Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som tiež chcela podporiť tento návrh zákona. Aj ako alergológ môžem potvrdiť, že tých pacientov s alergiami neustále stúpa. Palinu, ktorú spomínate v dôvodovej správe, je to jeden z najťažších alergénov, najagresívnejších a priamo výskyt alergií zrovna na palinu súvisí s jej výskytom. Čiže ja veľmi vítam, aj ako alergológ a teda lekár, tento návrh zákona. Myslím si, že veľmi veľa súčasne intravilánu a extravilánu je zamorených rôznymi typmi burín a jedna z tých teda najagresívnejších je práve táto palina.
Ako hovoril aj môj predrečník veľmi správne, Slovensko má jeden, na počet obyvateľov, jeden z najvyšších výskytov alergií, pričom sa odhaduje, že v priebehu nasledujúcich tridsiatich rokov takmer každý z nás bude mať nejakú skúsenosť s alergiou a bude liečený na nejaký typ alergie. A to priamo súvisí s výskytom pre takýchto invazívnych burín. Okrem toho sú teda samozrejme iné alergény, ale alergia vie byť veľmi nepríjemné ochorenie a liečebné možnosti sú veľmi obmedzené. Takže ako vždy, aj tu veľmi rada zdôrazním prevenciu a toto je podľa môjho názoru jeden z najúčinnejších spôsobov. Čiže ja opäť vítam tento návrh a určite ho podporím.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážení prítomní, dovoľte mi sa vyjadriť k tomuto návrhu zákona. Nebudem sa už vyjadrovať ku zariadeniam sociálnych služieb, ako moji predrečníci, ale dovolím si predniesť k určitým veciam, ktoré ma trápia v tomto zákone, ktoré si myslím, že je možné vylepšiť, tri pozmeňujúce návrhy. Vzhľadom na to, že tie pozmeňujúce návrhy, teda jeden z nich je dosť obsiahly a má dosť obsiahlu aj dôvodovú správu a musím ju tu prečítať, tak nebudem bližšie ho komentovať a dozviete sa to podstatné v texte dôvodovej správy, aby som nezdržovala.
Prvý návrh sa týka ale doplnenia jednej špecializovanej ambulancie do zoznamu špecializovaných ambulancií. Doteraz sa tie ambulancie špecializované tvorili podľa špecializácie určitých a chápem aj zámer ministerstva, prečo dalo zoznam konkrétnych ambulancií. Je to aj z toho dôvodu, aby bolo jasné materiálno-technologické vybavenie ambulancie, aby bol poriadok, aby vedeli vyššie územné celky, ktoré ambulancie sa môžu na poliklinikách v tej špecializovanej ambulantnej starostlivosti otvárať a aké by mali mať vybavenie, aké by mali mať určité pravidlá.
Z tohto zoznamu vypadla, alebo nie je zaradená anestéziologická ambulancia. Som sa rozprávala s odborníkmi, ktorí sa anestéziológii venujú a snažia sa o rozvoj tohto odboru a určite viete, že viaceré nemocnice takéto anestéziologické ambulancie majú. Doteraz to nebol problém, keďže existovali pod nemocnicami, vlastne v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti. Obávame sa však, že keď nebude takýto typ ambulancie uvedený medzi špecializovanými ambulanciami, nebude sa môcť takáto ambulancia zriadiť v nemocnici. Čiže ten prvý pozmeňujúci návrh sa týka toho, že chceme takúto ambulanciu zaradiť. Keď som si podrobnejšie preštudovala tento návrh zákona, aj ďalšie predpisy, ktoré sa viažu na špecializovanú ambulantnú starostlivosť, som si vedomá toho, že keď takúto ambulanciu zavedieme do zoznamu špecializovaných ambulancií, bude priestor na to, aby sa tieto ambulancie vytvárali aj na poliklinikách, čo zrejme nie je žiaduce, keďže náplň týchto ambulancií ako predoperačných vyšetrení možno je sporná, alebo nebude dostačujúca na to, aby tá ambulancia mala určité ordinačné hodiny.
Napriek tomu si myslím, že v nemocniciach a možno aj v budúcnosti v centrách jednodňovej chirurgie by anestéziologická ambulancia mala byť, pretože to skvalitňuje starostlivosť o pacienta a keď ten pacient má ísť na plánovanú operáciu, je to pacient staršieho veku a je polymorbidný, má možnosť ísť dopredu, pár dní dopredu aj na anestéziologické vyšetrenie a človek, ktorý ho bude uspávať, môže posúdiť, či interné vyšetrenie, ktoré má spravené, predoperačné, či stačí a či ten typ anestézy, ktorý chce anestéziológ použiť a tie typy anestézy idú veľmi dopredu, nebude nejako negatívne vplývať na toho pacienta a nebude mať nejaké kontraindikácie. To znamená, že pacient, ktorý je dlhodobo liečený, teda dlhodobo objednaný na nejakú operáciu, bude môcť prísť už aj s anestéziologickým vyšetrením a pokiaľ nebude za tie tri, štyri dni akútne chorý, môže byť zoperovaný. Chceme ušetriť teda toho pacienta od toho, aby sa nestalo, že príde na hospitalizáciu a anestéziológ mu večer predtým povie, že ja vás neuspím, lebo máte takéto a takéto veci, ktoré sa dali riešiť aj predtým.
Takže to je v stručnosti k tomu prvému pozmeňujúcemu návrhu. Dovolím si ho teraz prečítať. Je to doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 884).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:
V čl. I bode 27 prílohy č. 1a sa za riadok 22 vkladá nový riadok 23, ktorý znie:
"23. Anestéziologická ambulancia."
Doterajšie riadky 23 až 64 sa označujú ako riadky 24 až 65.
Odôvodnenie. Ide o doplnenie anestéziologickej ambulancie do zoznamu špecializovaných ambulancií. Úlohou tejto ambulancie je optimalizácia prípravy pacientov pred operačným výkonom, najmä v súvislosti s odhalením možných rizík spojených s operačným výkonom v dostatočnom časovom predstihu pred zákrokom. Vyšetrenie má za cieľ zhodnotiť zdravotný stav pacienta, posúdiť stupeň rizika v perioperačnom období a navrhnúť predoperačnú prípravu, konziliárne vyšetrenie, prípadne liečebno-preventívny postup, ktorý má optimalizovať klinický stav pacienta.
Nezaradenie anestéziologickej ambulancie do zoznamu špecializovaných ambulancií by malo za následok, že pacienta bude anestéziológ prvýkrát vidieť až tesne pred operačným výkonom. Otázka časového predstihu pred zákrokom je dôležitá najmä v prípade chronických pacientov trpiacich na ochorenia viacerých systémov, kde sa cielenou prípravou v dostatočnom predstihu pred výkonom dá zlepšiť ich status a tým aj zlepšiť ich pooperačný výsledok.
Ak sa anestéziologické vyšetrenie bude realizovať tesne pred výkonom, môže sa stať, že už nebude časový priestor pre realizáciu všetkých potrebných vyšetrení a pacient bude musieť byť objednaný na nový operačný termín. Existencia anestéziologickej ambulancie predchádza neodôvodneným a nepotrebným hospitalizáciám, ktoré by viedli k zvyšovaniu nákladov v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
V anestéziologickej ambulancii je pacientovi navyše poskytnuté odborné vyšetrenie v dôstojnom prostredí, a nie pri lôžku už počas hospitalizácie pred plánovaným operačným výkonom, kde sú často prítomní i ďalší pacienti na izbe.
To je prvý pozmeňujúci návrh. Týmto by som vás poprosila o jeho podporu.
Druhý je pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý sa týka starostlivosti o novorodencov po prepustení z nemocnice. V súčasnosti je to tak, že každé dieťa po narodení má nárok na preventívnu prehliadku do 48 hodín po prepustení z pôrodnice a mala by byť táto prehliadka v domácom prostredí takéhoto novo narodeného dieťatka. Matka dostane správu, prepúšťaciu správu z novorodeneckého oddelenia do ruky a je povinná, alebo teda sa jej odporučí, aby s touto správou išla k odbornému pediatrovi, ktorý sa teda dozvie o narodení toho dieťatka a do dvoch dní by mal prísť. Môže sa stať, že takáto správa ale neodíde, takže veľmi sa mi páči zámer ministerstva, že sa snaží toto zoptimalizovať a zabezpečiť to, aby sa príslušné orgány dozvedeli o tom, že sa nejaké dieťatko narodilo a aby malo príslušnú starostlivosť.
Čo však ministerstvo navrhuje, je to, že najneskôr na druhý deň od prepustenia dieťatka z pôrodnice je povinný, povinné toto oddelenie, alebo klinika odoslať správu o prepustení dieťaťa odbornému pediatrovi a tento odborný pediater po doručení správy má tri pracovné dni na to, aby toto dieťatko vyšetril v domácom prostredí. Môže sa stať, že keď sa dieťa narodí napríklad v piatok ráno, tak, alebo teda je, tak, je prepustené v piatok ráno, tak správa o prepustení tohto dieťaťa môže ísť až v pondelok ráno, to znamená o tri dni pediatrovi. Teda sa môže stať, že pôjde dva dni tomu pediatrovi poštou a ďalšie tri dni má na to pediater, aby toho novorodenca videl.
To sa nám nezdá celkom správne, pretože týždeň je veľmi dlhá doba na to, aby ten novorodenec bol skontrolovaný v domácom prostredí, pretože v súčasnosti sa môže stať, že dieťa je prepustené aj na štvrtý deň z pôrodnice a niektoré napríklad ťažké srdcové chyby sa objavia až na štvrtý - piaty deň a teda mohlo by dôjsť k omeškaniu adekvátnej zdravotnej starostlivosti a možno ohrozenia až zdravia dieťaťa. V tomto pozmeňujúcom návrhu sa teda snažíme istým spôsobom upraviť tieto podmienky a informovať obvodného pediatra už o tom, že sa dieťatko narodilo, aby bol pripravený na to a rátal s tým, že ho bude pozerať v domácom prostredí.
Takže dovoľte mi predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 884). Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bod 12 znie:
"12. V § 79 sa odsek 1 dopĺňa písmenami zq) až zw), ktoré znejú:
"zq) bezodkladne po prepustení dieťaťa, ktoré je po narodení prepustené z ústavnej zdravotnej starostlivosti do domáceho prostredia, alebo po opustení zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti matkou po pôrode s dieťaťom spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením osobitného predpisu o prepustení osoby z ústavnej starostlivosti, 55jaf), preukázateľne odoslať lekársku prepúšťaciu správu dieťaťa všeobecnému lekárovi, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť pre deti a dorast,
1. ktorého uviedol zákonný zástupca dieťaťa ako lekára, s ktorým uzatvorí pre dieťa dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
2. ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast v zdravotnom obvode podľa trvalého alebo prechodného pobytu matky, ak zákonný zástupca dieťaťa neuviedol lekára, s ktorým uzatvorí pre dieťa dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ak je to možné, lekársku prepúšťaciu správu dieťaťa je poskytovateľ povinný odoslať v deň prepustenia dieťaťa, ktoré je po narodení prepustené z ústavnej zdravotnej starostlivosti do domáceho prostredia, alebo v deň opustenia zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti matkou po pôrode s dieťaťom spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením osobitného predpisu o prepustení osoby z ústavnej starostlivosti, 55jaf)
zr) bezodkladne po narodení dieťaťa v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti alebo po umiestnení novorodenca v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti po jeho narodení preukázateľne odoslať v elektronickej forme informáciu o narodení dieťaťa všeobecnému lekárovi podľa písmena zq), ktorý je poskytovateľom, alebo poskytovateľovi, u ktorého všeobecný lekár podľa písmena zq) vykonáva zdravotnícke povolanie, na adresu elektronickej pošty tohto poskytovateľa zverejnenú v zozname poskytovateľov podľa osobitného predpisu, ak je to možné, informáciu o narodení dieťaťa je poskytovateľ povinný odoslať v deň narodenia dieťaťa v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti, alebo v deň umiestnenia novorodenca v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti po jeho narodení. Informácia o narodení dieťaťa sa odosiela na účel jej sprístupnenia všeobecnému lekárovi podľa písmena zq) a zabezpečenia splnenia povinnosti podľa písmena zu) a obsahuje tieto údaje
1. o držiteľovi povolenia na prevádzkovanie zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorom sa dieťa narodilo, alebo v ktorom bol novorodenec po jeho prepustení umiestnený:
1a. meno, priezvisko a dátum narodenia držiteľa povolenia, druh, odborné zameranie a miesto prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, ak je držiteľ povolenia fyzickou osobou,
1b. obchodné meno, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo, ak už bolo pridelené, meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, druh, odborné zameranie a miesto prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, ak je držiteľ povolenia právnickou osobou,
2. ako aj tieto ďalšie údaje:
2a. meno, priezvisko a bydlisko dieťaťa a jeho rodičov,
2b. dátum narodenia dieťaťa,
2c. meno a priezvisko všeobecného lekára podľa písmena zq),
2d. ak všeobecný lekár podľa písmena zq) nie je poskytovateľom, aj meno a priezvisko držiteľa povolenia, u ktorého všeobecný lekár podľa písmena zq) vykonáva zdravotnícke povolanie, ak je tento držiteľ povolenia fyzickou osobou, alebo obchodné meno držiteľa povolenia, u ktorého všeobecný lekár podľa písmena
zq) vykonáva zdravotnícke povolanie a je tento držiteľ povolenia právnickou osobou,
zs) bezodkladne po prepustení dieťaťa, ktoré je po narodení prepustené z ústavnej zdravotnej starostlivosti do domáceho prostredia, alebo po opustení zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti matkou po pôrode s dieťaťom spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením osobitného predpisu o prepustení osoby z ústavnej starostlivosti, 55jaf) preukázateľne odoslať v elektronickej forme informáciu o odoslaní lekárskej prepúšťacej správy dieťaťa podľa písmena zq) všeobecnému lekárovi podľa písmena zq), ktorý je poskytovateľom, alebo poskytovateľovi, u ktorého všeobecný lekár podľa písmena zq) vykonáva zdravotnícke povolanie, na adresu elektronickej pošty tohto poskytovateľa zverejnenú v zozname poskytovateľov podľa osobitného predpisu, 55jag) ak je to možné, informáciu o odoslaní lekárskej prepúšťacej správy dieťaťa podľa písmena zq) je poskytovateľ povinný odoslať v deň prepustenia dieťaťa, ktoré je po narodení prepustené z ústavnej zdravotnej starostlivosti do domáceho prostredia, alebo v deň opustenia zdravotníckeho zariadenia matkou po pôrode s dieťaťom spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením osobitného predpisu o prepustení osoby z ústavnej starostlivosti. 55jaf) Informácia o odoslaní lekárskej prepúšťacej správy dieťaťa podľa písmena zq) sa odosiela na účel jej sprístupnenia všeobecnému lekárovi podľa písmena zq) a zabezpečenia splnenia povinnosti podľa písmena zu) a obsahuje tieto údaje:
1. o držiteľovi povolenia na prevádzkovanie zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, z ktorého bolo dieťa prepustené do domáceho prostredia, alebo ktoré matka opustila po pôrode s dieťaťom spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením osobitného predpisu o prepustení osoby z ústavnej starostlivosti 55jaf)
1a. meno, priezvisko a dátum narodenia držiteľa povolenia, druh, odborné zameranie a miesto prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, ak je držiteľ povolenia fyzickou osobou
1b. obchodné meno, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo, ak už bolo pridelené, meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, druh, odborné zameranie a miesto prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, ak je držiteľ povolenia právnickou osobou,
2. ako aj tieto ďalšie údaje:
2a. meno, priezvisko a bydlisko dieťaťa a jeho rodičov,
2b. dátum prepustenia dieťaťa z ústavnej zdravotnej starostlivosti do domáceho prostredia alebo dátum opustenia zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti matkou po pôrode s dieťaťom spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením osobitného predpisu o prepustení osoby z ústavnej starostlivosti 55jaf)
2c. meno a priezvisko všeobecného lekára podľa písmena zq),
2d. dátum odoslania lekárskej prepúšťacej správy podľa písmena zq),
2e. ak všeobecný lekár podľa písmena zq) nie je poskytovateľom, aj meno a priezvisko držiteľa povolenia, u ktorého všeobecný lekár podľa písmena zq) vykonáva zdravotnícke povolanie, ak je tento držiteľ povolenia fyzickou osobou, alebo obchodné meno držiteľa povolenia, u ktorého všeobecný lekár podľa písmena zq) vykonáva zdravotnícke povolanie, ak je tento držiteľ povolenia právnickou osobou,
zt) bezodkladne oznámiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny opustenie zdravotníckeho zariadenia matkou po pôrode bez dieťaťa alebo s dieťaťom spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením osobitného predpisu o prepustení osoby z ústavnej starostlivosti, 55jaf) ak nejde o ženu, ktorá písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom,
zu) zabezpečiť vykonanie preventívnej prehliadky dieťaťa v domácom prostredí všeobecným lekárom podľa písmena zq) do troch kalendárnych dní od doručenia informácie v elektronickej podobe o odoslaní lekárskej prepúšťacej správy dieťaťa podľa písmena zs), táto povinnosť sa nepovažuje za porušenú v prípade znemožnenia vykonania preventívnej prehliadky dieťaťa podľa písmena zv), ak poskytovateľ súčasne splní oznamovaciu povinnosť podľa písmena zv),
zv) bezodkladne oznámiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately znemožnenie vykonania preventívnej prehliadky dieťaťa v domácom prostredí podľa písmena zu),
zw) oznamovať údaje o potenciálnom darcovi orgánov určených na transplantáciu podľa osobitného predpisu 55jah) národnej transplantačnej organizácii.
Poznámky pod čiarou k odkazom 55jaf) až 55jah) znejú:
55jaf) § 9 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z.
55jag) § 20d ods. 8 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. v znení zákona č. 220/2013 Z. z.
55jah) Druhá hlava zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Odôvodnenie. Cieľom bodu 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zvýšiť ochranu života a zdravia novorodencov zlepšením vykonateľnosti preventívnej prehliadky novorodenca v domácom prostredí v potrebnej lehote (viď aj odôvodnenie k bodu 7 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu). V § 79 ods. 1 sa upravuje znenie povinností dopĺňaných vo vládnom návrhu zákona a súčasne sa dopĺňajú aj úplne nové povinnosti.
Lehota uvedená v písmene zq) sa precizuje tak, aby bola lekárska prepúšťacia správa dieťaťa všeobecnému lekárovi doručená bezodkladne, podľa možnosti však ešte v deň prepustenia dieťaťa z ústavnej zdravotnej starostlivosti do domáceho prostredia, alebo v deň opustenia zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti matkou po pôrode s dieťaťom, ktoré je v rozpore s ustanovením osobitného predpisu.
V písmenách zr) a zs) sa dopĺňajú nové informačné povinnosti poskytovateľa podľa § 7 ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (prevádzkujúceho nemocnicu), konkrétne ide o povinnosť bezodkladne odosielať elektronické informácie o narodení dieťaťa a o jeho prepustení z ústavnej zdravotnej starostlivosti (resp. o opustení zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti matkou po pôrode s dieťaťom, ktoré je v rozpore s ustanovením osobitného predpisu). Uvedené informácie sa majú odosielať všeobecnému lekárovi podľa písmena zq), ktorý je poskytovateľom, alebo poskytovateľovi, u ktorého všeobecný lekár podľa písmena zq) vykonáva zdravotnícke povolanie (kvôli existujúcemu zoznamu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti podľa § 20d ods. 8 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. v znení zákona č. 220/2013 Z. z., v ktorom má národné kontaktné miesto, teda Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zverejňovať aj adresu elektronickej pošty poskytovateľa). Na základe prijatia predmetných povinností by sa v spojení s povinnosťou bezodkladne odosielať príslušnému všeobecnému lekárovi lekársku prepúšťaciu správu dieťaťa dosiahol výkon preventívnych prehliadok novorodencov v domácom prostredí v kratšej ako navrhovanej lehote, t. j. do troch kalendárnych dní od doručenia informácie podľa písmena zs), namiesto do troch pracovných dní od doručenia lekárskej prepúšťacej správy dieťaťa a to aj v prípade oneskoreného odoslania, či oneskoreného doručenia lekárskej prepúšťacej správy dieťaťa všeobecnému lekárovi, prípadne aj ak by táto prepúšťacia správa nebola vôbec doručená.
V porovnaní s vládnym návrhom zákona je novou povinnosťou aj navrhované ustanovenie písmena zu) zabezpečiť vykonanie preventívnej prehliadky dieťaťa v domácom prostredí do troch kalendárnych dní od doručenia informácie v elektronickej forme o odoslaní lekárskej prepúšťacej správy dieťaťa. Hoci preventívne prehliadky nie sú zo strany poistencov povinné, preventívna prehliadka novorodenca v domácom prostredí má byť príslušným všeobecným lekárom vykonaná v zákonnej lehote, vyplýva to aj z písmena zt) vládneho návrhu zákona, ako aj z prílohy číslo 2 zákona č. 577/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
2. V čl. I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie:
"13. V § 79 ods. 3 písm. b) sa slová "u) a v)" nahrádzajú slovami "u), v) a zq) až zw)".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 1 (doplneným § 79 ods. 1) tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Na účel jednoznačnosti sa na rozdiel od vládneho návrhu zákona, číslo parlamentnej tlače 884, navrhuje výslovne ustanoviť, že navrhované nové povinnosti sa nevzťahujú na poskytovateľa, ktorý je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Tieto povinnosti sú teda relevantné len pre poskytovateľa, ktorý je držiteľom povolenia.
3. V čl. I bode 13 v § 79 ods. 3 písm. d) sa slová "odseku 1 písm. zq) až zs)" nahrádzajú slovami "odseku 1 písm. zq) až zt) a zw)".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 1 (doplneným § 79 ods. 1) tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
4. V čl. I bode 13 v § 79 ods. 3 písm. e) sa slová "odseku 1 písm. zt)" nahrádzajú slovami "odsek 1 písm. zu) a zv)".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 1 (doplneným § 79 ods. 1) tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
5. V čl. I bode 20 sa slová "zq), zr) a zt)" nahrádzajú slovami "a zq) až zv)".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 1 (doplneným § 79 ods. 1) tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
6. V čl. I bode 21 sa slová "a zs)" nahrádzajú slovami "a zw)".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 1 (doplneným § 79 ods. 1) tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
7. V čl. III bode 3 sa slová "do troch pracovných dní od doručenia prepúšťacej správy dieťaťa, dieťa, ktoré je po narodení prepustené z ústavnej starostlivosti do domáceho prostredia" nahrádzajú slovami "do troch kalendárnych dní od doručenia informácie v elektronickej forme o odoslaní prepúšt'acej správy diet'at'a, ktoré je po narodení prepustené z ústavnej starostlivosti do domáceho prostredia alebo ktorého matka s ním opustila zdravotnícke zariadenie po pôrode spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením osobitného predpisu o prepustení osoby z ústavnej starostlivosti, 36, podľa osobitného predpisu, 37".
Poznámky pod čiarou k odkazom 36 a 37 znejú:
"36) § 9 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. a
37) § 79 ods. 1písm. zu) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2014 Z. z.".
Odôvodnenie: S lehotou preventívnej prehliadky novorodenca v domácom prostredí po jeho prepustení z ústavnej starostlivosti, ktorá má byť podľa vládneho návrhu zákona až do troch pracovných dní od doručenia lekárskej prepúšťacej správy dieťaťa príslušnému všeobecnému lekárovi, podľa nášho názoru nemožno súhlasiť. V dôsledku tejto lehoty, ktorá je v porovnaní s platnou právnou úpravou (do 48 hodín po prepustení novorodenca z nemocnice alebo pôrodnice) neodôvodnene predlžená, by mohlo dôjsť k zbytočnému ohrozeniu života alebo zdravia novorodencov (napr. v dôsledku nesplnenia povinností poskytovateľov súvisiacich s odosielaním prepúšťacej správy dieťaťa, či v dôsledku zlyhania doručenia). Navrhované tri pracovné dni od doručenia lekárskej prepúšťacej správy dieťaťa namiesto súčasných 48 hodín po prepustení novorodenca z nemocnice alebo pôrodnice nie sú akceptovateľné, nakol'ko vôbec nezaručujú preventívnu prehliadku novorodenca v domácom prostredí v prípade nesplnenia povinnosti poskytovateľa odoslať lekársku prepúšťaciu správu dieťaťa alebo v prípade zlyhania doručovateľa. Preventívna prehliadka v domácom prostredí by v prípade oneskoreného odoslania lekárskej prepúšťacej správy dieťaťa, či jej oneskoreného doručenia bola novorodencovi poskytnutá neskoro.
Z dôvodu zvýšeného rizika pre život a zdravie novorodencov sa navrhuje zmena znenia čl. III bodu 3 vládneho návrhu zákona. Podľa pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa má preventívna prehliadka novorodenca v domácom prostredí vykonať najneskôr do troch kalendárnych dní od doručenia elektronickej informácie o odoslaní prepúšťacej správy dieťaťa na základe povinnosti navrhovanej v čl. I bode 1 § 79 ods. 1 písm. zu). Príslušný všeobecný lekár, resp. poskytovateľ, u ktorého tento lekár vykonáva zdravotnícke povolanie, by bol na potrebu vykonania preventívnej prehliadky novorodenca predbežne upozornený už na základe informácie o narodení dieťaťa doručenej v elektronickej podobe od poskytovateľa prevádzkujúceho zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorom sa dieťa narodilo, alebo do ktorého bolo umiestnené po narodení. Následne by bola príslušnému všeobecnému lekárovi v elektronickej forme doručená aj informácia o odoslaní lekárskej prepúšťacej správy dieťaťa, ktorú by bol poskytovateľ prevádzkujúci zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti povinný odoslať bezodkladne po prepustení novorodenca z ústavnej zdravotnej starostlivosti do domáceho prostredia, alebo bezodkladne po opustení zariadenia zdravotnej ústavnej starostlivosti matkou po pôrode s dieťaťom, ktoré by bolo v rozpore s ustanovením osobitného predpisu.
V súvislosti s elektronickým doručovaním sa využíva existujúci zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti zverejňovaný národným kontaktným miestom podľa § 20d ods. 8 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z . v znení zákona č. 220/2013 Z. z. Tento zoznam je súčasne v praxi potrebné sprecizovať tak, aby obsahoval všetky údaje taxatívne vymenované v platnom § 20d ods. 8 písm. b) zákona č. 581/2004 Z. z. v znení zákona č. 220/2013 Z. z. (vrátane adresy elektronickej pošty poskytovateľa). Predmetný zoznam je potrebné kvôli dosiahnutiu presnosti a jednoznačnosti znenia aj doplniť (viď bod 8 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu). Navrhované riešenie by zaručilo výkon preventívnej prehliadky novorodenca v domácom prostredí aj v prípade, že by lekárska prepúšťacia správa dieťaťa príslušnému všeobecnému lekárovi bola doručená oneskorene (resp. aj v prípade, ak by prepúšťacia správa vôbec nebola doručená, ale boli by splnené nové informačné povinnosti poskytovateľa). Tým by sa dosiahla zvýšená prevencia, t. j. ochrana života a zdravia novorodencov. Zvolené riešenie je stále menej striktné ako platná právna úprava (lehota do troch kalendárnych dní namiesto do 48 hodín), v porovnaní s riešením navrhovaným vo vládnom návrhu zákona, číslo parlamentnej tlače 884, je však prísnejšie a zvyšuje vykonateľnosť preventívnej prehliadky novorodenca v domácom prostredí v zákonnej lehote.
8. V čl. IV sa za bod 9 vkladá nový bod 10, ktorý znie:
"10. V § 20d ods. 8 písm. b) sa za slová "ak ide o právnickú osobu," vkladajú slová "namiesto mena a priezviska sa zverejňuje obchodné meno a".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Predmetné ustanovenie sa precizuje kvôli presnosti a jednoznačnosti právnej úpravy a v súvislosti s bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
To bol druhý pozmeňujúci návrh.
Nech sa páči. (Reakcia na spravodajcu, mimo mikrofónu: "Ja neviem. Však hovorí, že sa to musí celé prečítať. Však vy ste spravodajca, povedzte, keď nie, keď nemusím, ja nebudem čítať.")

Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, pokračujete v rozprave?

Horváthová Eva, poslankyňa NR SR
(Reakcia na predsedajúcu, mimo mikrofónu: "Pokračujem, len je dosť rozsiahly ten tretí, tak sa pýta pán spravodajca, či musím čítať odôvodnenie.)
Vážení prítomní, dovoľte mi teda predniesť tretí pozmeňujúci návrh, ktorý je najobsiahlejší a týka sa reakcie na neobsadené sídla vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, aj na avizované trestné oznámenie na ministerstvo zdravotníctva za neobsadenie týchto sídiel. Ak si spomínate, predložila som taký návrh zákona koncom minulého roka a teraz som si dovolila vzhľadom na situáciu, ktorá ešte stále nie je vlastne vyriešená a mohla by sa teoreticky opakovať opäť, pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona, kde precizujeme lehoty, ktoré by sa mali upraviť tak, aby ministerstvo vypísalo výberové konanie včas, aby sa toto výberové konanie za ideálnych podmienok, aj za niektorých špecifických podmienok stihlo a nestalo sa to, čo sa stalo minulý rok.
Viac vysvetlenia bude vlastne v odôvodnení jednotlivých bodov pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej a Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (Hlasy v sále.)
Takže vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za bod 2 vkladajú nové body 3 až 26, ktoré znejú:
3. V § 12 ods. 8 sa slová "§ 14 ods. 8 a 11" nahrádzajú slovami "§ 14 ods. 9 a 12".
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
4. V § 14 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie: "(3) Ministerstvo zdravotníctva za podmienok podľa odseku 4 vyhlási výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v príslušnom sídle stanice záchrannej zdravotnej služby a termín výberového konania
a) najmenej sedem mesiacov pred
1. uplynutím doby platnosti predchádzajúceho povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby podľa § 20 písm. c),
2. požadovaným dňom zrušenia predchádzajúceho povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby podľa § 19 ods. 1 písm. a),
b) bezodkladne po
1. vzniku nového sídla stanice záchrannej zdravotnej služby, ak ide o prvé prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v novom sídle stanice záchrannej zdravotnej služby,
2. nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zrušení predchádzajúceho povolenia, ak ide o zrušenie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby podľa § 19 ods. 1 písm. b) až g) alebo § 19 ods. 2.
3. zániku platnosti predchádzajúceho povolenia, ak ide o zánik platnosti predchádzajúceho povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby podľa § 20 písm. a) alebo § 20 písm. b).".
Doterajšie odseky 3 až 13 sa označujú ako odseky 4 až 14.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
5. V § 14 odsek 4 znie: "(4) Lehotu na podanie žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a termín výberového konania uverejňuje ministerstvo zdravotníctva najmenej v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou a na svojom webovom sídle (ďalej len ´vyhlásenie výberového konania´). Lehota na podanie žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby nesmie byť kratšia ako dva mesiace od vyhlásenia výberového konania. Výberové konanie vrátane doručenia správy o výsledku výberového konania podľa odseku 11 sa musí ukončiť najneskôr do štyroch mesiacov od jeho vyhlásenia.".
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
6. V § 14 ods. 5 prvej vete sa slová "troch členov" nahrádzajú slovami "piatich členov".
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
7. V § 14 ods. 6 druhá veta znie: "Za člena komisie môže vymenovať len odborne spôsobilú (odsek 14) a bezúhonnú osobu; za bezúhonného sa na účely tohto odseku nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a v prípade obzvlášť závažného úmyselného trestného činu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie aj ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol pre takýto trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu 17c)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 17c znie: "17c) Trestný zákon.".
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
8. V § 14 ods. 6 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta: "Bezúhonnosť na účely tohto odseku sa preukazuje odpisom z registra trestov 18, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 18 znie: "18) § 13 a 14 zákona č. 330/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
9. V § 14 ods. 7 sa slová "odseku 5" vo všetkých prípadoch nahrádzajú slovami "odseku 6".
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
10. V § 14 ods. 10 v úvodnej vete sa slová "odseku 8" nahrádzajú slovami "odseku 9".
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
11. V § 14 ods. 11 v prvej vete sa slová "odseku 9" nahrádzajú slovami "odseku 10".
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
12. V § 14 ods. 11 sa na konci pripája táto veta: "Komisia je povinná správu o výsledku výberového konania doručiť ministerstvu zdravotníctva v rámci lehoty na ukončenie výberového konania podľa odseku 4 tretej vety.".
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
13. V § 14 ods. 13 úvodnej vete sa slová "odseku 10" nahrádzajú slovami "odseku 11".
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
14. § 14 sa dopĺňa odsekom 15, ktorý znie: "(15) Rozsah požiadaviek na odbornú spôsobilosť osoby, ktorá môže byť vymenovaná za člena komisie, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.".
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
15. § 15 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie: "(4) Ak zaniká povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby
1. uplynutím doby platnosti podľa § 20 písm. c), alebo
2. zrušením predchádzajúceho povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby na základe žiadosti jeho držiteľa podľa § 19 ods. 1 písm. a)
nové povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v príslušnom sídle stanice záchrannej zdravotnej služby musí nadobudnúť právoplatnosť najneskôr v posledný deň doby platnosti predchádzajúceho povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a doba platnosti nového povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby musí bezprostredne nadväzovať na dobu platnosti predchádzajúceho povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.".
16. V § 17b ods. 1 v prvej vete sa na konci pripájajú tieto slová "a súčasne sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu 17d)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 17d znie:
"17d) § 2 ods. 6 až 10 zákona č. 579/2004 Z. z. v znení zákona č..../2014 Z. z.".
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
17. V § 17d ods. 1 v prvej vete sa za slovo "dostupnosti" vkladajú čiarka a slovo "efektívnosti" a na konci sa pripájajú tieto slová: "a ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu".
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2017, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
18. V § 19 ods. 1 písm. a) sa na konci pripájajú čiarka a tieto slová: "ak v ďalšej vete nie je ustanovené inak".
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
19. V § 19 ods. 1 písm. a) sa na konci pripája táto veta: "Ak ide o držiteľa povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, je povinný ministerstvu zdravotníctva podať žiadosť o zrušenie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby najmenej osem mesiacov pred dňom, od ktorého žiada toto povolenie zrušiť.".
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
20. V§ 20 písm. a) sa na konci slovo "alebo" nahrádza čiarkou.
21. V § 20 písm. b) sa na konci nahrádza bodka čiarkou a pripája sa toto slovo: "alebo".
22. § 20 sa dopĺňa písmenom c), ktoré znie: "c) uplynutím doby platnosti povolenia, ak ide o povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby.".
23. V § 22 písmeno a) znie: "a) vydaní povolenia alebo o zamietnutí žiadosti o vydanie povolenia do 30 dní od začatia konania; ak ide o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby § 11 ods. 1 písm. a). Okrem povolenia podľa § 17 a § 17b až 17d, príslušný orgán rozhodne do 10 dní odo dňa doručenia správy o výsledku výberového konania (§ 14 ods. 11),".
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
24. V § 23 sa slová "na 90 dní" nahrádzajú slovami "na štyri mesiace" a na konci sa pripájajú bodkočiarka a tieto slová: "tým nie sú dotknuté ustanovenia podľa § 14 ods. 4 tretej vety a odseku 15 (pozn. red.: správne má byť § 15) ods. 4".
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
25. V § 25 sa za písmeno d) vkladá nové písmeno e), ktoré znie: "e) dobu platnosti povolenia; ak ide o povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, aj prvý deň a posledný deň platnosti povolenia,".
Doterajšie písmená e) a f) sa označujú ako písmená f) a g).
26. V § 25 písmeno f) znie: "f) typ ambulancie zdravotnej záchrannej služby § 11 ods. 1 písm. a) a sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby, 14a) ak ide o povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby; v rámci sídla sa uvádza názov obce alebo mestskej časti a presná adresa stanice záchrannej zdravotnej služby,".".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Odôvodnenie k bodu 1 čl. I bodom 3 až 26: Hlavným cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu (ďalej len "pozmeňujúci návrh") je v záujme ochrany života a zdravia obyvateľov Slovenskej republiky dosiahnuť jednoznačnosť právnej úpravy a zabezpečiť prístup k rýchlemu a účinnému poskytovaniu neodkladnej zdravotnej starostlivosti v celom zásahovom území. Prijatím pozmeňujúceho návrhu by sa zamedzilo výskytu neobsadeného sídla stanice záchrannej zdravotnej služby (ďalej len "sídlo"), a to v prípade uplynutia doby platnosti predchádzajúceho povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, ako aj v prípade zrušenia povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby na žiadosť poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby. V uvedených prípadoch musia byť podľa pozmeňujúceho návrhu sídla nepretržito obsadené, čo v platnej právnej úprave absentuje.
Pozmeňujúci návrh je reakciou na päťdňové neobsadenie sídiel vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby v Bratislave a Trenčíne v dňoch od 12. do 16. septembra 2013, ktorého príčinou bolo vydanie povolení na prevádzkovanie ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby až po zániku platnosti prechádzajúcich povolení. V platnom zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch je síce uvedená lehota na podanie žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby pre záujemcov o vydanie tohto povolenia; primárna lehota, v ktorej má Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky vyhlásiť výberové konanie, však stanovená vôbec nie je. Takýto stav je vo vzťahu k verejnosti zjavne nevyhovujúci a neakceptovateľný, keďže umožňuje, resp. nevylučuje zbytočné oslabenie činnosti záchrannej zdravotnej služby neobsadením jednotlivých sídiel v prípadoch, v ktorých je to nevyhnutné.
Zákon teda č. 578/2004 Z. z. by mal byť upravený tak, aby boli jasne a jednoznačne ustanovené všetky lehoty súvisiace s výberovým konaním a so správnym konaním. Tiež sa javí byť nedostatočné, že komisia podľa platnej právnej úpravy nemá výslovnú povinnosť doručiť ministerstvu zdravotníctva správu o výsledku výberového konania v rámci obdobia, počas ktorého je správne konanie prerušené. Komisia je preto podľa pozmeňujúceho návrhu povinná správu o výsledku výberového konania doručiť ministerstvu zdravotníctva v rámci lehoty na ukončenie výberového konania, teda najdlhšie do štyroch mesiacov od jeho vyhlásenia. Predložený návrh riešenia pokrýva najčastejšie situácie, v ktorých by malo byť plynulé obsadenie sídla na základe právoplatnosti nového povolenia nielen samozrejmosťou, ale aj vyplývať kvôli ochrane života a zdravia verejnosti a právnej istote aj priamo zo zákona, týmito situáciami sú uplynutie doby platnosti predchádzajúceho povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a zrušenie povolenia na žiadosť poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby.
V záujme väčšej transparentnosti a objektivity sa rozširuje minimálny počet členov komisie a to z troch na piatich. Precizujú sa a sprísňujú sa ustanovenia o podmienkach, ktoré musia spĺňať osoby, aby mohli byť ministrom zdravotníctva vymenované za členov komisie, teda bezúhonnosť týchto osôb a súčasne sa dopĺňajú podmienky bezúhonnosti špeciálne na účely členstva v komisii. Prijatím pozmeňujúceho návrhu by sa dosiahlo rýchlejšie a efektívnejšie poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti obyvateľom Slovenskej republiky v prípade bezprostredného ohrozenia ich života alebo niektorej zo základných životných funkcií či vážneho ohrozenia ich zdravia.
Bod 2. V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod 5, ktorý znie:
"5. V § 38 ods. 1 v úvodnej vete sa za slová "tohto zákona" vkladajú slová "okrem § 14 ods. 6".".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Odôvodnenie k bodu 5: legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s bodom 1 tohto pozmeňujúceho návrhu.
3. V čl. I bode 12 v § 79 sa odsek 1 dopľňa písmenami zu) až zw), ktoré znejú:
"zu) zriadiť kontaktné miesto na zabezpečenie komunikácie a súčinnosti s operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby a poskytovateľmi záchrannej zdravotnej služby, najmä na zabezpečenie príjmu pacienta, ak ide o poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý má zriadené oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny alebo urgentný príjem,
(zv) zabezpečiť podávanie aktuálnych informácií o počte voľných lôžok na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny a urgentnom príjme svojmu kontaktnému miestu, ak ide o poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý má zriadené oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny alebo urgentný príjem,
(zw) bezodkladne informovať operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby o závažných poruchách prevádzky v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti a o iných skutočnostiach, ktoré podstatne obmedzujú poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak ide o poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý má zriadené oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny alebo urgentný príjem.". Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Odôvodnenie k bodu 3: V záujme efektívnejšieho poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti a v súvislosti s bodom 8 tohto pozmeňujúceho návrhu sa navrhuje doplnenie nových povinností pre poskytovateľa ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý má zriadené oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny alebo urgentný príjem. Konkrétne ide o zriadenie kontaktného miesta na zabezpečenie komunikácie a súčinnosti s operačným strediskom, poskytovateľovi záchrannej zdravotnej služby, o podávanie aktuálnych informácií o počte voľných lôžok na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny a urgentnom príjme svojmu kontaktnému miestu a o bezodkladné informovanie operačného strediska o skutočnostiach, ktoré podstatne obmedzujú poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti (napr. o závažných poruchách prevádzky).
Realizáciou týchto povinností by sa mohlo predísť zbytočnému odkladu potrebného poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti v ústavnom zdravotníckom zariadení a presun pacienta v sanitke z jednej nemocnice do druhej.
4. V čl. 1 sa za bod 12 vkladajú nové body 13 a 14 ktoré znejú: 13. V § 79 ods. 3 písm. a) sa slová "zi) až zp)" nahrádzajú slovami "zi) až zw)". 14. V § 79 ods. 3 písm. b) sa slová "u) a v)" nahrádzajú slovami "u), v), zu) až zw)". Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
5. V čl. 1 sa za bod 21 vkladá nový bod 22, ktorý znie: 22. V § 82 ods.1 písm. d) sa za slová "a) až c)" vkladajú slová "a zu) až zw)". Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Odôvodnenie k bodom 4 a 5: legislatívno-technické úpravy.
6. V čl. 1 v bode 25 uvádzacia veta znie: "Za § 102p sa vkladajú § 102q a 102r, ktoré vrátane nadpisov znejú:". Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
7. V čl. 1 bode 25 sa za § 102q vkladá § 102r, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 102r. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2015.
(1) Konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, ktoré sa právoplatne neskončili do 30. júna 2015, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2015; na tieto konania sa vzťahujú požiadavky podľa § 15 ods. 4 účinného od 1. júla 2015. Výberové konania podľa § 14, ktoré sa neskončili do 30. júna 2015, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2015; na tieto výberové konania sa vzťahujú požiadavky podľa § 15 ods. 4 účinného od 1. júla 2015.
(2) Povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby vydané podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2015 alebo podľa odseku 1 zostávajú v platnosti do uplynutia doby ich platnosti.
(3) Držiteľ povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby vydaného podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2015 alebo podľa odseku 1 je povinný požiadať o vydanie povolenia z dôvodu zmeny sídla stanice záchrannej zdravotnej služby podľa osobitného predpisu 82 v znení účinnom od 1. júla 2015 a zmeny typu ambulancie záchrannej zdravotnej služby, ak sa má zmeniť aj typ ambulancie podľa osobitného predpisu 83 v znení účinnom od 1. júla 2015, najneskôr do 31. decembra 2015. Ak držiteľ povolenia podľa prvej vety nepožiada o povolenie podľa prvej vety alebo ho nezíska najneskôr do 29. februára 2016, povolenie stráca platnosť 31. októbra 2016; to neplatí, ak doba platnosti takéhoto povolenia uplynie pred 31. októbrom 2016. Ministerstvo zdravotníctva za splnenia predpokladov uvedených v druhej vete časti pred bodkočiarkou vyhlási výberové konanie najneskôr do 15. marca 2016.
(4) Poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorý má zriadené oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny alebo urgentný príjem, je povinný zriadiť kontaktné miesto podľa § 79 ods. 1 písm. zu) a zabezpečiť podávanie aktuálnych informácií o počte voľných lôžok svojmu kontaktnému miestu podľa § 79 ods. 1 písm. zv) najneskôr do 31. augusta 2015.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 82 a 83 znejú: "82) § 8 ods. 1 písm. a) a § 2 ods. 10 zákona č. 579/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. 83) § 2 ods. 10 zákona č. 579/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2014 Z. z."." Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Odôvodnenie k bodom 6 a 7: V súvislosti s predchádzajúcimi bodmi a s bodom 8 tohto pozmeňujúceho návrhu sa v čl. I pôvodnom bode 25 vládneho návrhu zákona dopĺňajú ďalšie prechodné ustanovenia. Podľa odseku 1 sa konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a výberové konania neukončené do 30. júna 2015 majú dokončiť podľa doterajších predpisov so súčasným uplatnením ustanovení.
8. Za článok III sa vkladá nový článok A, ktorý znie: "Čl. A. Zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 284/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 41/2013 z. z. a zákona č. 153/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto: 1. V § 2 ods. 2 sa za slová "operačného strediska záchrannej zdravotnej služby" vkladá čiarka a slová "§ 5 ods. 1 písm. c)" sa nahrádzajú slovami "ak nejde o zásah podľa § 5 ods. 1 písm. p)". Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti. 2. § 2 sa dopĺňa odsekmi 6 až 10, ktoré znejú: "
(6) Dostupnosť záchrannej zdravotnej služby musí byť zabezpečená počtom a rozmiestnením sídiel staníc záchrannej zdravotnej služby v závislosti od demografických podmienok, geografických podmienok a rizikových podmienok zásahového územia tak, aby v rámci celého zásahového územia za a) k miestu udalosti bola doba dojazdu ambulancie pozemnej záchrannej zdravotnej služby z najbližšieho sídla stanice pozemnej záchrannej zdravotnej služby do 15 minút a za b) rozmiestnenie sídiel staníc vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby zabezpečilo rovnakú priemernú dobu doletu ambulancií záchrannej zdravotnej služby k miestu udalosti.
(7) Doba dojazdu a doba doletu podľa odseku 6 sa počíta od okamihu prevzatia pokynu na vykonanie zásahu poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby od koordinačného strediska alebo operačného strediska záchrannej zdravotnej služby. Ak ide (hlasy v sále) čo? No aj ja dúfam, hej. (Povedané so smiechom.) Doba dojazdu a doba doletu podľa odseku 6 sa počíta od okamihu prevzatia pokynu na vykonanie zásahu poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby od koordinačného strediska alebo operačného strediska záchrannej zdravotnej služby. Ak ide o zásah podľa § 5 ods. 1 písm. p) doba dojazdu a doba doletu sa počíta od okamihu získania relevantných informácií o potrebe vykonania zásahu.
(8) Ak tomuto nebránia nepriaznivé dopravné podmienky, nepriaznivé meteorologické podmienky alebo iné dôvody hodné osobitného zreteľa a ak ide o vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu, aj nepriaznivé poveternostné podmienky, dobu dojazdu podľa odseku 6 písm. a) musí poskytovateľ pozemnej záchrannej zdravotnej služby dodržať a dolet podľa odseku 6 písm. b) musí poskytovateľ vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby uskutočniť v najkratšej možnej dobe. Poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby o prekážkach znemožňujúcich dodržať dobu dojazdu alebo dobu doletu uvedenú v odseku 6 bezodkladne informuje koordinačné stredisko alebo operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby.
(9) Efektívnosť poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti musí byť zabezpečená najmä
a) počtom a rovnomerným rozmiestnením jednotlivých typov ambulancií záchrannej zdravotnej služby v sídlach záchrannej zdravotnej služby s prihliadnutím na demografické podmienky, geografické podmienky a rizikové podmienky v rámci celého zásahového územia; ak ide o vrtuľníkovú záchrannú zdravotnú službu, aj s prihliadnutím na meteorologické podmienky a poveternostné podmienky v rámci celého zásahového územia, a
b) použitím jednotlivých typov ambulancií záchrannej zdravotnej služby 2 podľa § 3 ods. 3 písm. b).
(10) Minimálny počet sídiel staníc pozemnej záchrannej zdravotnej služby a vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby a minimálny počet jednotlivých typov ambulancií záchrannej zdravotnej služby 2 v zásahovom území ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.". Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
3. V § 3 ods. 3 písm. a) sa za slovo "plynulosť" vkladá čiarka a slová "a nepretržitosť" sa nahrádzajú slovami "nepretržitosť, dostupnosť podľa § 2 ods. 6 až 8 a efektívnosť podľa § 2 ods. 9".Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
4. V § 3 ods. 3 sa za písm. a) vkladajú nové písmená b) až e), ktoré znejú:
b) v prípade vydania pokynu na vykonanie zásahu 8) podľa odseku 4 vydať tento pokyn na základe informácií o zdravotnom stave osoby najbližšiemu poskytovateľovi záchrannej zdravotnej služby v stave pripravenosti (pohotovosti) na ďalší zásah, ktorý prevádzkuje vhodný typ ambulancie záchrannej zdravotnej služby umožňujúci čo najefektívnejšie poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti; ak efektívnemu poskytnutiu neodkladnej zdravotnej starostlivosti bránia dôvody podľa § 2 ods. 8, vydá operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby pokyn na vykonanie zásahu inému poskytovateľovi záchrannej zdravotnej služby, ktorý je schopný neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytnúť čo najrýchlejšie a súčasne najefektívnejšie,
c) koordinovať neodkladnú prepravu vykonávanú poskytovateľmi záchrannej zdravotnej služby vrátane určovania cieľového zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti podľa § 5 ods. 1 písm. f) a g),
d) zabezpečiť komunikáciu medzi poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby a kontaktným miestom podľa osobitného predpisu, 6a) ak je to potrebné,
e) vydávať inštrukcie na poskytnutie prvej pomoci, ak je do príchodu poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby na miesto udalosti nevyhnutné osobe poskytnúť prvú pomoc,".
Doterajšie písmená b) až g) sa označujú ako písmená f) až k).
Poznámka pod čiarou k odkazu 6a znie: "6a) § 79 ods. 1 písm. zu) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení zákona č..../2014 Z. z.". Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
5. V § 5 ods. 1 písm. a) znie: "a) vytvoriť a personálne zabezpečiť systém nepretržitej kontroly, riadenia a koordinácie síl a prostriedkov záchrannej zdravotnej služby tak, aby na pokyn operačného strediska záchrannej zdravotnej služby alebo koordinačného strediska a v prípade podľa písmena p) bol pripravený zabezpečiť
1. plynulosť a nepretržitosť poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti,
2. dostupnosť záchrannej zdravotnej služby podľa § 2 ods. 6 až 8 a efektívnosť poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti podľa § 2 ods. 9,". Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
6. V § 5 ods. 1 písm. b) sa za slová "operačného strediska záchrannej zdravotnej služby" vkladajú slová "alebo od prijatia informácie podľa písmena p)". Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
7. V § 5 ods. 1 písm. c) sa za slová "operačného strediska záchrannej zdravotnej služby" vkladajú slová "alebo od prijatia informácie podľa písmena p)". Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
8. V poznámke pod čiarou k odkazu 9a sa slová "v znení zákona č. 351/2005 Z. z." nahrádzajú slovami "v znení neskorších predpisov". Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
9. V § 5 ods. 1 písm. f) znie: "f) bez zbytočného odkladu vykonať podľa pokynu operačného strediska záchrannej zdravotnej služby alebo koordinačného strediska odbornú neodkladnú prepravu osoby, ak si to vyžaduje jej zdravotný stav, do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, 10) alebo do zdravotníckeho zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktoré je schopné poskytnúť diagnostiku 11) a liečbu 12) nadväzujúcu na poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť, 1)". Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
10. V § 5 ods. 1 písm. g) sa slová "odborne prepraviť na pokyn operačného strediska záchrannej zdravotnej služby osobu" nahrádzajú slovami "bez zbytočného odkladu vykonať na pokyn operačného strediska záchrannej zdravotnej služby odbornú neodkladnú prepravu 1) osoby". Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
11. V § 5 ods. 1 písm. l) sa slová "podľa § 3 ods. 3 písm. b)" nahrádzajú slovami "podľa § 3 ods. 3 písm. f)". Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
12. V § 5 sa ods. 1 dopĺňa písm. p), ktoré znie: "p) vykonať zásah a neodkladnú prepravu aj bez pokynu koordinačného strediska alebo operačného strediska záchrannej zdravotnej služby, ak je to nevyhnutné a o potrebe poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti sa dozvie iným relevantným spôsobom; v tomto prípade je poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby povinný koordinačnému stredisku alebo operačnému stredisku záchrannej zdravotnej služby bez zbytočného odkladu nahlásiť čas výjazdu na zásah a miesto udalosti.". Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
13. V § 6 ods. 1 písm. a) druhom bode sa slová "§ 5 ods. 1 písm. a) a c) až m)" nahrádzajú slovami "§ 2 ods. 8, § 5 ods. 1 písm. a), c) až m) ap)". Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
14. V § 6 ods. 1 písm. b) sa suma "6 638 eur" nahrádza sumou "16 596 eur". Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
15. V § 8 ods.1 písm. a) znie: "a) sídla staníc záchrannej zdravotnej služby podľa § 2 ods. 6 v tomto rozsahu:
1. názov obce alebo mestskej časti,
2. presná adresa stanice záchrannej zdravotnej služby,". Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
16. Za § 9 sa vkladá § 10, ktorý vrátane nadpisu znie: "§ 10 Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2015
(1) Všeobecne záväzný právny predpis podľa § 2 ods. 10 a § 8 ods. 1 písm. a) v znení účinnom od 1. júla 2015 vydá ministerstvo zdravotníctva tak, aby nadobudol účinnosť 1. júla 2015.
(2) Zásah a neodkladná preprava začaté podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2015, ktoré neboli ukončené do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2015.
(3) Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby je povinné zabezpečiť komunikáciu medzi poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby a kontaktným miestom 6a) podľa § 3 ods. 3 písm. d) v znení účinnom od 1. júla 2015 najneskôr od 1. septembra 2015.". Doterajšie články sa následne prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Odôvodnenie k bodu 8: V novom článku sa precizuje a dopĺňa problematika poskytovania záchrannej zdravotnej služby. Súčasné znenie tohto zákona sa javí byť nedostačujúce a nekomplexné. Zavádzajú sa konkrétne povinnosti operačného strediska a poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby, zavádza sa nový pojem dostupnosť záchrannej zdravotnej služby a efektívnosť poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
K bodu 8 čl. A k bodu 1 je legislatívno-technická úprava.
K bodu 8 čl. A bodu 2 sa na účel dosiahnutia väčšej dostupnosti záchrannej zdravotnej služby a vyššej efektívnosti poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti sa v § 2 zákona č. 579/2004 Z. z . upravuje organizácia záchrannej zdravotnej služby a dopĺňa sa novými odsekmi, a síce dostupnosť záchrannej zdravotnej služby a efektívnosť poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
K bodu 8 čl. A k bodu 3: ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 8 čl. A bodu 4: ide o zriadenie operačného strediska, ktoré je podľa toho pozmeňujúceho návrhu povinné zohľadniť hodný typ ambulancie záchrannej zdravotnej služby na daný zásah, čo v platnom zákone č. 579/2004 Z. z. absentuje.
K bodu 8 čl. A k bodu 5: predmetná povinnosť poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby sa navrhuje doplniť tak, aby bol na pokyn operačného strediska alebo koordinačného strediska a prípadne aj bez tohto pokynu okrem plynulosti a nepretržitosti poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti pripravený zabezpečiť aj dostupnosť záchrannej zdravotnej služby podľa § 2 ods. 6 až 8 a efektívnosť poskytovania tejto neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
K bodu 8 čl. A bodu 6: ide o legislatívno-technickú úpravu.
K týmto zmenám podobne k bodu 8 čl. A bodu 7, takisto bodu 8 čl. A bodu 8.
K bodu 8 čl. A bodom 9 a 10 sa precizuje znenie povinností poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby, kde by mal poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby vykonávať výlučne neodkladnú prepravu.
K bodu 8 čl. A bodu 11: ide o legislatívno-technickú úpravu.
K bodu 8 čl. A bodu 12: ide o to, že v prípade nevyhnutnosti vykonať zásah a neodkladnú prepravu aj bez pokynu koordinačného strediska alebo operačného strediska by mal byť poskytovateľ záchrannej zdravotnej služby vykonať takúto starostlivosť sám, čo v súčasnej dobe nie je možné.
K bodu 8 čl. A bodu 13: ide v dôsledku ustanovenia nových povinností poskytovateľa záchrannej zdravotnej služby v § 2 ods. 8 a § 5 ods. 1 písm. p) sa dopĺňa príslušné ustanovenie o sankciách. Sankciou za porušenie týchto povinností by mala byť pokuta do výšky 16 596 eur.
K bodu 8 čl. A bodu 14: ide o konkrétne sankcie za porušenie navrhovaných nových povinností operačného strediska, nie je potrebné dopĺňať, a to vzhľadom na všeobecnú formuláciu o uložení pokuty operačnému stredisku za porušenie povinností ustanovených v § 3 ods. 3.
K bodu 8 čl. A bodu 15: v nadväznosti na navrhovanú úpravu bodu 8 čl. A bodu 2 § 2 ods. 6 a na bod 1 tohto pozmeňujúceho návrhu sa precizuje splnomocňovacie ustanovenie § 8 ods. 1.
K bodu 8 čl. A bodu 16: v prechodných ustanoveniach sa navrhuje, aby všeobecne záväzný právny predpis podľa § 2 ods. 10 a § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 579/2004 Z. z. bol vydaný tak, aby nadobudol účinnosť súčasne s predkladaným zákonom.
17. Za čl. VI sa vkladá nový čl. B, ktorý znie: "Čl. B. Zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 644/2007 Z. z., zákona č. 598/2008 Z. z., zákona č. 59/2009 Z. z., zákona č. 400/2009 Z. z., zákona č. 136/2010 Z. z., zákona č. 224/2010 Z. z., zákona č. 33/2011 Z. z., zákona č. 220/2011 Z. z., zákona č. 334/2012 Z. z. a zákona č. 345/2012 Z. z. sa dopĺňa takto: V § 14 ods. 3 písm. h) sa na konci pripájajú tieto slová: "a vymenovania člena komisie podľa osobitného predpisu 29a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 29a znie: "29a) § 14 ods. 27 a 28 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č..../2014 Z. z.". Doterajší odkaz 29a a poznámka pod čiarou k odkazu 29a sa označujú ako odkaz 29aa a poznámka pod čiarou k odkazu 29aa.". Doterajšie články sa následne prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. júla 2015, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Odôvodnenie k bodu 9: legislatívno-technická úprava.
Ďakujem za pozornosť.

Ja by som sa chcela vrátiť k tomu, čo je napísané v tom zákone, aj čo to je pracovná zdravotná služba. Ono je tam zadefinovaná, pán poslanec Hlina, a je zadefinovaná, ako sa môže vykonávať. To nie sú len pracovné zdravotné služby v tom pravom zmysle slova, teda PENTA, ako vy to nazývate, ani nie sú pracovné zdravotné služby, ktoré patria teda výsostne len PENTE. Sú rôzne iné pracovné zdravotné služby nie pod hlavičkou PETNTY. A navyše tú, tú činnosť pracovnej zdravotnej služby môžu vykonávať aj iní ľudia - lekár so špecializáciou, verejný zdravotník a podľa návrhu tohto zákona aj bezpečnostný technik.
To znamená, že všetko to, čo vy hovoríte o tej prvej, druhej kategórii, môže to robiť človek, ktorý je teraz zamestnaný ako bezpečnostný technik, to je v tom návrhu. Neviem, či ste si to nevšimli, alebo si myslíte, že teraz všetci budú si platiť pracovnú zdravotnú službu. To som sa snažila trošku po tej odbornej stránke povedať v rozprave, ale zjavne keď je jedna línia myslenia, ja nepočúvam na, možno na tie odborné veci a ľudí, ktorí sa zaoberajú poškodením zdravia pri práci dlhé roky. Chápem, že tomu nerozumiete, alebo nechcete tomu rozumieť, nechcete sa pozrieť na to aj z inej stránky, ale musím teda povedať zodpovedne, že rozumiem aj vašim argumentom. Viem, že vás to rozčuľuje, že, že to, čo sa stalo.
Chcem len pripomenúť, že napríklad to, čo bolo s tou poštou alebo s inými pracoviskami, sa stalo za obdobia, kedy nebola povinná, nebol povinný žiaden dohľad nad prvou a druhou kategóriou. Hej? My čo teraz robíme, zavádzame dohľad a ten dohľad je, diferencovane si môže ten zamestnávateľ vybrať, koho chce, hej? Neviem, či by ste boli spokojný, keby niekto z vašich rodinných príslušníkov, možno niekto robí v nejakom závode, nejaká šička alebo niekto, kto robí za pásom, pracuje osem hodín, robí tú istú činnosť, je v permanentnom strese, lebo keď mu vypadne nejaký výrobok, tak sa neviem, čo bude diať. Je v určitej pozícii, ktorá mu nedovoľuje sa, zmeniť tú pozíciu, musí, musí byť tak, tam ako, neviem, či ste s týmto spokojný, že tento človek nebude mať žiadne, žiaden dohľad, ani žiadne poradenstvo.

Ďakujem pekne za váš komentár. Ste lekár, takže viete, o čom som hovorila, aj vidím, že uvedomujete si riziká, ktoré tam sú, preto som naznačila možné riešenia, tak ako ste vyhovorili, vybrať vybrané skupiny, ja neviem, predstavujem si to napríklad tak aj po konzultácii s osobami, ktoré sa tomu venujú vo svojom profesionálnom živote, nech robí ten dohľad aj povedzme bezpečnostný technik, ale presne mu zadefinujme, ak sa budú kumulovať tieto a tieto rizikové faktory a vplyvy na tých zamestnancov, áno, tuto moje schopnosti končia a dám tohto zamestnanca, posuniem ho ďalej, nech sa mu venuje odborník.
Ja nehovorím, aby to boli pracovné zdravotné služby, ja som tu neni za pracovné zdravotné služby, nepoznám takmer nikoho, ani to neni môj biznis, ani moja špecializácia, ale môže to byť verejný zdravotník, ktorý má mať špecializáciu v ochrane zdravia pri práci alebo podobne, ktorý bude vedieť posúdiť a urobiť všetky tie kroky, ktoré, ja si myslím, že sú potrebné. A keby sa to robilo, ako nechcem žiť v nejakom naivnom svete, ale keby sa to robilo tak, ako sa to má, tak ozaj to má význam.
Totižto ľahko sa môže stať, že skutočne ľudia v 40-ke, 50-ke budú mať ťažkosti zdravotné, nebudú diagnostikovaní ako choroba z povolania, odídu zo svojho zamestnania, budú mať problémy si nájsť ďalšie zamestnanie, pretože budú mať, to, čo vedia robiť, im nebude umožnené a skutočne s tým, ako tá populácia bude starnúť, budú sa vo vyššom výskyte vyskytovať ale kardiovaskulárne, metabolické, onkologické ochorenia, nebude mať kto pracovať.
Ja nechcem z toho robiť teraz nejakú vec, ako tu strašiť alebo niečo, ale myslím si, že tá prevencia a starostlivosť pred tým, ako sa niečo stane tomu zamestnancovi, je oveľa účinnejšia, lepšia pre nás všetkých. Malo by to byť naším, teda záujmom všetkých.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som si teda dovolila pokračovať v rozprave, ktorá bola ukončená v piatok poobede asi v polke mojej rozpravy. Dovolím si zhrnúť to, čo tu bolo doteraz povedané, a vlastne o akom zákone hovoríme.
Vládny návrh zákona mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, pričom účelom tohto návrhu zákona je aj v jednom právnom predpise upraviť podmienky činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktorej obsahom je dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci.
Aby som to zhrnula, vlastne čo tu odoznelo a akými zmenami si vlastne prešla starostlivosť o zamestnancov a či je pravda, že nespĺňame kritériá, ktoré sme sa zaviazali splniť po vstupe do EÚ. A pani ministerka takisto spomínala požiadavky európskej rámcovej smernice Rady z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti zdravia a zdravia pracovníkov pri práci, ktoré nedodržujeme, a v prípade, ak nesplníme určité požiadavky, ktoré sú tam ukotvené, tak hrozí Slovensku pokuta.
Hovorím o tom preto, aby ďalší rečníci, ktorí budú nasledovať za mnou, alebo pán poslanec Mihál, ktorý bude o tom hovoriť, aby reagovali a reflektovali na to, ako sa vedia vysporiadať s hrozbou tejto pokuty, ako oni chcú riešiť vlastne tento stav. Pretože na to nikto z nich nereagoval.
Možno niektorí viete, že som, okrem toho, že som lekár, som aj verejný zdravotník, a aj keď nemám žiadnu pracovnú zdravotnú službu, ani špecializáciu v pracovnom lekárstve, dovolila som si osloviť pár odborníkov, aj tých, ktorí sa podieľali na príprave tohto zákona, a konzultovať túto problematiku dopodrobna, ale zároveň som si dovolila stretnúť sa aj s niektorými podnikateľmi, či už podnikateľmi, ktorí sa venujú, majú jedného, dvoch zamestnancov alebo dvadsiatich zamestnancov, a aké sú dopady pracovnej zdravotnej služby a podmienok, ktoré museli spĺňať pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, aby som mala taký ucelený pohľad na túto problematiku.
Keďže tu odoznelo, pán poslanec Mihál spomínal, že si ministerstvo zle vysvetľuje túto smernicu, že to nie je pravda, že sme povinní zaviesť dohľad nad všetkými kategóriami prác, predtým ešte, ako vám zopakujem vlastne, ako sa delia rizikové práce, tak vám odcitujem niečo z tejto rámcovej smernice.
Všetky práce, ktoré sú na Slovensku, všetci zamestnávatelia, ktorí sú, sú povinní kategorizovať riziká a určiť riziká a zaradiť zamestnanca do určitých rizík. Na základe toho sa potom práce delia na práce rizík jeden až štyri. Pričom ako rizikové sú vyhlásené tretí a štvrtý stupeň prác. Tie prvé dva stupne nie sú rizikové a sú aj tak vedené. Tretí a štvrtý stupeň prác, do tých je zaradených asi 90-tisíc zamestnancov, z celkového počtu 2 mil. zamestnancov, hej? Tieto tretie a štvrté kategórie sú špeciálne sledované, majú povinnosť mať pracovnú zdravotnú službu, majú povinnosť si ju zaplatiť, týchto odborníkov. Či už si ich zaplatia paušálne na zmluvu, alebo na dohodu, nie je v zákone určené, ako si ich majú určiť. Všetci ostatní zamestnanci, a je to strašne veľké spektrum rôznych profesií, sú v prvej a druhej kategórii.
Na základe rozhodnutia, ktoré urobil vtedy pán minister Mihál, bola zrušená kontrola nad prvou a druhou kategóriou, s čím sa ja profesionálne a odborne nemôžem stotožniť, že na jednej strane budú hlasy, ktoré hovoria, zrušme kontrolu nad jednotkou a dvojkou, majme len trojku a štvorku, na druhej strane je môj názor, ktorý hovorí o tom, že to, čo prinieslo ministerstvo, nie je dostačujúce. Možno vás tým šokujem, ale nie som spokojná s viacerými vecami, ktoré tam sú, a neni to tlak žiadnych PZS, je to môj osobný odborný názor a chcem, aby sme sa teraz trošku v tej rozprave pobavili o tých odborných veciach, aby ste pochopili, aké typy tých prác sú a čoho všetkého sa to môže dotknúť a čo všetko je ten zamestnávateľ povinný urobiť.
To, že takéto povinnosti máme, je dané už historickými nejakými súvislosťami, už desiatky rokov dozadu boli závodné zdravotné služby, kedy každý pracovník musel prejsť vstupnou prehliadkou a tam bol zabezpečený nejaký minimálny dohľad na tou jeho zdravotnou starostlivosťou, jeho sledovaním rizikových faktorov práce.
Aby som sa vrátila späť k smernici. Táto smernica je z 12. júna 1989, ako som hovorila, a zavádza opatrenie na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov.
V čl. I sa hovorí, že predmetom tejto smernice je zaviesť opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci. Smernica obsahuje všeobecné princípy týkajúce sa prevencie ohrozenia pri práci, bezpečnosti a ochrany zdravia, vylúčenie rizikových a úrazových faktorov, informovania, porád, vyváženej spolupráce v súlade s vnútroštátnym právom a praxou a školenia pracovníkov a ich zástupcov, ako aj všetkých predpisov na vykonanie uvedených princípov.
V čl. II potom sa hovorí o rozsahu, vzťahuje sa na všetky odvetvia činnosti verejné aj súkromné, priemysel, poľnohospodárstvo, obchod, administratívu, služby, vzdelávanie, kultúru a voľný čas.
To nie je náš výmysel! Ja neviem potom, či Európska únia chce tunelovať všetky podniky?! To je proste fakt, ktorý moderná spoločnosť a starostlivosť o zdravie ľudí by mala smerovať. Tak ako si myslím, teda som presvedčená o tom, že zdravotníctvo nepôjde ďalej bez toho, aby sme sa venovali prevencii, ja neviem, kardiovaskulárnych chorôb, onkologických chorôb. Neutiahneme tie náklady, ktoré sú na liečbu a manažment pacientov populácie, ktorá starne, je chorejšia. A dovolím si dať takú súvislosť aj s chorobami z povolania alebo následkom, alebo možno aj nepriznanými chorobami z povolania, teda zdravotnými ťažkosťami, ktoré súvisia s prácou. Možno nikdy neboli diagnostikované ako choroba z povolania. Poviem vám neskôr aj príklad, ako sa taká choroba z povolania diagnostikuje, ale to všetko bude mať na nás dopady. Pretože tí zamestnanci, už teraz rozmýšľame o tom, že sa bude predlžovať vek odchodu do dôchodku, to znamená, že budeme robiť dlhšie. Tí pracovníci v snahe o to, aby nestratili prácu, budú robiť do nemoty, nebudú dbať na to, že či majú nejaké, či nemajú, budú ticho, nebudú sa sťažovať zamestnávateľovi na to, že nemajú vhodné podmienky, lebo budú radi, že sú zamestnaní v tom svojom regióne.
Takisto zamestnávateľ. Mne to je úplne jasné, že ten zamestnávateľ, aj chápem, čo hovoril pán poslanec Mihál, že sa kopia tie nároky na zamestnávateľov, ale bola by som veľmi nerada, keby možno v nejakej následnosti krokov, ktorý sťažuje život podnikateľom, by zdravotná starostlivosť, alebo teda dohľad nad podmienkami práce nad zamestnancami bola práve tá, ktorú by sme vyhlásili, že to ide zruinovať teda tých zamestnávateľov a že to je tá príčina, prečo nechcú vytvárať nové pracovné miesta a podobne.
Aby som sa vrátila k smernici.
V čl. II bode 5 hovorí, že vo všetkých prípadoch musia určení pracovníci mať potrebné schopnosti a potrebné prostriedky. Zámerne som vybrala len určité veci, ktoré hovoria o tom, že by to mali byť zdravotnícki pracovníci a že nemôže robiť dohľad zdravotný a činnosti, ktoré sama táto novela navrhuje, že to nemôže byť bezpečnostný technik, teda človek, ktorý nemá zdravotnícke vzdelanie.
Čl. VII, ktorý citovala aj pani ministerka, alebo teda ho spomenula, aby som bola presnejšia, a ktorý sme nedodržali a ktorý nám Európska únia vytýka, že sme porušili túto dohodu, v bode 5 hovorí, že vo všetkých prípadoch musia mať určení pracovníci potrebné schopnosti a potrebné prostriedky. Ja vám poviem asi aj príklady, že ktoré práce môžu byť v druhej kategórii a čo všetko je tam treba posúdiť, hej? Okrem toho, že to môžu byť zamestnanci pošty, ktorí robia za monitorom na počítači a robia v kuse možno v nevhodných ergometrických podmienkach, môžu to byť aj úplne iné, môže to byť pracovník, ktorý robí v Národnom referenčnom centre pre ochorenie HIV/AIDS, ktoré je takisto v druhej kategórii, a bezpečnostný technik nebude vedieť povedať, či ten pracovník aké má riziká, čo sa môže tou krvou preniesť, na čo by sa mal očkovať atď. Takže tieto príklady sa vám budem pokúsiť neskôr, ešte sa k nim vrátim.
Ďalej ten bod 8 v tom čl. VII, ktorý hovorí, že členské štáty definujú potrebné schopnosti a spôsobilosti uvedené v odseku 5. To je možno ten sporný bod. Nemám to nejak naštudované, či to niekto sa s tým zaoberal. Je to taká moja úvaha. Možno si niekto myslí, že nám stačí zadefinovať si, že, áno, bude to bezpečnostný technik a ten bude postačujúci. Ja si to nemyslím. Pretože ako sami uvádzame, on musí robiť odhad zdravotného rizika a možností, ako vplývajú niektoré faktory prostredia tej práce na zdravie toho zamestnanca. To si nedovolím povedať ani ja ako vzdelaný lekár a verejný zdravotník, pretože musíte sa tomu venovať a musíte mať špecializáciu na to, aby ste povedali, ako môže kombinácia určitej, napríklad poviem, teplotno-vlhkostnej mikroklímy na tom pracovisku v kombinácii s monitorom počítača, psychickej záťaži a eventuálne nejakého žiarenia ďalšieho vplývať na toho zamestnanca. Čiže chcem, aby sme brali tento problém komplexne, aj tak sa na to pozerali.
To, že je to závažný problém, teda závažný problém je poškodenie zdravia zamestnancov, nejaké číslo som spomenula už aj pri mojom prvom vystúpení. Udáva sa, že až 8,7 % ľudí v Európe má zdravotné problémy v súvislosti s prácou. To znamená asi 20 mil. ľudí, na Slovensku odhadom je predpoklad asi 14 700 ľudí.
Dovoľte mi také najnovšie údaje o výskyte chorôb z povolania a profesionálnych otráv na Slovensku za rok 2013. Pretože aj tu bolo povedané, že čo chceme, však dokopy je ich okolo 300 až 400 na Slovensku za rok týchto chorôb a my kvôli tomu, že je 300 chorôb z povolania, chceme zavádzať dohľad nad pracovníkmi vo všetkých kategóriách. Spomeniem najprv tie, ktoré sa najčastejšie vyskytujú. To, že väčšina z nich, z tých radovo 400, je z druhej kategórie rizikových prác, teda tie, ktoré nie sú určené ako rizikové, sú teda druhá kategória, až 66 % z týchto chorôb profesionálnych bolo práve z tejto kategórie. Vysvetlím vám aj, prečo tomu tak je.
Takže v roku 2013 bolo na Slovensku hlásených 301 prípadov chorôb z povolania, pričom je potrebné povedať, že iba posledných 10 rokov má trend výskytu týchto ochorení, teda je klesajúci trend. Z celkového počtu novozistených prípadov ženy sa podieľali 38 %, to je 115 prípadmi. V porovnaní napríklad s rokom 2012, kedy bolo hlásených 344 novopriznaných chorôb z povolania, došlo k poklesu týchto hlásených chorôb o 43 prípadov v priebehu roka, čo reálne predstavuje pokles o 12,5 %. Dovolím si tvrdiť, že tento pokles a tento klesajúci trend je aj vďaka zvýšenej starostlivosti a práce pracovnej zdravotnej služby. V porovnaní s údajmi z minulých rokov počet hlásených chorôb z povolania patrí k najnižším.
Najčastejšou chorobou, ktorá bola diagnostikovaná z týchto profesionálnych chorôb, bola v roku 2013 choroba kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia horných končatín s celkovým počtom 141 hlásení, čo predstavuje 46,8 % z celkového počtu hlásených ochorení. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi takisto pozorujeme klesajúci trend v zastúpení týchto ochorení.
Na druhom mieste potom bolo 58 hlásených prípadov ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobených prácou s vibrujúcimi nástrojmi. Tieto typy, keby ste si chceli to pozrieť, aké ešte ďalšie ochorenia poznáme, sú súčasťou prílohy zákona č. 461/2003 Z. z.
Závažnosť existujúceho problému vysokého podielu výskytu profesionálnych chorôb postihujúcich podpornopohybový systém, cievny a nervový systém zamestnancov vystavených v práci dlhodobému, nadmernému a jednostrannému zaťaženiu horných končatín a škodlivému vplyvu vibrácie podčiarkuje skutočnosť, že tieto sa podieľajú v roku 2013 až 66 % z celkového počtu. Ten počet je vyšší, keď si to prerátame oproti predchádzajúcemu roku.
Treťou napríklad najčastejšou chorobou bola s celkovým počtom 33 hlásených prípadov porucha sluchu z hluku. Sú poslanci, ktorí si myslia, že hluk nemôže poškodiť zdravie, a pritom je to jeden z faktorov, ktorý významnou mierou sa podieľa na chorobnosti a vplyve, jeden z fyzikálnych faktorov, ktorý vplýva na zdravie zamestnancov.
Takže to boli nejaké konkrétne čísla. Teraz keby sme sa venovali diagnostike týchto ochorení, prečo sú problémy s diagnostikou profesionálnych ochorení a prečo je to, čo som vám teraz čítala, len špička ľadovca.
Napríklad, čo sa týka počtu týchto priznaných chorôb, priznané sú len tie, ktoré dosiahnu tzv. odškodniteľný stupeň. To znamená, napríklad porucha sluchu, ktorú som spomínala ako tretiu najčastejšiu, porucha sluchu z hluku, pri ktorej dosahuje strata sluchu podľa Fowlera pri poškodených mladších ako 30 rokov najmenej 40 %. Pri dosiahnutí 50 rokov veku poškodeného už strata sluchu musí prevyšovať 50 %. Ak má napríklad zamestnanec 38-percentnú stratu sluchu vo veku 28 rokov, nedosiahne 40 %, a preukázateľne v hluku pracoval, to znamená, nastúpil do zamestnania, kde je hluk, a nemal poškodený sluch, nemá nárok na odškodnenie a nikdy mu nebude priznaná choroba z povolania, ale zároveň už nie je spôsobilý vykonávať svoje pôvodné zamestnanie. Jednoznačne príčinou bola práca v hluku. S takouto stratou sluchu sa veľmi ťažko zamestná a to sú práve tie prípady, ktoré nie sú štatisticky evidované, neodškodnené alebo reálne ochorenia spôsobené prácou.
Kritériá, ktoré sú na priznanie choroby z povolania a odškodnenia, sú prísne. Keď sa pozriete do zoznamu, ktoré všetky ochorenia tam sú, je veľmi ťažké, ako som už aj minule spomínala, oddiferencovať iné vplyvy okrem práce. Vy nemôžete povedať, že zamestnanec, ktorý má astmu a pracuje v nejakom prašnom prostredí, že je to len vplyvom toho prachu v prostredí. Musíte sa pozrieť na ďalšie mnohé faktory, a pokiaľ sa nedokáže priama súvislosť, nemá priznanú túto chorobu z povolania napriek tomu, že je chorý a to jeho zamestnanie mu spôsobuje ťažkosti. Hej, čiže to je len toľko na dovysvetľovanie.
Teraz sa vrátim k novele zákona. Zdôrazňujem teda, že môj názor je teda odlišný od názorov možno viacerých poslancov, ktorí budú vystupovať po mne, s tým, že by sme nemali mať dohľad nad prvou a druhou kategóriou. Som silne presvedčená o tom, že áno. Možno ako taký prvý návrh, pretože, samozrejme, sa zaoberáme aj ich pripomienkami a verím tomu, že mnohé z nich sú rozumné, napríklad čo sa týka financovania pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov pošty, určite sa o tom bude diskutovať neskôr. Chápem, že všetko, čo je nastavené nejakým spôsobom, sa dá zneužiť.
Dovolím si potom, ak budem môcť, v druhom čítaní možno navrhnúť možnosť, ako toto riešiť, alebo spôsob, pričom sa dá inšpirovať zákonodarstvom, a teda zákonom v Českej republike, ktorí majú pre druhú kategóriu podkategóriu, ktorá je kategória tzv. 2R, kde sú vlastne zhromaždené tie práce, kde je vyššie riziko napriek tomu, že nepresiahnu určité limity a nemôžu byť zaradené do tretej kategórie, budú v druhej, ale bude tam zvýšený dohľad. To znamená, že nebude to môcť robiť hocikto, ale zdravotník, ktorý je na to, má na to vzdelanie a je vyškolený.
V § 30 vo vládnom návrhu zákona sú definované povinnosti pri ochrane zdravia pri práci. Tento zákon teda hovorí, že to budú všetci zamestnanci. A čo je povinný zamestnávateľ urobiť? Zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozície zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce.
Ďalej podľa § 30a a 30d je zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad a zabezpečiť pre zamestnancov posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu. Ďalej musí zhodnotiť zdravotné riziko, vypracovať kategorizáciu prác a z hľadiska zdravotných rizík potom posudok o riziku. Ďalej musí vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia zamestnancov pri práci tak, ako ustanovujú osobitné predpisy. Ďalej musí zabezpečiť pre zamestnancov hodnotenie zdravotného rizika raz za rok pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok.
Z čoho môžu tie zdravotné riziká vyplývať? Napríklad, prečítam vám niektoré, ktoré môžu kdekoľvek pôsobiť na zamestnanca: hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, elektromagnetické žiarenie, ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie, laserové žiarenie, tepelno-vlhkostná mikroklíma, chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, fyzická záťaž, psychická pracovná záťaž, zvýšený tlak vzduchu. Všetky tieto faktory by sa mali osobitne hodnotiť a je na to presný metodický postup, ako tieto faktory zhodnotíme, ako vplývajú na zdravie toho zamestnanca. Závisí to od zdravotného stavu toho zamestnanca, od podmienok, v ktorých pracuje, a teda, samozrejme, od tých faktorov, ktoré naňho pôsobia.
V § 30a potom hovorí vládny návrh zákona o pracovnej zdravotnej službe a o tom, čo by mala pracovná zdravotná služba spĺňať. A povinnosti, ktoré vyplývajú a musia byť plnené jednotlivými oprávnenými osobami. Z toho, čo je tam napísané, som vybrala len zaujímavosti, ktoré bude robiť, napríklad práce, ktoré bude robiť bezpečnostný technik pre kategórie jeden a dva.
Bezpečnostný technik, ktorý je človek, ktorému stačí stredoškolské vzdelanie, a bude mať, teda musí mať nejako 176-hodinový kurz odbornej spôsobilosti. Podľa tejto novely zákona bude musieť, alebo, áno, bude musieť hodnotiť faktory práce a pracovného prostredia, spôsob vykonávania prác z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie zamestnancov, zisťovať expozíciu zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia, hodnotiť zdravotné riziká, vypracovať návrhy na zaradenie prác do kategórie z hľadiska zdravotných rizík a bude sa musieť zúčastňovať na vypracovaní programu ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok, vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska.
Iste uznáte, že človek, ktorý nemá zdravotnícke vzdelanie žiadne, ťažko sa bude vedieť vyjadriť k týmto veciam, a teda splniť úlohu, ktorá mu je zadaná. V praxi to teda môže skončiť tak, že bezpečnostný technik, ktorý v tej firme bude, odmietne robiť takúto prácu a tak či tak si ten zamestnávateľ bude musieť najať odborníkov. V tomto návrhu zákona je dobré to, že si ten zamestnávateľ môže vybrať, kto to bude. Nemusí to byť pracovná zdravotná služba, nemusí mať zazmluvnenú činnosť tejto služby paušálnou zmluvou, môže to byť na dohodu a môžu to byť verejní zdravotníci s danou špecializáciou. Čiže má ten zamestnávateľ viac možností, pričom podotýkam, ako vyplýva z doložky finančných vplyvov v tomto predkladanom návrhu, že priemerný plat v národnom hospodárstve verejného zdravotníka je nižší ako bezpečnostného technika. To znamená, že keď si ten zamestnávateľ zaplatí jedného verejného zdravotníka so špecializáciou zdravia pri práci, tak ho to vyjde lacnejšie ako bezpečnostného technika.
Zároveň sú v tomto návrhu zákona uvádzané vlastne počty hodín, ktoré sú povinné pri ochrane zdravia pri práci v jednotlivých kategóriách, pričom pri kategórii 1 je to 0,2 hodiny na zamestnanca na rok a v druhej kategórii 0,3 hodiny na zamestnanca a rok, hej? Čiže v priemere to vychádza okolo 1,41 euro na zamestnanca na rok pri prvej kategórii a cez 2 eurá pri druhej kategórii.
Aby som tu nehovorila nejaké čísla, ktoré sú tu možno dané ako v nejakých tabuľkách, že takto by to malo byť, ale realita je iná, oslovila som jednu pani lekárku, ktorá má jednu sestričku a tá sestrička, keďže prichádza do styku s biologickými rizikovými faktormi, s krvou, infekciami, ktoré sú prenášané vzduchom, t. j. respiračnými infekciami, teda mnohými ďalšími v tej ambulancii, čiže takáto sestrička je zaradená do rizikovej práce druhej kategórie. Tá starostlivosť, ktorú som teraz vymenovala, to, čo všetko musí ten zamestnávateľ splniť, ju stojí, toho lekára, 40 euro na rok. Posúďte sami, či je to jednej konkrétnej pracovnej zdravotnej služby, samozrejme, tie ceny sa môžu líšiť, nie je presne stanovená tá cena. Pričom je na zamestnávateľovi, či si skontroluje tú službu, ktorú dostal, či to vybaví cez telefón alebo či vyžaduje za to, čo zaplatí, aj činnosť, ktorú má. Čiže to, za čo si platí, by si mal, samozrejme, kontrolovať a sú aj iné mechanizmy kontroly toho, čo sa vykoná, či skutočne to, čo zaplatím, či sa aj zrealizuje a či to je na prospech zdravia tých zamestnancov.
Čo obsahuje taký, čo sa vlastne deje, keď chcem prvotne posúdiť? Niekto si založí firmu, má 20, chce mať, alebo ja neviem, alebo začne s piatimi zamestnancami, čo sa musí spraviť, keď tú firmu založí? V prvom rade, teda aj podľa súčasnej úpravy by to mal urobiť, aj podľa novej novely zákona, má zhodnotiť zdravotné riziko. Dotyčný človek by mal identifikovať nebezpečenstvo, to znamená, povedať, či je na pracovisku hluk, aký je ten hluk, či môže ohroziť zdravie toho jedinca, či je tam prach, vibrácie, chemické látky, jedy, karcinogény a tak ďalej, všetky tie rizikové faktory, ktoré som spomínala. Musí charakterizovať to nebezpečenstvo. To znamená, prečo je škodlivé to žiarenie, prečo je škodlivý prach, čo môže spôsobiť tomu jedincovi, hej.
A znova chcem pripomenúť, že nehovorím len o zamestnancoch pošty, ale aj tí zamestnanci pošty sú, dokonca, myslím, že jeden bol vyhlásený v rizikovej kategórii tri, ale aj tí majú určité svoje riziká, ktoré treba eliminovať a treba ich hlavne identifikovať a povedať tomu zamestnancovi, tak nebudeš tu sedieť osem hodín za monitorom, nebudeš sedieť v takejto polohe, ale v takej a budeš mať takéto a takéto povinnosti z hľadiska prevencie možného poškodenia zdravia.
Ďalej bude musieť ten zamestnávateľ hodnotiť expozíciu, to znamená, ako ten faktor v akej miere pôsobí na toho jedinca a reálne dopady na zdravie pri existujúcom spôsobe práce.
No a nakoniec bude musieť zakategorizovať zdravotné riziká. Ak sa nemýlim, tak podľa tejto navrhovanej novely to bude môcť opäť teda urobiť bezpečnostný technik na začiatku, pokiaľ je predpoklad, že je to prvá, druhá kategória.
Ďalej, keď toto všetko zistí, bude musieť navrhnúť preventívne opatrenie na pracoviskách vo vzťahu k zamestnancovi, a teda k opatreniam technického, technologického rázu. Je to presne vydefinované v § 30d ods. 1 písm. g) bod 1, 2, 3, písm. h) bod 1, 4, 5, 6 a písm. i).
Ďalej bude, ak je to potrebné, navrhovať lekárske preventívne prehliadky pre tretiu a štvrtú kategóriu povinne v určitej frekvencii a osobitné predpisy napríklad, ak pracuje v noci alebo za nejakých špecifických okolností, ktoré sú vysvetlené inde v zákone, tak sú nariadené aj pre kategórie dva. Opäť, ak kategória dva bude oddelená a bude ju sledovať niekto iný, nebude to jednotne, tak tento cyklus, ktorý teraz spomínam, a tá ochrana nebude účinná. Pretože ten, čo bude sledovať tú kategóriu dva, nepovie, že, aha, vy ste teraz pri zmene napríklad podmienok vo zvýšenom riziku.
Ďalej bude musieť rozhodnúť o zmene pracovného zaradenia, keď je to potrebné, o nových technických, technologických postupoch, ako som už spomínala, posúdiť zamestnanca, či je zdravotne spôsobilý, alebo ho uznať ako zdravotne nespôsobilého na danú činnosť, eventuálne ukončiť pracovný pomer, môže dôjsť k invalidizácii alebo nakoniec k priznaniu choroby z povolania.
Aby ste si nemysleli, že si vymýšľam niečo len z nejakých poučiek alebo z knižiek, mám tu reálny posudok o riziku Národného referenčného centra pre prevenciu HIV/AIDS, ktorý je u nás na Slovensku v Bratislave na Slovenskej zdravotníckej univerzite, a obsahuje tento posudok o riziku, teda možnosti chránenia sa týchto zamestnancov, kde nie sú teda len lekári, a nie všetci si tí samotní zamestnanci vedia posúdiť možné riziko. Musí takýto posudok o riziku obsahovať údaje o organizácii, vymedzenie pojmov, identifikáciu, klasifikáciu biologických faktorov, s ktorými prichádzajú zamestnanci do kontaktu. To znamená, musia určiť, zamestnanec je ohrozený napríklad vírusom hepatitídy B, v akej skupine, aké má účinky na zdravie, ďalej vírus hepatitídy C, HIV vírus, samozrejme, aké sú riziká, vypracovať postup, keby sa náhodou ten, napríklad sestrička pichla možno ihlou, ktorá je HIV infikovaná, alebo teda infikovaná hepatitídou B alebo C. Ďalej musí obsahovať pracovné činnosti a predvídateľné vystavenie zamestnancov biologickým faktorom a nepredvídateľné vystavenie a ich hodnotenia. Takisto dodržiavanie ochranných opatrení podľa úrovne ochrany predpísanej v prílohe č. 5 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 338/2006 o ochrane zdravia zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou biologických faktorov pri práci. Ďalej musí zhodnotiť zdravotnú spôsobilosť zamestnancov, výskyt poškodení zdravia na pracovisku, aké majú profilaktické opatrenia, odporučiť očkovanie, keď je potrebné a dostupné, hodnotiť zdravotné riziko zamestnancov, zakategorizovať práce a plán riadenia rizika, v závere hodnotenia. Toto všetko by mal takýto posudok obsahovať.
Pripomínam, že pre tých zamestnancov, ktorí sú v tomto centre referenčnom pre HIV/AIDS, na Slovensku v súčasnosti máme až skoro 500 ľudí infikovaných HIV/AIDS, pre nich toto hodnotenie rizika bude robiť bezpečnostný technik podľa tejto novely. Samozrejme, dobrovoľne si môže organizácia zaplatiť aj PZS.
Čo sa môže stať? To, čo sa môže stať pri prijatí tejto novely, je, že rozdelíme kategórie zamestnancov na zamestnancov, ktorí robia v kategórii 1 a 2 a 3 a 4; 1 a 2 bude manažovaná niekým iným a 3 a 4 bude manažovaná PZS.
Čo spraví PZS? Skontroluje trojky a štvorky, teda skutočné rizikové práce, mala by navrhnúť opatrenia, ktoré toho zamestnanca pri dodržiavaní tých opatrení a pri neprekračovaní limitov môžu eventuálne zaradiť do kategórie 2. Ale ja osobne si myslím, prečo by to robili? Sú to ich pracovníci, ktorých si sledujú, za ktorých majú svoj príjem, o ktorých sa starajú, nebudú mať záujem ich preraďovať, lebo ten návrh na preradenie dajú oni. Čo sa týka jednotky, dvojky, stane sa, že niektoré z tých rizikovejších prác, ktoré sú všetky ale v druhej kategórii, budú tí ľudia ohrození viacej. Nedostanú všetky náležité veci, ktoré dostať majú, všetky dôležité merania, ktoré majú dostať, lebo bezpečnostný technik nebude vedieť, čo im hrozí, nevie to posúdiť, hej? A pokiaľ si ten zamestnávateľ nebude natoľko zodpovedný, že si zaplatí odborníka, tak o tých zamestnancov sa nikto nepostará. Môže sa stať, že bezpečnostný technik si skopíruje materiály z internetu, prekopíruje hodnotenie rizík a to bude výsledok jeho hodnotenia.
Ešte nakoniec by som si dovolila taký konkrétny príklad, ako sú napríklad zaradené práce, kde pôsobí na zamestnancov hluk. Napríklad robí zamestnanec vo výrobnej hale 8 hodín v hluku, ktorý má intenzitu 84,9 decibelov, to znamená, že je tam hranica 85 decibelov, je zaradený do druhej kategórie. Nepotrebuje preventívne lekárske prehliadky, nepotrebuje použiť osobné ochranné pracovné pomôcky. Kdežto ten zamestnanec, ktorý má, na ktorého pôsobí hluk nad 85 decibelov, je v tretej kategórii, má inú starostlivosť, má povinné lekárske prehliadky, povinnosť nosiť chrániče sluchu. A choroby z povolania, ktoré sú, ktoré som spomínala na začiatku, že sú diagnostikované z porúch sluchu, sú práve diagnostikované z tej druhej kategórie, pretože tam nie je ten dohľad a nie je poradenstvo a tí ľudia často nevedia, že robia na hranici, prípustnej hranici hluku v svojom zamestnaní. Čiže ten pacient, ktorý je v tom druhom, alebo ten zamestnanec, ktorý je v druhom riziku, má väčšie riziko poškodenia zdravia.
Na záver by som sa ešte vyjadrila možno k otázke, ktorá tuším, že tu bude teraz nastolená, a síce k brutálnemu tunelovaniu týmto zákonom. Verím tomu, že všetko sa dá zneužiť, aj sa zneužíva.
Ešte raz opakujem, že by som bola veľmi nerada, keby niektoré pochybenia, ktoré sú a na ktoré treba poukázať a treba ich odhaliť, treba ísť, treba proste niečo robiť, dať trestné oznámenie alebo napadnúť, keď to bolo nie v súlade so zákonom urobené, treba to riešiť. Ale nechcem, aby s tým, že odhalíme nejakú jednu vec, ktorá možno bola zneužitím pracovných zdravotných služieb, hádzať všetky zdravotné služby, ktorých je v súčasnosti 86 na Slovensku a existuje teda určitá konkurencia medzi nimi, aj tlak na ceny, aby sme zanedbali zdravie zamestnancov, aby nám prestalo záležať na tom, koľko robíme, ako robíme, či to vplýva na nás. A to nie sú ľudia, možno nielen úradníci, ktorí sú v rôznych podnikoch, ktorí vám možno najviac klajú oči, ale sú to ľudia, ktorí pracujú vo výrobných halách, kde pôsobí hluk, nejaké vibrácie, možno nejaké žiarenie pri spracovaní. Väčšinou sú to títo ľudia, ktorí tým trpia, a oni budú zaradení v druhej kategórii, lebo limity nebudú prekročené, lebo to je kritérium, prečo nejdú do tretej, a nikto sa o nich nepostará.
Nehovoriac o tom, že kumulácia pracovnej náplne bezpečnostného technika s inou náplňou práce je možná len vo výnimočných prípadoch podľa § 22 zákona č. 124/2006. A síce je tam, odcitujem: "Funkciu bezpečnostného technika, autorizovaného bezpečnostného technika možno výnimočne zlúčiť len s inými odbornými činnosťami zameranými na zabezpečovanie ochrany života alebo zdravia zamestnanca a prevencie závažných priemyselných havárií, ochranu pred požiarmi a na vykonávanie odborných prehliadok a odborných skúšok vyradených technických zariadení."
To znamená, že bežne by sa jeho funkcie nemali kumulovať. A ja by som bola veľmi rada, keď niečo máme robiť pre tých zamestnancov a spĺňať kritériá, ktoré sú nastavené a mali by byť v rámci modernej Európy, tak to urobiť poriadne, a nie povrchne bez výslovného efektu.
V druhom čítaní poviem taký svoj pohľad, ako si to asi predstavujem, tak aby to nebolelo ani tých zamestnávateľov a ani PZS.
Ďakujem pekne za pozornosť.

81.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, milí prítomní, pozorne som si vypočula úvodné slovo pani ministerky aj slová pána poslanca Mihála. Keďže som nevystupovala predtým k tomuto zákonu a možno môj postoj ešte nepoznáte k problematike pracovnej zdravotnej služby, pokúsim sa vám podať iný pohľad. Sčasti sa zastať tohto návrhu, sčasti možno ho poopraviť, ale z pohľadu lekára, z pohľadu verejného zdravotníka, teda človeka, ktorý sa pozerá na tú odbornú stránku.
Aj keď v úvode chcem povedať, že plne chápem také spravodlivé rozhorčenie pána poslanca Mihála, pretože na to pozerá svojimi očami podnikateľskými, a pokúsim sa, bude to neľahká úloha, možno to nestihnem za tých 10 minút, ale pokúsim sa ukázať mu aj trošku inú stránku, možno iné typy zamestnaní, ktorých sa táto pracovná zdravotná služba týka, a čo to je vlastne tá pracovná zdravotná služba v definíciách, v ponímaní tak, ako to zadefinovalo ministerstvo, hej, že to nie je len tím pracovnej zdravotnej služby, ale sú to aj iní zamestnanci, ktorí to môžu vykonávať s inými špecializáciami. No a v neposlednej rade sa pokúsim poukázať na tú finančnú náročnosť, ktorú ste spomínali, a čo to v praxi môže znamenať napríklad pre podnik, ktorý má deväť zamestnancov. Koľko zhruba máme tímov pracovných zdravotných služieb na Slovensku, ako pracujú, poukážem aj na ich nedostatky, ktoré boli v minulosti, keďže tieto povinnosti máme od roku 2006. A keď sa mi podarí len trošku nalomiť možno ten názor alebo pozmeniť názor pána poslanca Mihála, budem to považovať za úspech.
Takže dovoľte mi zhrnúť niektoré fakty, ktoré si myslím ja, že sú dobré, a ktoré si myslím, že by sme mohli pozmeniť. Ako spomínala pani ministerka, tak účelom je upraviť podmienky činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktorá má za úlohu dohľad nad pracovnými podmienkami, posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Ako spomínala, tak zamestnávateľom spôsobuje problémy v aplikačnej praxi doterajšia právna úprava pracovnej zdravotnej služby, ktorá je rozdelená v dvoch rozličných zákonoch, a to v zákone 124/2006 a v spomínanom zákone 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Spomínala aj, teda pokutu nespomínala, spomínala nesúlad, ktorý máme vlastne s nariadením Európskej komisie, ku ktorému sme sa zaviazali po vstupe do Európskej únie, a tým za vlády Ivety Radičovej bolo toto zrušené, a teda nám hrozí pokuta. Ten podnet, ktorý išiel na Európsku komisiu, išiel zo strany pracovných zdravotných služieb a bol prijatý. To znamená, že pokiaľ takýto zákon nepríjmeme a nejakým spôsobom sa nepostaráme o všetkých zamestnancov, bude nám hroziť tá pokuta a bude ju musieť Slovensko znášať. Čiže toto je vlastne reakcia aj na túto vec.
To, že je problém ochrany zdravia alebo nejakých zdravotných problémov zamestnancov v práci, o tom svedčí aj štatistika, ktorú som našla, že až 8,7 % ľudí v Európe má nejaké zdravotné problémy v súvislosti s prácou. To znamená, že je to približne 20 miliónov ľudí na svete. Na Slovensku je predpoklad, že až 14 700 ľudí má nejaký problém s prácou. Tu ma napadá, pán Mihál, ste spomínali, že koľko je tých chorôb z povolania. Na margo toho, koľko sa diagnostikuje, z ktorej skupiny, vám poviem toľko, nie je veľa, je pravdou, že nie je veľa chorôb z povolania, ktoré sú diagnostikované. Ale je na to viacero dôvodov. Sú určite poddiagnostikované. Je to spôsobené tým, že jednak je veľmi ťažko zistiť súvislosť daného ochorenia s prácou, dokázať závislosť len na teda práci a pracovných podmienkach, a zároveň mnohí zamestnanci nechcú byť diagnostikovaní že majú chorobu z povolania, pretože sú potom určitým spôsobom hendikepovaní, nemôžu sa ďalej uplatniť, čiže ani nechcú, aby boli diagnostikovaní. To, že 66 % vlastne chorôb z povolania je v druhej kategórii prác, ktorých, ako ste dobre spomenuli, je najviac na Slovensku, tie počty ste hovorili približne dobre, tak to je fakt. To, že ich je naviac v druhej kategórii, možno je spôsobené tým, že nie je taký dohľad, hej. To, že to číslo je malé, to som vysvetlila pred chvíľočkou.
Pre tých, čo nevedia, tie práce sú rozdelené do štyroch kategórií, pričom len tretia a štvrtá sú rizikové. Hej, čiže natíska sa teda úvaha, prečo teda nemať zdravotný dohľad len v tretej a štvrtej kategórii? Budem sa snažiť vám to vysvetliť. To, že tá úprava pracovnej zdravotnej služby a možnosti, že dohľad nad prvou a druhou kategóriou prác budú možné byť až, teda budú môcť byť realizované bezpečnostným technikom, v medzirezortnom pripomienkovom konaní nebolo. Bola akceptovaná pripomienka zamestnávateľov, čiže rokovala tripartita, a tam sa akceptovala požiadavka, chceli zúžiť povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby len pre zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce v tretej a štvrtej kategórii, čo je súčasný stav. A odôvodňovali to aj teda tými 66 %, ktoré, teda protiargument bol tých 66 % prác, ktorých je v druhej kategórii. Ministerstvo teda prišlo s týmto návrhom, kde sa upravuje diferencovanie tento dohľad. No a ja som si zase dala tú námahu a stretla som sa aj s pár podnikateľmi, ktorých sa to dotýka, ktorí majú okolo desať - dvadsať zamestnancov, ale aj s pracovníkmi pracovnej zdravotnej služby a samozrejme s verejnými zdravotníkmi, pretože to odbor, ktorému sa profesionálne venujem od začiatku svoje kariéry, od ukončenia medicíny, avšak treba poznamenať, že nie som odborníkom na pracovné lekárstvo, ani ochranu zdravia pri práci, takže takisto sú to informácie, ktoré sú sprostredkované, ale plne si za nimi stojím.
Dovolím si teraz zacitovať zo samotného znenia zákona, aby ste videli vlastne, chcem poukázať na to, čo v podstate sa bude robiť pri jednotlivých kategóriách práce. V § 30 sa hovorí o povinnostiach pri ochrane zdravia pri práci, a síce zamestnávateľ je povinný "zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov stanovených osobitnými predpismi". Potom sa tam hovorí, že je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad podľa § 30a, 30d, zabezpečiť posudzovanie, zdôrazňujem, "zdravotnej spôsobilosti na prácu, zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika, vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík a posudku o riziku, vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia, zabezpečiť hodnotenie rizika raz za rok pre každého zamestnanca, pri každej podstatnej pracovnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika".
Prečo to čítam? Aby ste si vedeli aj tí, ktorí nepracujete s tým a neviete si predstaviť, čo asi všetko musí robiť ten dohľad nad prácou, aby ste vedeli, čo všetko bude môcť napríklad robiť aj bezpečnostný technik, ktorého zadefinujem neskôr.
Hodnotenie zdravotných rizík. Aj pre prvú, aj druhú kategóriu musíte zadefinovať, ako vplýva na zamestnanca hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, elektromagnetické žiarenie, ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie, laserové žiarenie, akú má tepelnú vlhkosť tá mikroklíma, ako to môže vplývať na zamestnanca, chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, fyzická záťaž, psychická pracovná záťaž, zvýšený tlak vzduchu. Toto všetko sa môže dokopy nakombinovať a verte mi, že aj v druhej kategórii prác, ktoré máme, a nedá sa povedať presne, ktoré práce sú v tej dvojke, sa môže toto nakombinovať a pôsobiť negatívne na zdravie tých zamestnancov.
Ďalej v § 30a je zadefinovaná pracovná zdravotná služba, že "poskytuje zamestnávateľovi odborné a poradenské služby v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu, ktorý tvorí dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu". Zas je tu zadefinované, čo sú to pracovné podmienky, čo všetko treba brať do úvahy.
Teraz vám poviem, že ktoré činnosti sa musia robiť v prvej a druhej kategórii a ktoré v tretej a štvrtej, ktoré som vyčítala vlastne zo znenia tohto zákona. Pre tretiu a štvrtú kategóriu prác, ktorú teda môže robiť pracovná zdravotná služba v zmysle, že to musí byť zdravotnícky pracovník s potrebným vzdelaním pre teda ochranu zdravia pri práci. Robí vypracovanie návrhov na zmenu alebo vyradenie prác tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, rozbor pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania, ochorení súvisiacich s prácou, a tak ďalej, sú to ďalšie, celý rad špecializovaných funkcií a činností, ktoré, teda činnosti, ktoré musí vykonať.
Podľa tohto návrhu zákona, a aj s tým je vlastne nespokojný aj napríklad pán poslanec Mihál, je, že tie prvé, druhé vôbec musia mať nejaké zastrešenie, nejakú kontrolu. Čo mne vadí, je, že to môže byť bezpečnostný technik. Bezpečnostný technik je, aby ste mali prehľad, to je ten, ktorý nám robí školenia o bezpečnosti a ochrane, bezpečnosť a ochrana pri práci, čiže BOZP. Ak ste takéto školenia absolvovali, tak poväčšine, nechcem sa dotknúť bezpečnostných technikov, je to čistá formalista, kedy prednesie nejakú prednášku, hej, povinne sa na nej všetci zúčastnime, odfajkne si, ide preč. Je to človek, ktorému prakticky stačí stredoškolské vzdelanie s maturitou a má 176-hodinový kurz BOZP, a tento by mal vlastne robiť činnosti, a teraz vám poviem ktoré: podľa § 30 písm. d) ods. 1 a podľa § 30 ods. 4 písm. b) až d) teda v rámci tohto bezpečnostného technika bude hodnotiť faktory práce a pracovného prostredia a spôsob vykonávania práce z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie zamestnancov. Bezpečnostný technik bude zisťovať expozície zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia, hodnotiť zdravotné riziká, bude vypracovávať návrhy na zaradenie prác do kategórie z hľadiska rizík, bude sa zúčastňovať na vypracovaní programu ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológii zo zdravotného hľadiska. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pani kolegyňa, prepáčte, tak ako ste predpokladali, asi nestihnete. Alebo teda? Je štrnásta hodina.

Horváthová, Eva, poslankyňa NR SR
Ešte by som chcela toho trošku dosť povedať, tak na desať minút. Takže necháme to potom o týždeň.

Ďakujem pekne, pán poslanec, za váš príspevok. S viacerými vecami, trošku ma prekvapilo, že ste smutný z toho, že sme tam dali aj niektoré medzinárodné dohovory. Táto dôvodová správa vôbec nemala za cieľ ideologicky sa venovať určitým veciam, ktoré ste tu spomenuli. Všeobecné odporúčania Výboru pre odstránenie diskriminácie žien č. 21 je tu spomenutý, tieto všeobecné odporúčania sú spomenuté len preto, že medzi nimi je ukotvené a my sme sa zaviazali, že sa budeme snažiť o dosiahnutie týchto cieľov a odporúčaní. Okrem iného je tu ukotvené aj dostupnosť bezpečných a spoľahlivých antikoncepčných metód. A my práve napádame dostupnosť pre určité skupiny žien, ktoré si nemôžu dovoliť isté formy antikoncepcie. Pre nič iné, nič viacej za týmto sme nevideli, ani preto sme to nespomínali, aby sme otvárali niektoré ďalšie témy. Chápem vaše obavy, ale myslím si, že v tomto prípade nie sú namieste.
A čo sa týka definície reprodukčného zdravia, máme ho tam aj zadefinované, že sa rozumie tým "stav úplnej fyzickej, mentálnej a sociálnej pohody a nielen chýbanie ochorenia alebo poruchy vo všetkých prípadoch, ktoré sa vzťahujú k reprodukčnému systému, k jeho funkciám a procesom".
Chcela by som vás tu trošku upozorniť na to, že reprodukčné zdravie, to nie je len sexuálne zdravie, schopnosť viesť uspokojivý, a teda pravidelný sexuálny styk a schopnosť plánovať si rodinu, tak ako si želajú tí partneri, mať deti vtedy, kedy chcú, ale sú to bazálne veci, ako je ochrana reprodukčných funkcií, ochrana pred infekciami, ochrana pred HIV, pred inými sexuálne prenosnými ochoreniami. A tu teda vám chcem pripomenúť, že toto veľmi vplýva na celkové zdravie v populácii. Čiže to reprodukčné zdravie má širší význam. A medzi jednu z týchto vecí patrí aj to, čomu sa venujeme v tejto novele zákona. Takže nie je to čisto obmedzenie len na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som sa ešte chcela raz vrátiť k tej zneužiteľnosti tohto spôsobu antikoncepcie, ktorú spomínal aj pán poslanec Hlina, aj teraz pán poslanec Kaník v svojom príhovore.
Áno, iste, všetko sa dá zneužiť, aj táto forma antikoncepcie, avšak je dôležité pripomenúť, že uvádzame aj v tomto zákone, že sú potrebné pravidelné kontroly po zavedení vnútromaternicového telieska. A dokonca pri zavádzaní takéhoto telieska lege artis pacientka musí prísť do jedného mesiaca raz na kontrolu, potom eventuálne do troch mesiacov a všetky tieto teda stretnutia sú hradené poisťovňou a potom musí prísť každý rok na kontrolu ku svojmu gynekológovi.
Čiže týmto by som zdôraznila možno ešte jeden aspekt, ktorý by sa dotýkal týchto žien, ktoré by mali možnosť tejto antikoncepcie, a to síce pravidelné kontroly a zúčastňovania sa aj preventívnych prehliadok, keď majú túto antikoncepciu, čo v určitých komunitách býva dosť veľký problém.
Čiže týmto by sa ušetrili určite prostriedky aj z hľadiska prevencie mnohých iných vážnejších ochorení, samozrejme, aj teda tej "neželateľnej" plodnosti. Ja si myslím, že pán poslanec to myslel v tom zmysle, že neželateľnej u tých žien, ktoré možno nechcú mať už viacej detí, ale nemôžu si dovoliť akúkoľvek formu antikoncepcie, pretože nemajú na to peniaze, alebo nie sú schopné užívať, ja neviem, antikoncepčnú tabletku každý deň, v tomto zmysle to myslel.
Samozrejme, že tá pôrodnosť je nízka a treba ju zvyšovať, ale tak, aby spoločnosť bola pripravená postarať sa o všetky tieto deti adekvátne, tak ako si to zaslúžia, aby nekončili v detských domovoch. Myslím si, že je nefér, keď žena má 10 detí a z toho 4 skončia aj proti jej vôli v detskom domove, pretože nemá prostriedky na to, ani tá spoločnosť nemá prostriedky na to, aby sme sa o tieto deti postarali, tak ako sa patrí, v rodine, čiže to dieťa by malo byť tam, kde patrí, a tá matka by mala byť schopná sa o ne postarať.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec, za tvoj príspevok. Máš pravdu, treba riešiť tento problém komplexne, samozrejme. Keďže už som sa presvedčila v parlamente, že pokiaľ chce niekto riešiť niečo komplexne, tak väčšinou to neprejde alebo vládna strana povie, že ona bude ten problém riešiť komplexne, a teda výsledky sú v nedohľadne. Preto sme sa snažili aj my zareagovať čiastkovo na istý problém, o ktorom si myslíme, že to problémom je.
Predloženie tohto zákona bola aj reakcia na plodnú rozpravu, ktorá bola pri príležitosti teda podobného zákona, ktorý sa zameriaval na sterilizácie, a vtedy tu boli aj také hlasy, že čokoľvek iné by som podporil, teda okrem, okrem sterilizácie, keďže je to trvalé riešenie.
Chcem zdôrazniť pre všetkých, že táto forma antikoncepcie v súčasnosti je uznávaná medicínsky, je dostupná pre tých, ktorí si ju môžu zaplatiť. Pohybuje sa zruba v sumách od 40 do 200 euro. A nie je pravdou, že je tak strašne zlá, čo sa týka ohrozenia zdravia žien. Antikoncepčné tabletky napríklad majú omnoho viac nežiaducich účinkov ako vnútromaternicové teliesko, iste, sú tam aj veľmi závažné riziká, ktoré môžu byť, ale tie môžu byť po podaní akéhokoľvek lieku.
A čo sa týka, čo sa týka tých informácií o tom, že nemáme peniaze alebo tie rodiny nemajú peniaze na doplatky za iné lieky, za inú starostlivosť, skúsme sa zamyslieť spoločne, prečo to tak je. Po tom zákone, po tej debate, ktorá tu bola pri tých sterilizáciách, som sa rozprávala s viacerými gynekológami a oni mi povedali, že vôbec nie je problém, či preplatiť, či nepreplatiť. Oni vidia problém ten, že príde žena, ktorá nemusí byť vôbec Rómka, ani zo sociálne slabej skupiny, a príde a má ju na stole ako štvrtý alebo piaty cisársky rez v poradí a nevie si s tým dať rady a bojí sa ju operovať, pretože mu môže zomrieť na stole. A toto, toto je realita súčasná, tie ženy prichádzajú v štvrté... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Tak, Štefan, ja chcem ti poďakovať za tvoje vystúpenie. Veľa vecí, ktoré si povedal, sa dajú pochopiť, aj chápem, už sa nepoznáme nie jeden deň, chápem v tom duchu, v ktorom si vystupoval, aj tvoje myslenie. Dovolím si zareagovať na pár takých nepresností, ktoré si povedal, aj čo si niektoré veci vytiahol z dôvodovej správy.
Prvá vec taká, ktorú si spomínal, je, že ťa tam zaráža, že chceme, aby informovaný súhlas bol navrhnutý ministerstvom zdravotníctva v jazyku národnostných menšín a že vlastne tento zákon je zameraný, že až tak rasisticky si to načrtol, proti týmto národnostným menšinám alebo sociálne odkázaným skupinám. Voči tomuto sa teda ostro ohradzujem. Myslím si, že každý informovaný súhlas, pokiaľ sú tu národnostné menšiny, je dobré, keby bol aj v jazyku národnostných menšín, a určité vzory takýchto informovaných súhlasov sú už na stránke ministerstva zdravotníctva. Takže myslím si, že v tomto je to len skvalitnenie starostlivosti.
Čo sa týka nejakému namiereniu proti týmto skupinám, voči tomu sa ostro ohradzujem. Podobné problémy s plodnosťou a s možnosťou antikoncepcie, s financiami som zažila aj v treťom svete, kde ženy by boli strašne vďačné za to, keby mali prístup k nejakej antikoncepcii. Tam je problém trošku ešte aj iný ohľadne toho, že ich manželia si to neprajú. Jednoducho, keď tá žena má sedem detí, stále chcú, aby tie deti plodila. Nevládze, je vyčerpaná, ale nemá žiadne finančné prostriedky na to, aby si takúto antikoncepciu mohla dovoliť. Väčšinou to tam riešili tak, že potajomky si nalepovali také náplaste s antikoncepciou tak, aby ich manžel o tom nevedel, aby zabránili ďalšiemu tehotenstvu, keďže nevládali sa finančne starať o tie svoje deti.
Obávam sa, že možno v našich komunitách sociálne odkázaných skupín je to niečo podobné. Takže aj tomuto by sme sa chceli vyhnúť. A v ďalšej faktickej poznámke potom budem reagovať na ďalšie veci, ktoré si spomenul.