slušné hádky. Ale ja budem sa venovať tomu, čo myslím, že rozumiem, a to je pôdohospodárstvo.
Pomaly tridsať rokov venujem sa pôdohospodárstvu a myslím si, že celkom sa v tom vyznám. A absolvoval som od najnižších úrovní až po najvyššie všeličo, ale jednu vec som nechápal po celý čas, že ako je možná diskrepancia medzi vyjadreniami každej vlády, resp. činmi každej vlády. A teraz musím povedať, že najmä súčasnej vlády, že na jednej strane hovorí sa o kritickom stave v poľnohospodárstve, o nutnosti podpory pôdohospodárstva a na druhej strane to vôbec sa neodzrkadľuje, a najmä na rozpočte.
Keď som otvoril rozpočet, pozrel som si kapitolu pôdohospodárstvo, a keď som si všimol tam jedinú položku takú relevantnú, to je štátna pomoc vo výške 10 mil. eur, tak jednoducho som nepochopil. Nepochopil, jak je možné, že pred pol rokom tu úplne v raketovej rýchlosti schvaľujeme zákon o ochrane alebo o pomoci poľnohospodárom v suchu, čo je chváliteľná vec. A vtedy som sa aj vyjadril, že klobúk dole pred ministrom pôdohospodárstva, takisto pred ministrom financií, ktorý pochopil, že pôdohospodárom treba trošku pomôcť. No ale keď som prečítal ten návrh zákona, tak tiež ma trošku tak zarmútil, lebo ten zákon bol úplne bezzubý. A výsledok aj vidíme, že napriek tomu, že je pomaly storočné sucho, podľa toho takto rýchlo schváleného zákona 35 subjektov malo vážny problém z toho, takže myslím, že není to bohviečo. Ale na druhej strane hovorím, že žiadne finančné možnosti neexistujú pre poľnohospodárov.
A jednu vec som po čase pochopil, a preto som vlastne aj tu, že tu nejde o to, že niekto nechce. Nejde o to, že hádame sa o peniazoch, ale ja som o tom presvedčený, ide o to, že málokto chápe poľnohospodárov a málokto chápe systém, za akých musia oni pracovať, za akých ťažkostí. Tak som si povedal, že dneska využijem túto možnosť z tohto miesta, posnažím sa vysvetliť posledných sedem rokov, resp. zložitý systém dotácií a peňazí v poľnohospodárstve. A na záver, keď sa mi to podarí, tak apelujem na pána ministra, že keď ho trošku presvedčím, tak budem žiadať nejaké navýšenie určitej pomoci.
Takže rád by som išiel trošku dozadu a je to rok 2007. To iste viete, že poľnohospodárstvo sa financuje v sedemročných cykloch. Prvý cyklus bol 2007 - 2013. A ide teraz tzv. nová spoločná poľnohospodárska politika od roku 2014 - 2020.
Roky 2005, 2006 boli o takzvaných negociáciách. Išlo o vyjednávanie podmienok pre poľnohospodárstvo na ďalších sedem rokov. Čiže aké dotačné tituly vlastne budú mať nárok na čo a z akých peňazí budú žiť. Nikto nemal vtedy skúsenosti s poľnohospodárstvom, takže povedzme si na rovinu, že Európska komisia robila s nami, čo viac-menej chcela. A jeden známy, keď mi tak povedal, že keď prišli naši páni z vyjednávania a povedali, že aké podmienky pre Slovensko vyjednali, tak povedali, že keby to bolo v západných krajinách, tak ich vyženú čiapkami naspäť. No ale stalo sa, čo sa stalo, jednoducho boli určité pravidlá podľa toho, z čoho by peniaze mali tiecť do poľnohospodárstva.
A tu je ten podstatný moment, že, isteže, staré členské štáty na čele s Európskou komisiou nedopriali nám alebo nemali ani najmenšiu šancu dopriať nám také finančné možnosti, aby sme ich prerástli. Ony nás tlačili do minimálnych možných financií, aby sme nie že dotiahli na nich, ale nejakým spôsobom prežili, aby sme fungovali. Takže to, čo bolo vynegociované, tie finančné podmienky, boli, myslím si, že minimálne pre slovenské poľnohospodárstvo. Cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky aj vtedy, aj teraz bolo to, že aby každý poľnohospodár v rámci Európy mal zhruba podobnú štartovaciu čiaru, aby mohli produkovať zhruba na rovnakej úrovni, aby ten konkurenčný boj bol ako tak zachovaný.
Takže ak financovanie, tzv. prechodné obdobie, vlastne tých sedem rokov, čo bolo minule, ako to, čo skončíme na druhý rok, bolo o tom, že náš systém poľnohospodárstva aby sa dotiahol doslova na systém západnej úrovne, aby sme boli v roku 2014 už konkurencieschopní, keď nastúpi nová spoločná poľnohospodárska politika.
Pre poľnohospodárov tam boli dve základné veličiny. Ináč sa to financuje z prvého a druhého piliera, ale v rámci týchto dvoch pilierov, čo bolo podstatné, to bola tzv. platba na plochu, tzv. SAPS. A ešte vypichnem tzv. VDJ-čka, čo ste iste o tom počuli, to sú veľké dobytčie jednotky, a zároveň tam sú nejaké maličkosti, ako červená nafta, o(pri) čom tiež by som sa chcel chvíľku pozastaviť.
Takže princíp SAPS-u, platby na plochy, bol ten, aby každý poľnohospodár, kto sa venuje poľnohospodárstvu, mal určité istoty v rámci produkcie, že nepríde, nemusí začať z nuly, alebo nejaké garancie o tom, že keď sa venuje pôde, tak nejaké peniaze mu tečú. A to je ten systém, že Európska únia povedala, že niektoré peniaze dodá a zvyšné peniaze musí dodať štát, alebo ako vtedy sa vynegociovalo, že, áno, doplatíme zvyšné peniaze do určitej úrovne. A ten systém bol taký, že začalo sa na úrovni, sa mi zdá, 50 : 50 a každým rokom peniaze z Európskej únie sa zvýšili o 10 %, takže peniaze zo štátneho rozpočtu sa znížili, čo je ako v prospech nás. To zatiaľ musím povedať, že celkom to ide, celkom to funguje.
Ale avšak čo nefunguje, a to je podstatné, čo je vlastne kameň úrazu aj v súčasnosti, sú tzv. VDJ-čka. A musím povedať, že vtedy bola vláda vedená SMER-om, teraz takisto ako pri moci, a jednotlivé platby si vysvetľovali celkom ako svojsky, po svojom. Keď zoberieme, že celý balík peňazí smerom do toho SAPS-u, do tej plochy, bolo zhruba tých 330 mil. eur, z toho polovičku zaplatí v prvom roku Európska únia a druhú polovičku tých 150-160 mil. mohol byť doplatený zo štátneho rozpočtu, a to je podstatné, že to sú tzv. doplatky na plochu, doplatky na pôdu. Takže každý poľnohospodár, ktorý ako mal aj hektár pôdy minimálne, dostal peniaze z Európskej únie, čo každého tešilo. Predtým nebolo. Plus ešte štát mal doplatiť do tej výšky vynegociovanej.
Popri tom, a teraz sa dostaneme k ďalšej veci, boli tie VDJ-čka takzvané, ktoré mali za úkol podporiť živočíšnu výrobu, a to bolo zhruba v balíku nejakých 57 až 60 mil. Lenže, a to bolo zaujímavé šetrenie, do tých doplatkov, nakoľko výška tých doplatkov v balíku bola dostatočne veľká, terajší ministri zaradili aj tzv. VDJ-čka. Takže napriek tomu, že by slovenský poľnohospodár mohol dostať tých 150 plus 60, jednoducho dostal tých 150, na 60 sa zabudlo, lebo v rámci toho balíka jednoducho sa zmestilo. Z hľadiska štátneho rozpočtu bolo to veľmi jednoduché, dobré, lebo nebolo treba vyplatiť tie peniaze, ale zároveň nikto si nevšimol, lebo bol to úplne nový systém, každý bol rád, že vôbec nejaké peniaze prišli z Európskej únie. A ešte keď navyše prišli nejaké peniaze zo štátu, tak všetci sa tešili.
No lenže problém zase vlastne nastal pred tromi rokmi, jak som povedal, že akým spôsobom sa zvyšuje podiel Európskej únie, takým spôsobom sa znižuje podiel Slovenska. Keď tých, už hovorím konkrétne, 20 %, čo mal doplatiť štát, a 80, čo dala Európska únia, poklesli pod tých 60 mil., čo boli VDJ-čka, a jednoducho nepríjemne sme zistili to, že nemôžme vyplácať VDJ-čka, lebo doteraz sa to platilo v balíku. A jednoducho, že sa to nevynegociovalo v rámci Európskej únie každý rok, zabudlo sa na to, tak už ani nemáme šancu.
Takže preto došlo k určitým - nie že k určitým - došlo k skráteniam nie v prospech živočíšnej výroby, takže tie VDJ-čka zase začali kresať už aj minulý rok, no a tohto roku sme sa dostali tam, že tá nešťastne zvládnutá modulácia dodala, že VDJ-čka ako doslova dotácie, podpora pre živočíšnu výrobu jednoducho neexistuje. Neexistuje napriek tomu, že prežívame fakt najťažší rok, možnože posledných 20-30 rokov najväčšie sucho. A už som aj raz povedal, že to sucho nepostihuje len klasických poľnohospodárov, ktorí pestujú na pôde, lebo klasické obilniny sa dajú vypestovať hoc aj v hocijaký ťažký rok a je, resp. čím ťažší rok, tie ceny idú hore, takže všeobecne ten poľnohospodár, ktorý má len pôdu, ten nejakým spôsobom vyžije. Problémy majú vždy tí, ktorí majú živočíšnu výrobu, lebo jednoducho objemové krmivá, ktoré sú vypestované na ploche, takisto majú o hodne zníženú úrodu, takže nedostatok tých objemových krmív zase pôsobí na živočíšnu, len úplne negatívne. Takže tie náklady sú na úrovni, že mnoho hospodárov rozmýšľa o tom, že jednoducho prestane chovať hovädzí dobytok. A myslím, že toto je začiatok konca živočíšnej výroby na Slovensku, lebo tento rok kto prežije, tak neviem, klobúk dole. A myslím si, že minimálne 20-30 % ľudí alebo 30 % podnikov povie si, že načo by som mal chovať ten dobytok, keď štát vôbec nepomáha. Napriek tomu na jednej strane hovorí, že hej, na druhej strane ako vôbec nepomáha.
No. A to je zásadný problém. Je potom ďalší, že okrem tých tzv. VDJ-čiek boli vynegociované podpora, štátna pomoc vo forme tzv. červenej nafty. Červená nafta je veľmi chúlostivá otázka, lebo nikto o tom nechce rozprávať, ale myslím si, že je treba si povedať na rovinu, že to bol jeden z tých nástrojov, ako kompenzovať určité straty v rámci poľnohospodárstva. A teraz budem trošku hovoriť voči starostom, voči dedinám a nebudú ma mať radi, ale odvody alebo daň z pôdy v rámci starých členských štátov za pôdu neexistuje. To je také niečo ako, neviem, nejakému remeselníkovi fúrik alebo, ja neviem, chce sa zdaniť, poľnohospodárovi sa takým spôsobom zdaní pôda, jednoducho zaťažuje tú výrobu. Ja chápem, že - chápem. Tohto roku sme boli svedkami, že ZMOS povedal, že pomôže štátnemu rozpočtu. Pustí nejaké peniaze. Nebude žiadať od štátu. Ale zároveň čo sa deje? A už sme svedkami toho a niektoré dediny, niektorí starostovia už k tomu ako pristúpili. Kto nepristúpil, klobúk dole. A z tohto miesta som veľmi rád, že to neurobili. Začínajú zvyšovať daň z pôdy pre dediny. Tým zase sťažujú malým poľnohospodárom. Opakujem, v rámci Európskej únie možno dokopy tri štáty existujú, ktoré majú nejakú tú daň, daň z pôdy je najviacej na Slovensku, staré členské štáty nemajú daň z pôdy. A to je obrovský problém, lebo navyše tie podmienky pre slovenských poľnohospodárov sa sťažujú.
No a preto hovorím daň z pôdy, lebo tzv. červená nafta bola viac-menej, resp. poľnohospodári vnímali tak, že, dobre, máme červenú naftu, nebudeme frflať proti dani z pôdy, a kým to tak bolo zhruba v ažurite egale, takže všecko bolo.
Lenže prišiel rok, teraz nepamätám sa presne, nejaký 2009 alebo 2008, a zase vláda vedená SMER-om červenú naftu znížila zhruba na polovicu. Vtedy bolo nejakých, ešte budem hovoriť v korunách, desať slovenských korún na liter. Prišlo to na päť. No a musím sa priznať, že minulý minister financií tiež nebol nejaký veľmi štedrý k poľnohospodárom, takže sa to znížilo na nulu.
A teraz zase... (Reakcia z pléna.) Hm, tak veď sa k tomu priznávam. Ale toho roku tá červená nafta sa vrátila. Lenže ja si myslím, že to je politický populizmus, povedzme si na rovinu. Lebo keď vyrátame reálne tú sumu na hektár, resp. liter nafty, to je také symbolické, že mnohé podniky si povedali, že radšej sa na to vykašlú, nebudú vôbec nič robiť, lebo to je urážka poľnohospodárskeho stavu. A nič iné není, len ako naháňanie politických bodov smerom k verejnosti.
Dobre, sú tam nejaké peniaze, berme to, to je tých 10 mil. nejakého s... (pozn. red.: rýchlo povedané). Ale čo stále chýba, čo najviac chýba, tzv. to VDJ-čko. A teraz z tohto miesta hovorím, že, aj pán minister, aj vláda, keď sa chce, jednoducho tie peniaze, tých 50 mil. sa nájde v rozpočte. Nebudem hovoriť, že skade, lebo nie som ani minister financií a nenáleží mi to, a myslím si, že pán minister je natoľko šikovný, že by... (Reakcia z pléna.) Keď sa to chce, tak sa to urobí.
A ešte raz opakujem, že z priorít, myslím si, že druhá priorita je poľnohospodárstvo. (Reakcia ministra.) Áno, áno. To i 40 stačí. (Smiech v sále.) Takže tých 10 už je v tej červenej nafte.
Takže toto by malo byť ako hlavný bod môjho vystúpenia, že poľnohospodári úplne ozaj potrebujú tú podporu, lebo nemajú. A čo je najhoršie, a to ešte nikto o tom nerozprával, tým, že tie VDJ-čka boli vypočítané úplne iným spôsobom, počas tých siedmich rokov pôdohospodárstvo prišlo o 300 mil. euro, vážení.
Tristo miliónov euro vtedy, keď celá tá doba siedmich rokov bola o tom, aby sme sa dostali približne na úroveň starých členských štátov. A teraz trošku predbehnem, ale hrozí nám to, že Európska komisia napriek pôvodnému sľubu, že dorovná tie tzv. SAPS platby na plochu na pôvodnú úroveň, chce nám ponechať stále tú pôvodnú úroveň. A zase sme pri tom, že tí, ktorí majú teoreticky obrovské plochy poľnohospodárske, bež živočíšnej výroby, bez rastlinnej výroby, takého charakteru, ktorý by zamestnával ľudí, budú na tom oveľa horšie, ako normálni, len čiste rastlinná výroba.
Takže preto by som vás chcel požiadať, že ak máte, si myslite to s tou živočíšnou výrobou vážne, čo tu bolo deklarované už vlastne počas posledných dvoch mesiacov, čo ešte raz kvitujem, tak, prosím vás, trošku niečo na to vymyslite, nejaký 30-miliónový balík, to nám stačí.
Takže na záver, dúfam, že sa mi podarilo trošku objasniť genézu toho, prečo poľnohospodári zakaždým kričia, poľnohospodári chcú tie peniaze. Lebo, no, ešte mi nedá... (Reakcia z pléna.) Prosím? No nediskutujem, bolo mi povedané.
Skrátka, ide o to, že prišli sme poľnohospodári o 300 mil. eur za 7 rokov a táto doba mala byť o tom, aby sme sa dostali na úroveň starých členských. Nedostali sme sa. Táto doba mala byť o tom, aby poľnohospodárstvo sa reštrukturalizovalo na tú úroveň, aby mohli konkurovať západným starým členským štátom. Je to aj, je to aj, jak by som to povedal, vina vôbec vnímania poľnohospodárstva. Poľnohospodárstvo je taký istý segment ako hociktorý segment hospodárstva, to znamená, že inovácie a technologické vybavenie je priamo úmerné efektivitou poľnohospodárstva. A počas tých siedmich rokov, žiaľ, poľnohospodárstvo je v takom stave, že tie peniaze neminulo na inovácie, ale minulo na vyriešenie starých problémov. Lebo ešte takisto mi nedá, keď už mám trošku priestoru, najväčší problém bol, že poľnohospodárske podniky sa transformovali takým veľmi divným spôsobom. Kým niekedy banky štát sanoval vo výške nejakých 100 mld., ešte vtedy, korún, keď si pamätám, poľnohospodárov nútili vyplatiť z vlastných zdrojov krivdy za 40 rokov, štát do toho nedal ani halier. A jednoducho táto doba bola zameškaná a tieto peniaze, ktoré by sa mohli vyslovene využiť na inovačné technológie, na nákup nových strojov, zvierat vôbec, jednoducho minuli sa úplne vo vreckách iných ľudí, takže teraz sme v takom stave, v akom sme. Áno, došlo ako, jak by som to povedal, v rámci transformačného procesu, že okrem zahraničného kapitálu v poľnohospodárstve sa objavil aj, objavil aj slovenský kapitál, čo je na jednej strane ako chváliteľné, lebo došli peniaze, dá sa investovať do inovatívnych technológií a pravdepodobne tá výroba pôjde vyššie, ale stratili sme charakter. Stratili sme charakter pôdohospodárstva. A myslím si, že hrozí nám jedna vec, že budeme vyrábať základné komodity na Slovensku, pšenicu, jačmeň, obilie, čo len chceme, ale nebudeme mať na nadstavbu, na živočíšnu výrobu, rastlinnú výrobu, ovocinárstvo, zeleninárstvo. Takže preto poľnohospodárstvo potrebuje tie dotačné stimuly a, hovorím tu, tzv. VDJ-čka, čo nám chýbajú v tomto smere.
Dobre. Dámy a páni, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ja len toľko by som chcel povedať, že čo sa týka, som o tom presvedčený, že hranica daní je práve o tom, práve o tom by mala byť vláda a celý štát, že určitú hranicu, kde normálnym ľuďom, lebo zase nemôžeme povedať si, že každý teraz ide, budeme sa naháňať platiť tie dane, ale aby jednoduchým ľuďom a normálnym ľuďom bola tá hranica ustanovená tak, že aby sa oplatilo platiť tie dane bez toho, že aby mohli dobre spávať. Skrátka tú hranicu treba aj určiť a myslím si 19 % a možno ešte aj nižšie je práve tá hranica, kde ľudia radi zaplatia tú daň, lebo myslia si, že áno, sú solidárni, o tom sme sa rozprávali a zase zvýšenie daní úplne do vysokých percent je kontraproduktívne, lebo vzniká zase otázka, že čo s tými peniazmi. Že koho v rámci štátu, kam sa tie peniaze prerozdeľujú, ktorá skupina dostane, či dostane správne, či nesprávne. Takže ja si myslím, že stále je to o tom, že nájsť tú správnu hranicu, kde presvedčiť ľudí, že áno treba platiť dane. Je to iluzórne si myslieť, teraz každý sa bude hrnúť, hrnúť sa platiť dane, lebo chce byť solidárny. Skrátka taký svet žijeme a buď to budeme sa snažiť z toho vydolovať maximá čo sa dá, alebo budeme sa tváriť na niečo, čo neexistuje. Ďakujem.