Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Ja by som chcela k tvojmu vystúpeniu, pán poslanec Viskupič, povedať, že tiež ma zaujalo to slovo marketing. Hovoril si o tom, že by si dal jednotku s hviezdičkou za marketing, ktorý bol. Ja to nevnímam ako marketing, to by som aj predrečníkovi povedala, že netreba to až tak tragicky brať, nemyslím si, počula som už aj horšie vystúpenie na adresu politizácie na výbore školskom. Pani podpredsedníčka mi dá asi za pravdu. Nepovažujem toto za také úplne politické vyjadrenie, aj keď teda nie som ja odborník na politiku nejakú, nepasujem sa do toho.
Ale keďže to má byť podľa teba, alebo bolo to dobre marketingovo zvládnuté, tak nie celkom sa s tým stotožňujem, a to kvôli tomu, že nebolo to dotiahnuté do konca. Aj keď teda opakovane sme počuli, že boli konzultovaní odborníci, dovolím si tvrdiť, že mnohí z nich nevideli znenie toho zákona, a možno tie veci, ktoré som ja pomenovala konkrétne k tým bodom, by sa stotožnili s nimi, hej. Lebo tak ako si aj ty spomínal, do toho lievika nezdravých potravín, bohužiaľ, spadli aj potraviny, ako sú napríklad syry, ktoré sú nenahraditeľné vo výžive dieťaťa, a to ma mrzí, hej? Tak povedzme si, že je to daň za to, že sme zakázali ostatné slané jedlá. Mne sa takéto riešenie, takáto daň nepáči, napríklad v tomto konkrétnom prípade.
No a čo sa týka toho marketingu, ja verím tomu, že pani podpredsedníčka bude pokračovať aj ďalej v takýchto podobných aktivitách, ktoré majú aj nejaké, môžme vidieť, aj bežia, má nejakú nadáciu, ktorá sa venuje obnove školských jedální a podobne, ako som mala možnosť postrehnúť v médiách. Ale takisto sme sa už aj spolu rozprávali o tom, aké sú pre mňa neprijateľné reklamy počas vysielania detských programov na rôzne sladkosti, ktoré majú údajne vysoký obsah mliečnej zložky, a pritom je tam kopa transmastných kyselín, cukru, nevhodných rôznych emulgátorov a sladidiel, ktoré sú vyslovene zdraviu škodlivé. Čiže týmto by sa tiež mala uberať naša pozornosť v budúcnosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kadúc, som veľmi rada, že bez toho, aby sme sa o tom predtým rozprávali, sme sa zhodli na troch hlavných bodoch, ktoré som spomenula aj ja. Myslím si, že dostatočne podrobne som sa im venovala na to, aby sa mohol k tomu niekto vyjadriť aj vecne, a síce je to to, že takisto aj ty si uvedomuješ, že výchova, zdravotná výchova už na školách je veľmi dôležitá ako prevencia detskej obezity. Avšak zrejme niekde je chyba. Buď je nedostatočná, alebo nedostatočne implementujeme programy, ktoré si dala aj vláda, mimochodom, vo svojom programovom vyhlásení vlády. Čiže treba pristúpiť k ďalšiemu kroku.
A ja to opakujem znova, že veľmi vítam túto iniciatívu. Avšak aj ty si si všimol, že tie pomenovania, tie zákazy sú veľmi vágne a legislatívne aj podľa stanoviska legislatívneho odboru Národnej rady nie sú, nie sú dostačujúce a nie sú správne. Čiže aj moje vyjadrenia na zdravotníckom výbore, že to podporujem, stále platia, ale v takejto kvalite keď prijmeme zákon, obávam sa, že bude spôsobovať v praxi viac problémov a minie sa účinku. Môže sa stať, že sa bufety pozatvárajú a nebudú súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu a deti si budú kupovať napriek tomu nezdravé potraviny v obchodoch.
A takisto ešte sa vrátim k pánovi poslancovi Novotnému, ktorý takisto hovoril o kvalite tohto zákona, o tom, že on ako lekár a ja tiež ako lekárka sa s týmto stotožňujem a zdôrazňujem, že problém detskej obezity u nás, v Európe a vo svete je v posledných rokoch alarmujúci.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky, veľmi si to vážim. Pánovi poslancovi Simonovi chcem len povedať, že pani podpredsedníčka podľa môjho názoru nenúti potravinárov, aby zmenili spôsob výroby alebo obsah týchto zložiek, ktoré sú v potravinách nezdravé. Avšak som veľmi rada, že ste to otvorili, lebo to je ďalšia vec, ktorej verím, že sa bude venovať v budúcnosti, že je fakt, že naše potraviny vo všeobecnosti obsahujú vysoký podiel soli. Dali by sa pripravovať pečivá napríklad s nízkym obsahom soli. Keď som sa ja na to pozerala, tak som našla celozrnné buchty, ktoré obsahovali viac ako 1,5 g soli na 100 g podľa hodnotení, ktoré, ktoré boli dostupné. Čiže určite bude treba zmeniť technológie aj vzhľadom na tie napríklad transmastné kyseliny, ktoré som spomínala v iných potravinách. Ak chceme sa dožiť viac a žiť zdravšie, tak toto takisto bude musieť, budú musieť byť tlaky na potravinárov, aby tie technológie zmenili vrátane napríklad problematiky geneticky modifikovaných potravín. Čiže ďakujem za vašu poznámku.
Pán poslanec Érsek, áno, máte pravdu, telesná výchova, pohyb, to ide jedno s druhým. Tu takisto by som sa zastala pani podpredsedníčky v tom, že treba riešiť aj jednu vec, aj druhú vec. Ešte za pána ministra bývalého Čaploviča sa, mám pocit, že sa zmenil počet hodín telesnej výchovy. Je všeobecná snaha, aby sa zvýšil počet hodín telesnej výchovy v rámci povinnej telesnej výchovy, ja toto budem vždy podporovať. A máte úplnú pravdu, že deti málo športujú, sedia za počítačom, nad tabletami a prestávajú spolu komunikovať a šport len veľmi okrajovo. Čiže toto je tiež veľmi dôležité, ale popri tom treba riešiť aj toto stravovanie.
Pán poslanec Gašparovič, ja som hovorila o tom, dobre ste to pomenovali, áno, máte pravdu, ale asi ste nepočúvali tú druhú časť, tú kritickú, ktorá ma mrzí, že som musela byť tak kritická, ale to sú fakty. Keď sa vyjadríte k tým faktom, ktoré, ktoré som pomenovala, a vyjadríte sa, že som nemala pravdu, tak potom budem akceptovať tú vašu poznámku. A pán... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi teda pokračovať, dokončiť už v krátkosti, dúfam teda, že sa mi podarí do nejakých desať minút skončiť rozpravu k tomuto zákonu. Skončila som teda, hovorila som o tom, ktoré potraviny sa v bufetoch zakazujú, hovorila som o tom, že chýba vlastne samotná veta o zákaze týchto potravín, ktorá sa tam vlastne doplnila na zdravotníckom výbore.
Vrátim sa teda k bodom, ktoré pani podpredsedníčka parlamentu zakazuje. Čiže zakazuje doplnkové jedlá typu rýchleho občerstvenia. Tu treba ešte raz zdôrazniť, že môžu tam byť okrem hamburgerov, hotdogov, hranoliek, ktoré mala asi pani podpredsedníčka na mysli, aj jedlá, ktoré sú zdravé, miešané ovocné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, prepáčte, pani poslankyňa. (Zaznievanie gongu.)
Pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v rozprave.
Nech sa páči. (Zaznievanie gongu.)

Horváthová, Eva, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne. Môžu tam byť napríklad aj syrový hamburger, krevetový, bez prídavkov akýchkoľvek ďalších vecí, čiže čokoľvek, na čo si spomenieme. Môže tam byť celozrnná bageta so šunkou, nízkotučným syrom, zeleninou, šalátom. Čiže toto všetko sa dá chápať ako jedlo rýchleho občerstvenia, bola by škoda, keby sa to v tom bufete nemohlo predávať.
Ďalej potraviny s obsahom soli nad 1,5 gramu na 100 gramov hmotnosti. Áno, v literatúre sa uvádza, že takýto obsah soli, jedlá s takýmto obsahom soli patria k jedlám s vysokým obsahom soli. Avšak treba povedať, že mnohé jedlá, keď si nájdete niekde zoznam a obsah nejakých základných potravín, majú vyšší obsah soli, napriek tomu, keď sa jedia rozumne, s rozumnou mierou, neškodia deťom. Príklad vám uvediem, všetky tavené, tvrdé syry, údené, neúdené, všetky majú obsah soli okolo 2 gramov na 100 gramov, tie potraviny, to znamená, že zakázali by sme Bambino, Syrokrém, mäkké syry akékoľvek, ďalšie tvrdé syry a tak ďalej. Čiže nemyslím si, že toto je správna cesta zakázať syry deťom predávať v bufetoch. V podstate by si to dieťa nemohlo kúpiť ani rožok so Syrokrémom, hej, lebo obložený chlebík mu zakazujeme, ak teda budeme ho považovať za potravinu rýchleho občerstvenia, nie som si celkom istá, či áno alebo nie, či sú to len tie zlé hamburgery a hranolky, a teda keď si bude chcieť kúpiť rožok so syrom, tak tiež to nebude môcť urobiť, hej. Čiže toto si myslím, že neni, neni správny krok. Aj sme o tom diskutovali. Navrhovala som niečo pani podpredsedníčke, neviem, či to bude prijaté, akceptované, alebo nie. Hovorím s takýmto, takýmto, touto cestou asi neni dobré smerovať.
Ďalším bodom sú sladké pekárenské a cukrárenské výrobky s nižším ako tretinovým podielom ovocnej alebo mliečnej zložky. Dovolím si tvrdiť, ak majú vyšší podiel ovocnej alebo mliečnej zložky, tak v tej ovocnej, mliečnej zložke je toľko cukru, že sú energeticky oveľa bohatšie ako s nižším obsahom ovocnej a mliečnej zložky, hej. Na tomto by sme sa tiež mali zamyslieť, že čo je lepšie, či ten benefit tej ovocnej, mliečnej zložky preváži nad tým, že sú oveľa sladšie tieto buchty alebo rôzne cukrárenské, pekárenské výrobky. Dovolím si tvrdiť, že často ovocná zložka, ktorá je tepelne upravená, okrem toho, že má nejaké množstvo vlákniny, tých vitamínov tam veľa nie je, ale je tam zato cukru dostatok.
V ďalšom bode zakazuje cukrovinky a znova cukrárenské výrobky, namiesto cukrárenských píše o cukrárskych. Čiže to si tiež myslím, že do zákona nepatria takéto nejednoznačné vyjadrenia. Balených alebo voľných, s týmto sa viem stotožniť, cukrovinky to dieťa nepotrebuje k životu. Aj to je diskutabilné, že keď si dá cez prestávku celozrnnú tyčinku bez obsahu cukru napríklad, či je to škodlivé preňho alebo nie. Ale v rámci dobrého cieľa zakázania ostatných nezdravých, ktoré obsahujú rôzne margaríny, transmastné kyseliny, veľmi nezdravé, ináč, mimochodom, v súčasnosti sú odporúčania na európskej svetovej úrovni a je nulová tolerancia týchto transmastných kyselín, ktoré sú vo všetkých sladkostiach obsiahnuté a sú vyslovene zdraviu škodlivé.
Ďalej zakazuje zmrzliny, nanuky, mrazené ovocné drene. Je tiež na zváženie, či je mrazená ovocná dreň, kde obsahuje vysoký obsah ovocia, zmrazeného, či a aké druhy zakázať.
Ďalej alkoholických nápojov a piva. To je vec, ktorá, pivo je alkoholický nápoj a alkoholické nápoje, ako sme hovorili, sú už zakázané niekde inde, čiže je to podvojná vec, ale budiš. Nápojov kolového charakteru alebo nápojov s obsahom chinínu, čiže všetky kofoly, kokakoly, toniky. Ďalej tam má sýtené energetické nápoje a energetické nápoje, takisto podvojná vec, tak buď sú to energetické a do toho patrí aj sýtený, nie je to tam treba opakovať dvakrát, vrátane minerálnych vôd ochutených s pridaním cukru. V podstate, keď sa nad týmto zamyslíte, zistíte, že Fanta, Sprite, všetky džúsy, nestopercentné, sú tam, hej. Čiže čo sme zakázali, pár sme vybrali, ale môže sa stať, že tie bufety budú predávať Fantu a Sprite. To sme nezakázali.
Ďalej nápoje s obsahom kávy alebo náhrady kávy a dekofeínových nápojov. Náhrady kávy, to je, môže byť rastlinná káva, biela káva, ktorú sme ako deti, verím, že veľa z nás rado pilo. Takisto neviem, či toto je ten správny krok zakázať dekofeínové nápoje. Nijako neškodia dieťaťu. A takisto nápoj s obsahom kávy napríklad pre pätnásťročných adolescentov nemusia byť zdraviu škodlivé. Dokonca sa, sú štúdie, ktoré poukazujú na to, že káva v malom množstve niekoľkokrát denne je dokonca zdraviu prospešná. Nehovorím, že to patrí adolescentom do každodenného života, ale keď si dá tú kávu, takisto to nie je škodlivé. Chápem, na základnej škole, budiš.
Ďalej tabaku a výrobkov z nich, to je jasné. To je zakázané v zákone o ochrane nefajčiarov, hej.
Čiže zámer pekný, niektoré veci sú rozumné, ale ako vidíte, ku každému jednému mám nejaké pripomienky, ktoré som aj konzultovala s odborníkmi, ktorí možno konzultovali, pani podpredsedníčka, ale myslím si, že mnohí z nich nevideli ten návrh zákona, že netušia, čo tam presne je dané a možno by sa to dalo naformulovať inak. Preto som na začiatku spomínala, že by bolo možno dobré to otvoriť ako vládny návrh zákona s medzirezortným pripomienkovaním, nech to má takú formu, ako to má mať. A je väčšina v parlamente, to znamená, že schváli sa ten zákon a možno by bol oveľa kvalitnejší a neminul by sa účinku. Takto sa obávam, že pokiaľ to bude scenár taký, že sa prijme tento zákon, pôjde do praxe, bufetári sa nahnevajú, povedia, že oni nebudú vyberať, oni sa nebudú triasť, či dostanú pokutu alebo nedostanú pokutu, o ktorej budem ešte dneska hovoriť, a povedia si, že zavrú ten bufet, hej. Nemyslím si, že je to dobré riešenie, hej, lebo ten bufet by mal tie deti istým spôsobom edukovať. Čiže ony to, čo sa naučia v škole, mali by prísť do toho bufetu a povedať si áno, sú tu tieto zdravé potraviny a vyberiem si. A keď bude ozaj chcieť, tak si ozaj vyberie. Možno klesnú dočasne príjmy tých bufetárov, ale verím tomu, že pokiaľ budú mať dostatok fantázie, že si dokážu tam nájsť potraviny, ktoré budú pre tie deti zaujímavé, cenovo nebudú také nedostupné pre tie decká, že si kúpia to, čo bude ich zdraviu prospešné.
No na zdravotníckom výbore vlastne prišiel pozmeňovák, bod 3 a bod 4 do tohto zákona. V bode 3 sa navrhuje: "Orgán kontroly určený na dodržiavanie ustanovení v ods. 2 tohto zákona je orgán miestnej štátnej správy školstva alebo vo svojej územnej pôsobnosti." Čiže predpokladám, že reakcia na to, že niekto musí tieto veci, zakázané, kontrolovať. V bode 3 sa hovorí, že sa vkladá nový ods. 3 v tom § 152 ods. 4, ktorý hovorí: "Za porušenie ustanovení v ods. 2 uloží orgán kontroly pokutu od 50 do 500 euro, pričom prihliada na závažnosť a rozsah porušenia. Orgán kontroly uloží pokutu opakovane až do odstránenia nezákonného stavu a je splatná do tridsať dní." Tu ak sa zamyslíte nad tým, čo som teraz čítala, takisto vyvstáva otázka, komu bude tá pokuta uložená, či zriaďovateľovi, teda riaditeľovi školy, alebo obci, alebo samosprávnemu kraju. Komu, keďže orgánom kontroly je orgán miestnej štátnej správy? To mi tam tiež celkom nesedí. Čiže komu sa bude tá pokuta, či to bude bufetár, alebo to bude riaditeľ. Lebo ak to bude riaditeľ alebo dokonca zriaďovateľ, no tak ten zriaďovateľ bude musieť ísť do tej školy a tomu bufetárovi povedať, že ty tu máš toto. Čiže on bude vlastne musieť kontrolovať ten bufet, čo tam je, alebo čo tam nie je, lebo ten bufetár bude z toho mimo. To tam, neviem, možno sa mýlim, mne to nie je jasné, že kto dostane tú pokutu. No a od 50 do 500 euro, ja si myslím, že keď navrhujeme nejakú takúto vážnu zmenu, mala by tam byť možnosť, že tú pokutu neudelí prvýkrát, hej. Keď už dá, povedzme si, že 50, nie je to veľa, pre niekoho to môže byť veľa, pre niekoho nie, ale už môže do 500 a môže opakovane. Neni napísané, že ako opakovane. To znamená, že o dva dni príde znovu na kontrolu, neni napísané, dokedy musí odstrániť tú príčinu, to pochybenie, teda zakázané potraviny, ktoré tam napríklad má, či on ich neodstráni. Hovorím extrémnu situáciu, berte to s rezervou, ale môže sa to stať podľa návrhu tohto zákona. Čiže príde kontrola o týždeň, nebude odstránené to, čo má byť, bude ďalšia chyba, tak orgán môže znova dať, znova môže dať pokutu. To znamená, že toto tam nie je presne stanovené. Na to, aby zaplatil pokutu, má tridsať dní, ale nevylučuje toto, že tá pokuta môže byť opakovane a môže byť za ten istý priestupok, ktorý nebol včas odstránený.
To, že zrejme, asi hovorím pravdu, svedčí aj to, že na školskom výbore prešiel pozmeňujúci návrh od pána podpredsedu výboru Petráka, ktorý riešil túto situáciu. A riešil ju správnym spôsobom, tie pokuty, v inom zákone, kde sa pokuty riešia, pretože školský zákon, významovo tam sa vôbec neriešia pokuty. Rieši sa to, čo sa v školách deje, čo sa má vyučovať, čo je to proste systematicky úplne iný zákon. A pokuty za všetky porušenia v tomto zákone sú v zákone č. 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, kde sa navrhovalo, a predpokladám, že to príde aj sem, keďže ten pozmeňovák nebol schválený, že v § 37a sa uloží pokuta, hej. Takisto neni z tohto paragrafu zjavné, komu sa tá pokuta uloží a kto vlastne bude musieť tieto stavy v školských bufetoch kontrolovať.
Čiže keby som to tak zhrnula, v podstate každý bod, ktorý bol, či už priamo vo forme predloženia zákona alebo vo forme pozmeňováku daný, nebol dobrý, opravuje sa alebo sa opraví Dúfam, že sa opraví, pretože nebude to dobre urobené.
Záverom chcem sa možno ospravedlniť, nie možno, ale určite sa chcem ospravedlniť za možno takú prílišnú kritiku, ale jednoducho mi to nedá. Dala som si tú námaha, konzultovala som tých odborníkov, pozrela som sa, aj s právnikmi som sa radila, či predsa to len nebude vykona..., neni to proste dobre pripravené, aj keď idea je dobrá. Opakujem, stotožňujem sa s tým, že niečo s tou obezitou robiť musíme.
A môj návrh, ktorý som avizovala v tej faktickej poznámke, je, možno zaradiť ambulantný predaj v školách, ako sú školské bufety a automaty. Lebo ani automaty, ktoré predávajú mliečne výrobky, nie sú zlé na tých školách. Zlé sú tie, ktoré majú sladkosti a sladké vody, keď si chce dieťa kúpiť minerálku, tak v tom automate nie je v ponuke. To je, to je veľmi zlé, to uznávam. Ale možno zaradiť aj tento ambulantný predaj v školách medzi systém školského stravovania. To znamená, že pokiaľ by bol zaradený sem a dopredu by vedeli aj tí bufetári, ktorí si bufet otvoria v škole, že je to v systéme školského stravovania, tak by sa vzťahovali všetky zákony a podzákonné normy, vyhlášky aj na tieto bufety, aj na ambulantný predaj.
Myslím si, že by to elegantné riešenie a mohli by sme sa zhodnúť na tom, že by sme zadefinovali, ktoré typy potravín, aj keď je to veľmi ťažké, musím povedať, lebo sama som nad tým rozmýšľala, ako jednak upraviť tento návrh, aby to bolo pre mňa prijateľnejšie a možno aj pred odbornú verejnosť, alebo skôr by som išla na to odporučiť tie, ktoré sú zdravé alebo zdraviu prospešné. Čiže majú nejakú časť v sebe a sú pre tie deti nejakým spôsobom zdraviu prospešné a v určitom množstve neprispievajú k nárastu obezity u detí. Čiže skôr takto by som si predstavovala, čo znamená skôr motivačne ako zákazom, pretože ja chápem, že pani predkladateľka mala veľmi ťažkú úlohu, lebo ako určiť, ktoré potraviny áno a nie, s tým sa borí Európa už dlhé roky a neni to presne stanovené. Preto sú stanovené len odporúčané výživové dávky, odporúčané zdravé potraviny. A navyše tie štúdie, ktoré sa robia, že ktoré potraviny sú zdravé, nezdravé, ktoré by mali tvoriť tú bázu potravinovej pyramídy, ktoré by mali byť vo väčšom množstve, v menšom, sa rôznia a vlastne s rokmi sa aj menia.
Viete veľmi dobre, že v poslednej dobe narastá ochorenie celiakia, čo je precitlivenosť na určitú súčasť lepku. A uvažuje sa aj o tom, že mohlo by to súvisieť s vysokou spotrebou bieleho pečiva alebo vysokou spotrebou obilnín a chleba a teda rôznych typov pečiva. A neni to samozrejme dokázané, ale vlastne toto je odporúčané v tých odporúčaných dávkach ako báza tej potravinovej pyramídy. Takže aj týmto smerom treba prehodnotiť naše myslenie. A možno, že sa to časom bude meniť. To znamená, že asi najlepšie by to bolo urobiť ozaj vo vyhláške, nie priamo v zákone, a priebežne ju aktualizovať, pokiaľ to bude treba podľa normy.
Čiže záverom, podľa Európskej charty zdravia srdca z roku 2000 každé dieťa narodené v novom miléniu má právo žiť najmenej sedemdesiat rokov bez utrpenia spôsobeného chorobami obehovej sústavy, ktorým sa dá predísť. Je nevyhnutné, aby sa podpora kardiovaskulárneho zdravia začala už v detstve.
Nebolo tu ešte spomenuté, že vzťah k zdravej výžive, k zdravému životnému štýlu sa formuje predovšetkým v rodine. A každé dieťa robí to, čo vidí robiť svojich rodičov. Avšak v školskom prostredí, niekto tu spomenul, že trávi šesť hodín, ja si dovolím povedať, že trávi i viacej času, potom poobede je v družine. A okrem rodiny je to ďalšie miesto, kde musíme to dieťa edukovať, hej. Aj keď sa v rodine, možno má nejaké dobré základy, vie, čo sa má stravovať, príde do školy, je s rovesníkmi, ktorí sa stravujú zle, keď sa nestravuje tak ako oni, nie je "in", vypadáva z kolektívu. Čiže ten rozmer výchovy v škole je veľmi veľký a jednou z tých možností výchovy by mali byť aj zdravé potraviny v bufetoch.
Ale hovorím ešte raz, ten spôsob, akým je to teraz upravené sa mi nezdá najšťastnejší. To znamená, že ak mi bude vedieť pani podpredsedníčka vyvrátiť niektoré, alebo argumentačne mi vysvetliť tie veci, ktoré som jej hovorila, možno príde s nejakým pozmeňovákom, kde sa upravia tie veci, čo som hovorila, budem uvažovať aj o možnej podpore. Ale zrejme za týchto okolností sa budem musieť zdržať napriek tomu, že si myslím, ešte raz opakujem na záver, že tá idea bola veľmi dobrá.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka, vážená pani spravodajkyňa, milé kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi krátko vystúpiť k tomuto návrhu zákona, niečo som načrtla už vo faktických poznámkach, teraz sa tak komplexnejšie pozriem na tento zákon a možno navrhnem nejaké východisko z toho, o čom sú tu vlastne najväčšie debaty a najväčšie polemiky.
Takže v úvode chcem povedať, že už keď pani podpredsedníčka, pani Zmajkovičová, niekedy v máji alebo v júni avizovala v médiách, že sa chce venovať tejto problematike, tak som sa veľmi potešila, že niekto z vládnej strany otvára túto problematiku. Aj keď celkom dobre nerozumiem, prečo sa vlastne už vtedy nespojila s vládnou stranou a nevytvorili možno vládny návrh zákona, lebo ja považujem, podobne ako ona, túto tému za veľmi dôležitú.
Ale prišla s touto tematikou sama, tak som predpokladala, že keď s ňou príde, že bude veľmi dobre pripravená táto problematika, tento návrh zákona. Takisto sa odvolávala na niektoré zmeny zákonov alebo vyhlášok, ktoré sú realizované v tomto čase v Českej republike. Zrejme aj oni majú nejakú úpravu, ktorou sa snažia tento problém narastajúcej detskej obezity riešiť. Avšak s kvalitou zákona, s ktorou prišla, som, moja tá radosť z toho, že sa táto problematika otvára, pominula.
A dovolím si pomenovať, vrátim sa vecne k tomu zákonu, niektoré vecné chyby, ktoré tam sú. A nikdy som si nemyslela, že ako lekár budem upozorňovať na legislatívne chyby právničky, ktorá priniesla takýto legislatívny návrh do Národnej rady. Ale hovorím to so všetkou úctou k pani podpredsedníčke, možno v snahe, aby sme sa v budúcnosti vyhli takýmto elementárnym chybám. A nemyslím si, že zákony v Slovenskej republike by mali byť v takejto forme a v takejto kvalite, ako sú tu teraz predložené.
Podobne ako pani podpredsedníčka vnímam problematiku narastajúcej detskej obezity ako veľmi vážnu. Ja som vystúpila aj na zdravotníckom výbore, kde sa prediskutovával tento zákon, kde som ju podporila. Povedala som jej konkrétne, že podporujem istým spôsobom reguláciu alebo výber potravín, ktoré sa budú v bufetoch predávať. To som ešte netušila, aký pozmeňujúci návrh pani podpredsedníčka do zdravotníckeho výboru priniesla. Možno neviete všetci o tom, bol tam pozmeňujúci návrh, kde trošku upravila niektoré potraviny a v druhom bode zaviedla pokuty a uviedla vlastne orgán, ktorý bude dozorovať nad tým, čo sa v bufetoch predáva.
Obidva tieto body mali problém. A to, že mali problém aj tieto body a že mal problém aj tento bod, ktorý je vlastne jediným bodom, ktorý je v tomto návrhu zákona, bolo potvrdené aj na školskom výbore, kde, mám ho tu a teda dovolím si vám prečítať hodnotenie legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý podľa môjho názoru, tak ako som ho ja prečítala, ako som ho pochopila, je, kompletne má negatívne stanovisko, teda kritizuje presne to, čo napadnem aj ja, a síce nejednotnosť niektorých týchto zákazov a takisto nevhodnosť zavedenia pokút, ktoré boli na zdravotníckom výbore zavedené.
Domnievam sa, že pán poslanec Petrák, ktorý pôjde v rozprave za mnou, prinesie pozmeňujúci návrh, pretože tento návrh bol už predložený v školskom výbore a nebol prijatý, bol teda piatimi poslancami prijatý, piati sa zdržali alebo boli proti. Takže nebol dostatok hlasov, ale verím teda, že zrejme prijatý bude. A takisto som komunikovala, treba po pravde povedať, aj s pani podpredsedníčkou niekoľkokrát, kde som jej navrhla možné úpravy, pretože zabudla na vyslovene niektoré škodlivé potraviny a, naopak, niektoré potraviny, ktoré by nemali vymiznúť z bufetov, sú tam teraz zahrnuté. Takže nechám sa prekvapiť, čo z tohto sa podarilo. Nehovorím, že to bol môj nápad, alebo že by to prebrala, alebo, nedajbože, to by som si nikdy nedovolila, je to proste práca spoločná. Takisto sa ja tejto problematike venujem, takisto aj ona má určite veľa poradcov aj z radov odborníkov, ktorí k tomuto sa vedia vyjadriť. Niektorých som kontaktovala aj ja, takže vám potom poviem bližšie o tom.
V prvom čítaní sa mi nepodarilo vystúpiť, bolo to tak ku koncu rokovacieho dňa, takže dovolím si teraz aj pár faktov z jednej štúdie, ktorá sa realizovala v Bratislavskom samosprávnom kraji. Bolo do tejto štúdie zahrnutých viac ako 4,5-tisíc detí, boli to vlastne – pred dvoma rokmi sa robila štúdia podobná na základných školách, a teraz sa robila štúdia na stredných školách – z tejto teda druhej spomínanej bolo zahrnutých 4,5-tisíc detí z rôznych škôl. Myslím, že tam bolo cez 40 škôl, boli to učilištia, stredné školy, gymnázia. A štandardnou technikou, pri metodike tejto štúdie som bola, teda mala som to šťastie byť aj ja, zodpovednou riešiteľkou bola pani doktorka Zora Gerová, ktorá za všetko zodpovedala, a vlastne boli dodržané aj medzinárodné odporúčania na meranie hmotnosti, meranie výšky, meranie kožných rias, vypočítavanie obsahu tuku týchto detí. Vypĺňal sa desaťstranový dotazník, kde veľmi podrobne sa rozoberali mnohé faktory zo života tejto stredoškolskej mládeže vrátane stravovania v školských bufetoch. No a hodnotila sa vlastne pohybová aktivita, či už v školách, koľko detí bolo napríklad oslobodených od telesnej výchovy, a takisto stravovacie návyky, koľko detí sa stravuje v školských jedálňach, koľko si chodí kupovať do tých bufetov, čo si hlavne kupujú a podobne.
Čiže vlastne aj táto štúdia sa dotýkala priamo toho, čo my teraz upravujeme. Ešte stále nie sú tie výsledky úplne spracované, ale sú niektoré opisné, existuje už taká prvá publikácia, ktorá bola vydaná, kde sa vlastne opisujú čisto faktograficky, koľko detí bolo vyšetrených, teda nejaké údaje od tých detí, koľko bolo dievčat, chlapcov a tak ďalej.
Ale čo sú zaujímavé, ešte zatiaľ sa nehľadali nejaké možné vplyvy na výskyt obezity, ale úplne alarmujúce boli prvé výsledky, ktoré sú teda už opublikované, a to výskyt vysokého tlaku krvi u týchto detí a obezity, pričom prehypertenzia, to znamená, že tlak krvi je mierne zvýšený nad normu, nedosahuje ešte hypertenzné hodnoty, čiže treba byť obozretný. A ešte raz podotýkam, že ten tlak bol meraný podľa štandardov, teda je porovnateľný aj s inými výsledkami. Tak tá prehypertenzia sa objavila takmer u 45 % chlapcov a 11,2 % dievčat, čo, uznáte sami, je alarmujúce číslo.
Obezita hodnotená podľa body mass indexu vzhľadom na vek sa objavila u 18 % chlapcov ako nadhmotnosť, čiže mierna nadváha, a takmer u 15 % dievčat. Obezita už definovaná podľa veku podľa body mass indexu bola u viac ako 17 % chlapcov a 10 % dievčat.
Čo je ešte možno také zarážajúce, je, že do tejto štúdie bol samozrejme vstup tých detí dobrovoľný, takisto mali niektoré laboratórne odbery realizované, takže museli súhlasiť, museli podpísať informovaný súhlas. A to, čo aj moji študenti, ktorí chodili na tieto merania, ktorí boli zapojení do tejto štúdie, hovorili to, že väčšina obéznych, viditeľne obéznych detí sa nezapojila, pretože sa hanbila, hej. Dievčatá, ktoré boli v tomto adolescentnom, háklivom veku, sa jednoducho nechceli zapojiť. Takže môžeme povedať, že tieto výsledky budú možno ešte podhodnotené, hej? To je situácia v Bratislavskom samosprávnom kraji. No a určite by bolo zaujímavé sledovať možno situáciu, možnože na východe nie je taká zlá situácia. Ktovie. Možno sa podarí takéto niečo podobné realizovať na celom Slovensku.
V tomto sa s pani podpredsedníčkou zhodneme, že tá situácia je alarmujúca, hej. Keď som mala možnosť byť v niektorých západných krajinách na stážach už niekoľko rokov dozadu, tak ten problém obezity narastal plíživo všade. Mala som možnosť byť na jednej stáži na juhu Talianska v takej chudobnejšej komunite, kde som bola prekvapená z toho, koľko mladých ľudí bolo obéznych a spôsobu vlastne života, ktorý viedli. Tam do deviatej jednoducho boli všetky reštaurácie pozatvárané, ľudia pracovali, po poobedňajšej sieste, o deviatej sa to otvorilo. Prišli sme do reštaurácie, pizze, takú veľkú pizzu, ako tam deťom predávali, som na Slovensku nevidela. Čiže obrovský tanier cez pol stola a ako predjedlo boli hranolky s kolou, hej. To tam všetky tie decká, tie školopovinné, sa tým napchávali a zjedli to, hej? My sme mali problém tú jednu pizzu, polovicu z toho zjesť, ale za tri mesiace sme si zvykli, hej. Čiže to je to, ako sa človek dokáže prispôsobiť, keď nemá inú možnosť.
Čiže týmto chcem poukázať na to, že aj niečo vytiahneme z dôvodovej správy, v ktorej uvádza veľmi správne pani podpredsedníčka, že máme mnohé programy podpory zdravia, prevencie výskytu kardiovaskulárnych chorôb, ale konkrétne kroky z môjho pohľadu, ktoré by sa realizovali v praxi, chýbajú.
Ako sama tvrdíte v tej dôvodovej správe, tak vláda Slovenskej republiky schválila viacero koncepcií programu, ktoré súvisia so zdravím a životným štýlom mladých ľudí, napríklad koncepcia Štátnej politiky zdravia našej krajiny, Národný program starostlivosti o deti a dorast v Slovenskej republike, ktorý bol vytýčený na roky 2008 až 2015, Národný program podpory zdravia, ktorý som už spomínala aj vo faktickej poznáme, Podpora zdravia v 21. storočí, Národný program prevencie obezity a iné dokumenty a všetky tieto dokumenty musíme zavádzať a mali by sme zavádzať a sú aj obrazom implementácie európskej stratégie v tejto oblasti a stanovujú úlohy štátu, napríklad EÚ akčný plán detskej obezity na roky 2014 až 2020.
O tom, že ten zdravotný stav detí a školopovinnej mládeže sa zhoršuje, že obezita narastá, že sa presúva výskyt obezity do mladších vekových skupín, už vlastne na základnú školu, kde môžeme vidieť obézne detí, a, samozrejme, na strednú školu, o tom niet pochýb, o tom sa nemusíme baviť. Spomenula som teda aj niektoré konkrétne výsledky, aj keď teda len z určitej časti Slovenska, ale podobné štúdie sú robené aj v rámci Európy, hlavne v rozvinutých krajinách, kde majú takisto s obezitou problém.
Ako som už spomenula, v Čechách sa snažia túto situáciu nejakým spôsobom riešiť, takisto pomerne razantne. V severských krajinách je neakceptovateľné, aby sa predávali v školských bufetoch potraviny, ktoré vplývajú na vznik obezity, sú teda týmto spôsobom nezdravé, čiže obmedzujú sa. Vo Fínsku je napríklad zvykom, že sa je sladkosť raz do týždňa, hej. Tie deti cez týždeň nejedia sladkosti, dajú si v nedeľu koláč alebo nejakú sladkosť a fungujú. Čiže asi by som to definovala tak, keď tá spoločnosť vie nájsť spôsob ako. Samozrejme, tá zdravotná výchova je najdôležitejšia, edukovať rodičov detí a funguje to, to je super, takto by to malo byť. Ale zjavne to u nás niekde nefunguje, niekde je chyba. A nehovorím, že tým, že zakážeme v bufetoch isté potraviny, sa tá situácia naraz zlepší. Dovolím si tvrdiť, že ani zámerom pani podpredsedníčky parlamentu Národnej rady Slovenskej republiky nebolo zrušiť bufety, alebo zakázať deťom jesť Horalky, alebo napiť sa sladkého nápoja. Ale takisto ako ju určite trápi to, že v škole na hodinách možno absentuje zdravotná výchova, možno by mala byť ako osobitný predmet, mohli by sme sa nad zamyslieť spoločne, že by sa dostala napríklad do osnov výchovno-vzdelávacieho procesu. Ale každopádne v rámci iných hodín niečo tie deti učíme a potom vyjdú za dvere triedy a majú bufet, kde môžu mať niečo zdravé v kútiku na spodnej poličke, ale ovalí ich vlastne spektrum nezdravých potravín, ktoré si kúpia, lebo majú na to chuť. Aj ja ich ľúbim, ja si ich tiež kúpim, aj deťom svojim ich kupujem.
Ale možno,v závere poviem takú filozofiu, možno, ako by sme to mohli riešiť. A každopádne si myslím, že je to tak závažná téma aj z hľadiska možno liberálov, ktorí majú na to svoj pohľad, a ja ho beriem, je zaujímavý a niečo pravdy majú, ale nerieši to nič na tom, že tá situácia je vážna a nijako sa to podľa môjho názoru nelepší. Takže niečo treba určite robiť. Ale každopádne nejakým zákazom a ešte takýmto spôsobom a takouto kvalitou zákona myslím si, že v tomto momente je skôr prehrou ako výhrou.
Teraz sa budem venovať vecne návrhu zákona. Dúfam, že sa nenahneváte, keď to trošku bude trvať. Skúste sa zamyslieť nad tým, neviem, či ste všetci čítali tie body, čo sa vlastne zavádza, vyjadrím sa ku každému bodu zvlášť a verím, že tí, ktorí sú odporcovia tohto zákona, že sa chytia týchto chýb, ale nie je mojím zámerom potopiť celý zákon. Ešte raz opakujem, tá idea je dobrá, ale nemôžem sa zmieriť s tým, že sa podáva legislatívne nekvalitnou formou takou, že nebude aplikovateľná v praxi. To proste moje svedomie mi nedá, takže dovoľte, aby som sa k tomu vyjadrila.
Takže bol tu predložený vlastne návrh zákona, kde sa upravuje školský zákon. V § 152 bol neoznačený odsek, sa označil ako ods. 1 a zaviedol sa vlastne ods. 2, hej. Keď si pozriete ten § 152, čo vlastne rieši ten paragraf v školskom zákone, tak je to paragraf, ktorý sa zaoberá bezpečnosťou a ochranou zdravia vo výchove a vzdelávaní. To máte ako BZP pri práci, čiže to nesúvisí nijako so školským stravovaním. A tu vlastne predkladateľka sa rozhodla, že to upraví, toto školské stravovanie, podľa môjho názoru v paragrafe, ktorý fakticky nesúvisí so školským stravovaním.
Mali sme spolu debatu, hovorili sme o tom, že sú tam §§ 139 až 142, ktoré sa zaoberajú školským stravovaním, avšak týka sa toto stravovanie len školských jedální a výdajových školských jedální. Avšak je tam § 142, ktorý, dovoľte mi zacitovať, hovorí: "Ministerstvo školstva ustanoví všeobecným záväzným právnym predpisom spôsob organizácie a prevádzky zariadenia školského stravovania, určovania počtov zamestnancov, kontroly kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie školských jedální, podrobnosti o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch.". Čiže tento paragraf nás odvoláva na vyhlášku a v tej vyhláške sa, to vám teraz za chvíľočku zacitujem, sa dozvieme, že čo sa v tých bufetoch má predávať. To, že sa odporúča, že najmä zdravé potraviny a sú tam, mimochodom, vymenované tie zdravé potraviny, to, že sa to nedodržuje, to je fakt. Čiže tu by som nedávala svoju kritiku, že sa rozhodla pani podpredsedníčka prísť s týmto návrhom zákona, lebo zjavne sa táto vyhláška nedodržuje. Otázka je, či je správne časť problematiky upravovať vo vyhláške, časť v jednom paragrafe, úplne inú časť v druhom paragrafe, a ešte máme jednu vyhlášku, ktorú tiež budem citovať, kde je tiež upravená problematika školského stravovania aj v ambulantnom predaji.
No táto vyhláška má č. 330 z roku 2009, okrem iného, ako som spomínala, zaručuje zdravé potraviny, a to konkrétne v § 2 ods. 1 písm. a), kde v bode 1 hovorí: "V zariadeniach školského stravovania podľa § 139 až 141," to jest sú tie, ktoré som vám spomínala, "sa zabezpečuje najmä a) zdravá výživa detí a žiakov v čase ich pobytu v školách alebo v školských zariadeniach, b) diétne stravovanie detí a žiakov v čase ich pobytu v školách alebo v školských zariadeniach, stravovanie detí a žiakov zúčastňujúcich sa na výchovno-vzdelávacích aktivitách a športových aktivitách, celospoločenské programy podpory zdravia". Čiže bufety by mali byť zakomponované do týchto programov podpory zdravia, zjavne nie sú. Ja verím pani predkladateľke, že bola v tých školách, že to videla, a verím, že toto bol ten hlavný impulz, ktorý, ktorý ju teda podnietil k tomu, že dala takýto návrh zákona. Ďalej stravovanie zamestnancov škôl alebo školských zariadení je tam upravené a tak ďalej, stravovanie detí počas školských prázdnin a tak ďalej.
Zariadenia školského stravovania, ako som vám spomínala, sú školská jedáleň a výdajná školská jedáleň, ale okrem toho, že je to upravené v týchto dvoch komoditách, je to upravené aj v školských bufetoch podľa § 5 ods. 1 vyhlášky. A tam je napísané, že "ak stravovanie detí a žiakov nemôžu zabezpečiť prostredníctvom zariadenia školského stravovania, môžu tieto služby poskytovať školské bufety na základe zmluvy uzatvorenej medzi zriaďovateľom a prevádzkovateľom bufetu" a odkazom na tieto služby, ktoré sa tam uvádzajú, sa dáva povinnosť aj školským bufetom, aby zabezpečovali zdravú stravu podľa § 2 ods. 1 písm. a) vyhlášky. To znamená, že dá sa to z tejto vyhlášky vyčítať. To, že sa to v praxi nerealizuje, to je holý fakt.
Podľa § 5 je napríklad v ods. 2 napísané, že školský bufet môže zabezpečovať aj plnenie celospoločenských programov podpory zdravia. Doplnkové jedlá v školských bufetoch sú najmä, to je vo vyhláške, ovocie a zelenina v čerstvom stave, celozrnné a cereálne výrobky, mlieko a mliečne výrobky so zníženým obsahom tukov a nápoje a prírodné šťavy bez konzervačných prípravkov a so zníženým obsahom cukru. Čiže to, čo by tam malo byť, to je vo vyhláške. To, že to tam nie je, alebo je to tam niekde schované alebo v menšom percente, ako by mohlo byť alebo malo byť, to je tiež holý fakt. Je v tej vyhláške tiež šalamúnsky napísané, že najmä takáto strava by sa mala realizovať.
Existuje zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve č. 596/2003, kde je vlastne systém kontroly školského stravovania. Je tam § 6 ods. 8 písm. a) a b), kde obec vo veciach výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom, kontroluje dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti výchovy a vzdelávania a kvalitu podávaných jedál v školských jedálňach. Ďalej v § 9 ods. 8 písm. a), b): Samosprávny kraj v oblasti výchovy a vzdelávania (zaznievanie gongu) kontroluje dodržiavanie všeobecných záväzných právnych predpisov a tak isto kontroluje kvalitu podávaných jedál v zariadeniach školského stravovania. Mám za to, že sa takéto dodržiavanie, kontrola toho, čo sa predáva aj v rámci ambulantného predaja, mala by to obec alebo samosprávny kraj kontrolovať. Samozrejme, že zrejme tie kontroly nie sú dostačujúce, keďže tie potraviny tak, ako boli teraz spomenuté, odporúčané, sa v týchto bufetoch nepredávajú.
Dovoľte mi teraz, keďže na školskom výbore sme nejak nemali priestor sa viac baviť s pripomienkami, pripomienkami, stanoviskami legislatívneho odboru Národnej rady Slovenskej republiky, dovoľte mi z neho zacitovať pár viet. "Z hľadiska úpravy zákazu predaja niektorých v návrhu určených výrobkov v školách a školských zariadeniach a z hľadiska režimu stravovania v zariadeniach pre deti a mládež dávame do pozornosti viaceré platné právne predpisy upravujúce túto problematiku. Podrobnosti o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež upravuje na základe splnomocneného ustanovenia v § 62 písm. i) zákona č. 355/2007 o ochrane, podpore, rozvoja verejného zdravia vyhláška ministerstva zdravotníctva č. 527/2007, to je tá druhá, ktorú som spomínala, kde v tej, podľa tejto vyhlášky v zariadení pre deti a mládež musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby sortiment tovaru v bufetoch, automatoch a iných formách ambulantného predaja zriadeného v rámci zariadenia pre deti a mládež, ktorý je dostupný žiakom a deťom, bol výživovo hodnotný a neobsahoval najmä alkoholické nápoje, nápoje s obsahom kofeínu a chinínu, tabakové výrobky. Podľa § 6 ods. 1 zákona 377 o ochrane nefajčiarov sa zakazuje predaj tabakových výrobkov, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak, v predškolských zariadeniach... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, chvíľočku.
Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj, necháme, nech pani poslankyňa dokončí svoj príspevok aj po sedemnástej hodine.
Takže nech sa páči, nebudeme vás prerušovať.
A poprosím vás, počúvajme pani poslankyňu.

Horváthová, Eva, poslankyňa NR SR
Čiže zakazuje sa fajčiť na predškolských zariadeniach, na detských ihriskách, základných školách, stredných školách, školských zariadeniach, na vysokých školách a tak ďalej. A takisto sa odvoláva na § 142 školského zákona, ktorý som vám citovala a v ktorom je vlastne napísané, kde vo vyhláške nájdeme to, čo tie bufety majú obsahovať.
Ďalej hovorí aj o vykonávacom predpise, o vyhláške 330/2009, kde doplnkové jedlá v školských bufetoch takisto citujú podobný paragraf, ako som vám citovala ja.
Čo záverom odporučili? Upozorňujú, že návrh zákona nespĺňa niektoré zo základných požiadaviek kladených na zákonom, upravené v čl. 4 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Cieľom návrhu novely je ustanoviť zákaz predaja určených výrobkov, Dávajú do pozornosti, že uvedená skutočnosť vyplýva len z osobitnej časti dôvodovej správy, tomu sa budem ešte podrobnejšie venovať, avšak nie zo samotného návrhu zákona vzhľadom na absenciu logickej štruktúry právnej normy. Zákon musí byť terminologicky presný a jednotný, napríklad pre doplnkové jedlá typu rýchleho občerstvenia z hľadiska možnosti pomerne širokého výkladu môže zahŕňať aj jedlá, ktoré nemusia predstavovať rizikový faktor výživy. To znamená, predaj šalátov z čerstvej zeleniny alebo ovocia, miešaných šalátov. Možnosť širokého výkladu navrhovaného pojmu môže spôsobiť aplikačné problémy najmä v kontexte výkonu uložených povinností (ruch v sále) a ukladania sankcií za ich porušenie. Je tiež potrebné ustanoviť kontrolný a sankčný mechanizmus. Vo vzťahu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, chcem sa opýtať, aký máte ešte? Ešte desať minút?
Necháme, nech pani poslankyňa dokončí svoje vystúpenie? Áno. Nech sa páči, dokončí svoje vystúpenie. Nie? Nie? Pýtala som sa, či umožníme pani poslankyni aj keď je sedemnásť hodín, aby vystúpila. (Reakcie v sále.) Áno. Áno. Nebudeme hlasovať.
Nech sa páči, pokračujte.

Horváthová, Eva, poslankyňa NR SR
To znamená, že legislatívny odbor upozornil na to, že nie je kontrolný a sankčný mechanizmus. To znamená, že keď chceme niečo zakázať, pokiaľ to nebudeme kontrolovať a dávať za to sankcie, tak to nemá význam. To uznáte asi všetci. Pričom sa javí ako potrebné upraviť aj zákon 596/2003 o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z dôvodu novelizácie školského zákona, a to § 152, ktorý nebol členený na odseky, je potrebné vykonať ďalšie legislatívno-technické úpravy. Vzhľadom na charakter uvedených pripomienok návrh na ich riešenie patrí do pôsobnosti navrhovateľa. Čo to znamená? Vždy legislatívny odbor sa snažil upraviť chyby, ktoré v tom návrhu zákona boli, tak, aby ten zákon bol aplikovateľný do praxe a dobrý. Tuná tie úpravy neurobili, pretože podľa môjho názoru nevedeli ako, pretože ten zákon bol a priori aj z ich pohľadu podľa mňa nerealizovateľný. Je to môj taký záver z toho, čo som si prečítala. Nechám na vás, ako si tieto pripomienky legislatívneho odboru vyložíte vy.
A na základe aj týchto pripomienok bol do zdravotníckeho výboru z 24. septembra prinesený vlastne pozmeňujúci návrh, kde pani podpredsedníčka parlamentu vkladá prvú vetu do druhého odseku § 152, kde sa vlastne dozvedáme, že chce zakázať tie potraviny. A síce vkladá sa odsek, že v školách a v školských zariadeniach sa v rámci ambulantného predaja zakazuje. To tam nebolo, hej. Čiže zákon pripravovaný niekoľko mesiacov nemal takúto prvú časť, pani podpredsedníčka. (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím vás, ešte vydržme chvíľočku. Páni poslanci zo SMER-u, poprosím vás o pokoj.
Nech sa páči.

Horváthová, Eva, poslankyňa NR SR
Mrzí ma to, že vás takto zdržujem, zjavne chcete všetci odhlasovať a možno máte nejaké iné povinnosti, ale myslím si, že možno je to aj dobré, že sa porozprávame možno aj o istých bodoch, ktoré tam sú, pretože ide o zdravie našich, našich detí. A myslím si, že si ten návrh zákona zasluhuje pozornosť. Aj keď teraz som možno príliš kritická, ale nemyslím to zle, verte mi.
Takže poďme teraz k tomu, čo sa zakazuje. Čiže v školách a školských zariadeniach sa v rámci ambulantného predaja zakazuje za a) predaj, zakazuje sa predaj doplnkových jedál typu rýchleho občerstvenia. To som aj vlastne z legislatívneho odboru pripomienku uviedla. Sami uznáte, ja som sa aj pozerala na definície, či nájdem niekde, čo to je jedlo rýchleho občerstvenia. Je to jedlo, ktoré sa spracuje zväčša tepelnou úpravou, rýchlym spôsobom, je určené na rýchle použitie. To znamená, že môže to byť od hamburgerov, hranoliek, cez hotdogy a podobné jedlá, ale aj cez miešaný zeleninový šalát, miešaný ovocný šalát bez prídavkov, akýchkoľvek, môže to byť majonézové, čokoľvek, hej. Čiže podľa môjho názoru, keď nezadefinujeme, čo presne to je, môžme zakázať aj tie zdravé potraviny. Možno si poviete, však zakážme aj tie zdravé, však budú tam nejaké iné, neni zakázané jablko, hruška do ruky, ale nemyslím si, že to je dobrý postoj. Navyše, ako som už spomínala, to môže robiť problém v aplikačnej praxi. To znamená, že ten bufetár dostane tento zákon do ruky, bude sa chcieť podľa toho zariadiť, bude mu hroziť nejaká pokuta, nebude vedieť, čo z toho má vyradiť. Hej? Tak keď to preženiem, tak sa bude báť, že dostane nejakú pokutu, tak radšej ozaj potom zavrie ten bufet. Nemyslím si, že riešenie – zavretie bufetov je správna cesta. Myslím si, že bufety by mali byť súčasťou školských zariadení a mali by ponúkať zdravú stravu. Avšak podľa tohto si asi nebudú vedieť, celkom dobre sa zariadiť, čo by tam malo patriť.
Po b) zakazuje sa potraviny (ruch v sále) s obsahom soli nad jeden a pol gramu na sto gramov hmotnosti. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, naozaj je to nedôstojné, vystupujete kvalifikovane, páni poslanci vás nepočúvajú, tak neviem, či, či nespravíme krátku prestávku a budeme hlasovať. Asi áno. Takže vyhlasujem krátku prestávku do, trojminútovú, a budeme pokračovať. Máme jedno hlasovanie.

(Trojminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Poliačik, dotkol si sa dvoch vecí, na ktoré chcem reagovať. Aj keď možno v tej filozofii sa úplne nezhodneme, ale pokúsim sa vysvetliť svoj postoj v rozprave, možno nájdeme nejaké spoločné riešenie, ale dotkol si sa stravovania v školských jedálňach a vo výdajových školských jedálňach. Áno, z toho mediálneho priestoru, ktorý vlastne teraz vznikol okolo týchto potravín v bufetoch aj v školách, som našla aj postoj ministerstva školstva, ktoré má snahu zmeniť aj školské stravovanie, aj niektoré typy jedla, ktoré sa budú podávať v školách. A takisto avizovalo, že sa chce zaoberať aj stravou v bufetoch. Čiže toto sa bude zrejme komplexne riešiť. Dúfam teda, že sa bude, pretože niektoré tie odporúčania sú zastarané.
Aj na mňa sa obracia veľa ľudí, ktorí sa výživou zaoberajú, a je fakt, že tá strava v školách síce spĺňa určité požiadavky, ktoré máme vo vyhláškach stanovené, ale nie je optimálne. Deti nemajú možnosť si vybrať z viacerých druhov jedál. Samozrejme je tam nejaké finančné obmedzenie, iste, ale sú aj nové výživové odporúčania, nové trendy, ktoré sa dajú istým spôsobom prispôsobiť deťom a dať im do škôl zaujímavejšiu a výživovo možno hodnotnejšiu stravu. Čiže toto sa riešiť bude, to máš úplne pravdu.
A čo sa týka toho, čo si spomenul, čo pani podpredsedníčka parlamentu zakazuje, tak máš úplnú pravdu, že alkohol, tabak je zakázaný už inde, a to, čo ostatné zakazuje, je veľmi, veľmi vágne zadefinované, až tak, že skutočne tí bufetári nebudú vedieť, ako majú tento zákon realizovať v praxi. Nebudú si vedieť zistiť obsah mnohých potravín. A viac poviem o tom potom vo svojej rozprave.

Ďakujem pekne. Ja by som sa, pán poslanec Přidal, dotkla jednej argumentácie, ktorú ste tam hovorili o tom, že sa pozatvárajú všetky školské bufety a že stratí zamestnanie niekoľko zamestnancov. Ja som ešte zatiaľ sa nevyjadrila k tomuto zákonu. Rada by som vystúpila potom v ústnej rozprave, kde tak komplexnejšie poviem môj pohľad na to.
Ja som pani podpredsedníčku parlamentu na zdravotnom výbore podporila v jej myšlienke. Páči sa mi, že otvorila tú tému, páči sa mi, že sme začali o tom hovoriť, už sme mali hovoriť o tom dávnejšie. Pretože tak ako ju, aj mňa trápi, že robíme nejaké všeobecné sami sebe záväzky, Národný program podpory zdravia, ktorý má určité body, ktoré musíme spĺňať, chceme znížiť detskú obezitu, ale keď príde na konkrétne veci, tak buď ich nenavrhujeme, alebo ich nevieme navrhnúť, alebo ich nerealizujeme v praxi.
Čiže toto ja vnímam ako človek, ktorý sa venuje verejnému zdravotnícku, ako za veľký hendikep, a preto vítam túto jej iniciatívu.
Avšak nemôžem súhlasiť, podobne ako môj predrečník pán poslanec Hlina, s vašou argumentáciou. Pretože, a ten istý list som dostala aj ja a tak isto som si ho prečítala, musím povedať, že istým spôsobom ma zaujal. Ale argumentovať tým, že však prídu bufetári o svoje zamestnanie, sa mi zdá úplne scestné, úplne prízemné. Pretože si nemyslím že je to pravda. A je pravda, že máme istý systém nastavenia školských bufetov. Zriadili sa, mali možnosť niečo predávať a teraz im do toho zasahujeme. Neviem, či to je správna cesta. Podľa mňa nie.
Predstavím vám takú svoju ideu, asi ako by som ja toto riešila, keďže sa, ešte raz zopakujem, stotožňujem s týmto, s takouto, s takýmto obmedzovaním určitým typov potravín v bufetoch, ale trošku možno iným spôsobom. A pokiaľ sa dajú určité obmedzenia, každý bufetár, ktorý chce prevádzkovať ten bude, tak si nájde možnosť ,aké potraviny tam poskytne tým deťom tak, aby boli zaujímavé, aby si ich tie deti kúpili, aby ich tam prilákal a nemusel ten bufet zatvoriť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán poslanec Novotný, za váš príspevok. Ako sme zvyknutí, bol to komplexný pohľad na danú problematiku, čo ja veľmi oceňujem. Aj sa mi váš príspevok páčil, aj chápem hlavné veci, ktoré ste pomenovali, obzvlášť tú s možnosťou pracovnej zdravotnej služby pre prvú kategóriu. Presne ste pomenovali odborne a vecne to, čo hrozí, to, čo pán Hlina povedal svojím spôsobom, ale na rozdiel od pána Hlinu vy ste reagovali aj na tú odbornú časť a na to, že sa, ak som to dobre pochopila, zhodneme sa na tom, že ten dohľad nad pracovnými podmienkami smernica vyžaduje pre všetky kategórie prác. Len ako to spraviť, hej? Toto by som zdôraznila, že vyžaduje to.
Nezhodneme sa v tom, že vy si myslíte, že však ustojí to aj bezpečnostný technik. Podľa mňa, samozrejme, ustojí, všetko sa dneska dá urobiť. Môžu si nejakého pomocníka zobrať na to alebo podobne. Ale nepáči sa mi, že to dávame ako štandard do zákona a jedným dychom hovoríme o zdravotnom dohľade a druhým dychom povieme, že môže to nezdravotník. To mne najviac prekáža.
A čo sa týka tých preventívnych prehliadok. Hovoríte, že nedošli ste s pozmeňujúcim návrhom a že sa to dalo riešiť inak. Ja by som veľmi ocenila, keby ste prišli s tým pozmeňujúcim návrhom napriek tomu, že nebude prijatý, a pomenovali by ste dajme pre 1. a 2. kategóriu, dajme tam len iných zdravotníkov, nedajme tam PZS. To by sa mi páčilo. Vy ste prišli s konkrétnym riešením a povedali by ste, áno, takto sa to dá a pokuta nebude ani ďalšie penále z toho, keď sa neupraví tento, tento zákon, lebo o tom tu nikto doteraz nehovoril. Vy si myslíte, že nebude. Pani ministerka si myslí, že bude. Ja si takto myslím, že ten dohľad tam musí byť. A to už ako to spravila, to je vec na diskusiu. Čiže to by som ocenila.
Čo sa týka povinnosti preventívnych prehliadok, vy nikoho nemôžte donútiť, aby na tie preventívne prehliadky išiel. To je problém. Nemôžte dať do zákona, že vy musíte ísť a vy, nemôžete toho človeka, mu zasahovať do tej individuality. Vy mu môžte odporučiť a dať mu možnosť, že to bude preplatené z verejného poistenia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela venovať tým preventívnym prehliadkam. Preventívne prehliadky majú svoj vlastný režim. Sú povinné v tretej a štvrtej kategórii a majú presne stanovené podmienky, za akých sú vykonávané a v akej frekvencii sú vykonávané. Čiže nie je celkom, pán poslanec, možné to, čo ste vy hovorili, že keď... Áno, sú, je možné, že sa nariadia mimoriadne preventívne prehliadky aj pre druhú kategóriu, keď je to potrebné. Ale tam sú presne špecifikované stavy, kedy sa to môže urobiť, a obávam sa, že nie je pravda to, čo tvrdíte, že tak, tak ľahko sa dá nahovoriť, odborári s PZS a takéto konšpirácie, ktoré ste, ktoré ste predstavili, nie je to celkom, nie je to celkom tak.
Čo sa týka tej frekvencie pravidelných zdravotníckych auditov, navrhovala som vo všetkých troch pozmeňujúcich návrhoch, aby sa znížila tá frekvencia z jedenkrát za rok na jedenkrát za tri roky pre prvú kategóriu. Ale záleží mi na tom, aby to hodnotenie, do ktorej kategórie daní zamestnanci patria, robil prvýkrát zdravotník, aby to vedel posúdiť zodpovedne, aby boli zaradení tam, kde majú byť zaradení. Pokiaľ, máte pravdu v tom, že pokiaľ nedôjde k závažnej zmene v počte zamestnancov, v dĺžke pracovnej doby, v rizikových faktoroch, ktoré sú v tej práci, tak tá frekvencia tých pravidelných auditov a pravidelné platby každý rok sú podľa môjho názoru ani nie zbytočné, ale možno nadbytočné, čo sa týka prevencie a ochrany prvej kategórie zamestnancov.
Naopak, aj preto, čo som možno nestihla povedať v tej rozprave alebo zabudla pre tú druhú kategóriu, kde sú aj práce, ktoré sú ozaj rizikové, tam si myslíme, že nie je akceptovateľné, aby kontrolu nad zdravím a návrhy prevencie a ochrany zdravia zamestnancov robil nezdravotník.

Ďakujem pekne za slovo. Dobré ráno všetkým prajem. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi ešte pár slov k predkladanému návrhu zákona v druhom čítaní.
Dovolila som si predložiť 5 pozmeňujúcich návrhov. Nie sú rozsahom veľké tie pozmeňujúce návrhy. Poprosím vás o trpezlivosť pri ich čítaní, pretože musím prečítať aspoň znenie toho pozmeňujúceho návrhu.
Prvé tri pozmeňujúce návrhy, aby ste sa v tom vyznali, sa týkajú zmien v tom, kto má poskytovať služby ochrany zdravia pri práci v jednotlivých kategóriách zamestnancov, a ďalšie dva pozmeňujúce návrhy sa týkajú regionálnych hygienikov a ich predpokladov vzdelanostných na vykonávanie svojej funkcie a posledný sa týka záchrannej zdravotnej služby. Takže bližšie poviem pred každým z nich.
Na úvod by som povedala možno pár poznámok k tomu, čo tu bolo včera povedané, keďže to, čo sa tu prednieslo, bolo veľmi jedným smerom orientované, dovolím si povedať aj trošku iný názor, zopakovať hlavné fakty, ktoré, si myslím, že pri tejto problematike sú dôležité, aby odzneli. Všetky práce, ktoré na Slovensku sú, sa delia do štyroch kategórií. Na základe kritérií, ktoré sú presne určené, sú vo vyhláške ministerstva zdravotníctva, sčasti aj v zákone, sa tie práce rozdeľujú podľa určitých rizikových faktorov, ktoré sa vyskytujú v pracovnom prostredí do štyroch kategórií, pričom ako rizikové sú práce len v tretej a štvrtej kategórii.
Čo to znamená? Znamená to, že sa prekračujú určité limity a je vysoké, vysoká pravdepodobnosť ohrozenia zdravia týchto zamestnancov. Spadá sem asi 90-tisíc zamestnancov zo všetkých, ktorých je vyše teda milióna, pričom spadajú do osobitného režimu, sú osobitne chránení. V súčasnosti sa o ich zdravie v súvislosti s prácou stará pracovná zdravotná služba, ktorá má presné zákonom stanovené podmienky, kto, aký špecialista v tej pracovnej zdravotnej službe musí byť, a čo všetko sa musí pre zamestnancov, ktorí sú v týchto kategóriách, spraviť. Pokiaľ je zamestnanec, keď určité rizikové faktory neprekračujú limity, tento zamestnanec, tento typ práce je zaradený do druhej kategórie. Neznamená to, že tá práca nie je riziková. To včera tu odznelo, že jednotky, dvojky žiadne riziko, nemusí sa nič robiť, žiadna kontrola. S týmto, proti tomuto sa teda ohradzujem, nie je tomu tak. Všetky práce, ktoré sú, ktoré čo i len napríklad vo vzťahu k hluku, ak len o jeden decibel je nižšie, nižšia tá hranica, ktorou je exponovaný zamestnanec, spadá do druhej kategórie. V súčasnosti je tomu tak, že takýto zamestnanec, aj keď je na hranici toho rizika, nikto ho nekontroluje, nikto mu nehovorí, čo treba spraviť, aké opatrenia treba urobiť, či náhodou nemá ísť na preventívnu prehliadku a tak ďalej. Tie pracovné činnosti, ktoré, ktoré sa majú všetky vykonať v súvislosti s ochranou zdravia pri práci, majú široký rozsah a to, ako sa majú robiť, vyžaduje vysokú odbornú znalosť.
Ako iste viete aj z prvého čítania z môjho vystúpenia, to, čo mne najviac vadí, a dovolím si tvrdiť, že lekárom, odborníkom, ktorí sa o túto problematiku roky zaujímajú a vlastne ju vybudovali počas možno 20 posledných rokov, je to, že všetky tieto vysoko odborné činnosti, ktoré, aj v zákone sa píše, že majú za úlohu zdravotný dohľad nad zamestnancami, by mal vykonávať človek, ktorý nemá zdravotnícke vzdelanie a nikdy takéto činnosti nerobil. A teda hovorím o bezpečnostnom technikovi alebo autorizovanom bezpečnostnom technikovi. V rovine teda tohto predkladaného návrhu zákona vidím dva problémy teda. Prvý, ktorý namieta teda opozícia a pár rečníkov, ktorí boli v rozprave, teda taký, že netreba dohľad nad prvou a druhou kategóriou. S týmto sa nezhodneme, je to otázka, vec názoru, možno nejakých skúseností alebo presvedčenia, čo je dôležitejšie. Uznávam a hovorím to tu verejne, máte veľmi veľkú pravdu, že sú pracovné zdravotné služby, ktoré tú svoju prácu nerobili poriadne. Robili ju povrchne, ale argumentáciu typu, že sami si za to môžte, robili ste to zle, tunelovali sa peniaze, tak nepoďme sa starať o zdravie zamestnancov vôbec a hlavne tých, ktorí sú možno najviac ohrození, v tej druhej kategórii, pretože nie sú pod dohľadom a rizikové faktory pôsobia na nich, aj keď nie nadlimitne, ale možno tesne pod limitom, tak argumentácia typu, že teda nerobme to, lebo však aj tak sa to robí zle, pre mňa neobstojí.
Keď zavádzame zdravotný dohľad, nech ho robí človek, ktorý tomu rozumie a ktorý ho vie a ktorý aj reálne niečo pre tých zamestnancov môže urobiť. Bezpečnostný technik, s úctou k nim, takým človekom nie je, nevie posúdiť, ani nevie povedať, aké faktory napríklad sú v danom pracovnom prostredí, ako to môže pôsobiť na toho človeka. Či keď pôsobí pod vplyvom určitého rizikového faktora 6 hodín alebo 8 hodín, lebo má 12-hodinové zmeny, ako sa to môže na tom zdraví toho zamestnanca prejaviť, a čo treba hlavne urobiť, aby, aby sa minimalizovali tieto rizikové faktory a vplyv na zdravie. Možno sa vám to zdá, že však o čom rozprávam, že však, že o nič nejde, však to si vie každý sedliackym rozumom. Sú tam, sú tam zamestnania v druhej kategórie, v podstate spomenula som, že len 90-tisíc zamestnancov je v tretej a štvrtej kategórii. A v tej druhej kategórii sú široké spektrum prác, ktoré, ktoré sú skutočne rizikové, nie sú to len administratívne sily, sú tam, ja neviem, automechanici, šičky, zvárači, rôzne, hlavne teda remeselné a robotnícke profesie, ktoré, kde ľudia skutočne v tom riziku pracujú. V súčasnosti je situácia, kedy človek je rád, že tú prácu má, robí to, čo sa mu povie, aby prácu nestratil, hlavne v regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť. Zamestnávateľ, optimálne by bolo, keby sa staral o zdravie tých zamestnancov, keby vytváral optimálne podmienky, a tí zodpovední to aj robia. Tí zodpovední si zo spektra, ktoré teraz ministerstvo v tomto vládnom návrhu pripravilo, zo spektra ľudí, ktorí môžu robiť dohľad nad zdravotnými, nad zdravím a nad pracovnými podmienkami ľudí, môžu si vybrať toho, kto to urobí zodpovedne a kto..., a budú mať záruku, že ozaj o tých zamestnancov je postarané tak, ako sa má. Ale tí nezodpovední to neurobia, hej. Čiže v reáli to môže kľudne dopadnúť tak, že prvej, druhej kategórii sa budú osobitne venovať bezpečnostní technici, lebo budú mať na to právo a budú, budú možno tlačení aj zamestnávateľmi niektorých súkromných firiem, aby to robili oni, a tá tretia, štvrtá kategória bude rezervovaná výsostne pre PZS. Ani jedna z týchto skupín nebude mať záujem o to, aby niektorí zamestnanci prešli možno do menšieho rizika, alebo ak sú vo vyššom riziku, do vyššieho rizika, pretože každý si bude držať tých svojich ľudí, ktorých v podstate má na starosti a ktorí mu prinášajú zisky, tak si bude držať v tej svojej skupine, čo podľa mňa nie je žiaduci stav. Malo by sa aj hodnotiť tie zdravotné riziká, potom manažovať týchto, týchto ľudí, malo by to byť na rovnakej úrovni pre všetky kategórie. Aj z tých dôvodov, ktoré som spomenula predtým. Aby som dlho nerozprávala, možno bude niečo ďalšie v rozprave prejdem k pozmeňovacím návrhom.
Prvý pozmeňujúci návrh sa týka toho, teda ešte raz opakujem, že ja som za to stopercentne, aby sa robil zdravotný dohľad nad všetkými kategóriami a, samozrejme, podľa stupňa rizika sa odstupňovali povinnosti a to, čo sa má robiť. V prvom pozmeňujúcom návrhu sa snažíme vyjsť zamestnávateľom v ústrety, že znižujeme frekvenciu pravidelných zdravotníckych auditov pre prvú kategóriu prác. V súčasnosti sa navrhuje v zákone, že by to malo byť jedenkrát za rok. My hovoríme, že pokiaľ zdravotnícky pracovník, teda človek, ktorý má vzdelanie na to, aby to vedel posúdiť, povie, že tieto práce patria do prvej kategórie, stačí, keď sa bude robiť zdravotnícky audit, pokiaľ nedôjde k väčšej zmene, raz za tri roky. To je náš ústupok, ale zato si myslíme, že takýto zdravotný dohľad by mal robiť zdravotník, a nie bezpečnostný technik. To znamená, že bezpečnostného technika dávame vlastne z tohto zákona von a nebude môcť vykonávať tieto vysoko odborné činnosti.
Dovoľte mi teda prečítať pozmeňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 970).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 9 v § 5 ods. 4 písm. s) sa slová "až d)" nahrádzajú slovami "a c)".
2. V čl. I bode 38 v § 30 ods. 5 písm. a) sa za slovo "ktorí" vkladajú slová "sú zdravotníckymi pracovníkmi a".
3. V čl. I bode 38 v § 30 ods. 5 sa písm. c) sa slová "až d)" nahrádzajú slovami "a c)".
Odôvodnenie k bodom 1 až 3:
Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodom 11 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
4. V čl. I bode 38 v § 30 ods. 1 písmeno h) znie:
"h) zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika pre
1. zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie, tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík;
2. zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie, raz za tri roky a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík,".
Odôvodnenie k bodu 4:
Vzhľadom na skutočnosť, že do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia, ako aj na sprísnenie navrhovanej právnej úpravy uvedené v bode 11 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, sa znižuje interval hodnotenia zdravotného rizika pre zamestnancov vykonávajúcich tieto práce z každého roka na tri roky. Táto zmena neznižuje ochranu zdravia zamestnancov a má pozitívny finančný vplyv na zamestnávateľov.
5. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Činnosť pracovnej zdravotnej služby vykonávajú zdravotnícki pracovníci, ktorí sú kvalifikovaní podľa osobitného predpisu 34d".
Poznámky pod čiarou k odkazom 34c a 34d znejú:
"34c § 27 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
34d Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov."
Doterajšie odkazy 34c až 34i a poznámky pod čiarou k odkazom 34c až 34i sa označujú ako odkazy 34e až 34k a poznámky pod čiarou k odkazom 34e až 34k.
6. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 2 prvá veta znie:
"Na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby je zamestnávateľ povinný určiť dostatočný počet vlastných zamestnancov, ktorí sú zdravotníckymi pracovníkmi."
7. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 3 písm. a) sa za slová "vlastných zamestnancov" vkladajú čiarka a slová "ktorí sú zdravotníckymi pracovníkmi," a slová "až d)" sa nahrádzajú slovami "a c)".
8. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 4 úvodnej vete sa za slová "vlastných zamestnancov" vkladajú čiarka a slová "ktorí sú zdravotníckymi pracovníkmi,".
9. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 4 písm. b) sa na konci pripája slovo "alebo".
10. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 4 písm. c) sa vypúšťa slovo "alebo".
Odôvodnenie k bodom 5 až 10:
Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodom 11 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
11. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 4 sa vypúšťa písmeno d).
Odôvodnenie k bodu 11:
S navrhovaným doplnením bezpečnostného technika medzi osoby oprávnené vykonávať samostatne činnosť pracovnej zdravotnej služby podľa § 30d ods. 1 písm. a) až d), písm. f), g), h) prvého bodu a písm. i) vládneho návrhu zákona podľa nášho názoru nemožno súhlasiť, keďže po jeho schválení by nebola zaručená ochrana verejného zdravia v dostatočnej miere. Pracovná zdravotná služba poskytuje zamestnávateľovi odborné a poradenské služby v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu, v rámci neho ide o dohľad nad pracovnými podmienkami a o posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu výkonom lekárskych preventívnych prehliadok. Bezpečnostný technik podľa vládneho návrhu zákona nemôže vykonávať pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, vykonávať lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci, vypracúvať návrhy na zmenu alebo vyradenie prác z tretej kategórie alebo štvrtej kategórie a zúčastňovať sa na ďalších činnostiach vymenovaných v § 30d ods. 1 písm. h) druhom bode až šiestom bode.
Bezpečnostný technik však podľa vládneho návrhu zákona vykonáva pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie alebo druhej kategórie, samostatne činnosti pracovnej zdravotnej služby podľa § 30d ods. 1 písm. a) až d), písm. f), g), h) prvého bodu a písm. i), napríklad hodnotí faktory práce a pracovného prostredia a spôsob vykonávania práce z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie zamestnancov, zisťuje expozíciu zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia, hodnotí zdravotné riziká, vypracováva návrhy na zaradenie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík, zúčastňovanie sa na vypracovávaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska.
Iste mi dáte za pravdu, že to sú činnosti, to som citovala zo zákona, ktoré musí robiť človek, ktorý robí pracovnú zdravotnú službu. Bezpečnostný technik toto robiť nevie a sami, ktorí sa mi ozvali, to ani robiť nechcú. Preto v záujme čo najúčinnejšej ochrany zdravia zamestnancov pri práci a vzhľadom na obsah a odborný charakter činností, ktoré som vymenovala, nepovažujeme za prípustné, aby predmetné činnosti mohla realizovať iná osoba ako zdravotnícky pracovník. Bezpečnostný technik pôvodne v § 30a ods. 4 návrhu zákona predloženom na medzirezortné pripomienkové konanie nebol uvedený. Podľa vyhodnotenia pripomienok uplatnených v rámci medzirezortného pripomienkového konania bol bezpečnostný technik do návrhu zákona doplnený až na základe zásadnej pripomienky AZZZ SR. Podľa smernice sa hovorí teda len o osobe, teda ktorú máme implementovať, ktorá má potrebné schopnosti, vedomosti a materiálne vybavenie, pričom tento pojem nie je ďalej špecifikovaný ani definovaný tak, ako je to v predloženom návrhu. Napriek tomu, že smernica Rady 89/391/EHS, ktorú tu sa snažíme vlastne implementovať, výslovne nevyžaduje, aby činnosti súvisiace s ochranou a prevenciou pred ohrozením pri práci v podniku alebo v prevádzke vykonávali výlučne zdravotnícki pracovníci, nepochybne prísnejšiemu návrhu v rámci národnej legislatívy nebráni, dokonca ho výslovne pripúšťa. Predmetná smernica v preambule zdôrazňuje nevyhnutnosť zavedenia alebo zlepšenia preventívnych opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov a zaistenie vyššieho stupňa ochrany.
Táto smernica rešpektuje existujúce a budúce ustanovenia vnútroštátneho práva a spoločenstva, ktoré sú priaznivejšie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov pri práci. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody vyžadujeme vypustenie bezpečnostného technika z okruhu osôb oprávnených samostatne vykonávať činnosť pracovnej zdravotnej služby podľa § 30d ods. 1 písm. a) až d), písm. f, g), h) prvého bodu a písm. i) vládneho návrhu zákona.
12. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 5 sa slová "b) až d)" nahrádzajú slovami "b) až c)".
13. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 9 prvej vete sa slová "b) až d)" nahrádzajú slovami "b) a c)".
14. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 9 druhej vete sa vypúšťajú slová "a d)".
Odôvodnenie k bodom 12 až 14:
Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s bodom 11.
15. V čl. I bode 65 v § 57 ods. 22 písmeno h) znie:
"h) nezabezpečí pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie, tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, hodnotenie zdravotného rizika raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu prác z hľadiska zdravotných rizík alebo nezabezpečí pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie, hodnotenie zdravotného rizika raz za tri roky a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík.
Odôvodnenie k tomuto bodu:
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 4 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
16. V čl. I bode 65 v § 57 ods. 22 písm. o) sa za slová "vlastnými zamestnancami" vkladajú čiarka a slová "ktorí sú zdravotníckymi pracovníkmi".
Odôvodnenie k tomuto bodu:
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
17. V čl. I bode 86 v prílohe č. 3b Minimálny rozsah výkonu pracovnej zdravotnej služby podľa kategórie prác u zamestnávateľa v názve v časti B sa slová "lekára, verejného zdravotníka alebo bezpečnostného technika" nahrádzajú slovami "lekára alebo verejného zdravotníka".
18. V čl. I bode 86 v prílohe č. 3b Minimálny rozsah výkonu pracovnej zdravotnej služby podľa kategórie prácu zamestnávateľa v časti B v tabuľke sa slová "Lekár, verejný zdravotník alebo bezpečnostný technik" nahrádzajú slovami "Lekár alebo verejný zdravotník".
19. V čl. III bode 4 v prílohe č. 2 Viazané živnosti v skupine č. 214 Ostatné živnosti v živnosti s poradovým číslom 92 v časti Preukaz spôsobilosti sa vypúšťajú slová "bezpečnostný technik".
20. V čl. III bode 4 v prílohe č. 2 Viazané živnosti v skupine č. 214 Ostatné živnosti v živnosti s poradovým číslom 92 v časti Poznámka sa slová "b až d)" nahrádzajú slovami "b) a c)".
Odôvodnenie k týmto bodom:
Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodom 11 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
To by bol prvý pozmeňujúci návrh, ktorý je z nášho hľadiska najprijateľnejší, čo sa týka odborného posúdenia zdravotných rizík a pracovných podmienok pre zamestnancov.
Druhý pozmeňujúci návrh je variant, ktorý by mohla byť aj vzhľadom na tlak zamestnávateľov prijateľnejší pre nich, a vieme sa stotožniť aj s miernym ústupkom, kedy v podstate určujeme, aby bezpečnostný technik sa mohol, teda mohol kontrolovať všetky tieto faktúry, avšak len pre prvú kategóriu prác, kde ozaj to riziko síce je, ale je minimálne.
Ďalej v tomto návrhu takisto znižujeme frekvenciu povinných zdravotných auditov pre prvú kategóriu z frekvencie jedenkrát za rok na trikrát, jedenkrát za 3 roky a zároveň v tomto návrhu ustanovujeme, že pokiaľ ide o prvý audit, teda o prvé zaradenie jednotlivých tipov prác do kategórií, mal by to robiť zdravotník. Nehovoríme, zdôrazňujem, nehovoríme, že to musí byť pracovná zdravotná služba v tom najužšom ponímaní. Musia to byť špecialisti, ktorí sú, ktorí sú navrhovaní ako ďalšie možnosti, ktoré by to mali vykonávať. Čiže nehovoríme, že to musia byť konkrétne PZS, ktoré to vykonávajú. Môže to byť verejný zdravotník, ktorý má špecializáciu alebo dokonca všeobecný lekár, hej, čiže môže si zamestnávateľ vybrať, kto tento audit spraví, ale veľmi nám záleží na tom, aby to bol zdravotnícky pracovník, a nie bezpečnostný technik, pretože netuší, aké, aké riziká tam môžu byť, a veľmi ľahko môže toho zamestnanca zaradiť do druhej kategórie. Iste nasleduje kontrola Úradom verejného zdravotníctva, ktorý povie, či tento audit a zaradenie prác do kategórií bolo správne, alebo nie. Ale napriek tomu ďalší dohľad by mal robiť pre rizikové kategórie aj pre kategóriu č. 2 zdravotnícky pracovník.
Takže dovoľte mi prečítať tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh s tým, že odôvodnenie, prečo nesúhlasíme s bezpečnostným technikom v druhej kategórii, už nebudem čítať, pretože sa zhoduje s tým, čo bolo v prvom pozmeňujúcom návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 970).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 38 v § 30 ods. 1 písmeno f) znie:
"f) zabezpečiť v súlade s ustanovením § 30a ods. 5 druhej vety
1. hodnotenie zdravotného rizika,
2. vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík a
3. vypracovanie posudku o riziku."
Odôvodnenie:
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 6 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
2. V čl. I bode 38 v § 30 ods. 1 písmeno h) znie:
"h) zabezpečiť v súlade s ustanovením § 30a ods. 5 druhej vety hodnotenie zdravotného rizika pre
1. zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie, tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík,
2. zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie, raz za tri roky a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska
zdravotných rizík,".
Odôvodnenie je totožné, ako bolo pri prvom pozmeňujúcom návrhu.
3. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 3 písmeno a) znie:
"a) mať'
1. dostatočný počet vlastných zamestnancov na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie,
1a. podľa odseku 4 písm. b) až d) a odsek 4 neustanovuje inak,
1b. podľa odseku 4 písm. b) a c), ak ide o činnosť pracovnej zdravotnej služby uvedenú v odseku 5 druhej vete a ak odsek 4 neustanovuje inak,
2. dostatočný počet vlastných zamestnancov na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie, podľa odseku 4 písm. b) a c), ak odsek 4 neustanovuje inak,
3. minimálny tím zdravotníckych pracovníkov podľa odseku 7 pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, ak odsek 4 neustanovuje inak,".
Odôvodnenie:
Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodmi 4 a 6 tohto
pozmeňujúceho návrhu.
4. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 4 písm. d) sa vypúšťajú slová "alebo druhej kategórie" a na konci sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "tým nie je dotknuté ustanovenie odseku 5 druhej vety."
Odôvodnenie je veľmi podobné s prvým pozmeňujúcim návrhom, ide o to, aby bezpečnostný technik nevykonával hodnotenie rizík a vykonávanie ďalších špecializovaných činností pre druhú kategóriu prác.
5. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 5 sa na konci pripájajú čiarka a tieto slová: "ak v druhej vete nie je ustanovené inak".
Odôvodnenie:
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 6 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
6. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 5 sa na konci pripája táto veta:
"Prvé hodnotenie podľa § 30d ods. 1 písm. a), prvý výkon činností podľa § 30d ods. 1 písm. b) až d) a hodnotenie podľa § 30d ods. 1 písm. a) pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík (§ 30 ods. 1 písm. h), môže uskutočňovať len fyzická osoba, podnikateľ alebo právnická osoba uvedená v odseku 4 písm. b) a c)."
Odôvodnenie:
Zastávame názor, že prvý výkon nižšie uvedených činností uvedených v § 30d ods. 1 písm. a) až d) vládneho návrhu zákona patriacich do rozsahu zdravotného dohľadu by mal u všetkých kategórií prác spadať výlučne do kompetencie oprávnených zdravotníckych pracovníkov.
7. V čl. I bode 65 v § 57 ods. 22 písm. f) sa na začiatku vkladajú slová "v súlade s ustanovením § 30a ods. 5 druhej vety" a za slovami "zdravotného rizika," sa vypúšťa slovo "nebezpečí".
Odôvodnenie:
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí bezprostredne s bodom 6 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
8. V čl. I bode 65 v § 57 ods. 22 písmeno h) znie:
"h) nezabezpečí v súlade s ustanovením § 30a ods. 5 druhej vety pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie, tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, hodnotenie zdravotného rizika raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík, alebo nezabezpečí v súlade s ustanovením § 30a ods. 5 druhej vety pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie, hodnotenie zdravotného rizika raz za tri roky a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík podľa § 30 ods. 1 písm. h),".
Odôvodnenie:
Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodmi 2 a 6 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
9. V čl. I bode 80 v § 63d ods. 2 sa za slová "je povinný" vkladajú slová "v súlade s ustanovením § 30a ods. 5 druhej vety".
Odôvodnenie: legislatívno-technická úprava.
10. V čl. III bode 4 v prílohe č. 2 Viazané živnosti skupine č. 214 Ostatné živnosti, v novej živnosti s poradovým číslom 92 v časti Poznámka sa za slová "§ 30a ods. 4 písm. b) až d)" vkladajú slová "§ 30a ods. 5".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 6 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
To bol druhý pozmeňujúci návrh.
Tretí pozmeňujúci návrh je veľmi okresaný a vypracovaný na základe konzultácie, ktorú som mala na ministerstve zdravotníctva, a zdal by sa byť najprijateľnejší aj z hľadiska zamestnávateľov, aj z hľadiska odbornosti, po ktorej voláme my, a ide veľmi jednoducho o to, že na jednej strane vychádzame v ústrety zamestnávateľom tým, že znižujeme už spomínanú frekvenciu pravidelných zdravotníckych auditov a hodnotenia rizík pri práci z frekvencie jedenkrát za rok na jedenkrát za tri roky pre prvú kategóriu prác, čím sa znížia náklady pre zamestnávateľov. Na druhej strane ale chceme, aby rizikové práce zaradené do druhej skupiny nemohol vykonávať bezpečnostný technik bez zdravotníckeho vzdelania. Čiže dovoľte mi prečítať tento posledný pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka tejto problematiky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 970).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 38 v § 30 ods. 1 písmeno h) znie:
"h) zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do
1. druhej kategórie, tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík,
2. prvej kategórie raz za tri roky a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík,".
Odôvodnenie:
Vzhľadom na skutočnosť, že do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia, ako aj na sprísnenie navrhovanej právnej úpravy uvedené v bode 3 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa znižuje frekvencia hodnotenia zdravotného rizika pre zamestnancov vykonávajúcich tieto práce z každého roka na tri roky.
2. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 3 písmeno a) znie:
a) mať dostatočný počet vlastných zamestnancov na vykonávanie pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do
1. prvej kategórie podľa odseku 4 písm. b) až d), ak odsek 4 neustanovuje inak,
2. druhej kategórie podľa odseku 4 písm. b) a c), ak odsek 4 neustanovuje inak,
3. minimálny tím zdravotníckych pracovníkov podľa odseku 7 pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, ak odsek 4 neustanovuje inak,".
Odôvodnenie:
Ide o legislatívno-technické úpravy.
3. V čl. I bode 39 v § 30a ods. 4 písm. d) sa vypúšťajú slová "alebo druhej kategórie".
Odôvodnenie je podobné ako v predchádzajúcich pozmeňujúcich návrhoch a ide o to, že chceme, aby druhú kategóriu nemohol vykonávať dohľad nad zdravotnými podmienkami bezpečnostný technik.
4. V čl. I bode 65 v § 57 ods. 22 písmeno h) znie:
"h) nezabezpečí pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do druhej kategórie, tretej kategórie alebo do štvrtej kategórie, hodnotenie zdravotného rizika raz za rok a pri každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by
mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík, alebo nezabezpečí pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej kategórie, hodnotenie zdravotného rizika raz za tri roky a pri
každej podstatnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika a kategóriu práce z hľadiska zdravotných rizík podľa § 30 ods. 1 písm. h)".
Odôvodnenie:
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
Ak sa niekto vie stotožniť s tým, čo som hovorila, môže si vybrať z týchto troch pozmeňujúcich návrhoch, ktorý je preňho najprijateľnejší a ktorému ide o to, aby nejaký dohľad bol nad jednotkou a dvojkou, aby bol ten dohľad v súlade so vzdelaním a schopnosťami človeka, ktorý ho má robiť.
Štvrtý pozmeňujúci návrh sa týka jednej problematiky, ktorá súvisí so vzdelaním a zastávaním vedúcich funkcií na pozícii regionálnych hygienikov. Z praxe mám podnet od ľudí, ktorí sa venujú tejto problematike, že regionálnych hygienikov vykonávajú ľudia, ktorí nemajú už podľa v súčasnosti platného zákona a vyhlášky ministerstva zdravotníctva a platnej poznámke pod čiarou dostatočné vzdelanie. Mali by to byť lekári, ktorí majú špecializáciu, ktorá sa dá urobiť v rámci verejného zdravotníctva nad skončením teda lekárskej fakulty. Nebudem menovať, kde sa takíto ľudia nachádzajú, je to zväčša na východe Slovenska a sú to ľudia, ktorí sú inžinieri alebo, alebo veterinári, alebo verejní zdravotníci. Môžme diskutovať o tom, kto by to mal byť. V súčasnosti ale platí nejaký zákon a podľa tohto mal by sa dodržiavať a mali by to byť odborníci.
Ide o to, že vlastne regionálni hygienici stoja na čele regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré sú, podľa môjho názoru majú nezastupiteľnú úlohu a mali by zohrávať kľúčovú úlohu pri prevencii napríklad aj infekčných ale rôznych chronických ochorení a myslím si, že keby bola táto činnosť na periférii, a teda v regiónoch robená poriadne a robili ju odborníci, ktorí by vedeli koordinovať tieto činnosti tak, ako majú, takže by význam týchto regionálnych úradov verejného zdravotníctva ešte stúpol a bol by robený profesionálne. Čiže týmto sa obraciam aj na pani ministerku, aby zjednala v tomto nápravu a aby regionálne úrady verejného zdravotníctva si zasluhovali takú pozornosť a mali takú, takú náplň a tak vykonávali tú svoju prácu tak, ako majú. Takže tento doplňujúci návrh sa týka zadefinovania čo musí spĺňať regionálny hygienik ako priamy podriadený hlavného hygienika. Dovoľte mi teda ho prečítať.
Ide o doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopÍňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 970).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa dopĺňa takto:
V čl. I sa za bod 77 vkladá nový bod 78, ktorý znie:
"78. § 61 znie:
§ 61
Odborné činnosti pri plnení úloh orgánov verejného zdravotníctva môžu vykonávať len osoby s odbornou spôsobilosťou podľa osobitného predpisu 34f), ďalšie povinné vzdelávanie riadi ministerstvo prostredníctvom akreditovaných inštitúcií. Funkciu hlavného hygienika, vedúceho hygienika rezortu aj regionálneho hygienika môže vykonávať len lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore epidemiológia, v špecializačnom odbore hygiena detí a mládeže, v špecializačnom odbore hygiena výživy, v špecializačnom odbore hygiena životného prostredia, v špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, v špecializačnom odbore verejné zdravotníctvo, v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, v špecializačnom odbore výchova k zdraviu alebo špecializačnom odbore služby zdravia pri práci, ktorý spĺňa ďalšie požiadavky podľa osobitného predpisu. 73)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 73 znie:
"73) § 4 ods. 6 písm. a), c) a d) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 111/2013 Z. z."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. decembra 2014, čo sa premietne do ustanovení o účinnosti.
Odôvodnenie:
Podľa nám dostupných informácií majú byť v súčasnosti regionálnymi hygienikmi aj niektoré osoby, ktoré nie sú lekármi. Takýto stav nemožno považovať vzhľadom na riadiacu funkciu regionálneho hygienika, ako aj na kompetencie regionálnych úradov verejného zdravotníctva vymenované v zákone č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za prípustný.
Aj podľa platného § 61 zákona č. 355/2007 Z. z. by vzhľadom na lekárske špecializačné odbory vyplývajúce z platnej poznámky pod čiarou k odkazu 73 mal byť hlavným hygienikom, vedúcim hygienikom rezortu a regionálnym hygienikom len lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore epidemiológia, špecializačnom odbore hygiena detí a mládeže a hygiena výživy a hygiena životného prostredia alebo v špecializačnom odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia.
V súčasnosti platná poznámka pod čiarou k odkazu 73 je síce neaktuálna, keďže nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 322/2006 Z. z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov (ďalej len nariadenie vlády č. 322/2006 Z. z.) bolo zrušené, ale napriek tomu by sa podľa nášho názoru mali byť do úvahy rovnaké špecializačné odbory ako epidemiológia, hygiena detí a mládeže, hygiena výživy, hygiena životného prostredia, preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, ktoré sú toho času uvedené v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z.
Rovnako je potrebné uviesť, že v súčasnosti platná, ale neaktuálna poznámka pod čiarou k odkazu 73 odkazuje výlučne na príslušné body kategórie A, ktorej názov je lekár a ktorá obsahuje iba špecializačné odbory lekárov, písm. d) už zrušenej prílohy č. 1 nariadenia vlády.
Vzhľadom na platný § 4 ods. 6 nariadenia vlády č. 296/2010 Z. z. sa v tomto doplňujúcom návrhu dopĺňajú v porovnaní so zákonom č. 355/2007 Z. z. aj ďalšie špecializačné odbory, v ktorých získaná špecializácia by mala byť predpokladom vykonávania funkcie hlavného hygienika, vedúceho hygienika rezortu a regionálneho hygienika.
Kvôli jednoznačnosti znenia zákona č. 355/2007 Z. z. súčasne priamo v paragrafovom znení ustanovujeme, že funkcie týchto spomínaných postov, ktoré som spomínala, môže vykonávať výlučne lekár. Toľko k druhému, teda k štvrtému pozmeňujúcemu návrhu.
A posledný pozmeňujúci návrh. Po štvrtýkrát opäť otváram problematiku záchrannej zdravotnej služby a vypísania výberových konaní na akýkoľvek typ záchrannej zdravotnej služby tak, aby jedno povolenie nadväzovalo priamo na druhé. Je to jeden bod v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý zavádzame do nového článku VIII, a je to pozmeňujúci návrh k zákonu č. 578/2004 Z. z., kde hovoríme o tom, že nové povolanie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby musí nadväzovať plynule na to staré. Takže dovolím si vás poprosiť o podporu k tomuto návrhu a chvíľku strpenia, kým ho prečítam.
Doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Evy Horváthovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 970.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:
Za čl. VII sa vkladá nový čl. VIII, ktorý znie:
"Čl. VIII
Zákon č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 272/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 464/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 284/2008 Z. z., zákona č. 447/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 560/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 214/2009 Z. z., zákona č. 8/2010 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 5/2012 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z., zákona č. 342/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z., zákona č. 220/2013 Z. z., zákona č. 365/2013 Z. z. a zákona č. .../2014 Z. z. sa dopĺňa takto:
§ 15 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
(4) Ak zaniká povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby uplynutím doby jeho platnosti, nové povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v príslušnom sídle stanice záchrannej zdravotnej služby musí nadobudnúť právoplatnosť najneskôr v posledný deň doby platnosti predchádzajúceho povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a doba platnosti nového povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby musí bezprostredne nadväzovať na dobu platnosti predchádzajúceho povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby."
Doterajšie články sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie:
Hlavným cieľom tohto doplňujúceho návrhu je v záujme ochrany života a zdravia obyvateľov Slovenskej republiky precizovať platnú právnu úpravu.
Prijatím doplňujúceho návrhu by sa v prípade uplynutia doby platnosti predchádzajúceho povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby zamedzilo výskytu neobsadeného sídla stanice záchrannej zdravotnej služby, ďalej len sídlo. V uvedenom prípade musia byť podľa doplňujúceho návrhu sídla nepretržito obsadené, čo v platnej právnej úprave absentuje.
Doplňujúci návrh je reakciou na päťdňové neobsadenie sídiel vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby v Bratislave a Trenčíne v dňoch od 12. do 16. septembra 2013, ktorého príčinou bolo vydanie povolení na prevádzkovanie ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby až po zániku platnosti predchádzajúcich povolení. Takýto stav je vo vzťahu k verejnosti zjavne nevyhovujúci a neakceptovateľný, keďže umožňuje, resp. nevylučuje zbytočné oslabenie činnosti záchrannej zdravotnej služby neobsadením jednotlivých sídiel v prípadoch, v ktorých to nie je nevyhnutné. Výskyt neobsadeného sídla nepochybne predstavuje zvýšené riziko pre život a zdravie obyvateľov. Pravdepodobnosť oneskoreného zásahu záchrannej zdravotnej služby v blízkom okolí neobsadeného sídla je vysoká, najmä ak by v tejto oblasti súčasne došlo k viacerým udalostiam vyžadujúcim poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
V právnom štáte nemôže byť prípustné, aby bolo orgánu verejnej moci umožnené zbytočne hazardovať so životom a zdravím obyvateľov. Podanie doplňujúceho návrhu je preto snahou zamedziť v budúcnosti podobnej nežiaducej situácii, a k akej došlo v Slovenskej republike v dňoch od 12. do 16. septembra 2013.
Ďakujem vám za pozornosť.