Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, zdôvodnenie výšky dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie (tlač 1315) predložené podpredsedom vlády a ministrom financií Slovenskej republiky podľa čl. 12 ods. 4 ústavného zákona č. 493 o rozpočtovej zodpovednosti pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1318 zo dňa 20. novembra 2014 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Gestorský výbor prerokoval zdôvodnenie výšky dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie a prijal k nemu uznesenie č. 380 z 24. novembra 2014, v ktorom zobral na vedomie zdôvodnenie výšky dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zdôvodnenie výšky dlhu a návrh opatrení na jeho zníženie zobrať na vedomie.
Vážený pán predseda, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

Tak ak si teda vy myslíte, že formálne nedostatky, ktoré som spomenul, nie sú dostatočným dôvodom na to, tak asi sa dosť mýlite zásadným spôsobom, pretože ak by som len spomenul tie výhrady, ktoré som menoval, tak podľa toho by sa nedalo postupovať a by bol ten zákon nevykonateľný. To znamená, že to sú zásadné výhrady, to nie sú nejaké únikové alebo iné výhovorky, tak ako ste to vy nazvali. To je po prvé.
Po druhé, v programovom vyhlásení na roky 2012 až 2016, tam nie je zmienka o tom, že by vládna strana chcela odškodniť klientov nebankových subjektov. Bavíme sa o rokoch 2006 až 2010. To je po druhé.
A, po tretie, to je takisto holá skutočnosť, že dnes sme, tak ako som povedal, v úplne inej ekonomickej situácii. Je tu recesia, je tu fiškálny kompakt, sú tu úplne ináč nastavené ekonomické pravidlá vo vzťahu k deficitu a podobne. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som takisto vyslovil v krátkosti názor na uvedenú problematiku, na odškodnenie klientov nebankových subjektov.
A napriek výhradám a napriek tomu, že podľa môjho názoru má tento návrh zákona viaceré formálne nedostatky, ku ktorým sa dostanem, oceňujem túto iniciatívu.
A, samozrejme, vyslovujem ľútosť nad tým, že mnohí ľudia, tak ako bolo uvedené, prišli o svoje úspory. Ale zase pre objektivitu treba povedať aj tú skutočnosť, že všetky zmluvy a všetky vzťahy, do ktorých vstupovali títo klienti, boli vyslovene na dobrovoľnej báze. A zároveň reklama, ktorá ich zlákala na takto vysoký výnos, bola jednak, samozrejme, zavádzajúca, ale podozrivá už len z toho dôvodu, že ten výnos bol v tom čase mimoriadne vysoký. A v prípade, ak sa pozrieme, akým spôsobom vtedy zhodnocovali komerčné banky, tak už len z tohto porovnania by sa každý človek mal zamyslieť nad tým, ako je možné, akým spôsobom vôbec môžu takéto spoločnosti dosahovať taký výnos. Preto hovorím, že keďže ten vzťah bol dobrovoľný, bolo na každom, aby zhodnotil, aké riziko podstupuje tým, že vloží financie do nebankových subjektov.
Zároveň, tak ako aj predkladateľ spomenul, boli tu upozornenia vtedajších predstaviteľov štátu, konkrétne ministerka Schmögnerová hovorila o tom, že vložiť peniaze do takýchto subjektov je mimoriadne rizikové a keďže tá miera rizika je veľmi, veľmi vysoká, tak, samozrejme, prináša práve aj to riziko, že o tieto finančné prostriedky vložené do týchto subjektov môže daný klient o ne prísť.
Zároveň aj jeden z predstaviteľov nebankového subjektu v roku 1998 vyhlásil, že mnohých klientov alebo mnohých investorov uspokojuje tým, že vypláca vlastne úspory alebo vklady tých starších. Tým vlastne potvrdil, že ide o pyramídovú hru, čo, samozrejme, bol signál k tomu, aby každý spozornel, respektíve každý zvážil a v zásade odmietol sa podieľať na takejto forme podnikania.
Čo je ale dôležité, je, že vláda strany SMER prišla už v tomto období so zákonmi, ktoré to eliminujú a ktoré chránia práve spotrebiteľov, ktorí či už vstupujú do rôznych krátkodobých vzťahov vo forme rôznych pôžičiek. A tu by som chcel spomenúť a vyzdvihnúť napríklad nedávno prijatý zákon o dohľade nad finančným trhom, ktorý jednak dáva oveľa väčšie kompetencie Národnej banke Slovenska, kde napríklad Národná banka Slovenska hovorí o neprijateľných zmluvných podmienkach, respektíve o nekalých obchodných praktikách a zverejňuje to. Zároveň dnes je už v prvom čítaní zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý takisto výrazným spôsobom sprísňuje podmienky na získanie licencií pre spoločnosti, ktoré chcú poskytovať spotrebné úvery. Toto licenčné konanie bude na základe veľmi prísnych podmienok, budú sa tieto spoločnosti veľmi starostlivo skúmať. Zároveň tieto spoločnosti budú povinné preverovať klienta, či vôbec bude schopný splácať úvery a podobne. To znamená, samozrejme, tá doba pokročila, teda ak hovoríme o čase, kedy tu pôsobili nebankové subjekty, naozaj tá finančná gramotnosť bola ďaleko, ďaleko nižšia.
Teraz k samotnému návrhu zákona, ktorý podľa môjho názoru zo strany predkladateľa nebol konzultovaný s ministerstvom financií. A čo je tu podstatné, je, že prednedávnom schválený rozpočet nepočíta s tým, že by tu boli financie určené na odškodňovanie klientov nebankových subjektov. A preto aj keď v minulosti strana SMER – sociálna demokracia prichádzala s takýmto návrhom, tak ekonomika Slovenska a vôbec finančná kondícia Slovenska bola v úplne iných podmienkach. Dnes sme v čase, keď jednak je recesia, v čase, keď musíme plniť veľmi prísne fiškálne pravidlá hospodárskeho rastu. A preto tu, bohužiaľ, dnes nie je priestor na to, aby tie financie mohli byť takýmto spôsobom alokované na odškodňovanie klientov nebankových subjektov.
K samotnému návrhu zákona.
Ak som v úvode spomenul, že sú tam podľa môjho názoru aj formálne nedostatky, tak teraz by som sa k niektorým z nich konkrétne vyjadril.
Podľa návrhu zákona je klient ako fyzická osoba, ktorej bola spôsobená majetková ujma v dôsledku nedodržania zmluvy, na základe ktorej sa táto osoba podieľa na podnikaní nebankového subjektu. Nie je tu jasné, čo znamená nedodržanie zmluvy a ako toto nedodržanie zmluvy má byť preukazované.
V zmysle návrhu zákona sa k žiadosti o odškodnenie prikladajú doklady o uzatvorení zmluvy s nebankovým subjektom, doklady viažuce sa na konkurz skončenia podnikania, ale žiaden doklad, ktorý by preukazoval nedodržanie zmluvy. V samotnom návrhu teda absentuje vhodná definícia. A ja sa domnievam, že samotné posúdenie nedodržania zmluvy, respektíve porušenia zmluvy prináleží iba súdom Slovenskej republiky.
Zároveň predkladateľ vymedzil pojem klient jednak ako osobu, ktorej bola spôsobená majetková ujma v dôsledku nedodržania zmluvy s nebankovým subjektom, a jednak ako osobu, ktorá sa podieľa na podnikaní nebankového subjektu. Predmetné vymedzenie tým zahŕňa osoby, ktorých kapitálový vstup do nebankových subjektov má charakter štandardnej účasti na podnikaní. Ale ako vyplýva z dôvodovej správy, sú sem zahrnuté aj osoby, ktoré uzatvorili zmluvu o pôžičke, v ktorej vystupujú ako veritelia voči nebankovému subjektu. Týmto širokým vymedzením dochádza k situácii, keď pojem klient v štandardnom chápaní sa deformuje a neponúka jednoznačné obsahové vymedzenie, pretože za klienta je v zmysle návrhu považovaný veriteľ, tichý spoločník, ako aj podielnik v družstve.
Zároveň v predloženom návrhu je opísaný aj postup pri podaní žiadosti o odškodnenie, pričom inštitúcia rozhodujúca o priznaní odškodnenia má byť Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré sa tým stáva správnym orgánom príslušným na vydanie rozhodnutia. V danom prípade ide o prekročenie rozsahu kompetencií, ktoré vyplýva z kompetenčného zákona.
Návrh zákona tiež uvádza, že ministerstvo financií posúdi medziiným aj pravdivosť údajov uvedených v žiadosti a jej prílohách, čo považujem nielen za už spomenuté prekročenie kompetencií ministerstva financií, ale aj za formuláciu, ktorá prizná ministerstvu financií právomoci verifikačného orgánu, ktorý posúdi pravdivosť údajov predložených príslušným žiadateľom.
Zároveň, pokiaľ mám vedomosť, tak zákon nerieši ani tú skutočnosť, že dnes prebiehajú viaceré konkurzné konania, ktoré nie sú ešte uzavreté, a teda v prípade schválenia takéhoto zákona by došlo k istej duplikácii postupov.
Takže z uvedených dôvodov, ako aj toho, čo som spomenul, že dnes sa nachádzame v úplne inej ekonomickej kondícii, teda podľa môjho názoru nie je možné takýto návrh v tejto chvíli podporiť, ale osobne nepokladám túto myšlienku za zavrhnutiahodnú, ale pre dôvody, ktoré som spomenul v tejto chvíli, ho nepodporím. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dovoľujem si iba pripomenúť zasadnutie výboru pre financie a rozpočet o 13.00 hodine v miestnosti č. 31. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh, ktorým sa rieši navýšenie finančných prostriedkov do rezortu zdravotníctva v objeme 50 mil. eur, ktoré budú slúžiť ako prípadná rezerva na krytie strát zdravotníckych zariadení.
Takže pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho, Daniela Duchoňa a Emílie Müllerovej k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015.
Vo vládnom návrhu zákona sa navrhujú tieto zmeny:
1. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstva zdravotníctva SR sa suma výdavkov celkom „1 204 201 689“ nahrádza sumou „1 406 180 701“ a suma výdavkov spolu bez prostriedkov EÚ „1 199 858 121“ sa nahrádza sumou „1 401 837 133“.
Zmeny výdavkov v kapitole sa premietnu aj v riadku „Spolu“. Zároveň sa zmeny vykonané v prílohe č. 3 premietajú aj v prílohe č. 1 a v paragrafovom znení zákona o štátnom rozpočte na rok 2015.
Odôvodnenie: Výdavky kapitoly Ministerstvo zdravotníctva SR sa zvyšujú o sumu 201 979 012 eur, z toho 151 979 012 eur sa použije na zdravotné poistenie platené štátom za skupiny osôb ustanovené zákonom z dôvodu vykrytia zníženia príjmu zo zdravotných odvodov vplyvom zavedenia odvodovej odpočítateľnej položky a 50 mil. eur sa použije ako rezerva na krytie prípadných strát zdravotníckych zariadení zaradených v sektore verejnej správy.
2. V prílohe č. 4 v časti 21 – Ministerstvo zdravotníctva SR sa suma výdavkov spolu za kapitolu „1 204 201 689“ nahrádza sumou „1 406 180 701“, suma výdavkov na program 07A – Zdravotná starostlivosť „1 143 962 634“ sa nahrádza sumou „1 345 941 646“.
Odôvodnenie: Zmeny v kapitole Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sa premietajú do prílohy č. 4 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 „Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov vlády SR a častí programov vlády SR na rok 2015“.
V nadväznosti na vyššie uvedené pozmeňujúce návrhy je potrebné body 9 a 22 spoločnej správy vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Tak isto by som rád zareagoval k tým vyjadreniam, čo sa týka rozpočtu na ministerstvo obrany. Pán kolega, tak tým, že som aj pôsobil na ministerstve obrany, poznám docela dobre stav, v akom sa ozbrojené sily dnes nachádzajú. Nespochybňujem to, že technika je morálne aj technicky zastaraná. Ale niekoľko poznámok:
Po prvé, medziročne dochádza k nárastu rozpočtu na ministerstvo obrany o, v absolútnych číslach, o 52 mil., čo predstavuje 7-percentný nárast oproti minulému roku. To po prvé.
Po druhé, ak by sme si zobrali túto sumu a pomerovali ju k roku 2004 a vtedajšiemu HDP, tak by to znamenalo práve tie dve percentá, ktoré aj doporučuje Aliancia k vymedzeniu na rozpočet.
Za ďalšie, sú krajiny v Európskej únii, ktoré naozaj dávali dokonca cez dve percentá. Jednou z nich je Grécko a vieme, akým spôsobom Grécko dopadlo, do akých ťažkostí sa dostalo. A dovolím si tvrdiť, že aj vplyvom prílišných výdavkov na ozbrojené sily.
A to, čo ste tam aj vy konštatovali, s tým súhlasím, že aj keby sme dnes aj zdvojnásobili, aj strojnásobili rozpočet na armádu, neznamenalo by to, že by sa výrazným spôsobom zvýšila bojaschopnosť našej armády, pretože si treba uvedomiť vôbec veľkosť krajiny, veľkosť ozbrojených síl, a k týmto parametrom sa treba potom následne vyjadrovať.
A posledná poznámka. Napriek tým financiám, ktoré sú tam, sa realizovalo niekoľko modernizačných projektov, napríklad osobná výzbroj vojaka, obmeňovala sa kolesová technika, kupovali sa Ivecá. Takže ja si nemyslím, že by sme boli nejakým čiernym pasažierom. Nakoniec je tu účasť v medzinárodnom krízovom manažmente. Naši vojaci pôsobia veľmi úspešne na misiách. Takže hovoriť o nejakom čiernom pasažierovi určite nie je namieste.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2015 a rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017.
Veľa faktov a veľa skutočností už predniesol vo svojom úvodnom slove pán podpredseda vlády a minister financií, takže určite sa niektoré znovu zopakujú, a tak ako on hodnotil rôzne komentáre a rôzne prívlastky k minuloročným, resp. predminuloročným rozpočtom, takisto aj ja by som sa rád vrátil do obdobia spred roka, resp. spred dvoch a spomenul si na to, ako opozícia hodnotila jednotlivé návrhy rozpočtov, či už na rok 2013, resp. 2014.
Veľmi dobre si spomínam na rôzne charakteristiky a na rôzne negatívne prívlastky, ktoré sprevádzali práve hodnotenia týchto rozpočtov, ako napríklad, že tieto rozpočty sú ilúzia alebo že sú nereálne, hovorilo sa tu o rôznych smrteľných kokteiloch a podobne. Samozrejme, že nič z týchto negatívnych hodnotení a predpovedí sa nenaplnilo. Naopak, za posledné dva roky sa podarilo verejné financie výrazným spôsobom stabilizovať, čoho výsledkom je aj okrem iného vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu počas polovice tohto roka. Slovensko sa tak zaradilo medzi zodpovedné krajiny z podhľadu udržateľnosti verejných financií.
Rovnako hodnotenie OECD ústami svojho generálneho tajomníka pri jeho nedávnej návšteve Slovenskej republiky vyzdvihuje hospodársku politiku Slovenskej republiky, výsledkom ktorej je solídny rast, zvyšuje sa produktivita a, samozrejme, sú tu preukázateľné úspechy v konsolidácii verejných financií. A práve aj z týchto dôvodov je Slovensko stále atraktívnou krajinou aj pre zahraničných investorov. Tento fakt zdôrazňujem najmä z toho pohľadu, že aj tu sme boli svedkami kritiky zo strany opozície, že sa Slovensko stáva čiernou dierou z pohľadu investícií a podobné iné negatívne hodnotenia. Dovoľte mi preto uviesť iba niekoľko prípadov toho, ako sa zvyšujú investície, či už jestvujúcich spoločností, ktoré tu pôsobia v Slovenskej republike, resp. sa tu objavujú aj úplne noví investori. Samozrejme, pozitívom tohto je nielen investovaná suma, ale predovšetkým tvorba nových pracovných miest.
Tak napríklad rakúska spoločnosť, ktorá vyrába svetlá do motorových vozidiel, dnes zamestnáva 1 200 ľudí, plánuje preinvestovať 55 mil. do nových hál, strojov, administratívnych priestorov, plus plánuje zamestnať ďalších 200 ľudí. Ďalej holandská spoločnosť, ktorá vyrába betónové prefabrikáty, plánuje investovať 30 mil. eur, vytvoriť 300 pracovných miest. Spoločnosť Deutsche Telekom vytvára ďalších 150 pracovných miest, ide o centrum zdieľaných služieb. Samotná táto spoločnosť Deutsche Telekom vyzdvihuje kvalitu pracovnej sily, polohu, jazykové znalosti, ale aj náklady na pracovné sily. To znamená, to, čo sa tu veľakrát kritizovalo a čo bolo veľakrát zo strany opozície spomínané, ako Slovensko prestáva byť zaujímavou krajinou, nie je pravda a tieto príklady, ale aj ďalšie príklady týchto plánovaných investícií dokazujú pravý opak. Preto platí, že na Slovensku sa oplatí investovať. Toto je naozaj jeden z dôležitých východiskových aspektov pri hodnotení návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017.
Pri tomto hodnotení začnem, samozrejme, asi hádam najpozitívnejšou správou, a síce hodnotením Európskej komisie, ktorá vyhodnotila návrh nášho rozpočtu spolu s rozpočtom Nemecka, Holandska a Luxemburska ako rozpočet, ktorý je plne v súlade s prísnymi európskymi pravidlami. To znamená, že je tu aj do budúcna predpoklad na naplnenie scenára, na konci ktorého je vyrovnaný rozpočet. Zároveň ani v budúcnosti by nemalo dôjsť k prekročeniu 3 % deficitu. Samotný rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017 vychádza z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a zároveň z prognózy vývoja ekonomiky a daňových príjmov zo septembra 2014. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií si vyžaduje pokračovanie v konsolidácii verejných financií. Vládny návrh rozpočtu je postavený s rozpočtovým schodkom na úrovni 1,98 % hrubého domáceho produktu. V ďalších rokoch sa predpokladá znižovanie deficitu na úroveň 1,43 % HDP v roku 2016 a 0,39 % v roku 2017. Takto nastavené ciele odrážajú skutočnosť, že vládny návrh rozpočtu je vo výraznej miere ovplyvnený opatreniami vyplývajúcimi z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tzv. dlhovej brzde.
Prijatím pozmeňovacích návrhov v jednotlivých výboroch, ako aj v gestorskom finančnom výbore došlo k navýšeniu výdavkov na hotovostnom princípe o 300 mil. eur. Predovšetkým ide už o spomínanú odvodovú reformu vo výške 150 mil. eur, ktorej cieľom je zvýšiť ponuku a dopyt po práci zvýšením čistej mzdy a znížením, a zároveň teda znížením nákladov práce. Ďalej by som spomenul výsledky kolektívneho vyjednávania, ktoré navyšujú rozpočet o 100 mil. eur, príspevok na aktívnu politiku trhu práce 32 mil. eur, nájomné bývanie 20 mil. eur, protipovodňové opatrenia 15 mil. eur.
Vo vzťahu k makroekonomickým predpokladom rozpočtu je potrebné povedať, že tie sú postavené na prognóze prezentovanej na 34. zasadnutí Výboru pre makroekonomické prognózy v septembri 2014. Podľa odhadov ministerstva financií Slovenskej republiky rast ekonomiky na Slovensku bude na úrovni 2,4 %, v roku 2015 zrýchli na 2,6 % a v roku 2016 až '17 potom bude ďalej zrýchľovať až k 3,5 %. Zamestnanosť v roku 2015 stúpne o 0,4 %, medziročne podľa údajov Národnej banky Slovenska zamestnanosť stúpla o 0,2 %. Vláda cez legislatívne zmeny, napr. zákon o investičných stimuloch, ktoré sú naviazané na tvorbu pracovných miest, ale aj cez rôzne programy vytvára priaznivé podmienky na tvorbu nových pracovných miest. Napríklad cez program pre mladých ľudí, kde štát prepláca 1 rok firmám minimálnu mzdu a odvody za zamestnanca, sa podarilo zamestnať 13-tisíc mladých ľudí. Dôležitá skutočnosť je ale tá, že týmito programami pre mladých ľudí sa vytvorili miesta, ktorých až 80 % sa podarilo ďalej udržať. To znamená, nie sú to opatrenia, ktoré by smerovali k nejakým jednorazovým efektom, ale ako vidíme, takto vytvorené miesta z veľkej miery sa podarilo a darí naďalej udržať. Dôležité je si uvedomiť, že Slovensko so svojimi historickými problémami v štrukturálnej nezamestnanosti patrí na spodok rebríčka Európskej únie, čo sa týka najmä dlhodobej nezamestnanosti.
Opatrenia vlády Slovenskej republiky, ktoré som spomenul, ako aj celkový vplyv postupného mierneho oživovania domácej ekonomiky má pozitívny vplyv na niekoľkomesačný pokles evidovanej nezamestnanosti. Tá v súčasnosti dosahuje 12,35 %. Ďalší dôležitý a zaujímavý údaj je, že od začiatku roku 2013 sa podarilo vytvoriť 81-tisíc nových pracovných miest.
Čo sa týka reálnej mzdy, tá tento rok dosiahne rekordné tempo rastu 4 % a v roku 2015 dosiahne už miernejší rast na úrovni 2,1 %. Rovnako dôležité je spomenúť, že rast reálnych miezd sa premieta do rastu domácej spotreby, ktorá po niekoľkých rokoch stagnácie konečne začína rásť. Je to naozaj veľmi dôležité najmä z pohľadu stále krehkého rastu ekonomík eurozóny. Podľa jesennej prognózy zverejnenej Európskou komisiou dosiahne hospodársky rast v Európskej únii 1,3 % a eurozóny 0,8 %. V roku 2015 sa očakáva v dôsledku zlepšenej situácie v oblasti zahraničného a domáceho dopytu rast hrubého domáceho produktu v Európskej únii na úrovni 1,5 % a eurozóny na 1,1 %.
Pozitívnou správou je, že Európska komisia sa chystá predložiť investičný plán v hodnote 300 mld. eur, zameraný na naštartovanie a udržanie hospodárskeho oživenia. Takýto plán je veľmi dôležitý najmä pre svoj multiplikačný efekt na tvorbu pracovných miest, kúpnu silu a celkovo zvýši rastový potenciál jednotlivých krajín Európskej únie. Do celkovej situácie ekonomického vývoja Európskej únie je potrebné zohľadniť, samozrejme, negatívny vplyv rusko-ukrajinského konfliktu.
Makroekonomické predpoklady, tak ako boli prednesené, boli základom pre vypracovanie aktuálnej prognózy daňových a odvodových príjmov verejnej správy na roky 2015 až '17, ktorá bola všetkými členmi Výboru pre daňové prognózy hodnotená ako realistická. Okrem už spomínanej dlhovej brzdy je pri rozpočte na rok 2015 nutné pripomenúť, že je po prvýkrát zostavený na základe metodiky ESA 2010, nakoľko táto metodika od septembra 2014 nahrádza dovtedy platnú metodiku ESA 95. Uvedená zmena predstavuje významný faktor zvýšenia konsolidačných výdavkov verejnej správy a zároveň prináša rozdiely v zaznamenávaní niektorých položiek.
Rozpočet verejnej správy v rokoch 2015 až 2017 po prvýkrát obsahuje aj nové subjekty verejnej správy, ktoré boli preradené do sektora verejnej správy. Ide o Národnú diaľničnú spoločnosť, Železnice Slovenskej republiky, dopravné podniky Bratislavy, Košíc, Banskej Bystrice a Žiliny, agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov a Eximbanku. Táto motorická zmena automaticky bez akýchkoľvek zásahov vlády do rozpočtovej politiky zvyšuje v roku 2015 úroveň nasledovaných výdavkov verejnej správy oproti schválenému rozpočtu na rok 2014. Všetci tí, ktorí sa teda chcú venovať porovnaniam rozpočtov, považujem za potrebné upozorniť na tieto skutočnosti, aby nedochádzalo k nevedomosti a zavádzaniu pri interpretovaní čísiel predloženého návrhu rozpočtu.
Hrubý dlh verejnej správy dosiahol podľa októbrovej notifikácie Eurostatu ku koncu roku 2013 úroveň 54,6 % hrubého domáceho produktu. Za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov zostane podiel dlhu na HDP v celom prognózovanom období pod hranicou 55 %. Na rok 2015 sa očakáva dočasný nárast na 55,4 % a pokles až na úroveň 51 % hrubého domáceho produktu v roku 2017. Aj tieto čísla sú dôkazom, že návrh rozpočtu odráža konsolidačné úsilie vlády.
Na záver mi teda dovoľte konštatovať, že návrh rozpočtu, tak ako je predložený, je, tak ako už aj sa zmienil pán minister, realistický. Je postavený na zdravých základoch a sleduje dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2015 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vyššie uvedenému vládnemu návrhu zákona.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1274 z 15. októbra 2014 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom okrem určených špecifických výborov. Zároveň predseda Národnej rady určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Konštatujem, že všetky výbory Národnej rady prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne, a pripomínam, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017 prerokúva Národná rada Slovenskej republiky ako informáciu a berie ju na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2015 predložené podľa § 5 ods. 1 zákona č. 39/1993 o Najvyššom kontrolnom úrade (uznesenie č. 377 zo dňa 24. 11. 2014).
Pokiaľ ide o samotný návrh zákona, konštatujem:
a) súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrili nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, zahraničný výbor, výbor pre kultúru a média, výbor pre európske záležitosti,
b) súhlas a odporúčanie schváliť vládny návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadrili nasledovné výbory: výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Pokiaľ ide o návrhy jednotlivých rozpočtových kapitol a výsledky ich prerokovania vo výboroch, tieto sú uvedené v časti II v bode 2A a 2B spoločnej správy. Sumárne návrhy a návrhy na zvýšenie príjmov a výdavkov kapitol sú uvedené v časti III A spoločnej správy. Uvedené návrhy boli prijaté vo výboroch: výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre sociálne veci, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport , výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Návrhy na presun finančných prostriedkov v rámci kapitol boli prijaté v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky uvedené v časti III D spoločnej správy. Ide odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Celkovo 12 výborov Národnej rady Slovenskej republiky odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky o dôsledné zabezpečovanie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2014. Gestorský výbor odporúča schváliť.
Výbor pre financie a rozpočet odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky premietnuť do rozpočtu verejnej správy na rok 2015 zmeny vyplývajúce zo zákona o štátnom rozpočte na rok 2015. Gestorský výbor odporúča schváliť.
Dovoľte mi teda konštatovať, že výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský odporúča Národnej rade, pokiaľ ide o pozmeňujúce návrhy, hlasovať nasledovne:
1. K bodom v časti III spoločnej správy: časť III A: 1 – 6, 8 – 19, 21 – 27 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť.
K bodom v časti IV spoločnej správy 1, 2 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť.
2. K bodom v časti III spoločnej správy: časť III A: 7, 20 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy neschváliť.
Gestorský výbor odporúča prípadne schválené pozmeňujúce návrhy prednesené počas rozpravy a schválené hlasovaním Národnej rady slovenskej republiky zapracovať do uznesenia č. 2.
Na záver konštatujem, že spoločná správa výborov bola schválená uznesením výboru pre financie a rozpočet č. 382 dňa 27. novembra tohto roku. Výbor určil poslancov Daniela Duchoňa, Ladislava Kamenického, Evu Hufkovú, Milana Mojša, Vladislava Petráša, Jaroslava Demiana a Štefana Hrehu za spoločných spravodajcov výboru. Zároveň výbor poveril spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k vládnemu návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Chcel by som pripomenúť zasadnutie finančného výboru o 12.00 hod. v miestnosti č. 30.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja len krátko by som sa chcel vyjadriť k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložil pán poslanec Brocka.
Keďže tento pozmeňujúci návrh rozširuje predmetný návrh zákona zo skupiny poslancov a keďže v zmysle § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokúvaní návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa iný zákon, možno podávať návrhy, ktoré predložený návrh zákona rozširujú, len vtedy, ak s tým navrhovateľ vyjadrí súhlas najneskôr pred hlasovaním. A ja teda za skupinu poslancov takýto súhlas nedávam, takže o tomto pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Brocku ani nebudeme hlasovať.
Ďakujem.