Ďakujem, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2015 a rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017.
Veľa faktov a veľa skutočností už predniesol vo svojom úvodnom slove pán podpredseda vlády a minister financií, takže určite sa niektoré znovu zopakujú, a tak ako on hodnotil rôzne komentáre a rôzne prívlastky k...
Ďakujem, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k vládnemu návrhu štátneho rozpočtu na rok 2015 a rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017.
Veľa faktov a veľa skutočností už predniesol vo svojom úvodnom slove pán podpredseda vlády a minister financií, takže určite sa niektoré znovu zopakujú, a tak ako on hodnotil rôzne komentáre a rôzne prívlastky k minuloročným, resp. predminuloročným rozpočtom, takisto aj ja by som sa rád vrátil do obdobia spred roka, resp. spred dvoch a spomenul si na to, ako opozícia hodnotila jednotlivé návrhy rozpočtov, či už na rok 2013, resp. 2014.
Veľmi dobre si spomínam na rôzne charakteristiky a na rôzne negatívne prívlastky, ktoré sprevádzali práve hodnotenia týchto rozpočtov, ako napríklad, že tieto rozpočty sú ilúzia alebo že sú nereálne, hovorilo sa tu o rôznych smrteľných kokteiloch a podobne. Samozrejme, že nič z týchto negatívnych hodnotení a predpovedí sa nenaplnilo. Naopak, za posledné dva roky sa podarilo verejné financie výrazným spôsobom stabilizovať, čoho výsledkom je aj okrem iného vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu počas polovice tohto roka. Slovensko sa tak zaradilo medzi zodpovedné krajiny z podhľadu udržateľnosti verejných financií.
Rovnako hodnotenie OECD ústami svojho generálneho tajomníka pri jeho nedávnej návšteve Slovenskej republiky vyzdvihuje hospodársku politiku Slovenskej republiky, výsledkom ktorej je solídny rast, zvyšuje sa produktivita a, samozrejme, sú tu preukázateľné úspechy v konsolidácii verejných financií. A práve aj z týchto dôvodov je Slovensko stále atraktívnou krajinou aj pre zahraničných investorov. Tento fakt zdôrazňujem najmä z toho pohľadu, že aj tu sme boli svedkami kritiky zo strany opozície, že sa Slovensko stáva čiernou dierou z pohľadu investícií a podobné iné negatívne hodnotenia. Dovoľte mi preto uviesť iba niekoľko prípadov toho, ako sa zvyšujú investície, či už jestvujúcich spoločností, ktoré tu pôsobia v Slovenskej republike, resp. sa tu objavujú aj úplne noví investori. Samozrejme, pozitívom tohto je nielen investovaná suma, ale predovšetkým tvorba nových pracovných miest.
Tak napríklad rakúska spoločnosť, ktorá vyrába svetlá do motorových vozidiel, dnes zamestnáva 1 200 ľudí, plánuje preinvestovať 55 mil. do nových hál, strojov, administratívnych priestorov, plus plánuje zamestnať ďalších 200 ľudí. Ďalej holandská spoločnosť, ktorá vyrába betónové prefabrikáty, plánuje investovať 30 mil. eur, vytvoriť 300 pracovných miest. Spoločnosť Deutsche Telekom vytvára ďalších 150 pracovných miest, ide o centrum zdieľaných služieb. Samotná táto spoločnosť Deutsche Telekom vyzdvihuje kvalitu pracovnej sily, polohu, jazykové znalosti, ale aj náklady na pracovné sily. To znamená, to, čo sa tu veľakrát kritizovalo a čo bolo veľakrát zo strany opozície spomínané, ako Slovensko prestáva byť zaujímavou krajinou, nie je pravda a tieto príklady, ale aj ďalšie príklady týchto plánovaných investícií dokazujú pravý opak. Preto platí, že na Slovensku sa oplatí investovať. Toto je naozaj jeden z dôležitých východiskových aspektov pri hodnotení návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017.
Pri tomto hodnotení začnem, samozrejme, asi hádam najpozitívnejšou správou, a síce hodnotením Európskej komisie, ktorá vyhodnotila návrh nášho rozpočtu spolu s rozpočtom Nemecka, Holandska a Luxemburska ako rozpočet, ktorý je plne v súlade s prísnymi európskymi pravidlami. To znamená, že je tu aj do budúcna predpoklad na naplnenie scenára, na konci ktorého je vyrovnaný rozpočet. Zároveň ani v budúcnosti by nemalo dôjsť k prekročeniu 3 % deficitu. Samotný rozpočet verejnej správy na roky 2015 až 2017 vychádza z programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a zároveň z prognózy vývoja ekonomiky a daňových príjmov zo septembra 2014. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií si vyžaduje pokračovanie v konsolidácii verejných financií. Vládny návrh rozpočtu je postavený s rozpočtovým schodkom na úrovni 1,98 % hrubého domáceho produktu. V ďalších rokoch sa predpokladá znižovanie deficitu na úroveň 1,43 % HDP v roku 2016 a 0,39 % v roku 2017. Takto nastavené ciele odrážajú skutočnosť, že vládny návrh rozpočtu je vo výraznej miere ovplyvnený opatreniami vyplývajúcimi z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, tzv. dlhovej brzde.
Prijatím pozmeňovacích návrhov v jednotlivých výboroch, ako aj v gestorskom finančnom výbore došlo k navýšeniu výdavkov na hotovostnom princípe o 300 mil. eur. Predovšetkým ide už o spomínanú odvodovú reformu vo výške 150 mil. eur, ktorej cieľom je zvýšiť ponuku a dopyt po práci zvýšením čistej mzdy a znížením, a zároveň teda znížením nákladov práce. Ďalej by som spomenul výsledky kolektívneho vyjednávania, ktoré navyšujú rozpočet o 100 mil. eur, príspevok na aktívnu politiku trhu práce 32 mil. eur, nájomné bývanie 20 mil. eur, protipovodňové opatrenia 15 mil. eur.
Vo vzťahu k makroekonomickým predpokladom rozpočtu je potrebné povedať, že tie sú postavené na prognóze prezentovanej na 34. zasadnutí Výboru pre makroekonomické prognózy v septembri 2014. Podľa odhadov ministerstva financií Slovenskej republiky rast ekonomiky na Slovensku bude na úrovni 2,4 %, v roku 2015 zrýchli na 2,6 % a v roku 2016 až '17 potom bude ďalej zrýchľovať až k 3,5 %. Zamestnanosť v roku 2015 stúpne o 0,4 %, medziročne podľa údajov Národnej banky Slovenska zamestnanosť stúpla o 0,2 %. Vláda cez legislatívne zmeny, napr. zákon o investičných stimuloch, ktoré sú naviazané na tvorbu pracovných miest, ale aj cez rôzne programy vytvára priaznivé podmienky na tvorbu nových pracovných miest. Napríklad cez program pre mladých ľudí, kde štát prepláca 1 rok firmám minimálnu mzdu a odvody za zamestnanca, sa podarilo zamestnať 13-tisíc mladých ľudí. Dôležitá skutočnosť je ale tá, že týmito programami pre mladých ľudí sa vytvorili miesta, ktorých až 80 % sa podarilo ďalej udržať. To znamená, nie sú to opatrenia, ktoré by smerovali k nejakým jednorazovým efektom, ale ako vidíme, takto vytvorené miesta z veľkej miery sa podarilo a darí naďalej udržať. Dôležité je si uvedomiť, že Slovensko so svojimi historickými problémami v štrukturálnej nezamestnanosti patrí na spodok rebríčka Európskej únie, čo sa týka najmä dlhodobej nezamestnanosti.
Opatrenia vlády Slovenskej republiky, ktoré som spomenul, ako aj celkový vplyv postupného mierneho oživovania domácej ekonomiky má pozitívny vplyv na niekoľkomesačný pokles evidovanej nezamestnanosti. Tá v súčasnosti dosahuje 12,35 %. Ďalší dôležitý a zaujímavý údaj je, že od začiatku roku 2013 sa podarilo vytvoriť 81-tisíc nových pracovných miest.
Čo sa týka reálnej mzdy, tá tento rok dosiahne rekordné tempo rastu 4 % a v roku 2015 dosiahne už miernejší rast na úrovni 2,1 %. Rovnako dôležité je spomenúť, že rast reálnych miezd sa premieta do rastu domácej spotreby, ktorá po niekoľkých rokoch stagnácie konečne začína rásť. Je to naozaj veľmi dôležité najmä z pohľadu stále krehkého rastu ekonomík eurozóny. Podľa jesennej prognózy zverejnenej Európskou komisiou dosiahne hospodársky rast v Európskej únii 1,3 % a eurozóny 0,8 %. V roku 2015 sa očakáva v dôsledku zlepšenej situácie v oblasti zahraničného a domáceho dopytu rast hrubého domáceho produktu v Európskej únii na úrovni 1,5 % a eurozóny na 1,1 %.
Pozitívnou správou je, že Európska komisia sa chystá predložiť investičný plán v hodnote 300 mld. eur, zameraný na naštartovanie a udržanie hospodárskeho oživenia. Takýto plán je veľmi dôležitý najmä pre svoj multiplikačný efekt na tvorbu pracovných miest, kúpnu silu a celkovo zvýši rastový potenciál jednotlivých krajín Európskej únie. Do celkovej situácie ekonomického vývoja Európskej únie je potrebné zohľadniť, samozrejme, negatívny vplyv rusko-ukrajinského konfliktu.
Makroekonomické predpoklady, tak ako boli prednesené, boli základom pre vypracovanie aktuálnej prognózy daňových a odvodových príjmov verejnej správy na roky 2015 až '17, ktorá bola všetkými členmi Výboru pre daňové prognózy hodnotená ako realistická. Okrem už spomínanej dlhovej brzdy je pri rozpočte na rok 2015 nutné pripomenúť, že je po prvýkrát zostavený na základe metodiky ESA 2010, nakoľko táto metodika od septembra 2014 nahrádza dovtedy platnú metodiku ESA 95. Uvedená zmena predstavuje významný faktor zvýšenia konsolidačných výdavkov verejnej správy a zároveň prináša rozdiely v zaznamenávaní niektorých položiek.
Rozpočet verejnej správy v rokoch 2015 až 2017 po prvýkrát obsahuje aj nové subjekty verejnej správy, ktoré boli preradené do sektora verejnej správy. Ide o Národnú diaľničnú spoločnosť, Železnice Slovenskej republiky, dopravné podniky Bratislavy, Košíc, Banskej Bystrice a Žiliny, agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov a Eximbanku. Táto motorická zmena automaticky bez akýchkoľvek zásahov vlády do rozpočtovej politiky zvyšuje v roku 2015 úroveň nasledovaných výdavkov verejnej správy oproti schválenému rozpočtu na rok 2014. Všetci tí, ktorí sa teda chcú venovať porovnaniam rozpočtov, považujem za potrebné upozorniť na tieto skutočnosti, aby nedochádzalo k nevedomosti a zavádzaniu pri interpretovaní čísiel predloženého návrhu rozpočtu.
Hrubý dlh verejnej správy dosiahol podľa októbrovej notifikácie Eurostatu ku koncu roku 2013 úroveň 54,6 % hrubého domáceho produktu. Za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov zostane podiel dlhu na HDP v celom prognózovanom období pod hranicou 55 %. Na rok 2015 sa očakáva dočasný nárast na 55,4 % a pokles až na úroveň 51 % hrubého domáceho produktu v roku 2017. Aj tieto čísla sú dôkazom, že návrh rozpočtu odráža konsolidačné úsilie vlády.
Na záver mi teda dovoľte konštatovať, že návrh rozpočtu, tak ako je predložený, je, tak ako už aj sa zmienil pán minister, realistický. Je postavený na zdravých základoch a sleduje dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Ďakujem.
Skryt prepis