Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán podpredseda. Vážení prítomní, dovoľte mi uviesť návrh zákona a zmeny školského zákona. V prvom rade by som chcela vysvetliť, prečo podávam, prečo otváram ten istý zákon dvakrát na jednej schôdzi. Prvá problematika sa týka istej úpravy stravovania v školských bufetoch a automatoch predajných v školských zariadeniach. A druhá sa týka zavedenia nového povinného predmetu do škôl. Sú to dve veci, ktoré ideovo spolu súvisia, avšak môžte mať na to rozdielny názor, a keď to podám ako jeden zákon, tak by ste nemohli osobitne o týchto dvoch veciach hlasovať. Čiže chcela by som, aby poslanci mali možnosť sa vyjadriť k týmto dvom problematikám osobitne.
O to viac, že problematika stravovania v bufetoch tu bola veľmi dlho diskutovaná na minulej schôdzi, bola najprv prijatá a po tom, čo ju prezident odmietol podpísať, bola stiahnutá z rokovania. A ja som sa opakovane vyjadrovala veľmi pozitívne k idei tohto zákona, avšak sama som ju nemohla podporiť, pretože jej legislatívne spracovanie bolo veľmi zlé. Vtedy som dala prísľub, že prídem so svojím vlastným návrhom, ak sa mi podarí to legislatívne upraviť tak, aby bol takýto návrh zákona aplikovateľný do praxe, aby pomohol našim deťom, aby ozaj sa trošičku upravila strava v bufetoch, keďže sú to miesta, a hovorím ešte raz, že sú to bufety v školách, v školských zariadeniach a podobne predajné automaty, pretože je to na pôde školy, kde deti učíme, ako majú zdravo sa stravovať, zdravo žiť, učíme ich mnohým ďalším veciam. A vzápätí prídu do bufetov, kde nájdu len veci, ktoré ich zdraviu rozhodne neprospievajú, alebo vo väčšine prípadov, aby som nekrivdila niektorým bufetom.
Takže dovoľte na úvod len pár slov, prečo si myslím, že sa musíme výživou zaoberať a prečo už musíme začať na škole, teda presnejšie povedané, začať sa musí v rodine od útleho detstva, ale škola je potom tým miestom vlastne už od materskej školy, kde deti trávia väčšinu dňa, väčšinu svojho času, a teda ďalej si nejak pestujú a sa v nich budujú návyky, aj stravovacie návyky, a spôsob vlastne správania sa k vlastnému organizmu a vlastne k svojmu životnému štýlu. Preto si myslím, že mali by sme sa touto problematikou zaoberať, a preto som si dovolila aj znova to otvoriť, aby sa znova o tom diskutovalo.
K tejto problematike som oslovila aj ministra školstva, aj ministra zdravotníctva, ktorí, pretože ak si spomínate, keď bol návrh odmietnutý, tak pán predseda parlamentu, pán Pellegrini, sľúbil, že je dohoda poslancov aj s ministerstvom a že sa bude o tejto problematike ďalej rokovať. Podľa mojich informácií nejaké zrejme rokovania prebiehajú, ale neni to nič systematické, ani nemám vedomosť o tom, žeby sa niečo pripravovalo alebo v dohľadnej dobe nejaké zmeny zavádzali. Takže nechcem, aby táto téma upadla do zabudnutia, aby takto nedôstojne skončila.
Čo sa týka obezity na Slovensku, podobne ako v iných európskych krajinách, v mnohých európskych krajinách, ale aj mimo Európskej únie, je obrovským problémom. Vynakladajú sa čoraz ďalej čím väčšie prostriedky na liečbu obezity a hlavne ich následkov. Aby som nehovorila všeobecne, konkrétne čísla vám poviem, ako je to na Slovensku. Každých desať rokov sa robí celoslovenský, celoštátny prieskum, kde sa hodnotí rast a vývoj detí. Naposledy bol v roku 2011 a porovnávali sa výsledky za posedných desať rokov proti roku 2001, kde sa zistilo, že v mladšom a staršom školskom veku a podobne v adolescencii bol nárast obezity od 4 do 9 %.
Robila sa aj metaanalýza. To znamená, že hodnotili sa všetky štúdie, ktoré doteraz o obezite boli urobené, a až 7-tisíc takýchto vedeckých štúdií tam bolo zahrnutých a zistilo sa, že až tretina všetkých onkologických ochorení súvisí s výživou a šesť onkologických ochorení, kde obezita je rizikový faktor. Čiže priamo obezita vplýva na vznik šiestich typov rakoviny.
No a prostredie, v ktorom sú naše deti, až zarážajúco dopĺňa to tzv. obezitogénne prostredie, s ktorým sa stretávajú všade, kde prídu. Obľúbeným miestom narodeninových osláv sú McDonaldy alebo podobné inštitúcie. V televízii sa stretávajú s reklamami na takéto nezdravé potraviny, no a prídu do školy, kde sú bufety a automaty, kde keď si chcú dať z automatu minerálku, tak tam nie je v ponuke. S týmto sa ja stotožniť neviem.
A sú aj teda štúdie, ktoré, naopak, poukazujú na to, že vyvážená strava, dostatočný pitný režim zvyšuje u detí schopnosť sústrediť sa a učiť sa. Čiže nejaké argumenty, ktoré boli za tej minulej debaty o školských bufetoch, že deti potrebujú sladkosti, aby im to myslelo, a že pred písomkou si musia dať niečo sladké, nie sú správne, nie sú dobré. Čiže sú na to štúdie, ktoré o tom hovoria.
Čiže toľko na úvod, prečo si myslím, prečo otváram túto tému, prečo na ďalšej schôdzi. A chcem, aby ste pochopili, že to neni žiadne súperenie medzi dvomi poslankyňami alebo niečo podobné. A bola by som veľmi nerada, keby sa vlastne takýmto spôsobom znevažovala táto problematika. Potom v rozprave, ak stihnem, tak vám potom poviem, v čom sú hlavné rozdiely oproti predchádzajúcemu zákonu a čo je podstatou môjho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Lipšic, vy ste odhalili ďalšiu slabinu tohto zákona. Nechcem sa už vracať k tomu, čo som hovorila predtým vo faktickej poznámke. A to je ďalšia skupina, ktorá nespadá do tej skupiny. A poukazuje na nesystémovosť tohto zákona. Možno sa nájde o týždeň, o dva týždne, o mesiac ďalšia skupina, ďalší šport bude tak uznaný, budeme otvárať zákon a meniť tam zase niečo. Nepáči sa mi to, neviem sa s tým stotožniť.

Iste máte pravdu, keď sú telesne postihnutí, že by mali byť takisto mentálne postihnutí tak odmeňovaní. A už nevidím dôvod, aby potom neboli aj tie ostatné športy tam zahrnuté, ktoré som čítala, a tam patria aj šachisti, ktoré sú uznané tak, ako som to uviedla. Možno budú o chvíľku budú olympijskými disciplínami. Prečo by tam teda nemohli byť aj tie? Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Érsek, mne sa tiež zdá ten zákon vo veľa veciach taký nespravodlivý, diskriminačný. Neviem sa stále zmieriť s ideou toho zákona. Nepáči sa mi, že oceňujeme len športovcov, keď iných ľudí, ktorí reprezentujú Slovensko v zahraničí, veľmi významne neoceňujeme. Ale už teraz nie je priestor na to, v druhom čítaní toto kritizovať.

Zdá sa mi to však nespravodlivé aj voči športovcom, ktorí napríklad boli štvrtí. Veroniky Zuzulovej, ktorá je naša významná lyžiarka, ktorá nás reprezentuje veľmi dobre, sa toto napríklad týkať nebude. Možnože ešte bude mať zlato alebo striebro na majstrovstvách sveta. Ale zatiaľ sa jej to netýka, čo, si myslím, si nezaslúži. Čiže v tomto sa mi to zdá diskriminačné.
A čo sa týka toho šachu, s tým sa nemôžem, bohužiaľ, s vami stotožniť, pretože to je šport, ktorý bol uznaný Medzinárodným olympijským výborom, ale nie je to olympijský šport. Keď dovolíte, prečítam vám ďalšie športy, ktoré boli tak uznané, pričom keby sme mali v nich všetkých týchto športovcov odmeňovať, tak už aj preto, že sa nevieme dohodnúť, vlastne koho tu máme alebo nemáme odmeňovať, sa to stále mení, tak si myslím, že nie je to dobrý zákon, neviem sa s tým nejako stotožniť, aj keby som veľmi rada športovcov teda nejakým spôsobom podporila, ale asi by som to nerobila takto. Medzi športy, ktoré boli takto uznané, patria napríklad aeronautický šport, bandy, biliardové športy, boules, bowling, bridž, golf, skialpinizmus, horolezectvo, karate, kolieskové korčuľovanie, konské pólo, korfbal, kriket, motocyklový šport, netbal, orientačný šport, pelota, potápanie, preťahovanie lanom, ragby, raketbal, šach, športové lezectvo, squash, sumo, surfing, tanečný šport, vodné lyžovanie, vodné záchranárstvo, vodný motorizmus, wushu. Tak neviem, či vo všetkých týchto chceme teraz týchto športovcov odmeňovať. Myslím si, že to nie je dobrá cesta. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. V prvom rade chcem povedať, že veľmi ma mrzí, že tu nie je pán minister, asi mal niečo neodkladné, keď neprišiel. Minulý týždeň som položila takú istú otázku, ale keďže som bola vyžrebovaná až desiata a neušla sa a na ani jednu otázku teda mi nestihol odpovedať, išla som za ním osobne a presvedčila som sa, že mal tieto materiály nachystané v podobnom znení, ako ste to teraz prečítali vy. Avšak dovolila som si položiť opäť tú otázku, pretože ma neuspokojila odpoveď. Bohužiaľ, musím konštatovať, že ani táto vaša odpoveď ma neuspokojila. Keďže som nebola na mieste, ani som sa nerozprávala s lekármi, ktorí tú výpoveď dali, nemôžem tú situáciu objektívne posúdiť, avšak čo ma zaráža, to je, že vy aj opakovane vyhlasujete, že nie je ohrozená zdravotná starostlivosť. Ja nie som šíriteľ poplašnej správy, ale keď štrnásti lekári na internom oddelení, tí, ktorí sú lekári a poznajú prácu v nemocnici, vedia, že sú to tí najväčší ťahúni, majú najviac práce, často bývajú v nadčasoch v práci, sa slobodne rozhodnú, že dajú výpoveď a sú stále, pokiaľ mám ja informácie, vo výpovednej lehote, to znamená, že od 1. mája to reálne hrozí, moja otázka znela, čo sa teraz reálne podniklo na to, aby tie výpovede stiahli, aby sa tá situácia zlepšila. Čiastočne ste na to odpovedali v tom zmysle, že teda od 1. júna je tam plánovaná dotácia, bude sa robiť prestavba toho oddelenia, ale nemám zatiaľ informácie o tom, že by sa lekári rozhodli inak. A nemyslím si, že informácia o tom, že osem lekárov, ktorí tam zostanú od mája, bude plne stačiť na 96 lôžok zlúčených oddelení so 120-percentnou obložnosťou. Čiže chcela by som vedieť možno skôr odpoveď na to, či sa tí lekári vrátia, či, kedy bude výberové konanie na primára a teda hlavne či považuje aj pán minister pána riaditeľa za schopného manažéra, keďže, ste spomínali pani Kaveckú, tak pani Kavecká sa sťažovala zas na iný problém, nadčasy sestier na iných oddeleniach. Čiže ona nemala dôvod ísť na interné oddelenie. Čiže pokiaľ sa tá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

14.
Ďakujem pekne. Pán poslanec Fronc, ja si vážim vaše vystúpenie, bol ste ministrom, spravovali ste rezort, čiže máte skúsenosti, viete veľa vecí rozumne vysvetliť, ale dovolím si na niektoré poukázať, na niektoré pre mňa také rozporuplné veci, ktoré ste povedali vo vašom vystúpení.
Hovoríte, že existujú tzv. POP-ky, tzv. pedagogické organizačné pokyny, podľa ktorých bezproblémovo školstvo funguje. No nemyslím si, že je to tak, v školstve je strašne veľa problémov, viem, ako ste to mysleli, nechcem to vytrhávať z kontextu, ale zjavne máme problém. Ten problém pomenovala pani poslankyňa. Vieme o ňom všetci, bude asi môj kolega o ňom teraz hovoriť. Pomenovali ste jeden problém, že nebude povinná školská dochádzka pre všetky deti rovnaká. To beriem, ale za určitých okolností aj podľa vyjadrenia ombudsmanky je možná pozitívna diskriminácia v snahe zlepšiť situáciu napríklad s určitou skupinou.
Hovorili ste o tom, že neni zadefinovaná, že neviete, ako ich odlíšiť, tie sociálne znevýhodnené prostredia, a to deti – aj Štátny pedagogický ústav definuje a sú zadefinované, čiže sa dajú presne určiť –, ktoré deti to pôjdu, budú mať tú povinnú školskú dochádzku, na ktoré sa to bude vzťahovať. A pokiaľ máte takýto negatívny postoj k tomu, hovorili ste možno, že internátne školy, že pokiaľ by boli dobrovoľné, že by tí rodičia možno tam tie deti dali, ukázali skúsenosti zo zahraničia, že internátne školy nie sú dobrým riešením pre takéto skupiny detí. Nemôžte ich izolovať na internáte niekoľko mesiacov a takýmto spôsobom, to je môj názor. Myslím, si, že to takto fungovať nebude. Tak pokiaľ máte takýto názor, tak príďte s nejakým návrhom, ktorý túto situáciu zlepší, pretože ja som presvedčená o tom, že keď rómske dieťa nedostane šancu, nerozumie jazyk, neni pripravené, nemá základné zručnosti, tak jednoducho neuspeje v tej škole. Dajte nejaký návrh, ktorý to bude riešiť lepšie.
Ďakujem.

94.
Ďakujem pekne za slovo. Ťažko sa mi hovorí. Sedím tu v tomto parlamente už tretí rok a stále teda si hovorím, že už nič ma neprekvapí, že proste, že už proste nemôže to niekde ďalej zájsť, ale stále mám pocit, že nejaké také paralelné svety existujú, že ja v nejakom žijem a pár ľudí odtiaľto zase v nejakom inom paralelnom svete žije. A ťažko sa mi k tomu aj vyjadruje, lebo to je úplne iné vnímanie, nazeranie na svet. Čiže stále, už teraz som presvedčená, že ten ďalší rok, ak vydržíme, tak ešte ma stále bude mať čo prekvapovať. Na začiatku si povedal, že... (Reakcia z pléna.)
Na začiatku si povedal, že nepodporíš tento zákon a že sa to pokúsiš vysvetliť. Ja som nepochopila z toho vlastne, že prečo nechceš podporiť tento zákon, tú podstatu, ak si si ho aj teda aj čítal, že prečo si proti sprísneniu trestov za sexuálne deviácie. Spomínal si tam niečo za, že výchova v rodine. Ako môže fungovať výchova v rodine, ktorá je narušená? Ako môže tá rodina zdravo alebo teda pôsobiť na to dieťa výchovne, keď je nejaký člen tej rodiny narušený, hej? Čiže to je prvá vec. Nerada by som bola, keby sme odpútavali pozornosť od trestných činov a poukazovali na nejaké práva otcov, ktorí sú nespravodlivo obvinení. Áno, stáva sa to. Počula som aj ja také prípady. Sú medializované. Dobre. Poďme to riešiť, ale neodpútavajme pozornosť od problému, s ktorým prišla pani predkladateľka. Tomu sa venujme.
A, prepáč, mne sa tiež niektoré liberálne názory nepáčia, ale netuším, ako súvisia so sexuálnym zneužívaním, ako môžu niektoré názory liberálne ovplyvňovať deviáciu niektorých ľudí alebo trestné činy, ktoré páchajú. Aj keď asi tuším, kde si to smeroval, ale to je absolútne neprijateľné pre mňa, aby si takýmto spôsobom zovšeobecňoval.

72.
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som vás chcela, pani poslankyňa Nicholsonová, podporiť v tomto vašom návrhu, ja ho, určite zahlasujem za tento návrh. Z tých informácií, čo ste podali, aj toho kňaza, aj tých ďalších medializovaných informácií si dovolím tvrdiť, že tie tresty, ktoré dostali páchatelia, sú výsmechom tých obetí a nepomôžu to určite k tomu, aby sa obeť aspoň ako-tak vysporiadala, vlastne celá rodina s týmto trestných činom, pretože to naruší absolútne vývoj osobností toho dieťaťa. Dovolím si tvrdiť, že sa už nikdy, nikdy nedokáže plnohodnotný život viesť takéto zneužívané dieťa, samozrejme, podľa závažnosti toho sexuálneho zneužívania. Takže určite treba s výškou trestu niečo robiť, ale aj s kontrolou pedofilov, ich zdravotnou starostlivosťou alebo teda liečbou a následne po prepustení. Lebo to, čo ste spomínali, často sú páchatelia, ktorí opakovane sexuálne zneužívajú deti po prepustení alebo po preliečení, čiže tam takisto táto ochrana a liečba týchto pacientov by sa mala sprísniť, aby k takýmto stavom nedochádzalo.
A takisto si myslím, že je veľmi dôležité sa venovať výchove, nechcem to nazvať sexuálnej výchove, pretože hneď ma obvinia, že čo to chceme do škôl zavádzať, ale myslím si, že toto je, toto je kľúčová vec, aby sme vhodnou formou po celospoločenskom konsenze zaviedli nejakým spôsobom výchovu k sexualite, ku zodpovednému rodičovstvu, tak ako to navrhujete vo vašom druhom zákone, tak aby boli spokojné obidve strany. Učebnice, forma, akou sa, budeme naše deti vzdelávať, všetko je možné urobiť formou konsenzu a ozaj len takýmto spôsobom môžeme robiť prevenciu sexuálneho zneužívania v rodinách, kde, ako povedala aj kolegyňa Šípošová, najčastejšie dochádza k sexuálnemu zneužívaniu, či už vlastnými rodičmi, alebo nevlastnými rodičmi.
Takže toto si myslím, že tiež sa bez toho ďalej nepohneme.

Ďakujem pekne. Martin, ja by som trošku chcela zapolemizovať. Trošku ma pán Osuský predbehol s naším výjazdom školského výboru do Podbrezovej. Týmto sa chcem poďakovať aj pánovi predsedovi školského výboru, že nám umožnil takéto výjazdové rokovanie výboru, bolo veľmi zaujímavé a v praxi sme mali možnosť vidieť, ako to funguje, keď sa odborné vzdelávanie robí už dlhé roky. Nepotrebuje k tomu nejaký špeciálny zákon a tí študenti sú spokojní. Bavili sme sa nielen s pani riaditeľkou odbornej školy, ale aj so študentami, ktorých som sa ja opakovane pýtala.
A tam to funguje tak, že je to presne naopak, že tí študenti chcú ísť do odbornej školy, lebo majú zaistené zamestnanie na tri roky. Samozrejme, že sú prípady, keď sa rozhodne, že nechce tam ďalej pracovať. Nemyslím si, že už v zmluve je informácia, že koľko ten zamestnanec bude zarábať. Ako istý strop tam je počas štúdia, ale po väčšine tie deti boli rady, že sú tam. Tá práca ich bavila, bola vysoko odborná. A nemyslím si, že zamestnávateľ nemá záujem, že neni motivovaný im plat po škole zvýšiť, pretože si tých ľudí vychováva aj ďalej. Neni jeho snahou po troch rokoch toho žiaka potom, pracovníka prepustiť alebo sa mu vyhrážať, že príde nejaký lacnejší po škole, lebo oni napredujú v tom svojom odbore a sú ozaj odborníci, ktorým ten plat zvyšujú, lebo postupujú aj profesionálne.
A boli tam ozaj študenti, ako aj pán Osuský spomínal, ktorí sa ukázali šikovní, talentovaní počas štúdia. Boli odmenení. Dokonca majú možnosť celé prázdniny pracovať a väčšina z nich to aj využíva. Dostávajú za to odmenu. Takže si myslím, že skôr v regiónoch, kde práca nie je, sú radi študenti, že ju majú zabezpečenú na tri roky. Toto však, to, čo som povedala, nevylučuje to, že môžu nastať aj problémy, že keď nechcú, tak potom budú nútení vlastne tie financie vrátiť po škole. Nemyslím si, že by sa s nimi niekto súdil alebo po nejakých vážnych dôvodoch, to nejakým spôsobom od nich vyžadoval v plnej sume.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem v prvom rade poďakovať, že takýto návrh zákona prišiel do parlamentu, aj pochváliť pána ministra, že prišiel s ním. Avšak výhrady, ktoré kolegoviavniesli, považujem aj ja za veľmi zásadné. Chcem podporiť pána Fronca v jeho vystúpení, podporujem obidva jeho pozmeňujúce návrhy a skúsim to stručne nejak vysvetliť aj vzhľadom na to, čo už moji predrečníci povedali.
Ja si tiež myslím, že je konflikt záujmov, keď kraj rozhoduje o otvorení prvých tried stredných škôl, v ktorých je zriaďovateľ, a keď sú tam niektoré súkromné a cirkevné školy. Myslím si, že sa tým znižuje konkurencieschopnosť a zníži sa kvalita týchto škôl, pretože  nebude súťaživosť a vždy sa ten zriaďovateľ rozhodne radšej zatvoriť súkromnú školu ako tú, ktorú má v svojej pôsobnosti. Ja netvrdím, že sa nedodržuje zákon, ale ak takéto podozrenia sú, a vzniesla ich pani Repčíková, ja si myslím, že to, čo napísala, si nevymyslela, a pokiaľ ona hovorí, že z ôsmich samosprávnych krajov iba jeden, Košický, a iba v jednej škole vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti nepovolil otvorenie ani jednej triedy, a naproti tomu v šiestich samosprávnych krajoch celkovo až 19 súkromných stredných škôl nemá povolené otvoriť ani jednu triedu a jedna škola má povolené otvoriť iba pol triedy, tak myslím si, že to si nevymyslela a že sú to závažné veci, ktoré aj znížia kvalitu výučby na týchto školách. A keď je takéto podozrenie, tak vyzývame pána ministra, aby dbal aj on na kvalitu, aby kontroly boli následne nejakým spôsobom stanovené.
Čo sa týka druhého pozmeňujúceho návrhu ohľadne názvov škôl, na výbore sme mali o tomto debatu, kedy chápem, že je tam nejaká história názvov škôl, ale aj tie školy, ktoré novšie vznikli a ktoré chce aj pán Fronc zaviesť, si myslím, že by mali mať právo niesť napríklad názov akadémia. A takisto podporujem motivačné štipendiá na základe počtu o vytvorení... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo. Ja by som sa chcela v záverečnom slove, nebudem vás dlho zdržovať, v krátkosti poďakovať veľmi pekne všetkým diskutujúcim.
Osobitne si vážim podporu zo strany SaS, ktorí podľa môjho názoru vystupujú vo veľmi veľa veciach pragmaticky, racionálne a snažia sa riešiť tento problém. Takže o to viac si to cením.
Chcem ešte ospravedlniť posledného rečníka pána Polláka, pretože mal neodkladné povinnosti, neodišiel preto, že by si nechcel vypočuť faktické poznámky.
Budem sa snažiť zhrnúť tie reakcie.
Aj na pána poslanca Fronca. Ja si myslím, že jednoducho jediná možnosť, ako donútiť deti, ich rodičov, aby deti chodili do školy, je, samozrejme, v prvom rade edukácia rodičov, edukácie detí od materskej školy. Ja sa takisto ako poslanci zo strany SaS zhodujem s ním v tom, že bez povinnej predškolskej výchovy sa nepohneme ďalej.
A pýtali ste sa, ako to dosiahnuť. Ja si myslím, že je veľmi dôležitá práca na komunitnej úrovni, čo pán Pollák už do istej miery aj začal a snaží sa rozvíjať. Bez edukácie to nepôjde. A potom budú musieť byť určite dávky, ktoré umožnia týmto sociálne slabším skupinám to, aby deti do škôlky mohli chodiť a takisto aby si mohli dovoliť platiť stravu v škôlkach, poplatky, ktoré sú s tým spojené, takže možno týmto smerom. Ale nedovolím si tvrdiť za pána splnomocnenca konkrétne riešenia.
Čo sa týka tej výčitky pani poslankyne Nicholsonovej, ono asi, aj teda určite vy to viete, nie je jednoduché takéto veci presadzovať. Ten návrh aj z vašej strany tu bol. Ja som ho, myslím, vtedy podporila. Ono cesta, to fungovanie je aj tým, že pán poslanec vedľa mňa sedí, tak sa často o tom rozprávame, je to veľmi náročné. Ja ho obdivujem, že doteraz zotrval v tejto pozícii a že napriek všetkým polenám, ktoré mu hádžu pod nohy, dokázal ďalej pracovať. A nestáva sa, že sa nenechá znechutiť. Takže verím, že nakopol tie správne veci, ktoré treba, a že bude takto pokračovať ďalej.
A by som sa teda vrátila k nášmu návrhu.
Dovolím si uviesť taký kratučký príklad zo svojej vlastnej osobnej skúsenosti. V Bratislave je v tomto katastrofálna situácia. Ja sama som tu mala v škôlke tri deti, boli sme v lokalite, ktorá nebola na tom až tak zle, ale sú lokality v Bratislave, kde sa medzi rodičmi povráva, že už pri narodení dieťaťa si zabeštelujú miesto v škôlke, čiže zapíšu to dieťa do škôlky, aby o tri roky mohlo do škôlky nastúpiť. Tá situácia je neúnosná, veľmi stresujúca pre rodičov, pretože často návrat do práce je podmienený buď po dvoch rokoch, po troch a tí rodičia skutočne do poslednej chvíle nevedia, či to miesto dostanú alebo nedostanú. Tým, že je veľká výstavba v okolí Bratislavy, ľudia sa sťahujú do týchto dedín alebo častí Bratislavy, kde nie sú vybudované škôlky. Potom sa snažia nájsť si škôlku v mieste svojej práce v Bratislave, škôlky sú úplne preplnené a funguje to katastrofálnym systémom.
Čiže myslím si, že v jednoduchosti je krása. Veľmi oceňujem, že ste ocenili jednoduchosť nášho pripravovaného zákona, že veríte tomu, že to môže fungovať. Ja takisto som o tom presvedčená, že je to jeden zo spôsobov, ako motivovať ľudí, ktorí sú za toto zodpovední, aby sa miesta v škôlkach našli, aby sa táto neutešená situácia riešila.
Druhým problémom, ktorý načrtol kolega Pollák, je problém sociálne slabších komunít, možno v iných častiach Slovenska, kde v podstate to, že deti nechodia do škôlky, je kombinácia možno nedostatku škôlok alebo neochotou rodičov dávať deti do škôlky a takisto možno niekedy neochotou prijímať rómske deti do škôlky, čo je z môjho pohľadu z hľadiska budúcnosti tejto komunity úplne absurdné.
Takže ja sa uchádzam o vašu podporu návrhu, ešte raz chcem poďakovať v mene všetkých predkladateľov z klubu OĽaNO a dúfam, že tento zákon posuniete do druhého čítania. Ďakujem pekne.