Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.12.2013 o 10:46 hod.

Ing.

Daniel Duchoň

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vstup predsedajúceho 11.12.2013 10:29 - 10:31 hod.

Daniel Duchoň Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, ja som tam v tých poznámkach alebo vystúpeniach skôr k tomu, že ten celkový verejný dlh, na ktorý ste viacerí poukazovali, bolo to teda na jeho enormný nárast, práve dával do porovnania obdobie z roku 1995, keď bol 22-percentný celkový verejný dlh voči HDP, tak vzrástol až na 50-percentnú úroveň v roku 2000. To znamená, že už aj v minulosti sme videli jeho enormný nárast, potom sa ho podarilo dať dole, takže to je po prvé, ale zároveň teda do toho v roku 2010 vstúpili aj naše záväzky vo vzťahu k Európskej únii a zapojenie do stabilizačných mechanizmov, čo robilo zhruba 2 % na tomto zvýšení, takže to je takisto dôležitý moment.
Potom, čo sa týka obcí a kapitálových výdavkov, o ktorých ste hovorili, že sa teda znižujú, tak jednak to zníženie súvisí aj s tým, že sú nižšie granty a transfery v súvislosti s ukončovaním projektov, s podporou zdrojov Európskej únie. A, zase, ak si zoberieme skutočnosť roku 2012, tak kapitálové výdavky smerujúce teda na obce sú vyššie o 83 miliónov eur na budú rok. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.12.2013 16:41 - 16:43 hod.

Daniel Duchoň Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, naozaj ako ten prejav alebo to vystúpenie bolo rozsiahle, obsiahle a dotkol ste sa tam veľmi veľa tém. Takže niektoré, ktoré ma tak zaujali. Ak ste teda hovoril alebo dával za príklad Švajčiarsko, tak áno, tam sa dá len súhlasiť, že tam tá kultúra platenia daní je na absolútne vysokej úrovni. A keby sme na tom boli tak ako Švajčiari, tak určite by nemuselo nastúpiť toľko represívnych opatrení, určite by nemuseli byť robené také legislatívne zmeny, aké boli robené, zriadená daňová kobra a podobne. Ale, bohužiaľ, nie sme na tom a, obávam sa, ešte nejaký čas určite nebudeme, takže tam ste porovnávali ako neporovnateľné.
Na druhej strane potom ste venovali nejakú časť tej téme daňových licencií a odpisovaniu strát, kde ste znovu teda hovoril o citlivom chirurgickom reze a skalpele, akým by sa to malo robiť. Dávali ste za príklad povedzme aj Českú republiku. Aj keď tam ma zaujalo, že v tom minulom prejave, keď sme sa bavili o daňových licenciách, tak po vás vystúpil Ivan Švejna a ten hovoril, práve argumentoval, že v Čechách sú rovnaké čísla, že tam rovnaký počet firiem alebo podobné percento firiem neplatí dane. To znamená, že na jednej strane ste dávali teda za príklad, ako sa to má robiť, v Čechách, a potom prišlo tvrdenie, že tam to kvázi rovnako nefunguje. Takže asi nie celkom dobré zrovnanie.
Potom ten verejný dlh, ten, ja ho samozrejme nikdy nechcem spochybňovať, že tá výška je pomerne vysoká, ale ten nárast o 100 % od roku 2008 do roku 2013, tak znovu, tam poukazujem na to, že v roku ´95 bol 22 % a v roku 2000 50. To znamená, takisto 100-percentný nárast rovnako, rovnako ako v krátkom čase.
Posledná poznámka ešte k privatizácii, že aby sme pomenovali pravými menami. Ale predsa Slovak Telekom už je privatizovaný. V ro... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.12.2013 11:49 - 11:51 hod.

Daniel Duchoň Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, to, že ste sa venoval vo veľkej miere daňovým výpadkom v rozpočte, je síce fajn, ale stále zdôrazňujem, že s akou legislatívnou úpravou vo vzťahu k potlačeniu daňových únikov a vôbec k boju proti daňovým odvodom ste prišli vy ako vláda, ja neevidujem žiadnu legislatívnu zmenu v tomto smere. A to, že síce oceňujete zásadný zvrat vo vzťahu k lepšiemu výberu, čo sa týka dane z pridanej hodnoty, je absolútne zásadná vec, pretože, by som povedal, že absolútne sa ukazuje, že všetky tie opatrenia, ktoré vláda začala prijímať už v minulom roku, sa ukazujú ako veľmi efektívne a ten obrat je úplne zásadný a úplne významný.
Čo sa týka tých priamych daní, ako som už aj viackrát predtým poukazoval, jednak to súvisí s tým, s akým rastom hrubého domáceho produktu sa počítalo, keď sa tvoril rozpočet, a aká je realita, je to samozrejme nepomerne nižšie, ale áno, treba povedať, že sú aj, sú, aj vo vzťahu k dani z príjmov právnických osôb sú výpadky spôsobené optimalizáciou, agresívnym účtovaním a jednoducho daňovými únikmi. Aj v tejto súvislosti prichádzajú ďalšie legislatívne zmeny, ako napríklad daňové licencie, ktoré tak, by som povedal, spochybňujete a dávate tomu rôzne prívlastky. Takže je to fenomén, ktorý táto vláda pokladá za prioritu, prikladá tomu absolútne veľkú váhu, a tie výsledky sa dostavujú.
Potom ak ste sa zmienil o tom, že by mali klesať výdavky povedzme na rezort práce a sociálnych vecí, tak neviem, z akých porovnaní ste vychádzal, ale medziročne oproti schválenému rozpočtu 2013 rastú. Výdavky do školstva klesajú aj v... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2013 13:09 - 13:09 hod.

Daniel Duchoň Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ivan, ty si tam teda povedal takú vetu, že my tvrdíme, že spoločnosti musia byť ziskové. Netvrdíme to. Samozrejme, nemusia byť ziskové. Ale boli k tomu toľkokrát opakované vety a konštatovania. Dobre, ak tie spoločnosti tvoria dnes stratu, tak predsa firmy sa zakladajú s víziou, že raz sa z tej straty dostanú a že jednoducho ten zisk budú dosahovať. A hovoril si, že to môže teraz ovplyvniť tie spoločnosti, ktoré sa idú zakladať. Ale predsa v prvom roku nanovo založené spoločnosti neplatia túto daňovú licenciu. A hovoril si, že ak si niekto dnes, v decembri založí túto spoločnosť, tak jednak pokiaľ viem, tak by tam mal platiť iba jednu dvanástinu. Ale ten, samozrejme, kto si ju bude zakladať dnes v decembri, 5., 6. decembra, tak si toto rozhodnutie môže posunúť do januára. Ale, hovorím, mala by tam byť jedna dvanástina. Takže to je toľko k tomu.
Alebo teda k neustále opakujúcim licenciám ešte som chcel na niečo reagovať. Ale teraz si na to nespomeniem. Ďakujem zatiaľ.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2013 12:40 - 12:42 hod.

Daniel Duchoň Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, hovorili ste tam teda v úvode, že teda dávate konkrétne číslo, ten výpadok na dani z príjmov, rádovo 500 mil. eur tento rok, ale teda súhlasíme s tým, že na výber daní z príjmov má podstatný vplyv, alebo asi najpodstatnejší, rast HDP, tak pri tvorbe tohtoročného rozpočtu bol takisto na začiatku prognózovaný rast HDP na úrovni 2,2 %. A potom prišli tie korekcie, to znamená, treba sa na to pozrieť tou optikou, že to súvisí s týmto, nesúvisí to s tým, že teda došlo k tým opatreniam, ktoré tu zaviedla táto vláda minulý rok.
Potom, hovorili ste, že tí podnikatelia by radšej zaplatili tých 5 000 eur, keby teda bola rovná daň, ale oni ju neplatia, oni ju neplatili ani v čase rovnej dane, pretože tie čísla zasa hovoria o niečom inom. Tu sme si niekoľkokrát povedali, koľko firiem podávalo daňové priznanie s nulovou daňou. A tie čísla sú vysoko nad 50 % dlhodobo. A sú spoločnosti, ktoré dlhodobo neplatia žiadne dane. A teraz otázka znie, ja beriem aj tie objektívne príčiny alebo teda beriem spoločnosti, ktoré pracujú s nízkou maržou, a teda sa môžu pohybovať na pomedzi tej nuly, ale sú tu spoločnosti, ktoré dlhodobo jednoducho majú stratu. A ja sa pýtam, z čoho teda financujú, povedzme, nejaké prevádzkové náklady tie spoločnosti, pretože každá spoločnosť... (Reakcia z pléna.) Záleží ale na tom, z akých to je výnosov, ale, dobre, sú stratové spoločnosti, ktoré jednoducho musia platiť nejaký nájom, majú nejakú réžiu, majú nejaký majetok. A to znamená, ak dokážu v podstate si cieliť to hospodárenie tak, aby platili nulu alebo aby boli v strate a zároveň majú objektívne nejaké náklady, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2013 11:19 - 11:20 hod.

Daniel Duchoň Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán podpredseda, váš prejav celkovo hodnotím ako, by som povedal, s veľkou dávkou ideológie a bol taký, že sa tam je ťažké nejakým spôsobom zachytiť v nejakej konkrétnej veci, ale možno k dvom veciam, ktoré ste tam spomenuli, sa vyjadrím.
Tá prvá vec. Teda rád zdôrazňujete, že začína to prácou. Tak ja sa opýtam, ako ste začínali prácou v roku, povedzme, 2002, keď ste boli vo vláde, alebo v roku 2003, keď tá miera nezamestnanosti bola 17,4, respektíve 15,6, 13,1 %. To znamená, že ono sa síce pekne hovorí, že začína to prácou, ale keď máte priestor na to, aby ste to pretavili do konkrétnych skutkov a čísiel, tak tie výsledky už nie sú také.
Potom je verejný dlh. Veľmi dobre si pamätám takisto na tie emotívne vyhlásenia, keď teda ten celkový verejný dlh prerazil tú hranicu 50 % alebo 52 %. A teda zase ste tu dali číslo 27 %. Ale keď ideme hlbšie dozadu, napríklad roku 2000, tak tam zisťujeme, že celkový verejný dlh bol tak isto 50 %, asi z dôvodu toho, že ste vtedy masívne oddlžovali banky, ktoré ste teda následne posunuli zahraničným investorom. A môžem ísť hlbšie dozadu, do roku 1995, keď celkový verejný dlh bol na úrovni 28 %.
To znamená, buďme objektívni a neposúvajme alebo nedávajme tu tie čísla tak, ako sa nám hodia, ale teda keď chceme robiť nejaké porovnania, tak poďme viacej do histórie a hlavne do obdobia, keď vy ste mali tie vládne opraty a keď vy ste prakticky diktovali hospodársku politiku, a skúste aj poukazovať na tieto výsledky. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.12.2013 10:46 - 10:48 hod.

Daniel Duchoň Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Sulík, hovoríte teda, že my využívame nejaký politický marketing. Ale rovnako si myslím, že aj vy tu tak šikovne marketingovo neustále hovoríte o nejakom smrteľnom kokteile, ktorý podľa mňa vôbec nie je smrteľný, a neviete exaktne dokázať na konkrétnych číslach a faktoch, akým spôsobom sa prejavili opatrenia prijaté, povedzme, takto pred rokom, neviete povedať, koľko firiem, povedzme, muselo ukončiť svoju činnosť v dôsledku zmien Zákonníka práce, neviete povedať, koľko firiem začalo masívnejšie optimalizovať z dôvodu zvýšených daní. Proste hovoríte tu stále o nejakom kokteile, ale výsledky neviete dokázať.
Ak hovoríte o výbere daní, po zavedení rovnej dane, myslím, že ste spomenuli 2 roky, potom tam boli tie výsledky, čo sa týka výberu, oveľa priaznivejšie, zase, viete, to je o tom neustálom hraní sa s číslami. Ak si zoberieme dlhodobo pomer daňových príjmov vo vzťahu k HDP, tak potom tie výsledky sú úplne iné, pretože mám tu teraz pre sebou z Eurostatu konkrétnu tabuľku, kde od roku 1995 ten výber daňových príjmov vo vzťahu k HDP neustále klesá. O čo ide? Vy síce hovoríte, že po zavedení rovnej dane, dva roky potom teda bol ten výber fantastický, ale, zase, kde sme boli, čo sa týka rastu HDP? To je to, čo som tu aj viackrát zdôraznil, že pokiaľ sa ekonomike darí, tak, samozrejme, aj tá tendencia platiť dane je oveľa vyššia, bez ohľadu na to, aká je sadzba dane.
Posledná poznámka ešte rýchla. Čo sa týka tých korekcií, ktoré tu boli robené vo vzťahu k daňovým príjmom, tak, samozrejme, keď sa tvoril pôvodný rozpočet na rok 2013, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2013 18:14 - 18:16 hod.

Daniel Duchoň Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja takisto konštatujem, že v tom vašom vystúpení, pán poslanec pán kolega Mikloš, bolo toho naozaj v skutočnosti veľa povedaného, bolo tam veľa, by som povedal, takých tých analytických častí, ale o čom by som polemizoval, je, ani nie tak o samotných číslach, že by ste si ich vymýšľal alebo teda že by nezodpovedali realite, ale skôr o metodike výpočtu a možno o pomerovaniu jednotlivých veličín. Ako príklad by som uviedol práve tu spomínané výdavky na, na..., teda bezpečnosť a veci súvisiace s bezpečnostnými zbormi. Keď, keď tieto čísla, tieto výdavky pomerujeme k HDP, tak potom sa dostávame k trošku k iným štatistikám, a to konkrétne, že v roku 2013 tvoria 1,83 % HDP, zatiaľ čo priemer Európskej únie je 1,9. To znamená, že už tu vidíme, že sme niekde v súlade s tým zhruba, ako to je, ako to je v priemere, čo sa týka celej Európskej únie.
Potom večná téma optimalizácia, tam práve aj pri tejto debate o tých daňových licenciách sme videli, že tá optimalizácia sa diala, diala sa aj počas platnosti rovnej dane, pretože predsa by asi nedochádzalo k tomu javu, že by tu 60 % spoločností podávalo dlhodobo, opakujem dlhodobo, nulové daňové priznanie. Nedochádzalo by k tomu, že by sa presúvali spoločnosti aj počas platnosti rovnej dane do daňových rajov a nedochádzalo by tu k tomu, že by jednoducho daňové úniky na DPH boli aj počas platnosti rovnej dane proste v tak enornmých číslach, to znamená, akože nesnažte sa stále nejak nahovárať, že počas platnosti rovnej dane tieto javy tu neboli. A ešte som sa chcel vyjadriť, no už nestihnem sa vyjadriť k ďalšej veci, ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2013 16:36 - 16:38 hod.

Daniel Duchoň Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Teda začnem od konca, pán poslanec Miškov, áno, vy ste spomenul Amazon, to je jedna z tých spoločnosti, ktorá uvažuje o vybudovaní logistického centra, ale prednedávnom tu spoločnosť Trigranit ohlasovala investíciu do Košíc, ale aj v Bratislave a potom je tu aj nedávno zverejnený rozhovor s regionálnym riaditeľom jednej personálnej agentúry, ktorý hovorí o vytvorení 9- až 11-tisíc pracovných miestach, ktoré, mnohé z nich, teraz citujem: "sú reálne a potvrdené". On tam nehovoril úplne konkrétny názov tých spoločností, ale tak zase, ale podstata je v tom, že ja som hovoril hlavne o tom rozpore, že, neviem, kto to tu povedal, že Slovensko sa stáva čiernou dierou pre investície, to znamená, nie je to pravda, ako o tomto ja hovorím, o tomto ja hovorím, že je to v rozpore s tým, aké sú fakty. Ja vám teraz, samozrejme, tu neuvediem na desiatky alebo jednotky konkrétne nové pracovné miesta, ale tie signály tu jasne sú.
Pán poslanec Simon, uveďte mi, prosím, ktoré sú tam teda nové poplatky v tom rozpočte alebo ktoré nové poplatky sa tento rok zaviedli. (Reakcia z pléna.) Daňová licencia nie je poplatok, to po prvé, ale povedzte mi o poplatkoch, to po prvé, a keď hovoríte o tom, že, viete, to aj ja môžem povedať, že to je populistické alebo ono, ale tak štátny rozpočet je v prvom rade o číslach, to znamená, ak rozporujete nejaké číslo, tak povedzte vy iné alebo povedzte, teda ako to z vášho pohľadu je v skutočnosti, to znamená, viete, no ja môžem odmietnuť všetko jednou vetou, ale takto by to nemalo fungovať. Ak sa bavíme o číslach, tak treba byť konkrétnejší.
A, pán predseda Bugár, ja verím, že mnohí poslanci aj teda z našej strany, ale aj z opozície sledujú vystúpenie pána ministra, ako aj ostatných vo svojich kanceláriách a... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 5.12.2013 16:16 - 16:31 hod.

Daniel Duchoň Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže ešte raz, vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení páni ministri, dovoľte, aby som takisto vystúpil v rozprave k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 a návrhu verejnej správy na roky 2014 až 2016.
Na úvod iba konštatujem, že všetko podstatné tu už odznelo z úst pána podpredsedu vlády a ministra financií, a preto iba naozaj niekoľko postrehov, ktoré, ktoré mnohé z nich sa budú opakovať, ale verím, že aj vzhľadom na ďalšiu rozpravu vyvstanú potom reakcie a že znovu sa do tejto rozpravy aj ja osobne zapojím a budeme si môcť vydiskutovať výhrady, najmä teda výhrady zo strany opozície a prípadne ďalšie postrehy k tomuto návrhu štátneho rozpočtu.
Takže hlavným cieľom rozpočtu, ako už aj bolo konštatované, je zabezpečiť také hospodárenie verejných financií, ktoré je zodpovedné voči obyvateľom jej krajiny, ktoré sleduje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a ktoré je teda v súlade s programovými cieľmi vlády. Čo sa týka tej dlhodobej udržateľnosti verejných financií, už tu boli zo strany jednak aj opozície, ale napríklad aj rozpočtovej rady vznesené isté výhrady, že práve dlhodobá udržateľnosť je ten parameter, ktorý ako keby mohol byť istým spôsobom ohrozený aj vzhľadom na prijatie alebo na vykonanie viacerých jednorazových opatrení.
Treba však povedať, že áno, sú v rozpočte aj jednorazové opatrenia, ale iste nie sú nóvum a využívali sa aj počas minulých vlád a v tejto súvislosti si dovolím iba poznamenať, že jednorazové opatrenia vnímam ako legitímnu záležitosť, a pokiaľ smerujú k zníženiu deficitu verejných financií a pokiaľ sú jasne pomenované, tak myslím si, že sú úplne v poriadku, a nevidím z tohto pohľadu ako žiaden negatívny vplyv týchto jednorazových opatrení.
Zároveň cieľom rozpočtu je, aby hospodárenie verejných financií nesmerovalo k situácii, kedy sa krajina ako partner na finančnom trhu stala nedôveryhodným partnerom, čo sťažuje podmienky na refinancovanie krajiny a vedú k neúmernému zadlžovaniu. Ak si zoberieme situáciu po páde pravicovej vlády Ivety Radičovej, tak práve vtedy došlo k situácii, kedy vláda, ktorá skončila, nebola schopná z tohto dôvodu a z dôvodu nestability, ktorú vyvolala vo vzťahu k partnerom na finančných trhoch a ktorá, teda táto situácia, vznikla, sa nebola schopná financovať a toto bol aj dôvod alebo jeden z dôvodov k nárastu celkového verejného dlhu, kedy ku koncu roku došlo k prelomeniu 50 % hranice, ten celkový verejný dlh narástol na 52 % a jeden práve z tých determinantov bolo aj to, že sa tá predchádzajúca vláda musela využiť na financovanie svojich záväzkov hotovostné rezervy a tieto potom logicky bolo treba dofinancovať cez finančné trhy, a to teda spôsobilo, hovorím, ako jeden z parametrov nárast celkového verejného dlhu. Tie ďalšie parametre tam boli, samozrejme, naše záväzky vo vzťahu k Európskej únii, známy euroval. Samozrejme, ale tou najväčšou a podstatnou mierou nárastu celkového verejného dlhu je pokračovanie deficitného hospodárenia štátu ako takého, pretože doteraz v histórii žiadna vláda nedokázala dať taký rozpočet, ktorý by bol vyrovnaný, resp. prebytkový. Preto aj kritika rozpočtu smeruje často k zvyšovaniu verejného dlhu, aj predstavitelia opozície sa vyjadrili, že rozpočet zadlžuje obyvateľov alebo teda že naďalej prehlbuje verejný dlh.
Pritom však práve títo kritici opomínajú tú skutočnosť alebo ten jeden kľúčový fakt, že dlh rastie kontinuálne už niekoľko rokov za sebou a vplyvom skutočne dosiahnutých schodkov štátneho rozpočtu narastá tento celkový verejný dlh, ale na zastavenie rastu verejného dlhu, tak ako som povedal, by bolo potrebné dosiahnuť vyrovnané hospodárenie, resp. na to, aby sme tento dlh mohli znižovať a umorovať, tak, samozrejme, prebytkové hospodárenie. A to dnes v týchto podmienkach nie je možné, najmä ak sa bavíme o základných funkciách štátu, ktoré má zabezpečovať a poskytovať obyvateľstvu.
Ak teda hovoríme o celkovom verejnom dlhu, podľa návrhu rozpočtu na roky 2014 - 2016 by sa mal rast hrubého verejného dlhu zastaviť a od roku 2015 by mal začať postupne klesať. V medzinárodnom porovnaní - aj toto už bolo spomínané - je dlh na Slovensku pod úrovňou dlhu eurozóny aj Európskej únie. V roku 2012 bolo Slovensko krajinou s desiatym najnižším dlhom spomedzi krajín Európskej únie, spomedzi krajín eurozóny malo Slovensko v roku 2012 tretí najnižší dlh.
Do roku 2014 predpokladá Európska komisia nárast dlhu v eurozóne na úroveň 96 % HDP a priemer v Európskej únii na úroveň 90,6 percent HDP, to znamená, je to naozaj obrovské číslo a stále, keď sa porovnávame s týmto číslom, tak Slovensko vyznieva v tomto smere veľmi, veľmi prijateľne. Aj vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vyššie uvedené konštatovanie sa ciele dlhodobej udržateľnosti verejných financií, sa dosiahnu tým, že v roku 2014 bude pokračovať konsolidácia verejných financií v zmysle pravidiel rozpočtovej zodpovednosti vyplývajúcej jednak z platnej domácej legislatívy, ale ako aj z medzinárodne prijatých právnych noriem. V roku 2014 dochádza k ďalšiemu zníženiu plánovaného deficitu oproti roku 2013, kedy sa deficit očakáva blízko 3 percentám hrubého domáceho produktu. V nadväznosti na aktualizáciu daňovej prognózy, ktorá konštatovala zlepšený výber na strane príjmov, a v tejto súvislosti som podal pozmeňujúci návrh na finančnom výbore, ktorým sa znižuje plánovaný deficit na rok 2014 z úrovne 2,83 na úroveň 2,64. To znamená, tých 175 mil., ktoré daňová prognóza plánuje, o ktoré teda plánuje lepší výber daní na budúci rok, z nich 144 mil. bolo práve použitých na zníženie deficitu, čo pokladám naozaj za prejav veľmi zodpovednej hospodárskej politiky, a je to takisto veľmi jasný signál vo vzťahu k zahraničiu, že toto tempo konsolidácie a znižovanie deficitu berieme veľmi zodpovedne a nasvedčujú tomu aj plánované čísla.
Tým, že teda sa nastavuje a plánuje deficit na úroveň 2,64 % hrubého domáceho produktu, vytvárajú sa pre Slovensko, Slovenskú republiku podmienky na vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu.
Čo sa týka samotného hrubého domáceho produktu, v roku 2014 sa očakáva jeho rast na úroveň 2,2 %. Je predpoklad, že dôjde k oživeniu ekonomík jednak obchodných partnerov, ale zároveň sa očakáva aj rast domáceho dopytu. V roku 2014 sa očakáva aj rast investičných aktivít, ktoré budú smerovať na Slovensko. Tu by som chcel znovu upriamiť pozornosť, že tie scenáre alebo tie konštatovania zo strany opozície sa teda našťastie nenapĺňajú a Slovensko je a zostáva naďalej atraktívnou krajinou pre investorov, dôkazom čoho sú aj každodenné správy v ekonomických printoch, ekonomických médiách, kde sa hovorí o pripravujúcich sa investičných projektoch, kde sa hovorí o tom, že Slovensko začínajú objavovať aj krajiny, ktoré doposiaľ tu nie sú nejakým zásadnejším investorom, ako napr.: Indonézia, Rusko, Čína atď., ale čo je ešte podstatnejšie, je, že mnohé zahraničné investície, ktoré sem smerujú, tak už nesmerujú alebo nie je ich cieľom zamestnať lacnú pracovnú silu, ale prichádzajú aj sem s investíciami v oblasti technológií a v oblasti zvyšovania, v oblasti činností, ktoré majú vyššiu pridanú hodnotu, to znamená, nebudú znamenať pre Slovensko iba akúsi montážnu dielňu alebo lacnú pracovnú silu. A ďalší moment, ktorý je takisto podstatný, že mnohé z tých zahraničných spoločností, ktoré už sú tu etablované, začínajú budovať vedecké centrá, ako napr. spoločnosť Embraco, a tým sa takisto tieto spoločnosti chcú posunúť o vyšší level a chcú do budúcna si samé jednak vychovávať aj kvalitnú personálnu bázu na poskytovanie alebo na ďalšie využívanie týchto činností s vyššou pridanou hodnotou, ale chcú sa práve orientovať na tieto nové technológie. To znamená, Slovensko zostáva v tomto smere atraktívnou krajinou a čísla vo vzťahu príchodu investícii a vytváraniu pracovných miest to jasne dokazujú.
V tých ďalších rokoch sa potom očakáva ďalší rast hrubého domáceho produktu až na úroveň 3 % v roku 2016. Úroveň zamestnanosti by mala stúpnuť o 0,2 %, celková miera nezamestnanosti by mala dosiahnuť v roku 2014 14,3 %. Znovu by som krátko chcel poukázať na vzťah medzi mierou nezamestnanosti a hospodárskym rastom. Už minule som tu uviedol, že v roku 2002 bola miera nezamestnanosti na úrovni 17,4 % a postupne klesala až k 8 % v roku 2007. Tu si treba povedať a pripomenúť, že vtedy bola miera rastu hrubého domáceho produktu na úrovni 10,6 %, ale po vypuknutí ekonomickej a finančnej krízy začala znovu stúpať až k úrovni 14 % v súčasnej dobe. To znamená zase, tie negatívne vyjadrenia, ktoré tu boli, to znamená ako Zákonník práce, ako zmeny Zákonníku práce prispejú k vyššej miere nezamestnanosti, tie sa zatiaľ nenaplnili. Tie sa zatiaľ nenaplnili a je jasne preukázané, že keď je slovenská ekonomika v konjunktúre, v raste, tak to prináša aj tvorbu pracovných miest a zákonite nezamestnanosť klesá. Naopak, počas ekonomickej krízy je ten náraz nezamestnanosti absolútne zjavný, pretože je logické, že spoločnosti sú nútené redukovať pracovné miesta v dôsledku straty svojho odbytu, v dôsledku straty svojich zákaziek. Preto vláda pripravila pre dlhodobo nezamestnaných zamestnancov a ich zamestnávateľov dočasné oslobodenie od platenia odvodov. Táto úľava zvyšuje ponuku práce ťažšie zamestnateľných pracovníkov aj dopyt po nej a môže znížiť dlhodobú nezamestnanosť. Oslobodenie od platenia odvodov s výnimkou poistného na úrazové poistenie a garančné poistenie zamestnávateľa platí pre dlhodobo nezamestnaných zamestnancov pre obdobie jedného roka.
Ak hovoríme o nominálnom raste priemernej mzdy v hospodárstve, ten je plánovaný na úroveň 2,8 % HDP. Reálny rast priemerných miezd v hospodárstve je plánovaný na úroveň 1,1 %. Tu znovu by som rád spomenul, že po troch rokoch, kedy bolo zastavené zvyšovanie platov, sa podarilo v rámci kolektívneho vyjednávania dospieť so sociálnymi partnermi k dohode a došlo k valorizácii platov všetkých zamestnancov, za ktorých sa vedie kolektívne vyjednávanie. Na životnú úroveň bude mať rovnako pozitívny vplyv aj samotná reforma ESO, a to priblížením verejnej správy, a teda ich poskytovaných služieb bližšie k občanom.
Čo sa týka jednotlivých priorít štátneho rozpočtu vo vzťahu k jednotlivým ministerstvám, myslím, že podrobne sa tomu venoval pán minister, v tejto chvíli nevidím nejaký dôvod to znovu opakovať, to znamená, ako som už v úvode povedal, rozprava určite ešte bude pokračovať, najmä na reakcie, ktoré tu budú povedané. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis