Videokanál poslanca

Ďakujem. V prvom rade by som poukázal na skutočnosť, že porovnávame absolútne dve neporovnateľné obdobia z hľadiska vonkajšieho ekonomického prostredia. V čase, keď sme zavádzali rovnú daň, bolo absolútne odlišné ekonomické prostredie, či už vonkajšie, resp. vnútorné, a myslím si, že vtedy tento experiment sme si mohli dovoliť. Poukazoval ste na to, že výber daní pre právnické osoby mal odvtedy stúpajúcu tendenciu. Na druhej strane výber dane z príjmu pre fyzické osoby mal klesajúcu tendenciu od zavedenia rovnej dane.
Potom by som sa rád opýtal, prečo napriek zavedeniu rovnej dane odchod firiem do daňových rajov mal stúpajúcu tendenciu aj po roku 2004? V tomto smere rovná daň v žiadnom prípade neprispela k tomu, že by firmy nepresúvali svoje sídla do daňových rajov.
Čo sa týka prílevu investícií, rád by som zdôraznil, že každá veľká investícia alebo každá veľká spoločnosť, ktorá sem príde investovať finančné prostriedky, vytvárať pracovné miesta, dostáva individuálne podmienky aj daňové. To znamená, môžme sa baviť o investičných stimuloch, ktoré sú poskytované pre významné firmy, ktoré sem prídu, a z tohto pohľadu pre nich daňová sadzba nie je až tak rozhodujúca. Sú podstatné úplne iné faktory, ktoré rozhodujú o tom, či sem príde investícia ako, samozrejme, lacná pracovná sila, infraštruktúra, právne prostredie atď.
Posledná poznámka k tomu, čo ste hovoril, že jednotná alebo rovná daň prispela k jednoduchosti daňového systému. Dovolím si zase oponovať, pretože podľa štúdie Svetovej banky, ktorá hodnotila náš daňový systém, nachádzame sa stále niekde okolo plus-mínus 130. miesta. To znamená, nie je pravda, že by rovná daň významnou mierou zjednodušila daňový systém.
Ďakujem.

No, poznámku, čo sa týka toho vášho úvodného príbehu tak ho počujem už asi tretíkrát, ale to nevadí. Dovolím si tvrdiť, že naozaj tie položky, ktoré sú aj na strane výdavkov aj na strane príjmov, tak verne zobrazujú ten reálny stav, ktorý vo verejných financiách je, a k niektorým položkám som sa tu dostal v rámci faktickej poznámky vystúpenia pána poslanca Mikloša, vy ste tu vtedy neboli, ale napríklad tá digitálna dividenda, ktorú ste tu viackrát spomínali, tam bol problém v tom, že jednoducho neboli vyriešené legislatívne podmienky na to, aby sa tá dividenda mohla inkasovať tento rok. K tým ostatným položkám naozaj som sa už zmienil predtým, takže nerád by som sa opakoval. Čo sa týka toho druhého pilieru, ktorý sme tu, ktorý ste spomenuli a ktorý sme tu, samozrejme, predtým veľmi dlhodobo a dôsledne riešili, myslím si, že tak, ako bol na začiatku nastavený, tak práve nastavenie druhého piliera bolo, bolo z dlhodobého hľadiska neudržateľné v rámci teda tých výšok odvodu, ako tam boli jednoducho nastavené. Takže z tohto pohľadu si myslím, že tá zmena bola nevyhnutná.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som iba upriamil pozornosť na tú stať, alebo čo ste spomínali ohľadom DPH, a teda boja proti daňovým únikom. Je nespochybniteľný fakt, že práve táto vláda, si myslím, že sa začala veľmi seriózne venovať tejto problematike, a čoho dôkazom je aj nedávno prijatá novela zákona o DPH, ktorá vo viacerých ustanoveniach jednoducho znemožňuje, alebo minimálne limit obmedzuje, aby sa naďalej teda páchali daňové úniky. A, samozrejme, aj avizovaná úzka spolupráca medzi ministerstvom vnútra, financií a spravodlivosti zameraná s jednoznačným cieľom na boj proti daňovým únikom takisto dokazuje, že toto je jeden z tých, by som povedal, troch základných pilierov, na ktoré sa táto vláda upriamuje.
Ďakujem.

Áno, ďakujem. Ja by som rád korigoval niektoré vaše vyhlásenia, pán poslanec, ktoré ste mali teda v rámci tejto rozpravy, pretože z môjho pohľadu práve vaša interpretácia, vaše podanie niektorých faktov nebolo, nebolo celkom objektívne. V prvom rade je určite nespochybniteľný fakt, že rozpočet, ktorý ste plánovali na tento rok, podhodnotil v príjmovej časti niektoré položky a zároveň nerozpočtoval niektoré hrozby, ktoré sa ukázali ako reálne vo výdavkovej časti. A pokiaľ sa bavíme k tým jednotlivých položkám v rámci teda tej interpretácie stavu, ako ste to pomenovali, ak hovoríme o tom, že odhad Medzinárodného menového fondu bol menší z hľadiska, z pohľadu deficitu, ako teda deklarovalo ministerstvo financií. Ten dôvod je aj ten, že Medzinárodný menový fond pracoval s informáciami, ktoré boli staršieho dáta, myslím, že prvý, prvý kvartál tohto roku. Čo sa týka tej digitálnej dividendy vo výške 40 mil. je fakt ten, že jednoducho neboli, neboli vytvorené legislatívne rámce a legislatívna úprava na to, aby sa táto digitálna dividenda mohla inkasovať v tomto roku. Ak hovoríme o samosprávach, tak čo sa týka samospráv, tam došlo naozaj len k zreálneniu výpadku príjmov, ktorý na tento rok sa ukazuje ako teda reálny.
Ak hovoríme o núdzových zásobách ropy, a teda výške 95 mil. na výdavkovej časti, samozrejme, riešenie tohto problému bolo spomalené, alebo jednoducho sa sťažilo aj tým spôsobom, že vo vedení, vo vedení štátnych hmotných rezerv došlo, došlo po škandále ako k personálnemu rozvratu a jednoducho nebolo možné tento problém riešiť. K tým ostatným číslam sa, bohužiaľ, z hľadiska času nedostanem.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca a predniesol správu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií za prvý polrok 2012 a predikcii vývoja do konca roka. Správu o makroekonomickom vývoji pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 157 zo dňa 2. augusta 2012 výboru pre financie a rozpočet do 10. septembra 2012. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady určený výbor prerokoval správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií a prijal k nej uznesenie č. 72 zo dňa 6. septembra 2012, ktorým ju zobral na vedomie. Zároveň odporučil Národnej rade Správu o makroekonomickom vývoji a vývoji verejných financií vziať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy. Gestorský výbor schválil informáciu uznesením č. 75 zo dňa 10. septembra 2012. Určil poslanca Daniela Duchoňa za spravodajcu výboru. Výbor ho poveril, po prvé, predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady, po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. A teraz mi dovoľte, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy vlády Slovenskej republiky o opatreniach na udržanie plánovaného deficitu verejných financií na rok 2012. Správu vlády Slovenskej republiky pridelil na prerokovanie predseda výboru Národnej rady rozhodnutím č. 202 zo dňa 7. septembra 2012 výboru pre financie a rozpočet do 18. septembra 2012. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ktorý pripraví správu o výsledku prerokovania. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady určený výbor prerokoval správu vlády o opatreniach na udržanie plánovaného deficitu verejných financií na rok 2012 a prijal k nej uznesenie č. 78 zo dňa 13. septembra 2012, ktorým ju zobral na vedomie. Zároveň odporučil Národnej rade správu vlády o opatreniach na udržanie plánovaného deficitu verejných financií vziať na vedomie. Zo strany výboru, ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce, alebo doplňujúce návrhy. Gestorský výbor schválil informáciu uznesením č. 79 zo dňa 13. septembra 2012, určil poslanca Daniela Duchoňa za spravodajcu výboru. Výbor ho poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady, po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Áno, ďakujem. Pán kolega, problém je ale v tom, že pokiaľ si prečítate stanovisko ministerstva financií k uvedenému návrhu zákona, tak toto stanovisko konštatuje, že práve nesúhlasí s tým, že uvedený zákon by mal neutrálny, resp. pozitívny dopad na štátny rozpočet, ale práve naopak. Toto stanovisko konštatuje, že uvedený návrh zákona bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet, a preto z tohto pohľadu nie je vhodné v tejto chvíli uvažovať o takomto návrhu zákona. Ďakujem.

Vážený pán predseda, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca a predniesol stanovisko výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na voľbu predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade toto stanovisko o prerokovaní návrhu na voľbu predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady v rozhodnutí č. 203 zo 7. septembra 2012 určil voľbu predsedu a podpredsedu NKÚ.
Dňa 24. augusta 2012 bol doručený predsedovi Národnej rady návrh kandidáta na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu poslancami Národnej rady Figeľom, Hrušovským, Matovičom, Viskupičom, Bugárom, Solymosom, Frešom, Kaníkom, Sulíkom a Miškovom, ktorí navrhujú Ing. Kamila Krnáča.
Dňa 7. septembra 2012 bol doručený predsedovi Národnej rady návrh kandidáta na voľbu podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu za poslanca Hubu, ktorý navrhuje JUDr. Milana Galandu.
Návrh na voľbu predsedu a podpredsedu NKÚ pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 203 zo 7. septembra 2012 výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie a zaujatie stanoviska do 17. septembra 2012.
Výbor pre financie a rozpočet predložené návrhy prerokoval na svojom zasadnutí dňa 13. septembra 2012 a prijal k nim uznesenie č. 76.
Výbor preskúmal splnenie podmienok navrhnutých kandidátov a posúdil, že návrhy kandidátov boli podané v súlade s článkom 2 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov v termíne stanovenom podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady a obsahujú požadované náležitosti na voľbu predsedu a podpredsedu NKÚ.
Na rokovanie výboru boli prizvaní kandidáti na voľbu predsedu a podpredsedu NKÚ, aby predstavili svoj zámer svojho pôsobenia vo funkcii.
Zároveň Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 77 z 13. septembra 2012 schválil stanovisko výboru, určil poslanca Daniela Duchoňa za spravodajcu výboru a poveril ho predniesť stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tohto stanoviska. Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Áno, rád by som oznámil, že zvolávam rokovanie finančného výboru v miestnosti č. 31, termín ihneď.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som sa znovu vrátil k tej téme zhodnocovania finančných prostriedkov na kapitálových a finančných trhoch, čo ja osobne pokladám naozaj za veľmi, veľmi rizikovú investíciu. A keď ste tu teraz spomínal, že indexový fond dosiahol 6-percentné zhodnotenie, už teraz neviem za aké obdobie, myslím, že tri mesiace, a hovoríte, že za tri roky by to mohlo 54 percent. Tak ak to dokážete s takouto istotou tvrdiť, tak vám navrhujem, aby ste predali celý svoj majetok a jednoducho investovali do tohto indexového fondu, a za tri roky máte 54-percentné zhodnotenie vašich prostriedkov. Ale vy sám dobre viete, že to tak vôbec nemusí byť. Jednoducho riziko finančných a kapitálových trhov spočíva v tom, že za niektoré obdobie síce môžem dosiahnuť aj celkom zaujímavé zhodnotenie, ale o rok to už môže byť presne naopak. V tomto je podstata a hlavne obrovské riziko investovania na finančných a kapitálových trhoch.
A ako som už aj včera spomínal, najvýznamnejší index S&P od roku ´99 doteraz je v princípe na nule, čo sa týka zhodnotenia. Taká ja skutočnosť.
Ďakujem.

Ďakujem, ja by som rád poukázal na zásadnú výhodu priebežného systému v tom zmysle, že dôchodky vyplácané z priebežného systému sú vypočítané na základe mzdovej bázy, ktorá ďaleko lepšie zohľadňuje práve vplyv inflácie na znehodnocovanie dôchodkov, na rozdiel od druhého dôchodkového piliera, ktorý, kde sa úspory zhodnocujú na finančných a kapitálových trhoch, tak ako som aj včera povedal. Tieto zhodnotenia sú dnes s veľkým otáznikom a s veľkým rizikom. S tým, že rád by som poukázal aj na skutočnosť, že dôchodkové správcovské spoločnosti pri tvorbe svojho portfólia počítali s výnosmi na akciových trhoch 6 až 9 % ročne, čo dnes určite už nie je realita. Takže aj v tomto zmysle je výhoda vyplácaných dôchodkov z prvého priebežného systému určite lepšia.
Ešte jedna poznámka k tomu, že prečo si myslím, že nebola vôbec zvládnutá dôchodková reforma, teda zavedenie druhého dôchodkového piliera. Je to v tom, že absolútne ste nezvládli deficit, ktorý sa začal vytvárať v Sociálnej poisťovni.
Ďakujem.