Videokanál poslanca

2.
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia dvaja, ktorí sú v sále, traja, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte mi pár slov, krátko sa len vyjadriť k tomuto návrhu zákona, zmeny školského zákona. Nebudem sa vyjadrovať k zákonu ako k celku. Veľa tu už bolo povedané, s veľa vecami sa stotožňujem.
Chcem v prvom rade pochváliť pána ministra, že prišiel s novým zákonom, že sa snaží mnoho vecí zlepšiť. Takisto mnoho vecí sa snaží zlepšiť aj pán poslanec Petrák, ktorý dal pozmeňovací návrh vo výbore.
Zároveň musím jedným dychom povedať také moje sklamanie, konštatovanie toho, že ono asi sa s tým už nič nebude dať spraviť, ale asi to bude, asi teda je to bežná prax v parlamente, že príde deň predtým večer na mail pozmeňovací návrh, ktorý má, ja neviem, desať strán, a potom na výbore sa o ňom diskutuje a sú tam veľmi závažné veci uvedené, ktoré bežní ľudia, keď sa chcú s nimi oboznámiť, tak ich, sa nevedia k nim poriadne ani dostať. Tieto informácie z takéhoto pozmeňujúceho návrhu, ktorý je na výbore prijatý, sú potom v spoločnej správe a tie, tie informácie si potom ľudia môžu nájsť elektronicky na stránke Národnej rady. Avšak treba zdôrazniť, že k takýmto zmenám potom nie je možná celospoločenská diskusia a prípadné chyby, ktoré možno sa aj nedopatrením tam dostanú, potom nemožno na ne upozorniť alebo veľmi neskoro a zistíme ich potom až v praxi, že čo tieto veci, ktoré sa snažíme ustanoviť, čo spôsobia a čo sa môže stať, a zbytočne ten zákon sa stále otvára dookola, a chyby, ktoré možno neúmyselne sa tam dostali, sa potom musia opravovať.
Takisto sa mi zdá veľmi nedôstojné to, že poslanci čakajú v pléne, či príde nejaký pozmeňovák, či nepríde, či sa bude meniť spôsob volenia riaditeľa školy, čo je tak závažná vec, že sa mi zdá absolútne nedôstojné, že vlastne už od rána rokujeme o tomto zákone, a stále nie je pozmeňujúci návrh a dá sa teda predpokladať aj z vystúpenia pána poslanca Beblavého, že takýto nejaký návrh na zmenu voľby riaditeľa školy príde. Neviem, či tomu bude tak, alebo nie. Nechce sa mi skúmať tieto zákulisné hry. Každopádne chcem povedať, že sa stotožňujem s tým, že pokiaľ rada školy nebude mať rozhodujúce slovo pri voľbe riaditeľa, tak táto jej funkcia je potom úplne zbytočná, lebo zriaďovateľ kedykoľvek bude môcť povedať, že nesúhlasí s týmto riaditeľom, a voľba sa bude musieť opakovať. To znamená, že takisto ani mne sa takýto spôsob nepáči. Nemyslím si, že je to správny krok. Skôr si myslím, že je to krok späť. Aj keď chápem teda sčasti dôvody, ktoré vysvetlil aj pán poslanec Petrák, čo sa týka voľby riaditeľa školy, už teda v rozprave v prvom čítaní.
Čoho by som sa chcela ale dotknúť a skôr by som poprosila aj pána ministra, možno pána poslanca Petráka, keby mi k tomu dal nejaké vysvetlenie alebo tie pochybnosti, ktoré teraz vznesiem, žeby nejak uviedli na pravú mieru. A to je zo spoločnej správy bod 12 a bod 3.
Bod 12 v spoločnej správe hovorí, teda mení § 107 školského zákona a hovorí o výchove a vzdelávaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Veľmi oceňujem, že prišiel takýto paragraf a že sa snažíme nejakým spôsobom tieto deti riešiť. Čo je veľmi dobré, je, že sa v týchto, konkrétne budem citovať tento paragraf, v 1. ods. sa hovorí, že výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia sa uskutočňuje podľa individuálnych podmienok, čo sú úprava organizácie výchovy a vzdelávania takýchto detí, úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje, a uplatnenie špecifických metód na vzdelávanie.
Druhý bod, druhý odsek. Dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú výlučne z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijaté do špeciálnej školy alebo špeciálnej triedy materskej školy, základnej školy alebo strednej školy. Veľmi pekný cieľ. Avšak pýtam sa, kto vie odlíšiť, výchovný poradca, psychológ, že či sú to odchýlky u toho dieťaťa, ktoré sú vyslovene spôsobené len tým, že teda žilo od nula do šesť rokov v sociálne znevýhodnenom prostredí alebo sú nejaké presné kritériá na to. To sa totižto nedá oddeliť. Všetky tie deti alebo takmer všetky majú nejaké poruchy, poruchy pozornosti, poruchy učenia, môžu mať akékoľvek a nikto vám presne nevie povedať, že či to súvisí len s tým, že boli v sociálne znevýhodnenom prostredí alebo ozaj mali nejakú genetickú predispozíciu na toto ochorenie. Myslím si, mám za to, že sa to nedá celkom dobre oddeliť, aj keď, ešte raz hovorím, že oceňujem to, že sa snažíme, aby tieto deti boli integrované medzi normálne deti, lebo, myslím si, že toto je jeden zo spôsobov ako z tohto bludného kruhu von. Avšak tu znova chcem zdôrazniť, že pokiaľ tieto deti nebudú povinne v materskej škôlke a nebudú, povinne sa nezačne so vzdelávaním skôr, tak v škole už sú to len komplikácie, ktoré sa navyšujú, nabaľujú jedna na druhú a je to o to ťažšie riešiteľné.
Zaujímavý je tretí bod z tohto § 107, ktorý bol vložený nanovo do novej spoločnej správy, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia sa zaraďujú do triedy materskej školy, základnej školy s ostatnými deťmi alebo žiakmi. A čo je ešte zaujímavejšie, že teda ministerstvo školstva môže prideliť takýmto deťom príspevok na skvalitnenie podmienok na výchovu a vzdelávanie žiakov z tohto prostredia znevýhodneného. A tieto prostriedky môžu byť použité na mzdu alebo plat asistenta učiteľa, vybavenie didaktickou technikou, účasť žiakov na aktivitách, všetko v poriadku až na bod d), kedy sa hovorí, že tieto peniaze môžu byť určené na výchovu a vzdelávanie žiakov v špecializovaných triedach. Tak na jednom mieste hovoríme, že nemôžu ísť do špecializovaných tried, na druhej strane príspevky, ktoré chceme týmto deťom dať, môžu ísť na žiakov do špecializovaných tried. Tak nie celkom asi tomu dobre rozumiem. Keby sa mi to dalo nejak dovysvetľovať, lebo toto sa mi zdá ako také, také nelogické niečo. Tak buď chceme, aby boli v normálnych triedach, a potom im tie peniaze určíme len na to, aby sme ich tam mohli dobre vzdelávať, alebo môžu byť potom v špeciálnych triedach. Hej? Čiže toto je podľa mňa taký, taký trošku chaos, také nezrozumiteľné.
No a potom sa ešte chcem venovať bodu 3, ktorý sa mi zdá trošku taký ľahko zneužiteľný a nie celkom fér voči našim deťom. Tu by som chcela, keby aj rodičia, ktorí náhodou počúvajú, alebo niekde to odznie, aby zbystrili pozornosť, aby sme, ako v dobrom to hovorím, aby sme sa trošku nad tým zamysleli, že čo chceme zaviesť. Odcitujem teraz: "Ak riaditeľ materskej školy alebo príslušné školské zariadenie výchovného poradenstva", to znamená výchovný nejaký pedagóg, "zistí, že vzdelávanie začleneného dieťaťa nie je v prospech začlenenému dieťaťu alebo deťom, ktoré sú účastníkmi výchovy a vzdelávania," čiže tým zdravým deťom, "navrhne po písomnom súhlase zriaďovateľa materskej školy a písomnom súhlase príslušného zariadenia výchovného poradenstva", teda toho výchovného poradcu, "zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, rozhodne o tom súd."
Zároveň v ďalšom bode hovoríme, že "v základnej škole sa môže zriadiť špecializovaná trieda. V špecializovanej triede sa vzdelávajú žiaci, ktorí nemajú predpoklad úspešne zvládnuť obsah vzdelávania príslušného ročníka na účely kompenzácie chýbajúceho obsahu vzdelávania. Žiaka do špecializovanej triedy zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa po vyjadrení výchovného poradcu s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka na nevyhnutne potrebný čas, najviac na dobu jedného roku."
Čo je zaujímavé, že túto špecializovanú triedu môžeme založiť na škole a vlastne môžeme na ňu dostať aj peniaze, ako som vám čítala predtým, najmenej pre štyroch žiakov a môžu to byť žiaci z rôznych ročníkov školy, najviac pre 8 žiakov. Tu chcem povedať, že napríklad budem mať ja dieťa, ktoré má ADHD, čiže má poruchu pozornosti a hyperaktivitu. A teraz toto dieťa bude natoľko robiť problémy v tej triede, že učiteľ sa nebude snažiť získať asistenta pre toto dieťa, ktorý by mu pomohol začleniť toto dieťa, ale jednoduchšie preňho bude si povedať, tak mám takýchto detí viacej, no tak si založím na mojej škole špecializovanú triedu, kde toto dieťa pôjde. Zriaďovateľ povie, áno, máš pravdu, môžeš, riaditeľ to podpíše, rodič je o tom informovaný, keď nesúhlasí, môže sa obrátiť na súd. Čiže kým dieťa sa dostane na strednú školu, tak súd možno aj rozhodne. Teraz preháňam, ale zámerne to robím. Každopádne môže sa moje dieťa dostať do špeciálnej triedy, kde, si dovolím tvrdiť, že skončilo. Ak bude so štyrmi ďalšími deťmi, ktoré má ADHD, a nebude tam na to vhodný personál, pedagóg a nebude mať pozitívne vzory to dieťa, tá porucha nebude tak ťažká, že by muselo byť v tej špeciálnej triede, ale napriek tomu tam bude zaradené, môže nastať problém a nebude to celkom, nieže celkom, je to nevhodné pre to dieťa.
Ja si myslím, že je najlepšie, keby tie deti boli začlenené do zdravého kolektívu, ale tu zdôrazním, ak ma teraz počúvajú nejakí učitelia, ktorí takéto deti majú, ja viem veľmi dobre, jak je ťažké s týmito deťmi pracovať, ako to narúša klímu v tej triede. Práve preto sme zdôrazňovali ešte niekedy s Jankou Žitňanskou potrebu asistentov učiteľov. Každé takéto dieťa by malo mať asistenta. Možno jedného na viac detí, ktorí by boli schopní pracovať extra s tými deťmi v triede, ale nesmieme ich z tej triedy vyčleňovať, neni to správny krok. Ideme späť, ideme proti tomu, čo sa deje v moderných výchovno-vzdelávacích inštitúciách aj v západných vyspelých krajinách, nie je to dobre.
Čiže tu upozorňujem na to, že v bode 3 a v bode 4 spoločnej správy môže dôjsť k takejto nejakej modelovej situácii. Navyše to, čo som teraz spomínala, sa mi zdá veľmi také ľahko zneužiteľné. Na jednej strane hovoríme, že deti zo sociálne slabšieho prostredia, ktoré tam od malička vyrastajú, musia byť začlenené medzi normálne deti. Na druhej strane hovoríme, že ak takéto dieťa nezvládne toto začlenenie, môže ísť do špeciálnej triedy. Ja si dovolím tuná dať svoju takú nejakú obavu, že nedá sa to celkom dobre oddeliť. Také deti jednoducho sa ťažšie prispôsobujú. Vždy ten riaditeľ môže povedať alebo aj zriaďovateľ, že takéto dieťa jednoducho nie je schopné fungovať a je ako, v úvodzovkách poviem, na škodu tým ostatným deťom, ktoré idú, napredujú pomalšie vďaka nemu.
Čiže bola by som veľmi rada, keby sme sa spoločne vedeli k tomu nejaké stanovisko relevantné dať a k tejto čiastkovej veci sa nejak vyjadriť. K ostatným veciam sa nechcem vyjadrovať, pretože nemám rada, keď sa opakujú tie isté veci dookola.
Takže týmto vám ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
No, pekné vystúpenie, pán poslanec Novotný, až na ten záver. Ja úplne chápem, prečo chcete zrušiť pracovnú zdravotnú službu, spomínal to aj pán poslanec Kaník v svojom vystúpení. Ja som bola v tejto snemovni snáď jediná, ktorá bola za to, aby nejaký spôsob dohľadu nad prácou a pracovnými podmienkami vo všetkých kategóriách bol. Zhodneme sa na tom, že chcem, aby bol diferencovaný. Boli tu spomenuté Čechy, ktoré v prvej kategórii nemajú povinnú pracovnú zdravotnú službu, ale v druhej majú.
Chcem vám to len zdôrazniť v tejto faktickej, že druhá kategória nie sú zamestnanci, ktorí nemajú riziká, majú, ale nespĺňajú limity a nedostali sa do rizikovej tretej kategórie. Tí ľudia sú v podprahovom riziku takmer vo všetkých tých typoch rizík, s ktorými sa môžu stretnúť, a rozhodne si myslím, že bezpečnostný technik alebo zamestnávateľ, ktorý to bude robiť sám a kúpi si certifikát, nie je ten, ktorý by mal, ktorý, je to potom v podstate zbytočné. Nemá na to ani kompetencie, ani vedomosti, ani nič pre tých ľudí neurobí.
To znamená, keď si myslíme, že pracovná zdravotná služba nefunguje, v čom sa viem s vami stotožniť, že vo veľa prípadoch je to tak, že si veľké štátne firmy kúpia tieto služby a formálne sa v podstate dajú nejaké potvrdenia, musím to tu takto povedať, tak poďme riešiť tú nekvalitu a kontrolu, prečo sa to tak nerobí. Ale týmto ľuďom nepomôžeme. Tú prevenciu nezabezpečíme v tej druhej kategórii, ktorá je veľmi podstatná a práve tá najrizikovejšia, a najviac chorôb z povolania, ktoré sú, tak práve preto, že nie sú sledovaní, pochádza z druhej kategórie. Tu v Národnej rade sedí jedna pani, ktorá má syndróm karpálneho tunela, pretože roky robí za počítačom. Ani ju nenapadne, že by mohla mať chorobu z povolania a je v prvej kategórii. To len tak ako na margo toho hovorím. Čiže som smutná z toho, že vy ako lekár proste takto rázne to presadzujete. Že druhá kategória nič, žiadna kontrola.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Veľmi si vážim vaše vystúpenie, pán poslanec Fronc. Boli ste ministrom, máte skúsenosti. Presne som čakala od vás túto výtku a som rada, že ste mi ju aj povedali. Snažila som sa na niektoré z týchto vecí, ktoré ste spomenuli, už reagovať priamo v rozprave.
Tiež nie som zástancom toho, aby sa nové predmety zavádzali priamo do zákona. Týmto chcem upozorniť na to, že je to možné, vy ste spomenuli ďalší príklad, a tak isto si myslím, že napríklad aj náboženská výchova, aj tá angličtina, čo spomínate, by mohla byť povinne zavedená len do štátneho vzdelávacieho predmetu. Verte mi, že keby som bola v inej pozícii, tak to nerobím, ale v tejto pozícii, v ktorej som, nemôžem inak upozorniť na tento problém len tak, že sa budem snažiť presadiť túto zmenu v zákone. Je to pre mňa tak dôležitá vec, keď som išla do politiky, tak to bola jedna z vecí, ktorú som si predstavovala, že by sa to dalo nejakým spôsobom presadiť. Neni to zas až taký veľký zásah do toho zákona a všetky tie veci, ktoré sme hovorili okolo toho, sú potom rozpracované len v dôvodovej správe.
A máte úplnú pravdu, že by potrebovali rok, dva, možno tri na to, aby sa všetky tie procesy udiali, ktoré sa majú, ale práve preto som bola veľmi rada, že som našla konkrétny príklad, ktorý obišiel tieto procesy, pretože v rámci nepovinného predmetu je pani riaditeľka, ktorá nie je ani lekár a perfektné veci dokázala spraviť a predmet výchova k zdraviu sa vyučuje na jej škole. To je niečo úžasné a myslím si, že by sme mali všetci sa snažiť o to, ako sa toto dá urobiť a ako by sme to vedeli zaviesť a nerobiť z toho nejaký svetový problém, pretože tých odborníkov tú máme dosť. Ľudí, ktorí by to mohli, dosť. Problémy v školstve síce máme, ale pri troške možno zmeny priorít by sme dokázali pomôcť aj tam a učitelia by boli určite radi, keby toto mohli vyučovať.
A čo ste spomínali úrazy, životné prostredie, masovokomunikačné prostriedky, tieto všetky veci by sa dali zahrnúť do tohto predmetu a mohli by sa takto systematicky po celospoločenskom konsenze... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán poslanec Novotný, že ste ešte zdôraznili tú potrebu vzdelávania a to ohrozenie, ktoré na Slovensku, čo sa týka chronických chorôb, máme. Sú štúdie, ktoré zistili, že až šesť typov rakoviny priamo súvisí s obezitou u ľudí a ďalšie typy rakoviny sú ovplyvnené, samozrejme, ďalšími rizikovými faktormi, ktoré som spomínala – zvýšené pitie alkoholu, nezdravá výživa, fajčenie, príliš veľa stresu – a vynakladajú sa každoročne obrovské finančné prostriedky na liečbu týchto ochorení. Keď si predstavíte, s čím pacienti chodia do nemocnice na vyšetrenia, čo sa odhaľuje v rámci aj preventívnych prehliadok, takmer vždy je to spojené s niektorým z týchto ochorení. A tie ochorenia vznikajú práve preto, že nezdravo žijeme a od útleho detstva sme vystavení mnohým rizikovým faktorom. Tak myslím si, že je naša morálna povinnosť aspoň tie, ktorým vieme predchádzať, vieme o nich, že sa spolupodieľajú na týchto ochoreniach, tak naučiť to naše deti, dať im možnosť, aby mali prístup k zdravým potravinám, a čo som možno ešte nespomenula aj predtým, je veľmi dôležité sa, samozrejme, ďalšími problémami zaoberať. Toto sú len dve také maličké, čiastkové veci, ktoré by mohli prispieť k takému systematickejšiemu prístupu k prevencii.
Ale samozrejme, musíme sa baviť aj to, čo spomínala kolegyňa pri predkladaní toho tzv. horalkového zákonu a síce kvality našich potravín. Obsahy soli v tých výrobkoch, celkovej distribúcie potravín alebo spôsobu, akým sú spracovávané tie potraviny a podobne. Čiže to sú problémy, ktoré stoja pred nami, ale myslím si, že aj takto čiastkovo by sme mali krok za krokom túto situáciu riešiť, a verím, že výsledky sa dostavia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi teda uviesť bližšie podstatu zákona, kde sa snažím zaviesť nový povinný predmet zdravotná výchova do štátneho vzdelávacieho programu.
Do školského zákona pridávame nový paragraf, § 15a, pričom zavádzame vyučovanie zdravotnej výchovy. Nový paragraf je analógiou § 15, preto sme sa rozhodli práve sem ho zaradiť, a § 15 hovorí o vyučovaní náboženskej výchovy a náboženstva. Čiže analogicky sme zaviedli § 15a, ktorý hovorí o vyučovaní zdravotnej výchovy v štátnom vzdelávacom programe.
Naším cieľom je zaviesť predmet, ktorý by ucelene informoval deti a dôraz by kládol na preventívne opatrenia a výchovné opatrenia vo vzťahu k vzniku chronických neprenosných ochorení, predtým sa takéto ochorenia nazývali civilizačné, a aby aj tento predmet prispel k opatreniam, ktoré sú realizované na tejto pôde v súlade s preventívnymi programami prijatými u nás na Slovensku.
Dovoľte mi na úvod povedať pár slov, prečo si myslím, že naše deti by sa mali systematicky vzdelávať a prečo by to malo byť v osobitnom predmete. V súčasnosti najväčšou verejnozdravotníckou výzvou, ktorej čelí Európa aj celý svet, sú chronické neprenosné ochorenia. Z politiky dokumentu WHO Zdravie pre všetkých vychádza vládou Slovenskej republiky schválený a následne aktualizovaný Národný program podpory zdravia. Opiera sa o výsledky monitorovania zdravotného stavu obyvateľstva Slovenskej republiky a takýto jeden výskum, ktorý sa robí pravidelne na celonárodnej úrovni na Slovensku, som uviedla aj v dôvodovej správe. Tu vám z neho len vyberám najzákladnejšie informácie. Bol aktualizovaný Národný program podpory zdravia z 10. decembra 2014 a primerane, teda prioritne je zameraný na ovplyvňovanie determinantov zdravia a znižovanie rizikových faktorov, ktoré sa vyskytujú u obyvateľstva.
Vláda ďalej deklarovala v svojom programovom vyhlásení prípravu strategických materiálov vrátane zámerov na postupnú zmenu od poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientom ku komplexnému prístupu starostlivosti o zdravie občanov, národných programov podpory zdravia a preventívnych programov v najdôležitejších oblastiach. Deklarovala v svojom vyhlásení, že starostlivosť o deti a mladistvých a o ďalšie najviac ohrozené skupiny obyvateľstva na prevenciu civilizačných ochorení na podporu konzumácie zdravých potravín a zdravého životného prostredia.
Zo správy o zdravotnom stave obyvateľstva za roky 2009 až 2011, ktoré boli zverejnené na stránke Úradu verejného zdravotníctva, vyplýva, že až 80 % úmrtí súvisí s chronickými ochoreniami, ktoré sú preventabilné. Spomínala som vám ich aj v rozprave k predchádzajúcemu návrhu zákona. Napríklad vo vekovej skupine do 64 rokov u mužov sú choroby obehovej sústavy a úrazy najčastejšie, ktoré spôsobujú úmrtia a chorobnosť, u žien sú to nádory a choroby obehovej sústavy. Čiže zase všetky sú preventabilné. V úmrtiach u 65- a viacročných dominujú u oboch pohlaví ochorenia obehovej sústavy a nádory. Okrem kardiovaskulárnych, onkologických ochorení sem patria, medzi tieto chronické ochorenia, ktoré sa dajú prevenciou ich výskyt znížiť a výrazne ovplyvniť, patria ochorenia ako cukrovka, obezita, poruchy imunitného systému, ale v súčasnej dobe aj alergie, kedy sa predpokladá, v priebehu ďalších dvoch rokov už bude viac ako polovica ľudí trpieť na nejaké alergické ochorenia, ale aj psychické ochorenia napríklad, a podľa WHO tieto chronické ochorenia celkovo v roku 2008 zodpovedali za 63 % úmrtí na celom svete.
Čo je alarmujúce, u nás na Slovensku je, aj podľa celonárodných prieskumov sa to dokázalo, že rizikové faktory sa začínajú objavovať pri týchto ochoreniach v čoraz mladších vekových skupinách. Čiže čoraz mladšie deti sú obézne. Keď sa robil výskum u detí na základných a stredných školách, zistili sa laboratórne zvýšené hodnoty niektorých lipidov, napríklad cholesterolu, špeciálne LDL cholesterolu, triacylglycerolu a čo je závažné, že sa zistili zvýšené hodnoty tlaku u týchto detí, také stavy vlastne prehypertenzie, ktoré sú takisto veľmi rizikovým faktorom vývoja hypertenzie a výskytu kardiovaskulárnych chorôb v dospelosti.
Aby som nehovorila všeobecne, podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva v roku 2014 sa skončil zber a sumarizácia údajov individuálnej spotreby potravín pre hodnotenie expozície vybraným škodlivinám. A na základe aj výsledkov celoštátneho antropometrického prieskumu, ktorý sa robí u nás na celom Slovensku každých desať rokov, naposledy bol v roku 2011, porovnávali sa výsledky za tých posledných desať rokov a zistilo sa, že sa zvýšil podiel detí, ktoré dosahujú problémovú hmotnosť, a boli to deti aj základných, aj stredných škôl. Nadhmotnosť a obezita v súbore dospievajúcich, to znamená 15- až 18-ročných, sa zvýšili o päť percent. Potom to bolo o 8 % v staršom školskom veku, čo je 12 až 15 rokov, a o 4 % v mladšom školskom veku, čo je od tých 6 do 12 rokov.
Ja osobne, aj tí, čo mi pomáhali s prípravou a návrhom tohto zákona, sme presvedčení o tom, že len takouto systematickou výchovou sa tento trend dá zlepšiť. A ciele vlády, ktorou chce zamerať svoju pozornosť viac na prevenciu ako na diagnostiku a následnú liečbu u týchto chronických ochorení, si myslím, že toto je jeden z podstatných krokov: zaviesť nejaký systematický prvok do výchovy a vzdelávania.
V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť aj čl. 168 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého činnosti Európskej únie, ktoré dopĺňajú vnútroštátne politiky, sa zameriavajú na zlepšenie verejného zdravia, prevenciu ľudských chorôb a ochorení a odstraňovanie zdrojov nebezpečenstva pre telesné a duševné zdravie.
Tento návrh zákona bude mať výrazne pozitívne sociálne vplyvy, keďže v jeho dôsledku, som presvedčená, že sa značne zlepší zdravotný stav obyvateľstva, pretože ak od útleho detstva budeme systematicky deti vychovávať k postoju k svojmu zdraviu a životnému štýlu, tak určite to bude mať vplyv potom na výskyt mnohých z týchto ochorení.
Chcem zdôrazniť, že vlastne v návrhu zákona je len uvedené, že sa takýto predmet zavádza, a navrhujeme, kto ho bude vyučovať. Obsah nového predmetu, samozrejme, sa potom musí určiť na ministerstve školstva, ale aby ste nepovedali, že je to niečo neracionálne alebo nerealizovateľné, tak som si v dôvodovej správe podrobnejšie dovolila uviesť, čo by malo byť obsahom tohto nového predmetu.
Mali by to byť, v takých ozaj len základných črtách vám poviem. Základnou formou podanej informácie o rizikových faktoroch týchto chronických ochorení, pozitívnych vplyvov správnej výživy, dostatočného príjmu tekutín, pravidelnej dostatočnej pohybovej aktivity, ako vplýva na zdravie dostatočný odpočinok či negatívne vplyvy nadváhy, fajčenia, alkoholu, drog, nadmerného stresu na vznik a vývoj týchto ochorení. Nemenej dôležitá je aj prevencia v oblasti orálneho a mentálneho zdravia, prevencia závislostí, ale aj prevencia alergických, infekčných či sexuálne prenosných ochorení.
Učebné osnovy a náplň a učebné materiály nového predmetu zdravotná výchova by mali pripraviť odborníci z oblasti verejného zdravotníctva, medicíny, pedagogiky a psychológie vo forme vhodnej a zrozumiteľnej pre daný vek tak, aby bola spracovaná celá navrhovaná problematika. Samozrejme, vyučovanie môže byť doplnené praktickými ukážkami napríklad zdravej výživy, vhodného jedálnička, optimálnych relaxačných cvičení či rôznymi exkurziami alebo diskusiami s odborníkmi z jednotlivých oblastí.
Zdravotnú výchovu navrhujeme zaradiť do vzdelávacej oblasti zdravie a pohyb. Náš štátny vzdelávací systém je rozdelený do rôznych vzdelávacích oblastí. Jednou z týchto vzdelávacích oblastí je zdravie a pohyb, pričom v súčasnej dobe na základných a stredných školách je táto vzdelávacia oblasť zastúpená len alebo teda vyučovaná, jej ciele sú naplnené len predmetom telesná výchova.
Pre materské školy má takisto štátny vzdelávací program túto oblasť zdravie a pohyb a je rozdelená na také podkapitoly, a to zdravie a zdravý životný štýl, hygiena a sebaobslužné činnosti, pohyb a telesná zdatnosť a sezónne aktivity a kurzy. Pre materské školy sú pomerne dobre vypracované výkonné a obsahové štandardy s evaluačnými otázkami, s odporúčanou časovou frekvenciou štyri hodiny na jeden mesiac. Čiže v rámci materskej školy sa takáto prevencia k vlastnému zdraviu a výchova k zdraviu učí. Je dobre zakomponovaná aj v týchto štandardoch, ktoré sú vypracované.
Okrem pohybu a jeho dôležitosti k zdraviu, zdravotný štýl sa zaoberá aj typickými znakmi ochorenia, zdravia, zdravou a nezdravou výživou, zdraviu nebezpečnými situáciami. Avšak pre základné a stredné školy a gymnáziá, keď som si hlbšie študovala vlastne tieto vzdelávacie oblasti, tak vzdelávacia oblasť zdravie a pohyb je zabezpečovaná, ako som už spomínala, len predmetom telesná a športová výchova a je výlučne venovaná vytváraniu si pozitívneho vzťahu k pravidelnej pohybovej aktivite ako nevyhnutnému základu zdravého životného štýlu. Iné faktory zdravého životného štýlu sú spomenuté okrajovo, aj keď to názvy vzdelávacej oblasti naznačujú, a sú vyučované údajne v rámci hodín telesnej výchovy. Avšak viete, že žiaci majú u nás povinné hodiny telesnej výchovy dve hodiny týždenne a sme radi, keď počas týchto dvoch hodín cvičia. Navyše sme presvedčení o urgencii zvýšenia týždňovej hodinovej dotácie na telesnú výchovu a šport z dvoch na tri hodiny. Táto diskusia tu už opakovane v spoločnosti bola, ale ako mnohé takto základné, jasné veci sa nám ju doposiaľ nepodarilo aj z niektorých objektívnych príčin presadiť.
Zacitujem teraz charakteristiku vzdelávacej oblasti zdravie a pohyb, teda to, čo máme napísané v štátnom vzdelávacom programe. Vzdelávacia oblasť poskytuje v primárnom vzdelávaní žiakom priestor pre pohybové vyjadrenie sa a osvojenie si základných pohybových zručností využiteľných v pohybových aktivitách vo voľnom čase. Oblasť sa zameriava na základné informácie súvisiace so zdravým životným spôsobom, zdravým spôsobom života, starostlivosťou o svoje zdravie a pohybovou aktivitou a realizuje sa predmetom telesná a športová výchova. Ďalej sa hovorí o charakteristike telesnej výchovy, úlohe pohybu, ale iste všetci uznáte, že v praxi takéto napĺňanie tejto vzdelávacej oblasti nie je dostatočné.
Okrem toho tí, čo sa zaoberáte školstvom, viete, že existujú tzv. prierezové témy a máme prierezovú tému ochrana života a zdravia, ktorá obsahuje v takých základných črtách vyjadrené, čo sa môže v tých prierezových, v rámci tých prierezových tém vyučovať, a takáto téma – ochrana života a zdravia – obsahuje hlavné tézy a teda hlavné ciele, čo by mala mať. V rámci civilnej ochrany integruje napríklad spôsobilosti žiakov zamerané na ochranu života a zdravia v mimoriadnych situáciách, tiež pri pobyte a pohybe v prírode, ktoré môžu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností a ohrozujúcich život dieťaťa a jeho okolie. Čiže tak isto sa tam nehovorí nič o prevencii chronických ochorení a v niektorých predmetoch sa môžu objaviť určité časti z týchto prierezových tém, avšak nie je to nič systémové alebo cielené špeciálne na výchovu a prevenciu k chronickým ochoreniam.
V Čechách majú analogickú vzdelávaciu oblasť človek a zdravie, ktorá je zabezpečovaná aj predmetom výchova ku zdraviu. Druhý predmet je telesná výchova. Čiže v Čechách takýto predmet poznajú, majú ho zavedený.
Ako som povedala, aby to nebolo niečo len, že zavedieme predmet a neni ďalšia predstava čo s ním. Dala som jeden možný návrh, ako by to malo vyzerať, v dôvodovej správe a verím, že by sa to mohlo ujať, aj by to nestálo veľa finančných prostriedkov a dalo by sa to realizovať. Navrhujeme takýto predmet zaviesť do vybraných ročníkov základných škôl, stredných škôl a gymnázií, napríklad s jednohodinovou dotáciou na týždeň v určitých vybraných ročníkoch. Napríklad na ďalší školský rok podľa nového rámcového učebného plánu na rok 2015/2016 je navrhnutý nový predmet prvouka pre dve hodiny za týždeň do druhého ročníka základných škôl. Kľudne by sa dalo urobiť tak, že tá prvouka sa nechá jedna hodina týždenne a zaviedla by sa zdravotná výchova jedna hodina týždenne, ktorá by systematicky zoskupovala informácie a viedla k systematickej výchove k zdraviu našich detí.
Ďalšiu hodinu za týždeň navrhujeme zaviesť napríklad v piatom ročníku a v ôsmom ročníku základných škôl, napríklad to môže byť z počtu troch disponibilných hodín alebo po, samozrejme, všeobecnej dohode a konsenze z niektorého iného predmetu.
Na stredných školách navrhujeme zaviesť zdravotnú výchovu do druhého ročníka na osemročné gymnáziá, alebo do druhého, štvrtého a šiesteho ročníka na osemročných gymnáziách alebo druhého ročníka na stredných školách.
V tomto návrhu zákona navrhujeme a meníme zákon č. 317/2009 o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a navrhujeme, aby zdravotnú výchovu učil pedagogický zamestnanec, ktorý má najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností v zdravotníckom povolaní, verejný zdravotník alebo lekár.
Táto problematika zaujala aj zástupcov Slovenskej lekárskej komory, ktorí ma kontaktovali a vyjadrili nespokojnosť s tým, kto by tento predmet mal učiť. Tu chcem povedať, že nebránim sa tomu, aby to boli aj pedagogickí zamestnanci. Dokonca na niektorých školách, poviem vám potom v závere jeden príklad, kde takýto predmet už funguje a je implementovaný, pretože aj v súčasnosti je to možné, len to nie je povinné. Neni to teda, školy si nerobia zbytočnú námahu, keď nemusia. Ale vôbec sa nebránim tomu, aby to boli súčasne učitelia, ktorí budú mať možnosť sa vyvzdelávať v tejto oblasti, budú mať prístup ku kvalitným učebným materiálom a budú sa môcť zodpovedne postaviť k výučbe takéhoto predmetu. Podrobnejšie kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky upraví potom vykonávací predpis podľa § 7 ods. 6 zákona 317/2009 a vyhláška, ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady. Tak isto nie je problém, aby lekári alebo verejní zdravotníci, ktorí budú mať záujem o takúto výučbu predmetu alebo iní zdravotnícki pracovníci, napríklad zdravotné sestry alebo mnohí ďalší, tých zdravotníckych pracovníkov je viac, dá sa urobiť pedagogické minimum už počas štúdia alebo následne, keď začnú vyučovať, môžu si dorobiť pedagogické minimum a môžu takýto predmet učiť. Čiže tých možností je viac a v druhom čítaní sa nebránim tomu, aby sme to spoločne upravili.
Už pred dvoma rokmi pani doktorka Sedláková, ktorá je riaditeľka Kancelárie WHO na Slovensku, upozorňovala na absenciu takéhoto predmetu v našich učebných osnovách a spresnila, že predmet má byť zameraný na zručnosti pre život a životný štýl, aby deti dokázali odolávať nástrahám, vedeli sa brániť nežiaducim javom v spoločnosti, sociálne fungovať a pomáhať slabším. V tejto štúdii, taká rozsiahla štúdia bola robená pod jej gesciou, a vyberiem z nej len tie najzaujímavejšie veci, ktoré sa tam vyskytli.
V porovnaní s rovesníkmi v okolitých krajinách pijú naše deti viac alkoholu a aj viac fajčia. V poslednej dobe začínajú viac fajčiť dievčatá ako chlapci. A niečo som už spomínala. Keď sa v skupinke 15- až 19-ročných detí a mládežníkov opýtali, o čom by sa chceli s odborníkmi rozprávať, tak uviedli, vo väčšine menovali problémy ako závislosti, obezita, depresia, sexuálny život, šikana na školách a plastické operácie.
Ona vtedy vyjadrila také presvedčenie, že tento predmet by veľmi pomohol. Minulý týždeň končili ďalší verejní zdravotníci v bakalárskom a magisterskom stupni na mnohých fakultách a v každej druhej práci sa objavovalo ako východisko zo sledovaní tých študentov, ktoré sa väčšinou venovali týmto chronickým ochoreniam, ako možnosť zavedenia povinného alebo systematického nejakého predmetu výchova k zdraviu alebo zdravotná výchova do škôl.
Viem, že tento problém sa už dlhodobo diskutuje aj v rámci ministerstva školstva, zdravotníctva, ale nejaké konkrétne závery, som sa k nim nedopracovala. Minister zdravotníctva podporuje takúto ideu. Podobne minister školstva, ale vyjadril sa minister školstva, že ako osobitný predmet zatiaľ to nevidí na možnosť zavedenia.
Keď som sa pripravovala vlastne k tejto problematike, spojila som sa s jednou pani riaditeľkou, ktorá ma veľmi zaujala, volá sa pani doktorka Anna Hricová, ktorá je riaditeľkou na Základnej škole v Čaklove. A táto pani riaditeľka vytvorila vzorové kurikulum učebného predmetu výchova k zdraviu v roku 2013 a teraz ju citujem, ako uviedla tento svoj predmet, ktorý sa vyučuje, mimochodom, na tejto škole. Voľné hodiny a prierezové témy, ktoré sú určené štátnym vzdelávacím programom môže škola realizovať. Integrácia obsahu tematických okruhov prierezovej témy, čo som spomínala, do vzdelávacieho obsahu vyučovacieho predmetu, projektov či v každom tematickom celku hry, aktivity, maľovánky; aha počkajte (listovanie rečníčky v podkladoch); projektov alebo kurzov alebo vytváraním samostatného vyučovacieho predmetu. Ich škola si vytvorila túto tretiu možnosť a síce vyučovanie samostatného predmetu výchova k zdraviu. V záujme koncepčnej a obsahovej integrovanosti tém zaviedli nový predmet do školského kurikula, pretože si myslia, že čiastkové riešenia nestačia. Témy o zdraví okrajovo našli v mnohých predmetoch. Náhodný výskyt tém o zdraví v jednotlivých vyučovacích predmetoch neposkytuje žiakom ucelený systém poznatkov z oblasti zdravia. Potvrdila to aj analýza obsahu učiva zameraná na výchovu k zdraviu, ktorú sme realizovali na primárnom stupni vzdelávania. Ako vyplýva z analýzy učebných osnov, na primárnom stupni základnej školy problematika výchovy k zdraviu je v nich obsiahnutá nesystematicky a okrajovo. Väčšinou sa témy nachádzajú v predmetoch prvouky, prírodovedy, vlastivedy a telesnej výchovy. Žiaci nenadobudnú prozdravotné vedomosti a postoje, ak sa s nimi nebude učiteľ cielene rozprávať a aktivizovať poznatky z oblasti zdravia systematicky. Zavedenie predmetu výchova k zdraviu tak má svoje opodstatnenie už v prvom ročníku na primárnom stupni základnej školy. Je predpoklad, že so žiakmi budeme formovať životný štýl postupne a budeme tak vplývať na všetky zložky zdravia. Výsledkom by mal byť žiak, ktorý bude mať pevne vybudovaný hodnotový systém vo vzťahu k zdraviu, životnému štýlu, k ostatným ľuďom, ale hlavne k sebe samému.
Ďalej prepracovala kognitívne, afektívne a psychomotorické ciele tohto učebného predmetu, kľúčové kompetencie, ktoré by mal žiak dosiahnuť. Navrhla tieto edukačné celky v obsahu vzdelávanie, výchova k zdraviu, ktoré aj vypracovala. Rozdelila ich do týchto skupín: význam rodiny a prosociálnych vzťahov, zásady zdravého života a starostlivosť o zdravie, osobnostný a sociálny rozvoj, ľudské telo a jeho funkcie, škola a duševné zdravie a riziká ohrozujúce zdravie a ich prevencia. Do predmetu výchova k zdraviu začlenila vhodne i prierezové témy, ponúkla všetkým, ktorí majú záujem vyučovať tento predmet, komplexne spracovanú charakteristiku nového predmetu, vypracované učebné osnovy, obsahový, výkonový a hodnotiaci štandard, stratégie vyučovania s učebnými zdrojmi pre učiteľa a žiaka. Ďalej ponúkla vstupný, výstupný vedomostný test žiakov prvého ročníka na primárnom stupni základnej školy, multimediálne CD v každom tematickom okruhu, hry, aktivity, maľovánky, rozprávky, príbehy a podobne. S pani riaditeľkou som aj telefonicky komunikovala a v podstate je to, dalo by sa toto považovať ako taký nejaký pilotný projekt. Tento predmet je u nej zavedený, teší sa obľube a vidia aj pre vysoké zastúpenie rómskej menšiny v triedach veľký význam. Ja si myslím, že na základe aj tohto príkladu sa jasne ukazuje, že by nebol problém takýto predmet zaviesť aj systematicky do všetkých škôl.
Na záver by som zdôraznila, že tento predmet nemá suplovať výchovu detí v rodinách. V rodinách sa začína vlastne formovať to a hlavne do tých prvých, v tých prvých troch rokoch veku dieťaťa. To, čo dieťa dostane do vienka v rodine, je pre jeho vývoj v zdraví najdôležitejšie. Samozrejme, potom je to predškolská výchova.
Problém predškolskej výchovy aj u rómskej komunity sme tu niekoľkokrát diskutovali. Mnohé názory sa možno rôznia aj v rámci opozície, ale myslím si, že tá systematická výchova je z viacerých hľadísk veľmi podstatná a najpodstatnejšia snáď v prevencii týchto chronických ochorení. To, že je to obrovský problém, iste viete. Je toho plno každý deň všade, ale to, že by sme to nejak systematicky riešili, sa mi zdá nedostatočné.
Ja dúfam, že tento môj návrh, aj keď možno nebude prijatý v takejto podobe, rozprúdi diskusiu a nejakým spôsobom pomôže k tomu, aby sme sa začali vážne zaoberať touto problematikou. A chcem aj zdôrazniť aj v súvislosti s tým predchádzajúcim návrhom zákona, že nestačí tým deťom ozaj len zakázať nezdravé potraviny v bufetoch, ale im aj vysvetliť, prečo to robíme. To obezitogénne prostredie, ktoré v súčasnosti všade je, sú reklamy v televízii na rôzne sladkosti u detí, narodeninové oslavy sa robia v McDonalde. Keď tam dieťa nepustíte, tak vás ostatné vysmejú alebo vás považujú za menejcenného, a je absolútne takéto prostredie podľa mňa nevhodné pre deti. Ale tie deti musia skutočne pochopiť, prečo je to zlé, ako to vplýva na ich zdravie, a tie návyky, ktoré si vypestujú hlavne v materskej škole a v tých prvých ročníkoch na základnej škole, budú potom devízou pre nich do ďalšieho života. Možno aj z vlastnej skúsenosti viete, keď máte zlé stravovacie návyky, v dospelosti sa to oveľa horšie potom mení a jednoducho ten organizmus je navyknutý na určitý štandard a žiadne potom diéty a zmeny životného štýlu sa robia ťažšie alebo nepomáhajú.
Takže týmto vás úprimne prosím, aby ste sa zamysleli nad týmto návrhom zákona a podporili ho, aby prešiel do druhého čítania a mohli sme sa ďalej o tom baviť, ako by to malo vyzerať. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť druhý návrh na zmenu školského zákona, ktorý sa bude týkať zavedenia nového povinného predmetu do nášho štátneho vzdelávacieho systému.
V prvom rade sa chcem ospravedlniť, že obidva tieto návrhy zákonov boli posunuté. Ospravedlnila som sa, mala som niečo neodkladné, ktoré som musela vybaviť.
Ako som už uviedla aj pri prvom návrhu zákona, dôvodom, prečo je opätovne otvorený a prečo to neni naraz, je to, že sa snažím o to, aby ste mali možnosť sa vyjadriť o každej idei osobitne.
Keďže som lekár a verejný zdravotník a v podstate od ukončenia štúdia sa venujem prevencii a verejnému zdravotníctvu, pediatrii, vidím nedostatky, ktoré spoločnosť aj naše zdravotníctvo má, a nedostatky, ktoré máme hlavne v oblasti prevencie. Neuveriteľné peniaze sa v súčasnosti vynakladajú na liečbu srdcovocievnych ochorení, nádorových ochorení, metabolických ochorení, medzi ktoré patrí napríklad osteoporóza, obezita a metabolický syndróm ako taký. A všetky tieto ochorenia majú jednu spoločnú vlastnosť, najväčšími rizikovými faktormi sú faktory, ktoré sú ovplyvniteľné a môžme na základe prevencie im predchádzať, pričom vzdelávanie v oblasti prevencie považujem za kľúčový moment, ktorý nie je dostatočný v našej spoločnosti. Svedčia o tom aj nedostatočné informácie.
Mnohé štúdie, ktoré, keď sa detí pýtajú, čo najviac, ako najväčší nedostatok pociťujú napríklad vo výchove a vzdelávaní, o čom by sa chceli rozprávať, tak najviac hovoria o tom, o ochoreniach, o možnej prevencii, o prevencii napríklad drogových závislostí, alkoholizmu alebo o vzťahoch v rodine. Takisto stúpa množstvo ochorení mentálnych, duševných, rôzne psychické poruchy u detí a všetko to vlastne súvisí s nedostatočnou prevenciou.
Chcem len na začiatku ešte povedať, že si plne uvedomujem vážnosť tohto kroku. Zavedenie nového povinného predmetu znie možno tak odstrašujúco alebo si niekto pomyslí, že prečo do zákona. Vysvetlím potom v rozprave, aby ste mali možnosť, kto bude chcieť, sa k tomu vyjadriť, akým spôsobom, ako som to navrhla a čo ďalej si predstavujem v prípade, keby tento návrh bol prijatý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Som rada, že aspoň na pôde tejto snemovne sa táto téma nezosmiešňuje ďalej, ako napríklad v médiách. A to chcem zdôrazniť, že médiá zohrávajú veľmi silnú úlohu. A pokiaľ nepochopia aj ony, že aká je podstata tohto návrhu, že chce vlastne deťom pomôcť, tak to bude s našou krajinou veľmi zlé. Ďakujem, vážim si vašu podporu aj tieto podporné slová.
Chcem k pánovi poslancovi Hlinovi povedať, aj mňa mrzí, ako to celé dopadlo, aj ja som mala chuť to podporiť, avšak tie chyby, ktoré som tam ja videla, mi to nedovolili a bola som rada, že sa to nakoniec neschválilo v tej podobe, ako by bolo. Pretože zrejme, ak by sa to schválilo, by to znamenalo zánik bufetov aj automatov en bloc, pretože by odmietli to títo ľudia ďalej robiť, čo by mňa osobne teda veľmi mrzelo, hej? Ja si myslím, že práve to, čo tie deti učíme a k čomu chceme prispieť výchovou, by mali možnosť potom aj praktizovať.
A, pán poslanec Novotný, bolo by optimálne, keby tí rodičia dali dve eurá svojmu dieťaťu do školy a mali by istotu, že v tom bufete si kúpi niečo, čo bude pre jeho zdravie prospešné. A verím tomu, že tie deti, keď sa posnažíme trošku viac, ich budeme edukovať, že sa stane, by som povedala, takým aj moderným, aj in kupovať si jedlá, ktoré sú zdravé, a budú o tom vedieť a budú sa v tom bufete rozprávať na iné témy a nenapadne ich si zobrať nejakú sladkosť.
Samozrejme, že tú sladkosť môžu si dať po obede doma, ale tak, aby rodič o tom napríklad vedel, a v rámci tej školy si myslím, že to absolútne nie je potrebné. Sú štúdie, ktoré dokazujú aj to, že vyvážená strava a nie sladkosti a sladené nápoje pomáhajú dieťaťu sa lepšie sústrediť, koncentrovať a podávať lepšie výkony v škole.
Takže ďakujem ešte raz a dúfam, že tento návrh zákona podporíte.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, milí páni poslanci, dovoľte mi uviesť podstatu tohto zákona. V úvodnom slove som vysvetlila, prečo som otvorila školský zákon dvakrát. Zopakujem to len v krátkosti, aby som sa neopakovala. Ide o dve idey, ktoré obsahovo spolu súvisia, ale nie každý sa môže stotožniť s obidvomi, čo si plne uvedomujem a chcem, aby mali poslanci možnosť hlasovať o každej tej idei osobitne, takže som si dovolila to spraviť takýmto spôsobom.
Prvý zákon, ktorý predkladám teraz a trošku viac vám chcem o ňom povedať, upravuje známu problematiku úpravy školského stravovania, špeciálne teda sortimentu potravín, ktoré sa predávajú v školských bufetoch a predajných automatoch na pôde školy. A keďže bolo dosť o tom už povedané zhruba pred pol rokom, kedy tento zákon bol predložený poslankyňou z vládnej strany a bol potom aj schválený, prezidentom vrátený a zamietnutý, tak nebudem sa už nejak o podstate toho, prečo by sme sa mali výživou a stravovaním v školách zaoberať viacej, nejak sa tomu nebudem hlbšie venovať, ale poviem len hlavné zmeny, ktoré navrhujem ja, a v čom si myslím, že tento zákon je lepší, a mohli by sme ho podporiť tak, aby bol aplikovateľný do praxe a aby neskončili školské bufety, aby mohli ďalej fungovať v školách, predávať, ale zdravší sortiment.
Takže kde je zmena? V našom zákone, v zákone dopĺňame § 151a, v ktorom definujeme presne, čo je to predaj doplnkových jedál v školách a v školských zariadeniach. Paragraf 151 školského zákona totiž pojednáva o ďalších podmienkach výchovy a vzdelávania a hovorí o tom, čo sa v školách a v školských zariadeniach nemôže vykonávať. Napríklad tento paragraf v ods. 3 zakazuje reklamu a predaj výrobkov ohrozujúcich zdravie, psychický alebo morálny vývin detí a žiakov. Preto sme sa rozhodli, že dopĺňame nový paragraf práve v tomto bode, pre takúto zmenu sa nám zdal najvhodnejší. V predchádzajúcom návrhu bol doplnený § 152, ktorý sa zaoberá však bezpečnosťou a ochranou zdravia vo výchove a vzdelávaní a školské stravovanie tam obsahovo nepatrí.
Ďalšia otázka je, ktoré potraviny zakazujeme my. Hovoríme v prvom rade, čo by sa malo v bufetoch predávať, aby nevznikali nejaké nejasnosti alebo možno neistoty, čo tam môže a čo nemôže byť. Pomohli sme si vyhláškou, ktorá je v súčasnosti platná, a keď som hovorila o návrhu tohto zákona s ministrom zdravotníctva, bola to jeho hlavná výtka, však máme to vo vyhláške. Máme to tam trošku v inej súvislosti, nie celkom hovorí táto vyhláška o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch, ale je to tam zakotvené, napriek tomu sa to nedodržiava, preto sme si dovolili to vyňať a dať do zákona s tým, že bude možný aj postih, pokiaľ takéto jedlá sa tam predávať nebudú.
Uvádzame, aby súčasť doplnkových jedál v bufetoch a v predajných automatoch tvorili z dvoch tretín ovocie a zelenina v čerstvom stave, celozrnné výrobky a cereálne výrobky, mlieko a mliečne výrobky so zníženým obsahom tukov a nápoje a prírodné šťavy bez konzervačných prípravkov, prírodného cukru a umelých sladidiel, pričom zakazujeme vyslovene len cukrovinky a cukrárenské výrobky a nápoje a výrobky s obsahom alkoholu, kofeínu alebo chinínu, energetických nápojov a nemliečnych nápojov s pridaním cukru alebo umelých sladidiel.
Objavili sa niektoré výtky už aj predtým, že načo opakovane zakazovať alkoholické nápoje predávať. Tu upozorňujem len na takú maličkosť, že zakázali sme nápoje s obsahom alkoholu, teda niektoré, ktoré nie sú zaradené medzi alkoholické, ale niektoré môžu obsahovať stopové prvky alkoholu, takže sme to zahrnuli sem.
Podľa čl. 24 Charty základných práv Európskej únie majú deti právo na takú ochranu a starostlivosť, ktorá je potrebná pre ich blaho, a pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Zdravú výživu, ktorú sa snažíme v týchto bufetoch presadiť, a teda opakovane, rozhodne považujeme za takéto právo detí.
Pripomínam už len veľmi v stručnosti chyby z predchádzajúceho návrhu a chcela by som zdôrazniť, že tento môj opakovaný návrh nie je ani na zosmiešnenie, ani na súperenie s niektorými poslankyňami, ako sa to médiá snažia zosmiešniť, ale skutočne takou, dúfam, že mi uveríte, že úprimnou snahou zlepšiť ten návrh a potvrdiť môj pozitívny postoj k tomuto návrhu zákona, keďže sama som nemohla podporiť ten predchádzajúci. Takže napr. v tom predchádzajúcom boli zakázané určité jedlá, ktoré neboli definované, a to jedlá typu rýchleho občerstvenia. Ďalej sa obmedzila soľ nad 1,5 g na 100 g, kedy sa prakticky zakázala väčšina syrov, ktoré takmer všetky majú vyšší obsah soli. Sporný bol tiež tretinový obsah ovocnej alebo mliečnej zložky v pekárenských výrobkoch, ktoré sa nedajú presne určovať, alebo to bude stáť zvýšenú námahu predajcu, aby takýto obsah a podiel ovocnej a mliečnej zložky zistili, alebo sa zakazovali ochutené nápoje, ktoré zahŕňali aj mliečne nápoje, čo je nevhodné. Na začiatku návrh vôbec nedefinoval sankčný mechanizmus, definiton návrhu bol len definovaný nejasne a bol určený zriaďovateľovi, to znamená tomu, kto zriaďuje školské zariadenie, podľa toho, ak som to dobre a správne pochopila, teda nie prevádzkovateľovi bufetu.
Podľa nášho návrhu zákona pokutu môže uložiť podľa zmeny v zákone 596/2003 o štátnej správe školstva a školskej samosprávy okresný úrad v sídle kraja prevádzkovateľovi školského bufetu alebo predajného automatu do výšky 500 eur, pričom môže udeliť, nemusí tú pokutu dať na prvýkrát, môže byť upozornenie alebo nižšia pokuta. Sa mi zdá, že keď bol minule predkladaný tento návrh zákona, nebolo dobre zdôraznené alebo dostatočne úprava v niektorých okolitých krajinách. Dovolila som si nájsť niektoré štáty, ako je to tam upravené.
Francúzsko rieši danú problematiku radikálne, od roku 2005 zákazom školských automatov.
Taliansko, na školách pre deti od 6 do 13 rokov nebudú automaty obsahovať sladené nápoje, sladkosti a budú umiestnené mimo ľahkej dostupnosti detí. Súbežne, podobne ako u nás, bežia projekty na podporu jogurtov, čerstvého ovocia, prírodných štiav ako hlavného obsahu v automatoch. Pričom Francúzsko a Taliansko patria zatiaľ ku krajinám, ktoré majú z tých, ktoré majú nižšiu prevalenciu obezity v Európe.
Potom nasleduje Veľká Británia, ktorá má veľký problém s detskou obezitou a je to v tejto krajine považované ako jedno z najväčších ohrození v súčasnosti. V roku 2006 tam boli prijaté celonárodné nutričné štandardy pre školy, podľa ktorých nesmú školské jedálne ani automaty ponúkať sladené karbonizované nápoje. Obsah automatov je teda tiež regulovaný. Odborníci pritom vo Veľkej Británii vyzývajú zodpovedných k prísnejším reštrikciám. Navrhujú napr. znížiť cenu sladkých nápojov o 20 %, sprísniť dohľad nad obsahom školských bufetov, automatov a obmedziť poskytovanie akčných fastfoodových jedál v blízkosti škôl a pohybu detí.
V USA, ktoré je známe svojím veľkým problémom s obezitou, je takéto obmedzenie rôzne upravené podľa štátu. Napr. v štáte New York je obsah automatov prísne regulovaný, v blízkosti škôl a detských ihrísk sa dokonca, sú zakázané úplne predajne fastfoodov. Znižuje sa počet licencií pre takéto reštaurácie a zákaz nezdravých potravín sa rozširuje aj do ostatných štátov. Veľké koncerny ako Coca-Cola, Pepsi-Cola sa pod tlakom verejnosti zaviazali nepredávať svoje výrobky v školách.
V Nemecku napríklad, kde nie je vyvinutý dostatočný systém školského stravovania, nemá takú tradíciu ako u nás, a teda pravidelné obedy sa tam nezvykli podávať, nie je zatiaľ toto obmedzenie viacej presadzované, ale v niektorých častiach sa už napríklad presadzuje 10 % biopotravín v niektorých školách či zákaz predaja fastfoodov a sladkých nápojov v kioskoch v okolí škôl.
Fínsko na rozdiel od Nemecka má dlhú tradíciu školského stravovania a jedlo na školách musí spĺňať prísne kritériá, a teda kritériá nutričnej hodnoty a zásady zdravej výživy. Obsah automatov vo Fínsku je na školách kontrolovaný a jednotlivé školy môžu deťom zakázať konzumovať sladkosti, sladené nápoje na pôde školy. Tak isto sa tu Coca-Cola zaviazala nepodávať svoje výrobky do základných škôl.
Litva, od roku 2005 zákaz predaja sladkostí, sladených nápojov, čipsov, mastných, sladkých jedál v bufetoch a automatoch.
Slovinsko, 2010, nový zákon o školskej výžive, zákon o automatoch na jedlo a nápojoch v školách.
Poľsko, situácia bola dlhodobo rovnaká ako u nás, ale kritika odbornej verejnosti a nárast detskej obezity vyústili do zmeny legislatívy a od roku 2014 je obmedzená dostupnosť slaných a sladkých fastfoodových a bufetových pokrmov, požívatín s vysokým obsahom nasýtených mastných kyselín, solí, cukru na všetkých typoch škôl a vzdelávacích inštitúcií.
V Maďarsku tak isto od roku 2014 komplexný zákon, ktorý sa týkal všeobecne verejného stravovania, kam patria aj školy, obmedzuje nezdravé potraviny aj na školách alebo v nemocniciach. A je veľmi podrobný tento zákon, mala som možnosť ho vidieť, s veľmi podrobnými energetickými a výživovými odporúčaniami podľa veku dieťaťa, prísne vymedzenie obsahu soli, cukru, tuku či sladidiel v potravinách. Zakázané sú vyprážané jedlá, sladkosti u detí do troch rokov, napríklad i mliečne výrobky s pridaním cukru.
Čechy, zmena zákona o ochrane verejného zdravia, platná bude od 1. augusta tohto roku, pričom poskytovateľ potravinárskeho podniku nesmie v škole alebo v školskom zariadení ponúkať potraviny, ktoré sú v rozpore s výživovými požiadavkami na zdravú výživu detí. Toto dali do zákona, pričom potraviny, ktoré sú nevhodné, určí vyhláška, čiže tá vyhláška sa bude opravovať a podľa toho potom budú školy postupovať, čo sa týka sortimentu predajných automatov a školských bufetov.
Prevenciou obezity sa zaoberá aj Európska komisia, ktorá vydala strategický dokument týkajúci sa výživy, nadváhy, obezity a ich zdravotných dôsledkov u detí. Okrem iného bola zdôraznená potreba zmeny sortimentu v školských automatoch a zároveň dôsledné vzdelávanie zamerané na zvýšenie zdravotného uvedomenia žiakov. Mali by mať teda – aj podľa Európskej komisie – dostatok informácií o zdraví a správnej výžive, ako to všetko súvisí s neobmedzenou konzumáciou nezdravých jedál z automatov, tak aby pochopili, akceptovali zmeny, ktoré sa od nich vyžadujú. Tým dávam do pozornosti aj môj druhý návrh, s ktorým prídem za chvíľočku.
Čo dodať na záver, aby som dlho nezdržovala? Veľa už bolo povedané. Sú niektoré nové argumenty, som chcela dať aj ja, aby ste videli ako, že aj mne záleží, malo by nám všetkým záležať na tom, aby sme nejakým spôsobom nie zrušili školské bufety, ale ozaj sa snažili spoločne o to, aby tie jedlá tam boli zdravšie.
Dokonca aj v programovom vyhlásení vlády na roky 2012 až ´16 vláda deklarovala svoje zameranie okrem iného na starostlivosť o deti a mladistvých, na prevenciu civilizačných ochorení, podporu konzumácie zdravých potravín a zdravého životného prostredia. Boli viaceré programy vypracované na tieto aktivity, Národný program podpory zdravia, Národný program starostlivosti o deti a dorast na roky 2008 až 2015, Národný program prevencie obezity. Program napríklad školské mlieko, školské ovocie, avšak všetky a hlavne posledné dva ciele nie sú celkom systematické, nie všetky školy sú do nich zapojené, aj keď sú veľmi prínosné. V mnohých sa teda pokračuje ďalej. Mnohé školy sa zapájajú, avšak stále tu zostáva problém predaja nezdravých potravín napríklad v školských bufetoch.
Záverom chcem zdôrazniť, že mojím cieľom nebolo zakázať deťom jesť sladkosti alebo piť sladené nápoje, ale ukázať im, ako by mal ich jedálniček vyzerať, a dať im hlavne možnosť to, čo sa v škole naučia, potom aj praktizovať. To znamená, keď ich učíme na niektorých hodinách, čo majú jesť, ako to súvisí s ich zdravím, aby potom prišli do bufetu a mali možnosť si aspoň kúpiť minerálku, alebo v tom automate. Často, kto máte deti v škole, viete, že v tých predajných automatoch často ani minerálka v ponuke nie je. Takže chcem, aby videli, ako by to malo vyzerať, aby si mohli z toho vybrať.
Samozrejme, že táto výchova k svojmu zdraviu a ku správnej výžive začína v domácom prostredí. Rodina je tým prvým stimulom pre dieťa, ale ďalej väčšinu svojho dňa trávi v predškolských zariadeniach alebo na školách a tá škola podstatne formuje jeho vzťah k vlastnému zdraviu aj k životnému štýlu. Čiže myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme na tejto úrovni sa viacej snažili o to, aby tá situácia s obezitou napríklad, aj s rôznymi chronickými chorobami sa na Slovensku zlepšila.
Verím, že tak ako prvýkrát pri schvaľovaní tohto návrhu, kedy bol väčšinovo schválený, vzhľadom na odstránenie niektorých sporných chýb budete naklonení tejto myšlienke a podporíte tento zákon a posuniete ho do druhého čítania.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Osuský, ja tiež mám vedomosť o tom, že táto látka nemá také účinky, teda asi by nemala byť zaradená v tejto skupine, avšak treba povedať, že nevidím až tak dramaticky možno to, čo si, Martin, ty spomínal, takéto prenasledovanie ľudí, keďže je to látka, ktorá je izolovaná z marihuany. A u nás dokonca existuje liečivo, neviem, či vieš, ktoré sa volá Sativex, ktoré je registrované. Obsahuje tú účinnú látku. Asi dôsledkom toho, že je v tejto skupine, je to, že musí byť na zvláštnom recepte s modrým pruhom, čiže je asi ťažšie tento liek predpísať. Nie som ani špecialista, nezvyknem ja predpisovať takéto lieky, ale našla som si to, pozrela som si to naschvál.
Čiže ono neni problém sa k takejto látke dostať vplyvom toho, že je, ale pokiaľ je to systémová chyba, že je niekde zaradený a neni to pravda, tak som tiež za to, aby sme to odtiaľ vyradili. Ale to, že nejaké prenasledovanie mladých ľudí, keď prídu s nejakým liečivom, ako teoreticky je to možné, ale prakticky neviem, či si sa s tým stretol niekedy, však tri roky, dva roky to funguje. To znamená, že nevidela by som to až tak dramaticky. Ale tiež nie som zástancom toho, že keď niečo systematicky niekde nepatrí, tak to tam nechať, lebo sme sa dakedy pomýlili. Ako môžu nastať tie situácie, čo si spomínal.
Ale také liečivo, ktoré obsahuje túto účinnú látku, máme, to je pre pána Bublavého, a používa sa a tie účinky sú dokázané.
Čo sa týka tých vedeckých citácií, ja som zástancom toho, že keď dáš, že na vedeckých dôkazoch, tak asi keby si tam dal do zátvorky jednu citáciu, tak pán poslanec Mikloško by bol spokojný. Nepochybujem o tom, že to máš načítané, že máš tie vedomosti odborné, pretože ťa poznám, aj tvoje vystupovanie, neprišiel by si sem len tak niečo tvrdiť. Čiže možno na zvýšenie vážnosti v tej dôvodovej správe by to akoby nebolo zlé. Ale ja to nepovažujem osobne za chybu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Nicholsonová, chcem sa vám najprv ospravedlniť, viete za čo, že ste museli skôr prísť. Chcem podporiť tento váš návrh, tak ako som ho podporila aj predtým. Počúvala som pozorne aj predrečníkov vo faktických poznámkach. Chcem vám povedať tri veci.
Prvou je, že tento problém nejakým spôsobom sa riešiť určite bude, či to budú povinné škôlky od troch rokov pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo nejakým spôsobom umožnené financovanie pre tieto rodiny, ktoré si nemôžu dovoliť financovať škôlky a zabezpečenie dostupnosti v týchto škôlkach v tých lokalitách, kde ich treba alebo nejako inak, ako príde to skôr či neskôr. Čím skôr to príde, tým lepšie pre nás, pre všetkých.
Druhá vec je, čo sa týka výchovy detí, dieťaťa v domácom prostredí alebo v kolektívnom zariadení. Ako pediater môžem potvrdiť, že sú mnohé výskumy na to robené, že od troch rokov veku je najvhodnejším prostredím prostredie v kolektívnom zariadení. Čiže aj sami, kto máte deti, viete, že tie deti vyhľadávajú rovesníkov, sú schopné od troch rokov pracovať v kolektíve. Dokonca to potrebujú k svojmu správnemu vývinu. Čiže je žiaduce, aby boli v kolektívnom zariadení. A pokiaľ ich chceme vychovávať doma, musíme sa veľmi ozaj snažiť, aby sme im zabezpečili všetko to, čo potrebujú k tomu zdravému svojmu vývinu.
No a ako som to spomínala aj pri predchádzajúcej, pri predchádzajúcom návrhu, z ktorého ste vypustili časť, vítam túto iniciatívu, že ste tú časť vypustili práve kvôli tomu, čo ste spomínali, ste to odôvodnili, prečo ste tak urobili a myslím si, že stále treba do nemoty túto tému opakovať, kým niekto možno nepríde s lepším návrhom, ktorý túto situáciu bude riešiť, ten, kto vás kritizuje. No a myslím si, že stojí to aj za to napriek tomu, že možno deti z normálneho prostredia nedostanú tú škôlku, ale napriek tomu si myslím, že aj keď deti z toho znevýhodneného dostanú, že bude mať z toho osoh celá spoločnosť.