Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže ešte raz, vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení páni ministri, dovoľte, aby som takisto vystúpil v rozprave k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 a návrhu verejnej správy na roky 2014 až 2016.
Na úvod iba konštatujem, že všetko podstatné tu už odznelo z úst pána podpredsedu vlády a ministra financií, a preto iba naozaj niekoľko postrehov, ktoré, ktoré mnohé z nich sa budú opakovať, ale...
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže ešte raz, vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení páni ministri, dovoľte, aby som takisto vystúpil v rozprave k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 a návrhu verejnej správy na roky 2014 až 2016.
Na úvod iba konštatujem, že všetko podstatné tu už odznelo z úst pána podpredsedu vlády a ministra financií, a preto iba naozaj niekoľko postrehov, ktoré, ktoré mnohé z nich sa budú opakovať, ale verím, že aj vzhľadom na ďalšiu rozpravu vyvstanú potom reakcie a že znovu sa do tejto rozpravy aj ja osobne zapojím a budeme si môcť vydiskutovať výhrady, najmä teda výhrady zo strany opozície a prípadne ďalšie postrehy k tomuto návrhu štátneho rozpočtu.
Takže hlavným cieľom rozpočtu, ako už aj bolo konštatované, je zabezpečiť také hospodárenie verejných financií, ktoré je zodpovedné voči obyvateľom jej krajiny, ktoré sleduje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a ktoré je teda v súlade s programovými cieľmi vlády. Čo sa týka tej dlhodobej udržateľnosti verejných financií, už tu boli zo strany jednak aj opozície, ale napríklad aj rozpočtovej rady vznesené isté výhrady, že práve dlhodobá udržateľnosť je ten parameter, ktorý ako keby mohol byť istým spôsobom ohrozený aj vzhľadom na prijatie alebo na vykonanie viacerých jednorazových opatrení.
Treba však povedať, že áno, sú v rozpočte aj jednorazové opatrenia, ale iste nie sú nóvum a využívali sa aj počas minulých vlád a v tejto súvislosti si dovolím iba poznamenať, že jednorazové opatrenia vnímam ako legitímnu záležitosť, a pokiaľ smerujú k zníženiu deficitu verejných financií a pokiaľ sú jasne pomenované, tak myslím si, že sú úplne v poriadku, a nevidím z tohto pohľadu ako žiaden negatívny vplyv týchto jednorazových opatrení.
Zároveň cieľom rozpočtu je, aby hospodárenie verejných financií nesmerovalo k situácii, kedy sa krajina ako partner na finančnom trhu stala nedôveryhodným partnerom, čo sťažuje podmienky na refinancovanie krajiny a vedú k neúmernému zadlžovaniu. Ak si zoberieme situáciu po páde pravicovej vlády Ivety Radičovej, tak práve vtedy došlo k situácii, kedy vláda, ktorá skončila, nebola schopná z tohto dôvodu a z dôvodu nestability, ktorú vyvolala vo vzťahu k partnerom na finančných trhoch a ktorá, teda táto situácia, vznikla, sa nebola schopná financovať a toto bol aj dôvod alebo jeden z dôvodov k nárastu celkového verejného dlhu, kedy ku koncu roku došlo k prelomeniu 50 % hranice, ten celkový verejný dlh narástol na 52 % a jeden práve z tých determinantov bolo aj to, že sa tá predchádzajúca vláda musela využiť na financovanie svojich záväzkov hotovostné rezervy a tieto potom logicky bolo treba dofinancovať cez finančné trhy, a to teda spôsobilo, hovorím, ako jeden z parametrov nárast celkového verejného dlhu. Tie ďalšie parametre tam boli, samozrejme, naše záväzky vo vzťahu k Európskej únii, známy euroval. Samozrejme, ale tou najväčšou a podstatnou mierou nárastu celkového verejného dlhu je pokračovanie deficitného hospodárenia štátu ako takého, pretože doteraz v histórii žiadna vláda nedokázala dať taký rozpočet, ktorý by bol vyrovnaný, resp. prebytkový. Preto aj kritika rozpočtu smeruje často k zvyšovaniu verejného dlhu, aj predstavitelia opozície sa vyjadrili, že rozpočet zadlžuje obyvateľov alebo teda že naďalej prehlbuje verejný dlh.
Pritom však práve títo kritici opomínajú tú skutočnosť alebo ten jeden kľúčový fakt, že dlh rastie kontinuálne už niekoľko rokov za sebou a vplyvom skutočne dosiahnutých schodkov štátneho rozpočtu narastá tento celkový verejný dlh, ale na zastavenie rastu verejného dlhu, tak ako som povedal, by bolo potrebné dosiahnuť vyrovnané hospodárenie, resp. na to, aby sme tento dlh mohli znižovať a umorovať, tak, samozrejme, prebytkové hospodárenie. A to dnes v týchto podmienkach nie je možné, najmä ak sa bavíme o základných funkciách štátu, ktoré má zabezpečovať a poskytovať obyvateľstvu.
Ak teda hovoríme o celkovom verejnom dlhu, podľa návrhu rozpočtu na roky 2014 - 2016 by sa mal rast hrubého verejného dlhu zastaviť a od roku 2015 by mal začať postupne klesať. V medzinárodnom porovnaní - aj toto už bolo spomínané - je dlh na Slovensku pod úrovňou dlhu eurozóny aj Európskej únie. V roku 2012 bolo Slovensko krajinou s desiatym najnižším dlhom spomedzi krajín Európskej únie, spomedzi krajín eurozóny malo Slovensko v roku 2012 tretí najnižší dlh.
Do roku 2014 predpokladá Európska komisia nárast dlhu v eurozóne na úroveň 96 % HDP a priemer v Európskej únii na úroveň 90,6 percent HDP, to znamená, je to naozaj obrovské číslo a stále, keď sa porovnávame s týmto číslom, tak Slovensko vyznieva v tomto smere veľmi, veľmi prijateľne. Aj vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vyššie uvedené konštatovanie sa ciele dlhodobej udržateľnosti verejných financií, sa dosiahnu tým, že v roku 2014 bude pokračovať konsolidácia verejných financií v zmysle pravidiel rozpočtovej zodpovednosti vyplývajúcej jednak z platnej domácej legislatívy, ale ako aj z medzinárodne prijatých právnych noriem. V roku 2014 dochádza k ďalšiemu zníženiu plánovaného deficitu oproti roku 2013, kedy sa deficit očakáva blízko 3 percentám hrubého domáceho produktu. V nadväznosti na aktualizáciu daňovej prognózy, ktorá konštatovala zlepšený výber na strane príjmov, a v tejto súvislosti som podal pozmeňujúci návrh na finančnom výbore, ktorým sa znižuje plánovaný deficit na rok 2014 z úrovne 2,83 na úroveň 2,64. To znamená, tých 175 mil., ktoré daňová prognóza plánuje, o ktoré teda plánuje lepší výber daní na budúci rok, z nich 144 mil. bolo práve použitých na zníženie deficitu, čo pokladám naozaj za prejav veľmi zodpovednej hospodárskej politiky, a je to takisto veľmi jasný signál vo vzťahu k zahraničiu, že toto tempo konsolidácie a znižovanie deficitu berieme veľmi zodpovedne a nasvedčujú tomu aj plánované čísla.
Tým, že teda sa nastavuje a plánuje deficit na úroveň 2,64 % hrubého domáceho produktu, vytvárajú sa pre Slovensko, Slovenskú republiku podmienky na vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu.
Čo sa týka samotného hrubého domáceho produktu, v roku 2014 sa očakáva jeho rast na úroveň 2,2 %. Je predpoklad, že dôjde k oživeniu ekonomík jednak obchodných partnerov, ale zároveň sa očakáva aj rast domáceho dopytu. V roku 2014 sa očakáva aj rast investičných aktivít, ktoré budú smerovať na Slovensko. Tu by som chcel znovu upriamiť pozornosť, že tie scenáre alebo tie konštatovania zo strany opozície sa teda našťastie nenapĺňajú a Slovensko je a zostáva naďalej atraktívnou krajinou pre investorov, dôkazom čoho sú aj každodenné správy v ekonomických printoch, ekonomických médiách, kde sa hovorí o pripravujúcich sa investičných projektoch, kde sa hovorí o tom, že Slovensko začínajú objavovať aj krajiny, ktoré doposiaľ tu nie sú nejakým zásadnejším investorom, ako napr.: Indonézia, Rusko, Čína atď., ale čo je ešte podstatnejšie, je, že mnohé zahraničné investície, ktoré sem smerujú, tak už nesmerujú alebo nie je ich cieľom zamestnať lacnú pracovnú silu, ale prichádzajú aj sem s investíciami v oblasti technológií a v oblasti zvyšovania, v oblasti činností, ktoré majú vyššiu pridanú hodnotu, to znamená, nebudú znamenať pre Slovensko iba akúsi montážnu dielňu alebo lacnú pracovnú silu. A ďalší moment, ktorý je takisto podstatný, že mnohé z tých zahraničných spoločností, ktoré už sú tu etablované, začínajú budovať vedecké centrá, ako napr. spoločnosť Embraco, a tým sa takisto tieto spoločnosti chcú posunúť o vyšší level a chcú do budúcna si samé jednak vychovávať aj kvalitnú personálnu bázu na poskytovanie alebo na ďalšie využívanie týchto činností s vyššou pridanou hodnotou, ale chcú sa práve orientovať na tieto nové technológie. To znamená, Slovensko zostáva v tomto smere atraktívnou krajinou a čísla vo vzťahu príchodu investícii a vytváraniu pracovných miest to jasne dokazujú.
V tých ďalších rokoch sa potom očakáva ďalší rast hrubého domáceho produktu až na úroveň 3 % v roku 2016. Úroveň zamestnanosti by mala stúpnuť o 0,2 %, celková miera nezamestnanosti by mala dosiahnuť v roku 2014 14,3 %. Znovu by som krátko chcel poukázať na vzťah medzi mierou nezamestnanosti a hospodárskym rastom. Už minule som tu uviedol, že v roku 2002 bola miera nezamestnanosti na úrovni 17,4 % a postupne klesala až k 8 % v roku 2007. Tu si treba povedať a pripomenúť, že vtedy bola miera rastu hrubého domáceho produktu na úrovni 10,6 %, ale po vypuknutí ekonomickej a finančnej krízy začala znovu stúpať až k úrovni 14 % v súčasnej dobe. To znamená zase, tie negatívne vyjadrenia, ktoré tu boli, to znamená ako Zákonník práce, ako zmeny Zákonníku práce prispejú k vyššej miere nezamestnanosti, tie sa zatiaľ nenaplnili. Tie sa zatiaľ nenaplnili a je jasne preukázané, že keď je slovenská ekonomika v konjunktúre, v raste, tak to prináša aj tvorbu pracovných miest a zákonite nezamestnanosť klesá. Naopak, počas ekonomickej krízy je ten náraz nezamestnanosti absolútne zjavný, pretože je logické, že spoločnosti sú nútené redukovať pracovné miesta v dôsledku straty svojho odbytu, v dôsledku straty svojich zákaziek. Preto vláda pripravila pre dlhodobo nezamestnaných zamestnancov a ich zamestnávateľov dočasné oslobodenie od platenia odvodov. Táto úľava zvyšuje ponuku práce ťažšie zamestnateľných pracovníkov aj dopyt po nej a môže znížiť dlhodobú nezamestnanosť. Oslobodenie od platenia odvodov s výnimkou poistného na úrazové poistenie a garančné poistenie zamestnávateľa platí pre dlhodobo nezamestnaných zamestnancov pre obdobie jedného roka.
Ak hovoríme o nominálnom raste priemernej mzdy v hospodárstve, ten je plánovaný na úroveň 2,8 % HDP. Reálny rast priemerných miezd v hospodárstve je plánovaný na úroveň 1,1 %. Tu znovu by som rád spomenul, že po troch rokoch, kedy bolo zastavené zvyšovanie platov, sa podarilo v rámci kolektívneho vyjednávania dospieť so sociálnymi partnermi k dohode a došlo k valorizácii platov všetkých zamestnancov, za ktorých sa vedie kolektívne vyjednávanie. Na životnú úroveň bude mať rovnako pozitívny vplyv aj samotná reforma ESO, a to priblížením verejnej správy, a teda ich poskytovaných služieb bližšie k občanom.
Čo sa týka jednotlivých priorít štátneho rozpočtu vo vzťahu k jednotlivým ministerstvám, myslím, že podrobne sa tomu venoval pán minister, v tejto chvíli nevidím nejaký dôvod to znovu opakovať, to znamená, ako som už v úvode povedal, rozprava určite ešte bude pokračovať, najmä na reakcie, ktoré tu budú povedané. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis