Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rád by som takisto zaujal stanovisko k pripravovaným zmenám, čo sa týka zákona o dani z príjmu právnických, resp. fyzických osôb.
Po prvé by som rád upriamil pozornosť na stav, v akom sa nachádza slovenská ekonomika, no ale aj stav, ktorý dnes zažíva Európska únia, resp. eurozóna, aké sú ďalšie vyhliadky.
Všetci môžme konštatovať a si uvedomujeme, že prebiehajúca recesia v eurozóne výrazným spôsobom zasahuje do nášho vnútorného ekonomického prostredia, a to najmä z pohľadu budúceho rastu hrubého domáceho produktu a od toho sa odvíjajúceho aj ďalšieho prostredia, či už z pohľadu tvorby pracovných miest, resp. reálneho nárastu miezd a tak ďalej.
Samozrejme, pokračujúca recesia má, ako som už povedal, fatálne dôsledky na ekonomiku Slovenska, najmä ak konštatujeme a viackrát sme povedali, že naša ekonomika je otvorenou ekonomikou, kde export tvorí 85 % hrubého domáceho produktu.
Napriek teda pokračujúcej recesii na Slovensku na budúci rok je odhadovaný rast hrubého domáceho produktu na úrovni niekde okolo 2,1 % s tým ale, že teda tento rast je prevažnou mierou tvorený exportom, tak ako som povedal, a tu treba otvorene povedať, že ten export predovšetkým ťahajú automobilky, ktoré tu na Slovensku pôsobia. A, samozrejme, je to podmienené tým, do akej miery ešte bude schopný ázijský trh, predovšetkým Čína, absorbovať tento export automobiliek, najmä luxusných modelov, ktoré sa produkujú, či už napríklad vo Volkswagene tu, v Bratislave.
Samozrejme, že dnes firmy aj prepúšťajú, aj teda niektoré, bohužiaľ, končia svoje pôsobenie, ale zase ten hlavný determinant a ten kľúčový faktor, ktorý toto spôsobuje, je, že už naďalej práve v dôsledku vplyvov tohto externého prostredia nedokážu či už konkurovať, alebo nedokážu ďalej pôsobiť, pretože sa im znižuje, znižujú sa im ďalšie možnosti ich odbytov, znižujú sa im ďalšie možnosti ich expanzie.
Ak si aj otvoríme Hospodárske noviny, tak dennodenne čítame, že firmy očakávajú ďalší prepad tržieb, svojich tržieb, oproti minulému roku alebo predchádzajúcemu obdobiu. Ale toto je naozaj spôsobené tým, že firmy buď nie sú už konkurencieschopné voči firmám, ktoré pôsobia napríklad v Ázii alebo aj inde, a ťažia z iného externého prostredia a jednoducho tieto spoločnosti nedokážu ďalej zvyšovať svoj odbyt.
To znamená, že nemôžeme my jednoznačne konštatovať, že vplyv nárastu daní alebo vplyvy, alebo zmeny v Zákonníku práce sú iba tým jediným faktorom, ktoré spôsobujú to, že sa prepúšťa alebo že tu končia firmy. Toto tvrdenie jednoducho nie je pravda. Samozrejme, že podnikatelia budú poukazovať na to, že tu boli robené zmeny v Zákonníku práce a toto spôsobuje prepúšťanie. Ale ja tvrdím, že tie spoločnosti by prepúšťali tak či tak, len toto je proste moment, ktorý možno niektorým umožňuje pripravované prepúšťanie zvaliť na zmeny v Zákonníku práce.
Ak hovoríme o tom, že Európa sa nachádza v recesii, tých príčin je, samozrejme, niekoľko. Ale ak si zoberieme dlhodobý trend, tak v Európe prakticky výrobná sféra sa rapídne redukovala a práve z toho dôvodu, že Ázia svojou lacnou pracovnou silou, veľakrát nehumánnym pracovným prostredím, nedodržiavaním životného prostredia, dokáže produkovať výrobky s takými nízkymi nákladmi, že Európa so svojím aj sociálnym systémom, aj so svojimi nárokmi na životné prostredie tomuto absolútne nedokáže konkurovať. Toto je proste kľúčová záležitosť a Európa v tomto smere do istej miery zaspala vývoj. Pretože Európa bola kedysi technologická veľmoc, ale táto jej konkurenčná výhoda sa, samozrejme, stratila.
Ak si všímame vyjadrenia niektorých eurokomisárov, tak takisto konštatujú tieto tvrdenia v tomto smere, a preto prichádzajú aj rôzne iniciatívy alebo výzvy na to, aby sa v Európe znovu, aby Európa nebola jednoducho iba spotrebným miestom, ale aby takisto začala viac produkovať, aby sa začala zameriavať na oblasti s vyššou pridanou hodnotou, aby začala viacej investovať a smerovať svoje zdroje do rozvoja výskumu a vedy.
Ďalšia kľúčová otázka: Prečo dochádza teda k nárastu daní na budúci rok? Veľakrát už sme komunikovali a, samozrejme, ten dôvod je taký, že jednoducho je tu cieľ stlačiť deficit verejných financií pod 3 %. Je to, samozrejme, obrovská výzva a tomuto treba prispôsobiť daňovú politiku, treba tomu prispôsobiť takisto budúcoročný rozpočet a ďalšie faktory. Samozrejme, že tie nástroje sa môžu rôzniť, ale ak si dobre pamätáme, tak opozícia nedokázala prísť s rozumnými návrhmi, nedokázala prísť s takými návrhmi, ktoré by umožnili naplniť tento cieľ. A to, že je tento cieľ absolútne kľúčový, si nemusíme zdôrazňovať, pretože od toho sa odvíja množstvo ďalších vecí.
Asi najdôležitejšia vec je to, aby sme boli, splnením tohto cieľa, aby sme dokázali byť schopní sa financovať na finančných trhoch. Pretože, ako si dobre pamätáme, napríklad počas roku 2011, kedy teda vládla opozícia, sa táto schopnosť stratila. Jednoducho, Slovensko nebolo možné, nebolo schopné sa financovať na finančných trhoch za prijateľných podmienok. Aj preto dnes musíme sanovať ešte deficit spôsobený v roku 2011.
Takže cieľ stlačiť deficit verejných financií pod 3 % je absolútne kľúčový a tomuto sa podriaďuje aj daňová politika. Preto teda dochádza k nárastu daní či už u právnických osôb, alebo teda u fyzických osôb, u tých, ktorí zarábajú viac ako 3 300 eur mesačne. Dochádza k nárastu sadzby dane s tým, že cieľom bolo a zostáva, aby podstatnou mierou na konsolidácii sa podieľali či už bohatšie spoločnosti, alebo teda nadštandardne príjmové skupiny obyvateľstva. A myslím, že toto dôsledne napĺňame. Pretože ak sme zaťažili banky špeciálnym odvodom alebo ak sme teda rozšírili bankový odvod aj o vklady obyvateľstva, tak tým dokazujeme to, že banky sú práve tie spoločnosti, ktoré mali nadštandardné príjmy alebo vykazujú nadštandardný zisk, takže chceme, aby sa, samozrejme, tieto inštitúcie väčšou mierou podieľali na konsolidácii verejných financií.
Takisto bol zavedený špeciálny odvod pre regulované spoločnosti, kde spoločnosti, ktoré majú teda zisk nad 3 mil. a obrat z regulovanej činnosti majú viac ako 50 %, tak boli zaťažené sadzbou 0,3 %.
Čo sa týka výpadkov dane z príjmov, tak chcem poukázať na tú skutočnosť, že to, čo tu stále opozícia tvrdí, že pokiaľ je zavedená rovná daň, tak sa vyberá viacej daní. Tak toto vôbec neplatí. Pretože ak si zoberieme tento rok a zoberieme si ten vývoj od začiatku tohto roka, je to, samozrejme, rozpočet, ktorý tvorila opozícia, a konštatujeme, že platila rovná daň, tak ten výpadok na daniach a odvodoch bol už vo februári mínus 125 mil., v júni mínus 197 mil., v septembri mínus 363 mil. a dnes je to kumulatívne... (Reakcia z pléna.) Február, jún, september. (Reakcia z pléna.) Áno. Takže február mínus 125, jún mínus 197 a september mínus 363. (Reakcia z pléna.) Dane a odvody, výpadok. (Reakcia z pléna.) Takže...
Takže je to výpadok, ktorý mimo iného je určite spôsobený tým atentátom, ktorý naozaj spôsobilo SDKÚ svojím pôsobením na finančnej správe a, bohužiaľ, tie následky, tie negatívne následky tu naozaj žneme dodnes. Jednoducho ten chaos a ten absolútny rozvrat finančnej správy spôsobil to, že spoločnosti využili tento stav a logicky mali tendenciu či už nepodávať daňové priznania, alebo možno nejakým spôsobom využívať, využívať ako daný chaos.
S týmto súvisí aj ďalšia vec, na ktorú by som rád upriamil pozornosť, a to je, že my sa musíme naozaj veľmi intenzívne zaoberať vyšším výberom daní. To je naozaj kľúčová vec, ktorú, si myslím, že konštatuje aj opozícia, len pointa je v tom, že opozícia v tomto smere doteraz naozaj nespravila nič a my tu dnes prichádzame s legislatívnymi návrhmi. My tu dnes prichádzame s legislatívnymi návrhmi, ktoré majú zamedziť daňovým únikom a ktoré majú zlepšiť výber daní, či už sú to schválené zmeny v zákone o dani z pridanej hodnoty, alebo aj včera schválený zákon o obmedzení platieb v hotovosti, kde ma trochu zarazili výstupy, ktoré práve túto oblasť kritizovali. Pretože naozaj asi každý sa možno stretol s tým, že spoločnosti si fiktívne dotovali pokladnice, pokladne v spoločnostiach cez príjmové bločky alebo si posielali fiktívne hotovosť, ale reálne k plneniu... (Reakcia z pléna.) Benefit je ten, že pokiaľ sa obmedzí platba v hotovosti, tak, samozrejme, si to budú, reálne si to budú musieť posielať ako cez účet. Ale dobre, nebudeme tu viesť dialóg teraz.
Ďalším, samozrejme, opatrením v boji proti daňovým únikom bol vznik špecializovaného útvaru Daňovej kobry, ktorá, si dovolím konštatovať, že už dnes má reálne výsledky, už dnes odhaľuje závažné trestné činy daňových únikov. Nakoniec včera, aj keď som to ja nesledoval, myslím, že bola tlačová konferencia, ktorá oznamovala odhalenie ďalších závažných daňových únikov, myslím, že na dani z pridanej hodnoty.
Takže neberiem žiadnu kritiku z tohto pohľadu, pretože naozaj dnes vidíme, že táto vláda reálne začína bojovať s daňovými únikmi. A v tomto smere naozaj je to veľký priestor, pretože tie čísla na daňových únikoch, najmä na dani z pridanej hodnoty, sú obrovské, hovoríme tu o rádovo miliardách eur.
Ak ale často tu počúvame teda, že týmito zmenami vláda spôsobí odchod firiem do zahraničia alebo spôsobí vyššiu mieru nezamestnanosti, alebo pokles HDP, tu by som chcel naozaj konkrétne poukázať na to, že aj počas platnosti zavedenia rovnej dane rástla nezamestnanosť. Respektíve ak si pozrieme konkrétne čísla o nezamestnanosti od roku 1993 do roku 2009, tak napríklad v roku 1994 bola miera nezamestnanosti 14,8 % a potom, keď teda neplatila rovná daň, mierne klesala, nasledujúce roky 1995, 1996, až sa ustálila niekde na úrovni 12,5 v roku 1997, neplatila rovná daň. Potom síce narástla na 15,6, až na 19,2 v roku 1999, ale potom znovu klesla na 17,6 v roku 2000, neplatila rovná daň. Potom narástla a potom, samozrejme, potom klesala, od roku 2002 klesla do roku 2006, resp. 2007 až na úroveň 8 %, v období 2004 bola zavedená rovná daň. Ale od roku 2004 do roku 2007 bol maximálny nárast hrubého domáceho produktu na Slovensku... (Reakcia z pléna.)
Bol maximálny nárast hrubého domáceho produktu, ale od roku 2007 do roku 2009 obrovsky narástla nezamestnanosť, pretože nastala recesia, bola to aj plynová kríza, narástla z 8 na 12,7 a platila rovná daň. A platila rovná daň. (Reakcia z pléna.) A platila rovná daň. Potom od roku 2010 do roku 2012, prakticky dodnes, takisto z roku 2010, kedy bola 12,5, narástla na takmer 14 % z roku 2011, platila rovná daň. Z roku 2011 narástla, nie, pardon, poklesla na 13,7 dnešných.
To znamená, nie je tu vzťah medzi tým, že je tu nízka daň, automaticky nezamestnanosť klesá. Myslím si, že čísla to jasne preukázali.
Poďme sa pozrieť na hrubý domáci produkt. Takisto môžme si zobrať od roku 1994 po dnešok. Rok 1994 6,2 %, potom v 1995 nárast na 7,9, neplatila rovná daň. Potom bol pokles, v roku 1999 bol nulový nárast HDP. Ale potom od roku 1999 do roku 2003 to rástlo 1,4, 3,5, 4,6, 4,8, neplatila rovná daň. A potom, čo ja stále sa snažím tvrdiť alebo zdôrazniť, že potom dochádzalo, áno, bola zavedená rovná daň, tam dochádzalo k nárastu HDP. Ale naozaj nárast HDP bol spôsobený externým prostredím. Proste vo svete bola konjunktúra, akú sme dovtedy nezažili, a myslím si, že už ani nezažijeme. Takže toto spôsobil, toto bolo spôsobené, teda týmto externým prostredím bol spôsobený nárast hrubého domáceho produktu. A potom z roku 2007, kedy už platila rovná daň, na 2008 prepad z 10,5 na 5,9, platila rovná daň, napriek tomu nedochádzalo k rastu HDP. (Reakcia z pléna.)
No ale, veď to je to, čo tu ja hovorím. Pretože sme boli zasiahnutí finančnou a hospodárskou krízou. Na Slovensku potom do toho bola ešte aj plynová kríza. Tam potom došlo k obrovskému prepadu v roku 2009 mínus 4,9, mínus 4,9, a platila rovná daň. A potom bol znovu nárast.
Ďalšia vec. Priame zahraničné investície. Takisto tvrdenie, ktoré tu opozícia podmieňuje nízkou sadzbou dane. Nie je to tak. V roku 2000, pardon, 1999 tu bol celkový objem na úrovni 402 mil. eur a v roku 2000, kedy neplatila nízka sadzba dane, jednotná daň, tak tu bol nárast 2 089 mil. (Reakcia z pléna.)
Áno, bolo to spôsobené privatizáciou, ale nie rovnou daňou. To znamená, konštatovať, že pokiaľ tu nebude rovná daň, tak sem nepríde žiadna priama zahraničná investícia, je takisto ako, nie je to pravda jednoducho.
A naopak, od zavedenia rovnej dane tie investície, priame zahraničné investície tu stagnujú. Ale prečo stagnujú? Pretože firmy, pokiaľ sa nachádzajú v recesii, tak logicky ako sa sústreďujú na svoju domácu činnosť a samozrejme, že obmedzia aj svoje zahraničné investície do iných krajín. To je absolútne priama prepojenosť.
Takže záverom by som chcel naozaj skonštatovať, že ten fetiš rovnej dane, ktorý ste tu vytvorili, sa v praxi ukázal ako neúčinný. Fungoval iba vtedy, kedy bola konjunktúra. Fungoval iba v dobrom ekonomickom prostredí. Toto je to, čo treba zdôrazniť.
A ako som už predtým povedal, neviem, ktoré kapacity z SDKÚ pripravovali návrh na zdanenie všetkým bankových prevodov, ale myslím, že ste si veľmi rýchlo uvedomovali, že toto asi nie je ten správny recept, toto asi nie je to správne riešenie, kedy by sme si mali zdaňovať to, že si posielame peniaze, napríklad svojim deťom ako vreckové, lebo by to malo fatálne dôsledky aj na medzibankový trh.
Takže naozaj opozícia je bezradná a jednoducho z pohľadu konsolidácie verejných financií nepredložila žiaden rozumný návrh.
A teraz mi dovoľte predložiť dva pozmeňujúce návrhy. Prvý je pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Antona Martvoňa, Daniela Duchoňa a Mariána Kéryho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350 o rokovacom poriadku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
V čl. I bod 1:
1. V doterajšom bode 24 v § 52t odsek 2 znie:
"(2) Ustanovenie § 15 v znení účinnom od 1. januára 2013 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. január 2013 s výnimkou uvedenou v odseku 3."
2. V doterajšom bode 24 sa § 52t dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, ktorý začal v kalendárnom roku 2012 a ktorý skončí v roku 2013, vypočíta svoju daňovú povinnosť ako súčet
a) súčinu priemernej časti základu dane za počet mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do 31. decembra 2012 a sadzby dane vo výške 19 %; táto pomerná časť základu dane sa vypočíta ako súčin podielu základu dane zníženého o daňovú stratu a počtu mesiacov tohto zdaňovacieho obdobia a počtu mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do 31. decembra 2012 a
b) súčinu pomernej časti základu dane za počet mesiacov od začiatku kalendárneho roka 2013 do konca zdaňovacieho obdobia sadzby dane vo výške 23 %; táto pomerná časť základu dane sa vypočíta ako súčin podielu základu dane zníženého o daňovú stratu a počtu mesiacov tohto zdaňovacieho obdobia a počtu mesiacov od 1. januára 2013 do konca zdaňovacieho obdobia.
(4) Ustanovenie § 51d v znení účinnom od 1. januára 2013 sa použije na podiely na zisku (dividendy) vyplatené najneskôr do 31. decembra 2013."
Odôvodnenie: Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok so začiatkom do 31. decembra 2012, bude základ dane znížený o daňovú stratu rozdeľovať pomerne podľa počtu mesiacov na časť, ktorá pripadá na obdobie do 31. decembra 2012, a na časť, ktorá pripadá na obdobie po 31. decembri 2012. Na časť základu dane, ktorá pripadá na obdobie do 31. decembra 2012, uplatní sadzbu dane podľa § 15 predpisu účinného do 31. decembra 2012, t. j. 19 %. Na časť základu dane, ktorá pripadá na obdobie po 31. decembri 2012, uplatní sadzbu dane podľa § 15 predpisu účinného od 1. januára 2013, t. j. 23 %.
Osobitná sadzba dane sa použije na tie podiely na zisku (dividendy) vykázané za zdaňovacie obdobia najneskôr do 31. decembra 2013, ktoré budú vyplatené len v priebehu roka 2013.
Druhý pozmeňujúci návrh poslanca Daniela Duchoňa a Ladislava Kamenického k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
V čl. I bod 1:
1. Za doterajší bod 8 sa vkladá nový bod 9, ktorý znie:
V § 12 ods. 3 sa slová "Národný úrad práce" nahrádzajú slovami "Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť" a slová "Slovenský rozhlas, Slovenská televízia, Fond na podporu zahraničného obchodu" sa nahrádzajú slovami "Rozhlas a televízia Slovenska".
Poznámka pod čiarou k odkazu 71 znie: "Čl. 3 ods. 7 a 8 ústavného zákona č. 493 o rozpočtovej zodpovednosti."
Doterajšie body 9 až 25 sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa spresňuje vymedzenie daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení za účelom podnikania z dôvodu zmeny názvu daňovníka, zrušenia daňovníka a zriadenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ďakujem.
